Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, February 5, 2015

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 1T/84/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5610010205
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 02. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Podhorcová
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2015:5610010205.1

Rozhodnutie

Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou JUDr. Katarínou Podhorcovou na hlavnom pojednávaní
dňa 5. februára 2015 v Liptovskom Mikuláši takto

r o z h o d o l :

r o z h o d o l :

Obžalovaní

L. E. H. F. W. M. nar. XX. XX. XXXX X. G. U.,
trvale bytom V.W. XX, D. G. U.,

C.. L. E. H. F. W. M. nar. XX. X. XXXX X. G. U.,
trvale bytom P. X. XXX, D. G. U.,

u z n á v a j ú s a z a v i n n ý c h,

že
povzájomnejdohodevpresnenezistenejdobedňa22.12.2009do12.00hod.vpoľovnomrevírizvanom
Ostrô, katastrálne územie G. Z., okres Liptovský Mikuláš, ulovili 3 ks raticovej jelenej zveri, z toho 2
ks jelienčatá a 1 ks jeleň II. vekovej triedy, pričom bezprostredne po ulovení nevyznačili v povolení na
lov údaje o čase a druhu ulovenia, povolenie na lov tejto ulovenej zveri nemali vyznačené v povolenke
na lov, ulovenú zver neoznačili značkou na označenie ulovenej zveri, pričom so zverou manipulovali,

čím porušili ustanovenie § 55 ods. 10 a § 64 ods. 1, 2 písm. a/, b/, ods. 3 Zákona NS SR č. 274/2009
o poľovníctve, a svojim konaním spôsobili škodu Poľovnému združeniu Ostrô so sídlom v Liptovskom
Trnovci, IČO: 00621587, vo výške 1.296,- eur,

t e d a

spoločným konaním neoprávnene zasiahli do výkonu práva poľovníctva tým, že bez povolenia lovili zver,
lovili zver zakázaným spôsobom a na seba previedli zver neoprávane ulovenú a nájdenú a čin spáchali
v malom rozsahu,

č í m s p á c h a l i

spolupáchateľstvo prečinu pytliactva podľa § 20 k § 310 ods. 1, 2 písm. b/ Trestného zákona.

Za to sao d s u d z u j ú

obžalovaný L. E. H. F. W. M. F..

podľa § 310 ods. 2, § 38 ods. 3, § 36 písm. j/ Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere

7 (sedem) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona súd výkon trestu odňatia slobody podmienečne o d k
l a d á .

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona súd u r č u j e skúšobnú dobu vo výmere 1 (jeden) rok.

obžalovaný C.. L. E. H. F. W. M.

Podľa § 310 ods. 2, § 56 ods. 1, ods. 2, § 38 ods. 3, § 36 písm. j/ Trestného zákona na peňažný trest
vo výške 900 (deväťsto) eur.

Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona súd ustanovuje pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol
byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) mesiac.

Podľa § 61 ods. 2 Trestného zákona súd ukladá obidvom obžalovaným trest zákazu činnosti vykonávať

právo poľovníctva na 2,5 (dva a pol) roka.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku súd odkazuje Poľovnícke združenie Ostrô so sídlom v
Liptovskom Trnovci, IČO: 00621587, s uplatneným nárokom na náhradu škody na občianske súdne
konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš podal na L. E., O.. XX. XX. XXXX R. C.. L. E., O..
XX. X. XXXX obžalobu pre skutok kvalifikovaný ako prečin pytliactva podľa § 310 ods. 1, ods. 2 písm.
b/ Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona.

Rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 12. 9. 2013 boli obidvaja menovaní uznaní za
vinných z predmetného prečinu. Po podaní odvolania proti rozsudku rozhodol nadriadený Krajský súd
v Žiline uznesením č. k. 2To/1/2014-338 zo dňa 29. 1. 2014 o zrušení rozsudku prvostupňového súdu
a o vrátení na prejednanie v potrebnom rozsahu a na rozhodnutie.

Krajský súd vyslovil právny názor, že pre objasnenie skutkových okolností je potrebné vykonať ďalšie
dôkazy a vysporiadať sa so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie.

Krajský súd konštatoval, že z dokazovania je nesporné, že obaja obžalovaní boli na mieste, kde sa
nachádzali ulovené jelenčatá a tiež jeleň II. vekovej triedy.

Svedok C.. Č. potvrdil, že vydané povolenia boli platné, v povolení na lov však nemali zapísané jelenčatá
aobajanemalizapísanývstupdorevíru.Tátoskutočnosťvšaknemohlabyť vzhľadomnato,žezáznamy
o vstupe do revíru neboli k dispozícii, overená.

Svedok T. uviedol, že zapísal na žiadosť obžalovaného E. F.., že ulovili jelienčatá. Z dokazovania však
vyplynulo, že obžalovaní po ulovení nemali vyznačené v povolení na lov údaje o čase a druhu ulovenia,
povolenia na lov ulovenej zveri nemali vyznačené a ulovenú zver neoznačili značkou na označenie
ulovenej zveri.Takto je nesporné, že obaja obžalovaní boli poľovníci, pričom porušili svoje povinnosti, ktoré im vyplývajú
z výkonu poľovníctva.

Nadriadený súd vytkol okresnému súdu, že sa vo svojom rozhodnutí nezaoberal skutočnosťou, ktorú
namietali aj obžalovaní, a to je už disciplinárne potrestanie obžalovaného C.. L. E., preto je potrebné,
aby okresný súd zaujal k tejto skutočnosti jednoznačné stanovisko. Pokiaľ ide o disciplinárne potrestanie
obžalovaného L. E. F.., toto bolo zrušené, preto vo vzťahu k nemu nie je právoplatné disciplinárne
potrestanie.

Krajský súd ďalej nariadil okresnému súdu oboznámiť s disciplinárnym poriadkom, doplniť dokazovanie
výsluchom obžalovaného E. F.., predovšetkým aby zodpovedal jednoznačne na otázku, ako dlho mohol
byť - podľa jeho názoru - jeleň uhynutý.

Z výpovede svedka C.. Č. vyplýva, že na strelenom jeleňovi bol viditeľný vstrel a výstrel na koži, a taktiež

predná končatina bola roztrieštená po náraze guľou. Zo spisu nevyplýva, čo sa stalo s uvedenou kožou,
preto bude potrebné opätovne vypočuť C.. Č., aby sa vyjadril, kde na koži jeleňa videl vstrel a výstrel,
a keďže on kožu z jeleňa videl, či videl na nej aj stopy ohlodania.

Z výpovede U.. U. vyplýva, že mäso z jeleňa sa mu nezdalo staré. Krajský súd nariadil svedka vypočuť

k tomu, či niekde na mäse jeleňa videl stopy po strelnom poranení.

Okremvyššieuvedenéhobolopovinnosťouprvostupňovéhosúduzákonnýmspôsobomvykonaťdôkazy,
ktoré obžalovaní predložili v odvolacom konaní, pozostávajúce z predloženého znaleckého posudku č.
4/2013 a odborného vyjadrenia č. j. 4A/2013.

Obžalovaný L. E. F.. vo svojej výpovedi v podstate uviedol, že v čase, keď šiel do revíru, mal pri sebe
poľovný lístok, zbrojný preukaz, povolenie na lov. Dňa 22. 12. 2009 okolo 6.00 hod. sa zapísal do
knihy návštev revíru v PZ Ostrô a plánoval prepoľovať lokality v časti Beník a Veličová. Strelil jelenča,
dohľadával ho asi hodinu a pol. Keď k nemu prišiel, vyskočilo. Išiel za ním. Strieľal na špicera - jeleňa I.

vekovej triedy, pričom poranil jelenča. Keď ho po dohľadávaní sledoval, v jeho blízkosti bolo viac zveri,
boli tam jelenice, teľce, špicery. Viackrát, asi 5 - 6 krát, na unikajúcu zver vystrelil a išiel do smeru, kde
strieľal. Na mieste zistil, že strelil dve jelenčatá, mali v sebe viac rán. Keď to zistil, zavolal hospodárovi,
že strelil dve jelenčatá, a že potrebuje ešte jednu značku na označenie zveri. Uvedomil si, že sám
jelenčatá do vozidla nezaloží, preto telefonicky kontaktoval svojho syna L., ktorý bol taktiež zapísaný

v knihe návštev revíru v obci Bobrovček. Syna zapisoval on, lebo vedel, že ide do revíru, ale nevedel
presne, kde sa v tom čase nachádzal.

Jeleňa našiel vo vzdialenosti asi 150 metrov od jelenčiat po tom, ako sa vrátil od hospodára, keď čakal na
syna.Vozidlobolonaceste,jelenčatáboliodautavzdialenéasi100metrov.Smeromkjeleňovišielpreto,

lebobolochladnoaonsaprechádzal.Nevedel,žetamjeleňje,bolatonáhoda.Pretožeišlooúhyn,podľa
pravidiel sú povinní ho odviesť. Hneď potom, ako ho našiel, šiel po ruksak a plombu, ktorú dodatočne
našiel v synových veciach po odchode od hospodára. Založil mu ju a jeleňa rozoberal. V tej chvíli ešte
nevedel, ako s ním naložia. Boli možné dva spôsoby, buď sa odovzdá do kafilérie alebo sa rozdelí
ostatným členom združenia, ktorí sú majiteľmi psov, na skŕmenie tak, ako to robievali bežne pri úhynoch.

Jeleňa rozoberal, lebo by sa mu nezmestil do auta. Na druhý deň v zákonnej lehote nález úhynu oznámil
poľovnému hospodárovi. Rovnako mu nahlásil i to, že strelil dve jelenčatá, a to o 9.51 hod. S uhynutým
jeleňom nakladal ako člen PZ tak, ako to robievali v združení aj v prechádzajúcich rokoch. Podľa jeho
názoru jediný skratový moment bol ten, keď po zásahu polície začal vyhadzovať mäso z auta, ale bolo
to v dôsledku stresu. Mal riadne vystavené povolenie na ulovenie zveri. V povolení bolo uvedené: druh

zveri - jelenia, veková trieda I, II, III, IV, počet kusov v povolenke sa neuvádzal. Zaužívaná bola prax,
že pokiaľ nebol ešte v združení ulovený povolený počet zveri, tak sa poľovalo dovtedy, kým sa povolený
počet neulovil. Úlovky sa zapisovali do kníh. V čase, keď strieľal, malo združenie ešte povolené uloviť 4
ks teliat. Posledné dva kusy boli ulovené 16. 1. Podľa neho, úhyn jeleňa nemôže poľovnícke združenie
vykazovať ako škodu, pretože zver patrí všetkým a PZ má len právo si zver privlastňovať. On jeleňa

našiel. Dve jelienčatá strelil neúmyselne, a stalo sa to, keď dostreľoval, pričom nepresnosť v streľbe
mohol spôsobiť nedostatok zbrane. Priznal, že hneď nezaložil značky, ale toto počítanie nie je trestný
čin, ale mohlo by to byť posudzované len ako disciplinárne previnenie alebo priestupok. Býva zvykom, že
značky sa nezakladajú hneď z toho dôvodu, že pri ťahaní zveri by sa mohli odtrhnúť. Najneskôr značkyzakladajú vtedy, keď zver nakladajú do auta, kedy už nie je nebezpečie, že sa odtrhnú. On je poľovníkom
20 rokov a zákon o poľovníctve pozná. Zver možno v revíre prepravovať so značkou. Zbraňou, ktorou
lovil,lovilipredtýmasi20rokov.Nikdypredtýmsamunestalo,žebytriafalnašpicera,aletrafilbyjelenča.

Cesta tam a späť od hospodára mu trvala asi 20 minút. Keď sa vrátil, uviazal teľatám gurtne. Nepamätá
si, koľko metrov ich ťahal. Nebolo to priamo k autu, lebo to by bolo šikmo, lepšie sa mu ťahalo
kolmo po ceste. Dotiahol ich asi 5 metrov od cesty, nevie, prečo nie bližšie. Značky nezaložil preto,
lebo zver bolo treba ešte potiahnuť. S autom chcel prejsť priamo ku zveri dotiahnutej ku ceste. Do

povolenky zver nezapísal z toho dôvodu, že povolenka bola v aute a medzitým prišla polícia. Predtým
ulovenie nezapísal, opomenul, a potom to nepovažoval za také relevantné, keďže to nahlásil poľovnému
hospodárovi.

