Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Monday, April 13, 2015

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 1T/100/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5613010245
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Podhorcová

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2015:5613010245.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Podhorcovej

a prísediacich JUDr. Aleny Oberučovej a Milady Staroňovej na hlavnom pojednávaní dňa 13. 4. 2015
v Liptovskom Mikuláši takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný

X. G., nar. XX. XX. XXXX V. U., trvale bytom E. XXX/XX, Q. Ľ., t. č. v Ústave na výkon väzby Žilina,

u z n á v a s a z a v i n n é h o ,

že
1/ dňa 2. 2. 2013 v čase od 8.30 hod. do 13.15 hod. stretol mal. V. X., Z.. XX. X. XXXX, trvale bytom
F. XXX, V., H. E. F., a to cestou do obchodu v obci Važec, pričom kázal maloletému V. X., aby ho čakal
pred obchodom, v ktorom mu kúpil 3 rožky a dobošku a následne chcel, aby s ním mal. V. X. išiel k

nemu domov s niečím mu pomôcť, a následne išli smerom ku Obecnému úradu obce Važec, kde ho
zatiahol do areálu obecného úradu, tam dal mal. V. X.Č. facku na líce a potom si rozopol rázporok na
nohaviciach, vybral si penis a po rómsky maloletému V.J. X. povedal „puckaj“, čo znamená, aby ho rukou
sexuálne uspokojoval, čo maloletý V. X.T. odmietal, no pod nátlakom obžalovaného X. G. to urobil, a
počas toho, ako maloletý V. X. takto rukou uspokojoval obžalovaného, povedal mu, že to povie otcovi, na
čo mu obžalovaný X. G. povedal: „povieš to otcovi, zabijem ťa“, potom obžalovaný X. G. rýchlo odišiel a
maloletý V. X. sa v obavách o naplnenie vyhrážok obžalovaného ukrýval pri obchode Jednota vo Važci,

2/ dňa 6. 2. 2013 v čase približne o 14.00 hod. sa úmyselne priblížil v obci Važec, v blízkosti jaskyne, na
vzdialenosť dvoch metrov ku maloletému V. X., Z.. XX. X. XXXX, ktorý išiel spolu so svojou matkou F.
X., Z.. XX. X. XXXX a otcom V. E., Z.. XX. XX. XXXX, do obchodu, aj napriek tomu, že mal daný zákaz
Okresným súdom Liptovský Mikuláš, a to uznesením sp. zn. 1Tp/4/2013 zo dňa 5. 2. 2013 - priblížiť
sa úmyselne na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov ku maloletému V. X., pričom ako sa obžalovaný ku
nim priblížil, začal na nich kričať, že sudkyňa mu nič nespravila, a zbytočne ho udali, a ak ho zavrú kvôli
tomu udaniu, tak zabije maloletého V. X. a podpáli dom, v ktorom býva spolu s matkou F. X., pričom po

týchto slovách F. X. aj jej syn maloletý V. X. dostali strach o svoj život, že vyhrážky, ktoré obžalovaný
X. G. povedal, aj naplní,

t e d a

v bode 1/

- násilím donútil iného k iným sexuálnym praktikám, a čin spáchal na chránenej osobe - dieťati,
- iného hrozbou násilia nútil, aby niečo konal, a čin spáchal na chránenej osobe - dieťati,v bode 2/
- iného hrozbou násilia nútil, aby niečo konal, a čin spáchal v časti na chránenej osobe - dieťati,

č í m s p á c h a l

v bode 1/
- zločin sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1, ods. 2 písm. b/ (§ 139 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona)

Trestného zákona,
-zločinvydieraniapodľa§189ods.1,ods.2písm.b/(§139ods.1písm.a/Trestnéhozákona)Trestného
zákona,

v bode 2/
-zločinvydieraniapodľa§189ods.1,ods.2písm.b/(§139ods.1písm.a/Trestnéhozákona)Trestného

zákona,

Za to sa
o d s u d z u j e

podľa § 200 ods. 2 § 38 ods. 4, § 37 písm. h/, § 42 ods. 1 Trestného zákona na ú h r n n ý trest
odňatia slobody vo výmere 9 (deväť) rokov a 8 (osem) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ trestného zákona súd z a r a ď u j e obžalovaného na výkon trestu odňatia
slobody do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš podal na obžalovaného X. G. obžalobu pre skutok,
že dňa 2. 2. 2013 v čase od 8.30 hod. do 13.15 hod. obvinený X. G. stretol mal. V. X., nar. XX. X. XXXX,
trvale bytom F. XXX, V., H. E. F., a to cestou do obchodu v obci Važec, pričom obvinený X. G. nakázal
mal. V. X., aby ho čakal pred obchodom, v ktorom mu kúpil 3 rožky a dobošku a následne chcel, aby s

ním mal. V. X. išiel k nemu domov s niečím mu pomôcť, potom ako toto dopovedal, chytil obv. X. G. mal.
V. X. za ruku a ťahal ho smerom ku Obecnému úradu obce Važec, kde ho zatiahol do areálu obecného
úradu, tam dal mal. V. X. facku na líce a potom si rozopol rázporok na nohaviciach a vybral si penis
a po cigánsky mal. V. X. povedal „puckaj“ to znamená „vyhoň mi ho“, čo mal. V. X. odmietol, no pod
nátlakom obv. X. G. ku tomu pristúpil, počas toho ako mal. V.J. X. uspokojoval rukou obv. X. G. povedal

mu, že to povie otcovi, na čo obv. X. G. zareagoval slovami „povieš to otcovi, zabijem ťa“, potom obv. X.
G. ušiel a mal. V. X. sa zo strachu, že obv. X. G. svoje vyhrážky naplní, sa ukryl pred ním pri obchode
Jednota vo Važci. Skutok bol v obžalobe kvalifikovaný ako zločin sexuálneho násilia podľa § 200 ods.
1, ods. 2 písm. b/ (§ 139 ods. 1 písm. a/) Trestného zákona a zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods.
2 písm. b/ (§ 139 ods. 1 písm. a/) Trestného zákona, a skutok v bode 2 bol kvalifikovaný obžalobou ako

zločin marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. d/ Trestného zákona, ktorého sa mal obžalovaný
dopustiť tak, že dňa 6. 2. 2013 v čase okolo 14.00 hod. sa obvinený X. G. úmyselne priblížil v obci Važec
a to v blízkosti jaskyne na vzdialenosť 2 metrov ku mal. V. X., Z.. XX. X. XXXX, ktorý išiel spolu so
svojou matkou F. X., Z.. XX. X. XXXX a otcom V.J. E., Z.. XX. XX. XXXX, do obchodu, aj napriek tomu,
že obv. X. G. má daný zákaz Okresným súdom v Liptovskom Mikuláši, a to uznesením vedeným pod

1Tp/4/2013 zo dňa 5. 2. 2013 priblížiť sa úmyselne na vzdialenosť 5 metrov ku mal. V. X., pričom sa
obv. X. G.K. priblížil k nim, začal na nich drzím hlasným tónom kričať, že sudkyňa mu nič nespravila a
zbytočne ho udali, a ak ho zavrú kvôli tomu udaniu, tak zabije mal. V. X. a podpáli dom, v ktorom býva
spolu s matkou F. X.. Po týchto slovách F. X. aj jej syn mal. V. X. dostali strach o svoj život, že vyhrážky,
ktoré obv. X. G. povedal, aj naplní.

Pri predbežnom prejednaní obžaloby dňa 16. septembra 2013 boli strany upozornené, že pri správnom
posudzovaní skutku v bode 2 obžaloby prichádza do úvahy posudzovanie skutku ako zločinu vydierania
podľa § 189 ods. 2 Trestného zákona, na ktorý sa vzťahuje trestná sadzba v rozpätí 4 až 10 rokov.Na hlavnom pojednávaní dňa 12. novembra 2013 obhajca k obžalobe predniesol stanovisko, že
nesúhlasia s obžalobou tak ako bola prednesená, čo sa týka skutkov, aj právnej kvalifikácie. Majú za to,
že skutok sa nestal tak, ako je uvedené v obžalobe.

Obžalovaný po zákonnom poučení urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. a/ Trestného poriadku,
že je nevinný. Využil právo na odopretie výpovede.

Na návrh prokurátorky boli v súlade s ustanovením § 258 ods. 4 Trestného poriadku prečítané zápisnice

o skorších výpovediach obžalovaného na č. l. 19-25 zo dňa 10. 2. 2013, na č. l. 28-33 zo dňa 3. 3. 2013,
na č. l. 45-48 zo dňa 26. 4. 2013, na č. l. 52-54 zo dňa 2. 2. 2013, na č. l. 55-57 zo dňa 1. 3. 2013, na
č. l. 58-59 zo dňa 11. 6. 2013.

Dňa 2. 2. 2013 obžalovaný uviedol nasledovné.

Dňa 2. 2. 2013 vstal okolo 7.00 hod. Upratal sneh pred domom Nábrežnej 884 vo Važci. Vypil kávu s
majiteľom domu, P. I.. Potom išiel odpratávať sneh ku bratovi P. I., aj ku jeho synovi. Predtým šiel ešte do
obchodu Jednota vo Važci. V obchode urobil nákup, rožky, chlieb, potom išiel domov okolo 8.15. Vtedy
zbadal, že oproti nemu, po druhej strane, ide malý chlapec, ktorého poznal iba z videnia. Poznal ho z
toho dôvodu, že už ho pár krát oslovil s tým, aby mu dal nejaké peniaze na kúpu rožkov, alebo aby mu

dal cigaretu. Keď sa stretli, obžalovaný sa ho opýtal, kam ide. Chlapec sa ho opýtal, či mu nemá dať
nejaké centy na rožky. Peniaze mu nedal, povedal, že nemá. Potom išiel domov. Chlapec chodil za ním
celý čas ako pes. Keď obžalovaný odniesol nákup domov ku P. I., išiel odhádzať sneh ku jeho rodine. S
ním opäť išiel aj tento malý chlapec a bol celú dobu pri odhadzovaní snehu pri ňom. Obžalovaný tam ešte
vypil kávu a zjedol chlieb a odtiaľ išiel ku P. I.. Keď ku nemu prišiel, tam mu jeho žena dala peniaze, aby

šiel kúpiť rožky, chlieb a šunku. Chlapec ho stále nasledoval. Chodil asi 10 metrov za ním, aj s nejakým
psom. Keď vyšiel z obchodu, povedal chlapcovi, že mu dá 10 centov, aby si šiel kúpiť rožky, čím chcel
dosiahnuť, aby mu dal pokoj. Keď mu dal 10 centov, chlapec išiel do dediny a potom, keď sa stretli, mal
plnú igelitku rožkov. Potom sa nejako chlapca striasol a išiel domov na Z. XXX, V.. V čase okolo 12.45
ho P. I. poslal do obchodu. Chlapec ho zase zbadal a začal ho prenasledovať. Mal stále pri sebe rožky.

Išiel za ním aj do obchodu Jednota. Obžalovaný kúpil, čo bolo treba a išiel ešte do jedného obchodu.
Chlapec stále išiel za ním a začal mu vravieť, aby mu dal 5 eur, že mu ho chytí dvakrát. Naznačoval
mu aj pohybom ruky a ukázal na sebe, akoby ho chytil v rozkroku. Obžalovanému cestou, ako sa
vracal z obchodu, bolo treba ísť močiť, a to pri Obecnom úrade v obci Važec. Išiel do areálu obecného
úradu až za hospodársku budovu. Chlapcovi stále vravel, aby nechodil za ním, a nech mu dá pokoj.

Pri budove si položil obžalovaný tašku na roh a išiel úplne dozadu ku hospodárskej budove. Zašiel za
roh hospodárskej budovy. Tam sa vymočil a pritom sa mu postavil. Kým dosiahol vrchol, trvalo mu to 10
minút. Chlapec stál na rohu pri taške s nákupom, tak to nemohol vidieť. Ako sa zapínal, prišiel chlapec
ku nemu začal mu hovoriť, aby mu ukázal penis. Odmietol to. Povedal mu, že ide preč. Kým sa rozdelili,
chlapec pýtal od neho cigaretu. Túto mu dal a chlapec chcel, aby mu ju zapálil, to však odmietol. Potom

sa rozišli. Doma bol až dovtedy, pokiaľ neprišla polícia.

Dňa 5. februára 2013 ( v zápisnici o hlavnom pojednávaní zo dňa 12. novembra 2013 bolo omylom
uvedené, že ide o zápisnicu zo dňa 10. 2. 2013) obžalovaný poprel, že by kupoval chlapcovi rožky.
Vôbec nie je pravda, že by ho ťahal za ruku, a že by mu dal facku. Nie je pravda, že by sa mu vyhrážal

zabitím, to by neurobil nikdy v živote. Ani nevie, kde chlapec býva. Do Dolinky nechodí. To, čo chlapec
povedal, nie je pravda. Tiež nie je pravda, že by mu dal obžalovaný penis do ruky. To, čo sa píše, že
obžalovaný išiel za ním do uličky, tak to bolo tak, že sa tam išiel vymočiť. Bola tam aj stopa. Chlapec
povedal, že ide za ním, močil na druhej strane. Červené líce nemal od neho, v živote decko neudrel.
S chlapcom tam bol asi pred 13.00-tou hodinou. Stretli sa vtedy, keď išiel z obchodu s nákupom. Prvý

krát to bolo na Nábrežnej, keď sa chlapca pýtal, čo tam robí. Chlapca poznal i predtým, vždy pýtal od
neho nejaké centy. Chlapec mu odpovedal mu, že ide za ním a pýtal od neho peniaze. Odpovedal mu,
že nemá, a aby išiel preč. Chlapec nešiel a od rána celý čas chodil za ním. Keď išiel odpratávať sneh
ku I., chlapec išiel opäť za ním. Dal mu 10 centov, tak išiel preč. Keď odpratával ďalší dom, chlapca
videl znovu. Mal igelitku a v nej rožky. Nevie, o ktorej hodine to bolo, možno o 10.00, 11.00. Keď dával

chlapcovi 10 centov, vtedy ešte nemal v ruke tašku. Okolo pol dvanástej bol obžalovaný doma. Okolo
12.45 hod. išiel z domu znovu do obchodu urobiť nákup, poobede išiel do Jednoty. Chlapec ho videl
a išiel za ním do obchodu. Pýtal sa ho, čo stále chodí za ním, čo tam robí, a či ho nehľadá mama.
Pýtal od neho zase centy, lebo že ho mama zbije. Keď vyšiel z obchodu, išiel do obchodu ku O. pograhamové rožky, ale nemala, tak povedal chlapcovi, že ide močiť. Povedal, že ide aj on. Povedal mu,
že ide hore, a chlapec nech ide tiež, ak chce. Chlapec išiel prvý, on šiel za ním k obecnému úradu. Keď
sa obidvaja vymočili, každý na inom mieste, prišiel chlapec za ním, aby mu ukázal. Neurobil to a odišiel

preč. Chlapec šiel za ním a na modrom moste pýtal od neho aspoň cigaretu. Dal mu ju, ale nezapálil.
Pred pol druhou bol obžalovaný doma.

Dňa 3. 3. 2013 pri rozhodovaní o návrhu prokurátora na vzatie obžalovaného do väzby, obžalovaný
ku skutkovým okolnostiam týkajúcim sa skutku v bode 2 obžaloby uviedol, že po prepustení dňa 5. 2.

