Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 23. jún 2015

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 16P/7/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2513212696
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Hanzlíková

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2015:2513212696.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Janou Hanzlíkovou vo veci starostlivosti o maloletú C. zast.

kolíznym opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Hlohovec, dieťa rodičov M., zast. Fons iuris
s.r.o., Kominárska 2, Bratislava, Q. zast. JUDr. Katarína Galová, advokátka, E. Belluša 10, Piešťany, o
zníženie výživného, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Otec maloletej /pôvodne i plnoletej dcéry/ sa podaným návrhom domáhal zníženia výživného z dôvodu,
že od poslednej úpravy výživného došlo k podstatnej zmene pomerov, nakoľko je /v čase podania návrhu

bol/ práceneschopný a nemá dostatočný príjem.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a zistil
nasledovný skutkový stav:

Otec v konaní uviedol, že žiada, aby súd znížil výživné na maloletú. C. na sumu 60 eur mesačne, s
účinnosťou od podania návrhu na tom základe, že v čase poslednej úpravy výživného mal príjem v

Y.. Pracovný pomer ukončil z dôvodu, že sa znižoval príjem a slovenských občanov prepúšťali, naviac
cestovali až do Karlových Varov. V roku 2009 sa vrátil na Slovensko. 1.7.2013 mal pracovný úraz, bol
rok PN, má vložené inplantáty, ktoré mu budú vyberať a z toho dôvodu sa nemôže zamestnať. Pracuje
vo firme SAG. Firma mu v rámci pracovného úrazu nedala nič a sociálna poisťovňa mu dala asi 620 eur.
Poberal nemocenské dávky asi 460 eur, po odpočítaní výživného. Vlastní staré vozidlo, na ktorom už
nemôže jazdiť a nové auto patrí pani W. a užíva ho on. Má koníčky - rybárstvo. Počas PN na ryby chodil
iba cez vychádzky. Výbavu a náčinie má asi 4 ročné. Iné koníčky nemá. Býva v podnájme, za ktorý platí

320 eur vrátane energií, stravy, drogérie, býva u známej C. v 3 izbovom byte, obýva jednu izbu, používa
kuchyňu a príslušenstvo, sumu 320 eur dáva pani W.j. S deťmi sa chcel stretávať, ale matka ho fyzicky
napádala, takže s deťmi sa nestretáva. Nad rámec bežného výživného na deti neprispieva. 30.6.2014
ukončil PN. Ani jeden lekár sa nechce podpísať pod to, aby išiel do práce. V súvislosti so zranením má
výdavky, chodil na cvičenia autom, mesačne to stálo 20 až 30 eur, vitamíny a mliečne výrobky asi 30
eur mesačne, lieky na chrbticu asi 12 eur. Pôžička 143,20 eur uvedená v jeho výdavkoch bola použitá
na bytové zariadenie a jemu pôžičku nechceli dať, tak je na meno pani W. Má za to, že sú dané dôvody

na zníženie výživného, nakoľko jeho príjem sa znížil takmer o polovicu, nemá príplatky, jeho výdavky sa
neznížili. Medzi účastníkmi prebieha na OS Piešťany konanie o vyporiadanie BSM. Matka mu nevyplatila
jeho podiel z investícií na dome a nemôže si zabezpečiť bývanie. Preto má zvýšené náklady s bývaním.
Vpriebehukonaniaoteczačalpracovať.Aktuálnedosahujepríjem750eurmesačne.Zníženievýživnéhožiada z dôvodu, že bol po dobu jedného roka PN. Predložil lekársku správu, V.o, ktorý nedoporučuje
pracovať v magnetickom poli vzhľadom na prítomnosť implantátu. Za lieky platí 23 eur mesačne, poistka
auto 23,90 eur, benzín cesta za lekárom 20 eur, úrazová poistka 40 eur ročne, pohrebné poistenie 14

eur mesačne, životná poistka 28,50, mobil 30, ubytovanie strava 320 eur, pôžička na zariadenie izby
143,20 mesačne, poplatok za vedenie účtu 5,90 eur. P. Patyla podľa jeho názoru býva v domácnosti s
matkou. Pôžičku, z ktorej zariaďoval izbu, čerpal vo výške 3.894 eur, ale mal aj dlhy, kupoval si nábytok,
posteľ za 600 eur, potreboval kvalitnejší matrac, lebo má problémy s chrbticou. Pôžičku má so slovenskej
sporiteľne, je na meno C. U rodičov už nebýva, lebo matka zomrela. Brat má tri deti a nedalo sa tam