Jeleň, ktorého našiel, bol čiastočne ohlodaný okolo ritného otvoru a v mieste zlomeniny prednej nohy.
Išiel si zobrať ruksak, lebo mal v ňom nožík, igelitové vrecká a značku na označenie zveri. Vrátil sa

ku jeleňovi a založil mu značku, ktorá bola pridelená synovi P.. Jelenčatám nezaložil značky z dôvodu,
aby sa pri ich ťahaní neodtrhli, ale jeleňovi založil značku, lebo ho išiel rozoberať a pri rozoberaní je
povinnosťou ju založiť, a pri rozoberaní sa nemôže odtrhnúť. Jeleňa porcoval asi 20 minút. Počas toho
prišiel syn, ale nebol pri jeleňovi, prišiel ku jelenčatám, odkiaľ na neho zakričal, aby im založil značky.
Počas doby, ako rozoberal jeleňa, bol viackrát v aute, lebo prenášal jednotlivé kusy mäsa, a porcioval

ho z dôvodu, aby nemal technický problém odviesť všetku zver v aute naraz. Jeleňa rozoberal ako
oprávnená osoba, preto nebol dôvod volať poľovnému hospodárovi.

Keby všetku zver naložil do auta, bol by sa pri poľovnom hospodárovi zastavil a všetko mu ukázal. Po
tom, keď prišla polícia, už nemohli telefonovať. Je si vedomý, že zo zákona vyplýva, že v povolení na

ulovenie zveri má byť napísaný druh zveri, pohlavie, veková trieda a počet, ale oni to takto v poľovníckom
združení dodržiavali s výnimkou uvedenia počtu, a to z toho dôvodu, že ak malo poľovné združenie
povolené uloviť určitý počet zveri, napr. dva kusy jeleňov I. vekovej triedy, mohli byť vystavené povolenky
len pre dvoch členov. V tom momente, ako sa ulovil jeden kus, mohla by byť vystavená povolenka len
pre jedného, a podobne je to i pri ostatnom druhu vekovej triedy a pohlaví. Pokiaľ ide o značky, ktoré si

brávali do revíru, tak zvykli si brať 2 - 3 , niekto si brával jednu. Keby sa stal prípad, že by mal niekto
pri sebe jednu značku a ulovil by viac kusov, dostal by sa do tej istej situácie ako on, keď by musel ísť
po ďalšie značky od hospodára. Nikde v zákone sa nehovorí, že pri vstupe do poľovného revíru by mal
mať poľovník presne taký istý počet značiek, aký je počet kusov ulovenej zveri. Keď ide do revíru, mal
by mať so sebou toľko kusov značiek, koľko má kusov zveri povolených uloviť v povolenke.

Keď našiel uhynutého jeleňa, rozobraté časti postupne ukladal do svojho vozidla. Bolo potrebné ešte
uložiť kožu, hlavu, kosti a vnútornosti. Po chvíli, keď na neho zakričal syn Jaroslav, že je potrebné
na ulovené jelenčatá založiť značky, prišiel ku nemu. Nachádzali sa pri ňom už príslušníci polície. Po
výzve policajtov, aby im predložil potrebné doklady, im oznámil, že našiel v lese uhynutého jeleňa, a

že ho treba naložiť. Zakázali mu s ulovenou zverou manipulovať a povedali mu, že pôjdu do Liptovskej
Sielnice. Išiel do svojho vozidla, a ako sa išiel otočiť, tak ho s vozidlom stiahlo mimo cestu. Policajti
mu pomohli dostať sa na cestu späť. Po tomto pokračovali po lesnej ceste na Liptovský Trnovec. Ako
išiel na vozidle, spanikáril, a v strese, ktorý vznikol v dôsledku toho, že zapadol s vozidlom, s vozidlom
zastal a začal z vozidla vykladať už naložené kusy jeleňa. Po chvíli sa policajti vrátili a zakázali mu

ďalšiu manipuláciu s týmto mäsom a následne išiel na ich vozidle na Obvodné oddelenie PZ. Nájdenie
uhynutého jeleňa na druhý deň písomnou formou oznámil poľovnému hospodárovi, nakoľko skôr to
nebolo možné, a hlavne z toho dôvodu, nakoľko bol jeleň ohlodaný zverou, a aby nebol použitý na
ľudskú konzumáciu. Celá manipulácia s jeleňom bola len za účelom jeho neškodnej likvidácie v súlade
so zákonom. Jelenčatá boli ulovené v rámci schváleného chovu a lovu zveri, a v tom čase sa mohli ešte

uloviť štyri kusy jelenčiat. V jeho povolení na lov zveri nemal napísanú kategóriu jelenčatá, toto zistil,
až keď povolenie predkladal príslušníkom polície. Bral to automaticky, že v povolení toto má, nakoľko v
zmysleschválenéhoplánuchovualovuzveribolopovolenétietoloviť.Zapísaťulovenúzverdopovolenia
nestihol, nakoľko mu povolenia zadržali policajti, ale ich ulovenie ihneď oznámil poľovnému hospodárovi.
Je bežné, že poľovník pri poľovaní uloví viac kusov zveri, na ktorú má povolenie.

Na hlavnom pojednávaní dňa 11. 11. 2014 ku otázke týkajúcej sa upresnenia doby úhynu jeleňa
obžalovaný uviedol, že presnú dobu určiť nevie, nie je odborník. Jeleň nebol teplý, ale dalo sa s ním
ešte pracovať. Odhadol, že mohol uhynúť asi 8 - 9 hodín predtým. Ohlodanie bolo v okolí ritného otvoru.Podľa neho mohol jeleň uhynúť pre poranenie, ktoré mal na prednej nohe, lebo žiadne iné zranenia na
ostatných častiach tela neboli. Či mohol mať dáku chorobu, alebo nie, posúdiť nevie. Pre porcovanie
jeleňa sa rozhodol preto, lebo považoval tento spôsob za najvhodnejší. Nevie posúdiť, či sú aj iné

spôsoby. Svoj spôsob nepovažuje za porušenie žiadnych poľovníckych predpisov. Pri porcovaní bol sám
a všetku činnosť pri jeleňovi vykonával on. Nevie, koľkokrát bol za tú dobu v aute, bolo to isto viackrát.

Na otázku, z akého dôvodu nezapísal ulovenie jelenčiat, a, podľa neho, nález uhynutého jeleňa do
povolenky, odpovedal, že sa nedá spojiť otázka, prečo nezapísal ulovenie jelenčiat a uhynutého jeleňa

do povolenky, nakoľko úhyn sa podľa poľovných predpisov v tom čase do povolenky nezapisoval. Postup
ohľadom jelenčiat už vysvetlil v predchádzajúcej výpovedi. Na špicera mohol strieľať zo vzdialenosti
120, 130, možno 150 metrov, nemeral to. Strieľal z voľnej ruky. Na flinte bola namontovaná nastrieľaná
optika, ale či strieľal pomocou nej, alebo popod optiku, si už nepamätá. Nevedel odpovedať na otázku
aký technický rozptyl mala zbraň, ktorú použil v tom čase, nakoľko je to podľa neho odborná otázka,
na ktorú nevie odpovedať. Zbraň posledne predtým nastreľoval na kontrolných streľbách. Kedy to bolo,

presne nevie. Kontrolné streľby bývajú raz za päť rokov. Keď prišli policajti, nevidel dôvod, aby im hovoril
o jeleňovi, nik sa na to nepýtal. Aj napriek tomu im oznámil, že v poraste je ešte jeden jeleň, že ide
naložiť zbytky mäsa, avšak oni mu to už nedovolili. Oznámil to niektorému z prítomných policajtov, už
nevie ktorému. Podľa všetkého to muselo byť asi predtým, ako vyhadzoval mäso z auta.

V roku 2009 bol predsedom Poľovného združenia, t. z. štatutárnym zástupcom, ktorý zastupoval PZ
navonok. Ak niektorí iní členovia PZ našli uhynutú zver, kontaktovali predsedu PZ alebo poľovného
hospodára, čiže v decembri 2009 by takíto členovia v prípade nájdenia uhynutej zveri kontaktovali jeho.
Od roku 2010 mu nebolo vydané ani jedno povolenie na lov zveri.

Obžalovaný C.. L. E. vo svojich výpovediach uviedol, že 22. 12. 2009 sa v ranných hodinách so svojim
otcom dohodli, že pôjdu na poľovačku. Otec ho zapísal do knihy návštev v revíri v obci Bobrovček s tým,
že on išiel do revíru v inej lokalite a otec do inej. Otec ho v presne nezistenom čase, asi ešte v ranných
hodinách, kontaktoval, že strelil vysokú a ide ju dohľadávať. Ešte mu niekoľkokrát volal, a taktiež po
nejakom čase, keď mu oznámil, že má ulovené dva kusy jelenčiat, a že ide za hospodárom poľovného

združenia po značku. Povedal mu lokalitu, kde sú ulovené, a dohodli sa, že príde na miesto, kde otcovi
pomôže naložiť zver do vozidla. Keď prišiel na miesto, zbadal pri ceste dva kusy jelenčiat, trochu v
briežku, približne 5 metrov od cesty. Potiahol ich za založené gurtne na cestu. Ako ich potiahol, zbadal,
že nemajú založené značky na ulovenie zveri. Hneď zakričal na otca, nakoľko tam mal odstavené auto
a predpokladal, že je ďalej v lesnom poraste. Ako stál na ceste pri ulovenej zveri, zbadal prichádzajúce

vozidlo polície. Policajti pristúpili ku nemu a hneď sa ho začali pýtať, prečo nemá ulovená zver založené
značky. Povedal im, že nevie, nakoľko mu volal otec, že ich ulovil, a že je niekde v blízkosti a má aj
značky na ulovenú zver. Po chvíli z lesného porastu prišiel za ním otec a dal mu značky, ktoré zacvakol
na ulovené jelenčatá. Otec išiel s policajtmi do svojho vozidla pre doklady. On nebol svedkom ulovenia
zveri. Už si nespomína, či bol na mieste, kde sa nachádzal jeleň. Chodili všelikade. Nevie vysvetliť, prečo

je v znaleckom posudku uvedené, že na stopách je krv. Mohlo sa to stať tak, že bol pri teľatách, odtlačil
krv, a potom chodil rôzne vyššie.

Svedok C.. L. E., ktorý v Poľovnom združení Ostrô pracoval najskôr ako člen, potom člen výboru, ktorý
mal na starosti poľovné psy, vo svojich výpovediach uviedol, že Poľovnému združeniu Ostrô so sídlom

v Liptovskom Trnovci vznikla škoda usmrtením jeleňa II. vekovej triedy v celkovej výške 1.296 eur.
Uvedená suma predstavuje 996,- eur ako spoločenská hodnota trofejovej zveri v zmysle tabuliek za
rok 2009. 300,- eur predstavuje odhadnutá predajná cena mäsa z usmrteného jeleňa. Kniha návštev
revíru PZ Ostrô, nachádzajúca sa v obci Bobrovček, bola pred dňom 22. 12. 2009 odcudzená, nebolo
to však hlásené na polícii. Nie je pravidlom, aby poľovník pri ulovení zveri telefonicky kontaktoval iného

poľovníka, aby išiel do knihy návštev poznačiť jeho ulovenie zveri, a ešte, ak pri tom nie je v knihe
zapísaný do revíru.