2013 sa bol ihneď hlásiť u probačného úradníka. Keď ho pustili 5. 2. 2013, videl ho v meste P. I., u
ktorého pracuje, a zobral ho domov do Važca. Potom, ako ho sudkyňa 5. 2. 2013 pustila, asi týždeň
nebol nikde vonku. Vtedy bol pri L. I., ktorá býva blízko obchodu Jednota. Prišla TV JOJ, boli za ním
u P. I., ktorý im povedal, že nie je doma. Teraz býva pri chate na ulici F. v zelenom dome. Presťahoval
sa tam, lebo ho P. I. vyhodil z domu po tom, ako prišla TV JOJ. Mal zákaz priblížiť sa k maloletému
poškodenému. Nikomu z Dolinky sa nepriblížil. Dolinka je časť Važca, v ktorej býva najspodnejšia vrstva,

kde údajne býva maloletý V. X., jeho matka a jej druh. Dňa 6. 2. 2013 bol obžalovaný u L. I. pri Jednote,
kde odpratával ráno sneh. Prišiel ku nej ráno o 7.30 hod zo zeleného domu, v ktorom býva. Odtiaľ vedú
k L. dve cesty, jedna ide cez Dolinku a druhá iným smerom, okolo lúky, vody. Vždy chodil tou druhou
cestou. V to ráno išli do školy, a medzi nimi bol maloletý V. X. so svojou matkou F.. On bol vtedy pri
L. oranžovom dome - zámočku a videl, že sa z jednej strany približuje viac osôb. Keď ich videl, pobral

sa opačným smerom. Volala na neho C. a jej manžel Š., ale povedal im, že nejde. Naschvál vytiahol
telefón a tváril sa, že telefonuje. Otočil sa a ani nevie, kedy ženy prešli. Nevie koľko osôb v tej skupinke
bolo, štyri-päť. C. s mužom čakali na ceste. Povedal im, že sa k chlapcovi nesmie približovať, tak sú
mu svedkovia. Vôbec s nimi nehovoril, telefonoval, potom išiel k C., rozprával sa s ňou asi päť minút
na ceste. Nehovoril, že im podpáli dom, a že ich zabije, veď ani nevie, v ktorom dome bývajú, ani tam

nebol, ako to tvrdil chlapec. V ten deň 6. 2. 2013, okrem rána, ešte videl F., jej druha a syna mal. V.
počas rezania dreva. U Ľ. T. P. I. od rána zhadzovali sneh zo strechy s P. synom. Mohlo to byť okolo
9.00-9.30 hod., rezali drevo do 14.00-14.30 hod. Oni išli smerom domov popri dome, kde pracovali,
pozerali sa, nehovorili nič. On sa otočil, išiel preč. Pri chate z druhej strany bývajú cigáni, ktorí to môžu
dosvedčiť. Počas takmer 4 rokov, keď býva vo Važci, nepoznal F., jej syna, ani jej druha, dlho o Dolinke

ani nevedel. Nikdy nemal žiadny konflikt s nikým z Dolinky. Jemu T. T. K., ktorí bývajú pri chate z druhej
strany, hovorili, že poškodení to robia pre peniaze, nevie však pre aké, nie je majetný. V ten deň z domu
a z dvora vôbec ani nevyšiel, večer sedel v dolnej časti domu, pri jej matke a pozeral TV. 6. 2. 2013 okolo
14.00 hod. bol u L., odpratával sneh. Ak aj tvrdil, že bol 6. 2. 2013 celý deň u Ľ., a teraz uvádza, že bol
u L., tak sa pomýlil, myslel, že sa hovorí o sobote. Teda 6. 2. bol ráno u L., bola kalamita, odhadzoval

sneh, prešiel od nej k strýkovi V. I., ktorý býva na Z. ulici, čo je asi pol kilometra od L.. Bol tam asi hodinu,
doobeda. O 14.00 hod. bol znova u Ľ., tiež robil so snehom. 6. 2. 2013 teda mal. V. X. videl len ráno,
cestou do školy, keď bol u L., a viac ho v ten deň nevidel. Keď predtým uvádzal, že ho videl poobede pri
pílení dreva, keď oni išli nazad, to bola sobota, minulý týždeň 23. 2. On teda chlapca od 6. 2. nevidel,
s P. synom, ako už opisoval ho videli 23. 2.

Dňa 26. 4. 2013 pri ďalšom konaní o žiadosti obvineného o prepustenie z väzby, obžalovaný uviedol,
že je obvinený neprávom, lebo F. X.Č. bola dňa 19. 2. 2013 u probačného úradníka. Popieral, že by sa
vyhrážal 6. 2. 2013, keď ho sudkyňa pustila dňa 5. 2. 2013. X. to využila, že má probačný dohľad. On
má výpovede svedkov Ľ. I., Š. I.. U Ľ. býval tri týždne. Ľ. uviedla, že nechodil nikde, ani večer, ani vonku,

a býval u jej mamy. Dňa 6. 2. Š. videl, že sa s nimi nechce stretnúť. Štefan išiel z dediny s U. T. F. so
synom išli do dediny. Bolo to pri Jednote a on bol celý čas pri L. I.. Ako sa mohol o 14.00 hod. vyhrážať,
keď bol do 15.30 u L., celý čas ? Volal mu P. I. mladší, že prišli z JOJ-ky.

V prípravnom konaní dňa 1. marca 2013 obžalovaný ku 2. skutku uviedol, že ho nespáchal, a to, čo

povedala F. X., vôbec nie je pravda. On sa jej synovi nevyhrážal. Odpratával sneh u P. I. mladšieho.
Opätovne tvrdil, že keď zbadal F. X. aj so synom, radšej sa otočil. V tej dobe išli Š., zvaný L., so svojou
ženou. Volali ho k sebe. Spýtali sa ho, prečo sa s X. a synom nemôže stretnúť. Vysvetlil im, že z dôvodu,
že na neho povedali, že im znásilnil chlapca. V tej dobe, ako tvrdí F. X., že sa mali spolu stretnúť a on sa
im mal vyhrážať, sa s nimi nestretol, v dobe okolo 13.30 hod. mu dávala žena P. I. mladšieho lopatu na

odhŕňanie snehu, bol tam asi hodinu. Potom ako skončil u V. I. mladšieho, išiel rovno domov, do zeleného
domu na ulici F. V. V., kde sa zdržiaval až doteraz. F. X. a jej synovi sa nikdy v živote nevyhrážal, ani
sa k maloletému nepriblížil, vyhýbal sa mu na dostatočnú vzdialenosť. Po dedine sa hovorí, že chlapcazbila mama kvôli tomu, že chlapec sa mal v ten deň, keď ho mal zneužiť, pokúsiť ukradnúť peniaze z
pokladne v Jednote vo Važci.

Dňa 11. 6. 2013 obžalovaný v prípravnom konaní opätovne vypovedal a uviedol, že F. X. naviedla svojho
syna, aby krivo vypovedal. Svedok P. O., ktorý vo svojej výpovedi tvrdil, že ho videl v Dolinke, klamal.
Podľa neho ovplyvnila aj F. X. svojho bývalého druha V. E., aby tiež klamal. On videl prvýkrát V. E. až
na polícii v Liptovskom Mikuláši.

Už keď obžalovaný išiel okolo 13.00 hod. opäť do obchodu, mu maloletý V. E. naznačoval rukou, že
ho chytí v rozkroku. Obžalovaný mu povedal, aby s tým prestal, že to nechce a nech mu dá pokoj.
Za toto pýtal peniaze, najprv chcel 50 eur, potom 40 eur a prišiel na 54 eur. Povedal mu, aby mu dal
pokoj. Taktiež chlapcovi povedal, že ráno mu dal 10 alebo 20 centov, a nech mu dá už pokoj. Myslí si,
že chlapec si to vymyslel kvôli tomu, že mu obžalovaný nedal peniaze. Maloletý už dávnejšie pýtal od
neho peniaze, a keď peniaze mal, tak mu ich dal. Chlapec klame aj v tom, že ho mal ťahať za ruku,

za obecný úrad, pretože to vôbec nie je pravda. Tiež nie je pravda, že by mu dal facku. Ak by mu dal
facku, nemohlo by to vidieť aj večer. Brat Š. I., prezývaný Horár mu povedal, že maloletého mala zbiť
jeho matka. Tiež mu to vraveli aj synovia Š. I.. F. Q. V. E. navádzali T. I., dcéru Š. I., prezývaného Drevko,
aby im svedčila v ich prospech ohľadom toho, že sa im mal obžalovaný vyhrážať. T. im mala povedať,
prečo si vymýšľajú, keď on je stále doma a nikde nechodí. Toto môžu potvrdiť T., L. žena a Š. I..

6. 2. 2013 v čase okolo 14.00 hod. sa nemohol vyhrážať, lebo bol u L. I. od 7.40 do 15.30, kde robil rôzne
domáce práce. Pred 14.00 hod. prišiel syn J. I. zo školy, s ktorým sa guľoval a potom s ním išiel dnu, kde
bola aj jeho mama L. I.. Ak 2. 2. 2013 uviedol, že počas vykonávanie malej potreby onanoval a dosiahol
vyvrcholenie, povedal, že bol v šoku, vypovedal skratovo. Keď mu to povedal policajt z kriminálky D.,

bol v strese. Chcel tým dosiahnuť, aby mal pokoj so všetkým. On sa iba vymočil, ale ku žiadnemu
onanovaniu nedošlo. Dňa 2. 2. 2013 povedal mal. V. X., že mu treba močiť. Aj on povedal, že mu treba.
Tak obžalovaný povedal, aby išiel. Najprv išiel malý V. X. a obžalovaný dole čakal. Asi po minúte vyšiel
hore. Tam, kde močil, prišiel za ním chlapec a chcel, aby mu ukázal svoj penis, čo on odmietol a poslal
ho preč. V čase, keď išiel na malú potrebu, maloletý nemal so sebou nič, obžalovaný mal bielu tašku

s nákupom. Maloletý chlapec mal so sebou jedine psa. Neutiekol odtiaľ, tak ako to tvrdí mal. V. X.j, ale
išli preč spoločne.

Svedok V. E., otec maloletého V. X., sa na hlavnom pojednávaní vyjadroval ku skutkovým okolnostiam
zhodne ako v prípravnom konaní, s výnimkou časti, týkajúcej sa vyjadrenia svedka o stretnutí s

obžalovaným. Na hlavnom pojednávaní svedok uviedol, že nevie, ktorý deň to bolo, ale vie, že išiel ráno,
tak ako vždy ku bývalej družke F. X., kam chodí kúriť. Syna V. X. poslali do obchodu okolo 8.00 hod.
až 8.15 hod. Chlapec sa nevracal, tak ho s družkou išli poobede hľadať po uličkách. Jeden svedok,
meno nevie, nechce, aby vypovedal, lebo sa boja I., pri ktorých býval obžalovaný povedal, že videl Kefu
(prezývka obžalovaného) ako chlapca ťahal za ruku, v ruke mal nejakú tašku, chlapca ťahal ku zastávke.

Svedok sa išiel spýtať do obchodu u E., či tam chlapec s Kefom nebol, predavačka mu povedala, že
tam nebol, a že Kefa je na chlapcov, tak sa začal báť. Potom prišiel strýko D. E., s ktorým išli spoločne
na aute chlapca hľadať. Našli ho pri obchode s potravinami, nachádzajúcom sa bližšie pri nich, chlapec
plakal. Pýtal sa ho, kde bol. Bolo to vonku, boli tam aj iní ľudia. Chlapec nechcel povedať, čo sa stalo.
Potom, keď už boli doma a bývalá družka F. X. sa ho pýtala, čo sa stalo, povedal, že Kefa mu kúpil

rožky, zobral ho tam, kde je zastávka. Obžalovaný mu povedal, aby mu išiel niečo pomôcť. Chlapec
povedal, že s ním bol na stanici, tak išli tam. Hľadali to miesto, lebo presne nevedel, kde to je. Na stanici
ešte nebol. Keď prešli na hlavnú cestu, ukázal na národný výbor zozadu, že tam boli obidvaja. Chlapec
povedal, že obžalovaný mu dal facku a musel mu honiť, čo vyjadril slovami „puckovať“. Potom išli domov
a zavolali policajtov. Keď policajti prišli, zobrali družku, chlapca a obžalovaného. Chlapec povedal, že

sa mu obžalovaný vyhrážal, že keď to povie, tak ho zabije. Chlapca potom začali vodiť do školy. Každé
ráno bol obžalovaný pri dome Ľ. I., kadiaľ prechádzajú deti do školy. Keď videl, že ide s chlapcom, otočil
sa a išiel naspäť ku Ľ..

Potom, ako dostal obžalovaný zákaz priblížiť sa ku chlapcovi, raz išli do obchodu okolo jaskyne v

blízkosti važeckej jaskyne sa obžalovaný vyhrážal jemu, F. X. a chlapcovi. Vravel, že sudkyňa mu nič
neurobila. Svedok povedal, že zavolá policajtov. Na to sa vulgárne vyjadroval na adresu jeho bývalej
družky. Ešte raz mu povedal, že zavolá policajtov, a na to povedal, že chytí chlapca, že ho zabije, keď
zavolá policajtov. Potom prišiel na miesto Š. T. P., bratia, ktorí sa predtým volali E.. Pri jaskyni sa trhal dobitky, vykrikoval, že svedok uvidí, aké má známosti, povedal, že ho zabije, že povie I. a že dopadne zle.
Na návrh prokurátorky bola z dôvodu rozporov vo vyjadreniach svedka v časti týkajúcej sa stretnutia
s obžalovaným prečítaná zápisnica o jeho skoršej výpovedi zo dňa 1. 3. 2013 a svedok bol vyzvaný,

aby vysvetlil príčinu rozporov vo svojich vyjadreniach, keď v prípravnom konaní okrem iného uviedol,
že sudkyňa mu nič neurobila, do basy ho neposlala, a keď sa toto skončí, podpáli dom, kde býva F.
X. so synom.

V ďalšej časti svojej výpovede svedok uviedol, že s chlapcom majú problémy, lebo všetci, s kým

sa stretne, mu vravia „Kefa“, „buzerant“. Bojí sa, že sa bude musieť kvôli tomu odsťahovať, chodí s
chlapcom ku psychiatričke pre problematické správanie, odvráva, je agresívny, nadáva jemu i svojej
matke. Predtým taký nebol.

Po tom vyhrážaní obžalovaného hneď na druhý deň informoval sociálnu pracovníčku pri kultúrnom
dome. Požiadal ju, aby zavolala na súd, aby vedeli ako majú ďalej pokračovať. Keď tam prišiel, boli

tam už policajti. Policajtovi, ktorý je rómskeho pôvodu, povedal, že sa im obžalovaný vyhrážal a chytil
chlapca. O tom, že obžalovanému bol uložený zákaz priblížiť sa ku chlapcovi, sa dozvedel od policajta,
ktorý mu to povedal po tom, ako obžalovaného nevzali do väzby.

Svedkyňa F. X., matka mal. poškodeného, ku skutku v bode 1 uvádzala, že dňa 2. 2. 2013 v čase okolo

8.30 hod. poslala svojho syna V. X. do obchodu Jednota vo Važci, aby kúpil kávu, rožky a maslo. Dala mu
dve eurá. Keď sa nevracal domov, začala mať o neho strach. Bolo už niečo poobede. V čase okolo 13.
30 hod. ho začala hľadala, najprv so svojim bývalým druhom V. E., ktorý je chlapcov otec. Keď ho nenašli
vo dvore rodinného domu, kde bývajú, začali ho hľadať po dedine. Nepodarilo sa im ho nájsť, preto
zavolali políciu, že sa chlapec stratil. Mohlo to byť okolo 14.30 alebo 15.30 hod. Ako sa vracali naspäť

do Dolinky, chlapca našli pri obchode Jednota vo Važci. Išiel smerom po ceste, plakal a mal červené
líca. Zdali sa jej byť červené, ako keď niekoho niekto preplieska. Zobrala ho a išla s ním domov, kde sa
ho pýtala, čo sa stalo. Najprv nechcel nič povedať, ale videla na ňom, že sa bojí a má strach. Neurobil
ani nákup, čo chcela. Stále sa ho pýtala, kde bol. Syn jej začal hovoriť, že sa bojí. Začal rozprávať, že
stretol muža, ktorého prezývajú Kefa. Povedal, že ten ho stretol pri obchode a tam kúpil tri rožky a jednu

dobošku. Chcel od syna, ako mu dal tie rožky a dobošku, aby šiel s ním ku nemu domov na byt, aby mu
išiel pomáhať s drevom. Syn povedal, že Kefa ho chytil za ruku a začal ho ťahať za sebou a viedol ho
ku obecnému úradu. Povedal, že do dvora obecného domu sa dostali cez bránu obecného úradu. Kefa
ho zatiahol až dozadu. Tam si rozopol zips a povedal synovi nech mu ho chytí do ruky, čo syn odmietol.
Nato mu dal Kefa facku, po ktorej syn padol na zem. Ako bol na zemi, tak Kefa mu mal strčiť penis do

ruky, ako mu ho dal do ruky, tak mu povedal po cigánsky „puckaj“, čo znamená, aby mu vyhonil. Syn
mu to zo strachu začal robiť. Povedal, že to povie doma, načo Kefa reagoval slovami, že ak to doma
povie, zabije ho. Syn jej tiež povedal, že nešiel rovno domov, kvôli tomu, že sa bál, že by opäť stretol
Kefu, a bol z toho šokovaný. Kefu opísal tak, že mal oblečenú bundu, zeleno-šedú čiapku. Ona sa potom
pýtala nejakého známeho z Važca, ktorý jej povedal, že je to cigáň, ale nie je z Važca. Chlapec pociťuje

strach, je vystresovaný, stále s ním niekto musí byť. Určite si to nevymýšľal, inak by to tak neprežíval a
nebol by z toho vyľakaný a bojazlivý. Nechcel ísť ani vonku, ani do školy, bojí a stále plače. O tom, čo
jej hovoril doma, hovoril aj v aute. Syn nevedel ako sa volá úrad, ale ukázal, kde to začalo, tam kde s
ním obžalovaný išiel. Vravel, že obžalovaného stretol pri obchode Jednota.

