Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, June 17, 2015

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 17C/18/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112229560
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Denisa Mesárošová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2015:4112229560.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudkyňou Mgr. Denisou Mesárošovou v právnej veci navrhovateľa: BL Telecom

debt, s.r.o., so sídlom Bratislava, Šoltésovej 14, IČO: 455 351 08, zastúpený Advokátskou kanceláriou
SOUKENÍK ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Bratislava, Šoltésovej 14, IČO: 36 862 711, proti odporcovi: V. B.,
bytom D. V., ul. 1. Mája XXX/XX, o návrhu navrhovateľa na zaplatenie XXX,XX eur s príslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh navrhovateľa zamieta.
II. O trovách konania súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom zo dňa 6.9.2012 domáhal, aby súd zaviazal odporcu k zaplateniu
sumy 483,52 eur s príslušenstvom a to z titulu neuhradených súm v čase postúpenia pohľadávky v

zmysle faktúr, pričom uviedol, že odporca s právnym predchodcom navrhovateľa ako poskytovateľom
v zmysle § 43 Zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách uzavrel zmluvu predmetom ktorej
bolo poskytovanie elektronickej komunikačnej služby právnym predchodcom navrhovateľa a odporca
sa zaviazal odoberať službu a platiť za ňu včas poplatky. Pre prípad nedodržania zmluvných povinností
bolo povinnosťou odporcu uhradiť zmluvnú pokutu dohodnutú v zmluve/dodatku o pripojení.

Okresný súd Nitra v predmetnej veci rozhodol rozsudkom č.k XXC/XX/XXXX-XX zo dňa 30.10.2013, kde

návrh navrhovateľa zamietol, pričom návrh zamietol z dôvodu, že mu nepriznal žalovanú sumu z titulu
škody. Voči predmetnému rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ prostredníctvom
právneho zástupcu a Krajský súd Nitra uznesením č.k. XCo/XXX/XXXX č.l. XX zo dňa 31.3.2015
rozsudok zrušil a vec vrátil na Ďalšie konanie, pričom odvolací súd zrušil rozsudok v časti týkajúcej sa
zaplatenia zmluvnej pokuty, pretože nárok navrhovateľa súd posudzoval z titulu uplatneného nároku na
náhradu škody, ktorú navrhovateľ nepožadoval.

Okresný súd Nitra v predmetnej veci nariadil pojednávanie, kde navrhovateľ sa na pojednávanie
nedostavil, svoju neúčasť neospravedlnil, preto súd predmetnú vec v zmysle § 101 ods. 2 OSP
pojednával v jeho neprítomnosti. Odporca, ako účastník konania vo svojej výpovedi uviedol, že zmluvnú
pokutu nie je ochotný zaplatiť, pridržiava sa rozhodnutia Okresného súdu v Nitre, zo žalovanej sumy
neuhradil žiadnu čiastku a zotrváva na svojej výpovedi.
Okresný súd v Nitre vo veci vykonal dokazovanie výsluchom odporcu, oboznámením sa zmluvou o
pripojení, s preberacím protokolom a s faktúrou ohľadom vyúčtovania zmluvnej pokuty a zistil tento

skutkový a právny stav:

Odporca uzatvoril s právnym predchodcom navrhovateľa zmluvu o pripojení zo dňa 18. augusta
2008 ako aj dodatok k zmluve o pripojení k telefónnemu číslu XXXXXXXXX, SIM karta čísloXXXXXXXXXXXXXXXXXXX, na základe ktorej sa zaviazal právny predchodca navrhovateľa poskytovať
odporcovi program služieb VO VELKOM 2000/90SK tým, že zároveň odporca obdržal mobilný telefón
SAMSUNG D900i za cenu 1/00 Sk/ 0,03 eur, pričom zmluva o pripojení bola dohodnutá na dobu

viazanosti 24 mesiacov.

