Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. júl 2015

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 9C/89/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715208546
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 07. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Bohuš Hruška
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2015:6715208546.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom Mgr. Bohušom Hruškom v právnej veci žalobcu
POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova ul. č. 25, Bratislava 811 09, IČO: 35 807 598, zastúpený advokátskou
kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti
žalovanému Slovenská republika, v jej mene: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom
Bratislava 813 11, Župné námestie 13, o zaplatenie majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh žalobcu z a m i e t a .

Súd n e p r i z n á v ažalovanému náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 27.09.2012 bolo tunajšiemu súdu doručené podanie žalobcu zo dňa 17.09.2012 označené
ako ,,Žaloba na plnenie o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy“ vedené pod spisovou
značkou pôvodne 17C/136/2012, ktorým sa žalobca domáhal voči žalovanému náhrady škody,
vzniknutej nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Zvolen, pretože tento nerozhodol o žiadosti

oprávneného na zmenu exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora.
Vzhľadom k tomu, že predmetom viacerých konaní boli obdobné veci a účastníci konania boli totožní,
súd rozhodol o spojení tejto veci spolu s ďalšími vecami na spoločné konanie uznesením zo dňa
4.2.2013 pod číslom konania 17C/119/2012-17. Následne na to Okresný súd Zvolen, svojím uznesením
č.k. 17C 119/2012-286 vylúčil túto vec na samostatné konanie. Následne na to tejto veci bolo pridelené
nové číslo a to 9C 89/2015. V tomto prípade žalobca svoj žalobný návrh odôvodnil tým, že súdu

podal návrh na zmenu súdneho exekútora a súd o tomto návrhu nerozhodol v zákonom stanovenom
čase, pričom vec nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala si takú spoluprácu
s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný
k posúdeniu a rozhodnutiu. Žalobcovi tak vznikla majetková škoda ako aj nemajetková ujma, ktorú
si žalobca v žalobe vyčíslil. Žalobca si uplatnil titulom majetkovej škody sumu 175, Eur a z titulu
nemajetkovej ujmy sumu 829,80 Eur. Žalobca uvádzal, že mu vznikla majetková škoda, predstavujúca
náhradu účelne vynaložených nákladov, spojených s jeho činnosťou, uskutočnenou vo veci správy o

udržateľnostipohľadávkyvobdobí,ktorézbytočneuplynulomedzidoručenímnávrhunazmenusúdneho
exekútora a rozhodnutí o ňom. Žalobca pristúpil k podaniu návrhu na zmenu súdneho exekútora po
strate dôvery k exekútorovi a to najmä pre jeho neefektívne a neúčinné postupy, ktoré nesledovali
k riadnej a včasnej ochrane oprávnených záujmov žalobcu. Keďže exekučný súd ostal aj po podaní
návrhu na zmenu súdneho exekútora nečinný musel obdobie nečinnosti prekrývať žalobca svojou
aktivitou cielenou na udržanie bonity pohľadávky a jej zabezpečenia usmerňovaním exekútora a ďalších

účastných orgánov. Celkovo vynaložil žalobca vo veci správy o vymáhanie svojej pohľadávky v období,
ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením návrhu na zmenu súdneho exekútora a rozhodnutím o ňom
a to výlučne vplyvom nesústredenej činnosti exekučného súdu márne sumu 175, Eur .Zároveň si žalobca uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 829,80 Eur. Tú odôvodnil
tým, že samotné konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o návrhu na zmenu exekútora

v zákonom stanovenej dobe s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov,
zaručeného článkom 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranom
čase zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.
Nesprávny úradný postup Okresného súdu je podľa ich názoru dôsledkom jeho nesústredenej činnosti

takej intenzity, ktorá má za následok zbytočné prieťahy v konaní, spojené so zásahom do výkonu
majetkových práv žalobcu. Márnym uplynutím času boli reálne ohrozené legitímne očakávania žalobcu,
že nastanú účinky predpokladné ustanovením § 44 ods. 8 Exekučného poriadku a správnym postupom
exekučného súdu dôjde k zámene súdneho exekútora, čo bude viesť k efektívnemu vymoženiu
jeho pohľadávky. Nesprávny úradný postup exekučného súdu vystavil oprávnené záujmy žalobcu
nasledovným rizikám - neskorým ukončením procedúry zmeny súdneho exekútora exekučným súdom

nastalo riziko zániku poistenia, riziko zmarenia účelu konania pre stratu kontaktu s povinným a riziko
insolvencie povinného. Žalobca si uplatňuje ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné
zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, za porušenie jeho
práv, stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav, predpokladaný zákonom, stratu
dôvery, v právo a v spravodlivé riešenie veci a vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné vymoženie

pohľadávky.

