Rozsudok – Nezákonný zásah orgánu verejnej… ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. september 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1S/16/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8015200396
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Magdaléna Želinská

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8015200396.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Magdalény Želinskej a členiek

senátu JUDr. Viery Zoľákovej a JUDr. Evy Slávikovej v právnej veci navrhovateľa Kaufland Slovenská
republika v.o.s., so sídlom Trnavská cesta č. 41/A, Bratislava, IČO: 35 790 164, právne zastúpený PRK
Partnerss.r.o.,sosídlomHurbanovonámestieč.3,Bratislava,protiodporcoviRegionálnejveterinárneja
potravinovej správe Poprad, Partizánska č. 83, Poprad, v konaní o ochrane pred nezákonným zásahom
orgánu verejnej správy jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Návrh z a m i e t a.

N e p r i z n á v aúčastníkom náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom zo dňa 13.04.2015, ktoré bolo súdu doručené dňa 14.04.2015, sa navrhovateľ domáha,
aby súd zakázal Regionálnej veterinárnej a potravinovej správe Poprad pokračovať v porušovaní práv
navrhovateľa, najmä práv na ochranu súkromia v konaní č. 604/2015 vo veci kontroly vykonanej v
priestoroch navrhovateľa dňa 23.01.2015.

Navrhovateľ žiadal, aby súd rozhodol tak, že súd zakazuje Regionálnej veterinárnej a potravinovej
správe Poprad pokračovať v porušovaní práv žalobcu, najmä práva na ochranu súkromia, v konaní

č. 604/2015 vo veci kontroly vykonanej v priestoroch žalobcu dňa 23.januára 2015. Súd zakazuje
Regionálnej veterinárnej a potravinovej správe Poprad najmä používať podklady a dôkazy získané
počas kontroly vykonanej v priestoroch žalobcu dňa 23.janára 2015 v ďalšom konaní a aj používať
akúkoľvek informáciu získanú z týchto podkladov a dôkazov pri ďalšej činnosti Regionálnej veterinárnej
a potravinovej správy Poprad, a to ani ako dôvod na vykonanie novej kontroly voči žalobcovi. Regionálna
veterinárna a potravinová správa Poprad je povinná obnoviť stav pred nezákonným zásahom, t.j. úplne
zničiť všetky podklady a dôkazy získané počas kontroly vykonanej v priestoroch žalobcu dňa 23.januára

2015,atodo3dníododňaprávoplatnostitohtorozsudku.Žalovanýjepovinnýuhradiťžalobcovináhradu
trov konania a trov právneho zastúpenia do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Odporca vykonal v prevádzke navrhovateľa na Ul. P.. XXXX/X, F. úradnú kontrolu potravín podľa §
21 ods. 1 písm. d/ zákona č. 152/1995 Z.z. o potravinách v znení neskorších predpisov, z ktorej
bol vyhotovený záznam o úradnej kontrole potravín č. PP/2015/SK, JU, BO, BI, PI/4. Následne
dňa 18.03.2015 odporca doručil navrhovateľovi list zo dňa 13.03.2015, ktorý bol označený ako

„upovedomenie o začatí správneho konania“ s číslom konania 604/2015. V predmetnom upovedomení
bol navrhovateľ informovaný, že odporca ako správny orgán príslušný podľa § 21 ods. 1 písm. d/ zákona
č. 152/1995 Z.z. o potravinách začína na základe § 18 ods. 1 Správneho poriadku voči navrhovateľovisprávne konanie č. 604/2015 vo veci zistených porušení Zákona o potravinách vydaných na jeho
vykonanie.

Ďalej konštatoval, že predmetným upovedomením bol navrhovateľ vyzvaný, aby sa pred vydaním
rozhodnutiavyjadrilkpodkladuprerozhodnutieaspôsobujehozistenia,prípadnenavrholjehodoplnenie
a to vo veľmi krátkej lehote do 5 kalendárnych dní od doručenia upovedomenia. Navrhovateľ dňa
23.03.2015 podal na RVPS vyjadrenie k upovedomeniu a súčasťou tohto vyjadrenia bola aj sťažnosť
podľa § 3 ods. 1 zákona č. 9/2010 Z.z. o sťažnostiach v znení neskorších predpisov proti kontrole.