bývať. Otec už nežije. Poukázal na list, ktorý matka adresovala rodine, ktorú volala do Leopoldov - do
bazéna. Nájomníci bytov na L. matku nepoznajú, teda v byte nebýva. Bol tam osobne, pán A.k, ktorý bol
pod vplyvom alkoholu, povedal, že tam matka maloletej býva, so 4 deťmi a on nevie, kde je a nájomníci ju
nepoznajú. Otec zomrel počas rozvodu účastníkov a matka asi pred dvoma alebo troma rokmi. U p. W.j
býva odkedy zomreli rodičia. P. W. daňové priznanie za daň z príjmu /nájom bytu/ nepodala, lebo jej platí
za to, že sa o neho stará. Keď z pôžičky od p.W.j platil dlhy, boli to dlhy od rodiny. Vozidlo, ktoré užíva,

kúpila p. W. pred troma rokmi, peniaze dostala od dcéry. Otec teraz pracuje v sklade, ukladá materiál a
vedie evidenciu. Platí úrazovú aj životnú poistku, lebo úrazová poistka neobsahuje úraz v aute. Vozidlo
patriace p. W.j bolo na neho napísané z dôvodu, pretože som hol bol kupovať a predávajúci vybavoval
papiera aj prepis, a napísal ho na ne. Návrh bol aj je dôvodný vzhľadom na jeho zdravotný stav, v
súvislosti s pracovným úrazom a aj do budúcna je návrh dôvodný, práve vzhľadom na zdravotný stav.

Podľa názoru otca z vykonaného dokazovania vyplýva, že tieto skutočnosti sú objektívne, táto situácia
nie je účelová ani vykonštruovaná zo strany otca. Otec má aj v súčasnosti problém so zamestnávateľom,
aj vzhľadom na ďalšie operácie, ktoré sú aktuálne. Náklady na operácie nebudú hradené plne hradené
zdravotnou poisťovňou, bude ich znášať aj otec. Situácia má vplyv aj na pracovné zaradenie otca a
bude sa zvažovať zdravotný stav a zaradenie. Matka až na záver konania predložila výšku nákladov,

prispievanienaďalšiedetiapovažujezanereálne,abypoberateľstarobnéhodôchodkuprispievalsumou
300 eur výživné a aby matka vzhľadom na svoj príjem prispievala na plnoletú dcéru 200 eur mesačne.
Medzi rodičmi prebieha konanie o vyporiadanie BSM, kde sa zadržujú prostriedky otca, otcovi nie je
umožňovaný styk, pokiaľ sa zaujímal o maloletú. Matka dáva podania na políciu.

Matka s návrhom nesúhlasila, namietala náklady otca 320 eur mesačne, ak užíva jednu izbu. Za takú
sa v Hlohovci platí 50 eur mesačne. Od poslednej úpravy výživného jej pribudla vyživovacia povinnosť
k maloletým M., s ktorými s deťmi C. žije sama. Na mal. deti O. poberá výživného určené dohodou
v sume 300 eur mesačne. Bývala /v priebehu konania/ v prenajatom byte, ktorý mám bezplatne od
priateľky. Otec nad rámec bežného výživného na maloletú neprispieva, ani sa s ňou nestretáva, nehľadá

spôsob, ako sa s deťmi stretnúť. Dcéra V. je už plnoletá, študuje na VŠ, nebýva už s ňou v domácnosti,
dcéra C. navštevuje 7. ročník ZŠ. Je sledovaná v detskej endokrinologickej ambulancii od októbra 2008,
trpí ochorením štítnej žľazy, užíva lieky, vitamíny, má diétnu stravu, výdavky sú asi 120 eur mesačne.
Má vedomosť o tom, že otec vlastní nové auto. Predložila ponuky prenájmu zariadených bytov a z
ktorých vyplýva výška nájmu. Pán O. je otec jej maloletých detí, na ktoré platí výživné, bývajú každý

