Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, September 16, 2015

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 1T/8/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5614010026
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 09. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Podhorcová
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2015:5614010026.1

Rozhodnutie

Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou JUDr. Katarínou Podhorcovou na hlavnom pojednávaní
dňa 16. septembra 2015 v Liptovskom Mikuláši takto

r o z h o d o l :

Podľa § 285 písm. a/ Trestného poriadku súd oslobodzuje

obžalovaného

Š. Ž. , nar. XX. XX. XXXX O. Ž., trvale bytom X. XXX,
Y. W.,

spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš č. k. 1Pv 494/13/5505 - 17 zo dňa

29. 1. 2014 pre skutok, obžalobou kvalifikovaný ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods.
1, ods. 2 písm. a/, b/ (§ 139 ods. 1 písm. c/, § 138 písm. a/) Trestného zákona,

ktorý mal spáchať tak, že

dňa 6. 9. 2013 v čase okolo 12.30 hod. v rodinnom dome X. XXX, Y. W., v priestoroch kuchyne chytil
ľavou rukou za pravé zápästie svoju manželku Z. Ž., I.. X. X. XXXX, v pravej ruke držal kuchynský
nôž s čepeľou o dĺžke najmenej 20 cm zdvihnutý pri hlave smerom na ňu, pričom sa jej vyhrážal so
slovami „Radšej Ťa zabijem a pôjdem si to odsedieť na 10 rokov, ale budem mať pokoj“, čím v nej vzbudil
dôvodnú obavu, že svoje vyhrážky uskutoční,

lebo nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš podal na Š. Ž. obžalobu pre skutok kvalifikovaný ako
prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/, b/ (§ 139 ods. 1 písm. c/, § 138
písm. a/) Trestného zákona.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný. Dňa 6. 9. 2013 okolo 12.30 hod. bol

spoločnesmanželkouvkuchyniunichdoma,kdemedzinimivzniklahádkakvôlinákupu.Onjejpovedal,
že mohla nakúpiť včera, keď bola s malým synom u lekára a mala bankomatovú kartu. Keď mu povedala,
že sa jej nechcelo, odpovedal jej rovnako. Pri incidente mu tiež povedala, že keď nepôjde na nákup,
oznámi ho na sociálku. On jej medzitým nič nehovoril, len to, že ona nerobí, pretože rovnakú výčitku
mu robila aj ona, hoci on bol práceneschopný kvôli vykĺbenému ľavému ramenu. Manželky sa nedotkol,
ani sa jej nevyhrážal zabitím. Ona sa mu už pred 7 rokmi vyhrážala, že odíde do Bratislavy a podľa

neho sa mu chcela pomstiť za to, že pred 8 rokmi mal mimomanželský vzťah. Túto záležitosť si ujasnili,povedala mu, že aj ona mala na tom svoj podiel viny, ale vytýkala mu to skoro každý deň, čomu sa však
nečuduje, lebo to bol on, kto vtedy urobil chybu.

Zo strany bývalej manželky ide o krivé obvinenie, na ktoré sa pripravovala. Už v minulosti sa mu
vyhrážala, že sa hodí o stenu a povie pred policajtmi, že to urobil on. Taktiež pred uvedeným incidentom
u nich doma za prítomnosti svedka V. G. povedala, že v noci ho dopichá v spánku nožíkom, a keď sa jej
obžalovaný spýtal, ako to odôvodní, poznamenala, že povie, že ju znásilnil. Obžalovaný poprel, že by
poškodenú, tak ako to tvrdí ona, krátko pred prejednávaným incidentom udrel do tváre. Raz ju silnejšie

sotil, ale bolo to len kvôli tomu, že držal vtedy syna na rukách a ona do neho strkala a trochu ho začala
biť do ramena päsťami, preto ju silnejšie odstrčil, ale nepadla.

Nikdy pred týmto incidentom nebolo jeho správanie predmetom konania za nejaký priestupok kvôli tomu,
že by sa mal fyzicky alebo verbálne dopustiť útoku voči manželke. I pred týmto incidentom sa stávalo,
že manželka mu adresovala hrubo urážlivé výrazy, nadávala mu i pred kamarátmi, hoci všetko, čo mali,

vybudoval on. Párkrát si to vypočuli aj deti, aj keď on jej stále vravel, že ak sa chce hádať, aby išli niekde
preč, lebo deti už toho majú asi dosť. Nikdy na ňu nedával žiadne oznámenie, aj keď sa mu vyhrážala, že
hooznámikvôli znásilneniualebopredtým,keďpovedala,žesahodíostenuanásledkybudeznášaťon.