Súd vo veci vykonal dokazovanie a to oboznámením sa so skutočnosťami uvedenými v odôvodnení
podaného návrhu, oboznámením sa s obsahom spisu Okresného súdu Zvolen 16Er 75/2007 a zistil
tento skutkový stav:

Zo spisu 16Er 75/2007 súd zistil, že žalobca, ako oprávnený subjekt podal u súdneho exekútora návrh
na vykonanie exekúcie proti povinnému K. O.. Súdny exekútor následne podal na Okresný súd žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktorá bola súdu doručená dňa 8. 3. 2007. Okresný súd
Zvolen vydal poverenie dňa 13. 3. 2007. Oprávnený dňa 2. 11. 2009 súdu doručil návrh na zmenu

exekútora. Dňa 12. 7. 2010 súdny exekútor dal podnet na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú aj
zastavenie.OkresnýsúdZvolensvojímuznesením16Er75/2007-20zodňa16.2.2011exekúciuvyhlásil
za neprípustnú a exekúciu zastavil. Voči tomuto uzneseniu podal odvolanie oprávnený na tunajšom
súde dňa 12. 7. 2011. Dňa 7. 9. 2012 oprávnený podal na súd návrh na prerušenie konania. Krajský
súd Banská Bystrica svojím uznesením 43CoE 49/2015-44 zo dňa 19. 3. 2015 návrh oprávneného na

prerušenie konania zamietol a rozhodnutie Okresného súdu Zvolen 16Er 75/2007-20 zo dňa 16. 2. 2011
zrušil a vec vrátil Okresnému súdu na ďalšie konanie.

Žalovaný sa k podanej žalobe vyjadril písomne listom zo dňa 08.07.2013. Pokiaľ išlo o uplatnený nárok
na náhradu škody, žalovaný poukázal na všeobecné podmienky pri splnení ktorých štát zodpovedá za

škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci:

1) nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup,
2) vznik škody,
3) príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom a

vzniknutou škodou.

Pre vznik zodpovednosti štátu musia byť splnené všetky tri podmienky súčasne. K otázke nerozhodnutia
o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom ustanovenej lehote žalovaný uvádza, že všeobecný
predpoklad na zmenu súdneho exekútora je žiadosť oprávneného na zmenu súdneho exekútora spolu

s uvedením súdneho exekútora, ktorý má nahradiť pôvodného exekútora. V praxi zaužívaný model
v zmysle ktorého exekučný súd po odôvodnení žiadosti o zmenu súdneho exekútora predloží túto
žiadosťpôvodnémusúdnemuexekútorovinavyjadrenie,navyčísleniejehodoterajšíchtrovanazaslanie
exekútorského spisu za účelom realizácie povinnosti, vyplývajúcej exekučnému súdu. Následne na to
vec postúpi spolu s exekučným spisom súdneho exekútora, ktorý bol vykonaním exekúcie pôvodne

poverený. Žalovaný pripúšťa, že v jednotlivých prípadoch mohol exekučný súd rozhodnúť o návrhu
oprávneného na zmenu súdneho exekútora po uplynutí zákonom stanovenej 30 dňovej lehoty od
doručenia takéhoto návrhu najmä v prípadoch, kde pôvodný súdny exekútor neposkytol exekučnému
súdu plnú súčinnosť; v takých prípadoch exekučný súd objektívne nemohol dodržať zákonnú 30 dňovúlehotu na rozhodnutie o návrhu žalobcu , ako oprávneného na zmenu súdneho exekútora tak, aby v
tejto lehote rozhodol aj o trovách exekúcie pôvodného súdneho exekútora a súčasne postúpil novému
súdnemu exekútorovi exekučný spis pôvodného súdneho exekútora. Odhliadnuc od uvedeného v