Uviedol, že v sťažnosti sa domáhal, aby
- odporca nepokračoval v porušovaní práv navrhovateľa, najmä práva na ochranu súkromia a na
spravodlivý proces kontroly,
- odporca odstránil porušenie práva navrhovateľa na ochranu súkromia a na spravodlivý proces, ktorých
sa dopustil počas kontroly tak, že v konaní, resp. v súvislosti s kontrolou neprihliadne na žiadne
informácie, ktoré odporca získal počas kontroly alebo v súvislosti s kontrolou,

- v budúcnosti odporca vykonával kontrolu v súlade s príslušnými procesnými pravidlami, najmä v súlade
so Správnym poriadkom, a aby pri výkone kontroly dôsledne bolo rešpektované právo spoločnosti
Kaufland na ochranu súkromia a na spravodlivý proces.

V tejto súvislosti navrhovateľ argumentoval tým, že Slovenská republika ratifikovaním Dohovoru o

ochrane ľudských práv a základných slobôd prevzala záväzok, že Dohovor bude priamo uplatňovať
ako svoju internú právnu prax. Z uvedeného dôvodu sú všetky národné orgány, vrátane odporcu
povinné vykonávať svoje právomoci v súlade s Dohovorom a rešpektovať všetky práva a podmienky
ich obmedzenia, ktoré priznáva Dohovor príslušným subjektom. Ak nie je táto povinnosť splnená, tak
odmietnutie postupovať v súlade s Dohovorom je porušením článku I. Dohovoru Slovenskou republikou,

v zmysle ktorého: „Vysoké zmluvné strany priznávajú každému, kto podlieha ich jurisdikcii, práva a
slobody uvedené v Hlave I. tohto Dohovoru.“

Navrhovateľ je presvedčený, že kontrola vykonaná RVPS sa uskutočnila v rozpore s príslušnými
právnymi predpismi, najmä v rozpore s článkom 8 - právo na ochranu súkromia Dohovoru, čím bol

navrhovateľ ukrátený na svojich právach a právom chránených záujmoch a tento stav je možné odstrániť
len prostredníctvom rozhodnutia súdu podľa § 250v O.s.p..

Navrhovateľ nepopiera, že zákon umožňuje RVPS vykonávať kontroly podnikateľských priestorov
navrhovateľa a obdobné oprávnenie majú aj iné štátne orgány, napr. Protimonopolný úrad Slovenskej

republiky, ktorý takisto vykonáva vyšetrovania v podnikateľských priestoroch príslušných podnikateľov
pri vykonávaní inšpekcie podľa zákona č. 136/2001 Z.z. o ochrane hospodárskej súťaže v znení
neskorších predpisov.

Podľa názoru navrhovateľa závery Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú ochrany práv

podľa čl. 8 Dohovoru, ktoré boli vyslovené v súvislosti s konaniami v oblasti ochrany hospodárskej
súťaže, sa majú analogicky aplikovať aj na kontrolu. Tento názor podľa navrhovateľa je podporený aj
tým, že v oboch prípadoch môžu príslušné orgány, teda RVPS ako aj Protimonopolný úrad SR udeľovať
veľmi vysoké pokuty.

V ďalšej časti návrhu navrhovateľ poukázal na kompetenciu odporcu udeľovať pokuty za správne delikty.

Navrhovateľ argumentoval aj tým, že Dohovor upravuje aj právo na ochranu súkromia v čl. 8 Dohovoru,
ktorý ustanovuje v ods. 1, že každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života,
obydlia a korešpondencie, pričom navrhovateľ si je vedomý, že právo na ochranu súkromia sa na

právnickéosobyneaplikujevcelejjehošírke.SúčasnevšakpoukazujenaustálenújudikatúruÚstavného
súdu Slovenskej republiky, ako aj ESĽP, v zmysle ktorej oba súdy uznávajú, že právnické osoby sú
nositeľmi práva na nedotknuteľnosť obydlia, t.j. priestory sídla právnickej osoby, priestory pobočiek
právnickej osoby a ďalšie podnikateľské priestory. Ústavný súd v súlade s judikatúrou Európskeho
súdu pre ľudské práva, ako aj na základe svojej judikatúry uznáva právnické osoby za nositeľov na

nedotknuteľnosť obydlia podnikateľských priestorov.

