Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 4. jún 2014

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 18C/101/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113203851
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Igor Malý
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2014:2113203851.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava, v konaní pred sudcom JUDr. Igorom Malým, v právnej veci žalobcu:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO 35 807 598, so sídlom Pribinova 25, Bratislava, zastúpený spoločnosťou
Fridrich Paľko, s.r.o., IČO 36 864 421, so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, proti žalovanému: Slovenská
republika, v jej mene Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, IČO 00 166 073, so sídlom Župné
námestie 13, Bratislava, o náhradu majetkovej škody 1.562,09 € a nemajetkovej ujmy 312,42 €, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

Žalovanému súd právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa návrhom doručeným dňa 27.9.2012 na Okresný súd Senica domáhal, aby súd medzitýmnym
rozsudkom určil že žalovaný je zodpovedný za škodu ktorá vznikla žalobcovi nesprávnym úradným
postupom Okresného súdu Senica, pretože tento nerozhodol o žiadosti o vydanie poverenia na
vykonanie exekúcie pre pohľadávku žalobcu ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy
o úvere č. 2390286 dlžníčkou (povinnou) H. (kde po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny
exekútor pridelil registráciou exekučnej veci číslo EX 4225/2010) v zákonom stanovenej lehote, a
rozsudkom rozhodol že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi z titulu majetkovej škody sumu 1.562,09
€, a z titulu nemajetkovej ujmy sumu 312,42 €, a náhradu trov konania. Uviedol že žalobca je
právnickou osobou ktorá vykonáva na základe registrácie podnikateľskú činnosť v prevažnej miere
v oblasti poskytovania krátkodobých úverov a v pozícii oprávneného v exekučnom konaní navrhol
písomným podaním, postupom podľa § 38 Exekučného poriadku, zvolenému súdnemu exekútorovi
vykonať exekúciu pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy
o úvere č. 2390286 dlžníčkou (povinnou) H. pričom po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny
exekútor pridelil registráciou exekučnej veci číslo EX 4225/2010. Nakoľko exekučný súd žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie spísanú súdnym exekútorom prijal na ďalšie konanie
došlo k zákonnému založeniu jeho povinnosti zaoberať sa danou žiadosťou a rozhodnúť o nej v
rámci priznanej právomoci v zákonom ustanovenej dobe. Exekučný súd napriek tomu že vec ním
prejednávaná nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti, nevyžadovala si takú spoluprácu s
účastníkmi konania ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k
posúdeniu a rozhodnutiu, rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa
30.1.2011 (konanie pritom začalo dňa 19.4.2010), a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie
poverenia; k rozhodnutiu o žiadosti o udelenie poverenia tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej
doby (omeškanie viac ako 286 dní). Žalobca ďalej uviedol že popísaný postup exekučného súdu hodnotí
ako nesprávny a v rozpore so zákonom (§ 44, ods. 2 Exekučného poriadku), pretože v predmetnom
prípade neexistuje okolnosť ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so
zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o udelení poverenia na vykonanie exekúcie pristúpil

až po veľmi dlhej dobe. Nečinnosť súdu nie je ničím ospravedlniteľná, pretože počas špecifikovaného
obdobia nevykonával vo veci také úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty v ktorej
sa žalobca v predmetnej veci počas súdneho konania nachádzal, čo je základným účelom práva
zaručeného v článku 48, ods. 2 Ústavy SR - z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného
súdu si žalobca uplatňuje náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy v peniazoch. Žalobcovi
vznikla majetková škoda v sume 1.562,09 € predstavujúca náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá
viac nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím súdu v občianskom súdnom konaní vedenom
proti dlžníkovi zo záväzkového zmluvného vzťahu založeného zmluvou o úvere. Zároveň si žalobca
uplatňuje náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch v sume 312,42 €, pretože samotné konštatovanie
porušenia práva na súdnu ochranu zaručeného čl. 46, ods. 1 Ústavy SR, a práva na prejednanie
veci v primeranom čase zaručeného čl. 6, ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom. Nesprávnym úradným postupom došlo k zmareniu legitímneho očakávania žalobcu
že správnym a zákonným postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky, a žalobca mohol vďaka
skorému rozhodnutiu exekučného súdu v zákonnej lehote včas, efektívne a účinne uskutočniť rad iných
krokov smerujúcich k zabezpečeniu vymožiteľnosti jeho pohľadávky a príslušenstva, pretože by vedel že
žiadosť o udelenie poverenia bola zamietnutá - postup exekučného súdu zamedzil žalobcovi správať sa
so starostlivosťou riadneho hospodára; potreba náhrady nemajetkovej ujmy má svoj základ v požiadavke
na spravodlivé usporiadanie vzťahov a dosiahnutie adekvátnej nápravy a primeranej satisfakcie za
porušenie základných práv a princípov právneho štátu. Žalobca si uplatňuje ako primeranú náhradu
nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a
rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav
predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a v spravodlivé riešenie veci a zamedzenie vymoženiu
pohľadávky cestou exekúcie (spôsobené v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom
exekučného súdu) sumu 312,42 €, t.j. 20% z uplatňovanej istiny s príslušenstvom (hodnoty majetkového
práva postihnutého procesnou deformáciou). Žalobca uviedol že postupoval podľa § 15, ods. 1 zák.č.
514/2003 Z.z. a písomnou žiadosťou požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie jeho nároku na
náhradu škody, žalovaný však na žiadosť pozitívne nereagoval.