prípadoch podozrenia, že exekučný súd nekonal o návrhu žalobcu ako oprávneného na zmenu súdneho
exekútora, žalobcovi nič nebráni využiť účinný prostriedok nápravy, ktorým bez pochyby bolo podanie
sťažnosti predsedovi príslušného súdu proti porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov. Ak žalobca tento prostriedok nápravy nevyužil, zanedbal svoju všeobecnú preventívnu
povinnosť.Vzhľadomnapovahuúkonu(rozhodnutieozmenesúdnehoexekútora)zákonomustanovenú

lehotu, lehotu, v ktorej sa rozhodlo, nečinnosť žalobcu i nevyhnutnosť vykonať pred, resp. súčasne s
rozhodnutím i iné úkony (výzva na vyjadrenie pôvodnému exekútorovi, vyjadrenie pôvodného exekútora
a vyčíslenie jeho trov, doručenie exekučného spisu a jeho zaslanie novému exekútorovi a rozhodnutie
o trovách pôvodného exekútora), nie je možné nerozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora
v lehote, ustanovenej zákonom, považovať za zbytočné prieťahy a teda za nesprávny úradný postup.
Zároveň žalovaný poukázal na ustanovenie § 44 ods. 8 a 9 Exekučného poriadku , z ktorého je zrejmé,

že pôvodný súdny exekútor vykonáva úkony exekučného konania až do času rozhodnutia súdu o zmene
súdnehoexekútora,resp.dodoručeniauzneseniaozmenesúdnehoexekútorapôvodnémuexekútorovi.
To znamená, že v súvislosti s nerozhodnutím v lehote nemohlo dôjsť k vzniku žiadnej materiálnej škody,
pôvodný exekútor mal a mohol pokračovať vo vymáhaní pohľadávky, na ktorú mal poveriť s ohľadom
na zachovanie kontinuity konania.

Pokiaľ ide o existenciu prieťahov v konaní žalovaný uviedol, že podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003
Z. z. (účinnom od 01. 01.2013) pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v
porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti
pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov

vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného
rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil
disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní právoplatného rozhodnutia
Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky

o ústavnej sťažnosti, ktorý Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Žalobca nepreukázal, že podal sťažnosť na prieťahy v konaní, resp. žiadosť o prešetrenie vybavenia

sťažnosti, ani existenciu právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ani právoplatné
rozhodnutie ESĽP, či právoplatné rozhodnutie Ústavného súdu SR, ktorými by bolo konštatované
porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Z týchto dôvodov mal žalovaný za to,
že nie je preukázaný nesprávny úradný postup spočívajúci v existencii prieťahov.

Vo vzťahu k uplatnenej náhrade materiálnej škody žalovaný uviedol, že pre úspešné uplatnenie nároku
na náhradu škody je o. i. nevyhnutné preukázať existenciu škody a jej výšku. Žalobca ale nepreukázal
existenciu škody a nároky, ktoré si uplatňuje, žalovaný považoval za hypotetické. K tomuto názorovému
presvedčeniu žalovaného viedla skutočnosť, že žalobca v žalobách neuvádza, či predmetné vecné
náklady predstavujú podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. skutočnú škodu, alebo ušlý zisk.

Požadovať paušálne sumy za spomínané, veľmi všeobecne uvedené činnosti je nesprávne a znovu
účelové s tým, že žalobca si uplatňuje neprimerané čiastky. Od povinnosti riadne preukázať vznik a
výšku škody žalobcu neodbremeňuje množstvo podaných žalôb, ťažkosti pri jej vyčíslení a preukázaní,
ani ochrana osobných údajov, obchodného tajomstva či dôverných informácií, teda skutočností, ktorými
žalobca exemplárne nesplnenie dôkaznej povinnosti odôvodňuje.

Pokiaľ ide o nemajetkovú ujmu, podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. v prípade, ak iba samotné
konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú
nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v
peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak. Podľa ods. 3 citovaného zákonného ustanovenia výška

nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa ods. 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na:
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Žalobca zjavne opomíma, že pri uplatnení nároku na náhradu nemajetkovej ujmy je potrebné preukázať,