Vyjadrenia obžalovaného o vyhrážkach poškodenej obžalovanému, že ho bodne do krku a povie, že ju

znásilnil, potvrdil i svedok V. G.Í.. K prejednávanej veci sa však svedok nevedel vyjadriť, nevie, či sa
hádali.

Poškodená Z. Ž. na hlavnom pojednávaní uviedla, že od skutku ubehli 2 roky a možno to nepovie tak,
ako to bolo. 6. 9. 2013 bola medzi ňou a obžalovaným bežná manželská hádka, kvôli tomu, že nebolo

nakúpené. Po polhodine hádky svojmu vtedajšiemu manželovi povedala, že nie je možné, aby sa kvôli
tomu hádali a že to oznámi sociálke. Na to ju začal naháňať okolo kuchynského stola, chytil ju za ruku a
ťahal ju ku kuchynskej linke, kde zobral zo stojana nôž a ohrozil ju. Povedal, že radšej ju zabije a pôjde
10 rokov sedieť, ale bude mať pokoj. Začala ho prosiť, aby to nerobil, že už bude poslúchať. Vtedy nôž
položil, už si nepamätá, kde. Ona potom odišla, zavolala kamarátke, s ktorou sa porozprávali a išli na

políciu. K uvedeným udalostiam je to všetko, na čo si pamätá.

Na položené otázky svedkyňa - poškodená uviedla, že si nepamätá, kde bol manžel dovtedy, kým došlo
k hádke. V poslednom čase nákupy zabezpečoval on, ale vtedy, keď odmietol ísť na nákup, povedala,
že to oznámi. Podľa nej išlo o bežnú manželskú hádku. Nepamätám si, ktorou rukou ju chytil, a za ktorú

ruku. Myslí si, že nôž zobral do pravej ruky, ale nie je si istá. Ohrozoval ju tak, že ju držal ľavou rukou a v
pravej držal nôž. Nepamätá si už, či ju držal ľavou rukou. Ľavou rukou by ju musel držať, ale nevie, či ju
v tej chvíli držal. Bola tvárou k nemu a on držal nôž nad jej hlavou. Nepamätá si už, nad ktorou časťou
tela nôž držal, či to bolo nad vrchnou časťou tela alebo v oblasti hrudníka. Najprv zobral zúbkovitý nôž,
ten vrátil späť a potom zobral najväčší. Dĺžku uviesť nevie, na to sa jej už pýtali. Potom si išla na terasu

zapáliť a išla preč.

Medzi ňou a vtedajším manželom sa v poslednom čase pred incidentom hádky opakovali častejšie, bolo
toneznesiteľné,veľahádokbolokvôližiarlivosti.Došlomedzinimiajkslovnýmajtelesnýmnapadnutiam,
vie, že raz mu možno strelila, ale už si to nepamätá, on ju udrel možno 5x za 15 rokov. Pri hádkach

sa vyhrážali navzájom, ale väčšinou on jej, a na základe vyhrážok mu povedala niečo nevhodné. Išlo
o vyhrážky „zabijem ťa“ a možno mu povedala na svoju obranu, že to nestihne, lebo to spraví ona.
Vnímala to už ako bežnú hádku. Keď jej takéto niečo povedal, bola to nepríjemná vec, a to je všetko. V
deň prejednávaného incidentu to bolo iné, vtedy sa bála, ale s odstupom času si myslí, že by to neurobil,
nie je si istá, ale môže povedať, že za 2 roky sa ich vzťahy napravili a komunikujú spolu.

V čase incidentu mal manžel vykĺbené rameno, ale mohol ho zdvihnúť. Ona hneď nevolala číslo 158,
lebo rozmýšľala. V tej chvíli mala obavu, nevie či o život, ale strach tam bol, s odstupom času si myslí,
že by to neurobil. Manžel jej nebránil, aby vtedy opustila dom. Nesnažila sa ujsť, lebo ju držal. Keďže to
bolo dávno a nepamätá si presne, či ju držal ľavou rukou alebo pravou, alebo či to bolo za lakeť alebo

za zápästie, avšak vyšlo jej z toho, že ju držal ľavou rukou za ruku a pravou rukou držal nôž. Nevie. Po
držaní manželom nemala na rukách hematómy.Čo sa týka predchádzajúcich vyhrážok, na hlavnom pojednávaní sa poškodená vyjadrila, že z nich
obavy nemala, kým v prípravnom konaní tvrdila, že aj z vyhrážok v minulosti mala obavy. Na hlavnom
pojednávaní k tomu uviedla, že teraz to možno vníma inak a možno obavy vtedy mala. Je pravda, že

povedala manželovi, že keď odíde (ona), urobí mu zo života peklo. Nemyslela to tak, teraz tvrdí, že ich
vzťahy sa urovnali. V minulosti dostala od obžalovaného facku, po dvoch rokoch zistila, že má problémy
so sluchom. Trestné oznámenia v minulosti nepodávala.