Na hlavnom pojednávaní svedok ďalej uviedol, že v období spáchania skutku vykonával funkciu
kynologického referenta. V ten istý deň okolo 18.00 hod. šiel k mäsu, ktoré bolo u Č.. Bolo nahrubo

oddelené, nebola tam koža, ani nikde inde nevidel. Rebrá boli od chrbtovej časti odťaté, hlava bola
odťatá od krku, a koža bola na hlave. Vykostený bol asi i roštenec, t. j. najširší chrbtový sval. Na stehná
si nepamätá, jedno bolo asi odkostené. Keď uzavrel, že mäso nie je vhodné na ľudský konzum, resp.
ľudskú spotrebu, bolo to z toho dôvodu, že nebol v mieste nálezu jeleňa, a teda nevie, ako ho obžalovanýE. našiel, akým spôsobom bol jeleň usmrtený, či bol zastrelený, uhynutý, alebo ohlodaný. Z predpisov
vyplýva, že na miesto úhynu mal byť privolaný buď poľovný hospodár alebo člen dozornej rady, a taktiež i
on,akoosobaoprávnenánaohliadkuzverinájdenejposmrti.Mäsobolovychladené,akobyzchladničky,

nevykazovalo známky zamrznutia. Malo normálnu farbu, normálu konzistenciu, žiadny hnilobný zápach.
Povinnosť poľovníka pri dohľadaní zveri je taká, že bez toho, aby so zverou manipuloval, musí založiť
značku - plombu a zapísať ulovenie do povolenky vystavenej poľovným hospodárom. Tieto úkony sa
musia urobiť bezodkladne. Až potom sa môže so zverou manipulovať. V povolenke sa uvádza druh
zveri, pohlavie, veková trieda, číslo značky - plomby, ktorá sa zakladá na zadnú nohu, zvyčajne na pravú,

tak, že sa nožíkom prereže medzi kosťou a achillovou šľachou, a tam sa okolo kosti zakladá značka,
ktorá sa zacvakne tak, že sa už nedá vybrať. Nie je vylúčené, že by sa mohla pri ťahaní zveri takáto
značka poškodiť alebo vytrhnúť. Do povolenky sa druh zveri označuje napr. slovom jeleň - I. veková
katergória, druhá, tretia, štvrtá, alebo jelenica, tá sa píše bez vekovej triedy a jelenča tiež. Po ulovení
zveri je poľovník povinný zapísať bezodkladne do povolenky druh, príp. pohlavie ulovenej zveri, teda
takým istým spôsobom, ako má uvedené v povolenke, čo môže uloviť, a uvedie sa číslo značky, ktorá

sa zakladá. Musí to byť jasne dané a zreteľné, o ktorej hodine bola zver ulovená. Na značke sa vylomí
deň a mesiac, kedy bola zver ulovená. Keď ide poľovník do poľovného revíru, je povinný zapísať sa
do knihy návštev. V tom čase ich mali šesť. Zapíše sa dátum a čas, lokalita, do ktorej poľovník plánuje
ísť, a podpis. Pokiaľ ide o hlásenie ulovenej zveri poľovnému hospodárovi, po ulovení sa telefonicky
informuje hospodár o úlovku a po love poľovník aj s ulovenou zverou príde ku hospodárovi, ktorý všetko

skontroluje, či sedí, a vystavuje sprievodný doklad na premiestnenie zveri. Pri manipulácii s uhynutou
alebo nájdenou zverou je postup rovnaký ako pri zveri ulovenej. Zakladá sa značka, zver sa zapíše do
povolenky ako uhynutá a privolá sa hospodár alebo člen výboru alebo člen dozornej rady, nestranná
osoba, aby toto bolo odobrené a zver sa bezodkladne hlási hospodárovi. Ak nájde takto uhynutú zver
napr. člen výboru alebo člen dozornej rady, alebo hospodár, aj on je povinný oznámiť nález niekomu z

osôb - predseda PZ, člen dozornej rady, poľovný hospodár alebo osoba oprávnená vykonávať obhliadku
zveri po smrti. Manipulovať so zverou možno až potom, ako je založená značka. Na miesto by mal
byť privolaný veterinárny lekár, ktorý rozhodne, či zver pôjde do kafilérie alebo sa rozoberie napr. pre
poľovné psy na skŕmenie. Ak je v revíri na poľovačke viac poľovníkov, povinný je vyznačiť úlovok strelec,
a takisto aj založiť značku. Nevie, či sa to tak robilo aj v čase skutku, ale do povolenky píše aj počet kusov

zveri, ktorá sa povoľuje uloviť. Poľovný hospodár v súčasnosti vydáva poľovníkovi len jeden kus značky,
aj keby to bolo v prípade, ak má poľovník povolenie na viac kusov zveri. Nevylučuje, že v minulosti dal
hospodár poľovníkovi aj viac značiek. Je nemysliteľné, aby hospodár vydal poľovníkovi viac značiek,
ako má vyznačených v povolenke. Býva pravidlo a dohoda, že aj keď v povolenke je uvedených viac
kusov zveri, tak sa uloví jeden kus a založí sa jedna značka. Nestretol sa ešte s prípadom, že by boli

naraz jedným poľovníkom ulovené dve zvieratá. Ak by sa to stalo, poľovník ide za hospodárom po
ďalšie značky, ale zo zákona alebo vyhlášky vyplýva, že zver sa má označkovať hneď po ulovení. Za
správne vystavenie povolenky je zodpovedný hospodár. Pokiaľ ide o vypisovanie povoleniek, toto sa
vždy robilo 100%-tne. Do povolenky sa uvádza pohlavie zveri, ale u jelienčaťa nie. Poľovník vie rozlíšiť,
či ide o jelienča, samicu alebo samca. V roku 2009 sa do povolenky neuvádzal počet kusov zveri, ktorý je

poľovník oprávnený uloviť. V roku 2009 nebola taká prax, že by sa mäso z uhynutej zveri rozdeľovalo pre
poľovných psov. Uhynutá zver sa likvidovala kafilericky alebo sa zakopala. On bol oprávnený obhliadať
mäso, ale nie rozhodovať, ako sa s ním naloží.

Svedok C.. Š. Č., hospodár Poľovného združenia Ostrô v Liptovskom Trnovci, uviedol, že po

kontaktovaní políciou na danom mieste v revíri našli dva kusy jednoročných jelienčiat hmotnosti po 40
- 50 kg. Jeden sa odovzdal F. T. a druhý prevzal P. E.. Pokiaľ ide o jeleňa II.vekovej triedy, na mieste
boli nájdené kusy rozobratého mäsa, rebrá, kosti, srdce, pečeň, vykostené mäso, hlava s parožím. Na
koži bola viditeľná diera, ktorá mohla byť po vstrele, a taktiež viditeľná diera na prednej nohe, kde bola
viditeľná rozštiepená kosť (otvorená zlomenina). V čase, keď vykladali jeden kus jelienčaťa u F. T.,

pristavila sa pri nich hliadka polície, z vozidla ktorej vystúpil L. E. F.. a upozornil ich, aby jeleňa nejedli,
lebo ho treba dať do kafilérie, nakoľko malo byť ohryzené zverou. Všetky časti mäsa, ktoré pochádzali
z jeleňa, zobral svedok do svojej garáže, pokiaľ sa nerozhodne, ako sa bude postupovať ďalej. Mäso
porozkladal po dlážke v garáži. Na druhý deň 23. 12. 2009 prišiel ku nemu C.. L. E. na ohliadku. Nedal
súhlas na ľudskú konzumáciu konkrétnych častí mäsa z jeleňa, nakoľko nevidel ani vnútornosti, ani

nemal informácie, ako sa zver správala pred ulovením. Z jeho pohľadu boli všetky časti mäsa z jeleňa
čerstvé, čo mu potvrdil i L. N. z Liptovskej Sielnice. Jeleň mohol vážiť približne 100 kg. 23. 12. 2009
zhruba o 7.00 hod. ráno prišiel ku nemu L. E. F.. s veterinárom U.. X. U.. L. E. ho požiadal, aby posúdil,
či mäso pochádzajúce z jeleňa je čerstvé alebo skazené. Veterinárny lekár sa vyjadril, že na takétovyjadrenienemákompetenciu.L.E.F..maldňa22.12.2009povolenieloviťdiviačiuzver(lanštiak,prasa,
diviak) a jeleňa I., II., III. IV. vekovej triedy, pritom v tom čase už bol jeleň II. vekovej triedy odlovený, a
teda nemohol sa už loviť, pričom táto informácia bola uvedená v každej knihe návštev. V predloženom

povolení L. E. F.. nevidel zapísané vydané značky na ulovenú zver, ktoré mu vydal dňa 22. 12. 2009,
a tieto mal mať v povolení zapísané. Poľovník môže v jeden deň uloviť toľko zveri, koľko má vydaných
značiek na ulovenú zver. On, ako hospodár, vydával poľovníkovi toľko značiek, koľko si požiadal, s tým,
žemôžeuloviťibatúzver,naktorúmápovolenie,aktoráužniejeodlovená.L.E.U..malplatnépovolenie
na lov diviačej zveri (prasa, lanštiak, diviak) a jeleňa len I. a IV. vekovej triedy. Taktiež mal možnosť loviť

jelenicu v dobe od 1. 10. 2009 do 30. 11. 2009. V obidvoch povoleniach nemali zapísaný druh zveri, ktorú
v ten deň ulovili, teda dva kusy jelenčiat. L. E. U.. mal vydaný jeden kus značky na ulovenie zveri a nemal
ju pridelenú k žiadnemu ulovenému kusu zveri. L. E. F.. dňa 23. 12. 2009 prišiel ku nemu s veterinárom
s oznámením, že v zmysle zákona o poľovníctve v lehote 24 hodín mu oznamuje, že v predchádzajúci
deň našiel uhynutého jeleňa II. vekovej triedy, a že pri manipulácii s týmto jeleňom bola použitá značka
č. 30142-505. Pokiaľ ide o knihu návštev revíru umiestnenej v Liptovských Behárovciach, F. T. uviedol,

že zápis do knihy návštev revíru umiestnenej v Liptovských Behárovciach vykonal on sám, na základe
telefonickej požiadavky L. E. F.. dňa 22. 12. 2009. Ale aj podľa uvedeného záznamu v knihe, obaja E.
nemali zapísaný vstup do revíru, lebo F. T. im tam zapísal len výsledok poľovania.

Na hlavnom pojednávaní dňa 13. 9. 2012 svedok C.. Š. Č. uviedol, že pri nahliadnutí do povolenky zistil,
že ku dňu 22. 12. 2009 mal L. E. F.. pridelené tri značky. O tom, kedy ktorú použil, sa dá dozvedieť
až pri ukončení sezóny. Pridelenie značiek mu do povolenia zapísal, čo bolo potvrdené i podpisom. V
ten deň, keď si bol od neho pýtať značku, podľa záznamov vidieť, že má k dispozícii ešte jednu svoju
značku. Z povoleniek č. 338241 a 338265 zistil, že L. E. F.. ulovil do prejednávaného skutku lanštiaka,

pravdepodobne 28. 6. 2009 a jeleňa II. vekovej triedy 13. 9. 2009. Zapísané mal dve značky. Nebola
tam zapísaná tretia značka, ktorú mu vydal 27. 9. 2009, nakoľko v tom čase zrejme nemal pri sebe
povolenku. V povolenke nebol žiadny zápis o tom, že by boli založené značky na jelenčatá, o ktorých
mu telefonoval. Takisto v povolenke L. E. U.. je záznam o love prázdny, teda ulovenie žiadnej zveri tam
nemá zapísané. Ani v jednej z povoleniek nebol zapísaný nález úhynu. V roku 2009 aj v súčasnosti platí

stále prax, že i nález úhynu sa musí do povolenky vyznačiť. Nespomína si, že by v čase, keď prišiel za
ním L. E. st. po značku, bolo povedané jednoznačne, kto jelenčatá ulovil. V čase skutku boli mrazivé
noci, asi mínus 15 stupňov Celzia. Na členskej schôdzi poľovníkov pred odstrelom jelenej zveri boli
poľovníci informovaní o tom, že poľovné združenie má v pláne loviť aj jelienčatá. Obžalovaný L. E. F..
bol medzi tými členmi, ktorí ich mohli strieľať, ale jeho povinnosťou bolo pred odstrelom si povolenie

na odstrel zveri dať vyznačiť, a nemôže povedať, že na základe členskej schôdze môže strieľať bez
povolenky. Hoci obžalovaný L. E. F.. ho informoval, že strelil dva kusy jelenčiat, on pri tom nebol. Pokiaľ
ide o manipuláciu s údajne uhynutým jeleňom, tak za existencie poľovného združenia si nepamätá, že
by sa ulovená zver rozoberala priamo na mieste v poraste. Podľa právnej úpravy určenej od 1. 9. 2009
sa mal vyznačovať počet kusov v povolenkách, ale oni to začali robiť až po 1. 1. 2010 po upozornení

Obvodným lesným úradom. Podľa jeho úsudku, v čase, keď bol obžalovaný L. E. F.. pri ňom po značku,
podľa času bol už jeleň rozsekaný, čiže úhyn mu mohol hlásiť už pri návšteve.