zvlášť, s deťmi sa stretáva. Chodí za deťmi k nim alebo ona s deťmi k nemu. Navštevujú sa. Plnoletá
dcéra V. vlastní nehnuteľnosť - ornú pôdu, dostala ho od jej priateľa O.. Plnoletej dcére dáva podľa
potreby 200 až 300 eur mesačne, chodí na vysokú školu. V byte býva tak, aby sa s nikým zo susedov
nekontaktovala. Nebolo preukázané, že by došlo k podstatnej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovali
zníženie výživného, aj s prihliadnutím na zmenu zdravotného stavu otca. V čase PN otca od júna 2013

do júla 2014 poberal otec úrazové dávky a nemocenské spolu vo výške 8.271,80 eur a po skončení PN
poberal príjem nebol nižší ako v čase poslednej úpravy výživného. Výdavky, ktoré otec udáva, mal aj
v čase poslednej úpravy výživného. Nemožno prihliadnuť na výdavok 320 eur mesačne, ktorý uhrádza
svojej priateľke pani W., s tvrdením, že v tejto sume sú náklady spojené s nájomným a za starostlivosť C.
o otca, keď otec nepreukázal taký stav, žeby nebol schopný si variť a podobne a obýva jednu izbu v byte.

Pokiaľ otec udáva pôžičku 140 eur, ktorú má platiť pani W., poukázala na nezrovnalosti vo výpovediach a
tvrdeniami medzi C. a otcom, keď C. tvrdí, že pôžičku čerpala pre otca mal. C. za účelom vysporiadania
dlhov otca a ide o dlhy na nezaplatenom výživnom. Preukázalo sa, že otec vlastnil vozidlo, o ktorom
tvrdil, že patrí C.j, avšak bolo preukázané, že vozidlo prepísal na ňu po podaní návrhu. Pokiaľ ide o
pomery na strane maloletej, od poslednej úpravy výživného došlo k zmene pomerov, tým, že navštevuje

ZŠ,tedamávýdavkynaškolsképomôcky,záujmovéčinnosti,stálenavštevujeendokrinológiu.Nastrane
matky došlo k podstatnej zmene pomerov, keď jej pribudli dve vyživovacie povinnosti, v čase poslednej
úpravy mala príjem 450 eur a v súčasnosti poberá rodičovský príspevok a výživné na deti 300 eur. V
priebehu konania matka zmenila adresu bydliska.Svedok Z. uviedol, že s matkou maloletej má z ich vzťahu dve maloleté deti, udržiavajú už len priateľský,
nie intímny vzťah. Nikdy nežili a nežijú v spoločnej domácnosti. Na obe deti platí výživné výške 300 eur

mesačne, na základe dohody. S deťmi aj s matkou trávia voľné chvíle, dovolenky, on k matke s deťmi
nechodieva, ale keď sa telefonicky dohodnú, príde matka s deťmi k nemu. Nikdy nechcel, aby žili v
spoločnej domácnosti, lebo takto mu to vyhovuje. Deťom oblečenie kupuje iba občas, ale skôr im niečo
kúpi jeho sestra alebo plnoleté deti. Keď chodí na dovolenky, chodí k priateľom, kde neplatí ubytovanie,
je to na Slovensku. K moru nechodia. Poberá iba dôchodok, iný príjem nemá. Má len uvedené dve

vyživovacie povinnosti. Jeho plnoleté deti z prvého manželstva nebývajú s ním. Býva sám v dome, ktorý
patrí dcére. Dcéra býva v L.. Vlastní byt v I., v jednej polovici. Ten dá svojmu synovi. Inú nehnuteľnosť
nevlastní. Dcére matky maloletej daroval nehnuteľnosť, lebo vedel, že bude v dobrých rukách, jeho
deti už dostali. Matka maloletej aj jeho detí mu nedarovala ani nekúpila žiadnu nehnuteľnosť.

Svedkyňa C. uviedla, že otca maloletej pozná asi 6 rokov, cez internet. Majú priateľský vzťah, ktorý nie

je intímny. Po rozvode sa jej uvoľnila izba, pán C.r mal problém s bývaním, takže mu túto izbu poskytla.
Užíva jednu izbu, WC, kúpeľňu, kuchyňu, varí mu väčšinou ona, keďže pracuje celý deň. Platí jej 320
eur mesačne, je v tom nájomné, pranie, žehlenie, strava, na túto jej zvlášť peniaze nedáva. Otec sa v
byte nestará o nič, iba si niekedy navarí, nákupy však robí ona. V byte býva aj jej plnoletý syn, ktorý
jej dáva 100 eur na nájom a niekedy zaplatí nákup. Za byt platí 100 eur nájom a 25 eur fond opráv.