Faktúrou č.XX.XX.XXXX zo dňa 8.11.2010 splatnou dňa 27.11.2010 bola odporcovi fakturovaná suma
331,94 eur za zúčtovacie obdobie 8.10.2010 do 7.11.2010 titulom zmluvnej pokuty.

Právny zástupca navrhovateľa svojím vyjadrením zo dňa 21.10.2013 oznámil súdu, že na základe
zmluvy o postúpení pohľadávky bola navrhovateľovi postúpená len zmluvná pokuta, pričom zmluvná
pokuta nezabezpečuje dlh odporcu ale zabezpečuje benefity, ktoré poskytol právny predchodca
navrhovateľa odporcovi a to právny predchodca navrhovateľa poskytol odporcovi telekomunikačné
zariadenie SAMSUNG C900i za cenu 1,-Sk /0,03 eur s DPH/, pričom štandardná cena v čase
uzatvorenia uvedenej zmluvy o pripojení bola 4490,-Sk (149,04 eur).

Podľa zmluvy o pripojení a jej dodatku v bode 4 v prípade porušenia zmluvných povinností prípadne
porušenia zmluvných povinností zo strany účastníka (najmä hociktorej povinnosti uvedenej v bode 1
písm. b) 1 alebo v bode 2 tohto dodatku, a lebo v článku 3 bod 3.6 všeobecných podmienok alebo v
článku 5.2 písm. a) až c) všeobecných podmienok a následného pripojenia SIM Karty zo strany podniku

je účastník povinný uhradiť zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č. 1 tohto dodatku. V tabuľke č. 1
dodatku je výška zmluvnej pokuty 331,94 eur.

Záväzkové vzťahy vznikajú z rôznych právnych skutočností, najme však z právnych úkonov, ktorých
osobitným druhom sú zmluvy.

V danej veci ide o záväzkový vzťah účastníkov zo zmluvy o pripojení uzatvorenej podľa osobitného
predpisu, zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách. Zároveň však ide aj o zmluvu
spotrebiteľskú, ktorej všeobecnú úpravu obsahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka (§ 52 a nasl.).

Podľa § 52 ods. 1 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva, bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 3 OZ).

Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 4 OZ).

Podľa ust. § 43 Zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, účinného do 31. 10. 2011 zmluvou

o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej
verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarify.
Podľa § 42 ods. 1 Zák. č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách, účinného do 31. 10. 2011
podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie
doručil účastníkovi najneskôr do 3 mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatní pri

vyúčtovaní predpísaných služieb.
Podľa § 43 ods. 1 písm. a) Zák. č. 351/ 2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, podnik má právo
na úhradu za poskytnutú verejnú službu.
Podľa § 44 ods. 1 Zák. č. 351/ 2011 Z. z. o elektronických komunikáciách zmluvou o poskytovaní
verejných služieb, sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo

poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou
zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby,
poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových
bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou,
ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho

zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
Podľa ust. § 78 ods. 9 Zák. č. 351/ 2011 Z.Z. o elektronických komunikáciách zmluvy, o pripojení podľa
doterajších predpisov sú zmluvami o poskytovaní verejných služieb podľa tohto zákona.Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie splnením peňažného dlhu, má veriteľ

právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť
poplatok z omeškania; výšku úroku z omeškania a poplatok z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.
Z ust. § 544 Občianskeho zákonníka vyplýva, že strany pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti
môžu dojednať zmluvnú pokutu, ktorú je účastník povinný zaplatiť pre prípad porušenia povinnosti

vyplývajúci zo zmluvy. Zmluvná pokuta je zabezpečovacím prostriedkom a vyjadruje peňažnú sumu,
ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi, ak poruší svoju zmluvnú povinnosť. Podstatnou náležitosťou
dohodyozmluvnejpokutejeurčeniejejvýškyalebospôsobujejurčenia.Výškaniejelimitovaná,nemôže
byť však v rozpore so zásadou zakotvenou v ust. § 3 OZ, t. j. nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi.
Zmluvnápokutajeakozaisťovacíprostriedokupravenáv§544a§545OZ.Zmluvnápokutajepeňažitou
čiastkou, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi v prípade, že neplní svoju zmluvnú povinnosť, i