Pri opätovnom prejednávaní veci uvedený svedok na hlavnom pojednávaní dňa 11. 11. 2014 uviedol,
že na koži jeleňa bol vstrel a výstrel, plus roztrieštená bola predná noha. Menšia dierka bola na jednej

strane, väčšia dierka na druhej strane. Rozprávali sa, že tadiaľto guľka zrejme vletela, a to v prednej
časti tela, na druhej strane, tiež v prednej časti, vyletela, a potom zrejme roztrieštila prednú nohu. Guľka
preletela zrejme hrudnou časťou zboku a na druhej strane tiež v prednej časti vyletela a roztrieštila kosť
(svedok ukazoval pravou rukou pohyb pred hrudníkom z pravej strany pŕs na ľavú stranu ku ľavej ruke
v hornej časti - ramena). Na koži, ako bola rozprestretá, nevidel stopy ohlodania. Svedok ďalej uviedol,

že v odvolaní sa uvádzalo, že PZ samo zaevidovalo predmetného jeleňa ako úhyn, čo bolo doložené
aj v katalógu po ukončení poľovníckej sezóny, a tým pádom, nakoľko sa to uviedlo do verejnej listiny,
sa to údajne nemôže považovať za škodu. Keďže sa ho to týka ako funkcionára, a je zodpovedný za
zaevidovanie úlovkov, aj úhynov, tak k tomu uviedol, že nakoľko dostal od L. E. F.. oznámenie o náleze
uhynutého a nafúknutého jeleňa II. vekovej triedy, bol povinný, aj zaevidoval, nález tohto jeleňa ako

úhyn medzi trofejovú zver, a tým pádom sa to po ukončení sezóny dostalo aj do katalógu a do prehľadu
ulovenej a uhynutej zveri PZ.Na otázky prokurátorky uviedol, že kožu určite nebrali, predpokladali, že ju zobrali policajti. Nepamätá
si, že pokiaľ ide o nakladanie s nálezom v podobnom stave, že by za jeho pôsobenia bol zaevidovaný
takýto úhyn. Vyskytovali sa uhynuté kusy srnčej zveri pri štátnej ceste. Nepamätá si, že by mali prípad,

že by sa našla zver, ktorá by mala stopy po streľbe. Nález by sa mal hlásiť poľovnému hospodárovi.
Pokiaľ sa zistí príčina alebo je podozrenie na neoprávnené ulovenie, tak sú povinní volať políciu, a ak
ide o chráneného živočícha, tak aj Štátnu ochranu prírody.

V čase, keď videl rozprestretú kožu, mohlo byť asi 15.30 - 16.00 hod., ešte nebola tma. Kožu pozerali v

takej vzdialenosti, že stáli nad ňou. Vstrel videl aj C.. N.. Rozprávali sa o tom, ale v rozsudku videl, že
tento svedok sa vyjadril, že si na to nepamätá. Koža bola rozprestretá, ale nemôže povedať, že chýbalo
napr. 10 cm kože, napr. v ritnej časti. Pokiaľ ide o ritný otvor, nepamätá si, či koža bola úplná aj v tejto
časti.

Na návrh obhajcu bola v súlade s ustanovením § 264 ods. 1 Trestného poriadku prečítaná časť

zápisnice o skoršom výsluchu svedka zo dňa 13. 9. 2012 v časti týkajúcej sa popisu prestrelenej kože, z
dôvodu rozporných vyjadrení oproti hlavnému pojednávaniu, keď v predchádzajúcej výpovedi sa svedok
nevyjadroval o hrudnej časti. K uvedeným rozporom svedok uviedol, že vo svojich výpovediach nevidí
rozdiel. Na hlavnom pojednávaní 11. 11. 2014 hovoril o hrudnej časti. Predtým hovoril o vstrele a výstrele
na koži a o prednej nohe. Ak by myslel, že bola poranená len predná noha, tak by povedal, tak ako sa

hovorí, že bola odstrelená predná noha.

Pokiaľ ide o povolenky vydávané obžalovaným, od roku 2010 im neboli vydané žiadne povolenky, s
tým, že L. E. U.. dostal zákaz lovu na jeden rok od PZ, pretože predpokladali, že súdne konanie bude
ukončené a bude rozhodnuté o vine alebo nevine. L. E. F.. dostal trest - vylúčenie z PZ, ktorý bol

neskôr zrušený, podotkol, že nie v súvislosti s trestným činom pytliactva. Odvtedy mu nebola vystavená
povolenka, nakoľko prebieha súdne konanie. Sú stále členovia PZ, môžu sa podieľať na brigádnickej
činnosti, príprave krmiva, prípadne ďalšej činnosti, napr. oprave posedov, zariadení, a po splnení týchto
povinností majú nárok na prídel diviny. Platia si členské, ale z ich činnosťou bol problém, tak im divina
nebolapridelená.OdprejednávanéhoskutkuneevidujevPZžiadnypriestupok.Disciplinárnepotrestanie

L. E. U.. súviselo pravdepodobne so vstupom do revíru. Pretože knihy návštev boli potom odcudzené,
zrejme v tejto súvislosti pristúpilo PZ k tomuto krajnému opatreniu, ale aby to bolo presné, muselo by
PZ predložiť zápisnice.

Ku predloženému rozhodnutiu PZ Ostrô zo dňa 5. 1. 2010 svedok uviedol, že ide zrejme o rozhodnutie

vo vzťahu ku C.. L. E..

Pokiaľ ide o jeho vyjadrenie, že bol problém so zápisom 22. 12., je nelogické, ak sa zapísal vstup do
knihy návštev v obci Bobrovček. Prečo potom telefonoval T., aby zapísal úlovok v knihe obce Liptovské
Behárovce ? Keď to chceli preveriť, kniha návštev obce Bobrovček zmizla. Nevyjadruje sa, či bola

odcudzená, nedovolí si tvrdiť, kto ju odcudzil. K uvedeným vyjadreniam svedka obžalovaný L. E. F..
uviedol, že kópia knihy návštev revíru Bobrovček sa nachádza v spise a sú v nej údaje o návšteve revíru
od 6. 12. 2009 do 10. 3. 2010, kde dňa 2. 2. 2010 je zápis o návšteve L. E. v časti revíru Veličovo,
Trnovecké lúky, čo dokazuje, že kniha sa v inkriminovanom čase používala. Jeleň, okrem zranenia na
prednej nohe, nemal žiadne iné zranenia, ani pri porcovaní žiadne iné poranenie nevidel.

Svedok P. C., príslušník OO PZ Liptovská Sielnica, na hlavnom pojednávaní potvrdil, že pri výkone
služobnýchpovinnostíspoločneskolegomX.zaregistrovalinaokrajicestysmerujúcejodobceLiptovský
Trnovec do obce Liptovské Matiašovce vozidlo Nissan X-Trail svetlej farby, ev. č. LM obsahujúce číslo 9.
Asi po 40 minútach videli vychádzať z lesného porastu obžalovaného L. E. U.., ako ťahal za sebou dva

kusy vysokej zveri. Následne prichádzal ku nemu obžalovaný L. E. F.. Zvieratá nemali plombu. Menovaní
nemali pri sebe doklady, asi ich mali v aute. Nepamätá si už, čo bolo v dokladoch napísané. Na políciu šli
s obžalovaným L. E. U.., obžalovaný L. E. F.. šiel za nimi na svojom aute. Následne s vozidlom zastavil,
vystúpil z neho, otvoril zadné ľavé dvere a spod sedačky vyhadzoval mäso do lesa.

Vzhľadom k tomu, že svedok si na hlavnom pojednávaní nespomínal na okolnosti súvisiace s označením
ulovenej zveri, v súlade s ust. § 264 ods. 1 Trestného poriadku bola prečítaná časť zápisnice o jeho
výsluchu zo dňa 11. 2. 2010 (čl. 59 - 60). Svedok v prípravnom konaní uviedol, že keď zbadali z lesného
porastu vychádzať osobu, ktorá smerovala k lesnej ceste, ťahajúc za sebou na gurtni dva kusy jeleníc(teliat). Počkali, kým príde k lesnej ceste a vyzvali ho, aby predložil doklad totožnosti. Jelenice mali
na sebe vstrely, neboli označené žiadnou značkou na ulovenú zver, muž sa nepreukázal dokladom
totožnosti, ani nemal pri sebe poľovný lístok a uviedol, že uvedené doklady má v odstavenom vozidle.

Na otázku, prečo zver nemá založenú predpísanú značku, neodpovedal, a zakričal na staršieho muža,
ktorý sa nachádzal v lesnom poraste, a ktorý prišiel zo smeru, ako bola ťahaná zver. Ani on nemal
pri sebe požadované doklady, uviedol, že pri poľovačke pri sebe nenosia žiadne doklady, že všetky
sa nechávajú vo vozidle. Mladší muž uviedol, že pri ťahaní zveri by sa mohla značka odtrhnúť. Starší
muž povedal, že bol pred hodinou u poľovného hospodára Č. v Liptovskom Trnovci po značky, ktoré

sa používajú na označenie ulovenej zveri, nakoľko ich nemali dostatok. Starší muž z vozidla vytiahol
doklady, dva kusy poľovných lístkov na meno L. E. F.. R. L. E. U.. Pri kontrole poľovných lístkov zistili,
že ulovená zver nie je zapísaná v poľovnom lístku. Medzitým L. E. U.. využil ich vzdialenie sa od miesta
k služobnému vozidlu a založil na ulovenú zver značky, a to aj napriek tomu, že ho od vozidla vyzýval,
aby so zverou nemanipuloval.

Ďalší príslušníci polície, svedkovia P. E. R. U. X., potvrdili v podstatných bodoch vyjadrenie svedka P.
E., navyše svedok P. E. uviedol, že pri obhliadke miesta činu sa našla koža, parožie a vo vzdialenosti
asi 100 metrov kusy mäsa, spracované kuchynsky.

Svedok F. T., člen Poľovného združenia Ostrô so sídlom v Liptovskom Trnovci, uviedol, že dňa 22.

12. 2009 predpoludním (svedok uvádzal v prípravnom konaní čas okolo 12.00 hod. a na hlavnom
pojednávaní čas okolo 10.00 hod.), ho telefonicky kontaktoval obžalovaný L. E. F.. a žiadal ho, aby do
knihy návštev revíru nachádzajúcej sa v Liptovských Behárovciach poznačil, že sú strelené dva kusy
jelienčiat. Vo večerných hodinách sa obžalovaný u neho zastavil, požiadal o kľúč od skrinky, v ktorej je
uložená kniha návštev revíru. Do knihy je poľovník povinný zapísať odstrel. Je to kniha, kde sa zapisuje

poľovník pri vstupe do revíru, uvádza sa tam čas a lokalita, kam ide. Podľa neho, v knihe v Liptovských
Behárovciach nevidel, že by tam obžalovaní boli zapísaní. Do knihy návštev sa zapisuje úlovok i odchod
z revíru, aby sa neprekročil povolený limit. Na žiadosť obžalovaného E. F.. do knihy okolo obeda zapísal,
že obžalovaný E. U.. strelil dva kusy jelenčiat. Do knihy zapísal oboch, ale nenapísal, kto z nich zver
strelil. Kľúč od skrinky, v ktorej sa nachádza kniha návštev, má každý poľovník. Nevie vysvetliť, prečo

si v ten večer obžalovaný E. F.. kľúč pýtal od neho.

Svedok U.. X. U. vypovedal, že dňa 23. 12. 2009 v ranných hodinách prišiel za ním L. E. F.. a chcel od
neho potvrdenie, že mäso, ktoré našiel, je z uhynutého jeleňa. Odmietol to a navrhol, aby si dal vyšetriť
mäso hygienikom alebo štátnym veterinárnym ústavom. Mäso nesmrdelo. Tvrdil, že mäso bolo uhynuté

dva dni. Nevidel celého jeleňa, len mäso. Vo všeobecnosti platí, že čím je vyššia teplota prostredia,
tým skôr dochádza k rozkladu mäsa. Býva to približne po 24 hodinách, záleží od teploty vonkajšieho
prostredia. Pri mínusových teplotách sa mäso vôbec nemusí rozkladať. Ak bolo zviera na mieste dva
dni, mohlo zatiaľ zamrznúť. Keby bolo páchlo, vystavil by potvrdenie, že mäso je staré alebo, že je v
rozklade, toto však vizuálne nebolo staré, podľa neho pôsobilo čerstvo.