Ku okolnostiam súvisiacim so skutkom v bode 2 svedkyňa vypovedala rovnako ako v prípravnom konaní
s výnimkou časti, keď na hlavnom pojednávaní mala rozpory v popise toho, čo obžalovaný hovoril pri
ich stretnutí.

V prípravnom konaní sa svedkyňa vyjadrovala, že hneď potom, ako bol X. G. pustený na slobodu, išla v

stredu dňa 6. 2. 2013 okolo 14.00 hod. do obchodu spoločne so synom a s bývalým druhom V. E.. Išli do
Jednoty vo Važci. Ako išli všetci traja do obchodu, zastavil sa pri nich X. G. asi vo vzdialenosti do dvoch
metrov od nich a začal na nich kričať, že sudkyňa mu nič nespravila a ona ho zbytočne udala. Okrem
toho sa jej a bývalému partnerovi začal vyhrážať, že ak ho zavrú kvôli tomu udaniu, zabije im syna V.,
podpáli im dom, ak ho chytia policajti a on pôjde do basy.

Nadával jej a vulgárne, drzým tónom sa opakovane na jej adresu vyjadroval. Potom ako sa vyhrážal, jej
povedal, že má svedkov, ktorým zaplatil po 5 eur, a ktorí mu budú svedčiť. Že mu nič ani tá sudkyňa
nespraví, a že ona nemá nikoho.Dňa 1. 3. 2013 pri výpovedi v popoludňajších hodinách svedkyňa opakovane uviedla, že obžalovaný sa
im začal vyhrážať, že ak ho zavrú, podpáli dom a zabije syna V., a že on do basy nepôjde. Z vyhrážok

pociťovala strach, rovnako strach videla aj na synovi. Vyhrážky zopakoval 5 krát a okrem toho jej po
cigánsky nadával.

Na hlavnom pojednávaní svedkyňa vyhrážky obžalovaného zabitím jej synovi neuvádzala. Po prečítaní
časti skoršej výpovede svedkyne a po výzve, aby vysvetlila príčinu rozporov vo svojich vyjadreniach,

svedkyňa uviedla, že je pravda, že obžalovaný sa vyhrážal zabitím jej aj synovi, a syna zabije nožom.
Na hlavnom pojednávaní to nehovorila, asi zabudla. Z vyhrážok mali strach, išli ihneď domov, ani nešli
do obchodu. Pri vyhrážaní sa pri horárni boli aj chlapi, prezývaní Drevko a Horár. Syn po udalostiach
pri jaskyni ešte stretol obžalovaného, keď ho poslala po vodu do kanvičky. Stretol sa s ním pri pumpe.
Chlapec utekal domov a kričal „mama, mama, Kefa je tu“. Bol ustráchaný, plakal.

Následne svedkyňa opravila svoje vyjadrenia, keď uviedla, že si spomenula, že vtedy, keď sa im vyhrážal
obžalovaný pri jaskyni, bola tam ona, bývalý druh a syn. Drevko a Horár tam vtedy neboli, ani iné deti.
V deň, keď sa to stalo pri jaskyni, bola ráno so synom pri doktorke, a poobede sa to stalo pri jaskyni.

Na základe návrhu obžalovaného bola v konaní pred súdom vykonaná konfrontácia medzi obžalovaným

a poškodenými V. E. T. F. X..

Na otázku obžalovaného, aby presne popísal miesto, kde sa mal obžalovaný vyhrážať, v ktorú hodinu
to bolo a kto bol prítomný, V. E. uvádzal nasledovné. Obžalovaný išiel z obchodu k uličke popri dome
Š. pri jaskyni. On išiel s družkou a synom do obchodu. Keď ich obžalovaný videl, prišiel naspäť a pýtal

sa družky, prečo ho udala, že to nie je pravda, že aj tak mu sudkyňa nič nespravila. Svedok mu nato
povedal, že uvidí, či odtiaľto zmizne. Narážky obžalovaného boli, že ich zabije. Keď videl chlapca, ktorý
sa skrýval za otcom, začal kričať, že ho zabije, podpáli dom. Svedok mal ísť vtedy do roboty, kvôli tomu
ani nešiel, bál sa. O obžalovanom sa vraví, že bol s viacerými chlapcami. V predchádzajúci deň bol za
ním J. I. s tým, že on na súd nejde, že o ničom nevie, že tam nebol, že sa ho bojí, a že viacerých chlapcov

zneužil za peniaze, ktoré im vyplácal. V blízkosti jaskyne býva Š., u ktorého obžalovaný býval, a Ľ.,
čo vypovedala ako svedkyňa. Vyhrážanie trvalo desať alebo dvadsať minúť. Obžalovaný mal oblečené
botasky, rifle, mikinu, nepamätá si akých farieb. V deň prvého skutku prišli policajti ku nim domov možno
o tretej poobede, už si to nepamätá.

Svedok sa vyjadril, že v čase, keď sa mal vyhrážať obžalovaný, bol pri nich aj Š. a jeho syn. Svedok
sa ďalej vyjadril, že skutočnosť, že obžalovaný bol pustený z CPZ a sudkyňa mu nič neurobila, sa
dozvedel od obžalovaného, ktorý to povedal a chválil sa. Keď chlapcovi povedali v škole, že obžalovaný
je prepustený, rozplakal sa a povedal, že sa bojí do školy chodiť.

Svedkyňa F. X. v rámci konfrontácie uviedla, že k vyhrážaniu došlo o druhej. Bol tam jej bývalý muž V.
E., syn V. X. a ona. Bolo to pri jaskyni, nikto iný tam okrem nich nebol. V blízkosti jaskyne je „hospoda“
a potom sú tam domy. Oni šli z hornej cesty a obžalovaný išiel a vyhrážal sa im. Chceli ísť do obchodu,
preto ani nešli. Povedal im, že podpáli dom, že zabije syna a jej adresu mal vulgárne vyjadrenia. Na
dátum si svedkyňa pri konfrontácii nepamätala, a však v priebehu konania sa vyjadrila, že v ten deň bola

s maloletým u lekárky, čo bolo následne i potvrdené správou lekára. Išlo o deň 6. 2. 2013, o ktorom sa
svedkyňavyjadrilauživovýpovedivprípravnomkonaní,ataktiežtentodátumuviedlaajpredprobačným
a mediačným úradníkom súdu.

V deň prvého skutku mal maloletý kúpiť rožky, kávu, maslo. Chlapca hľadali celý deň, našli ho okolo

štvrtej pri Jednote. O tom, že obžalovaného sudkyňa pustila, hovoril sám obžalovaný. Ďalej svedkyňa
uviedla, že dvaja policajti a chlapec išli s nimi tam, kde chlapec ukázal, na úrad. Boli tam stopy. Čakali
tam, prišli znalci, a potom išli do Mikuláša na výsluch. Boli tam dvaja policajti D. a druhý, ktorého meno
nevie. Vypočutý bol chlapec, a ráno prišli po ňu policajti do Hrádku, kde obžalovaného poznala. Už si
nepamätá, kedy nahlásili vyhrážanie. Nahlasovala to na súde.

V rámci doplňujúcej výpovede pri výsluchu dňa 13. 4. 2015 poškodená F. X. T. V. E. na predloženej
satelitnej snímke vyznačili miesto, kde malo dôjsť ku vyhrážaniu obžalovaného. Svedok V. E. uviedol, že
vtendeňchceliísťdoobchodu,alestretliobžalovanéhoprijaskyni.Vravel,žesudkyňamuničnespravilaa vyhrážal sa im, preto sa vrátili. S odstupom času si už nepamätal presne, čo v ten deň robili, vyjadril
sa, že nevie, či v ten deň neboli aj u doktorky.

Maloletý svedok V. X. na hlavnom pojednávaní v súvislosti s obžalovaným uviedol, že plakal. V ten deň
bol kúpiť rožky, kávu a maslo. Pri obchode Jednota stretol Kefu. Povedal mu, že pôjdu ku takému domu.
Chytil ho za ruku a ťahal mu ju (svedok ukázal ako bol ťahaný za zápästie ľavej ruky). Prišli ku kinosále.
Na obžalovaného povedal, že klamal, vravel, že mu má ísť pomáhať. Povedal puckať, to znamená honiť,
„kokot“, pričom svedok svoj expresívny slovný prejav sprevádzal aj pohybom pravej ruky do strán. On

mu ho honil. On povedal, že keď povie, zabije ho. Keď išiel s mamou a ocom do obchodu, tak Kefa
povedal, že podpáli im dom, a že jeho zabije. Povedal to tam, kde sa predáva pálenka, a ešte tam je
jaskyňa. Išli domov a oco šiel potom do obchodu. Vo svojej výpovedi doslovne uvádzal vulgarizmy, ktoré
adresoval obžalovaný jeho matke. Nikto mu to nepovedal. Predtým, ako šli ku kinosále, obžalovaný mu
kúpil dobošku a rožky, on to vyhodil. Ku kinosále išli tak, že on ho držal za ruku. Keď šli z kinosály, prvý
išiel Kefa, on utekal potom domov. Pri Jednote plakal z toho, čo sa stalo. Keď bol po vodu, obžalovaného

tam videl, tak utekal domov, kávovar pustil. Obžalovaný mu povedal, že ho zabije. Na položené otázky
odpovedal, že keď išiel do obchodu, dostal dve eurá. Predtým sa stretol s Kefom na Vianoce, keď bol
vinšovať. Stretli sa pri obchode Jednota. Kefa si pýtal od neho požičať 20 eur. Povedal, že to je na
cigarety, tak mu peniaze požičal. Povedal mu, že sa volá Kefa. Svedok tam bol sám. S Kefom sa stretol
ešte, keď išiel s mamou do obchodu. Vedel, kde Kefa býva, povedal mu to, keď pýtal od neho 20 eur.

Nebol u neho. U policajtov povedal jemu aj mame, že má 19 svedkov. Keď boli pri kinosále, mal čiernu
bundu, rifle a botasky. Rifle mali modrú farbu, botasky nevie. Na hlave nemal nič. Keď mal pri kinosále
dole nohavice, mal veľké chlpy. Nevie, či mal oblečenú košeľu, alebo tričko, a či mal opasok. Keď sa
stretli pri jaskyni s Kefom, bol tam on, mama, oco a Kefa. Pri Kefovi nebol nikto. Nevie koľko hodín bolo,
keď išli ku kinosále. Keď ušiel od kinosály, už sa vtedy s Kefom nestretol. Do školy chodieva s mamou

každý deň, aj ho bráva zo školy o 12.00 hodine. Chodí aj sestra. Keď bol pri kinosále s Kefom, nemal
psíka. Psíka mal Kefa. Po rómsky rozumie, a s Kefom sa rozprával po rómsky.

Podľa ustanovenia § 264 ods. 1 Trestného poriadku per analogiam, bola prečítaná zápisnica o skoršej
výpovedi maloletého svedka, poškodeného V. X. zo dňa 6. 3. 2013 na č.l. 68 a 69 (dňa 6. 3. 2013), najmä

v časti, v ktorej sa svedok vyjadroval o tom, či pred dňom 2. 2. 2013 videl obžalovaného, v časti, v ktorej
sa vyjadroval, akú sumu peňazí mu matka odovzdala na nákup, v časti, týkajúcej sa vyjadrenia svedka
o správaní sa obžalovaného pri kinosále, a to z dôvodu odchyľovania sa svedka od jeho výpovede na
hlavnom pojednávaní vykonanom dňa 12. 11. 2013.

V prípravnom konaní maloletý uviedol, že 2. februára 2013 sa s Kefom, čiže obžalovaným, stretol po
prvý krát. V tejto súvislosti však súd považuje spôsob položenia otázky maloletému vo forme „stretol
si sa dňa 2. 2. 2013 s „Kefom“, čiže X. G. po prvý krát?“ za sugestívny, navádzajúci. Na rozdiel od
výpovede na hlavnom pojednávaní, svedok v prípravnom konaní uviedol, že na nákup mu matka dala
4 eurá. Svedok sa na hlavnom pojednávaní nevyjadroval o podrobnostiach správania sa obžalovaného

v mieste, kde sa nachádza kinosála. V prípravnom konaní uviedol, že obžalovaný mu dal facku na líce,
následne padol a obžalovaný mu povedal, puckať, t.j. honiť. Kefa mu povedal, že ak to povie mame,
zabije ho. Vravel to vtedy, keď mu ho puckal.

Vzhľadom ku nízkemu veku maloletého poškodeného a nízkemu stupňu jeho duševného vývoja, súd po

prečítaní zápisnice o jeho skoršej výpovedi nepristúpil ku vysvetleniu rozporov v jeho vyjadreniach.

Ku výpovedi maloletého poškodeného obžalovaný uviedol, že nie je pravda, že by sa s ním stretol pred
sviatkami. Nepovedal mu, že sa volá Kefa, lebo sa s ním o takýchto veciach nebavil. V ten deň, kedy sa
mal stať skutok 6. 2. 2013, videl maloletého len ráno, keď išiel ku L. I., a potom ho už za celý deň nevidel.

Už 1. 2. 2013 bol maloletý pri dome, kde býva, tak vedel, kde býva. Nie je pravda, že by hovoril na polícii,
že má 19 svedkov, ani nebol s rodičmi maloletého, po celý čas bol v miestnosti s policajtom D.. Nie je
pravda, že mal 2. 2. 2013 oblečené to, čo vravel maloletý. Nemal čiernu bundu, ale tmavohnedú, rifle boli
čiernošedé s kockami, rázporok bol na čierne gombíky, nie na zips. Matka maloletého hovorila, že mal
mať sivú čiapku, ale podľa neho je šedozelená. Maloletý svedok vôbec nemohol vidieť jeho ochlpenie na

prirodzení, keď bol v uličke. Okrem toho nie je pravda, že by mal dlhé chlpy, mal len strnisko, dokonca to
ukázal policajtovi. Maloletý svedok hovoril, že mal čiernu košeľu, čo nie je pravda, lebo mal čierny sveter,
vpredu s dvomi-tromi bielymi pásmi a sveter bol na zips. Ak by ho maloletý videl, musel by vidieť, že sa
rozopínal. V tú dobu, keď sa mal údajne vyhrážať pri jaskyni, tam obžalovaný vôbec nebol, ale bol u L.I.. Maloletý hovoril, že z miesta od kinosály ušiel, ale to nie je pravda, išli spolu, alebo bola medzi nimi
malá vzdialenosť. Pri bráničke ho obžalovaný dokonca čakal. S maloletým sa nerozprával po rómsky,
ale po slovensky. Svedkovia môžu potvrdiť, že po rómsky dobre nevie.

Svedkyňa Ľ. I. na hlavnom pojednávaní vypovedala rovnako ako v prípravnom konaní, keď uvádzala
nasledovné. Obžalovaného pozná z dediny Važec, kam sa nasťahoval. Chodil po dedine, sem tam jej
pomohol a ona mu urobila kávu. Býval u nej tri týždne. Potom, ako prišla do Važca televízia JOJ, vyhodil
ho P. I. z domu. V ten deň, keď to vysielali v správach, to sledovali spolu s obžalovaným. Svedkyňa ho

potom prichýlila. Kým býval pri nej, spával pri jej chlapcoch v izbe a nikdy im nič nespravil. Potom, ako
sa prisťahoval ku nej, bol stále u nej v kuchyni od rána do večera. Aj keď ho posielala do obchodu, videla
na ňom, že sa bojí, preto radšej poslala svojich synov. Pokiaľ X. G. odchádzal z domu, tak chodil len
na práce ku L. I., ktorá býva niekde pri jaskyni v ružovom dome. O údajnom sexuálnom zneužívaní V.
X. vie iba z rozprávania od X. G., ktorý jej povedal, že ho obvinili zo sexuálneho zneužívania. Povedal
jej, že chlapec si od neho pýtal na rožky, lebo bol hladný. Povedal, že deti z Dolinky chodia za ním kvôli

cigaretám, a on keď má, dá im. O incidente zo dňa 6. 2. 2013 nevie nič. Neverí tomu. V ten deň 6. 2.
2013 býval u nej. Keby sa niečo také stalo, tak z Dolinky by prišli ku nej pred dom vyhrážať sa jej, a
potrebovala by policajtov ona, nie oni. Obžalovaný sa bál chodiť do dediny, nie to ešte do Dolinky.