Ďalej navrhovateľ uviedol, že vo všeobecnosti platí, že právo na ochranu súkromia, resp.
nedotknuteľnosť obydlia bráni štátnym orgánom zasahovať akýmkoľvek spôsobom do tohto práva,s výnimkou stanovenou v čl. 8 ods. 2 Dohovoru, ktorý ustanovuje, že zásah štátneho orgánu je
možný len: a/ keď je to v súlade so zákonom a b/ je to nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v
záujme národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu krajiny, predchádzania

nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky alebo ochrany práv a slobôd iných.

Navrhovateľ dôvodil, že ESĽP vo svojej rozhodovacej praxi ďalej špecifikoval podmienky vyššie
uvedenej výnimky, pri splnení ktorej môže kontrolný orgán zasiahnuť do ochrany obydlia právnickej
osoby. Zásah musí byť v súlade s právom, sledovať legitímny cieľ a byť nevyhnutný v demokratickej

spoločnosti. Na to, aby kontrolný orgán mohol v rámci inšpekcie zasiahnuť do ochrany obydlia právnickej
osoby, musia byť súčasne splnené všetky tri kritéria. V predmetnej veci je možné konštatovať iba to, že
kontrola má základ v zákone a sleduje legitímny cieľ, a teda sú splnené dve podmienky. Navrhovateľ
však tvrdí, že pokiaľ ide o otázku, či kontrola a spôsob jej vykonania je nevyhnutná v demokratickej
spoločnosti, odpoveď musí byť záporná, t.j. toto kritérium nie je v danom prípade zjavne splnené.

Navrhovateľpoukazujenato,žepočaskontrolyboloporušenéprávonavrhovateľanaochranusúkromia,
konkrétne nedotknuteľnosť obydlia a bolo preto porušené právo navrhovateľa podľa čl. 8 Dohovoru,
resp. podľa čl. 16 Ústavy Slovenskej republiky.

V ďalšej časti návrhu sa zaoberal otázkou nevyhnutnosti v demokratickej spoločnosti s tým, že ESĽP

sa vyjadril, že ohľadne výnimky stanovenej v čl. 8 ods. 2 Dohovoru podmienka podľa bodu iii.,
teda byť nevyhnutný v demokratickej spoločnosti nie je splnená, ak príslušná legislatíva a postup pri
výkone inšpekcie neposkytujú dostatočné a efektívne záruky voči jej zneužitiu. Zásah kontrolného
orgánu nemôže byť v súlade s čl. 8 Dohovoru najmä v prípade, keby bola inšpekcia uskutočnená bez
predchádzajúceho príkazu vydaného sudcom, kontrolný orgán disponoval širokou právomocou ohľadne

kontroly (kontrolný orgán mal výlučné právo určiť vhodnosť vykonania inšpekcie, počet, trvanie a rozsah
inšpekcie) a počas výkonu inšpekcie nebola prítomná nezávislá tretia osoba.

Uvedené požiadavky vyslovil Európsky súd pre ľudské práva v prípade Société colas est and others
v. France zo dňa 16.04.2002. V súvislosti s týmito požiadavkami navrhovateľ uviedol, že inšpekcia

bola uskutočňovaná bez predchádzajúceho príkazu vydaného sudcom, pričom si je vedomý, že zákon
nevyžaduje na výkon kontroly zo strany odporcu predchádzajúci príkaz zo strany súdu.