keď porušením povinnosti veriteľovi nevznikne škoda (§ 544 ods. 1 OZ). Zmluvnou pokutou je možné
zaistiť akúkoľvek právnu (zmluvnú alebo zákonnú) povinnosť, pre platnosť dojednania o zmluvnej pokute
predpisuje zákon obligatórne písomnú formu, nevyhnutnou náležitosťou je uvedenie výšky pokuty,
prípadne aspoň spôsob, akým bude ustanovená (§ 544 ods. 2 OZ). Primeranosť výšky zmluvnej pokuty
je potrebné posudzovať predovšetkým z pohľadu zaistenej povinnosti. Má akcesorickú povahu, pri

svojom vzniku predpokladá existenciu hlavného záväzku, na zabezpečenie ktorého má slúžiť. Inštitút
zmluvnej pokuty plní v určitom zmysle slova funkciu paušalizovanej náhrady mzdy.
Veriteľovi vzniká nárok na zmluvnú pokutu vtedy, ak dlžník poruší zmluvnú povinnosť zabezpečenú
zmluvnou pokutou. Pôjde o prípad nesplnenia povinnosti, ako aj o prípad, keď dlžník spôsobí, že jej
splnenie sa stane nemožným. Nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty je teda bezprostredne podmienený

porušením povinnosti, ktorej splnenie zmluvná pokuta zabezpečuje.
Výška zmluvnej pokuty musí spĺňať kritérium primeranosti a to z dvoch aspektov, t. j. hodnoty
zabezpečovanej povinnosti a významu zabezpečovanej povinnosti. Pri posúdení primeranosti zmluvnej
pokuty vždy ide o posudzovanie individuálne, viažuce sa na konkrétny prípad.
Na základe vykonaného dokazovania, vychádzajúc z tvrdenia navrhovateľa uvedeného v návrhu, z

navrhovateľom predložených listinných dôkazov, mal súd preukázané, že medzi právnym predchodcom
navrhovateľa a odporcom došlo k uzavretiu vyššie uvedenej zmluvy , súčasťou zmluvy boli aj všeobecné
podmienky.
Na základe uvedenej zmluvy sa navrhovateľ zaviazal poskytovať odporcovi telekomunikačné služby.
Odporca sa v zmysle zmluvy zaviazal navrhovateľovi riadne platiť úhradu za poskytnuté služby, ktoré mu

navrhovateľ fakturoval mesačne. Z predložených listinných dôkazov však nevyplynulo, z akých dôvodov
a pre aké porušenie povinností vzniklo navrhovateľovi právo na zmluvnú pokutu, ktorú si v konaní
uplatňuje .
Navrhovateľ v návrhu tvrdil, že mu vznikol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, pretože odporca porušil
svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o pripojení. Žiadnym spôsobom však nekonkretizoval a ani

nepreukázal svoje tvrdenie.
Ďalej súd poukazuje na skutočnosť, že navrhovateľ ponúka svoje služby prostredníctvom štandartných
zmlúv, ktoré sú vopred pripravené a v ktorých spotrebiteľ nemôže zmluvné podmienky ovplyvniť. To platí
aj pre zmluvnú pokutu, ktorú žiada zaplatiť navrhovateľ od spotrebiteľov v paušálnej výške bez ohľadu
na to, o aké zmluvné porušenie pôjde a hrozba pokuty existuje pri akomkoľvek porušení tak, že zmluvné

pokuty neobchádza ani aspekt neurčitosti (... ak poruší niektorú z povinností...).
Podstatným pre posúdenie je, že takto dojednané zmluvné pokuty zaväzovali odporcu aj ostatných
spotrebiteľov k zaplateniu v prípade porušenia zmluvy počas celej doby viazanosti, t. j. 24 mesiacov, teda
aj v prípade, ak si účastník zmluvy plnil svoju povinnosť odoberať služby poskytované navrhovateľom,
riadne platil ich úhradu až do doby krátko pred uplynutím doby viazanosti, pričom v prípade nezaplatenia