Vec bola Uznesením Krajského súdu v Trnave č. 24NcC/54/2012-15 zo dňa 14.11.2012 prikázaná na
prejednanie a rozhodnutie Okresnému súdu Trnava.

Okresný súd Trnava Uznesením č. 18C/20/2013-22 zo dňa 12.2.2013 vec vylúčil na samostatné konanie.

Žalovaný sa vo veci vyjadril podaním došlým súdu dňa 16.8.2013 v ktorom uviedol že žalobca v
žalobe síce uviedol časť dôkazov, najmä odkazuje na exekučný spis, ale v skutočnosti prenáša celú
dôkaznú povinnosť na súd napriek tomu, že dôkazné bremeno má znášať sám. Zo žaloby nie je zrejmé
či si žalobca uplatňuje nárok z titulu nesprávneho úradného postupu z dôvodu prieťahov, z dôvodu
rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia alebo z dôvodu nerozhodnutia v zákonom
stanovenej lehote - všeobecný súd v konaní o náhradu škody pritom ani nie je oprávnený posudzovať
prieťahy v konaní súdu; takúto právomoc má napr. predseda súdu alebo Ústavný súd SR. Dňa 23.4.2012
boli žalovanému doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa
23.4.2012 - vzhľadom na skutočnosť že už dňa 27.9.2012 boli okresnému súdu doručené žaloby je
zrejmé, že žalobca ich nepodal po uplynutí 6-mesačnej lehoty, keď poškodený podľa § 16, ods. 4 zák.č.
514/2003 Z.z. sa môže práva na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci domáhať na súde
až po uplynutí šiestich mesiacov odo dňa prijatia jeho žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na
náhradu škody; podľa žalovaného preto ide o predčasne uplatnený nárok na súde. Naviac žalobca
neposkytol žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie podaných žiadostí, čím zmaril akúkoľvek
možnosť predbežne prerokovať jeho nárok na náhradu škody o ktorého prerokovanie sám požiadal
- žalovaný preto nárok žalobcu nepovažuje za predbežne prerokovaný. K nesprávnemu úradnému
postupu žalovaný uviedol že z dikcie § 44, ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva že lehota 15 dní sa
nevzťahuje na vydanie rozhodnutia v podobe zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia, ale 15 dňová
lehota sa týka prípadu keď súd poverí exekútora vykonaním exekúcie na základe exekučného titulu
okrem exekučného titulu podľa § 41, ods. 2, písm. c) a d) Exekučného poriadku. Podľa § 9, ods. 2
zák.č. 514/2003 Z.z. (v znení účinnom od 1.1.2013) pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu
súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej
lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní, možno vychádzať
len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, zo žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na

prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní ktorým sa rozhodlo o tom
že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, z
právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva ktorým sa rozhodlo že bolo porušené
právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného
súdu SR o ústavnej sťažnosti ktorým ústavný súd konštatoval že sa porušilo právo na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov. Zo skutkových okolností uvádzaných v niektorých žalobách vyplýva
že k nesprávnemu úradnému postupu malo dôjsť v období pred marcom 2009 - v prípade ak mala
žalobcovi vzniknúť škoda nesprávnym úradným postupom spočívajúcim v zamietnutí žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie po 15-dňovej lehote, lehota na uplatnenie nároku uplynula po troch
rokoch od momentu uplynutia 15-dňovej lehoty od doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie. Vzhľadom k uvedenému vzniesol žalovaný námietku premlčania
nároku, ak došlo k uplynutiu 15-dňovej lehoty od doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie pred dňom 23.4.2009. Žalobca vyčíslil uplatnenú škodu vo výške istiny
s príslušenstvom, keď ale v žalobe neuviedol či predmetné náklady predstavujú skutočnú škodu, alebo
ušlý zisk - žalobca teda neuniesol dôkazné bremeno. Podľa žalovaného nie je pravdivé tvrdenie žalobcu
že nie je možné vymôcť pohľadávku od dlžníka žalobcu, a rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie
poverenia spôsobuje nevymožiteľnosť pohľadávky, nakoľko rozhodnutie o zamietnutí iba preukázalo
nespôsobilosť konkrétneho rozhodcovského rozsudku byť exekučným titulom, a žalobca mal možnosť
získať iný exekučný titul. Ak by nastala situácia, že by si toto právo uplatnil žalobca novým návrhom
musel by preukázať, že by mu súd požadované nároky priznal bez akýchkoľvek pochybností od dlžníka v
sume, v ktorej si ich požaduje od žalovaného, a tiež by musel preukázať že pohľadávka je nevymožiteľná
v dôsledku pochybenia súdu. Vo vzťahu k nároku na náhradu nemajetkovej ujmy žalovaný uviedol že
vznik nemajetkovej ujmy u právnických osôb a fyzických osôb je odlišný, pocity členov riadiacich orgánov
spoločnosti v podobe „frustrácie, úzkosti, neistoty a nedôvery“ sú irelevantné v predmetnom konaní,
keďže si náhradu škody a nemajetkovej ujmy uplatňuje spoločnosť ako právnická osoba. Žalobca tiež
poukazuje na zánik podnikateľských aktivít a plánov, ale tieto nie sú bližšie konkretizované, a nespresnil
v čom a ako situácia „ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy žalobcu“. Pri uplatňovaní nároku na
náhradu nemajetkovej ujmy je potrebné preukázať že konštatovanie porušenia práva nie je dostačujúcim
zadosťučinením, čo z uvedených žalôb nevyplýva, preto žalovaný nemá za preukázaný tak vznik
nemajetkovej ujmy ako ani to, že by sa mala poskytnúť jej náhrada v peniazoch. Podnikateľská činnosť
žalobcu podnietila zvýšenú potrebu ochrany práv spotrebiteľov na všetkých úrovniach štátnej moci,
žalobca je vnímaný ako spoločnosť využívajúca neprijateľné podmienky, zneužívajúc slabé finančné a
právne vedomie nízkopríjmových osôb, a v takomto prípade aj súdna moc musí pozornejšie skúmať
akékoľvek podanie žalobcu, a to najmä v prípade návrhu na vykonanie exekúcie, kde v prípade žalobcu
automaticky nastáva zvýšené riziko ohrozenia alebo porušenia práva spotrebiteľa. S prihliadnutím na
popísanú charakteristiku podnikateľskej činnosti žalobcu považuje žalovaný za konanie v rozpore s
dobrými mravmi, pokiaľ si žalobca uplatňuje nárok na náhradu škody voči štátu, keďže uplatnená
škoda mala žalobcovi vzniknúť práve pri spornej a negatívne vnímanej podnikateľskej aktivite žalobcu
a súčasne v takejto situácii platí že aj v prípade porušenia práva žalobcu už samotné konštatovanie
porušenia práv musí byť považované za dostačujúce a vylučuje možnosť priznania prípadného nároku
na náhradu nemajetkovej ujmy voči štátu. Žalovaný ďalej uviedol že na základe uvedeného žalobca
nepreukázal že by činnosťou súdu došlo k nesprávnemu úradnému postupu, nepreukázal podmienky
vzniku zodpovednosti štátu za škodu, súlad postupu žalobcu s dobrými mravmi, ako aj nedostatočnosť
konštatovania porušenia práva - z dôvodu nepreukázania splnenia základných podmienok pre priznanie
náhrady škody v zmysle zák.č. 514/2003 Z.z. žalovaný považuje žalobu za právne neopodstatnenú a
žiada aby ju súd zamietol.