Na hlavnom pojednávaní dňa 11. 11. 2014 tento svedok uviedol, že bol privolaný L. E. F.., ktorý ho
žiadal, aby mu dal potvrdenie, že jeleňa našiel, a mäso je skazené. Nebol to celý kus, boli to časti,
prešiel si to, nekontroloval to. Nevidel, že by mäso bolo smradľavé. Jeden kus mäsa ovoňal, zobral jeden
kus svaloviny i k Č., jemu tiež mäso nesmrdelo. Povedal obžalovanému E., že mu nedá potvrdenie, že

ide o mäso z uhynutého zvieraťa, a vyzval ho, nech si ho dá vyšetriť. Na mäse jeleňa nevidel stopy
po strelnom poranení. Zobral a pozrel len ten jeden kus mäsa, ostatné nepozrel, mäso kontroloval
aspekciou, pohľadom. Nesmrdelo ani jemu, ani Č.R., a tým obhliadku skončil. Určite na mieste celý jeleň
nebol. Bolo tam malé množstvo, svalovina, nemôže povedať, že by tam videl napr. rebrá. Nezafixovalo
sa mu, že by tam videl nejaké kosti. Na mäse stopu po strelnom poranení vidieť. Na tom mäse, ktoré

videl, strelné poranenie nevidel.

Svedok C.. L. N., člen Poľovného združenia Ostrô so sídlom v Liptovskom Trnovci, potvrdil, že po
zaistení obžalovaných šiel spoločne s poľovným hospodárom združenia Č. na miesto, kde sa nachádzali
ulovené jelienčiatá. Spoločne potom z lesného porastu doniesli i hlavu jeleňa s parožím, kožu z jeleňa

a nevykostené mäso, ktoré bolo v igelitových sáčkoch. Pokračovali do obce Liptovský Trnovec a pri
mieste zvanom Telianka zastavili pri vozidle Nissan X-trail patriacom E., kde naložili vykostené mäso
nachádzajúce sa v igelitových sáčkoch v blízkosti vozidla. Mäso z jeleňa sa mu nejavilo byť teplé, ale
ani staré.Svedkyňa C.. D. Š., pracovníčka Štátneho veterinárneho a potravinového ústavu Dolný Kubín, uviedla,
že dňa 23. 12. 2009 o 9.00 hod. bola prinesená vzorka mäsa označená „jelenie mäso“ v množstve

0,5 kg. Z údajov žiadanky možno usúdiť, že vzorku priniesol osobne objednávateľ L. E., V. V. XX.
Požadované bolo preverenie zdravotnej nezávadnosti mäsa. Robili sa mikrobiologické vyšetrenia a na
požiadanieobjednávateľasazisťovalobsahamoniakuvmäse.Zmikrobiologickéhohľadiskabolavzorka
hygienicky bezpečná a amoniak nevyhodnocovali z dôvodu, že tento parameter sa na základe právnej
úpravy nevyhodnocuje. Vo vzorke neboli zistené žiadne patogény, ktoré by mohli ohrozovať zdravie,

avšak nedalo sa zistiť, aké staré bolo predložené mäso. Keď ho vyšetrovali, určite nebolo pokazené.

Zo zápisnice o vydaní veci mal súd preukázané vydanie pušky - guľovnice opakovacej zn. Brno RMS,
typ ZKK 601, kaliber 308 WIN, výrobné číslo 48973, poľovný lístok č. 2162, obuv gumená čierna č.
30418014, puška guľovnica opakovacia značky Čz Uherský Brod, typ ČZ 550, kaliber 7 x 64, výrobné
číslo H 9078, poľovný lístok č. 2699, obuv Vybramy zn. Arabos č. 45, obžalovaným L. E. U. R. F..

Zo zápisnice o obhliadke miesta činu zo dňa 22. 12. 2009 mal súd preukázané, že v Poľovnom revíri
zvanom Ostrô, katastrálne územie G. Z., na lesnej komunikácii v smere do obce Liptovské Matiašovce,
sa nachádzali stopy č. 1, 2 - dva kusy teliat (jednoročné jelenice cca 100 kg, obe mali na krku obviazané
špagáty, 2 cm hrubé biele gurtne, pravá jelenica mala na zadnej ľavej nohe pripevnenú žltú pásku

z umelej hmoty č. ck 30167-505. Zver mala stopy po zasiahnutí guľovou zbraňou. Druhá zver mala
na zadnej pravej nohe pripevnenú žltú pásku z umelej hmoty č. ck 301858-505. Stopy po ťahaní
zveri smerovali na sever do lesného porastu. Smerom po stopách na sever cca 100 metrov od lesnej
komunikácie sa nachádzalo jedno igelitové vrece zelenej farby s naporciovaným mäsom, neoznačená
koža z jelenej zveri, kde na koži bol viditeľný vstreľ a výstrel po guľovej zbrani, ruksak z tkaniny, v

ktorom sa nachádzalo igelitové vrecko zelenej farby, v ktorom bolo naporciované mäso. Pri ruksaku
sa nachádzala stopa č. 3, 4 - trasologická (stopa obuvi, odtlačok). Vo vrecku ruksaka sa nachádzalo
svietidlo - čelovka a iné. Približne 5 metrov od uvedeného miesta sa nachádzali stopy po chôdzi
smerom na západ, kde bola zaistená stopa č. 5 - odtlačok obuvi. Asi 15 metrov v smere na západ
sa nachádzala na zemi stopa krvi vo väčšom množstve, igelitové vrecko zelenej farby, v ktorom sa

nachádzalo naporciované mäso. Pod vreckom na zemi bola položená hlava jeleňa aj s parožím - stopa
č. 6. V smere od daného miesta na severozápad sa nachádzali stopy krvi a vnútornosti zveri, na mieste
bola zaistená stopa č. 7, 8, 9 - trasologická, odtlačok obuvi, stopa č. 10 - biologická - vzorka krvi. Na
mieste sa nachádzala vecná stopa č. 12, 13 - biologická - vzorka mäsa (krvi), stopa č. 14 - vecná -
ruksak, v ktorom bolo nájdené mäso. Od miesta nájdenej zveri smerom na východ cca 1 km naspäť

smerom do obce Liptovský Trnovec sa nachádzalo odstavené SÚV, ev. č. LM 962BS značky Nissan X-
trail striebornej farby. Pri zadnom ľavom kolese vozidla sa nachádzala stopa č. 15 - biologická - vzorka
krvi. Vo vozidle na zemi sa nachádzala stopa č. 16 - stopa krvi (vzorka mäsa), na sedadle bola biologická
stopa č. 17 - stopa krvi. V medzere za prednými sedadlami sa nachádzalo čierne igelitové vrecko, v
ktorombolonaporcovanémäso-stopač.18-odobratávzorkamäsa.Poľavejstraneodvozidlavlesnom

poraste cca 2 metre sa nachádza trasologická stopa č. 19 - odtlačok obuvi. Cca 6 metrov od vozidla
sa nachádzalo igelitové vrecko čiernej farby, v ktorom bolo naporcované mäso, zaistené ako stopa č.
20. Po pravej strane od vozidla sa cca 5 metrov v lesnom poraste nachádzalo igelitové vrecko čiernej a
zelenej farby, v ktorom sa nachádzalo naporciované mäso. Pri mieste bola zaistená i trasologická stopa
č. 21 - odtlačok obuvi a stopa č. 22 - vzorka mäsa.

Súčasťou zápisnice o obhliadke miesta činu je i zodpovedajúca fotodokumentácia.

Z päťročného poľovného lístka obžalovaného L. E. F.. mal súd preukázané, že bol vydaný na obdobie od
8. 12. 2008 do 31. 12. 2013. Zbrojný preukaz má vystavený s platnosťou do 1. 12. 2016. Obžalovaný L.

E. U.. je rovnako držiteľom preukazu člena Slovenského poľovníckeho zväzu a päťročného poľovného
lístka, ktorého platnosť v inkriminovanom období bola od 1. 1. 2006 do 31. 12. 2010. Obžalovaný
L. E. F.. bol držiteľom zbrane - guľobrokovej kozlice, zbrojovka Brno, typ ZH 305, kal. 5,6 x 52
R Savage/12, malorážky opakovacej, zbrojovka Brno, typ ZKM 451, kal. zbrane 22 LONG RIFLE,
guľovnice opakovacej, typ ZKK 601 kal. 308 VIN 601, kal. 308 VIN, brokovej kozlice typ ZH 301, kal.

12-12. Obžalovaný L. E. U.. bol v danom období držiteľom guľovnice opakovacej typ ČZ 550, kal. 7 x
64 a guľobrokovej kozlice zn. Merkel kal. 7 x 57 R/16.Zo záznamu o love raticovej zveri a použitej značke z dokladu - povolenky na poľovačku č. AA 338241
platnej od 1. 1. 2009 do 31. 12. 2009 obžalovaného L. E. F.. mal súd preukázaný zápis druhu raticovej
zveri: lanštiak, s dátumom ulovenia 28. 6. 2009 a jeleňa II. vekovej triedy 13. 9. 2009. V povolenke na

poľovačkuobžalovanéhoC..L.E.U..č.AA338265platnejod1.10.2009do31.12.2009sanenachádza
žiadny záznam o love raticovej zveri a použitej značky.

Z odborného vyjadrenia PZ Ostrô Liptovský Trnovec zo dňa 22. 12. 2009, týkajúceho sa vyčíslenia škody
usmrtením jeleňa II. vekovej triedy, mal súd preukázanú sumu 1.296 eura.

Z oznámenia Poľovníckeho združenia Ostrô so sídlom v Liptovskom Trnovci zo dňa 21. 1. 2010 mal súd
preukázané, že obžalovaný L. E. F.. bol 8. 1. 2010 na členskej schôdzi odvolaný z funkcie predsedu
štatutárneho zástupcu PZ Ostrô.

Z písomného oznámenia obžalovaného L. E. F.. poľovnému hospodárovi PZ Ostrô C.. Š. Č. zo dňa 23.

12. 2009 vyplýva jeho vyhlásenie, že dňa 22. 12. 2009 v dopoludňajších hodinách pri výkone práva
poľovníctva v lokalite Slučková našiel jeleňa II. vekovej triedy v nafúknutom stave a sčasti ohlodaného
zverou, nesúceho na ľudský konzum. Na zver bola založená plomba - značka č. ck 30142505.

Zo správy Slovenského hydrometeorologického ústavu Bratislava zo dňa 13. 4. 2010 mal súd

preukázané, že dňa 22. 12. 2009 bola v oblasti kotlín okresu Liptovský Mikuláš, podľa údajov z meracích
staníc SHMÚ: Liptovský Mikuláš, Liptovský Hrádok, Ružomberok, Podbanské a Chopok maximálna
teplota 1 stupeň Celzia a minimálna teplota mínus 12 stupňov Celzia, zamračené, úhrn zrážok v mm
5, víchrica, výška snehu 10 cm. Dňa 22. 12. 2009 bola maximálna teplota mínus 6 stupňov Celzia,
minimálna teplota mínus 23 stupňov Celzia, oblačno, víchrica, výška snehu 11 cm. Dňa 20. 12. 2009

bola maximálna teplota v oblasti mínus 8 stupňov Celzia, minimálna teplota mínus 28 stupňov Celzia,
výška snehu 8 cm. V horských oblastiach bola dňa 22. 12. 2009 maximálna teplota mínus 3 stupne
Celzia a minimálna teplota mínus 14 stupňov Celzia, silná víchrica, výška snehu 35 cm. V dňoch 20.
12. 2009 až 21. 12. 2009 bola maximálna teplota v oblasti mínus 12 stupňov Celzia, minimálna teplota
mínus 21 stupňov Celzia, silná víchrica.