že konštatovanie porušenia práva nie je dostačujúcim zadosťučinením. Uvedené zo žalobných návrhov
nevyplýva a z tohto dôvodu žalovaný nemá za preukázaný tak vznik nemajetkovej ujmy ako ani to,
že by sa mala poskytovať jej náhrada v peniazoch. Z tejto sumy nie je možné opomenúť povahu a
predmet konaní, v ktorých malo k nesprávnemu úradnému postupu dôjsť a to pri zohľadnení povahy
podnikateľskej činnosti žalobcu a povedomí, ktoré je okolo žalobcu v spojení s touto podnikateľskou

činnosťou vytvorené. Je zrejmé, že žalobca a jeho praktiky sú vnímané na verejnosti negatívne, boli
predmetom záujmu európskej komisie, súdy konštatovali porušenie práv spotrebiteľa a v konečnom
dôsledku práve podnikateľská činnosť žalobcu podnietila zvýšenú potrebu ochrany práv spotrebiteľa
na všetkých úrovniach štátnej moci. Žalobca je vnímaný ako spoločnosť, využívajúca neprijateľné
podmienky neužívajúc slabé finančné a právne vedomie nízkopríjmových osôb. Vzhľadom na vyššie
uvedené, žalovaný zastáva názor, že žalobca nepreukázal podmienky vzniku zodpovednosti štátu za

škodu, súlad postupu žalobcu s dobrými mravmi ako aj nedostatočnosť konštatovania porušenia práva.

Podľa § 41 ods. 2 písm. d) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok), exekúciu možno vykonať aj na podklade vykonateľných rozhodnutí
rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

Podľa § 44 ods. 2 citovaného zákona, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota

neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľaustanovenia§44ods.7Exekučnéhoporiadku,platnéhok1.9.2005,oprávnenýmôžekedykoľvek

v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný Okresný súd návrh na
zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávnenému na
zmenu exekútora.

Podľa § 44 ods. 8 Exekučného poriadku, platného od 1. 12. 2006, oprávnený môže kedykoľvek v

priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný Okresný súd návrh na zmenu
exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu
exekútora.

Podľa§4ods.1písm.a/bod1zákonač.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom
verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak
škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym

úradným postupom súdu.

Podľa § 9 ods. 1 citovaného zákona v znení platnom v čase vydania poverenia a v čase začatia konania,
štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa
považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom

ustanovenejlehote,nečinnosťorgánuverejnejmociprivýkoneverejnejmoci,zbytočnéprieťahyvkonaní
alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.Podľa § 9 ods. 2 citovaného zákona právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takýmto postupom spôsobená škoda.

Podľa § 16 ods. 4 citovaného zákona, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo
jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia
nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 17 ods. 1 citovaného zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis

neustanovuje inak. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia v prípade, ak iba samotné
konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú
nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v
peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Súd mal po vykonaní dokazovania za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia, pretože

nekonkretizoval, či si uplatňuje skutočnú škodu alebo ušlý zisk. Žalobca rovnako nepreukázal výšku
tvrdenej škody, ako aj nemajetkovej újmy, pri ktorých ani nie je zrejmé, ako k týmto sumám žalobca
dospel.Žalobcabyvkaždomkonkrétnomkonanínapreukázanievznikuškodymuselprodukovaťdôkazy
preukazujúce škodu pri každej individuálnej pohľadávke. Od povinnosti riadne preukázať vznik a výšku
škody žalobcu neodbremeňuje množstvo podaných žalôb, ťažkosti pri jej vyčíslení a preukazovaní, ani

ochrana osobných údajov, obchodného tajomstva, či dôverných informácií, teda skutočnosti, ktorými
žalobca exemplárne nesplnenie dôkaznej povinnosti odôvodňuje.

Súd mal na základe vyššie uvedeného za to, že žalobca nepreukázal splnenie základných zákonných
podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie náhrady škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z., súd

považoval žalobu za právne neopodstatnenú a neodôvodnenú.

V zmysle zásady úspechu účastníka v konaní podľa § 142 ods. 1 O.s.p. žalovanému náležalo právo
na náhradu vzniknutých trov konania. Súd mu však náhradu trov konania nepriznal, pretože žalovaný
v prípade úspechu túto nepožadoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá
veta OSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom

rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho rovy (§ 42 ods. 3 OSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 33/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 OSP).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP t.j.
1) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov

2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný

6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát
8) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností
d)súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP), t.j.
1) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo

obsadenia súdu,
2) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej
3) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 OSP,
4) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého

stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
OSP).