V prípade Delta Pekárny a.s. proti Českej republike však Európsky súd pre ľudské práva vyslovil, že
tam, kde vnútroštátne právo oprávňuje správne orgány k vykonaniu prehliadky bez súdneho príkazu,

je nevyhnutné vždy venovať mimoriadnu pozornosť tomu, či boli poskytnuté primerane a dostatočné
záruky proti zneužitiu tohto oprávnenia.

Navrhovateľ akcentuje, že pri tejto kontrole navrhovateľ nemal poskytnuté primerané a dostatočné
záruky proti jej zneužitiu, ktoré definoval tak, že ide o širokú právomoc kontrolného orgánu ohľadom

kontroly. Uviedol, že zákon nelimituje kompetencie RVPS žiadnym jasne stanoveným rámcom alebo
cieľom, ktorý sa má kontrolou dosiahnuť. V predmetnej veci odporca disponoval veľmi širokou
právomocou ohľadne kontroly a mal výlučné právo určiť vhodnosť vykonania kontroly, jej rozsah,
zameranie, trvanie atď. a navrhovateľ nemal žiaden prostriedok, ktorým by mohol zákonnosť a
primeranosť priebehu kontroly kontrolovať. Preto je presvedčený, že situácia, v ktorej RVPS disponuje

neohraničenou možnosťou preskúmať akýkoľvek ľubovoľne určený aspekt súkromia príslušnej
kontrolovanej osoby, a teda by mala prístup do úplne celého súkromia kontrolovanej osoby, je v
rozpore s požiadavkou nevyhnutnosti v demokratickej spoločnosti. Poukázal tiež na to, že nevyhnutným
predpokladom zachovania a rešpektovania práva na súkromie kontrolovanej osoby je predchádzajúce
vymedzenie rozsahu príslušného zásahu do súkromia.

Ďalej namietal, že podľa jeho názoru požiadavka na vydanie predchádzajúceho príkazu - poverenia
bez ohľadu na to, či súdom alebo aj samotným orgánom verejnej moci pri zachovaní možnosti jeho
súdneho prieskumu na zásah orgánu verejnej moci do práva na súkromie v zmysle čl. 8 Dohovoru,
nepredstavuje len formálnu požiadavku, ale má skutočný praktický význam pri kontrole zákonnosti a

primeranosti kontrol. V akomkoľvek prípadnom príkaze alebo poverení na takýto zásah, teda kontroly,
by mal byť jednoznačne identifikovaný rozsah príslušného šetrenia (kontroly) zásahu orgánu verejnej
moci do práva na súkromie, t.j. skutočnosti, na ktoré sa má orgán verejnej moci zamerať, a ktoré tak
vytvárajú hranice pre úkon a činnosť orgánu verejnej moci pri takomto úkone. Zisťovanie akýchkoľvekiných skutočností alebo informácii než tých, ktoré sú vymedzené v príslušnom predchádzajúcom príkaze
- poverení, bude potom predstavovať nezákonný zásah orgánu verejnej moci do práva na súkromie,
ktoré je garantované v čl. 8 Dohovoru.

Ďalej navrhovateľ zdôraznil, že v predmetnej veci oprávnenie RVPS vykonať kontrolu nebolo žiadnym
spôsobom konkretizované, napríklad tak, že by bol vopred stanovený rozsah kontroly. V tomto prípade
totiž neexistoval žiadny predchádzajúci príkaz alebo poverenie, či už súdu alebo čo i len príslušného
správneho orgánu, či vedúceho RVPS, ktoré by konkretizovalo a zároveň aj vymedzilo rozsah kontroly.

Z uvedeného dôvodu preto navrhovateľ nemal možnosť si nejako overiť predmet kontroly, či už pri jej
začatí, ale ani počas jej priebehu. Nemal žiadnu možnosť kontrolovať zákonný rámec kontroly a ani jej
primeranosť.