Pri konfrontácii obžalovaného s poškodenou sa obžalovaný vyjadril, že skutok sa nestal tak, ako ho

opísala poškodená. Poškodená trvala na tom, že skutok sa stal tak, ako ho opísala, avšak odvtedy
uplynuli dva roky a ich vzťah sa upravil. Je jej ľúto, že sa to stalo, a že to prišlo až tak ďaleko.

Svedkyňa O. N. sa vyjadrila, že poškodená sa jej zdôverila o tom, že obžalovaný na ňu vytiahol nôž.
Súčasne sa vyjadrila, že neverí, že by obžalovaný mohol poškodenej fyzicky ublížiť. Spolužitie medzi
nimi dvoma bolo problematické, hádali sa, nevážili si jeden druhého, bolo normálne, že medzi nimi bývali

stále nedorozumenia. Išlo o problémy napr. s nákupmi, peniazmi. Poškodená to nafúkla a všetko hneď
chcela riešiť, bola výbušná, hneď ju to vedelo vyviesť z konceptu. Keď sa jej zdôverila o predmetnom
incidente, poradila jej, nech urobí, ako to cíti, ak má nejaký problém, ak sa cíti týraná.

Svedok W. N. sa vyjadril, že nebýval svedkom vzájomných slovných a fyzických útokov medzi

obžalovaným a poškodenou. O incidente s nožom sa dozvedel od poškodenej. Keď mu o tom hovorila,
bola vystrašená. Od neho asi čakala, že ju podporí, ale nič jej na to nehovoril, neveril tomu, nebral to
vážne, obžalovaný by nebol schopný nožom napadnúť manželku, vyjadril sa, že ho pozná od základnej
školy. Na poškodenej ani raz nevidel nejaké hematómy alebo stopy na jej tele. Ona nepracovala nikde,
starala sa o synov, rodinu finančne zabezpečoval obžalovaný.

Ďalší svedkovia vypočutí v konaní - R. B. F. B. Z. sa taktiež nevedeli vyjadriť ku incidentu zo dňa 6.
9. 2013, neboli pri ňom prítomní. Svedkyňa B. uviedla, že v minulosti bola svedkyňou konfliktu medzi
obžalovaným a poškodenou, keď obžalovaný ju bol volať domov. Poškodená sa bála, odmietala ísť,
ťahal ju, a pri tom, ako sa bránila a vyvíjala silu, pošmyklo sa jej. Nevidela, že by utrpela nejaké zranenie.

Medzi obžalovaným a poškodenou bývali už dlhšiu dobu hádky bežného charakteru, niekedy poškodená
hovorila, že má strach, že jej obžalovaný ublíži. Bol to jej názor. Svedkyňa nebola svedkom toho, že by
jej ublížil, ani nevidela na nej modriny. Svedok R.. Z. sa vyjadril, že obžalovaný a poškodená sú jeho
švagrovci. V auguste 2013 s ním boli u suseda W. N., kde nastavoval počítač. Pri vzájomnej komunikácii
vtedy Z. Ž. dala Š. Ž. facku.

Svedok Ľ. X., priateľ obžalovaného, sa vyjadril, že obžalovaného pozná veľmi dobre a považuje ho za
dobrého človeka. Ku koncu spolužitia s poškodenou sa však odmietol zúčastňovať návštev u nich kvôli
sťažnostiam, ktoré mala poškodená na Š. Ž.. Nemohol tie reči počúvať, nesúhlasil s nimi. Nepozná
príčinu jej ponosovania, lebo on sa staral o rodinu, postavil dom, staral sa o financovanie domácnosti,

onabolaasilennadvochbrigádach.Nespomínasi,žebysamuniekedysťažovala,žejufyzickynapadol,
ani nebol svedkom ich vzájomného fyzického konfliktu. Skôr sa viackrát stalo, že keď na neho nadávala,
Š. Ž. radšej odišiel, aby sa situácia nevyhrocovala. On neverí, že by mohol fyzicky ublížiť, a ak k niečomu
došlo, musel byť vyprovokovaný a unavený znášaním osočovania manželkou.