Z obsahu spisu Okresného súdu Senica sp.zn. 4Er/373/2010 súd zistil že dňa 27.5.2010 bola
Okresnému súdu Senica doručená žiadosť o udelenia poverenia na vykonanie exekúcie vo veci žalobcu
ako oprávneného proti povinnej H., pre vymoženie pohľadávky 310,64 € s príslušenstvom. Okresný
súd Senica Uznesením č. 4Er/373/2010-14 zo dňa 5.11.2010 v spojení s Uznesením Krajského súdu
v Trnave č. 11CoE/174/2011-34 zo dňa 31.1.2012 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia z dôvodu neplatnosti rozhodcovskej doložky dojednanej medzi účastníkmi vo všeobecných
podmienkach poskytnutia úveru tvoriacich neoddeliteľnú súčasť úverovej zmluvy, ktorá ako neplatná
nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a rozhodnúť. Následne Okresný
súd Senica Uznesením č. 4Er/373/2010-36 zo dňa 12.4.2012 exekučné konanie zastavil (súdnemu
exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal), z dôvodu že žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie bola zamietnutá.

Žalobca ani jeho právny zástupca sa na pojednávanie konané dňa 4.6.2014 nedostavili, svoju neúčasť
právny zástupca žalobcu ospravedlnil z dôvodu kolízie termínov pojednávaní (predvolanie prevzal dňa
5.5.2014, t.j. v dostatočnom časovom predstihu), a požiadal o odročenie pojednávania.
Súd v zmysle ustanovenia § 101, ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, keďže sa riadne predvolaný
účastník / jeho zástupca nedostavil na pojednávanie, pričom nepožiadal o odročenie z dôležitého dôvodu
(v zmysle ustálenej judikatúry sama kolízia toho istého zástupcu účastníka na rozdielnych súdoch nie
je bez ďalšieho dôležitým dôvodom na odročenie pojednávania), konal v neprítomnosti tohto účastníka;
prihliadol pritom na obsah spisu a predložené a vykonané dôkazy.
Žalovaný sa na pojednávanie konané dňa 4.6.2014 nedostavil, svoju neúčasť ospravedlnil z dôvodu
hospodárnosti, o odročenie pojednávania nepožiadal.
Súd v zmysle ustanovenia § 101, ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, keďže sa riadne predvolaný
účastník nedostavil na pojednávanie, ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, prejednal vec
v neprítomnosti tohto účastníka; prihliadol pritom na obsah spisu a doposiaľ predložené a vykonané
dôkazy.

Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s návrhom, s vyjadrením žalovaného, s obsahom
spisu Okresného súdu Senica sp.zn. 4Er/373/2010, ako i s obsahom celého spisového materiálu a zistil
nasledovný skutkový a právny stav:
Dňa 27.5.2010 bola Okresnému súdu Senica doručená žiadosť o udelenia poverenia na vykonanie
exekúcie vo veci žalobcu ako oprávneného proti povinnej H. pre vymoženie pohľadávky 310,64 €
s príslušenstvom. Okresný súd Senica Uznesením č. 4Er/373/2010-14 zo dňa 5.11.2010, v spojení
s Uznesením Krajského súdu v Trnave č. 11CoE/174/2011-34 zo dňa 31.1.2012 zamietol žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia (z dôvodu neplatnosti rozhodcovskej doložky dojednanej medzi
účastníkmi vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru tvoriacich neoddeliteľnú súčasť úverovej
zmluvy, ktorá ako neplatná nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a rozhodnúť);
následne Okresný súd Senica Uznesením č. 4Er/373/2010-36 zo dňa 12.4.2012 exekučné konanie
zastavil (z dôvodu že žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola
zamietnutá).
Žalobca sa domáhal náhrady majetkovej škody vo výške 1.562,09 €, ktorá mala predstavovať náhradu
istiny (310,64 €) s príslušenstvom, z dôvodu že táto už nemôže byť priznaná rozhodnutím všeobecného
súdu v konaní vedenom proti dlžníkovi zo záväzkového zmluvného vzťahu založeného zmluvou o úvere,
a nemôže byť akceptovaný návrh na nútené vymáhanie istiny s príslušenstvom zo strany exekučného
súdu.
Žalobca sa domáhal náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 312,42 €, ktorú vyčíslil ako 20% z
uplatňovanej istiny s príslušenstvom, a to z dôvodu vnútorných zásahov do spoločnosti, ovplyvňovania
podnikateľského plánovania a rozhodovania, za porušenie práv žalobcu a stratu jeho legitímnych
očakávaní že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, za stratu dôvery v právo a v
spravodlivé riešenie veci, a za zamedzenie vymoženiu pohľadávky cestou exekúcie.
Žalobca nepreukázal že by počas doby od doručenia žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie do rozhodnutia o jej zamietnutí bol neistote, nepreukázal hrozbu škody, nepreukázal riziko
ohrozujúce konečné vymoženie pohľadávky, nepreukázal že v postupe Okresného súdu Senica boli
zistené pochybenia a prieťahy. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal vznik majetkovej škody a
nemajetkovej ujmy, ani ich výšku.