V tejto súvislosti konštatoval, že odporca síce v zázname uviedol ciele kontroly, tieto ciele však
nevyplývajú zo žiadneho poverenia alebo iného aktu, ktorý by bol vydaný pred samotnou kontrolou,

a ktorý by bol daný navrhovateľovi pred začatím kontroly. Pýta sa, ako mohol kontrolovať, či odporca
počas kontroly neprekročil rozsah kontroly, lebo odporca sa v priebehu kontroly mohol rozhodnúť, že
skontroluje ďalšie ciele a tieto ciele jednoducho doplniť do záznamu, ktorý sám pripravil a spísal po
vykonaní kontroly. Záznam sa v niektorých cieľoch, napr. v cieli 12 - kontrola kvality ovocia, zeleniny a
zemiakov - vhodnosť na ľudskú spotrebu a aj v cieli 13 - kontrola vhodnosti konzumných zemiakov na

ľudskú spotrebu pri ich uvádzaní na trh odvoláva na konkrétne listy od Štátnej veterinárnej a potravinovej
správy SR. Tieto listy však neboli navrhovateľovi pred vykonaním kontroly predložené, a teda ani v
týchto prípadoch nemal možnosť skontrolovať, či ciele uvedené v zázname naozaj zodpovedajú cieľom
uvedeným v príslušných listoch ŠVPS, a či ich náhodou neprekračujú alebo nemenia.

Na základe uvedeného navrhovateľ prezentuje názor, že kontrola bola už od počiatku sama o sebe
nezákonná a v rozpore s čl. 8 Dohovoru, resp. v rozpore s čl. 16 Ústavy Slovenskej republiky.

Ďalšou námietkou navrhovateľa je, že nebola prítomná tretia osoba a to v súvislosti s tým, že
požiadavka na prítomnosť tretej osoby vyslovená Európskym súdom pre ľudské práva v súvislosti so

zásahom orgánov verejnej moci do práva na súkromie takisto nemôže byť vnímaná iba ako formálna
požiadavka, lebo jej podstatou je poskytnúť príslušnej osobe, do súkromia ktorej zasahuje orgán
verejnej moci, určité záruky, aby príslušný orgán verejnej moci nevykonával takýto zásah svojvoľne.
Prítomnosť tretej osoby je navyše nepochybne dôležitá aj z psychologického hľadiska, pretože poskytuje
kontrolovanej osobe určitú oporu voči zásahu orgánu verejnej moci do jej súkromia v tom smere, že

kontrolovaná osoba nemusí čeliť osamotená zásahu orgánu verejnej moci do jej súkromia. Pri kontrole
však nebola prítomná žiadna nezávislá tretia osoba, ktorá by kontrolovala zákonný priebeh kontroly.
Navrhovateľ bol tak pri výkone kontroly úplne osamotený voči RVPS, ktorá prevyšovala navrhovateľa
z hľadiska svojich právomoci ale aj počtom a odbornosťou inšpektorov, s poznámkou, že kontrolu
vykonalo až 5 inšpektorov. Vzhľadom na uvedené akékoľvek efektívne záruky, aby RVPS počas kontroly

nezneužila svoje právomoci a neporušila práva spoločnosti Kaufland na ochranu súkromia, konkrétne
nedotknuteľnosť obydlia podľa čl. 8 Dohovoru, resp. podľa čl. 16 Ústavy SR, v tomto prípade úplne
chýbajú.

V súvislosti s uvedenými námietkami navrhovateľ poukázal na to, že Súdny dvor Európskej únie

vyslovil, že: „Požiadavka ochrany pred svojvoľnou alebo neprimeranou intervenciou zo strany verejných
orgánov do sféry súkromných aktivít právnickej osoby tvorí všeobecnú zásadu práva EÚ. Táto zásada
bola zakotvená v článku 7 Charty základných práv Európskej únie, podľa ktorej každý má právo na
rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia a komunikácie. Ak komisia vykonáva
inšpekciu v priestoroch podnikateľa, je povinná obmedziť svoj prieskum na činnosti spomenutého