Plyn platí kvartálne 20 eur, káblová TV z internetom 37 eur mesačne, koncesionárske poplatky 5 eur,
elektrika 42 eur mesačne. Otec maloletej si obed do práce bráva, aj desiatu.

Kolízny opatrovník doporučil návrh zamietnuť, nakoľko zníženie výživného nie je na prospech maloletej.
Šetrili pomery 6.5.2015 v L.. Na zvonenie nikto neotvoril, preto oslovili susedov, či majú vedomosť, kto v

nehnuteľnosti býva. Suseda povedala, že tam býva V. C., čo je plnoleté dieťa matky maloletej. Potom išli
na referát spoločenských vecí do Leopoldov, kde bolo odpovedaná zamestnankyňou, že matka s mal.
C. nie je evidovaná na trvalom pobyte na udanej adrese, ale v týždni od 27.4. do 1. 5. 2015 sa prišla
informovať, čo bude potrebovať k zmene trvalého pobytu. Mesto uviedlo, že neeviduje žiadne sťažnosti
v spolunažívaní s V. a uviedli, že nemajú vedomosť, že by sa na tejto adrese Q. zdržiavala. Dňa 22.5.

2015 znova vykonali šetrenie a na referáte MsÚ im bolo poskytnuté potvrdenie o trvalom pobyte na
mal. KQ. Prihlásení sú od 13. 5. 2015. Na tejto adrese zastihli matku s maloletými deťmi, nezistili žiadne
nedostatky v bytových, rodinných a sociálnych pomeroch. Matka žije s deťmi v dome, ktorý pozostáva
zo 4 izieb, kuchyne, sociálneho zariadenia, chodby, k domu patrí záhrada, pivnice. Bývanie je účelne
vybavené a hygienické pomery sú na veľmi dobrej úrovni.

Výživné na maloletú bolo naposledy určené Rozsudkom OS Piešťany zo dňa 25. 6. 2009 č. k. 7C
509/08-168 v spojení s Uznesením KS Trnava zo dňa 9. 2. 2010 č. k. 9Co 380/09-250 vo výške 110
eur mesačne . Pri určení výživného súd vychádzal z príjmu otca 703 eur, ktorý príjem dosahoval u
predchádzajúceho zamestnávateľa, výhodnejšieho zamestnania sa vzdal. Matka dosahovala príjem 458

eur mesačne.

Rozsudkom Okresného súdu Piešťany zo dňa 18. 11. 2010 č. k. 5P 37/2010-90 v spojení s Rozsudkom
Krajského súdu Trnava zo dňa 6.7. 2011 č. k. 24coP 28/2011-122 bol zamietnutý návrh otca na
zníženie výživného, ktorý návrh odôvodnil otec znížením príjmu na sumu 542 eur mesačne, keď jeho

náklady predstavujú 738,40 eur mesačne. Súd návrh zamietol z dôvodu, že nedošlo k podstatnej zmene
pomerov.

V súčasnej dobe matka má príjem 199,60 eur mesačne /rodičovský príspevok/, rodinné prídavky 92,40

eur, pribudli jej dve vyživovacie povinnosti, na ktoré poberá výživné 300 eur mesačne.

Otec bol od 1. 7. 2013 práceneschopný, 29. 6. 2014 bol uznaný za práceschopného. Od 1. 7. Do 10.
7. 2013 mu bola vyplatená náhrada príjmu 168,38 eur, od 1. 7. 2013 do 24. 6. 2014 mu boli vyplatené
nemocenské dávky 6245 eur, t. j. priemerne 480 eur mesačne, úrazová dávka od 2. 7. 2013 do 29. 6.

2014 spolu 2.476 eur, t. j. priemerne 206,40 eur, spolu teda počas PN jeho príjem bol 686,40 eur.

Z potvrdenia spoločnosti SAG Elektrovod a.s. vyplýva, že pracovný pomer otca v ich spoločnosti je na
dobu neurčitú, od júla 2014 mal odmeny - september 2014 v sume 721,00 eur, október 2014 - 571 eur,rovnako v novembri a decembri 2014, spolu na odmenách mu bolo vyplatených 2434 eur. Za obdobie od
júla do 31. 12. 2014 bolo otcovi vyplatených 3.921,49 eur / po odrátaní odmien/, čo predstavuje príjem
653,58 eur mesačne.