Podľa § 3, ods. 1, písm. d) zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci (v znení platnom a účinnom ku dňu zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia) štát zodpovedá za
podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem
tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.
Podľa § 3, ods. 2 zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
(v znení platnom a účinnom ku dňu zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia) zodpovednosti podľa
odseku 1 sa nemožno zbaviť.
Podľa § 4, ods. 1, písm. a), bod 1. zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci (v znení platnom a účinnom ku dňu zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia) vo veci
náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo
v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 9, ods. 1 zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci (v znení platnom a účinnom ku dňu zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia) štát zodpovedá
za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj
porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej
lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný
nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.
Podľa § 9, ods. 2 zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
(v znení platnom a účinnom ku dňu zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia) právo na náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15, ods. 1 zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
(v znení platnom a účinnom ku dňu zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia) nárok na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením
osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj
nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne
prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len
"žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.
Podľa § 16, ods. 1 zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci (v znení platnom a účinnom ku dňu zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia) ak príslušný orgán
neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže
sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 17, ods. 1 zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
(v znení platnom a účinnom ku dňu zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia) uhrádza sa skutočná
škoda a ušlý zisk.
Podľa § 17, ods. 2 zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
(v znení platnom a účinnom ku dňu zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia) v prípade, ak iba samotné
konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú
nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v
peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa § 19, ods. 1, veta prvá zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci (v znení platnom a účinnom ku dňu zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia) právo na
náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode.
Podľa § 19, ods. 3 zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
(v znení platnom a účinnom ku dňu zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia) lehota neplynie počas
predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania,
najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

Podľa § 41, ods. 2, písm. i) zák.č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (v znení
platnom a účinnom ku dňu začatia exekučného konania) podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu
aj na podklade iných vykonateľných rozhodnutí a schválených zmierov, ktorých výkon pripúšťa zákon.
Podľa § 44, ods. 2 zák.č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (v znení platnom a
účinnom ku dňu začatia exekučného konania) súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že návrhu žalobcu nie je možné vyhovieť.
Žalobca si v konaní uplatnil nárok na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, ktorá mu mala byť
spôsobená nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Senica v exekučnom konaní vedenom pod
spisovou značkou 4Er/373/2010, keď nesprávny úradný postup Okresného súdu Senica mal spočívať
v tom, že rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 30.1.2011, pričom
konanie začalo dňa 19.4.2010, a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia - k tomuto
rozhodnutiu tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby s omeškaním viac ako 286 dní (v skutočnosti

súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia dňa 5.11.2010, keď návrh na súd bol doručený dňa
27.5.2010, teda k rozhodnutiu prišlo o 162 dní - uvedenie nepresných údajov žalobcom však na
rozhodnutie súdu nemalo podstatný vplyv); žalovaný poukázal na skutočnosť že z dikcie § 44, ods.
2 Exekučného poriadku vyplýva, že lehota 15 dní sa nevzťahuje na vydanie rozhodnutia v podobe
zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia, a tiež na skutočnosť že samotné nedodržanie zákonom
stanovenej lehoty neznamená automaticky prieťahy v konaní.
Žalobca podal súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie vo veci oprávneného - žalobcu, proti
povinnej H., pre vymoženie pohľadávky 310,64 € s príslušenstvom - dňa 27.5.2010 bola Okresnému
súdu Senica doručená žiadosť o udelenia poverenia na vykonanie tejto exekúcie. Okresný súd Senica
Uznesením č. 4Er/373/2010-14 zo dňa 5.11.2010, v spojení s Uznesením Krajského súdu v Trnave
č. 11CoE/174/2011-34 zo dňa 31.1.2012 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia z
dôvodu neplatnosti rozhodcovskej doložky dojednanej medzi účastníkmi vo všeobecných podmienkach
poskytnutia úveru tvoriacich neoddeliteľnú súčasť úverovej zmluvy, ktorá ako neplatná nemohla založiť
právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a rozhodnúť (následne Uznesením č. 4Er/373/2010-36 zo
dňa 12.4.2012 exekučné konanie zastavil z dôvodu že žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie bola zamietnutá).
Žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody doručenou žalovanému požiadal žalobca
o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody uplatnenej v prejednávanej veci - žalovaný na
uvedenú žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody neodpovedal z dôvodu že žalobca
neposkytol v rámci predbežného prerokovania požadovanú súčinnosť, čím bol proces predbežného
prerokovania zmarený; v čase rozhodovania súdu uplynula šesťmesačná lehota odo dňa prijatia žiadosti,
preto žalobu nemohol súd považovať za predčasnú.
Podľa § 9, ods. 1 zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci štát
zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, keď za nesprávny úradný postup sa
považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom
ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v
konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických
osôb. V praxi sa vychádza z toho že ide o prípady vzniku škôd ktoré boli vyvolané inou činnosťou
orgánov verejnej moci než rozhodovacou - nesprávnym úradným postupom je tak činnosť spojená s
výkonom právomoci orgánu verejnej moci ak pri nej alebo v jej dôsledku dôjde k porušeniu pravidiel
predpísaných právnymi normami pre konanie orgánu verejnej moci alebo k porušeniu poriadku určeného
povahou a funkciou postupu. Uvedené ustanovenie zakladá objektívnu zodpovednosť štátu (bez ohľadu
na zavinenie), ktorá predpokladá splnenie súčasne troch podmienok, a to 1/ nesprávny úradný postup
orgánu verejnej moci, 2/ vznik škody poškodenému, a 3/ príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným
postupom a vznikom škody. Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom
sa neviaže na vydanie rozhodnutia v predpísanom konaní a s rozhodovaním nemusí súvisieť, alebo ide o
postup v konaní smerujúci síce k vydaniu rozhodnutia, ktorý sa však bezprostredne v obsahu rozhodnutia
neodrazí; úradný postup nie je možné upraviť natoľko detailne aby pokrýval všetky predpísané dielčie
kroky ktoré je potrebné v rámci výkonu právomoci uskutočniť, preto správnosť úradného postupu musí
byť hodnotená i z hľadiska účelu ku ktorého dosiahnutiu postup orgánu verejne moci smeruje.
S poukazom na uvedené považoval súd nárok žalobcu na náhradu škody spôsobenej nesprávnym
úradným postupom Okresného súdu Senica za neopodstatnený, aj keď Okresnému súdu Senica bola
doručená žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 27.5.2010, pričom súd túto zamietol
dňa 5.11.2010 (teda rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na 162. deň
od doručenia návrhu súdu) - ohľadne prípadného prieťahu sa neviedlo žiadne disciplinárne konanie,
neriešila sa sťažnosť na prieťahy v konaní, nerozhodoval Ústavný súd SR, či Európsky súd pre ľudské
práva. V rámci exekučného konania má súd právo preskúmať dôkazy aj bez návrhu účastníkov, ako aj ex
offo preskúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu rozhodcovskej doložky,
či priebeh rozhodcovského konania, pričom exekučný poriadok určuje lehotu na vydanie poverenia na
vykonanie exekúcie, ale nie na vydanie iného rozhodnutia o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie. V prípade ak má súd za to, že nie je zákonný dôvod na vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietne - takéto rozhodnutie pritom
nemožno považovať za jednoduché, pre ktoré by bola určená pätnásťdňová lehota. Súd zdôrazňuje,
že pre rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zákonná lehota
neexistuje, a teda nemožno konštatovať že v prejednávanej veci nebola dodržaná lehota na vydanie
rozhodnutia (zákon v čase podania návrhu na súd lehotu neurčoval!); zo skutkových okolností ktoré
sa týkajú rozhodovania o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie je zrejmé, že skúmanie

vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov si vyžaduje osobitnú právnu úpravu najmä s ohľadom na to,
že sa týkajú právnych vzťahov podliehajúcich režimu spotrebiteľských zmlúv.
Podľa názoru súdu žalobca ako oprávnený v exekučnej veci v danej lehote vydanie poverenia na
vykonanie exekúcie nepresadzoval zákonnými možnosťami, nijako sa skoršieho rozhodnutia nedomáhal
(keď súd vychádzal z obsahu exekučného spisu); žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že by
počas doby od doručenia žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do rozhodnutia o jej
zamietnutí bol v neistote a hrozila mu akákoľvek škoda; nepreukázal tiež že táto doba viedla k strate
jeho legitímnych očakávaní (že nastane zákonom predpokladaný stav), a že by toto vyvolalo riziko
ohrozujúce konečné vymoženie pohľadávky, keďže v mnohých iných exekučných veciach žalobcu
ako oprávneného bola spochybnená právomoc rozhodcovského súdu, resp. materiálna vykonateľnosť
rozhodcovského rozsudku. Je zrejmé, že o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bolo
rozhodnuté, pričom v postupe Okresného súdu Senica neboli zistené žiadne pochybenia, súd konal
riadne a bez prieťahov - možno konštatovať, že konajúci súd sa nedopustil nesprávneho úradného
postupu. Vzhľadom k uvedenému je zrejmé že absentuje prvotná podmienka pre vznik zodpovednosti
štátu, a to nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci (resp. nebol v konaní preukázaný).
Vo vzťahu k uplatnenému nároku na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy žalobca
žiadnym spôsobom nepreukázal ich vznik, pričom účastníci konania majú procesnú dôkaznú povinnosť
(povinnosť uviesť dôkaz na preukázanie tvrdených skutočností), keď procesným dôsledkom spojeným
s dôkaznou povinnosťou je neunesenie dôkazného bremena. Účastník ktorý neoznačil dôkazy
potrebné na preukázanie svojich tvrdení nesie za predpokladu, že ním tvrdená skutočnosť nebola
inak preukázaná, nepriaznivé následky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať
zo skutkového stavu zisteného na základe ostatných vykonaných dôkazov. Podľa názoru súdu sa
žalobcovi nepodarilo vôbec preukázať že by mu v súvislosti s postupom Okresného súdu Senica
v exekučnej veci vznikla akákoľvek škoda či ujma, a neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti na
základe ktorých by bolo možné (podľa zákonom určených kritérií) posúdiť vznik a rozsah škody či
ujmy. Žalobca si uplatnil nárok na náhradu istiny s príslušenstvom dôvodiac, že táto nemôže byť
viac priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu - s týmto tvrdením žalobcu nie je možné
sa stotožniť, nakoľko žiadosť o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie bola zamietnutá z dôvodu
nespôsobilosti rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu, a bol to práve žalobca ktorý si zvolil
postup pre vymáhanie istiny s príslušenstvom cestou rozhodcovského súdu, a nie všeobecného súdu.
Neúčinný (nulitný) rozhodcovský rozsudok žiadnu prekážku následného prejednania a rozhodnutia
vo veci nepredstavuje, nakoľko podľa ustálenej judikatúry nadobudnutím právoplatnosti uznesenia
o zamietnutí žiadosti o vydanie poverenia odpadá prekážka res iudicata na uplatnenie práva na
všeobecnom súde (žalobca ani nepreukázal že by podal žalobu na všeobecnom súde o zaplatenie
istiny s príslušenstvom voči dlžníkovi, ktoré konanie by bolo zastavené pre prekážku res iudicata).
Naviac nie je možné ani bez akýchkoľvek pochybností s istotou predpokladať, že by práve pri uplatnení
nároku na zaplatenie istiny s príslušenstvom v konaní pred všeobecným súdom bol žalobca úspešný
v celom rozsahu; žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal že čas od doručenia žiadosti o vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie do rozhodnutia o zamietnutí tejto žiadosti viedol k zániku regulárnej
a plnohodnotnej vymožiteľnosti pohľadávky na zaplatenie istiny s príslušenstvom, teda k zmenšeniu
existujúceho majetku žalobcu. Žalobca svoje tvrdenia o vzniku majetkovej škody (v žalobe iba
všeobecne popísané) nijako nezdokladoval, a určenie výšky majetkovej škody v žalobe nie je dôkazom
o jej vzniku. V časti uplatnenej náhrady nemajetkovej ujmy dospel súd k záveru, že v prejednávanej veci
by stačilo aj iba prípadné konštatovanie porušenia práva, a nie sú dané dôvody na priznanie náhrady
nemajetkovej ujmy v peniazoch, a to s prihliadnutím na dôvody uvedené vyššie. Samotné vedenie
exekučného konania bez ohľadu na jeho dĺžku totiž nie je objektívnou prekážkou na udržiavanie kontaktu
oprávneného, resp. exekútora s povinným, a nie je ani dôvodom k vzniku insolventnosti povinného,
pretože spravidla dôvodom neplnenia dlhu povinného je jeho insolventnosť ešte v čase pred rozhodnutím
v základnom konaní (tieto všeobecne známe riziká sú i rizikom každého podnikateľského subjektu).
Podľa názoru súdu naviac vzniknutú situáciu vyvolal aj sám žalobca tým, že uprednostnil rozhodcovský
súd (súkromnoprávny orgán) pred všeobecným súdom, ktorý by nepochybne pri svojom rozhodovaní
vychádzal zo zákona o spotrebiteľských úveroch, zákona na ochranu spotrebiteľa a súdnej praxe, a
žalobcovi musela byť známa -vzhľadom na predmet jeho podnikania (poskytovanie úverov z vlastných
zdrojov), a to ešte pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie- rozhodovacia prax všeobecných súdov
v problematike rozhodcovských rozsudkov. Požadovaná náhrada nemajetkovej ujmy nie je podložená
zo strany žalobcu akýmikoľvek reálnymi skutočnosťami, dôvody pre požiadavku na jej priznanie sú
vymedzené v žalobe len všeobecne a nevzťahujú sa priamo na konkrétnu obchodnú spoločnosť -
žalobcu. Odškodnenie právnickej osoby za nemajetkovú ujmu nie je možné vzťahovať na fyzické

