Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, July 1, 2015

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 14C/211/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115219514
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 07. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Kozáčik
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2015:5115219514.1

Uznesenie

Okresný súd Žilina, v právnej veci navrhovateľky: G. T., nar. XX.XX.XXXX, bydliskom XXX XX Q. XXX,
občan SR, právne zastúpený: JUDr. Michaela Macalaková, advokátka, so sídlom J. Milca 11, 010 01
Žilina, proti odporcom: 1/ G.. Y.. D. P., nar. X.X.XXXX, bydliskom T. XXXX/XX, XXX XX N., občan SR, X
G.. B. P., nar. X.X.XXXX, bydliskom T. XXXX/XX, XXX XX N., občan SR, 3/ G.. P. O., nar. XX.X.XXXX,
bydliskom A. H. XXXX/XX, XXX XX N., občan SR a 4/ F.. P. O., bydliskom A. H. XXXX/XX, XXX XX N.,

občan SR, o návrhu navrhovateľky na nariadenie predbežného opatrenia zo dňa 26.6.2015, takto

r o z h o d o l :

Súd odporcom z a k a z u j e nakladať, a to previesť, založiť, zaťažiť vecným bremenom, zriadiť
zabezpečovací prevod práva, prenajať, či inak zaťažiť právom tretích osôb, tiež akokoľvek poškodzovať,
vykonávať stavebné práce a brániť navrhovateľke v užívaní nehnuteľnosti parc. č. C KN XXXX, orná
pôda o výmere 1919 m2 zapísanej na LV č. XXX evidovanom Okresným úradom N. pre k.ú. Q., obec
Q., okres N..

Navrhovateľka je povinná do 30 dní od vykonateľnosti tohto rozhodnutia podať na súde návrh na začatie
konania vo veci samej.

Odporcovia v rade 1/, 2/, 3/ a 4/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľke náhradu

trov konania vo výške 33,- eur titulom náhrady súdneho poplatku do troch dní po právoplatnosti tohto
uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom osobne podaným na tunajšom súde dňa 29.6.2015 sa navrhovateľka domáha vydania
predbežného opatrenia pred začatím konania vo veci samej, ktorým by súd uložil odporcom zákaz
nakladať s nehnuteľnosťou špecifikovanou v žalobnom návrhu.

Svoj návrh na nariadenie predbežného opatrenia navrhovateľka odôvodnila tým, že odporcovia sú v
súčasnosti neoprávnene zapísaný ako vlastníci CKN parc. č. XXXX, orná pôda o výmere 1919 m2
zapísanej Okresným úradom v N., katastrálnym odborom na LV č. XXX pre k.ú. Q., ktorej skutočným
vlastníkom je však navrhovateľka a navrhovateľka túto nehnuteľnosť užíva už 62 rokov. Nakoľko
odporcovia majú záujem túto nehnuteľnosť predať tretej osobe, je potrebné upraviť pomery účastníkov
konania až do rozhodnutia vo veci samej, v konaní o určenie vlastníckeho práva k predmetnej

nehnuteľnosti, ktorý navrhovateľka podá do 30 dní od vydania predbežného opatrenia. Predbežným
opatrením má byť v tomto prípade poskytnutá ochrana pre prípad neoprávneného nakladania s vecou
a to nehnuteľnosťou, C KN parc č. XXXX orná pôda o výmere 1919 m2 zapísanej na LV č. XXX pre k.ú.
Q.. Predmetnú nehnuteľnosť C KN parc.č. XXXX orná pôda o výmere 1919 m2 zapísanú na LV č. XXX
pre k.ú. Q. navrhovateľka užíva už 62 rokov, kedy ju nadobudla od svojich starých rodičov Q. L. a D.
L., až do súčasnosti, nehnuteľnosť užíva a udržuje. Na základe nepravdivých údajov o držbe a napriek

písomným „námietkam navrhovateľky zo dňa 26.10.1995 proti vydanému osvedčeniu na vývesnej tabuli
o užívaní parciel XXXX a XXXX“ bolo osvedčené vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti X.L., nar. XX.XX.XXXX a jeho manželke Y. L. nar. XX.XX.XXXX. Námietky navrhovateľky boli taktiež
oznámené U.. U. B., ul. Q. XXX, XXX XX W., notárovi osvedčujúcemu vlastnícke právo k vyššie uvedenej
nehnuteľnosti. JUDr. U. B. námietky neakceptoval. Oprávnenosť námietok o skutočnosti, že X. L. a Y.