poslednej úhrady mal povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu v plnej výške.
Navrhovateľ,akododávateľ,vôbecnerozlišujemedziprípadom,kedyspotrebiteľukončízmluvu1mesiac
pred uplynutím doby viazanosti a medzi prípadom, keď spotrebiteľ ukončí zmluvu na začiatku doby
viazanosti. V oboch prípadoch je spotrebiteľ viazaný rovnakou výškou zmluvnej pokuty, čo je potrebné
považovať za neprijateľné

Súd vzhľadom na skutočnosť, ako je už vyššie uvedené, že právny predchodca navrhovateľa vôbec
nerozlišuje povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu pred ukončením zmluvy, na začiatku doby viazanosti,
alebo ukončením zmluvy jeden mesiac pred uplynutím doby viazanosti, uplatňuje si za takéto obdobievo všetkých prípadoch rovnakú výšku zmluvnej pokuty, preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku
tohto rozsudku, a návrh v tejto časti týkajúcej sa zmluvnej pokuty zamietol.
Taktiež všeobecné zmluvné podmienky , ani zmluva o pripojení nie sú dôkazom, že nárok na zmluvnú

pokutu reálne vznikol, teda že skutočne došlo k porušeniu povinností zo strany odporcu .
Navrhovateľ teda neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení a ani to, že mu vznikol nárok na zmluvnú
pokutupriporušenízmluvnýchpovinností,apretorozhodoltak,akojeuvedenévovýrokutohtorozsudku
a návrh navrhovateľa zamietol.
Okrem toho považoval súd dojednanie o zmluvnej pokute za neplatné, pre neurčitosť určenia podmienok

vzniku nároku na zmluvnú pokutu. Ako je uvedené v dodatku, odporcovi vznikne povinnosť uhradiť
zmluvnú pokutu, okrem iného, aj v prípade porušenia akejkoľvek povinnosť v bode 3.6 a 5.2 psím.
a/ až c/ všeobecných podmienok, ktoré sa však vo všeobecných podmienkach právneho predchodcu
navrhovateľa nenachádzajú a preto súd považoval dojednanie o zmluvnej pokute za neplatné pre jeho
neurčitosť.
Navrhovateľ sa svojim návrhom domáhal zaplatenia celkovej sumy vo výške 483,52, pričom predmetná

suma pozostáva so sumy 331,94 eur predstavujúcu výšku zmluvnej pokuty a zo sumy vo výške
151,58 eur , čo predstavuje sumy za neuhradené hovorné, pričom právny zastupca navrhovateľa vo
svojom písomnom vyjadrení zo dňa 21.10.2013 uviedol, že podľa zmluvy o postúpení pohľadávok bola
navrhovateľovi postúpená len zmluvná pokuta, preto návrh navrhovateľa v tejto časti o zaplatenie sumy
vo výške 151,58 v celom rozsahu zamietol , ako nedôvodne podaný.

Súd poukazuje na to, že ust. § 53 a Obč. zákonníka je dôsledkom transpozície smernice Rady 93/13/
EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá v čl. 7 ods. 1 ukladá členským štátom
zabrániť súvislému používaniu neprijateľných zmluvných podmienok: „ Členské štáty zabezpečia, aby v
záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré
by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo

strany predajcov alebo dodávateľov.“
S ohľadom na relevantnú judikatúru Súdneho dvora Európskej únie by nemali byť žiadne pochybnosti o
povinnosti súdu zbaviť spotrebiteľa neprijateľnej zmluvnej podmienky a jej poškodzujúc ich účinkov.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p., a v konaní úspešnému odporcovi
nepriznal náhradu trov konania, lebo ich nežiadal priznať.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd Nitra.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť ,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.(§ 205 ods.1 O.s.p.)

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám zvedeným v § 221 ods.1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,

potrebné na zistenie rozdujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.