podnikateľa, ktoré sa týkajú odvetví uvedených v rozhodnutí nariaďujúcom inšpekciu, pričom adekvátne
tomu, ak po prehliadke zistí, že dokument alebo iný nosič informácie sa netýka spomenutých činností,
nesmie dokument alebo iný nosič informácie použiť pre účely svojho vyšetrovania. Ak by komisia
nepodliehala uvedenému obmedzeniu, mala by v praxi možnosť vždy, keď disponuje nepriamym
dôkazom nasvedčujúcim tomu, že podnikateľ porušil pravidlá hospodárskej súťaže v konkrétnej oblasti

svojich činností, vykonať kontrolu ohľadom všetkých takých činností s primárnym cieľom odhaliť
akékoľvekporušeniespomenutýchpravidiel,ktoréhosamoholspomenutýpodnikateľdopustiť.Uvedené
je nezlučiteľné s ochranou sféry súkromnej činnosti právnických osôb, ktorá je zaručená ako základné
právo v demokratickej spoločnosti.“Ďalej argumentoval tým, že Súdny dvor Európskej únie v týchto rozhodnutiach formuloval svoje závery
v súvislosti so vzťahom, ktorý sa riadil právom Európskej únie a vychádzal z princípov práva Európskej

únie. Navrhovateľ zdôraznil, že vzhľadom na členstvo Slovenskej republiky v Európskej únii, na
charakter Slovenskej republiky ako právneho a demokratického štátu podľa čl. 1 a 2 Ústavy, ako aj na
vyššie uvedené ustanovenie Ústavy, najmä čl. 16 a 50 a Dohovoru, najmä čl. 6 a 8, musia byť tieto
princípy analogicky a v rovnakom rozsahu aplikovateľné aj na vnútroštátnej konanie, t.j. aj na kontrolu.

S poukazom na vyššie uvedené námietky navrhovateľ tvrdí, že kontrolou bolo porušené jeho právo na
ochranu súkromia, konkrétne nedotknuteľnosť obydlia podľa čl. 8 Dohovoru, resp. podľa čl. 16 Ústavy.
Navrhovateľ vyslovil obavu, že odporca sa prostredníctvom kontroly snaží loviť akékoľvek potenciálne
porušenie zákona bez toho, aby mal primerané podklady alebo dôkazy odôvodňujúce podozrenie, že
navrhovateľ porušil zákon. Kontrola predstavovala v poradí už 15 kontrolu podľa Zákona o potravinách,
ktorá bola namierená voči navrhovateľovi (prevádzke Poprad) v priebehu 6 mesiacov, t.j. od augusta

2014 celkovo RVPS viedla od 01.01.2013 proti navrhovateľovi - prevádzke Poprad už vyše 70 kontrol.

V ďalšej časti návrhu navrhovateľ poukázal na ustanovenie § 250v ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku, ktorý upravuje pre návrh na ochranu pred nezákonným zásahom aj podmienku, že fyzická
osoba alebo právnická osoba sa môže pred súdom domáhať ochrany proti zásahu v prípade, ak

takýto zásah alebo jeho dôsledky trvajú alebo hrozí jej opakovanie. V tejto súvislosti uviedol, že
kontrola vyvolala viaceré závažné dôsledky, ktoré stále trvajú. Dôsledkom je, že odporca na základe
kontroly začal voči navrhovateľovi konanie, v ktorom navrhovateľovi môže hroziť uloženie vysokej
pokuty do 5.000.000,-- eur. Ďalším dôsledkom je skutočnosť, že odporca si pri výkone kontroly
zaobstará viaceré podklady, napríklad záznam a podobne, ktoré používa v prebiehajúcom konaní

ako dôkazy proti navrhovateľovi a zároveň jeho námietky voči nezákonnému postupu RVPS pri
kontrole a protiprávnym zásahom do navrhovateľových práv sú RVPS prehliadané a ďalej pokračuje
v konaní. Vo vzťahu k prípustnosti preskúmania kontroly v súdnom konaní o návrhu na ochranu
pred nezákonným zásahom poukazuje na nedávny rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo
veci Delta Pekárny a.s. proti Českej republike zo dňa 02.10.2014, kedy Európsky súd pred ľudské

práva nepovažoval za prípad účinnej kontroly situáciu, keď príslušné prešetrovanie bolo preverované
až v rámci konania o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia vydaného v správnom konaní, v ktorom
bolo prešetrovanie vykonané. V tejto súvislosti ESĽP okrem iného zdôraznil, že v takýchto situáciách
sa zdá byť najvhodnejším mechanizmom ochrany návrh proti nezákonnosti zásahu. S poukazom
na vyššie uvedené argumenty aj vzhľadom na nedávnu rozhodovaciu činnosť ESĽP je navrhovateľ

presvedčený, že návrh na ochranu pred nezákonným zásahom vo forme kontroly je v tomto prípade
jednoznačne prípustná, pretože podľa nedávnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva by práve
nepripustenie takejto žaloby predstavovalo závažný zásah do práva žalobcu na ochranu súkromia podľa
čl. 8 Dohovoru, aj ústavného práva na súdnu ochranu a spôsobovalo byť, že by kontrola bola sama
o sebe nezákonná.

V súvislosti s naplnením obsahu § 250v ods. 3 prvá veta O.s.p. uviedol, že podľa jeho názoru v
zmysle judikatúry sa za vyššie uvedený prostriedok, ktorý je potrebné vyčerpať pred podaním návrhu
na ochranu pred nezákonným zásahom, považuje podanie sťažnosti podľa zákona č. 9/2010 Z.z. o
sťažnostiach v znení neskorších predpisov ako účinný prostriedok nápravy, a preto dňa 23.03.2015

podal sťažnosť podľa Zákona o sťažnostiach, v ktorej sa domáhal ochrany svojich práv alebo právom
chránených záujmov, o ktorých sa domnieva, že boli porušené činnosťou RVPS počas kontroly, t.j. aj
tých práv, ktorých ochrany sa domáha aj týmto návrhom. Domáhal sa teda, aby odporca nepokračoval
vo svojom nezákonnom zásahu, resp. porušovania jeho práv a naopak dňa 30.03.2015 odporca
vykonal dodatočnú kontrolu, ktorou overoval splnenie opatrení uložených na mieste dňa 21.03.2015,

pričom v tom čase mala spoločnosť Kaufland potvrdené poštové doručenie sťažnosti, pričom odporca
na sťažnosť do dňa podania návrhu neodpovedal. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhovateľ
prezentuje názor, že vyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňoval osobitný predpis a osobitné
právne predpisy navrhovateľovi neumožňujú použiť žiadne ďalšie iné prostriedky, ktorými by dokázal
zabrániť pokračovaniu v nezákonnom zásahu, resp. porušovaniu svojich práv. Uviedol, že dodržal lehotu

na podanie návrhu podľa § 250v ods. 3 druhá veta O.s.p., pretože podľa judikatúry Najvyššieho súdu
SR platí, že ustanovenie § 250v ods. 3 druhá veta O.s.p. je nevyhnutné vykladať tak, že o existencii
zásahu sa navrhovatelia dozvedeli až doručením oznámenia o vybavení sťažnosti, pričom navrhovateľ
opätovne zdôraznil, že nebolo mu doručené rozhodnutie odporcu o sťažnosti. V súvislosti s momentommožnostipodanianávrhuuviedol,žetentomomentsa musíposudzovaťvovzťahuksplneniupodmienky
vyčerpania prípustných prostriedkov nápravy a podľa jeho názoru po vyčerpaní príslušného prostriedku
nápravy,t.j.sťažnostivtomtoprípade,jeužoprávnenýpodaťnávrh.Tentozáujemnavrhovateľajeokrem

iného podporený aj skutočnosťou, že dôsledky kontroly stále trvajú, RVPS využíva podklady vytvorené
pri kontrole (záznam a podobne) počas konania ako dôkazy proti navrhovateľovi. V prípade čakania
na doručenie oznámenia o vybavení sťažnosti by navrhovateľ mohol utrpieť veľmi závažný zásah do
jeho základných práv a slobôd (uloženie pokuty na základe nezákonne vykonanej kontroly a pod.). Ďalej
zdôraznil, že po podaní sťažnosti už nemá možnosť nijako dosiahnuť, aby odporca reagoval na podanú

sťažnosť.