L. neboli užívateľmi nehnuteľnosti potvrdzuje aj výpis z katastra nehnuteľností - evidenčný list č. XXX
zo dňa 26.01.1996, z ktorého vyplýva že v tom čase boli užívatelia predmetnej nehnuteľnosti parc. č.
XXXX navrhovateľka a jej manžel S. T., obaja trvale bytom Q. č. XXX. Aj na základe tejto skutočnosti si
navrhovateľka dala vyhotoviť Geometrický plán č. 1032379775-4/1997. V geometrickom pláne, ktorým
bola rozdelená C KN parc.č. XXXX na C KN parc.č. XXXX/X o výmere 919 mX a C KN parc.č. XXXX/

X o výmere 1000 m2 sa taktiež v zápise „výkaz výmer“ konštatuje, že vlastníkom rozdeľovanej parcely
je podľa dovtedajších záznamov navrhovateľka. Z uvedenej nehnuteľnosti platí navrhovateľka po celý
čas daň z nehnuteľností. Uvedené potvrdzuje aj výmer na daň z nehnuteľností za rok 1996 a potvrdenie
o platení dane zo dňa 26.03.2007. X. L. a Y. L. ako bezpodielový spoluvlastníci previedli predmetnú
nehnuteľnosť kúpnou zmluvou zo dňa 28.02.1997 na odporcov. Odporcovia v súčasnosti ponúkajú
predmetnú nehnuteľnosť na predaj prostredníctvom realitných kancelárii. Odporcovia vlastnícke právo

navrhovateľky k nehnuteľnosti C KN parc.č. XXXX neustále porušujú a bránia jej vo výkone jej
vlastníckych oprávnení .
Navrhovateľka k návrhu pripojila čiastočný výpis z listu vlastníctva č. XXX, námietky proti vydanému
osvedčeniu o užívaní parciel zo dňa 26.10.1995, výpis z katastra nehnuteľností (evidenčný list č. XXX)
zo dňa 26.1.1996, geometrický plán č. 1032379775-7/1997, potvrdenie obce Q. o zaplatení dane z

nehnuteľnosti, kúpna zmluva zo dňa 28.2.1997 a oznámenie realitnej kancelárie o ponuke nehnuteľnosti
na predaj.

Podľa ustanovenia § 102 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení neskorších
predpisov (ďalej len „OSP“): Ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo

zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými
ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz.

Podľa ustanovenia § 76 ods. 1 písmeno f) OSP: Predbežným opatrením môže súd uložiť účastníkovi
najmä, aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal.

Predbežné opatrenie možno vydať pred začatím konania (§ 74 O.s.p.) alebo po začatí
konania (§ 102 O.s.p.). V oboch prípadoch je možné ho nariadiť z dvoch dôvodov. Jedným je dočasná
úprava právnych pomerov účastníkov a druhým je zabezpečenie výkonu súdneho rozhodnutia, ak by
mal byť ohrozený. Spoločným znakom oboch typov predbežných opatrení je ich predbežný - dočasný

charakter. Znamená to, že sa nimi upravujú pomery účastníkov alebo zabezpečuje výkon rozhodnutia
do doby, než súd vydá vo veci konečné rozhodnutie. Predbežné opatrenie musí mať preto vzťah
k právnemu vzťahu, ktorý je alebo bude predmetom súdneho konania o žalobe.

Predbežné opatrenie je právnym inštitútom, účelom ktorého je rýchla, aj keď len dočasná úprava

právnych vzťahov medzi účastníkmi konania, alebo zabezpečenie výkonu existujúceho, hoci ešte
nevykonateľného, alebo očakávaného súdneho rozhodnutia. Predbežné opatrenie nie je konečným
rozhodnutím a jeho účelom je len dočasná úprava pomerov účastníkov. Predpokladom pre vydanie
predbežného opatrenia je, aby bolo navrhovateľom predbežného opatrenia tvrdené a osvedčené, že tu
existuje určité právo resp. právny vzťah medzi účastníkmi konania, že toto právo je porušované alebo

ohrozené, že na jeho ochranu je potrebná dočasná úprava právnych vzťahov medzi účastníkmi práve
nariadením predbežného opatrenia, pričom navrhovaným predbežným opatrením sa medzi účastníkmi
nevytvorí nenávratný stav a neprimeraným spôsobom sa nezasiahne do právnych vzťahov medzi
účastníkmi. Podmienkou pre vydanie predbežného opatrenia teda je, aby boli osvedčené základné
skutočnosti umožňujúce súdu prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť

predbežná ochrana ako i osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Ako vyplýva z
účelu predbežného opatrenia, súd pred jeho nariadením nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú
potrebnéprevydaniekonečnéhorozhodnutiavovecisamej.Dokazovaniepredrozhodnutímonávrhuna
predbežné opatrenie nie je dokazovaním v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní, ale podľa teórie
občianskeho procesného práva má povahu osvedčovania. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania

znamená, že súd na základe navrhovateľom predložených alebo označených dôkazných prostriedkov
zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na vydanie predbežného
opatrenia. Pre nariadenie predbežného opatrenia je potrebné, aby mal súd osvedčené, t.j. mohol
považovať so zreteľom na všetky okolnosti prípadu za nanajvýš pravdepodobné, všetky predpokladyna nariadenie predbežného opatrenia. Zároveň však treba poukázať na to, že aj pri osvedčovaní sa
v konaní súdu, ktoré predchádza rozhodnutiu o návrhu na vydanie predbežného opatrenia, uplatňujú
procesné zásady vyjadrené v ustanoveniach § 6 a § 120 OSP. V konaní o nariadenie predbežného

opatrenia, ktoré možno začať len na návrh, je povinnosťou navrhovateľa v podanom návrhu označiť
a predložiť dôkazné prostriedky osvedčujúce aspoň základné skutočnosti umožňujúce prijať záver o
opodstatnenosti, legálnosti a primeranosti navrhovaného predbežného opatrenia.

Súd sa oboznámil s obsahom spisu a navrhovateľkou pripojenými listinnými dôkazmi: čiastočný

výpis z listu vlastníctva č. XXX, námietky proti vydanému osvedčeniu o užívaní parciel zo dňa
26.10.1995, výpis z katastra nehnuteľností (evidenčný list č. XXX) zo dňa 26.1.1996, geometrický plán
č. 1032379775-7/1997, potvrdenie obce Q. o zaplatení dane z nehnuteľnosti, kúpna zmluva zo dňa
28.2.1997 a oznámenie realitnej kancelárie o ponuke nehnuteľnosti na predaj, a dospel k záveru,
že navrhovateľka dostatočne osvedčila spôsobilosť nároku na nariadenie predbežného opatrenia,
osvedčila potrebu dočasnej úpravy vzťahov, pretože návrhom na začatie konania ako prostriedkom na

odstráneniejejneistéhoprávnehopostaveniabudežalobanaurčenie,žejevýlučnouvlastníčkouspornej
nehnuteľnosti. V prípade úspechu navrhovateľky v konaní vo veci samej, sa táto totiž stane výlučnou
vlastníčkou spornej nehnuteľnosti.

Súd dodáva, že ide o rozhodnutie predbežného charakteru, ktoré však výrazne nezasiahne do práv

a právom chránených záujmov odporcov. Súd obmedzuje ich vlastnícke právo tým, že im zakazuje
nehnuteľnosť previesť, založiť, zaťažiť vecným bremenom, zriadiť zabezpečovací prevod práva,
prenajať, či inak zaťažiť právom tretích osôb, tiež akokoľvek poškodzovať, vykonávať stavebné práce
a brániť navrhovateľke v užívaní nehnuteľnosti, čo považuje súd za primerané okolnostiam, keďže
prípadné nakladanie s nehnuteľnosťou by mohli zmariť právne účinky rozhodnutia vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 76 ods. 4 O.s.p, ak súd návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v celom
rozsahuvyhovieastotožňujesasoskutkovýmiasprávnymidôvodminávrhunanariadeniepredbežného
opatrenia, súd to skonštatuje v odôvodnení a ďalšie dôvody nemusí uvádzať.

Na základe týchto skutočností s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenie súd konštatuje, že
sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu na nariadenia predbežného
opatrenia a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Podľa § 76 ods. 3 OSP bolo zároveň uložené navrhovateľke, aby v 30-dňovej lehote podala návrh na

začatie súdneho konania o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnej veci parc. č. C KN XXXX, orná
pôda o výmere XXXX mX zapísanej na LV č. XXX evidovanom Okresným úradom N. pre k.ú. Q., obec
Q., okres N..

Ak bol návrh na nariadenie predbežného opatrenia podaný pred začatím konania vo veci samej, súd

rozhoduje o náhrade trov konania v konaní o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia (nie až v naň
nadväzujúcom konaní vo veci samej), pričom platí zásada úspechu (§ X42 ods. 1 OSP).

Podľa § 142 ods. 1 OSP, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Navrhovateľka mala v konaní o nariadenie predbežného opatrenia úspech, preto má právo na náhradu
trov konania proti neúspešným odporcom. Navrhovateľka si však náhradu trov konania (trov právneho
zastúpenia) nevyčíslila, a preto súd navrhovateľke priznal len náhradu tých trov, ktoré vyplývajú ku
dňu rozhodovania zo spisu. Takýmito trovami je náhrada súdneho poplatku za návrh na nariadenie

predbežného opatrenia v sume 33,- eur, na náhradu ktorého súd zaviazal odporcov, ako je uvedené vo
výroku toho uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 O.s.p., súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu

rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
i)sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali,

j) bol odvolacím súdom schválený zmier.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len
vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 O.s.p., ustanovenie § 205a ods. 1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach
podľa § 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.