Sestra obžalovaného W.. E. Z. sa vyjadrila, že vzťah medzi jej bratom a jeho manželkou od počiatku
nebol harmonický. Príčinou ich častých hádok bolo ponosovanie sa poškodenej na to, že jej manžel šetrí
a drží peniaze. Nesťažovala sa na to, že by ju fyzicky napadol, a určite na nej nevidela žiadne modriny.
Brata zhadzovala, znemožňovala, aj v kruhu kamarátov.

Ďalších z vypočutých svedkov L. G. potvrdil, že vzťahy medzi obžalovaným a poškodenou neboli dobré,
dozvedel sa to z počutia. On nikdy nevidel, že by obžalovaný poškodenú fyzicky napadol, ani na nej
nevidel žiadne modriny. V minulosti bol svedkom konfliktu medzi nimi dvoma, keď obžalovaný prišiel do
domu W. N. nahnevaný a svoju manželku slovne napádal, mal vtedy dosť vypité.

Zápisnica o výsluchu otca obžalovaného R.. Š. Ž. zo dňa 7. 9. 2013 (č. l. 45 - 47) bola v súlade s ust.
§ 263 ods. 1 Trestného poriadku so súhlasom prokurátorky a obžalovaného na hlavnom pojednávaní
prečítaná. Svedok sa v prípravnom konaní vyjadril, že vzťahy medzi jeho synom a bývalou nevestou
boli konfliktné. Z. Ž. hodnotil ako veľmi vulgárnu osobu, ktorá často slovne útočila na svojho manžela,provokovala ho, dráždila, vysmievala sa mu, urážala ho, aby stratil nervy. Syn sa mu zdôveroval, že sa
mu vyhrážala zinscenovaním fyzického útoku na ňu, alebo že ho v noci pichne nožom, zavolá policajtov
a povie, že ju chcel znásilniť.

Rovnako matka obžalovaného potvrdila, že vzťahy medzi jej synom a bývalou nevestou boli konfliktné,
nerozumeli si. Poškodená sa jej nikdy nesťažovala, že by sa jej manžel vyhrážal fyzickým ublížením.
Nikdy nevidela na nej žiadnu modrinu. Pred ňou sa na adresu syna hanlivo nevyjadrovala.

Zo znaleckého posudku znalkyne z odboru psychológie, odvetvie klinická psychológia detí a klinická
psychológia dospelých, B.. N. B., vyplýva, že poškodená Z. Ž. môže vzhľadom k paranoidnému
nastaveniu udalosti vnímať skreslene a v rozpore s prežitými udalosťami. Sklony ku klamstvám a
vymýšľaniu sa u nej nepotvrdili. Schopnosť vnímania u nej je zachovaná, schopnosť vštiepiť, podržať
a zreprodukovať udalosti je znížená. V reprodukovaní detailov a následnosti deja má konfabulačné
tendencie, teda popisuje detaily, ktoré skôr nevnímala. Dispozície k fantazijnému spracovaniu a

prezentovaniu údajov sa vyšetrením nezistili. Všeobecná vierohodnosť výpovede, ktorá je odvodená
od kognitívnych funkcií - teda úrovne intelektu, pamäti, vnímania a pozornosti, ako aj osobnostných
charakteristík poškodenej, je s pravdepodobnosťou blížiacou sa k istote znížená, a to z dôvodu, že sa
u poškodenej vyskytujú sklony k paranoidnému hodnoteniu a vnímaniu podnetov a tiež konfabulačné
tendencie.Sklonykúčelovémuspracovaniuskutočnostísaupoškodenejznaleckýmvyšetrenímnezistili.

Nezistili sa u nej žiadne patologické fenomény v zmysle depresie, anxiety alebo úzkosti, ktoré by vznikli
na základe správania sa obžalovaného.

Na základe vykonaného dokazovania, hodnotiac dôkazy jednotlivo, ako aj vo vzájomných súvislostiach,
mal súd preukázaný nasledovný skutkový a právny stav.

Obžalovaný popieral spáchanie skutku, ktorý mu kladie za vinu obžaloba.