osoby ktoré sa na činnosti právnickej osoby podieľajú, keďže im ujma nevzniká priamo, a preto sú
postoje a pocity členov riadiacich orgánov a majiteľov žalobcu irelevantné; zánik podnikateľských
aktivít a zánik vytvorených podnikateľských plánov žalobca žiadnym spôsobom bližšie nešpecifikoval;
vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou či ujmou musí byť priamy,
bezprostredný, neprerušený, nestačí ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba
skúmať či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako priama príčina škody alebo ujmy
existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za vznik škody alebo ujmy - nesprávny úradný
postup teda môže mať za následok vznik zodpovednosti len vo vzťahu ku škode alebo ujme, ktoré boli
priamo spôsobené práve (iba) týmto postupom, čo v prejednávanej veci preukázané nebolo. Preto, ak
by aj žalobcovi vznikla majetková škoda a nemajetková ujma, nebola by preukázaná súvislosť ich vzniku
s postupom Okresného súdu Senica v exekučnej veci.
Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov, t.j. nepreukázanie nesprávneho úradného postupu,
nepreukázanie vzniku škody / nemajetkovej ujmy a jej výšky, chýbajúca príčinná súvislosť medzi
nesprávnym úradným postupom a vznikom škody / nemajetkovej ujmy, súd návrh žalobcu na náhradu
škody a priznanie nemajetkovej ujmy považoval za neopodstatnený, a preto ho zamietol.
V konaní žalovaný vzniesol námietku premlčania, ak došlo k uplynutiu 15-dňovej lehoty od doručenia
žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pred dňom 23.4.2009 - o
takýto prípad v prejednávanej veci nešlo, nakoľko žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie bola súdu doručená dňa 27.5.2010, preto sa súd vznesenou námietkou premlčania
ani nezaoberal.
Vzhľadom k tomu, že žalovanému plne úspešnému v spore nevznikli trovy konania, resp. o ich náhradu
nepožiadal (§ 151, ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku), súd rozhodol tak, že náhradu trov konania
mu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, ku Krajskému
súdu v Trnave, cestou podpísaného súdu, v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42, ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku,
podľa ktorého z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo
sleduje, a musí byť podpísané a datované uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha.