Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 28. august 2015

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 2T/47/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715010215
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Dzúriková

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2015:6715010215.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Samosudkyňa Okresného súdu Zvolen JUDr. Eva Dzúriková na hlavnom pojednávaní konanom dňa

28.08.2015 vo Zvolene v trestnej veci obžalovaného S. A., stíhaného pre prečin nebezpečného
vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr.zákona a iné, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný S. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. X, D. D., t.č. v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon
trestu odňatia slobody Banská Bystrica,

j e v i n n ý ,

že
v období od polovice mesiaca november 2014 do 03.12.2014 sa vyhrážal zabitím osobne a aj telefonicky
z telefónneho čísla 0944 188 819, ako aj iných telefónnych čísel na rôznych miestach v meste U., okres
U. W. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Č., A. XXX/XX, prechodne bytom U., U. XX slovami, že ju buď
dorazí tak, že bude na vozíku, alebo ju rovno z bytu vynesú mŕtvu, buď niekoho na ňu pošle, alebo sa
o ňu postará on sám, že vie kto má na starosti to, že musel odísť z bytu, že sa pomstí každému, čím

takýmto svojím konaním u nej vzbudil dôvodnú obavu o jej život a zdravie,

t e d a

inému sa vyhrážal smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to
mohol vzbudiť dôvodnú obavu a takýto čin spáchal na chránenej osobe - blízkej osobe,

č í m s p á c h a l

prečinnebezpečnévyhrážaniepodľa§360ods.1,ods.2písm.b/Tr.zákonaspoukazomnaustanovenie
§ 139 ods. 1 písm. c/ Tr.zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 360 ods. 2 Tr.zákona s použitím § 37 písm. m/ Tr.zákona, § 38 ods. 2,4,8 Tr.zákona na trest
odňatia slobody vo výmere 24 (dvadsaťštyri) mesiacov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr.zákona súd obžalovaného zaraďuje na výkon trestu do ústavu na výkon
trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 73 ods. 2 písm. d/ Tr.zákona súd obžalovanému ukladá ochranné protitoxikomanické liečenie.Podľa § 74 ods. 1, ods. 2 Tr.zákona ochranné liečenie sa vykoná ambulantnou formou a potrvá, kým
to vyžaduje jeho účel.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Tr.zákona súd obžalovanému ukladá trest prepadnutia veci a to: mobilný
telefón Sony Xperia bielej farby s prislúchajúcou SIM Kartou č.894210439970937948.

Podľa § 60 ods. 6 Tr.zákona vlastníkom prepadnutej veci sa stáva štát.

Podľa § 288 ods. 1 Tr.poriadku súd odkazuje poškodenú W. A. so svojim nárokom na náhradu škody
na občianske súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 25. 03. 2015 podal prokurátor Okresnej prokuratúry vo Zvolene na Okresnom súde Zvolen obžalobu
na S. A., pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zákona s poukazom
naustanovenie§139ods.1písm.c)Tr.zákona,natomskutkovomzáklade,akojeuvedenévovýrokovej

časti tohto rozhodnutia.

Po vydaní trestného rozkazu a následne podanom odpore zo strany obžalovaného, súd vykonal vo veci
hlavné pojednávanie a to dňa 13. 05. 2015 a 28. 08. 2015.

Obžalovaný po zákonnom poučení, učinil smerom ku skutku kladenému mu obžalobou za vinu,
vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. a) Tr. poriadku, o tom, že je nevinný. Ku skutku vypovedal, pričom
uviedol, že s poškodenou W. A. ho zoznámil jeho brat I. A.. Obžalovaný prišiel z výkonu trestu odňatia
slobody niekedy v septembri 2014, pričom sa vrátil do domácnosti jeho matky, kde býval možno mesiac.
Potom mu brat I. A. povedal, že by mohol ísť bývať k W. A. do bytu. S touto sa stretli a obžalovaný sa k

A. skutočne nasťahoval. Ona neskôr odišla na turnusy robiť do Rakúska, kam chodievala na dva týždne
a zvyšný čas bola doma, takto spolu bývali možno mesiac a pol maximálne dva mesiace. Vzťah k A.
by nepopísal ako priateľský, od mamy k nej šiel býval do nájmu, aj keď je pravdou, že ona si od neho
vynucovala sex a keďže obžalovaný vyšiel z výkonu trestu, stalo sa, že mali spolu raz alebo dvakrát
intímny styk. Ako vzťah by to nenazval, to obžalovaný odmietal. Podľa jeho názoru to bol nájomný vzťah,

zaplatil 100,- eur nájomné, neskôr mu poškodená povedala, že ju vyhodili z práce a chcela, aby jej
finančne pomáhal, teda platil viac. Tiež kupoval stravu, z ktorej varila pani A. pre nich oboch. Počas ich
spolužitiamedzinímaA.kžiadnemuverbálnemuanifyzickémukonfliktunedošlo, obžalovanýsamožno
nejak hlasnejšie vyjadril alebo prejavil, čo súvisí s jeho národnosťou, ale žiadny konflikt medzi nimi nebol
a nebolo ani žiadne fyzické napadnutie. Obžalovaný používal v tom čase dve SIM karty od operátorov

O2 a Orange. Komunikácia s pani A. cez tieto mobily prebiehala tak, že on jej zavolal, ona uviedla, že
má hovory zadarmo a že zavolá naspäť, takže väčšinou volávala naspäť práve ona. Obžalovaný má za
to, že celé trestné stíhanie je vykonštruované a založené na nepravdivých výpovediach poškodenej a
jeho brata I. A., ktorý chcel vlastnú matku pripraviť o byt a preto jeho nasťahoval k A. a tiež preto, lebo
obžalovaný mal vedomosť o spoločnej trestnej činnosti W. A. O. I. A., kde je poškodenou pani I.. Nakoľko

o uvedenom vedel, bolo ho potrebné odsúdiť i za to, čo sa nikdy nestalo. Zotrval na tom, že poškodenú
nikdy fyzicky nenapadol a tejto sa ani nijako nevyhrážal. Vyhrážky, ktoré poškodená vo svojej výpovedi
uvádzala sú v znení, ktoré boli obsahom uznesení a iných rozhodnutí v iných trestných veciach, ktorých
písomné vyhotovenia mal obžalovaný pri sebe v domácnosti A., preto sa táto mohla k nim ľahko dostať.

Poškodená W. A. na hlavnom pojednávaní k veci uviedla, že s obžalovaným sa zoznámila cez jeho
brata I. A. v septembri 2014. Niekedy v tomto období poškodená ochorela, pričom mala vysoké teploty,
z dôvodu ktorých sa jej stávalo, že strácala vedomie, odpadávala. Na to jej kamarát I. A. navrhol, že by
bololepšie,kebysňouniektobýval.TaktopočasjejchorobysanapárdníkpoškodenejprisťahovalS.A.,

na podnet I. A.. Počas tohto obdobia bol vzťah poškodenej s obžalovaným priateľský, neskôr prerástol
do intímneho, ale po pár dňoch sa S. A. presťahoval naspäť k mame. Neskôr ale poškodenej povedal,
ženiejedobré,žebývaumamy,taksaspoločnespoškodenourozhodli,žesanasťahujeknej. Ichvzťah
poškodená popísala ako partnerský, intímny, spoločne bývali v jednoizbovom byte a spoločne zdieľali
jednu manželskú posteľ. Žiadnu nájomnú zmluvu neuzatvárali, nebolo prečo. Podmienky spolužitia si

však dohodli tak, že obžalovaný bude prispievať na domácnosť, čo on aj skutočne robil, keď poškodenejdával peniaze, napr. na stravu, dá sa povedať, že viedli spoločnú domácnosť. Poškodená uviedla,
že počas tohto spolužitia nemala žiadnu inú známosť, s obžalovaným žili spolu ako druh a družka.
Obžalovanému požičala aj svoj telefón a týmto sa to aj celé začalo. Keď sa na displeji tohto mobilného

telefónu objavili nejaké aplikácie, tak ju obžalovaný obvinil, že či je na neho nasadená, či ho sleduje, či je
nejaká policajtka a prečo to robí. Raz poškodená našla obžalovanému na botníku na chodbe i zatavenú
striekačku a keď sa ho pýtala, čo to má znamenať, povedal, že je to na skúšku. Práve kvôli telefónu
jej obžalovaný častokrát nadával, že je špina, kurva, že či ju má mlátiť, že jemu to problém nerobí,
nebojí sa toho, jeho bývalej priateľke vystrieľal vedľa hlavy zásobník, že on to aj odsedí a zrejme sa

na neho bude vzťahovať trikrát a dosť, ale že už v base bol a že mu to nerobí problém odsedieť. Raz v
prvej polovici novembra začal poškodenú biť, škrtiť, udieral ju do hlavy a to tak, že na druhý deň mala
modriny. Udialo sa to z piatku do soboty a do práce išla až v pondelok. Jej bývalá kolegyňa si tieto
modriny všimla, pričom sa pýtala, že čo sa stalo, za čo sa poškodená spočiatku hanbila a povedala, že
mali haváriu a pri tejto narazila do predného sedadla a z toho má modriny, ako na tvári, tak aj v oblasti
pŕs. Asi až za dva dni na to sa kolegyni priznala, že ju zbil jej priateľ, ale že sa to hanbila povedať.

Na ošetrenie k lekárovi nešla a ani to nenahlásila na polícii, jednak preto, lebo na to ani nemala čas,
pretože mala dve zamestnania a tiež sa bála reakcie obžalovaného, ktorá by nasledovala. Striekačku
totiž našla obžalovanému v byte opätovne a raz ho našla celkom sfetovaného. To usúdila podľa toho,
že tento ležal na posteli a keď k nemu pristúpila, otvoril oči, ale mal ich celkom vyvrátené a zjavne bol
mimo. Poškodená vedela o tom, že obžalovaný bral lieky a to Xanax a Tramal, čo mal brať na predpis,

avšak tieto bral podľa seba a zobral ich aj šesť naraz alebo Tramalu si dal 30 vstrekov, čo odôvodňoval
tým, že chce byť mimo a že chce mať od všetkého pokoj. Práve z uvedených dôvodov sa poškodená
reakcií obžalovaného obávala. Je pravdou, že obžalovaný sa jej aj niekoľkokrát pýtal, že či má odísť
a vtedy mu povedala , že nie. Opäť nevedela ako obžalovaný zareaguje. Po takejto bitke bol raz s
poškodenou prítomný aj jeho brat I. A., ktorý potom, čo obžalovaný vystúpil z auta a šiel na poštu si na

poškodenej všimol modriny a pýtal sa z čoho to má. Ona mu na naliehanie priznala, že to ju zbil S. A..
I. sa jej už aj predtým pýtal, že čo je s ňou, že je ustráchaná, predtým taká nebýval. Z piatka do soboty
dňa 29. 11. 2014 ju znovu obžalovaný zobudil a znovu pre ten telefón jej začal hovoriť, že ju vyvezú na
vozíku, že ju buď dorazí alebo zostane na vozíku a začal vystrájať. Vtedy ju obžalovaný nijako fyzicky
nenapadol, poškodená sa rýchlo obliekla a odišla vonku so psom. Stihla si so sebou zobrať mobilný

telefón a z toho následne zavolala I. A., že jeho brat zase vyvádza a čo sa stalo. I. jej na to povedal, že
on poriadky robiť nejde, že sa to otočí proti nemu, že ho z bytu dostal. Poškodenej poradil aby sa do
bytu nevracala a nech privolá policajnú hliadku. Poškodená na to privolala policajtov, títo prišli a do bytu
sa tak vrátila s hliadkou PZ. Títo vyzvali obžalovaného, aby z bytu odišiel, na čo sa obžalovaný pobalil
a za ich asistencie byt opustil. Hliadka sa na mieste poškodenej i opýtala, či chce spraviť oznámenie a

spísať zápisnicu, na čo im uviedla, že ona chce mať od neho len pokoj a že nechce urobiť oznámenie,
len aby odišiel. Následne jej ale niekoľkokrát vyvolával, neustále ju prezváňal, poškodená mu potom i
zavolala naspäť, nech už jej dá pokoj a že čo vlastne chce, na čo jej obžalovaný povedal, že či ju má
prísť doraziť, čo mu to spravila a že on s ňou spraví poriadky. Ak to dá na políciu, tak jej naozaj ublíži
a že to skutočne spraví. Z bytu odišiel 29. 11. 2014, vyvolával zo svojho čísla, z maminho čísla až do

momentu, kým ho nevzali do väzby t.j. 02. 12. 2014. Toto „vyvolávanie“ skončilo až momentom, kým
obžalovaného nezadržali, ešte v ten deň na obed jej volal.

Svedkyňa O. Š. na hlavnom pojednávaní uviedla, že pozná poškodenú W. A., je to jej bývalá kolegyňa z
práce, v súčasnej dobe sa však nejako nestretávajú, ich kontakt sa prirodzene ukončil, keď poškodená

zmenila zamestnanie, nedá sa povedať, že by boli kamarátky. Pracovali spolu ako kolegyne do
decembra 2014 a to v spoločnosti Peron Slovakia. Niekedy v priebehu mesiaca november, možno
december 2014 si svedkyňa všimla, že poškodená prišla do práce so zjavnými zraneniami, mala modriny
na tvári, modrinu nad obočím a tiež jej ukázala , že mala udretý prsník, až fialovo modrý. Poškodená
jej najskôr povedala, že mala haváriu, ale asi o dva dni na to sa jej priznala, že sa jej hanbila povedať,

že ju zbil jej priateľ, pričom povedala aj meno, že sa jedná o pána A.. Svedkyňa bola vtedy zhrozená
a poškodenej sa opýtala, či bola na lekárskom ošetrení, na čo táto uviedla, že tam nechcela ísť. Tiež
svedkyni priznala, že sa jej vyhrážal zabitím. Svedkyňa ale toto nikdy nepočula, pretože poškodená
nemala hlasitý odposluch. Je pravdou, že do práce mávala sústavné telefonáty, spočiatku pomenej,
ale ku koncu jej pracovného pomeru, to už bolo aj každých 5 minúť. Pani A. bola inak šikovná a

pracovitá. Počas týchto telefonátov však pôsobila nervózne, hoci svedkyňa nepočula, čo odznelo v
telefóne. Poškodená telefonovala za strojom, ale následne už bola nervózna, nesústredená a triasli sa
jej prsty. O problémoch poškodenej s priateľom - pánom A. sa veľmi nerozprávali, poškodená jej len
spomínala, že berie lieky a asi aj drogy, ale nijako bližšie to s ňou neriešila.Svedok I. A. na hlavnom pojednávaní uviedol, že je bratom obž. S. A., ale v súčasnosti sú ich vzťahy
natoľko zlé, že ho za svojho brata ani nepovažuje. Svojho brata zoznámil s poškodenou práve on.

Poškodenú pozná už asi 4 roky, je to jeho kamarátka. Po tom, čo S. A. bol prepustený z výkonu trestu,
dušoval sa, že chce pekne žiť usporiadaný život, tak ho zoznámil s W. A.. Či budú kamaráti alebo niečo
viac, to nechal na nich. Títo sa zoznámili a cca po dvoch týždňoch začali spolu žiť. To sa udialo tak,
že poškodená svedkovi telefonovala, že je chorá, je jej zle a treba jej ísť po lieky, tak oslovil brata, či
by jej nešiel pomôcť a že by to nejako spolu skúsili. Brat Ján, po tom, čo vyšiel z výkonu trestu sa

rôzne túlal, mama ho domov prijať nechcel, ale potom svedok mame dohovoril, že prečo ho nezoberie,
tak nakoniec od septembra 2014 býval obžalovaný u mamy. Potom, čo sa obžalovaný presťahoval do
domácnosti poškodenej, svedok jej skúšal volať ako kamarátke, na čo mu oznámila, že nesmú spolu
komunikovať a svedok sa dovtípil, že zrejme z toho dôvodu, že by jeho brat žiarlil. Svedok sa so svojím
bratom (obžalovaným) spočiatku aj stýkal, občas mu aj dohováral, že čo nesmie a podobne. Poškodená
istý čas pracoval v OC Europa, kde ju svedok raz stretol a všimol si na nej, že mala monokel. Spýtal

sa jej, kto jej to urobil, na čo ona priznala, že obžalovaný. Svedok tomuto aj dohováral, aby ju nebil,
že ona nie je rómka, ale „gadžovka“, ale nejako inak do ich vzťahu nevstupoval, nevie, ako doma žili.
Poškodená mu asi dvakrát volala, aby si prišiel po brata, že ju bije, pričom tieto telefonáty sa udiali asi
s odstupom týždňa. Svedok to ale odmietol ísť riešiť, s odôvodnením, že nie je policajt a nechce medzi
nich vstupovať. Potom, čo za asistencie polície obžalovaný odišiel z bytu poškodenej, má vedomosť o

tom, že sa prezváňali, obžalovaný jej volal, ona zavolala jemu späť, ale svedok do toho nijak nevstupoval
a ani nebol prítomný pri nijakom telefonickom (ani inom) rozhovore medzi nimi. Poškodená mu zrejme
omylom poslala sms, ktoré zrejme boli určené jeho bratovi, z čoho svedok dedukoval, že takto spolu
komunikovali. Tiež sa stalo, že raz, keď bol svedok doma, poškodená jemu osobne poslala sms správu
s obsahom, že obžalovaný ju zase prezváňal.

Svedkyňa E. A. na hlavnom pojednávaní uviedla, že je matkou obžalovaného S. A.. S týmto má dobré
vzťahy, na rozdiel od syna I., ktorý ako syn pre ňu prestal existovať. S. A. u svedkyne (svojej matky)
býval i nejaký čas potom, ako v roku 2014 bol prepustený z výkonu trestu. Mohlo to byť týždeň alebo
mesiac. Jeden deň ho vzal von brat I. A., pričom S. sa už domov nevrátil a I. svedkyni oznámil,

že S. zostane bývať u W. A.. S touto mala svedkyňa spočiatku dobrý vzťah. Poškodená chodila do
domácnosti svedkyne spolu s obžalovaným, ale častokrát chodievala aj sama, keď išla do mesta. Vždy
keď prišli, či už spolu, alebo poškodená sama, svedkyňa ich pohostila, dala im najesť, postarala sa o
nich. Jej syn S. sa jej ale vždy javil, že poškodená sa o neho dostatočne nestará, bol hladný a podobne.
Niekedy koncom novembra jej syn S. zavolal, že ho poškodená vyhodila z bytu, či k nej môže prísť.

Svedkyňa s týmto súhlasila, dokonca za syna zaplatila aj taxík, ktorý ho priviezol. Podľa jej názoru však
jej syn od poškodenej odišiel sám a dobrovoľne, pretože sa o neho dostatočne nestarala. Po tom, ako
prišiel opätovne do jej domácnosti, sa za poškodenou nevrátil, túto nekontaktoval a z domu takmer
nevychádzal. Práve naopak poškodená volávala svedkyni a vulgárne jej nadávala.

Ďalej súd na hlavnom pojednávaní podľa § 253 ods. 2 Tr. por a § 269 Tr. por. vykonal
dokazovanie oboznamovaním a čítaním listinných dôkazov a to: znaleckého posudku k duševnému
stavu obžalovaného, správy od mobilných operátorov Orange, O2 a Telekom (čl. 138 - 155) , zápisnicou
o vydaní veci, oboznámil priestupkový spis OO PZ Zvolen č. 1492/2014 (čl. 228 - 233 spisu) a odpisom
z registra trestov obžalovaného, aktualizovaného ku dňu hlavného pojednávania. Osobitne podľa § 270

ods. 1 Tr. poriadku oboznámil vecný dôkaz - mobilný telefón Sony Xperia.

Zo znaleckého posudku MUDr. Zuzany Kašparovej a MUDr. Renáty Loškovej, znalkýň z odboru
zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria (liečba alkoholizmu a toxikománie, gerontosychiatria)
k duševnému stavu obžalovaného zo dňa 15. 12. 2014 vyplynulo, že zhrnutím dostupných údajov

autoanamnestických (opakované vlastné vyšetrenie) ai heteroanamnestický (spisový materiál zdravotná
dokumentácia ), na základe získanej anamnézy, ktorej súčasťou je i jeho bohatá kriminogenéza,
znalci u obvineného konštatujú disharminický, insuficientný osobnostný vývoj s výchovnou i citovou
karenciou, čo vedie u neho k štrukturácii osobnosti antisociálnej, emočne labilnej. Nám poskytované
údaje (paranoidné obsahy a halucinácie) boli účelové, agresia a vzťahovačné reagovanie v čase

skutku nemali podklad psychotický (chorobný), ale súviseli s jeho štruktúrou osobnosti. Znalci v čase
skutku u obvineného nezistili duševnú poruchu či chorobu v užšom zmysle slova, tj. psychózu. Zistená
porucha osobnosti - emočne labilná, antisociálna je z forenzného hľadiska porucha trvalá, liečbou
neovplyvniteľná, vo všeobecnosti neznižujúca ovládaciu a rozpoznávaciu zložku konania a teda probandv čase skutku mohol svoje konanie ovládať a mohol rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania pre
spoločnosť. Znalci u obvineného nezisťujú znaky závislosti od alkoholu, vo vzťahu k benzodiaezepínom
sú prítomné znaky závislosti a nie je možné vylúčiť aj abúzus iných psychoaktívnych látok (pervitin). V

tejto súvislosti navrhujú absolvovať ochranné protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou. Znalci
zistili, že agresivita a vzťahovačnosť nie sú u obvineného chorobne podmienené ( na podklade
prítomnosti psychotickej duševnej poruchy), ale vyplývajú z jeho štruktúry osobnosti. Zistená porucha
osobnosti je porucha trvalá, liečbou neovplyvniteľná.

Vo veci bol vydaný Okresným súdom Banská Bystrica dňa 16. 01. 2015 pod sp. Zn. Ntt 19/2015 príkaz
na zistenie a oznámenie údajov uskutočnenej telekomunikačnej prevádzky podľa § 116 ods. 1, ods. 2 Tr.
por. A to vo vzťahu k tel. číslu 0908 504 092, ktoré užívateľom bola poškodená W. A. na základe ktorého
operátor Orange Slovensko, as., poskytol výpis prichádzajúcich a odchádzajúcich hovorov pošk. W. A..

Zo správy mobilného operátora Orange Slovakia na čl. 138 - 155 vyplývajú o.i. hovory uskutočnené z

telefónneho čísla 0907 565 554, ktorý v tom čase užíval obžalovaný na účastnícke číslo 0908 504 092,
ktorý v danom čase užívala poškodená. Predovšetkým v dňoch 20. 1. - 21. 11. 2014 sa na účastnícke
číslo poškodenej reálne vykonalo niekoľko hovorov v trvaní 46 sekúnd, 24 sekúnd, 180, sekúnd, 79
sekúnd, 43 sekúnd, 61 sekúnd a následne tiež v dňoch 24. 11. 2014 v trvaní 279 sekúnd. Ďalej
telefónne číslo 0944 188 819, ktoré v danom čase taktiež používal obžalovaný, pričom na telefónne

číslo poškodenej bol posledný reálny hovor uskutočnený dňa 28. 11. 2014 o 11.24 a nasledujúce
(farebne zvýraznené) telefonické kontakty boli bez vykázanie trvania hovoru a jedná sa tzv. opakované
prezváňania.

Z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra SR vyplýva, že od 01. 01. 2010 sa S. A.

nedopustil žiadneho priestupku.

Súd hodnotil dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného
na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, tak ako mu to ukladá
ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. poriadku.

Podľa § 360 ods. 1 Tr. zákona, kto sa inému vyhráža smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou
ujmou takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu, potrestá sa odňatím slobody až na jeden
rok.
Podľa odseku 2 citovaného zákonného ustanovenia, odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky sa
páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a) závažnejším spôsobom konania
b) na chránenej osobe.

Objektom trestného činu nebezpečného vyhrážania sú primárne medziľudské vzťahy a právo človeka,
aby nebol vystavený závažným vyhrážkam. Hmotným predmetom útoku je osoba v jej fyzickom

zhmotnení, pričom táto osoba vníma a je schopná rozumieť vyhrážke. Subjekt trestného činu
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 je všeobecný. Tento trestný čin teda môže spáchať ktorýkoľvek
trestne zodpovedný páchateľ. Objektívna stránka trestného činu nebezpečného spočíva vo vyhrážaní
sa inému smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou a to takým spôsobom, že to môže
vzbudiť dôvodnú obavu. Následkom je pôsobenie samotnej vyhrážky. V tejto skutkovej podstate je

obligatórnou zložkou objektívnej stránky aj spôsob spáchania trestného činu, ktorý musí byť taký, aby z
neho vyplynul nutný následok: možnosť vzbudenia dôvodnej obavy. Vyhrážka predstavuje vyjadrenie,
žepáchateľspôsobípoškodenémunejakúujmu-alternatívnesmrť,ťažkúujmunazdravíaleboinúťažkú
ujmu. Aby šlo o vyhrážanie v zmysle dokonaného trestného činu nebezpečného vyhrážania podľa § 360
Tr. zák. , musí byť osoba, na ktorú má vyhrážka pôsobiť v takom stave, aby dokázala vyhrážku vnímať.

Pri vyhrážke je irelevantné, či má byť jej obsah naplnený ihneď po jej vyslovení alebo až v budúcnosti,
či už určitej alebo neurčitej. Vyhrážka musí byť prednesená takým spôsobom resp. za takých okolností,
že môže vzbudiť dôvodnú obavu z jej naplnenia, resp. z naplnenia nejakého jeho variantu. Skutková
podstata § 360 ods. 1 Tr. zák vyžaduje situáciu, v ktorej existuje možnosť vzbudenia dôvodnej obavy,
netreba, aby táto obava naozaj vznikla. Subjektívna stránka trestného činu nebezpečného vyhrážania

podľa § 360 ods. 1 Tr. zák. vyžaduje úmyselné zavinenie, a to či už úmysel priamy alebo úmysel
nepriamy, ktoré sa vzťahujú na všetky znaky skutkovej podstaty. Samotná vyhrážka musí byť mienená
vážne, avšak nie z hľadiska úmyslu jej naplnenia, ale z hľadiska úmyslu jej vyslovenia, teda, že jučlovek chcel vysloviť a mala pôsobiť ako vyhrážka. Zároveň úmysel musí smerovať k takému spôsobu
vyjadrenia vyhrážky, aby bol spôsobilý vyvolať dôvodnú obavu z tejto vyhrážky.
Ustanovenie § 360 ods. 2 Tr. zák je kvalifikovanou skutkovou podstatou. Kvalifikačným znakom je

podľa písm. b) spáchanie trestného činu nebezpečného vyhrážania závažnejším spôsobom konania -
na chránenej osobe (podľa § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák).

V prejednávanej trestnej veci boli na hlavnom pojednávaní produkované jednak dôkazy usvedčujúce
- svedčiace v neprospech obžalovaného a to predovšetkým výpoveď samotnej poškodenej W. A.,

podporne O. Š. O. I. A.. Na strane druhej, obžalovaný spáchanie skutku popieral a jeho verzia bola
celkom protichodná vyššie uvedeným. Na prospech obžalovaného vyznela výpoveď svedkyne E. A. -
matky obžalovaného.

Svedkyňa - poškodená W. A. na hlavnom pojednávaní relatívne podrobne a spontánne popísala
okolnosti spolužitia s obžalovaným, charakter ich vzťahu, z čoho vyplynulo, že s obžalovaným žila v 1-

izbovombyteakospriateľom,resp.druhom,sktorýmspoločnevdomácnostihospodárili,pričomviackrát
mali intímny styk. Obžalovaný ju zoznámil i so svojou matkou, ku ktorej spoločne chodievali na návštevy,
vzájomne si pomáhali, obžalovaného matka ju brala „ako nevestu“, ako uviedla svedkyňa na hlavnom
pojednávaní. Svedkyňa tiež uviedla, že po čase takéhoto spolužitia sa medzi ňou a obžalovaným
opakovane vyskytli i slovné potýčky, ktoré vyvrcholili vyhrážkami, že „či ju má mlátiť, že mu to nerobí

problém, že bývalej priateľke vystrieľal vedľa hlavy zásobník a že on to aj odsedí“. Takýto slovný atak
na poškodenú bol minimálne dvakrát nasledovaný fyzickým napadnutím poškodenej obžalovaným,
v dôsledku ktorého jej vznikli po tele zjavné modriny. Práve tieto prejavy zranení počas spoločného
spolužitia poškodenej s obžalovaným si sami všimli dvaja vyslúchnutí svedkovia a to O. Š. a I. A..
O. Š. bola v tom čase kolegyňou poškodenej, s ktorou prichádzala denne do kontaktu, pričom tejto

sa následne poškodená priznala, že ju zbil jej priateľ - obžalovaný a že majú medzi sebou problémy.
Uvedená svedkyňa však v súčasnosti nie je s poškodenou v žiadnom kontakte, nie sú v kamarátskom
vzťahu, preto je zrejmé, že táto svedkyňa nemá žiadny osobný záujem na výsledku konania a jej
výpoveď súd vyhodnotil ako dôveryhodnú, bez tendencií vypovedať na prospech poškodenej, resp.
v neprospech obžalovaného. Práve uvedená svedkyňa okrem zranení na tele poškodenej (monokla a

modrín na prsníku poškodenej) uviedla, že poškodená mala počas pracovnej zmeny početné telefonáty,
s frekvenciu i každých päť minút, počas ktorých bola poškodená nervózna, a po ktorých sa jej triasli
ruky a zostala nesústredená. Poškodená jej, ako prítomnej kolegyni priznala, že jej volával jej priateľ -
obžalovaný. Svedkyňa tiež uviedla, že poškodená jej povedala, že sa jej priateľ vyhrážal zabitím.

Rovnako svedok I. A. vo svojej výpovedi popísal charakter vzťahu medzi poškodenou a obžalovaným
(svojím bratom), z čoho vyplynul zrejmý partnerský vzťah uvedených, nakoľko poškodená svedkovi
uviedla, že by už spolu komunikovať nemali, pretože by to mohol byť dôvod na žiarlivosť zo strany
obžalovaného. Svedok tiež uviedol, že si všimol na tele poškodenej modriny a monokel, pričom na
naliehanie mu poškodená priznala, že tieto pochádzajú z bitky, ktorú od obžalovaného dostala. Takúto

situáciu svedok pritom popísal dvakrát, jedenkrát si poškodenú s modrinami všimol v OC Europa Zvolen
a jeden krát pri spoločnom stretnutí i s obžalovaným, kde sa mu poškodená priznala v aute, bez
prítomnosti obžalovaného.

Súd na vyššie okolnosti vyplývajúce zo svedeckých výpovedí poukazuje predovšetkým z dôvodu

posúdenia vzťahu medzi poškodenou a obžalovaným a tiež pre posúdenie dôveryhodnosti a
hodnovernosti výpovede poškodenej. Výpovede svedkov I. A. O. O. Š. tak potvrdzovali výpoveď
poškodenejvjejpodstatnýchokolnostiach asúdpotomnemalprečoneuveriťlogickej,konzistentnejaod
prípravného konania nemennej výpovedi poškodenej, ktorá popísala konanie obžalovaného, obsiahnuté
v skutkovej vete. Poškodená súdu popísala konanie obžalovaného, akým spôsobom ju obžalovaný

slovne napádal, prečo k takýmto roztržkám medzi nimi došlo a za akých okolností dňa 29. 11. 2014
náhlivo odišla zo spoločného bytu (po predchádzajúcich vyhrážkach od obžalovaného), pričom spred
bytového domu privolala policajnú hliadku, nakoľko sa do bytu bála vrátiť, majúc obavy o svoj život
a zdravie vzhľadom na správanie obžalovaného. Pokiaľ obžalovaný poškodenú počas ich spolužitia
opakovane fyzicky napadol, čo vzhľadom na spozorované modriny potvrdili i svedkovia I. A. O. O. Š., je

logické, že vyjadrenia, že obžalovaný poškodenú „buď dorazí, tak, že bude na vozíku alebo ju rovno z
bytu vyvezú mŕtvu“, boli spôsobilé u poškodenej reálne vyvolať dôvodnú obavu o svoje zdravie, či život
a vzhľadom na predchádzajúce konanie a správanie sa obžalovaného sa poškodená dôvodne obávala,
že by takéto svoje vyhrážky mohol obžalovaný naplniť.Trestný čin nebezpečného vyhrážania je už svojím charakterom trestným činom, pri ktorom nemožno
očakávať mnohosť svedkov, spravidla sa udeje výlučne medzi páchateľom a poškodeným. Je preto

mimoriadne dôležité posúdiť hodnovernosť výpovede ako osoby poškodenej, tak aj obžalovaného.
V danom prípade bola výpoveď poškodenej presvedčivá, logická, poškodená vypovedala rovnako v
prípravnom konaní, ako aj v konaní pred súdom, pričom konanie obžalovaného relatívne podrobne
popísala i vzhľadom na iné skutkové okolnosti. Výpovedi poškodenej svedčili i výpovede svedka I. A.,
ktorémupoškodenádňa29.11.2014zpredbytovkyvolala,nechsiprídepobrata,nakoľkosahobojí(čo

zhodne uviedol aj I. A.) a výpoveď poškodenej nepriamo potvrdila aj O. Š., ktorá bola priamym svedkom
mimoriadnečastýchtelefonátovodobžalovaného,vdôsledkuktorýchbolapoškodenánervóznaatriasla
sa, svedkyňa videla zranenia na tele poškodenej a práve tejto svedkyni sa samotná poškodená zverila
o tom, že sa jej obžalovaný vyhráža zabitím.

V skutkovej vete je uvedené obdobie od polovice novembra 2014 až do 03. 12. 2014 (kedy bol

obžalovaný vzatý do väzby v tejto trestnej veci), pričom uvedené časové obdobie zodpovedá popisu
podstatných okolností, tak ako ich uviedla poškodená ( a potvrdzujúco i O. Š. O. I. A.), pričom práve v
dôsledku uvedených vyhrážok od obžalovaného poškodená dňa 29. 11. 2014 odišla z bytu a privolala
policajnú hliadku. Podanie trestného oznámenia dňa 01. 12. 2014, poškodená vo svojej výpovedi
na hlavnom pojednávaní vysvetlila tým, že ani po opustení bytu obžalovaným ju tento neprestával

kontaktovať, pričom ju opakovane prezváňal a následne, keď mu ona volala späť jej uviedol, že si ju
nájde, že jej narobí problémy, resp., že či ju má doraziť. Podanie trestného oznámenia poškodenou s
odstupom dvoch dní opustení bytu obžalovaným za asistencie polície súd považuje za zdôvodniteľné
a logické neprestávajúcim, či dokonca stupňujúcim sa správam obžalovaného i po opustení spoločnej
domácnosti a adresovaním vyhrážok poškodenej za privolanie polície.

V neposlednom rade v neprospech obžalovaného svedčia i závery znaleckého posudku vypracovaného
dvoma znalcami k duševnému stavu obžalovaného, z ktorého vyplynulo, že agresivita a vzťahovačnosť
nie sú u obvineného chorobne podmienené, ale vyplývajú z jeho štruktúry osobnosti. Zistená porucha
osobnosti je porucha trvalá, liečbou neovplyvniteľná. U obžalovaného diagnostikovali abnormne
štrukturovanú osobnosť s rysmi disociality a emočnej lability, ktorého osobnostná črta je agresivita.

Súd neuveril obhajobe a argumentácii obžalovaného o tom, že uvedené trestné stíhanie je postavené
na vykonštruovaných a dohodnutých výpovediach poškodenej A. O. I. A. v snahe dosiahnuť jeho
odsúdenie, nakoľko obžalovaný má mať vedomosť o ich spoločnej trestnej činnosti. Uvedenú, resp.
obdobnú argumentáciu o spyknutí proti jeho osobe, resp. o osobnej pomste používal obžalovaný i

v predchádzajúcich trestných konaniach, konkrétne i v trestnej veci vedenej Okresným súdom Banská
Bystrici, sp. zn. 5T 31/2012, ktorý rozsudok v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici
sp. zn. 3 To 72/2012 zo dňa 19. 07. 2012 bol tiež oboznámený na hlavnom pojednávaní. Uvedenému
zdôvodneniu obžalovaného nezodpovedá žiadny logický dôvod, pričom výpovede svedkov I. A. O. W.
A. sú samy o sebe logické, konzistentné a bez vzájomných rozporov.

Súd tak na hlavnom pojednávaní podľa § 272 ods. 2 Tr. poriadku odmietol vykonať dôkaz oboznámením
obsahu vyšetrovacieho spisu ČVS: ORP- 960/3, vo veci poškodenej p. I.. Takýto dôkazný návrh vzniesol
obžalovaný na preukázanie možného záujmu poškodenej a svedka I. A. na odsúdení obžalovaného,
nakoľko obžalovaný vedel o spoločnej trestnej činnosti vyššie uvedených smerom k p. I.. Uvedeným
dôkazným návrhom tak mal byť zistený motív účelových výpovedí svedkov A. O. A. a poukázané na

nedôveryhodnosť ich výpovedí. Súd však na hlavnom pojednávaní vyslúchol ako W. A., tak aj I.
A., pričom jednotlivé dôkazy hodnotil každý zvlášť a následne v ich súhrne, pričom dôveryhodnosť a
hodnovernosť výpovedí týchto svedkov si vyhodnotil súd sám priamo z vlastného výsluchu.
S poukazom na vykonané dokazovanie mal súd presvedčivo a nepochybne preukázané, že obžalovaný
sa poškodenej počas ich spolužitia v mesiaci november 2014 osobne a následne i telefonicky po

opustení spoločnej domácnosti vyhrážal smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou a to
takým spôsobom, že takáto vyhrážka reálne mohla vzbudiť u poškodenej dôvodnú obavu o svoj život
alebo zdravie. Obžalovaný tak svojím konaním naplnil všetky zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zákona. Vzhľadom na uvedené, súd
obžalovaného uznal za vinného v zmysle podanej obžaloby.

V neposlednom rade je potrebné uviesť, že súd sa plne stotožnil s právnou kvalifikáciou skutku ako
prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 ods. 2 písm. b), s poukazom na ust. § 139 ods. 1
písm. c) Tr. zákona, teda že tento bol spáchaný na blízkej osobe. Obžalovaný od počiatku odmietal, že
by poškodená bola jeho družkou a vzťah, ktorý bol medzi nimi označil za nájomný, nakoľko u poškodenejbýval v nájme, za čo jej aj riadne platil. Pripustil, že medzi ním a poškodenou asi dvakrát došlo i k
intímneho styku, avšak to neznamenalo, že spolu žili ako druh a družka. Poukázal i na tú skutočnosť,
že poškodená mu pomáhala vytvárať si kontá a komunikácie s inými ženami a to i na web stránkach s

erotickým obsahom, čo by zrejme ako jeho družka nerobila.
Súd z výsluchov obžalovaného, poškodenej, ako i svedkov (I. A. O. E. A.) zisťoval charakter vzťahu
medzi obžalovaným a poškodenou, spôsob ich spolužitia za účelom posúdenia, či poškodená bola
smerom k obžalovanému blízkou osobou.
Obžalovaný, zhodne s poškodenou, uviedol, že počas niekoľkých mesiacov u poškodenej býval, pričom

tentovzťahpovažovalvýlučnezanájomný.Súdformoupoloženýchotázokzistil,žeobžalovanýspoločne
s poškodenou bývali v 1 - izbovom byte, pričom spoločne zdieľali jednu manželskú posteľ. Obaja,
obžalovaný i poškodená pripustili i intímny vzťah, pričom sa jednalo o správanie opakované. Medzi
poškodenou a obžalovaným nikdy nebola uzavretá akákoľvek nájomná zmluvy (pričom poškodená
uviedla,že„neboloprečo“),aniinakneboliupravenépodmienkynájmu. Poškodenásastýkalaismatkou
obžalovaného, pričom na návštevy k nej chodievali spoločne s obžalovaným, avšak samotná svedkyňa

E. A. zdôraznila, že častejšie k nej chodila i poškodená sama, pričom sa u nej spravidla i vždy najedli.
Poškodená uviedla, že matka obžalovaného jej tykala, brala ju ako svoju nevestu, poškodená jej občas
vzala oprať veci. Neexistencia nájomnej zmluvy, spôsob spolužitia v 1 - izbovom byte s 1 posteľou,
ako i blízky, osobný vzťah poškodenej k matke obžalovaného jednoznačne svedčí o tom, že obžalovaný
s poškodenou žili v predmetnom období v spoločnej domácnosti ako druh a družka, jednoznačne sa

nejedná výlučne o vzťah nájomný a poškodená tak bola k obžalovanému blízkou osobou v zmysle §
139 ods. 1 písm. c) Tr. zákona. Vzhľadom na tento ustálený osobitný kvalifikačný znak, je potom právna
kvalifikácia skutku podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zákona správna a namieste a súd sa s touto
stotožnil.
S poukazom na uvedené dôvody súd uznal vinu obžalovaného v zmysle podanej obžaloby z prečinu

nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zákona.
Za prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 2 Tr. zákona možno uložiť trest odňatia slobody
v trvaní šesť mesiacov až tri roky.