Na hlavnom pojednávaní svedkyňa uviedla, že si nepamätá na dni 2. 2. 2013 a 6. 2. 2013, a či videla

obžalovaného a maloletého chodiť po dedine. Obžalovaný nezvykol chodievať zavčasu z domu, zvykol
sa u nich naraňajkovať, pofajčiť. Okolo deviatej - pol desiatej zvykol chodiť do obchodu alebo zavolala
L. I., že potrebuje odhrnúť sneh. Nie je pravda, že by obžalovaný chodieval po dedine. Zvykol chodievať
do Jednoty a do obchodu k E.. Nepamätá si, či vídavala maloletého predtým. Obžalovaný nevie po
cigánsky, ani sa po cigánsky nerozpráva. Ona sa s ním musí rozprávať po slovensky. Poznala ho už i

predtým, ako prišiel bývať ku nim, asi tri roky. Doma im niečo pomáhal, išiel do obchodu. Keď išiel ku L.
I., mala ho v dohľade istý úsek, potom už nie. Nevie sa vyjadriť k tomu, či mohol ísť aj niekde inde. L.
I. býva od nich na vzdialenosť asi 10 - 15 minút pešej chôdze.

Z výpovede svedkyne Ž. X. nevyplynuli žiadne podstatné okolnosti. Svedkyňa sa vyjadrila, že pozná

obžalovaného i maloletého X. z videnia. O okolnostiach, ktoré sa týkajú skutku zo dňa 2. 2. 2013, sa
dozvedela len od ľudí. Do obchodu Jednota, v ktorej pracuje ako predavačka, zvykol chodievať na
nákupy tak obžalovaný ako i maloletý. Obžalovaný chodieval do obchodu aj trikrát, štyrikrát denne,
robieval nákupy viacerým. Na hlavnom pojednávaní dňa 18. novembra 2013 svedkyňa uviedla, že
maloletý X. dňa 2. 2. 2013 v predajni nebol. Či bol pred predajňou, nevie. Rovnako nevedela uviesť, či

obžalovaný v ten deň pre maloletého niečo kupoval.

Rovnako z výpovede svedkyne U. I., vypočutej tak v prípravnom konaní ako i na hlavnom pojednávaní,
nevyplynuli žiadne podstatné okolnosti, ktoré by súviseli s prejednávanou trestnou činnosťou. Svedkyňa
sa nevedela vyjadriť ani ku okolnostiam zo dňa 2. 2. 2013, ani ku okolnostiam zo dňa 6. 2. 2013.

Obžalovaného pozná, podľa nej by nikomu neublížil. Do Dolinky nechodieval.

Z výpovede svedka Š. I. vyplýva, že obžalovaný je jeho dobrý kamarát. Svedok sa ku incidentom zo dňa
2. 2. 2013 a 6. 2. 2013 bližšie nevyjadroval. Pokiaľ ide o vyhrážanie, nevie presne, o ktorej sa stretli
s obžalovaným a X., keď bol svedkom toho ako F. X. a V. E., keď išli so svojim synom, obžalovanému

nadávali.Nevie,čimuhovoriliajniečoiné.Nepočulvšetko,čosatamhovorilo.Keďmuvšakoninadávali,
nepovedal ani slovo. Udialo sa to pri dome L. I..

Svedok P. I. sa rovnako nevedel vyjadriť priamo ku incidentom zo dňa 2. 2. 2013 a 6. 2. 2013. Potvrdil,
že obžalovaného hľadali z TV JOJ, avšak nepamätá si, o ktorej to bolo, nevylúčil, že možno okolo 14.00

hod..

V jeden deň, nevie, či to bolo 2. 2. 2013, v čase okolo 16.00 hod. alebo o 16.30 hod., pískal pred
ich domom malý chlapec, avšak nevie, či to bol maloletý poškodený. Svedok sa tiež vyjadril, že s
obžalovaným boli kamaráti, býval u nich asi pol roka počas zimy 2012 - 2013. Inak je to pre neho cudzí

človek, bližšie sa za neho zaručiť nemôže. Nevie, kde sa obžalovaný zdržiaval 2. 2. 2013. V podvečer
okolo 16.00 hod. - 16.30 hod. už bol doma a asi za hodinu alebo hodinu a pol prišla po neho polícia.
Taktiež nevie, kde sa zdržiaval X. G. v čase, keď prišla TV JOJ. Obžalovaný chodieval aj na druhú stranudediny ku „cigáňom“. Po tom ako ho vyhodili, sa prisťahoval na druhú stranu, kde bývajú Rómovia, a
to k P. I. T. A. Ľ. I..

Svedkyňa T. A., ktorá sa taktiež nevedela vyjadriť ku okolnostiam súvisiacim s prejednávanými skutkami,
uviedla, že dňa 2. 2. 2013 videla maloletého poškodeného okolo štvrtej, piatej pred ich domom.
Obžalovaného poslala, aby ho vyhodil. Predtým dňom chlapca vídavala pred domom viackrát, asi dva-
tri krát. Obžalovaný u nich býval počas zimy 2012-2013. Keď býval u nich, správal sa slušne. Kde a
kadiaľ chodieval, nevie. Rozprával im, že bol v base kvôli tomu, že šoféroval pod vplyvom alkoholu, a že

predtým mal zobratý vodičák, a že kvôli tomu ho zobrali. Nepovedal im pravdu, že je z detského domova,
tvrdil, že má mamu a sestru. Problémy s ním nemávala, vždy doma pomohol, ale nemôže sa zaručiť
za neho, čo robil vtedy, keď doma nebol. Spomenula si, že 2. 2. 2013 bol aj v obchode ráno, vrátil sa
za chvíľu, potom niekam odbehol a zase sa vrátil. Do obchodu chodieval raz, dva razy za deň. Nevie
sa vyjadriť, či chodieval do Dolinky. Zvykol chodievať ku Ľ. I.. Kde inde chodil, nevie. Zvykol nosievať
sveter, rifle, bundu, značkové botasky, sivočierne nohavice.

Svedkyňa T. X., dcéra U. I., vo svojich výpovediach v prípravnom konaní a na hlavnom pojednávaní
uviedla, že o žiadnych incidentoch nič nevie. Poprela, žeby ju poškodený alebo obžalovaný ovplyvňovali,
ako má vypovedať. Obžalovaný chodieval ku nim domov, ku susede Ľ.. Či chodieval inde, nevie. Po
cigánsky dobre nevedel. Nikdy na ňom nepozorovala nejaké násilnícke sklony. Oblečené mával botasky,

tričko farebné, modré alebo čierne rifle, mikinu modrú alebo čiernu. Občas nosil i šiltovku alebo čiernu
čiapku na uši. Keď býval u Ľ. I., chodieval i ku nim, pomáhal, chodieval do obchodu.

Svedkyňa M. I. sa ani k jednému z prejednávaných skutkov nevedela vyjadriť. Obžalovaný býval u nich v
dome po tom, ako ho vyhodil P. I. z domu, keď prišla TV JOJ do dediny. Nepamätá si, kde bol 6. 2. 2013.

Keď býval u nich, pomáhal s domácimi prácami, pomáhal doma alebo šiel do obchodu, alebo pozeral
televízor a večer už sedel doma. Je dobrý, nemali s ním žiadne problémy.

Svedok maloletý P. I. sa vyjadril, že nebol prítomný pri žiadnych vyhrážkach, ktoré by mali byť
adresované navzájom medzi poškodenými a obžalovaným. Obžalovaného pozná, nevie, čo je

predmetom konania.

SvedokP.E.,prezývaný„Horár“,uviedol,žepoznámaloletéhopoškodeného,jehomatkuajV.E..Neverí,
že by to obžalovaný urobil. Podľa neho chlapec klame. Svedok ho raz videl, ako chcel chlapec odcudziť
v obchode peniaze. Raz videl ako V. E. išiel do dediny, stretol pri dome obžalovaného a chcel ho biť.

Obžalovaný ušiel do záhrady ku susede. E. vravel, že mu vráti naspäť to, čo sa stalo chlapcovi. Bolo to
vtedy, keď im pomáhal obžalovaný tlačiť auto. Mohli byť tri, štyri hodiny. V Dolinke sa dopočul, že V. E.
mal malého V.J. X. zbiť. Chlapec sa otca bál, preto sa šiel do dediny túlať. Kedy to bolo, nevie.

Podľa vyjadrenia obžalovaného vozidlo roztláčali po 6. 2. 2013, a práve vtedy E. vravel, že sa mal

obžalovaný vyhrážať.

Z výpovedí svedkov maloletého V. I. a maloletého J. I. nevyplynuli žiadne nové podstatné okolnosti,
ktoré by sa týkali prejednávaných skutkov. Svedok maloletý J. I. sa dokonca vyjadroval, že keď hľadala
TV JOJ obžalovaného, bolo leto.

V rozpore s vyjadrením obžalovaného vypovedala svedkyňa L. I. ohľadne doby, kedy sa mal obžalovaný
u nich doma zdržiavať. Kým obžalovaný tvrdil, že v čase skutku, dňa 6. 2. 2013, bol celý deň u L. I.,
táto svedkyňa sa vyjadrila, že obžalovanému trvalo odhŕňanie snehu u nich asi dve hodiny. Bol u nich
ráno okolo 8.00 hod. a zdržal sa asi dve alebo tri hodiny. Nepamätá si, či bol u nich obžalovaný v čase,

keď prišiel jej syn J. zo školy a obžalovaného hľadala TV JOJ. Čo robil obžalovaný predtým, ako odhŕňal
u nich sneh, nevie.

So súhlasom obžalovaného a prokurátora bola prečítaná zápisnica o výpovedi svedkyne T. Č. z
prípravného konania zo dňa 6. 6. 2013 (č. l. 79). Svedkyňa uviedla, že pracuje v potravinách Jednota, na

ulici Široká vo Važci. Obžalovaného pozná iba z videnia, chodil ku nim na nákupy, taktiež ako i maloletý
V.X..Dňa2.2.2013malavobchodevoľno,nevie,čosavtendeňvobchodedialo.Svedkyňasavyjadrila
taktiež ku okolnostiam súvisiacim s pokusom maloletého V. X. odcudziť neplatnú mincu, položenú na
pokladnici. Určite to nebolo cez víkend, nakoľko V. X. väčšinou chodí do obchodu, keď ide do školy.Svedok maloletý F. I. sa síce ku incidentu zo dňa 2. 2. 2013, rovnako ako ku incidentu zo dňa 6.
2. 2013, nevedel vyjadriť, avšak potvrdil, že dňa 2. 2. 2013 vo večerných hodinách videl maloletého

poškodeného pred ich domom, keď tam vypiskoval. Obžalovaného sa pýtal, či ten chlapec od neho
niečo chce. Obžalovaný povedal, že nevie prečo za ním dolieza. Potom sa šiel obžalovaný osprchovať
a následne prišli policajti, s ktorými odišiel. Svedok sa nevedel vyjadriť, kde sa obžalovaný dňa 2. 2.
2013 zdržiaval, kadiaľ chodil. Domnieva sa, že do časti Važca, do Dolinky, nechodieval. 2. 2. 2013
videl poškodeného ísť oproti obžalovanému, keď sa svedok viezol s kamarátom na aute. Ponúkol sa

obžalovanému, že ho zvezie domov, obžalovaný to však odmietol. V spätnom zrkadle videl ako sa X.
G. otočil, išiel do obchodu a za ním išiel aj ten malý chlapec. Obžalovaný mal v ruke tašku, mohlo byť
okolo 14.00 hod, alebo 14.30 hod..

Svedkyňa L. Š., asistentka terénneho sociálneho pracovníka, na hlavnom pojednávaní uviedla, že často
chodieva do rómskej osady vo Važci. Nepamätá si už na dátum, bola to asi sobota, keď išla do osady

ku I. E. T. F. E.. Medzi ľuďmi tam vládla zlá nálada, vravelo sa, že rodičia V. X. boli odvezení k výsluchu,
lebo V. sa malo stať niečo zlé, že ho mal zneužiť nejaký Róm a stalo sa to niekde v dedine. Nezaujímala
sa bližšie o túto vec, keď sa dozvedela, že rodičia podali trestné oznámenie. Na ďalší deň ju volal
starosta na obecný úrad, pozrieť záznam z kamerového systému. Na nich spoznala maloletého V. a
obžalovaného. Povedala, že ho pozná len z videnia a nič o ňom nevie. Vie, že bol na istý čas zaistený.

Stále bolo napätie, ľudia v osade boli nespokojní, že sa s tým nič nerobí, že už dávno mal sedieť. Jedno
ráno, bolo to možno o deviatej, desiatej, prišiel otec maloletého poškodeného s krikom, ako je možné,
že je prepustený, a že sa stretli s ním niekde pri jaskyni, kde bola asi aj F. X. so synom, a obžalovaný
sa im vyhrážal. Bolo to po udalostiach, keď bol obžalovaný dočasne zaistený. E. bol pobúrený, kričal,
čo má robiť, že nie je možné, aby sa jemu a jeho žene niekto vyhrážal. Kefa im povedal, že ich zabije.

Chcel radu, ako mu môžu pomôcť, a čo má teraz robiť. O uvedených problémoch hovoril i príslušníkovi
polície A. X. nachádzajúcemu sa v kancelárii, ktorá je v kultúrnom dome. A. X. poradil obrátiť sa na
súd alebo sudcu. V tom čase jej i viacerí z osady vraveli, že obžalovaného videli, nevie už, pri ktorých
domoch, ale malo to byť pri jaskyni.

Do konania bola pribratá znalkyňa z odboru psychológie, odvetvia klinickej psychológie dospelých a
klinickej psychológie, detí X.. A. X..

Pokiaľ ide o znalecký posudok, vypracovaný dňa 21. 3. 2013, týkajúci sa maloletého V. X., znalkyňa
zistila, že osobnosť maloletého je vo vývine, intelektuálne zaostáva fyzickému veku a jeho intelektové

schopnosti spadajú do pásma ľahkej mentálne retardácie. Jeho slovná zásoba, schopnosť porozumenia
a zovšeobecnenia bola v čase znaleckého skúmania na úrovni nižšej ako 6,2 roka. Vnímanie je u
neho defektné, schopnosť zapamätania a reprodukovania je znížená do pásma defektu. Zapamätá
si hrubé, podstatné detaily a jeho spomienky majú ostrovkovitý charakter. Nedokáže zreprodukovať
následnosť deja, obšírny popis udalostí, časové udalosti. Dispozície k fantazijnému spracovaniu a

prezentovaniu údajov pri jeho mentálnom veku sú očakávateľné, avšak údaje so sexuálnym obsahom
bez predčasnej sexuálnej stimulácie (sexuálnej skúsenosti) nedokáže vymyslieť. Sklony k vymýšľaniu
sú pri jeho mentálnom veku očakávateľné, avšak podstatné detaily skutku popisuje identicky pri
výsluchu aj v rámci explorácie, a možno ich s pravdepodobnosťou blížiacou sa k istote považovať za
vierohodné. Sklony k účelovému spracovaniu skutočností sa vyšetrením u maloletého nezistili. Maloletý

netrpí posttraumatickou stresovou poruchou. Predčasná sexuálna stimulácia môže mať s vysokou
pravdepodobnosťou negatívny dopad na vývin, ale keďže maloletý je vývine, nemožno presne určiť
rozsah ujmy na jeho psychickom vývine.

Na hlavnom pojednávaní znalkyňa uviedla, že vyšetrenie prebiehalo tak, že pokiaľ maloletý vykonával

jednoduché testové úlohy, od matky zistila anamnézu, potom sa robilo vyšetrenie - intelekt, pamäť,
vnímanie, osobnosť, rozhovor. Na záver znaleckého posudku sa vykonávalo vyšetrenie pomocou
anatomickej bábiky. Celé je to nahraté na videu, ktoré robila z toho dôvodu, že výpoveď maloletého,
pozorovanie, popisovanie jeho správania spracovávala do posudku až na základe prezerania
videonahrávky, vrátane využívania anatomickej bábiky, preto, aby zachytila všetky jeho slová, správanie,

aby to bolo čo najobjektívnejšie. Jeho slovník je dosť agramatický, je to zmes slovenského, rómskeho,
českého jazyka, veľakrát bez gramatiky, takže bol to len taký okrajový popis. Už potom konkrétne na
veci predvádzal a ešte v rámci rozhovoru mal nakresliť pohlavný úd, teda, ako to on videl. Potom išiel
rozhovor, a potom bábika. FDT je kresba postavy. To, čo v rámci tohto testu zistila, bolo nasledovné.Kresba na ľavej strane hore poukazuje na to, že je introvertovaná osobnosť, vyvíjajúca sa. Keď je
to hore, je to úzkostná - anxieta, s negatívnymi emóciami. Znížené sebavedomie sa hodnotí podľa
veľkosti postavy. Ak je kresba maličká v rámci rozloženia celého papiera, tak je sebavedomie nižšie.