Zo správy OO PZ Trnava, ODI Hlohovec vyplýva, že otec je držiteľom osobného motorového vozidla
EČ HC 974 BL od 28. 12: 2012 doteraz, vlastníkom bol od 28. 12: 2012 do 23. 12. 2013, kedy došlo
k zmene vlastníka vozidla na C.
Z lekárskej správy M. vyplýva, že

otec počas spánku hlasno chrápe, máva upchatý nos, sťažené dýchanie, pocit zaľahnutia v ušiach, bol
odporučený na jednodňovú chirurgiu v Seredi, ďalej vytvorila sa mu hrčka na pravej achylovke. Lekár
konštatoval zhrubnutie achylovky, ktoré je bolestivé. Dlhodobo v práci stojí, podľa lekára sa má fyzicky
šetriť, nosí dlahu a užíva lieky.

Matka vyčíslila náklady maloletej - výdavky na školskú a mimoškolskú aktivitu 72 eur, lieky, drogéria

42,44 eur, škola a pomôcky 57,93 eur, školné 20 eur, voľno časové aktivity 25,77 eur, stomatologické
ošetrenie 48,06 eur, matrac 19,99 eur pre školský rok 2014-2015 a o tomto predložila doklady. V
tomto smere súd len poukazuje na skutočnosť, že predmetom konania nie je zvýšenie výživného, tieto
dokladylenpreukazujúnárastnákladovmaloletejodposlednejúpravyvýživnéhovsúvislostisjejvekom,
vzrastom a návštevou školy.

Otec návrh odôvodnil tým, že v čase podania bol dlhodobo práceneschopný a vzhľadom na jeho
zdravotný stav má sťažené pracovné možnosti.

Podľa § 62 ods. 1 a nasledujúcich Zák. o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je

ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samostatne sa živiť. Obaja rodičia
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností, majetkových pomerov. Každý
rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu
povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté
dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti

súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Podľa § 78 ods. 1 Zák. o
rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Podľa § 78 ods.
3 Zák. o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Pri zmene rozhodnutia o výške výživného zmena pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívne -

okolnosťami na strane povinného, resp. oprávneného, alebo objektívne - vývojom životných nákladov.
Na strane povinného môže byť takou zmenou strata zamestnania, dlhodobá práceneschopnosť, vznik
novej vyživovacej povinnosti, zhoršenie majetkových pomerov. Na strane oprávneného sú takými
okolnosťami napríklad nadobudnutie čiastočnej alebo úplnej schopnosti živiť sa sám, zmena potrieb u
školopovinných detí zväčša prechod na iný stupeň školskej dochádzky, zmena majetkových pomerov.

Až v prípade, ak má súd preukázané, že sa pomery účastníkov zmenili, môže rozhodnúť o zmene výšky
vyživovacej povinnosti. V ust. § 78 ods. 3 Zák. o rodine je zakotvená tzv. valorizačná klauzula, v zmysle
ktorej je potrebné zohľadniť aj zmenu výšky životných nákladov napríklad z cien spotrebného koša,
miery inflácie, resp. iných ekonomických ukazovateľov. Vývoj životných nákladov je pritom objektívna
okolnosť, ktorá by aj sama osebe mohla odôvodniť zmenu výšky výživného. Valorizačná klauzula sa

môžeuplatniťbuďsamostatneakoobjektívnydôvodnazmenurozhodnutiaalebospolusinýmidôvodmi.
Pre rozhodnutie o zmene výšky výživného sa má jednať o zmenu zásadnú a trvalú, resp. dlhodobú.

Ako bolo uvedené, naposledy bolo o výške výživného rozhodované v roku 2009. Od toho času sa
príjem otca veľmi nepatrne znížil, avšak vzhľadom na čas posledného rozhodnutia v tomto smere

nemožno konštatovať, že sa jedná o stav podstatný alebo trvalý a takú podstatnú zmenu pomerov,
ktorá by odôvodňovala zníženie výživného. Treba prihliadnuť na odôvodnené potreby maloletej, ktoré
sa objektívne zvyšujú. Tieto potreby sa zvýšili rastom a vekom v každej oblasti, maloletá navštevuje už
základnú školu. Otec nad rámec bežného výživného neprispieva. Príjem matky sa znížil, pribudli jej dve
vyživovacie povinnosti, táto zabezpečuje i osobnú starostlivosť o maloletú, a teda v prípade vyhovenia