Zo znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu Slovenská Ľupča č. PPZ-1169/KEU-
SL-EXP-2010zodňa12.4.2010malsúdpreukázané,žeúlohouznaleckéhoposudkubolo:1/vyhodnotiť
predložené trasologické stopy po obuvi z miesta činu a zistiť, či stopy vykazujú znaky vhodné na
individuálnu identifikáciu, 2/ ak odtlačky podošiev obuvi z miesta činu vykazujú znaky vhodné na

individuálnu identifikáciu, tieto porovnať s podošvami predloženej obuvi od obidvoch obžalovaných. Zo
záverov znaleckého skúmania mal súd preukázané, že predložené stopy č. 5, 7, 8, 9 boli vhodné k
určeniulenskupinovejpríslušnostipodošievobuvi.Stopyč.5,9bolivytvorenégumovýmičižmami,stopy
č. 7, 8 boli vytvorené podošvou turistickej obuvi. Stopy č. 5, 9 boli porovnané s podošvami pracovnej
obuvi - gumovo filcovej čižmy zaistenej od L. E. F.. Porovnaním bola zistená druhová zhoda. Predložené

stopy č. 7, 8 boli porovnané s podošvami turistickej obuvi zn. Trabos zaistenej od obžalovaného L. E.
U.. Porovnaním bola zistená druhová zhoda.

Do konania pribratý znalec z odboru lesníctvo, odvetvia - poľovníctvo, odhad hodnoty lesov, C.. C.
M., na hlavnom pojednávaní dňa 5. 2. 2015 uviedol, že bol požiadaný o vypracovanie znaleckého

posudku obžalovaným E. na posudok ohľadom poľovného zvieraťa - jeleňa, ktorého priamo nevidel,
neobhliadal. Posudok vypracoval na základe písomností, hlavne veterinárneho ústavu na Orave, kde
bolo konštatované, že konkrétny jeleň bol už pred časom poranený na nohe a bol zrejme v dobe
nájdenia už uhynutý. Podľa posudku ústavu, zverina, mäso už bolo nepoužívateľné. Jeleňa nevidel, len
zo všetkých okolností vypracoval znalecký posudok, že konkrétny jeleň v danom období, keď sa skutok

vyšetroval, musel byť uhynutý, zverina bola v rozklade.

Na otázku, z čoho znalec usúdil, že jelenie mäso predložené Štátnemu veterinárnemu a potravinovému
ústavu, patrí jeleňovi osmorákovi, vek: 4 roky, bodovej hodnoty: 108,96, znalec odpovedal, že doličného
jeleňa ani mäso nevidel. Pri posudzovaní otázky, či v čase vyšetrovania bol uhynutý a v rozklade,

zopakoval, že vychádzal len z dokumentov, čiže nemôže tvrdiť, že mäso, ktoré bolo predložené
veterinárnemu ústavu, bolo z uvedeného jeleňa. Môže len tvrdiť, že overovanie je možné cez vzorku
DNA. Pri stanovení ceny, resp. hodnoty, existujú dva cenníky: prvý je cenník trofejovej zveri a druhý je
ten, keď napr. lovec vo svojom združení dostáva povolenie loviť bezplatne, parohy patria jemu, mäsopatrí poľovníckej organizácii, a u jelenej zveri sa pohybuje cena od 1,- do 2,- eur, inak platí cena dohodou
pri predaji. Toto by bola cena, ak by ju ulovil člen PZ. Ak by takého jeleňa ulovila iná osoba, napr. pytliak,
cena by bola podľa cenníka trofejovej zveri Lesov SR Banská Bystrica, kde by sa zohľadnila i chovná

hodnota. Cena by mohla byť od 300,- do 5.000,- až 6.000,- eur, v tomto konkrétnom prípade odhaduje
do 800,- eur. Nevidel ani parožie, ani jeleňa - kadaver. Vyčíslenie hodnoty uhynutého jeleňa, pri ktorom
zverina nie je použiteľná na ľudský konzum, stanovil celkovú hodnotu daného jedinca znalec, na sumu
10,80 eur.

Hodnota zveriny v koži v prípade, že by bola zverina z uhynutého jeleňa použiteľná na ľudský konzum,
podľa cenníka Lesov SR, š. p. Banská Bystrica, predstavuje sumu 210,70 eur. Pri nákupe od externých
dodávateľov by bola cena 147,- eur, pri nákupe od interných dodávateľov 156,80 eur, pri Urbárskom
pozemkovom spoločenstve Hybe 164,44 eur.

Z odborného stanoviska C.. C. M. zo dňa 21. 11. 2013 vyplýva, že prestrelenie prednej nohy jelenej

zveri nie je smrteľným zranením, nakoľko v prednej končatine nie sú životne dôležité orgány (napr. veľké
tepny).Taktozasiahnutázverspravidlapovýstreleuniká,jeťažkodohľadateľnáajenutnéjudostreľovať.
V 90% prípadov sa poranenej jelenej zveri pri strelnom poranení predná končatina zahojí, vo zvyšných
10% dochádza k infikovaniu strelnej rany, k zápalu, k následnej otrave krvi a následne k úhynu. Doba
úhynu od postrelenia je minimálne 2 týždne až 2 mesiace.

Vzhľadom na to, že došlo ku konkretizácii výpovede svedka C.. Č., bola znalcovi položená otázka, či by
za danej situácie zotrval na výsledkoch odborného stanoviska. Znalec uviedol, že poľovnícke strelivo je
rôznej účinnosti. Nevie, aká guľka to bola, ale poľovnícke strelivo je konštruované tak, aby spôsobovalo

veľkú ranivosť, aby sa predišlo utrpeniu zveri pri nepresnejšom zásahu. Vojenské strelivo by napr. takéto
následky nespôsobilo, preto pri vojenskom pakte by takéto zbrane ani neboli povolené. Uvedené je, že
bola zasiahnutá jedna noha z jednej strany, prvá, teda zrejme vysoko, pretože guľka podľa toho preletela
spodnou časťou tela, hrudníka. Na druhej strane bola zasiahnutá ďalšia noha, ale uvedené bolo, že bola
roztrieštená kosť, t. z., že po takejto strele by jeleň mohol žiť aj týždeň, keby boli zasiahnuté nohy, ale

pri tejto strele išla rana zrejme cez pľúca, po takomto zasiahnutí by k úhynu došlo o 3 - 10 dní, podľa
kondície jeleňa, kým dostane zápal. Neboli zasiahnuté len nohy, ale dôležitá časť tela, čiže zrejme aj
pľúca. Srdce priamo zrejme zasiahnuté nebolo, ale tlak mohol spôsobiť aj na poškodenie srdca. Nevie,
aká ráža bola použitá. Na takúto zver sa môže použiť ráž od 6 do 12 mm. Vyskytol sa prípad, že keď
boli zasiahnuté i pľúca jeleňa, po 10 - 12 dňoch jeleň žil a bol dostrelený lesným personálom.

Pokiaľ jeleň uhynul, k rozkladu mäsa dochádza po 5 - 6 hodinách, ak nedôjde k jeho ošetreniu, čiže
vyvrhnutiu. V zimnom období rozklad nastáva rýchlejšie ako v horúcom letnom augustovom období.
Spôsobené to je rozdielnosťou teplôt vonkajšieho prostredia a vo vnútri tela. Z vlastnej praxe vie, že
v auguste pri dennej teplote až ku 30 stupňom Celzia, keď večer jelenicu nedohľadal, ráno bola v

perfektnom použiteľnom stave. K rozkladu nedošlo. Naopak, v decembri, keď boli mrazy -15 - -20
stupňov Celzia, ráno bola jelenica už de facto nepoužiteľná. Mäso bolo zaparené, čo sa prejavuje tak, že
napr. na stehne vojde prst do mäsa. Napr. po 4 hodinách od ulovenia sa stalo, že mäso bolo čiastočne
zaparené na stehnách a lopatkách. Pokiaľ ide o odsledovateľnosť cesty guľky na mäse, záleží to od
zásahu. Ak by nebola zasiahnutá kosť, nemusí tam byť ani krvná podliatina, alebo len minimálna. Keď sú

zasiahnuté tvrdšie časti, napr. chrupavky a potom kosti, tam je to už zdevastované a sú veľmi znateľné
a rozsiahle krvné podliatiny. Na výstrele je krvná podliatina znateľnejšia a výstrel je zdevastovateľnejší,
kým vstrel je menej znateľný. Poľovnícka guľka sa deformuje až na vyššie tlaky, ale napr. celopláštená
sa deformuje menej ako polopláštená, t.z., že má hrot z mäkkého olova.

Pri popise výstrelu C.. Č., keď uvádza, že strela prešla prednou časťou hrudníka, na 90% nejaká kosť
zasiahnutá musela byť. V okolí dráhy by sa to určite prejavilo i na devastačných poraneniach mäkkých
častí tela. V danom prípade je najpravdepodobnejšie, že boli poškodené pľúca. Pokiaľ nie aj priamym
zásahom, tak tlakom.

Z disciplinárneho poriadku Slovenského poľovníckeho zväzu mal súd preukázané právne vety,
konkretizácie disciplinárnych previnení, disciplinárnych opatrení, práv a povinností disciplinárnych
orgánov, práv a povinností držiteľov poľovných lístkov a i.Z pracovného hodnotenia C.. L. E. mal súd preukázané, že sa jedná o spoľahlivého pracovníka s
organizačnými schopnosťami, vie operatívne riešiť krízové situácie. Od 1. 1. 2013 pracuje na pozícii
vedúci LO na Lesnej správe Čierny Váh. K svojim úlohám vedúceho LO pristupuje zodpovedne a

aktívne, je pracovitý. Má veľmi dobrý prehľad o svojom pracovnom obvode, zodpovedne vykonáva
dohľad nad prácami vykonávanými dodávateľmi na jeho LO. Na pracovisku má rešpekt. Má skromné,
slušné vystupovanie. V kolektíve zamestnancov LS má bezproblémové vzťahy.

Obžalovaný L. E. F.. v mieste bydliska v obci V. nie je bližšie hodnotený. Zo správy o povesti zo dňa 9.

1. 2015 mal súd preukázané, že jeho správanie na verejnosti je normálne a v obci neboli s ním riešené
žiadne priestupky.

Z rozhodnutia PZ Ostrô, Liptovský Trnovec zo dňa 23. 2. 2010 mal súd preukázané, že obžalovaný
L. E. F.. bol disciplinárne postihnutý podľa čl. 10 ods. 1 písm. b/ Stanov PZ Ostrô, Liptovský Trnovec,
dočasným obmedzením lovu všetkých druhov poľovnej zveri v celom revíri PZ Ostrô do 23. 2. 2015.

Obmedzenie bolo určené tak, že hospodár PZ nevydá do 23. 2. 2015 L. E. F.. „Povolenie na lov
zveri, záznam o love zveri a evidenciu vydaných značiek“. Z výroku rozhodnutia a jeho odôvodnenia
vyplýva, že obvinený L. E. F.. sa dopustil porušenia čl. III ods. 2 písm. c/, f/ Stanov PZ Ostrô tým,
že 22. 12. 2009 ulovil v dopoludňajších hodinách v lokalite Slučková v Trnoveckých hájoch 2 ks
jelenčiat, a to aj napriek tomu, že na odlov jelenčiat nemal v tom čase poľovným hospodárom zapísané

povolenie na ich odlov. Dodatočne, po zaistení políciou, telefonicky kázal F. T., aby jeho aj so synom
dodatočne zapísal a zaznamenal ulovenie jelenčiat. V ostatných knihách, na Otočke, Priehonisku, v
Liptovských Matiašovciach a v Liptovskom Trnovci rovnako nebol zapísaný. L. E. F.. po ulovení dvoch
jelenčiat bezodkladne nezapísal do povolenky na poľovačku ich ulovenie, a tiež od miesta, kde obe
jelenčatá zhasli, až po lesnú asfaltovú cestu. Pod Slučkovou bolo s jelenčatami manipulované bez

založenia značky. L. E. F.. len telefonicky informoval poľovného hospodára o ulovení jelenčiat. Neďaleko
dotiahnutých jelenčiat polícia zaistila ruksak, pri ktorom bola hlava z čerstvo uhynutého jeleňa II. vekovej
triedy, kožu z jeleňa s obojstranným priestrelom, kosti a chrbticu. L. E. F.. uviedol, že išlo o uhynutého
jeleňa. Proti uvedenému rozhodnutiu podal L. E. F.. odvolanie. Na členskej schôdzi konanej 9. 5.
2010 bolo prejednané odvolanie voči rozhodnutiu výboru zo dňa 23. 2. 2010, č. 5/02-2010. Členská

schôdzaoodvolanínerozhodovalaaupozornilaVýborPZnaprocesnépochybenie,ktoréhosaprivydaní
rozhodnutia dopustil. Výbor si uvedenú skutočnosť uvedomil a sám rozhodnutie č. 5/02-2010 zrušil v
plnom rozsahu.