Čo sa formálnej úrovne týka, tzn., ako to nakreslil, čiže čo nakreslil, a ako v rámci kresby, svedčí o
mladšom školskom veku, čiže prvý stupeň, sú tam vykreslené tvár, vlasy, končatiny, prsty, kresba je
dvojdimenziálna. Inštrukcia znela nakresliť postavu. Myslí si, že prežitá udalosť nemá vplyv na tú kresbu,
pretože kresba nenesie prvky nejakého vnútorného napätia alebo neuroticizmu, ktoré by sa odrazilo
vtedy, keby prežil nejakú výraznú stresovú situáciu. Vzhľadom k jeho intelektovým schopnostiam,

pamäťovým schopnostiam, schopnosti vnímania, ktoré výrazne zaostávajú jeho fyzickému veku, nie
je možné, aby identicky prezentoval opakovane udalosti, ktoré by si vymyslel, čiže musel ich zažiť,
pretože jeho výpovede, keď sa porovnávali, v podstatných detailoch, sú rovnaké. V rámci reprodukcie
má ostrovkovitú schopnosť vybavovania, nezreprodukuje veľa detailov. V tomto prípade si zapamätal, že
mu mama dala peniaze, ale z hľadiska jeho psychickej úrovne, nie je podstatná suma, teda či dve alebo
štyri eurá. Zreprodukoval, uložil si v hlave len to, že dostal peniaze. Jeho zraková pamäť je defektná a

ťažké je posúdiť, či by nejaké sexuálne obsahy boli pre neho tak podstatné, aby si ich zapamätal a znovu
reprodukoval skôr zažité, podstatné, významné z nejakého dôvodu. Na základe videného si zapamätá
veľmi málo. Čím je tá doba kratšia, tým niektoré detaily dokáže zreprodukovať presnejšie. Čím je doba
dlhšia, tým udalosti ťažšie reprodukuje. Pokiaľ ide o otázku, či je možné, že by pri popise nejakej udalosti
túto s odstupom času opisoval obšírnejšie, pripúšťa tú možnosť, že nový popis, obšírnejší popis, môže

byť, ale nie je identický s tým, čo zažil a popisoval hneď po udalosti, tzn., že na základe opakovaného
rozoberania udalosti, počutia o tom, mohol mnohé veci zakomponovať do toho obšírneho popisu ako
zažité, hoci ich neprežil, ale ich prezentuje na základe toho, že ich počul. Z hľadiska jeho výpovede, s
dôrazom na jeho kognitívne schopnosti (pamäť, intelekt, vnímanie), je vierohodnejšia reprodukcia, ktorá
je v krátkej dobe po skutku, ako tá, ktorú s odstupom niekoľkých mesiacov obšírne uvádza. Nepripúšťa,

že by maloletého niekto mohol ovplyvniť, ako má vypovedať, pretože by si tie inštrukcie nedokázal
zapamätať.Neskoršievýpovedebyvôbecnepovažovalazavierohodné,nakoľkovychádzali zinformácií
z okolia. Vypovedal 6. 3. a deväť dní na to vypovedal presne tým istým spôsobom u nej. Čas od skutku
plynul, ale jeho výpoveď, jedna a druhá, boli v hrubých detailoch identické, tzn., že to musel zažiť, že
si to nemohol vymyslieť. Nepredpokladá, že by v čase od prežitia danej udalosti až po výsluch pred

OČTK bol niekým ovplyvňovaný a vypovedal niečo, čo nezažil. To isté uvádzal u psychiatričky, a to bolo
hneď po skutku vo februári 2013.

Vo vzťahu k osobe V. E. znalkyňa X.. A. X. skúmaním zistila, že osobnosť menovaného sa vyznačuje
zníženými záujmami, náladovosťou, impulzivitou, výbušnosťou, jeho intelektové schopnosti sú na

dolnej hranici podpriemeru a odrážajú úroveň vzdelania a podnetnosť prostredia, v ktorom žije.
Vnímanie je znížené, schopnosť zapamätania a reprodukovania prežitých udalostí je znížená, dokáže
však zreprodukovať určité detaily z prežitého deja a nekonfabuluje pri ich popisovaní. Dispozície k
fantazijnému spracovaniu a prezentovaniu údajov sa u neho nezistili. Sklony k vymýšľaniu sa u neho
nezistili, rovnako sa nezistili sklonu k účelovému spracovaniu skutočností. Správanie sa obžalovaného

X. G. zo psychologického hľadiska navodilo u menovaného prežívanie zlosti.

Vo vzťahu k posudzovaniu osobnosti F. X. znaleckým skúmaním znalkyňa zistila, že osobnosť F. X.
je úzkostne ladená, sugestibilná s hysteriodnými rysmi. Intelektové schopnosti sú v pásme subnormy
a odrážajú výchovné prostredie, úroveň vzdelania, ako aj podnetnosť prostredia, v ktorom žije.

Vnímanie je primerané, v záťažových situáciách však znížené, pretože je determinované tendenciou ku
konfabulovaniu, domýšľaniu, teatrálnosťou a dramatizáciou vnímaných udalostí. Pamäťové schopnosti
sú celkove v ľahkom pásme mentálnej retardácie, schopnosť zapamätania a vybavenia v detailoch
znížená, tie si zapamätá len vo veľmi hrubých rysoch a skôr má tendencie ku konfabuláciám. Dispozície
k fantazijnému spracovaniu a prezentovaniu údajov u probantky sa nezistili, skôr možno konštatovať,

že má tendencie mnohé veci dramatizovať. Sklony k vymýšľaniu sa nezistili. Nezistili sa ani sklony k
účelovému spracovaniu skutočností. F. X. netrpí posttraumatickou stresovou poruchou. V jej prežívaní
sa dlhodobo vyskytuje zvýšená úzkosť. Správanie obžalovaného X. G. mohlo u nej prežívanie úzkosti
zvýšiť.

Výpoveď rodičov je obšírnejšia ako u maloletého, pretože uvádzajú aj udalosti, napr. ako syna hľadali,
ako ho vodili do školy, ale v chronológii od času, ako maloletý šiel do obchodu, až do času, ako ho našli
uplakaného pri obchode a rozprával im, čo sa mu stalo, sú zhruba rovnaké, ako uviedol maloletý.Pokiaľ ide o udalosti, o ktorých rodičia maloletého hovorili obšírnejšie, v prípade otca maloletého jeho
výpoveď je vierohodná, uvádza identicky so synom aj to, čo uvádza obšírnejšie. U matky v podstatných
detailoch výpoveď je vierohodná, hoci sa u nej vyskytli určité tendencie mnohé veci dramatizovať, čo

môže súvisieť s celkovým úzkostným nastavením.

Pri doplňujúcom výsluchu znalkyňa X.. A. X. uviedla, že mentálne schopnosti maloletého zaostávajú
za jeho fyzickým vývojom, spadajú do pásma ľahkej mentálnej retardácie, jeho vyjadrovacia schopnosť
je na úrovni 6,2 roka. Keďže je dieťa, a keďže je jeho rozumová schopnosť nižšia ako v skutočnosti

by mala byť, nedokáže vnímať a vyhodnotiť nebezpečenstvo správania so sexuálnym motívom. Čiže
v tom danom momente po skutku sa mohol správať tak, ako sa správal, a daný skutok v tom čase
nepôsobil naňho traumatizujúco. Ako traumu to mohol začať vnímať až s odstupom času, keď reakcia
na traumu môže vzniknúť rádove od 2 týždňov do 3 až 6 mesiacov, čiže v uvedenom období vnímal
danú skutočnosť ako traumatizujúcu, ale nie samotný čin, ale skôr bol sekundárne viktimizovaný, boli
tam posmešky spolužiakov, okolia, a na základe toho mal strach, vyhýbal sa škole, otec ho musel

odprevádzať a čakať. Skôr táto situácia bola traumou, ako samotný čin, a vyvolávala v ňom negatívne
emócie.

Na otázku obhajcu, aby znalkyňa vysvetlila rozpor, keď v znaleckom posudku na jednej strane uviedla,
že vnímanie maloletého je defektné, ale na druhej strane si všetko zapamätá, znalkyňa uviedla, že v

posudku v bode 2 uviedla, že schopnosť zapamätania a reprodukovania je znížená do pásma defektu,
čiže zapamätá si hrubé, podstatné detaily, ktoré s odstupom času aj reprodukuje, a jeho spomienky majú
ostrovkovitý charakter, tzn. zapamätá si len niečo, určité body, ale nedokáže zreprodukovať následnosť
deja, čiže ako to všetko postupne za sebou prebiehalo. V tom mal určité rozdiely pri výpovedi, nedokáže
zreprodukovať obšírny popis udalostí, ani časové udalosti, čiže nemožno súhlasiť s otázkou obhajcu,

keďže tvrdí, že vnímanie je defektné, a na druhej strane si zapamätá všetko. Nezapamätá si všetko,
lebo má defektnú pamäť.
Na otázku, či vzhľadom na vyjadrenie znalkyne, žeby sa u neho časom mohla vyvinúť posttraumatická
reakcia, postrehla takéto niečo u maloletého, znalkyňa uviedla, že v rámci znaleckého vyšetrenia to
nepostrehla, avšak v správe detskej psychiatričky F.. F. z februára 2013 sa uvádza, že u maloletého sa

jedná o suspektnú, teda možnú, reakciu na stres, na základe čoho mu boli predpísané lieky Prothiaden.
Ona s L.. F.D. rozprávala 21. 3., keď robila posudok, a lekárka jej povedala, že sa u maloletého nejedná
o posttraumatickú stresovú poruchu, len v tom februári o možnú reakciu na stres.

S maloletým prišla do styku dva krát, a to jeden krát v rámci výsluchu, a jeden krát v rámci znaleckého

vyšetrenia.

O posmeškoch z okolia a to, že ho otec musel doprevádzať do školy, sa znalkyňa dozvedela od
samotného maloletého v rámci explorácie počas znaleckého vyšetrenia. Maloletý jej povedal, že keď
ide s otcom vonku, nejde sám. Rodičia maloletého boli vyšetrení s časovým odstupom od vyšetrenia

maloletého. Počas vyšetrenia maloletého pri zisťovaní anamnézy bola matka prítomná, ale v rámci
vyšetrenia v určitých fázach, asi pri anatomických bábikách, bol vyšetrený sám, jeho matka sedela
vzadu. Keď napríklad hovoril zmesou slovenčiny - rómčiny- češtiny, a znalkyňa niečomu nerozumela,
opýtala sa matky. Napr. dzara boli chlpy, kar je mužský pohlavný orgán, puckať je masturbácia, a to
ukázalnabábike.Vrámciexploráciedokážudetivšeobecneukázaťnejaképraktiky,ktorézažili,nemusia

im rozumieť, a v tomto prípade sa maloletého cielene pýtala, či videl niekedy niekoho puckať. Povedal,
že nie. Keď sa ho opýtala ako vie, ako sa to robí, ukázal jej rukou na bábike, a povedal „Ukázal mi to
Kefa, ako to mám robiť“. Vzhľadom na jeho mentálnu úroveň nerozumie, že to súvisí so sexualitou,
vie reagovať napodobením. Aj deti v predškolskom veku dokážu masturbovať z hľadiska skúmania
svojho tela, z hľadiska prežívania určitého pocitu, avšak nerozumejú tomu, že je to sexualita. To, čo

povedal maloletý pri výsluchoch, a u znalkyne, bolo identické. Maloletý sa vyjadroval svojou rečou, boli
mu dávané otázky typu buď alebo, dokázal odpovedať len na jednoduché otázky, ale u komplikovanej
otázky odpovedal len na úvod otázky. Pri výsluchu maloletého bola zapisovateľka, vyšetrovateľ, zrejme
pracovníčka ÚPSVaR, psychologička a advokátska koncipientka.

Pokiaľ ide o F. X., tak z hľadiska posudzovania otázky, ako mohlo správanie obžalovaného zvýšiť úzkosť
u menovanej, znalkyňa odpovedala, že v rámci osobnostného dotazníka bolo zistené, že menovaná
trpí úzkosťou. Má predpoklady k tomu, že keď sa dostane zo stresovej záťažovej situácie, úzkosť sa
zvýši ešte viac. Stresovou situáciou bolo ohrozenie syna, vyhrážanie sa obvineným usmrtením syna,podpálením domu, a každá táto situácia pri určitom úzkostnom základe, ktorý dotyčná má, zvýši úzkosť,
je intenzívnejšia a väčšia. Úzkosť je negatívna emócia, ktorá sa vyznačuje tým, že človek má obavy, bojí
sa. Úzkosť nemá obsah, je to emócia, ktorá vzniká v stresových situáciách má neurotický základ, a keď

úzkosť je dlhodobá, intenzívna, môže sa stať súčasťou osobnosti človeka, je náchylnejší akémukoľvek
stresu, reaguje obavami, únikmi, fyziologickými reakciami. Je to liečiteľné, pod liekmi človek funguje,
môže fungovať aj bez liekov, ale existuje určitá predispozícia, že v závažných situáciách sa môže znovu
objaviť.

Svedok D. E., príslušník OR PZ Liptovský Mikuláš, ku prejendávanej veci na hlavnom pojednávaní dňa
23. 1. 2014 uviedol, že už si nepamätá na dátum, ale z operačného strediska dostal spolu s kolegom
Q. pokyn preveriť oznámenie do obce Važec vo veci údajného sexuálneho zneužívania mal. Róma.
Obžalovaného našli v rodinnom dome u jednej rodiny. Obžalovaný priznal, že maloletého pozná, občas
sa stretli, niečo mu kúpil v obchode. Následne išli do osady za maloletým a jeho rodičmi. Maloletý po
slovensko-cigánsky hovoril, že bol s obžalovaným v obchode, potom išli, či po vzájomnej dohode alebo

inak, k obecnému úradu, a tam ho mal niekde na rohu budovy nútiť obžalovaný onanovať. Maloletý
aj s obžalovaným išli s nimi ku budove obecného úradu. Svedok si už na podrobnosti nespomínal.
Maloletý ukázal, kde došlo k udalosti. Na mieste videli aj trasologické stopy. Získaný bol i videozáznam.
Po vykonaní obhliadky nasledoval výjazd vyšetrovateľov, hliadky OO PZ, kriminalistického technika,
robili sa procesné úkony. Pokiaľ ide o obhliadku, išlo o úkon vyšetrovateľa. On robil previerku miesta.

Keď boli s obžalovaným, vyjadril sa, že to nie je pravda, aj keď povedal, že maloletého pozná. Povedal
niečo v tom zmysle, že k niečomu došlo, ale nie tak, ako hovorí maloletý. Napriek tvrdeniu obžalovaného
v konaní pred súdom o údajnom obnažení sa pred policajtom, svedok sa vyjadril, že obžalovaný nemal
dôvod sa pred policajtmi vyzliekať a on ho nikdy obnaženého nevidel, a poprel, že by im obžalovaný
ukazoval svoje prirodzenie.

Svedok A. X., príslušník OO PZ Liptovský Hrádok, na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovaného
a rodičov poškodeného pozná. Pracuje ako terénny pracovník polície na OO PZ Liptovský Hrádok,
úzko spolupracuje s terénnymi sociálnymi pracovníkmi vo Važci. Nepamätá si, kedy to bolo, ale asi
pred rokom, keď bol v kancelárii terénnych sociálnych pracovníčok, prišiel V. E. a uviedol, že X. G. sa

mu vyhrážal v súvislosti s prejednávaným prípadom. Svedok si vzhľadom na odstup času nepamätal
na podrobnosti, s obžalovaným býval viac-menej v kontakte v súvislosti s neoficiálnymi sťažnosťami
kvôli údajným majetkovým priestupkom obžalovaného, ktoré neboli oznámené na polícii, ale volali mu
občania.