návrhu by bol ohrozený zdravý vývoj maloletej. Dôvody na strane otca sú, resp. v čase podania návrhu,
kedy bol práceneschopný, prechodné a nemožno konštatovať, že sa jedná o dlhodobý stav, ktorý by
ovplyvnil riadne plnenie vyživovacej povinnosti, rovnako ani skutočnosť, že by počas práceneschopnosti
a po jej skončení bol jeho príjem nižší oproti poslednému rozhodnutiu, vôbec nie zásadne a podstatnenižší. Od júna 2013 do júla 2014 poberal otec úrazové dávky a nemocenské spolu vo výške 8.271,80 eur,
po skončení PN má príjem 653,58 eur bez odmien, s odmenami 1059 eur mesačne, teda podstatne vyšší
príjem ako v čase poslednej úpravy výživného. Náklady na bývanie sú dané na strane oboch rodičov

- na strane otca sa javia ako nadpriemerné a nedôvodné, keď vychádzajúc z výpovede svedkyne C.
síce vyplýva, že jej platí 320 eur mesačne, v tejto cene sú zahrnuté aj „služby“ ako vedenie domácnosti,
nákupy, varenie a podobne, teda služby nadštandardné, ktoré matka musí vykonávať i pre maloletú
sama a na strane otca neboli zistené také okolnosti, ktoré by mu znemožňovali vykonávať pre seba tieto
činnosti. Sám otec uviedol, že p. W.j platí za to, „že sa o neho stará“ - toto však jeho zdravotný stav

nevyžaduje a otec nie je odkázaný na pomoc inej osoby. Z výpovede svedkyne tiež vyplýva, že okrem
nájomnéhoodotcamaloletejjejnanájomnéplatíajsynsumu100eurmesačne,pričomcelkovénájomné
bez služieb predstavuje 125 eur mesačne, teda svedkyňa poberá od otca maloletej a syna sumu vyššiu
ako sú platby za byt. Tento prístup zo strany otca sa potom javí ako účelový, rovnako otec nepreukázal
účel pôžičky, ktorú má splácať /pokiaľ platí nájomné za 1 izbu 320 eur, v zásade by sa malo jednať
o zariadený byt, teda tvrdenie, že si musel kúpiť zariadenie, sa javí ako účelové/. Súd v tomto smere

poukazuje na skutočnosť, že výživné má prednosť pred všetkými ostatnými pohľadávkami a rovnako v
tomto smere nie je rozhodujúce prebiehajúce konanie o vyporiadanie BSM, v ktorom podľa vyjadrenia
otca majú byť zadržiavané jeho prostriedky. Skutočnosť, že otec bol vlastníkom vozidla, ktoré bolo
vlastnícky prevedené na C. po podaní návrhu, nasvedčuje účelovosti konania, súd však túto skutočnosť
nepovažoval za smerodatnú pre rozhodnutie, nakoľko vychádzal predovšetkým zo skutočnosti, že

na strane otca neboli preukázané také zásadné zmeny pomerov, ktoré by zníženie výživného vôbec
odôvodňovali. Treba zohľadniť skutočnosť, že výživné bolo určené v čase, kedy maloletá mala 5 rokov,
a teda bolo určené v takej výške, aby pokrývalo jej náklady primerané veku dieťaťa predškolského
zariadenia a doposiaľ nebolo zvýšené, pričom maloletá navštevuje 7. ročník ZŠ.

V konaní nebolo preukázané, že by matka žila v spoločnej domácnosti s otcom jej maloletých detí Z.,
ktorý si vyživovaciu povinnosť voči ich deťom riadne plní. Treba zdôrazniť, že predmetom konania nie
je zvýšenie výživného na maloletú a pokiaľ aj súd skúma všetky okolnosti na strane rodičov maloletej,
prípadné spolužitie matky s inou osobou by malo vplyv výlučne na znášanie nákladov domácnosti,
nie však z hľadiska vyživovacej povinnosti. V prípade podania návrhu na zníženie výživného je však

predovšetkým potrebné preukázať takú zásadnú, trvalú a podstatnú zmenu pomerov, ktoré by také
zníženie odôvodňovali. Pokiaľ svedok O. platí výživné v dohodnutej výške, pre toto konanie nie je
rozhodujúca jeho výška príjmu /ak otec namietal, že táto výška je vzhľadom na jeho príjem nereálna/.
Na druhej strane takisto tvrdenia otca ohľadne pôžičky či vlastníctva vozidla a jeho tvrdený výlučne
priateľský vzťah s p. W. nie sú nespochybniteľne preukázané a javia sa ako účelové, preto súd

predovšetkým vychádzal z listinných dôkazov týkajúcich sa príjmu otca v spojení s potrebami maloletej.