Pri ukladaní trestu sa súd riadil zásadami ukladania trestov v zmysle § 34 Tr. Zákona. Súd

hodnotil pomery na strane obžalovaného, okolnosti spáchania skutku, následok a možnosť nápravy
obžalovaného. Z odpisu z registra trestov obžalovaného vyplýva predchádzajúcich 19 odsúdení, pričom
posledné odsúdenie ( 19. v poradí je rozsudkom Okresného súdu v Banskej Bystrici 5T 31/2012 v
spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 3To 72/2012 zo dňa 19. 07. 2012, kde
za prečin vydierania bol obžalovanému uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní dvoch

rokov v ústave na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, pričom obžalovaný trest vykonal 11.
11. 2013. Z odpisu z registra trestov však tiež vyplýva, že pri v poradí 15. odsúdení bol obžalovanému
Okresným súdom Lučenec sp. zn. 4T 183/06 zo dňa 18. 01. 2007 uložený nepodmienečný trest odňatia
slobody v trvaní 10 mesiacov a to za prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods.
1 Tr. zákona , pričom z výkonu trestu bol obžalovaný podmienečne prepustený dňa 27. 03. 2008 so

skúšobnou dobou na 30 mesiacov. Dňa 04. 05. 2012 bol nariadený výkon zvyšku trestu. Obžalovaný
tento vykonal dňom 11. 09. 2014. Súd osobitne poukazuje na túto skutočnosť z dôvodu časových
okolností spáchania skutku, z ktorých vyplýva, že obžalovaný sa reálne dopustil trestnej činnosti, ktorá
je predmetom tejto trestnej veci cca po dvoch mesiacoch po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody
z ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Súd v postoji obžalovaného k prejednávanej

veci, ani v okolnostiach skutku nevzhliadol žiadnu poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 Tr. zákona, na
strane druhej obžalovanému priťažovalo predchádzajúcich devätnásť odsúdení a to v zmysle § 37 písm.
m) Tr. zákona. Pri existencii jednej priťažujúcich a neexistencii žiadnej poľahčujúcej okolnosti došlo
k úprave trestnej sadzby, zvýšeniu jej dolnej hranice o jednu tretinu z pôvodných šesť mesiacov na
šesťnásť mesiacov a súd tak mohol ukladať trest odňatia slobody v rozmedzí hraníc trestnej sadzby od

šestnásť do 36 mesiacov. Vzhľadom na nekritický postoj obžalovaného k vlastnej trestnej činnosti, ako
aj vzhľadom na bohatú trestnú minulosť obžalovaného, nebol dôvod ukladať trest odňatia slobody na
spodnej hranici trestnej sadzby a súd sa stotožnil s návrhom prokurátora prednesenom v záverečnej
reči na uloženie trestu odňatia slobody v trvaní 24 mesiacov. Vzhľadom k tomu, ako bolo konštatované
vyššie, že obžalovaný bol reálne naposledy vo výkone trestu odňatia slobody do dňa 11. 09. 2014, súd

zaradil obžalovaného na výkon trestu od ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Vzhľadom na závery znaleckého posudku , ktorým bola konštatovaná rozvinutá závislosť k
benzodiazepínom a nie je možné vylúčiť aj abúzus iných psychoaktívnych látok (pervitínu) a potrebauloženia ochranného liečenia, súd podľa § 73 ods. 2 písm. d) Tr. zákona uložil obžalovanému ochranné
liečenie protitoxikomanické, ktoré sa vykoná ambulantnou formou.

Počas prípravného konania, tak ako i v konaní pred súdom bol zo strany poškodenej W. A. uplatnený
nárok na náhradu škody a to za stratu, resp. odcudzenie mobilného telefónu Sony Xperia M) , ktorý si
mal obžalovaný po opustení spoločnej domácnosti ponechať a napriek výzvam poškodenej nevrátiť, a to
vo výške 150,- eur. Na hlavnom pojednávaní bolo o.i. vykonané dokazovanie i oboznámením predmetu
doličného - mobilného telefónu Sony Xperia, ktorý tvoril prílohu spisového materiálu a poškodená mala

za to, že je to jej odcudzený mobilný telefón. Na základe vykonaného dokazovania bolo i po vyjadrení
obžalovaného a poškodenej ustálené, že predmetný mobilný telefón Sony Xperia patrí obžalovanému,
ktorý ho za odplatu nadobudol od svojho brata a nárok vznesený poškodenou na náhradu škody
spôsobenej odcudzením mobilného telefónu sa týka iného mobilného telefónu, iného typu (Sony Xperia
M) - za odcudzenie ktorého podala poškodená trestné oznámenie, v inej trestnej veci, odlišnej od
prejednávanej. Poškodená nárok na náhradu škody vzniknutej iným titulom neuplatnila. Vzhľadom k

tomu, že podľa výsledku dokazovanie nebol podklad na vyslovenie povinnosti na náhradu škody, súd
podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku odkázal poškodenú s nárokom na náhradu škody na občianske súdne
konanie.

Taktiež z uvedených dôvodov, že súd mal preukázané vlastníctvo mobilného telefónu obžalovaným

a vzhľadom k tomu, že predmetný mobilný telefón predstavuje vec, ktorá bola použitá na spáchanie
trestného činu, nakoľko i práve prostredníctvom uvedeného mobilného telefónu boli poškodenej
adresované vyhrážky, súd obžalovanému osobitným výrokom uložil i trest prepadnutia veci - mobilného
telefónu Sony Xperia bielej farby s prislúchajúcou SIM kartou a rozhodol, že vlastníkom prepadnutej
veci sa stáva štát.

S poukazom na uvedené dôvody, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, v lehote 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici. Odvolanie má odkladný účinok.

Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v prospech obžalovaného. V
prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného;

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech;
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech;
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený

spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli;
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli;
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, a to

v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba
oprávnená konať za právnickú osobu;
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.