Z rozhodnutia PZ Ostrô Liptovský Trnovec zo dňa 5. 1. 2010 mal súd preukázané, že vo vzťahu k C..

L. E., O.. XX. X. XXXX, bolo podľa čl. X ods. 1 písm. b/ Stanov PZ Ostrô rozhodnuté o dočasnom
obmedzení lovu všetkých druhov poľovnej zveri v celom revíri PZ Ostrô do 31. 1. 2011. Obmedzenie
malo byť realizované tak, že hospodár PZ Ostrô nevydá do 31. 1. 2011 C.. L. E. „povolenku na poľovačku
a na zber parožia“. Z výroku rozhodnutia a jeho odôvodnenia vyplýva, že dôvodom rozhodnutia PZ
bolo zistenie, že keď dňa 22. 12. 2009 ulovil L. E. F.. v dopoludňajších hodinách v lokalite Slučková v

Trnoveckých hájoch 2 ks jelienčat, a to aj napriek tomu, že na odlov jelienčat nemal v tom čase poľovným
hospodárom vypísanú kolónku (porušenie § 53 ods. 3 zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve), bol tam
prítomný C.. L. E. a neupozornil svojho otca na možné porušovanie zákona. Ďalej sa kládlo za vinu
obžalovanému C.. L. E. najmä, že neupozornil svojho otca na možné porušovanie zákona, keď nebol
zapísaný v knihe návštev v Liptovských Behárovciach, po ulovení jelienčat bezodkladne nezapísal do

povolenky na poľovačku ich ulovenie, a keď neoznámil bezodkladne nález usmrtenej zveri poľovnému
hospodárovi.

Obžalovaný L. E. U.. nemá záznam v registri trestov.

Obžalovaný L. E. F.. má jeden záznam v registri trestov. Dňa 15. 2. 1993 bol uznaný Okresným súdom
Liptovský Mikuláš v konaní vedenom pod sp. zn. 5T/95/1992 uznaný za vinného z trestného činu
podvodu podľa § 250 ods. 1, 2 Trestného zákona účinného do 1. 1. 2006. Uložený mu bol trest odňatia
slobody vo výmere 15 mesiacov so skúšobnou dobou do 25. 3. 1995. Osvedčil sa, hľadí sa na neho,
ako keby nebol odsúdený.

Na základe vykonaného dokazovania, hodnotiac dôkazy jednotlivo, ako aj vo vzájomnom súhrne,
mal súd preukázaný nasledovný skutkový a právny stav. Z výpovede obidvoch obžalovaných a
výpovede svedkov vypočutých v konaní mal súd preukázané, že obidvaja obžalovaní sa 22. 12. 2009v dopoludňajších hodinách nachádzali v Poľovnom revíri zvanom Ostrô v katastrálnom území G. Z.. Zo
žiadneho vykonaného dôkazu nebolo preukázané, že by boli pred vstupom do revíru zapísaní v knihe
návštev určenej pre danú časť Liptovské Behárovce. Zápis svedčiaci o ich návšteve revíru v danom

čase na danom mieste bol urobený až dodatočne F. T. na základe neskoršej telefonickej požiadavky L.
E. F.. v súvislosti s konkrétnym záznamom o ulovení jelenčiat.

ObžalovanýL.E.F..nasvojuobhajobuuvádzal,žejeleňaII.vekovejtriedynašieluhynutého,ohlodaného
a v rozklade. Z výpovede svedkov C.. L. E., C.. Š. Č., P. E., C.. L. N., U.. X. U., C.. D.T. Š. mal však

súd preukázané, že mäso z jeleňa vykazovalo známky čerstvosti, nezapáchalo, nebolo v rozklade. Ani
jednou z výpovedí svedkov nebolo preukázané tvrdenie tohto obžalovaného, že by bolo mäso ohlodané,
naopak, z výpovedí svedkov aj z obhliadky jeleňa bolo preukázané, že na koži a kosti boli stopy po
vstrele a výstrele.

Ak by bolo pravdivé pôvodné tvrdenie obžalovaného, že uhynutý jeleň bol na mieste dva dni, tak za

uvedenú dobu by bolo mäso pri dlhšie trvajúcich nízkych mínusových teplotách zamrznuté a nedalo
by sa spracovať a porciovať. V tejto súvislosti súd poukazuje na zmenu vyjadrenia obžalovaného, keď
v doplňujúcej výpovedi dňa 11. 11. 2014 už tvrdil, že jeleň mohol uhynúť 8-9 hodín predtým, pričom
dôvody podstatnej zmeny tejto časti výpovede neuviedol. Podľa vyjadrenia znalca, s vysokou mierou
pravdepodobnosti by mäso, ktoré nebolo po úhyne spracované do niekoľkých hodín, v dôsledku

veľkého teplotného rozdielu okolitého prostredia a tela jeleňa, vykazovalo známky zaparenia, ktoré sa
prejavuje ľahkosťou penetrácie do tkaniva svaloviny. Z výpovedí najmä svedkov Č. R. U. však vyplýva,
že mäso vykazovalo známky čerstvosti a nebolo pokazené, a podľa Č. viditeľná bola diera na prednej
nohe, kde bola evidentne rozštiepená kosť (otvorená zlomenina), čo v spojitosti so stopami po vstrele
aj výstrele na koži svedčí o ulovení jeleňa zastrelením.

Za danej situácie teda nielenže nebolo preukázané tvrdenie obžalovaného L. E. F.. o náleze údajne
uhynutého jeleňa, ale naopak, preukázané bolo, že išlo o mäso so známkami čerstvosti, nezamrznuté,
nezávadné, a stopy po vstrele a výstrele nasvedčujú tomu, že v bezprostrednej časovej súvislosti bolo
zviera ulovené. Ani jeden zo svedkov nepotvrdil, že by videl na mäse známky ohlodania, aj keď je

pravda, že svedok U. sa vyjadril, že nevidel mäso z celého jeleňa. Obžalovaný tvrdil, že telo jeleňa bolo
na mieste 2 dni, resp. 8-9 hodín, dokonca v rámci disciplinárneho konania uvádzal 3 dni. Ani v jednom
prípade by pri teplotách čo i len mínus 6 stupňov Celzia ( najnižšie teploty v danom čase boli - 28 st. C)
obžalovaný nebol schopný mäso spracovať za 20 minút, tak ako uviedol vo svojej výpovedi. Uvedené
skutočnosti a fakt, že obžalovaný menil často výpovede v závislosti na potrebe ich modifikácie, spolu s

jeho údajne skratovým konaním, keď mäso z jeleňa vyhadzoval z auta, opäť potvrdzujú záver súdu, že
obžalovaný nenašiel uhynutého jeleňa, ale tohto ulovil.

Pokiaľ ide o ďalšiu argumentáciu obžalovaného L. E. F.., že mäso jeleňa porcioval pre účely skŕmenia

poľovnými psami, tak k tomuto postupu nemal oprávnenie bez toho, aby informoval kompetentných
členov poľovného združenia o náleze, v záujme verifikácie stavu zvieraťa, zvlášť, keď ako poľovník
a najmä vtedajší štatutárny zástupca poľovného združenia si mal byť vedomý i povinnosti uloženej
ustanovením § 63 ods. 5 zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve, podľa ktorého, ak došlo k nálezu
usmrtenej zveri alebo zranenej zveri v poľovnom revíri, je povinný užívateľ poľovného revíru zistiť príčinu

usmrteniazverialebozraneniazveri.Aksapreukáže,žetátozverbolausmrtenáalebozranenávrozpore
stýmtozákonom,jepovinnýnálezbezodkladneoznámiťPolicajnémuzboru.Opäť,anijednouzvýpovedí
svedkov nebolo preukázané, že by obžalovaný L. E. F.. bezprostredne po náleze údajne uhynutého
jeleňainformovalotejtoskutočnostipoľovnéhohospodáraaleboinýchkompetentnýchčlenovpoľovného
združenia v záujme zistenia príčiny usmrtenia alebo zranenia zveri a určenia ďalšieho postupu, ale

svojvoľne s touto nakladal. Preukázané bolo, že o údajnom náleze písomne informoval poľovného
hospodára Č. až dodatočne, po zásahu polície. O účelovosti tvrdenia obžalovaného L. E. F.. o náleze
úhynu jeleňa svedčí i ďalšie tvrdenie hospodára Č., že za celú dobu existencie poľovného združenia si
nepamätá, že by sa uhynutá zver porciovala na mieste v poraste.

Rovnako o účelovosti tvrdení obžalovaného L. E. F.. svedčí i jeho ďalšie konanie podporujúce úsudok
súdu o jeho úmysle smerujúcom k zahladzovaniu stôp a dôkazov, keď bezprostredne po výzve
polície, aby ju nasledoval na svojom osobnom motorovom vozidle, z tohto začal do okolia vyhadzovať
naporciované kusy jeleňa.Z výpovede svedka Č. vyplýva, že obžalovaný L. E. F.. v dobe, keď si bol vyzdvihnúť značku určenú
na označenie zveri, ani v najbližších hodinách, neinformoval ho o žiadnom náleze uhynutého jeleňa.

Súd opäť považuje za nevierohodné tvrdenie tohto obžalovaného, že jeleňa našiel až po návrate od
C.. Č., prechádzajúc sa v okolí miesta, kde boli uložené dva kusy jelenčiat. Obžalovaný L. E. F.. totiž
argumentoval tým, že sa prechádzal a čakal na svojho syna L. E. U.., ktorý mu mal pomôcť s naložením
jelenčiat. Vzhľadom ku nízkej hmotnosti jelenčaťa, ktorá i podľa vyjadrenia poľovného hospodára Č.
nepresiahla 50 kg, manipulácia s touto zverou a jej naloženie do vozidla bola ľahko zvládnuteľná i bez

pomoci obžalovaného L. E. U.., ak by na mieste naozaj nebol prítomný.

Z vykonaného dokazovania - zaistených stôp na mieste činu však vyplýva, že pri jeleňovi druhej
vekovej triedy boli stopy obuvi druhovo zhodné s obuvou obidvoch obžalovaných, pričom ani samotný
obžalovaný L. E. U.. sa na hlavnom pojednávaní jednoznačne nevyjadril, či bol na mieste, kde sa jeleň
nachádzal. V konaní bolo preukázané, že obžalovaný L. E. U.. disponoval jednou značkou na označenie

zveri. Ak on samotný sa vyjadril, že značku mal v bunde, a pritom sa mal nachádzať na inom mieste
v čase, keď obžalovaný L. E. F.. mal byť sám pri náleze uhynutého jeleňa, potom chýba logický rámec
tvrdenia obžalovaného L. E. F.., že dodatočne, po odchode od hospodára Č.R. našiel značku vo veciach
svojho syna v aute a následne ju jeleňovi založil. Obidvaja obžalovaní sa nachádzali v čase príchodu
polície na mieste činu, ani jeden z nich nebol zapísaný v knihe návštev v L. Behárovciach. Časový

interval od spozorovania vozidla obžalovaného L. E. F.. až po príchod obžalovaného L. E. U.. z lesného
porastu políciou bol približne 40 minút. Vzápätí za ním prichádzal L. E. st. Ak by malo byť pravdivé
tvrdenie obžalovaného L. E. F.. že jelenčatá pritiahol do blízkosti cesty a svojho motorového vozidla,
a ak by malo byť pravdivé i tvrdenie obžalovaného L. E. U.., že prišiel na dané miesto najskôr ku
jelenčatám ešte v neprítomnosti jeho otca, tak by policajti nemali dôvod poskytnúť svedectvo o tom,

že, obidvaja obžalovaní vychádzali z lesného porastu bezprostredne za sebou, fakticky spoločne. Z
uvedeného vyplýva, že obidvaja obžalovaní sa po vzájomnej dohode na uvedenom mieste nachádzali
a aj poľovali spoločne.