Dôvody uvádzané otcom sú síce čiastočne objektívne /zhoršenie zdravotného stavu po úraze/, avšak
nie trvalé a v čase rozhodovania súdu ani nie zásadne dlhodobé. Zníženie výživného na požadovanú
sumu by nepochybne ohrozilo vývoj maloletej, ktorej potreby matka zo svojho príjmu celkom nemôže

pokryť. S poukazom na citované ustanovenie zákona otec ako povinná osoba je povinný počínať si tak,
aby bol schopný vyživovaciu povinnosť plniť. Ani prípadné prechodné zníženie alebo strata jeho príjmu /
k čomu v skutočnosti ani vôbec nedošlo/ samo osebe nie je dôvodom na zníženie výživného. I keď
matka má takisto vyživovaciu povinnosť voči maloletej, túto nemôže vzhľadom na jej príjem plniť i za
otca tak, aby boli náklady na objektívne potreby maloletej pokryté, matka sa o maloletú stará osobne.

Na strane oprávnenej osoby, teda maloletej, treba tiež zohľadniť školskú dochádzku /2. stupeň/ a
za tým účelom je potrebné riadne plnenie si vyživovacej povinnosti. Treba zdôrazniť skutočnosť, že
predovšetkým záujem maloletej a jej zdravý vývoj sú prvoradými skutočnosťami a pokiaľ objektívne
otcovi ako povinnej osobe nebránia objektívne dôvody /trvale zlý zdravotný stav, trvalejšia neschopnosť
dosahovať príjem/ plniť si vyživovaciu povinnosť, nie je daný dôvod na zníženie výživného. U otca

nedošlo k zmene počtu vyživovacích povinností ani iných závažných okolností trvalého charakteru, ktoré
by návrh odôvodňovali a otec okrem úrazu, ktorý utrpel a s tým súvisiace zhoršenie zdravotného stavu
žiadne relevantné skutočnosti pre zníženie výživného ani neuviedol. V skutočnosti ho ani zdravotný
stav nevylúčil z pracovného pomeru či zásadne neobmedzil vo výkone práce Je potrebné prihliadnuť
i na skutočnosť, že od poslednej úpravy výživného uplynulo do podania návrhu obdobie 6 rokov /

v čase rozhodovania súdu 7 rokov/, počas ktorého nedošlo k zvýšeniu výživného ani k podstatnej
zmene pomerov tak, ako to má na mysli citované ustanovenie zákona. Naviac otec sa s maloletou ani
nestretáva a nad rámec bežného výživného na jej výživu neprispieva. Pokiaľ otec namieta, že bude
nútený čiastočne hradiť lekárske zákroky, súd poukazuje na skutočnosť, že je potrebné vychádza zostavu v čase rozhodovania a tieto tvrdenia nie sú ničím preukázané a má sa jednať o náklady, ktoré
prípadne budú vynaložené v budúcnosti, a teda nie je ich možné v čase rozhodovania ani zohľadňovať.

S poukazom na uvedené je potrebné konštatovať, že neboli zistené a preukázané žiadne skutočnosti,
ktoré by odôvodňovali zníženie výživného.

Za daného stavu mal súd za to, že návrh nie je dôvodný, a preto ho zamietol.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O. s. p.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Trnave.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O. s. p. uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje

za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov
a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Podľa § 209 O. s. p. súd prvého stupňa vyzve toho, kto podal odvolanie neobsahujúce náležitosti podľa
§ 205, aby chýbajúce náležitosti doplnil podľa § 218 ods. 1 písm. d/ O. s. p. (odmietnutie odvolania).
Ak aj napriek výzve súdu odvolanie nedoplní alebo ide o oneskorené odvolanie alebo podané tým, kto

naň nie je oprávnený, predloží súd prvého stupňa odvolaciemu súdu. V takom prípade bude rovnako
odvolanie odmietnuté.