Svedok D. E. na hlavnom pojednávaní dňa 23. 1. 2014 uviedol, že minulý rok prišiel za ním V. E. a
spoločne boli hľadať jeho syna na jeho aute. Nemohli ho nájsť, hľadali ho asi hodinu a pol. V aute bol i
jeho brat Ľ., V. E. T. F. X.. Chlapca našli pri obchode Jednota na Širokej ulici. V. E. chlapca vložil do auta,
svedok ich vyložil pri ich dome. Chlapec vyšiel z auta a rozplakal sa a povedal, že Kefovi „puckoval“,
to znamená „honil“. Chlapec začal sám hovoriť o tom, čo sa stalo, ale svedok už odišiel, mal starosti s

prerábaním domu. Napriek tvrdeniu obžalovaného, že po udalosti zo dňa 6. 2. sa stretol so svedkom,
svedok tvrdil, že od vtedy ako hľadal chlapca, s obžalovaným nebol.

Svedok Ľ. E. potvrdil, že keď pomáhal svojmu bratovi D. E. s prácami na dome, prišiel za nimi V. E.
a požiadal ich, aby mu pomohli hľadať chlapca. Prišla i F. X.. Išli na bratovom aute priamo zo stavby.

Chlapca hľadali všade po uličkách, pýtali sa neho bielych. Našli ho pri obchode na Širokej ulici. Otec
ho vzal do auta, potom vystúpili, chlapec sa rozplakal a povedal, že Kefovi „puckoval“.

Svedok F. Q., ktorý bol prechodný čas v jednej cele v Ústave na výkon väzby Žilina s obžalovaným, na
hlavnom pojednávaní tvrdil, že obžalovaný mu porozprával celý príbeh ako zneužíval maloletého, že 2.

2. 2013 podali na neho oznámenie rodičia maloletého za zneužitie ich syna, že 5. 2. ho sudkyňa nevzala
do väzby. Hoci tento svedok tvrdil, že pri tom, ako sa mu obžalovaný G.K. mal zdôverovať, boli aj iné
osoby, tak z týchto osôb najmä svedok M. X. spochybnil, že by sa obžalovaný F. Q. zdôveroval a priznal
ku spáchaniu trestnej činnosti, ktorá mu je kladená za vinu. Svedok I. Š., ktorý pozná obžalovaného z
väzby, a taktiež i svedka Q., sa na hlavnom pojednáva vyjadril, že nevie o tom, či sa obžalovaný pred Q.

priznával ku spáchaniu nejakého trestného činu. Rovnako ako svedok X. sa vyjadril, že F. Q. mal prístup
ku osobným písomnostiam obžalovaného. V záujme zisťovania vierohodnosti výpovede svedka F. Q.,
bol do konania pribratý znalec X.. X. V., z odboru psychológie, odvetvia klinickej psychológie dospelých,
z ktorého záverov znaleckého skúmania vyplynulo, že osobnosť svedka je simplexnejšie štrukturovaná,extrovertovanejšia, s plochšou a labilnejšou citovou zložkou. Je znížene sociálne adaptabilný, v
sociálnom poli egocetricky nastavený. Jeho intelektové schopnosti sú hraničné až ľahko podpriemerné,
teda v širšom rozpätí populačnej normy. Nebolo zistené narušenie vnímania, jeho pamäťové schopnosti

sú zreteľne podpriemerné, vštepivosť a kapacita pamäti je v tomto rámci nižšia, nie je však narušená,
rovnako ako schopnosť pamäťovej reprodukcie, kde sa vyskytli nepresnosti, ojedinele aj výraznejšie.
Tendencie k fantazijnému spracovaniu a prezentovaniu údajov neboli zaznamenané. Nebolo u neho
zistené zvýraznenie sklonov k vymýšľaniu si a k účelovému spracovaniu skutočnosti.

Pokiaľ ide o skúmanie motivácie pri napísaní listu dotknutým orgánom na adresu obžalovaného vo veci
jeho údajného priznania sa k trestnej činnosti, znalec sa vyjadril, že zohľadnil motiváciu spočívajúcu
v jeho negatívnom postoji voči takejto trestnej činnosti, teda to, že sa mu takéto činy a ich páchatelia
hnusia. Svedok nezakrýval ani tú motiváciu, že chce takýmto spôsobom dosiahnuť pre seba určité
výhody.

Na hlavnom pojednávaní dňa 24. 9. 2014 bola vypočutá i svedkyňa F.. T. F., psychiatrička, poskytujúca
zdravotnú starostlivosť maloletému V. X.. Svedkyňa na hlavnom pojednávaní uviedla, že maloletého
vyšetrila asi pred rokom. Prišiel na vyšetrenie s otcom, ktorý o synovi povedal, že je vyšokovaný. Najskôr
o udalostiach hovoril otec maloletého, a potom maloletého vyšetrila štandardne, keď najskôr jej poskytol
objektívnu anamnézu rodič, a potom vyšetrovala maloletého. Obžalovaného nazval Kefa, a ten žiadal

od neho, aby mu chytil pohlavný úd. Vyjadril sa naturalisticky, pokiaľ ide o označenie pohlavného údu,
a ďalej sa vyjadril, že mu ho mal stáčať. Nevie, ako dlho to trvalo, protivilo sa mu to, ale bál sa ho, tak to
urobil. Potom povedal, že sa rozplakal a Kefa mu povedal, aby išiel domov,, ale súčasne mu povedal,
že ak to niekomu povie, tak ho zabije. Maloletý prišiel domov, povedal to otcovi. Nevie, či to spolu
konfrontovali, alebo nie, ale vzhľadom na plačlivú reakciu pri vyšetrení, odporučila mu Promethazin, liek

na ukľudnenie, a odporučila kontrolu. Na kontrolu prišiel asi o dva týždne, bol už kľudnejší, vyrovnanejší,
reagovalúplnebezprostredne,primerane.VliečbePromethazinompokračovalaešteasimesiacapotom
prišiel na kontrolu znovu. Pôsobil absolútne kľudovým dojmom, bez známok nejakej stresovej poruchy.
Od tej doby nemala o ňom žiadne správy, ani nepozná jeho momentálny psychický stav.

Keď jej o veci rozprával otec, bol pri tom aj maloletý. Posudky nerobila, len vyšetrenie. Rodičov
nevyšetrovala. Pri vyšetrení chlapec plakal, bol rozrušený, čo svedčilo o tom, že jeho prejav nebol
naindukovaný, to znamená, že to zrejme prežíval a bolo to veľmi čerstvé. Maloletý mal prejavy depresie,
plakal, aj jeho vizáž bola smutná. Či depresia mala trvalejší charakter, sa nedá určiť. V tomto prípade
to určite nemá dedičné. Ak by to bolo dedičné, liečil by sa dávno predtým, aj potom. Uvedený stav u

neho odznel, liečil sa dva a pol mesiaca.

Svedok maloletý J. X. na hlavnom pojednávaní uviedol, že s obžalovaným bol kamarát z videnia.
Podľa neho, obžalovaný nie je taký, ako sa o ňom hovorí, že je na malých chlapcov. Ku okolnostiam
prejednávaných skutkov sa svedok bližšie vyjadriť nevedel, nepamätal si, či bola u nich minulý rok TV

JOJ.
Z výpovede svedka X.. P. R., príslušníka polície OR PZ Liptovský Mikuláš, ktorý vypovedal na hlavnom
pojednávaní dňa 16. 1. 2015, mal súd preukázané, že menovaný bol vyslaný vo veci trestného činu
sexuálneho zneužívania a vydierania operačným dôstojníkom a kriminalistickým technikom do Važca ku
obecnému úradu, kde vykonali obhliadku. Na okresnom riaditeľstve následne spísal trestné oznámenie

s matkou maloletého, vzniesol obvinenie, doručil uznesenie obvinenému, vypočul ho, vyrozumel ho
o výsluchu matky maloletého na druhý deň. Vo Važci bol v sobotu okolo 16.00 hod., kedy ho stiahol
operačný dôstojník. Na miesto išiel s kriminalistickým technikom. Stretol sa s tzv. operatívcami Q. T. E..
Obhliadka sa robila v zadných priestoroch budovy obecného úradu pri garážach. Zistili, že na budove sa
nachádza kamera, preto kázal zadovážiť kamerový systém. Vykonaná bol obhliadka vizuálne, technik

miesto zafocoval. Posudzovalo sa, ktoré stopy sú vhodné na skupinovú alebo individuálnu identifikáciu.
Nespomína si, či obžalovaný navrhoval nejaké úkony na mieste činu vo Važci. Výsluch X. sa vykonával
v Liptovskom Hrádku. O jej výsluchu bol obžalovaný vyrozumený a bol i prítomný. V ten deň, keď bolo
podané trestné oznámenie, bol obžalovaný zadržaný, a bol vykonaný jeho výsluch a ďalšie úkony už
vykonávané neboli. Pokiaľ ide o fotodokumentáciu, je orientačná. Za obecným úradom bolo zafotené

miesto, kde sa mal stať skutok. Išli podľa šľapají, ktoré viedli dozadu. Miesto, kde sa mal stať trestný
čin, bol za budovou obecného úradu. Nikto im neukazoval miesto, kde sa mal stať trestný čin, zafocovali
miesto podľa šľapají v zadných priestoroch. Nespomína si, či poškodení boli pri zafocovaní miesta činu.
Pokiaľ ide o zápisnicu o výsluchu obžalovaného, bola protokolovaná tak, ako to robí vždy, že obžalovanýpo častiach vypovedal, a to čo povedal, svedok zapísal. Položil otázku, zapísal, spýtal sa ho, či ešte
niečo chce dodať do zápisnice. Obžalovaný si po výsluchu zápisnicu prečítal, táto mu bola predložená
a na prejav súhlasu ju podpísal.

Obžalovaný nebol pri výsluchu maloletého prítomný, bol tam prítomný obhajca. Obžalovaný bol vtedy
vo väzbe a výsluch bol zaznamenávaný kamerou. Obžalovaný bol E. predvedený, lebo od F. X. bolo
prijaté oznámenie u probačného úradníka, že sa jej vyhrážal obžalovaný a porušil podmienku, že sa
nemá priblížiť k jej synovi. V ten deň svedok vypočul menovanú, vypočutý bol obvinený, a vykonávali sa

ďalšie procesné úkony. Poškodená potvrdila, že sa jej aj synovi mal obžalovaný vyhrážať. Bola vypočutá
ona i V. E..

Ku pripomienke obžalovaného, že zápisnica z 2. 2. je pozmenená, a on má originál zápisnicu, pričom
výpovede sú otočené, prevrátené, svedok uviedol, že vyhotovená bola len jedna zápisnica, ktorá sa
nachádza v spise, a vyjadrenie obžalovaného považuje za krivé obvinenie.

Znalkyňa X.. U. O. bola do konania pribratá ako znalkyňa v odbore psychológia, odvetvie klinická
psychológiadospelýchaklinickápsychológiadetí. Vrámci osobnostnejanalýzyobžalovanéhoznalkyňa
skúmaním zistila, že sa u neho nejedná o zníženú úroveň intelektu, ani o prejavy duševnej zaostalosti.
Možno predpokladať, že je spôsobilý realitu primerane vnímať, porozumieť pravidlám a normám platným

v spoločnosti i uvedomiť si následky možného vlastného konania, resp. zhodnotiť nevhodnosť určitého
typu reagovania. Osobnostne sa javí ako osobnosť extravertovaná, spoločenská, komunikatívna, so
znakmi emočného nepokoja, s tendenciou k impulzívnym reakciám, rýchlemu, ale racionálne nie vždy
dostatočne korigovanému správaniu.

Temperamentovo sa jedná o osobnosť cholerického typu, ktorá môže v určitých situáciách reagovať
unáhlene, pod vplyvom emócií. Objektívnym psychologickým vyšetrením nebola zistená závažná
porucha osobnosti, neboli objektivizované črty agresivity, hostility, necitlivosti, ani prejavy dissociálneho
typu osobnosti, jedná sa osobnosť akcentovanú, s miernym posunom v zmysle vyššie uvedenej
odchýlky od normy populácie.

Neboli zistené poruchy krátkodobej ani dlhodobej zložky pamäti. Nie sú prítomné ani poruchy procesov
učenia, osvojovania si nových informácií, poruchy orientácie časom, miestom, osobou. Obvinený
má dispozície, ktoré sú predpokladom, že prežité udalosti si je schopný vštiepiť do pamäti, vnímať,
zapamätať si ich a následne ich primerane (pokiaľ má záujem o uvedené) i reprodukovať.

Výraznejšie prejavy klamlivosti, domýšlivosti, objektívne psychologickým vyšetrením zistené neboli.
Tendencie k alibistickému spracovaniu situácie nemožno vylúčiť, čo vyplýva zo štruktúry osobnosti.
Objektívnym psychologickým vyšetrením však neboli zistené znaky pseudológie, konfabulácií.
Rozboromosobnostiumenovanéhoniejemožnévylúčiťtendenciekpozitívnejšejinterpretáciivlastného

správaniaireagovania,niejemožnévylúčiťurčitéobrannépostoje,atýmnieúplnerealitezodpovedajúci
popis udalostí. Motiváciou takého konania je vo všeobecnosti obrana vlastnej osoby pri uvedomení
dôsledkov vlastného neadekvátneho konania.

Zo psychologického hľadiska nie je možné sa vyjadriť k motívu, pohnútke, ktorý mal viesť obvineného

k spáchaniu trestného činu, nakoľko obvinený odmieta, že by sa daný skutok vôbec stal. Nie je
možné explorovať jeho postoj k danej veci a vyjadriť sa k požadovanej otázke. Podľa objektívne
zistených skutočností, riziko recidívy nemožno predvídať, nakoľko nevyplýva z chorobnej motivácie
konania menovaného, sexuálna úchylka podľa vyjadrenia znalcov z odboru psychiatrie - sexuológie sa
nepotvrdila.

Na hlavnom pojednávaní dňa 16. 1. 2015 znalkyňa uviedla, že u obžalovaného boli zistené isté črty
nerovnomernosti. Ide o temperamentný, cholerický typ. Zistená bola u neho vysoká emočná labilita,
impulzivita, to znamená, že v určitých situáciách dochádza u neho ku náhlemu vzplanutiu a ku s tým
súvisiacim neuváženým činom, ale dá sa povedať, že ide o typ osobnosti, kde nebolo zistené, že by

boli zvýšené črty agresivity a nepriateľského postoja. Na jednej strane sa dokáže správať priateľsky,
na druhej strane môže konať neuvážene, impulzívne, pod vplyvom momentálnych podnetov, s čím je
spojené zvýšené riziko možného vypočítavého, nepredvídateľného konania.Zo znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru Slovenská Ľupča
zo dňa 3. 5. 2013, mal súd preukázané, že úlohou ústavu bolo vyhodnotiť predložené trasologické
stopy č. 1 a 2 po obuvi z miesta činu a zistiť, či stopy vykazujú znaky vhodné na individuálnu alebo

skupinovú identifikáciu. Ak otlačky podošiev obuvi z miesta činu vykazujú znaky vhodné na individuálnu
identifikáciu, tieto porovnať s podošvami predloženej obuvi od obvineného X. G. a maloletého V. X.,
podošvy obuvi porovnať so všetkými otlačkami podošiev obuvi založenými v zbierke trasologických stôp.
So zistenia a záverov znaleckého posudku, mal súd preukázané, že predložené stopy č. 1 a 2 boli
vytvorené gumovými podošvami pracovnej obuvi. V stopách č. 1, 2 sa nachádzajú znaky na určenie len

skupinovej príslušnosti podošvy obuvi. Predložené kontrolné otlačky podošiev športovej obuvi, zaistené
od V. X. T. X. G. boli porovnávané s predloženými stopami č. 1 a 2, porovnávaním zhoda zistená nebola,
v danom prípade sa jedná o rozdielny typ a vzor podošiev obuvi. Porovnaním stôp č. 1, 2 s kontrolnými
otlačkami V. X. T. X. G., so stopami založenými v zbierke trasologických stôp zhoda zistená nebola.
Z obsahu znaleckého posudku F.. P. A., znalca z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia psychiatrie
a sexuológie, a F.. T. Q., znalca z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia psychiatrie, mal súd

preukázané, že obžalovaný žiadnym duševným ochorením, ani duševnou poruchou s kvalitatívnymi
zmenami základných duševných funkcií v čase spáchania sledovaného skutku, ani pri znaleckom
vyšetrení netrpel. U obvineného ide o akcentovanú osobnosť (menej výrazné zmeny osobnosti) s
emočne nestabilnými črtami a impulzívnym typom reaktivity (správania). V čase sledovaného skutku
duševnou chorobou, resp. duševnou poruchou s kvalitatívnymi zmenami základných psychických

funkcií, netrpel. U menovaného znalci sexuálnu úchylku nezistili. V čase spáchania skutku kladeného
mu za vinu duševnou poruchou s kvalitatívnymi zmenami základných psychických funkcií netrpel.

V čase spáchania sledovaného skutku mohol rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania pre
spoločnosť, aj napriek jeho akcentovanej osobnosti s emočne nestabilnými črtami a impulzívnym typom

reaktivity. Jeho rozpoznávacie schopnosti boli intaktné, neporušené.

Jeho ovládacia schopnosť v čase spáchania sledovaného skutku nebola narušená, svoje konanie
mohol v čase spáchania sledovaného skutku ovládať. Je schopný ovládať svoje konanie. Chápe
zmysel trestného konania, rovnako bol schopný chápať zmysel trestného konania aj v čase spáchania

sledovaných skutkov. V čase spáchania sledovaného skutku duševnou chorobou, resp. poruchou
s kvalitatívnymi zmenami základných psychických funkcií, netrpel. Jeho konanie nebolo motivované
duševnou poruchou. Obvinený sexuálnou úchylkou k objektu (pedofíliou) ani inou úchylkou v sexuálnej
aktivite v čase spáchania skutku, netrpel.

Znalci u obvineného nezistili závislosť na alkohole, ani na iných omamných a psychotropných látkach.
Jeho konanie nebolo motivované závislosťou na alkohole, vplyvom alkoholu, ani vplyvom iných
omamných a psychotropných látok.

Jeho rozpoznávacia a ovládacia schopnosť nebola ovplyvnená alkoholom ani inými omamnými a

psychotropnými látkami. Z hľadiska duševného stavu nie je pobyt menovaného na slobode nebezpečný.
Nie je indikovaná žiadna forma ochrannej psychiatrickej liečby. Z hľadiska sexuologického nie je pobyt
obvineného na slobode nebezpečný. Sledovaný trestný čin nebol motivovaný chorobne (sexuálnou
úchylkou - sexuálnou deviáciou). Nie je indikovaná žiadna forma ochrannej sexuologickej liečby.

Zo zápisnice o obhliadke miesta činu mal súd preukázané, že táto bola vykonaná dňa 2. 2. 2013
od 8.15 hod. do 18.50 hod.. Obhliadku vykonali príslušníci polície npor. PhDr. P. R., Z.. B.. Ľ. Č. -
kriminalistický technik. Osobou prítomnou pri obhliadke bol D. E.. V čase obhliadky bola nočná doba,
dážď, umelé osvetlenie. Miestom obhliadky miesta činu bol voľný priestor za hospodárskou budovou
nachádzajúcou sa v areáli Obecného úradu obce Važec, na ulici Na Harte 19, okres Liptovský Mikuláš.

Do zadného priestoru ku hospodárskej budove sa dalo dostať cez dvojkrídlovú kovovú bránu, ktorá
bola v čase obhliadky otvorená a nachádzala sa na ľavej strane budovy obecného úradu. Obecný
úrad sa nachádza hneď pri hlavnej ceste cez obec Važec. Cesta dozadu ku hospodárskej budove je
vyasfaltovaná, v čase obhliadky bol na nej padnutý sneh, ktorý danú cestu nepokrýval súvislou vrstvou.
Cca 10 metrov od bránice bol roh budovy obecného úradu, kde na tejto strane, v blízkosti vchodových

dvier do obecného úradu, vpravo, bola namontovaná kamera, ktorá snímala danú prístupovú cestu. Na
miestach, kde sneh pokrýval cestu, bolo vidno stopy obuvi rozličnej veľkosti, ktoré viedli smerom dozadu
ku hospodárskej budove. Cca 150 metrov od dvojkrídlovej brány medzi budovou obecného úradu a
hospodárskou budovou - garážou, bol zaistený fotograficky odtlačok obuvi - stopa č. 1. Jeden meter naduvedenou stopou bol zaistený fotografický odtlačok obuvi - stopa č. 2. Nad týmito zaistenými stopami
bol vľavo roh steny hospodárskej budovy, kde na súvislej ploche za hospodárskou budovou bolo vidno
rozšľapané odtlačky obuvi. Zadný priestor areálu Obecného úradu Obce Važec bol neoplotený a za

daným areálom je železničná štreka. Služobný pes použitý nebol. Súčasťou obhliadky miesta činu bolo
vyhotovenie i fotodokumentácie z daného miesta.

Zo zápisu o dychovej skúške, ktorej sa podrobil obžalovaný dňa 2. 2. 2013 o 20.26 hod., vyplýva
nameraná hodnota alkoholu v dychu 0,00 mg/l.

Zo správy o priebehu probácie konanej dňa 19. 2. 2013 pred probačným a mediačným úradníkom
Okresného súdu Liptovský Mikuláš mal súd preukázané, že v uvedený deň poškodená F. X. oznámila, že
dňa 6. februára 2013 okolo 14.00 hod. sa jej, jej bývalému druhovi V. E., Z.. XX. XX. XXXX, maloletému
synovi V. X., Z.. XX. X. XXXX, obžalovaný vyhrážal cestou na nákup do potravín v obci Važec, keď sa
k nim priblížil na vzdialenosť asi 2 metre a vyhrážal sa im, že keď skončí súd, že jej podpáli byt, a že

zabije jej syna. Poškodená sa vyjadrila, že sa bojí o svoj život aj o život svojho maloletého syna V. X.,
ktorý má po skutku problémy so spánkom a je s ním objednaná aj ku psychologičke, nakoľko rozpráva
zo sna, potí sa, plače.

Z lekárskej správy F.. F. Q., lekára Liptovskej nemocnice s poliklinikou MUDr. Ivana Stodolu, Liptovský

Mikuláš, zo dňa 2. 2. 2013 mal súd preukázané, že maloletý V. X. sa dostavil v sprievode matky F. X.
2. 2. 2013 na ošetrenie, kde uviedol, že bol napadnutý inou osobou. U poškodeného bolo predbežne
zistené zranenie - narazenie v oblasti líca a sánky vľavo. Zranenie bolo hodnotené ako ľahké zranenie.
Z ambulantnej správy Ústavnej úrazovej chirurgickej ambulancie mal súd preukázané, že vyšetrenie
vykonal lekár 2. 2. 2013 o 20.13 hod.. Maloletý mal miernu palpačnú citlivosť v oblasti ľavého líca a

sánky, bez jednoznačných známok povrchového opuchu a hematómu.

Z lekárskej správy F.. T. F., detskej psychiatričky, zo dňa 26. 2. 2013, mal súd preukázané, že maloletý V.
X. bol v uvedený deň na vyšetrení. U lekárky sa maloletý vyjadril, že bol v obchode kúpiť rožky a maslo.
Keď išiel okolo kultúrneho domu, stretol tam toho chlapa, ktorý mu dal facku. On spadol. Dal si dole zips,

vybral si pohlavný úd (maloletým bol použitý expresívny výraz) a povedal, aby mu ho „puckal“. On mu
ukázal, ako sa to robí, a potom mu to robil. Trvalo to asi dve tri hodiny. Potom ešte utekal. Povedal, že
keď to povie otcovi, že ho zabije. On plakal. Potom išiel domov a povedal to otcovi. Oco zavolal políciu.
Policajti ho potom vyšetrovali. Bol v base a už je doma. On sa bojí vyjsť vonku, pretože to povedal otcovi,
a teraz mu niečo spraví. Bojí sa ísť aj do školy, pretože sa im vyhráža, že im podpáli dom. Chodí do školy

s mamou a sestrou, sám sa bojí. Vonku sa nechodí hrať. Ukázal veľkosť penisu - asi 20 cm. Lekárka po
vyšetrení maloletého uzavrela, že ide o suspektnú reakciu na stres, predpísala mu liek Promethazin,
s kontrolou o mesiac.

Zo správy Základnej školy s materskou školou vo Važci zo dňa 3. 5. 2013 mal súd preukázané,

že maloletý V. X. bol v školskom 2012/2013 žiakom druhej špeciálnej triedy. Dosahoval výborné
vzdelávacie výsledky. V oblasti správania bol náladový, výbušný, nevie ovládať svoj hnev. Má tendencie
vyvolávať konflikty, slovne napáda nielen svojich spolužiakov, ale aj okoloidúcich starších žiakov. Pri
pretrvávajúcom nátlaku, alebo slovnej potýčke, jeho agresivita narastá a neraz prerastie do bitky.
Nerešpektuje autoritu učiteľa, nerád sa podriaďuje príkazom. Toto jeho správanie je pozorované

dlhodobo. Po udalosti zo dňa 2. 2. 2013 bol v škole dlhšie neprítomný. Po návrate medzi spolužiakov
neboli u neho pozorované zmeny v správaní. Nepôsobil utiahnuto a nebojazlivo, s deťmi otvorene
komunikoval. Najmä jeho sestra (a zároveň spolužiačka) pri každej slovnej potýčke používa prezývku
„Kefa“, čím mu neustále pripomínala pre neho traumatickú udalosť, a neraz ho to priviedlo až do stavu
zúrivosti.

Z posudku Špeciálnej základnej školy internátnej Svätého Klementa Hofbauera, Kláštorná 2, Podolínec,
zo dňa 3. 4. 2013, mal súd preukázané, že obžalovaný navštevoval školu v rokoch 1988-1994. Bol
zároveň chovancom v detskom domove, ktorý bol vtedy súčasťou špeciálnej školy. Po dovŕšení 15 rokov
veku mu nebolo možné vybaviť občiansky preukaz, nakoľko rodičia (pochádzal z Košíc) boli vtedy na

neznámom mieste, resp. nežili. Z uvedeného dôvodu bol k trvalému pobytu až ako 18 ročný prihlásený
na OU v Starej Ľubovni. Počas troch rokov, čo chodil na OU v Starej Ľubovni, často navštevoval rodinu
D.. P. U., vyhotovujúceho správu, a vďaka nim aj ďalšie rodiny v Starej Ľubovni. Aj po skončení školy
(pracoval v Želiezovciach pri Leviciach u kolotočiarov) často prichádzal do Starej Ľubovne, kde sa hlásilna úrade práce. Dvere mal všade otvorené, čo začal postupne zneužívať - nevrátil požičaný bicykel,
fotoaparát a pod.. Bol za to aj v Starej Ľubovni trestne stíhaný. Tiež okrádal majiteľa kolotočov, ktorý
ho párkrát u nich zháňal. Zo Želiezoviec musel odísť. Nejaký čas bol azylovom dome pri Vranove nad

Topľou, potom u farára F.. A. v Žákovciach. V tom čase mu D.. P. U. zakázal ku nim chodiť - veľakrát
ich podviedol, takže sa vídali len sporadicky. Nikde nevydržal dlho, posledne asi pred 5 rokmi, robil na
benzínovej pumpe v Poprade a zdalo sa, že sa to obracia k lepšiemu. Mal ubytovanie, dobrú prácu.
Majiteľ pumpy je milý človek, sociálne založený. Obžalovaný mu ukradol auto a tiež z domu nejaké
zlato, alebo niečo podobné. Na odcudzenom aute sa v Podolínci predvádzal pred deťmi. O uvedených

okolnostiach vie vďaka tomu, že X. G. dal všetkým kontakt na neho, a všetci tí ľudia, keď sa niečo
stalo, sa obracali naňho. Na ľudí pôsobí ako „neviniatko“, správa sa celkom inteligentne, dá sa s ním
normálne porozprávať. Nie je agresívny, k nejakému násiliu nikdy nemal sklony. Keď ho človek počúva,
má tendenciu ho ľutovať a nejako mu pomôcť. Škoda, že väčšinou to, čo hovorí nie je pravda.

Zo správy Ústavu na výkon väzby, oddelenie výkonu väzby a výkonu trestu Žilina zo dňa 22. 4. 2013,

mal súd preukázané, že obžalovaný nebol pracovne zaradený. Povinnosti vyplývajúce z ústavného
poriadku výkonu väzby si zatiaľ plní, príkazy a nariadenia personálu rešpektuje, osobné veci si
udržuje v náležitom poriadku, zásady hygieny dodržiava. Trávenie voľného času vypĺňa počúvaním
rozhlasu, hraním spoločenských hier, chodí na vychádzky. K ostatným obvineným sa správa slušne a
v rámci spoločenských noriem. Má nekonfliktnú povahu. K príslušníkom ZVJS sa doposiaľ správal na

požadovanej úrovni. Nebolo nutné počas výkonu väzby ho disciplinárne riešiť.

Obec Važec oznámila, že obžalovaný X. G. nemal v obci trvalý ani prechodný pobyt.

Zo správy Mesta Stará Ľubovňa zo dňa 25. 4. 2013, mal súd preukázané, že voči obžalovanému

nebolo vedené priestupkové konanie orgánmi mesta. Voči jeho osobe neevidujú žiadne sťažnosti, alebo
oznámenia zo strany spoluobčanov. Iné skutočnosti v súvislosti s osobou X. G. nie sú známe a nie sú
predmetom evidencie mesta.
Zo správy všeobecnej lekárky pre deti a dorast F.. P. V. zo dňa 27. 8. 2014, mal súd preukázané,
že dňa 6. 2. 2013 o 9.50 hod. sa dostavila matka F. X. so svojim maloletým synom V. X., Z.. XX. X.

XXXX, na lekárske vyšetrenie, nakoľko podľa údajov matky, dňa 2. 2. 2013 cca o 15.30 hod. maloletý
V. išiel do obchodu a tam ho mal zlákať istý pán nazývaný „Kefa“. Odišli spolu za Obecný úrad vo
Važci, menovaný dal maloletému facku, ten spadol na zem. Prikázal mu „puckať“ (ukájať ho). Maloletý
počas lekárskeho vyšetrenia bol vystrašený, bojí sa chodiť do školy. Žiadne zranenia neboli pozorované.
Lekárka odporučila maloletého na odborné pedopsychiatrické vyšetrenie, ktoré absolvoval dňa 25. 3.

2013 u F.. T. F., a následne dňa 23. 4. 2013, 24. 6. 2013 a 26. 9. 2013. Užíval Premethazin, nakoľko
mával nočné mory, od septembra 2013 bol bez liečby.

V rámci konania súd oboznámil s listinným dôkazom, nákresom obžalovaného, v ktorom vyznačil
priestory v okolí garáže a kinosály v obci Važec, jeho polohu a polohu maloletého poškodeného. V rámci

oboznamovania s listinnými dôkazmi súd oboznámil i s mapou obce Važec, s nákresom vyhotoveným
obžalovaným, s popisom, na ktorých miestach sa v určitý čas nachádzal on a maloletý poškodený.

Zo správy Obce Važec zo dňa 30. 1. 2015, mal súd preukázané, že X. G. má trvalé bydlisko v Q. Ľ., E.
XXX/XX. V Obci Važec sa nezdržiava, nemajú vedomosť o jeho pobyte.

Rovnako bolo oboznámené so satelitnou snímkou - pohľadom z výšky na obec Važec, kde na hlavnom
pojednávaní dňa 13. 4. 2015 poškodená F. X. krížikom vyznačila neďaleko Važeckej jaskyne, kde sa
mal stať skutok 6. 2. 2013.

Z odpisu z registra trestov a z pripojených spisov, mal súd preukázané, že obžalovaný X. G. bol
doposiaľ štyrikrát súdne trestaný, naposledy trestným rozkazom Okresného súdu Liptovský Mikuláš,
sp. zn. 1T/151/2011, pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/
Trestného zákona. Uložený mu bol trest odňatia slobody vo výmere 10 mesiacov so zaradením na
výkon do ústavu s minimálnym stupňom stráženia. Zvyšok trestu bol odpustený amnestiou prezidenta

Slovenskej republiky. Uložený mu bol i trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na dva roky. Uložený
trest je súhrnný, trest uložený rozsudkom Okresného súdu Poprad, sp. zn. 5T/46/2011, pre prečin
neoprávaného používania cudzieho motorového vozidla podľa § 217 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Trestnéhozákona, s uložením trestu odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov so zaradením do ústavu s minimálnym
stupňom stráženia, spolu s trestom zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na jeden rok, bol zrušený.

Trestným rozkazom Okresného súdu Kežmarok, sp. zn. 1T/87/2009 bol X. G. uznaný za vinného z
rovnakého prečinu neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa § 217 ods. 1, ods. 2
písm. c/ Trestného zákona. Uložený mu bol trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov so skúšobnou
dobou v trvaní jeden rok 6 mesiacov, do 30. 9. 2011, pri súčasnom uložení trestu zákazu činnosti viesť
motorové vozidlá na jeden rok.

Z lustrácie v evidencii konaní pred súdmi Slovenskej republiky, mal súd preukázané, že okrem
prejednávanej trestnej činnosti pred Okresným súdom Liptovský Mikuláš sa voči obžalovanému nevedie
žiadne ďalšie trestné konanie.