Poškodená na hlavnom pojednávaní na jednej strane trvala na svojom vyjadrení, že obžalovaný sa
jej za použitia noža vyhrážal, avšak na druhej strane boli v jej výpovedi viaceré rozpory, ktoré sa

týkali konkretizácie spôsobu uvedeného útoku obžalovaného, za súčasného tvrdenia, že s odstupom
času uvedené udalosti vníma inak, ich vzťahy sa urovnali, nepamätá si na podrobný priebeh incidentu.
Preukázané bolo, že obžalovaný a poškodená sú rozvedení, nežijú v spoločnej domácnosti, poškodená
sa odsťahovala za svojimi rodičmi do Bratislavy spolu s deťmi. Zo zistení znalkyne B.. N. B. mal súd
preukázané, že u poškodenej neboli zistené žiadne patologické fenomény, ktoré by vznikli na základe

správania sa obžalovaného, vyskytujú sa u nej sklony k paranoidnému hodnoteniu a vnímaniu podnetov
a tiež konfabulačné tendencie.

Z výpovedí obžalovaného, poškodenej, ako aj svedkov vypočutých v konaní, mal súd preukázané, že
vzťahy medzi obžalovaným a poškodenou boli dlhodobo konfliktné, vyplývajúce z rozdielností ich pováh.

Ich vzťah bol ukončený rozvodom manželstva a odsťahovaním sa poškodenej z miesta spoločného
bydliska. Z výpovedí viacerých svedkov mal súd preukázané, že obžalovaný dlhodobo zabezpečoval
v prevažnej miere chod domácnosti, poškodená sa väčšinu času v ich vzájomnom spolužití venovala
výchove synov.

V konaní bol jediným priamym dôkazom, ktorý mal usvedčovať obžalovaného, výpoveď poškodenej Z.
Ž.. V uvedenej súvislosti súd zdôrazňuje, že v prípade, ak má slúžiť výpoveď poškodeného, resp. svedka
ako jediný dôkaz, preukazujúci vinu obžalovaného, bez ďalších výrazných podporných dôkazov, musí
byť tento dôkazný prostriedok jasný, logický, zrozumiteľný, presvedčivý a dôveryhodný. Takýto dôkaz
nesmie byť inými dôkazmi spochybniteľný či vyvrátiteľný.

Aj keď bol obžalovaný pôvodne podozrivý, že sa dopustil žalovaného trestného činu, tak výsledky
dokazovania nevyznievajú jednoznačne a neexistuje jednoznačná masa priamych a nepriamych
dôkazov, z ktorých by bolo možné vyvodiť nepochybný záver, že sa skutok stal, a že ho spáchal
obžalovaný. Ani jeden zo svedkov nebol priamym svedkom inkriminovaného incidentu, väčšina svedkov

sa vyjadrila, že obžalovaný by nebol schopný poškodenej ublížiť, a bola to práve poškodená, ktorá
často obžalovaného provokovala. Dokonca svedkyňa N., ktorá bola blízkou priateľkou poškodenej, sa v
konaní pred súdom o nej vyjadrila, že bola výbušnej povahy, hneď ju všetko vedelo vyviesť z konceptu
a všetko „nafúkla“. Popri konštatovaní znalkyne o sklonoch poškodenej k paranoidnému hodnoteniu avnímaniu podnetov, a tiež o jej konfabulačných tendenciách, berúc do úvahy súčasné viaceré rozpory
vo vyjadreniach poškodenej o spôsobe útoku obžalovaného, tak pochybnosti o vine obžalovaného ešte
viac naberajú na intenzite.

Na základe vykonaného dokazovania a vyhodnotenia dôkazov súd v súlade so zásadami uvedenými
v ust. § 2 ods. 2 a ods. 12 Trestného poriadku dospel k záveru, že za situácie uvedenej dôkaznej
núdze, keď vykonanými dostupnými dôkazmi nebola jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností
preukázaná vina obžalovaného, súd rešpektujúc zásadu in dubio pro reo (v pochybnostiach v prospech

obžalovaného) v súlade s ust. § 285 písm. a/ Trestného poriadku oslobodil obžalovaného spod obžaloby,
lebo nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je stíhaný.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Liptovský Mikuláš
do 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok.

Odvolanie môžu podať:

prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, a to v neprospech i v prospech obžalovaného,
v prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného,

obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka,
príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného,
ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony
obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli štátny orgán starostlivosti

o mládež, obhajca i zákonný zástupca pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného,
poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, a to
v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba
oprávnená konať za právnickú osobu,
zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo, že chýba.

Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.