Súd považuje tvrdenie obžalovaného L. E. F.., že mu žiadny predpis neukladá povinnosť vyznačiť

úhyn zveri do povolenky, u poľovníka s najmenej 20-ročnou praxou, navyše v tom čase najvyššieho
štatutárneho orgánu PZ, za neprofesionálne vyjadrenie, ktoré v kontexte so zistenými dôkazmi plne
korešponduje s presvedčením súdu o vykonštruovanej verzii o údajnom náleze uhynutého jeleňa.
Obžalovaný L. E. U.. sa rovnako nachádzal na mieste činu, a rovnako, ako obžalovaného L. E. F.. ho súd
považuje za spolupáchateľa neoprávneného lovu. Súd považuje za irelevantné i tvrdenie obžalovaného

L. E. F.., že poľovné združenie malo povolenie na odstrel jeleňa II. vekovej triedy, pretože preukázané
bolo, že takýto jeleň už bol v danom čase odlovený.

Pokiaľ ide o ulovenie dvoch kusov jelenčiat, ani v tomto prípade verzie obidvoch obžalovaných neboli
potvrdené výpoveďami žiadneho zo svedkov vypočutých v konaní, ani žiadnym z dôkazov v konaní

zadovážených. Obidvaja obžalovaní boli na mieste ulovenia dvoch jelenčiat. Ani jeden z obžalovaných
nemal povolenie na lov tejto ulovenej zveri, a rovnako ani jeden z obžalovaných nevyznačil údaje, ktoré
by sa týkali času a druhu ulovenej zveri, a taktiež ani jeden z obžalovaných neoznačil po ulovení
zver značkou na označenie ulovenej zveri, pričom s ňou obidvaja manipulovali. Opätovná argumentácia
obžalovaných o dôvodoch, pre ktoré neboli značky na ulovenú zver pripevnené, korešponduje so

zistením a závermi súdu o neprofesionálnom a neetickom správaní sa obžalovaných ako členov
poľovného združenia, a svojvôľou zasahujúcou do výkonu práva poľovníctva. Ak by bolo pravdivé
tvrdenie obžalovaného L. E. F.. o tom, že pri poľovaní údajne mieril na špicera, teda jeleňa prvej vekovej
triedy, pričom nechtiac poranil jelenča, tak spôsob, akým mal strieľať údajne 5 - 6 krát na viacerú
unikajúcu zver by opäť svedčil o hrubej neprofesionalite dlhoročného poľovníka. Obžalovanému vyplýva

jednoznačná povinnosť pri love zveri bezpečne rozoznať cieľ, v tomto prípade zver, ktorú chce uloviť, a
taktiež nie je prípustné bez toho, aby mal presne rozoznaný cieľ, strieľať do čriedy spoločne unikajúcej
zveri. Vzhľadom k tomu, že obžalovaný si ako poľovný funkcionár a dlhoročný poľovník musel byť
vedomý týchto zásad a povinností, súd jeho obhajobnú argumentáciu o údajnom „netrafení“ považuje za
dodatočne účelovo vyprodukovanú s cieľom vyhnúť sa zodpovednosti z úmyselného lovu na túto zver.

Ani jeden z obžalovaných nemal povolenie na lov jelenčiat, po ich ulovení s nimi manipulovali bez toho,
aby zver označili značkou, a taktiež ani jeden z obžalovaných nezaznamenal údaje o čase a druhu
ulovenej zveri, tak ako to vyplýva z ust. § 55 ods. 10 a § 64 ods. 1, ods. 2 písm. a/, b/, ods. 3 Zákonač. 274/2009 o poľovníctve v znení neskorších predpisov. Takáto povinnosť vyplýva nielen samotnému
strelcovi,aleisprievodcovistrelca.Opäťsúdpoukazujenaneprofesionálnuargumentáciuobžalovaného
L. E. F.., že jelenčatá boli ulovené v rámci schváleného chovu a lovu zveri, keď v tom čase sa v rámci

združeniamohliešteuloviťštyrikusyjelenčiat.Ontakétopovolenienemalvyznačenévpovolenke,ajeho
dodatočnú argumentáciu, že toto zistil, až keď povolenie predkladal príslušníkom polície, súd považuje
len za jedno z ďalších tvrdení sledujúcich odvrátenie trestnej zodpovednosti.

Ak by obžalovaný L. E. F.. mal skutočný záujem o legalizáciu údajne omylom ulovených jelenčiat, bol

si vedomý, že povinnosti vyplývajúce mu zo zákona o poľovníctve je povinný bez výnimky rešpektovať,
avšak povinnosť si nesplnil. V súvislosti s jeho argumentáciou, že ulovenie jelenčiat oznámil telefonicky
a bol si vyzdvihnúť dodatočne i značku na označenie zveri, samo o sebe bez ďalších zákonných úkonov,
ktorými sú najmä záznamy o čase, počte a druhu ulovenej zveri a založenie značiek, a ktoré boli povinní
obidvaja obžalovaní vykonať, nezbavuje ani jedného z nich zodpovednosti za neoprávnený zásah do
výkonu práva poľovníctva, lebo bez povolenia lovili zver, a túto na seba previedli. V tejto súvislosti súd

poznamenáva, že nie je vylúčené, že samotná telefonická informácia, ak nebola spojená napr. i so
sprievodným zaslaním obrazovej správy ulovenej zveri, by mohla byť dodatočne z rôznych dôvodov
odvolaná alebo prispôsobená v závislosti od protiprávneho úmyslu lovca. Ďalej súd podotýka, že ak
by sa obžalovaný L. E. U.. nepodieľal na neoprávnenom ulovení jelenčiat, mal možnosť pri zásahu
polície toto ihneď oznámiť, avšak žiadne také vyjadrenie neurobil, ale svojvoľne napriek výzve polície

neoprávnene dodatočne jelenčatám značku založil. Súčasne súd zdôrazňuje, že považuje za účelové
i tvrdenie obžalovaného L. E. F.., že nestihol ulovenie jelenčiat zapísať do dokladov, lebo ich mal v
aute, pretože podľa jeho vlastného vyjadrenia už po ich ulovení bol opakovane vo vozidle ukladať kusy
naporciovaného jeleňa, a teda nič mu nemohlo brániť zápis urobiť i v tom čase. Z celkového správania
obžalovaného však vyplýva jeho úmysel vôbec taký zápis neurobiť.

Svojim protiprávnym konaním obidvaja obžalovaní v priamom úmysle naplnili všetky pojmové znaky
spolupáchateľstva prečinu pytliactva podľa § 20 k § 310 ods. 1, 2 písm. b/ Trestného zákona, pretože
porušili záujem spoločnosti na ochrane výkonu práva poľovníctva pred neoprávnenými zásahmi.

Pri úvahách o druhu a výmere trestu mal súd na zreteli zásadu, že základným účelom a cieľom trestu je
ochranaspoločnostipredtrestnýmičinmiaichpáchateľmi.Trestakoprostriedoksebaobranyspoločnosti
pred trestnými činmi má pôsobiť výchovne nielen na páchateľa, ale i na ostatných členov spoločnosti,
pričom generálna prevencia sa má uskutočňovať prostredníctvom individuálnej prevencie. Trest zároveň
vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí

byť vždy v súlade s ochranou, ktorú súd uložením trestu poskytuje chráneným záujmom spoločnosti,
štátu a občanom pred útokmi páchateľov trestných činov.

Obidvaja obžalovaní viedli pred spáchaním trestného činu riadny život. Hoci obžalovaný L. E. F.. bol v
minulosti odsúdený, hľadí sa na neho, akoby odsúdený nebol. Obžalovaný L. E. je zamestnávateľom

vysoko kladne hodnotený. Žiadne ďalšie negatívne poznatky o správaní sa obžalovaných neboli zistené
ani z miesta bydliska. Súd konštatuje u obidvoch obžalovaných prevahu poľahčujúcich okolností (§36
písm. j Tr. zákona), a to skutočnosť, že doteraz viedli riadny život. Z hľadiska naplnenia účelu trestu
súd považuje u obžalovaného L. E. F.. za primeraný trest odňatia slobody vo výmere 7 mesiacov,
teda v prvej polovici zákonom ustanovenej trestnej sadzby, pričom samotná hrozba trestom vo forme

podmienečného odkladu výkonu trestu na skúšobnú dobu vo výmere 1 rok je z hľadiska individuálnej
a generálnej prevencie primeraná z hľadiska sledovaného cieľa dovŕšenia nápravy obžalovaného. U
obžalovaného C.. L. E. súd vzhľadom ku opakovanému veľmi priaznivému hodnoteniu zamestnávateľa
v rezorte lesníctva dospel k záveru, že naplnenie účelu trestu i individuálnej a generálnej prevencie sa
dosiahne i peňažným trestom, a to vo výmere 900 eur, pri ustanovení náhradného trestu odňatia slobody

vo výmere 1 mesiac.

Pokiaľ ide o skúmanie otázky duplicity potrestania vo vzťahu k obžalovaným, tak zistené bolo, že u
L. E. F.. bolo v rámci poľovného združenia disciplinárne potrestanie zrušené, preto vo vzťahu k nemu
neexistuje právoplatné disciplinárne potrestanie. Pokiaľ ide o obžalovaného C.. L. E., preukázané bolo,

že disciplinárne potrestanie v rámci poľovného združenia sa týka protiprávneho konania spočívajúceho
v „neupozornení svojho otca na viaceré „možné“ porušovania zákona. Vymedzený rozsah skutkovej
vety nie je totožný s ustáleným rozsahom protiprávneho konania v rámci vyslovenia trestnoprávnej
zodpovednosti. Ustálenie skutkovej vety, právnej kvalifikácie a odsúdenia v prejednávanej veci nie je vrozpore so zásadou ne bis in idem, to znamená, obžalovaný C.. L. E. nebol v trestnom konaní postihnutý
opakovane za rovnaké protiprávne konanie.

Obžalovaní spôsobili poškodenému Poľovníckemu združeniu Ostrô so sídlom v Liptovskom Trnovci
škodu vo výške 1.296,- eur, čo vyplýva najmä z odborného vyjadrenia. Uvedené ustálenie výšky
spôsobenej škody nie je v rozpore s tvrdením znalca, že cena zveriny sa líši v závislosti na zmluvných
dojednaniach dodávateľa a odberateľa. Hoci znalec uviedol že v prejednávanom prípade „odhaduje“
cenu jeleňa na 800 eur, na druhej starne uviedol, že telo zvieraťa nevidel. Samotný fakt, že jeleň bol v

katalógu trofejovej zveri zaradený ako úhyn, a to z dôvodov, ktoré C.. Č. logicky vysvetlil, nemôže byť na
ujmu skutočného vyčíslenia škody uloveného jeleňa II. vekovej triedy patriaceho i do vyššej hmotnostnej
kategórie.

V súvislosti so zistením, že časť mäsa bola použitá na skŕmenie poľovnými psami členov PZ, súd
odkázal poškodeného s uplatneným nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie, nakoľko

na rozhodnutie o povinnosti na náhradu škody by bolo potrebné vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré
presahuje potreby trestného stíhania a predĺžilo by ho.

Vzhľadom k tomu, že obžalovaní sa dopustili trestného činu v súvislosti s neoprávneným zásahom do
výkonu práva poľovníctva, súd im obligatórne podľa ust. § 61 ods. 2 Trestného zákona uložil trest zákazu

činnosti vykonávať právo poľovníctva na dobu dva a pol roka.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Liptovský Mikuláš
do 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok.

Odvolanie môžu podať:

prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, a to v neprospech i v prospech obžalovaného,
v prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného,
obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka,

príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného,
ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony
obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli štátny orgán starostlivosti
o mládež, obhajca i zákonný zástupca pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného,

poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, a to
v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba
oprávnená konať za právnickú osobu,
zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo, že chýba.

Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.