Na základe vykonaného dokazovania, hodnotiac vykonané dôkazy jednotlivo, ako aj v ich vzájomnom

súhrne, mal súd preukázaný nasledovný skutkový a právny stav.

Hoci obžalovaný popieral spáchanie skutkov, ktoré mu kladie za vinu obžaloba, pripustil, že dňa 2.
2. 2013 bol v kontakte s maloletým poškodeným V. X., avšak poprel, žeby sa voči nemu dopustil
akéhokoľvek sexuálneho násilia.

Obžalovaný na svoju obhajobu uvádzal, že to bol práve maloletý poškodený, ktorý za ním chodil, pýtal
od neho peniaze a cigarety, dokonca ho mal žiadať, aby mu ukázal svoj penis, a mal mu ponúknuť, že
mu ho chytí dvakrát, aby mu dal 5 eur.

Obžalovaný rovnako poprel, že by sa dňa 6. 2. 2013 vyhrážal poškodeným. Tvrdil, že to bolo v iný deň,
keď sa stretli, avšak ani vtedy sa nevyhrážal on im, ale oni jemu.

Obžalovaný je usvedčovaný zo spáchania skutku zo dňa 2. 2. 2013 viacerými priamymi i nepriamymi
dôkazmi.

Obžalovaného priamo usvedčuje zo spáchania tohto skutku maloletý poškodený, ktorý pri opakovaných
výpovediach v podstatných bodoch popisoval absolútne zhodne kontakt obžalovaného s ním. Slovníkom
primeraným veku, mentálnej i sociálnej vyspelosti, opakovane viackrát uvádzal pred svojimi rodičmi,
F.. F., znalkyňou PhDr. A. X., pri výsluch v prípravnom konaní, ako i na hlavnom pojednávaní, že išiel

spoločne s obžalovaným do areálu obecného úradu, kde mu obžalovaný dal facku na líce, rozopol si
rázporok na nohaviciach, vybral si penis a po rómsky maloletému povedal, aby ho ukájal. Maloletý tak
urobil pod nátlakom obžalovaného, ktorý sa mu vyhrážal, že ak to povie otcovi, zabije ho.

V priamom súvise s výpoveďou maloletého poškodeného je i znalecký posudok PhDr. A. X.A., ktorá

v rámci znaleckého skúmania vyhodnotila, že u maloletého dispozície k fantazijnému spracovaniu a
prezentovaniu údajov pri jeho mentálnom veku sú očakávateľné, avšak údaje so sexuálnym obsahom
bez predčasnej sexuálnej stimulácie (sexuálnej skúsenosti) nedokáže vymyslieť. Sklony k vymýšľaniu
sú pri jeho mentálnom veku očakávateľné, avšak podstatné detaily skutku popisuje identicky pri výsluchu
aj v rámci explorácie, a možno ich s pravdepodobnosťou blížiacou sa k istote považovať za vierohodné.

Sklony k účelovému spracovaniu skutočností sa vyšetrením u maloletého nezistili. Nepripúšťa, že by
maloletého niekto mohol ovplyvniť, ako má vypovedať, pretože by si inštrukcie nedokázal zapamätať.

Ďalšími nepriamymi dôkazmi usvedčujúcim obžalovaného zo spáchania prvého skutku sú výpovede
rodičov maloletého poškodeného, ktorým sa bezprostredne po spáchaní skutku maloletý zdôveril s tým,

čo sa mu stalo. Nasledovalo lekárske vyšetrenie, pri ktorom bola lekárom konštatovaná u maloletého
citlivosť na dotyk v oblasti líca. Dôsledkom negatívneho zážitku maloletého V. X. boli jeho poruchy
správania, spánku, strach, plačlivosť, vykrikovanie zo sna, odmietanie kontaktu s okolím, ťažko znášané
posmešky rovesníkov i vlastnej sestry.

Nepriamymi svedkami, ktorí ďalej usvedčujú obžalovaného zo spáchania prvého skutku, sú D. E. T.
Ľ. E., ktorí boli pri tom, keď maloletý V. X. bezprostredne po tom, ako ho našli v blízkosti obchodu
Jednota vo Važci, plakal a zdôveril sa, že obžalovanému musel „puckať“, čo v rómskom jazyku znamená
sexuálne ukájať.Skutočnosť, že obžalovaný spolu s maloletým sa nachádzali v priestoroch za obecným úradom svedčí i
kamerový záznam zo dňa 2. 2. 2013, z ktorého je zrejmé, že obžalovaný i maloletý poškodený smerovali

do uvedených priestorov areálu obecného úradu. Hoci obžalovaný pri svojej obhajobe argumentoval,
že maloletý za ním po údajnom skutku išiel až k mostu, kde mal od neho pýtať cigaretu, z vyjadrenia
znalkyne X.. A. X. vyplýva, že uvedomenie si traumatizujúcej udalosti nastalo postupne, a súbežne aj
s vyjadrením F.. T. F. je zrejmé, že traumatizujúci zážitok u maloletého odznieval ešte niekoľko týždňov
po prežitej udalosti.

Pokiaľ ide o obhajobu obžalovaného, že to bol maloletý V. X., kto ho vyhľadával a obťažoval, tak
súd v tejto súvislosti poukazuje na jednej strane na viaceré vyjadrenia obžalovaného, že chlapca
údajne opakovane posielal od seba preč, dal mu i nejaké drobné, aby sa ho zbavil, ap., kým na
druhej strane, práve pred inkriminovaným skutkom zo dňa 2. 2. 2013, samotný obžalovaný priznal, že
keď išiel do areálu obecného úradu vykonávať malú potrebu, povedal maloletému, že ak chce, môže

ísť s ním. V spojitosti i uvedenej skutočnosti s ostatnými priamymi a nepriamymi dôkazmi mal súd
jednoznačne a spoľahlivo preukázané spáchanie skutku zo dňa 2. 2. 2013 obžalovaným, s výnimkou
časti, že obžalovaný pri presune k predmetnému miestu ťahal maloletého za ruku, pretože v tejto
časti sa konanie obžalovaného nepodarilo preukázať, a to i s poukazom na videozáznam, z ktorého
tento spôsob fyzického zatiahnutia maloletého do priestoru areálu obecného úradu nebol s absolútnou

istotou preukázaný. Napriek uvedenému detailu, na základe celej masy vykonaných ďalších dôkazov,
bol zvyšok skutku spoľahlivo preukázaný.

Tým, že obžalovaný násilím donútil maloletého V. X. k sexuálnemu ukájaniu a čin spáchal na chránenej
osobe-dieťati,ktorésúčasnehrozbounásilianútil,abyniečokonal,naplnilvšetkypojmovéznakyzločinu

sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1, ods. 2 písm. b/, § 139 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona a zločinu
vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b/ (§ 139 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona). Trestného
zákona.

Obžalovaný konal v priamom úmysle, lebo chcel spôsobom uvedeným v Trestnom zákone porušiť alebo

ohroziť záujem chránený týmto zákonom, a to právo človeka slobodne rozhodovať o svojom sexuálnom
živote, a taktiež všeobecné právo na slobodné rozhodovanie, pričom protiprávne konanie nasmeroval
voči chránenej osobe - dieťaťu.

Spáchanie skutku zo dňa 6. 2. 2013 obžalovaným je jednoznačne a bez pochybností preukázané najmä

výpoveďami troch priamych svedkov - poškodených F. X., maloletého V.J. X. a svedka V. E., ktorí v
podstatných bodoch vypovedali absolútne zhodne o okolnostiach, ktoré sa v ten deň, v čase približne
o 14.00 hod. v blízkosti jaskyne vo Važci, udiali. Je bez právneho významu, že V. E. si v istom štádiu
svojej výpovede nebol istý dátumom, kedy sa mala uvedená udalosť udiať, podstatné je, že dosvedčil
výpovede poškodenej F. X. a maloletého V. X., že obžalovaný sa im vyhrážal, že zabije maloletého V.

X. a podpáli dom, pričom sa úmyselne priblížil na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov ku maloletému V.
X., napriek zákazu súdu. V konaní bolo ustálené a preukázané, že skutok sa stal 6. 2. 2013, teda v deň
uvádzaný obžalobou, keď vierohodná bola nielen výpoveď poškodenej F. X., že udalosť sa stala v deň,
keď bola u lekára, a taktiež správou praktickej lekárky pre deti a dorast, bolo preukázané, že skutočne
dňa 6. 2. 2013 v dopoludňajších hodinách bola F. X. so svojim synom u lekára. Navyše F. X. sa o dni

6. 2. 2013 vyjadrovala i pred probačným a mediačným úradníkom súdu, keď uviedla, že okolo 14.00
hod. sa jej, jej bývalému druhovi V. E., Z.. XX. XX. XXXX, maloletému synovi V. X., Z.. XX. X. XXXX,
obžalovaný vyhrážal cestou na nákup do potravín v obci Važec, keď sa k nim priblížil na vzdialenosť asi
2 metre a vyhrážal sa im, že keď skončí súd, podpáli jej byt, a že zabije jej syna, o čom svedčí i listinný
dôkaz, ktorým je úradný záznam súdneho úradníka. V jednej zo svojich doplňujúcich výpovedí to bol i V.

E., kto nevylúčil, že v deň vyhrážania sa obžalovaného boli s maloletým synom u lekára. Na vyhrážanie
obžalovaného sa V.J. E. sťažoval i pred sociálnou pracovníčkou a príslušníkom polície A. X..

Obžalovaný účelovo na svoju obhajobu najskôr uvádzal, že celý deň 6. 2. 2013 bol u L. I., v ďalšej časti
výpovede už tvrdil, že bol aj u Ľ. I.. Z výpovede L. I. mal však súd preukázané, že 6. 2. 2013 sa u nich

zdržiaval v ranných hodinách, od ôsmej, asi 2-3 hodiny, a Ľ. I.Á. nevylúčila, že sa mohol pohybovať aj
inde, než u nej doma.Tým, že obžalovaný poškodených hrozbou násilia nútil, aby niečo konali, a čin spáchal v časti na
chránenej osobe - dieťati, naplnil všetky pojmové znaky zločinu vydierania podľa ustanovenia § 189 ods.
1, ods. 2 písm. b/ (§ 139 ods. 1 písm. a/) Trestného zákona. Na rozdiel od obžaloby súd kvalifikoval

konanie obžalovaného v skutku pod bodom 2 inak, pretože podľa ustálenej judikatúry pri správnom
posudzovaní skutku, nejde o pôvodnú kvalifikáciu uvádzanú v obžalobe - zločin marenia spravodlivosti
podľa § 344 ods. 1 písm. d/ trestného zákona, ale o zločin vydierania podľa ustanovenia § 189 ods. 1,
ods. 2 písm. b/ (§ 139 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona).

Rovnako i v prípade druhého skutku konal obžalovaný v priamom úmysle, a to proti záujmu na ochranu
slobodného rozhodovania človeka, v časti opäť proti chránenej osobe - dieťaťu.

Obžalovaný v rámci obhajoby navrhoval vykonanie množstva dôkazov, ktoré buď s prejednávanou
vecou nesúviseli, alebo sa týkali okolností, ktoré mohol súd zistiť a mal preukázané inými, v konaní
už skôr vykonanými dôkazmi. V prvom rade súd zdôrazňuje, že obžalovaný navrhoval v konaní

vypočuť množstvo svedkov, ktorí neboli priamymi ani nepriamymi svedkami udalostí, a ich svedectvo
by nemohlo pri objasňovaní skutkových okolností vniesť žiadne nové skutočnosti, či už v prospech
alebo v neprospech obžalovaného, prípadne navrhoval tzv. kontrolné znalecké psychologické skúmanie
osoby maloletého poškodeného V. X. a i.. Súd nezistil žiadne relevantné dôvody kontrolného znaleckého
skúmania osoby mal. poškodeného, pretože považuje znalecký posudok X.. A. X. za dôkaz, ktorého

výsledky a závery korešpondujú s ostatnými dôkazmi zadováženými v konaní, a obsahujúci erudované a
logicky zdôvodnené na seba naväzujúce postupy a zistenia. Taktiež súd považoval za nadbytočný návrh
obhajoby na nový znalecký posudok KEU PZ Slovenská Ľupča ohľadne posudzovania trasologických
stôp, a to s poukazom na záver tohto znaleckého posudku o nevykázaní zhody kontrolných odtlačkov z
miesta činu a predložených odtlačkov obuvi maloletého a obžalovaného.

Súd považuje obhajobnú argumentáciu obžalovaného za nedôveryhodnú a účelovú. Ide o osobu s
tendenciou k impulzívnym reakciám a sklonmi k páchaniu protispoločenskej činnosti, o čom svedčia
predchádzajúce odsúdenia, znalecký posudok týkajúci sa osoby obžalovaného, a taktiež opakované
nedostatočne korigované správanie sa obžalovaného na hlavnom pojednávaní. O účelovom správaní,

zneužívaní dôvery a náklonnosti iných osôb vo svoj prospech u obžalovaného svedčí i podrobný
posudok D.. U. z miesta pobytu obžalovaného v Podolínci a v okrese Stará Ľubovňa.

Pri úvahách, aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovaného, jeho
zavinenie, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosť jeho nápravy, a taktiež i rovnováhu

priťažujúcich a poľahčujúcich okolností, vychádzal súd zo zásady, že trest je právnym následkom
trestného činu, a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu, čím je vyjadrená zásada
proporcionálnosti trestu. Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona, čím je
určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon na ochranu spoločnosti, jednak pred
páchateľmi trestného činu, voči ktorým sa prejavuje prvok represie (zabránenie trestnej činnosti) a prvok

individuálnej prevencie (výchova k riadnemu životu - rehabilitácia), a jednak aj voči ďalším občanom -
potencionálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie. Trest samozrejme
musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

U obžalovaného súd zistil prevahu priťažujúcich okolností, lebo spáchal viac trestných činov ( § 37

písm. h/ Trestného zákona). Za tejto situácie, v súlade s ust. § 38 ods. 4 Trestného zákona, sa zvyšuje
dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby vzťahujúcej sa na trestný čin najprísnejšie trestný,
a to zločinu sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona ( základná trestná sadzba
7 rokov až 15 rokov), o jednu tretinu, na 9 rokov a osem mesiacov. Súd v prípade obžalovaného
nekonštatoval priťažujúcu okolnosť podľa ust. § 37 písm. m/ Trestného zákona, že už bol za trestný

čin odsúdený, nakoľko s výnimkou ostatného odsúdenia vo veci Okresného súdu Liptovský Mikuláš
sp. zn. 1T/151/2011 možno hľadieť na obžalovaného, ako keby nebol odsúdený. Vzhľadom k povahe
tohto odsúdenia, pri ktorom bol na základe amnestie prezidenta SR odpustený zvyšok trestu odňatia
slobody, a zostáva uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá, súd na túto priťažujúcu okolnosť
neprihliadal.

Podľa ust. § 41 ods. 2 Trestného zákona , ak súd ukladá úhrnný trest odňatia slobody za dva alebo
viac úmyselných trestných činov, z ktorých aspoň jeden je zločinom, spáchaných dvoma alebo viacerými
skutkami, zvyšuje sa horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody trestného činu z nich najprísnejšietrestného o jednu tretinu. V súvislosti s uvedenou zákonnou úpravou týkajúcou sa zásad na ukladanie
úhrnného trestu, súd poukazuje na pisársku chybu vo výroku o treste, keď je zrejmé, že k slovne správne
uvedenému druhu trestu - úhrnnému, je vo výroku pochybením uvedené ust. § 42 ods. 1 Trestného

zákona, ktoré i bolo vyhlásené, a ktoré sa však viaže k súhrnnému trestu.

Súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere 9 rokov a 8 mesiacov, teda na dolnej hranici
zákonom upravenej trestnej sadzby, lebo takto uložený trest je z hľadiska hore uvedených kritérií trestom
primeraným z hľadiska individuálnej i generálnej prevencie. Súd obžalovaného zaradil na výkon trestu

odňatia slobody do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, nakoľko
v posledných desiatich rokoch pred spáchaním prejednávanej trestnej činnosti bol v ústave na výkon
trestu odňatia slobody pre inú úmyselnú trestnú činnosť.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Liptovský Mikuláš
do 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok.

Odvolanie môžu podať:

prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, a to v neprospech i v prospech obžalovaného,
v prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného,
obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka,

príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného,
ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony
obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli štátny orgán starostlivosti
o mládež, obhajca i zákonný zástupca pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného,

poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, a to
v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba
oprávnená konať za právnickú osobu,
zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo, že chýba.

Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.