S poukazom na uvedené skutočnosti navrhovateľ tvrdí, že všetky zákonné podmienky na poskytnutie
ochrany pred nezákonným zásahom sú v jeho prípade splnené, pretože bol ukrátený na svojich
právach a právom chránených záujmoch, kontrola je nezákonným zásahom, kontrola predstavuje iba
faktický úkon (nie rozhodnutie) RVPS, kontrola bola zameraná priamo proti navrhovateľovi, nezákonný

zásah trvá, reálne hrozí jeho opakovanie, neexistujú prostriedky, ktoré by zabránili porušovaniu práv
navrhovateľa, navrhovateľ sa nedomáha len určenia, že zásah bol nezákonný a podal návrh v zákonnej
lehote.

Návrh doplnil v písomnom podaní zo dňa 25.08.2015, ktoré bolo súdu doručené 27.08.2015, v ktorom

namietalopakovanévyšetrovaniespoločnostiKauflandapolitizáciukontroly,vktorompoukázalnapočet
pokút a výšku pokút.

K návrhu sa vyjadril odporca v písomnom podaní zo dňa 04.05.2015 a navrhol, aby súd podľa § 250j
ods. 1 O.s.p. návrh zamietol.

Uviedol, že zákon NR SR č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov ustanovuje
podmienky výroby bezpečných potravín a ostatných požívatín, manipuláciu s nimi aj umiestnenie na
trh v záujme podpory a ochrany zdravia ľudí a ochrany spotrebiteľa na trhu potravín. Prevádzkovatelia
potravinárskych podnikov sú podľa § 4 ods. 1 Zákona o potravinách povinní na všetkých stupňoch

výroby, spracúvania a distribúcie, vrátane internetového predaja, dodržiavať požiadavky upravené týmto
zákonom a osobitnými predpismi.

V zmysle Zákona o potravinách ten, kto predáva potraviny, zodpovedá za bezpečnosť a kvalitu
predávaných potravín a má povinnosť na všetkých stupňoch, teda aj na stupni maloobchodu dodržiavať

požiadavky upravené týmto zákonom a osobitnými predpismi. Hlavným cieľom potravinovej legislatívy
je zabezpečenie vysokej úrovne ochrany zdravia ľudí a záujmov spotrebiteľov vo vzťahu k potravinám.

Prevádzkovatelia potravinárskych podnikov, ktoré riadia, sú v zmysle platnej potravinovej legislatívy
povinní nielen zabezpečiť, aby potraviny spĺňali požiadavky Zákona o potravinách ale aj overovať,

či sa také požiadavky plnia. Účelom Zákona o potravinách je upraviť a/ povinnosti prevádzkovateľa
potravinárskeho podniku v záujme podpory ä ochrany zdravia ľudí a ochrany, spotrebiteľa na trhu
potravín, b/ práva a povinnosti osôb vo vzťahu k potravinám, c/ organizáciu, pôsobnosť a právomoc
orgánov úradnej kontroly potravín podľa osobitných predpisov (§1 ods. 1 Zákona o potravinách).

Úradná kontrola je presne definovaný proces, ktorého cieľom je zistiť, či kontrolovaný subjekt plní
povinnosti určené zákonom. Výsledky tohto procesu je príslušný orgán povinný zaznamenať spôsobom
a vo forme určeným v osobitnom predpise a oboznámiť s nimi prevádzkovateľa, ktorý má možnosť
zaujať stanovisko k jednotlivým zisteniam, pripadne podať vysvetlenie, informácie. Na základe takto
zdokumentovaného stavu orgán úradnej kontroly posúdi, či sú dôvody na uloženie sankcie. V prípade

ak dôjde k záveru, že protiprávne konanie účastníka je dostatočne zdokumentované a napĺňa znaky
niektorej zo skutkových podstát iných správnych deliktov uvedených v § 28 Zákona o potravinách,
v súlade s postupom určeným vo všeobecnom predpise o správnom konaní, začne proces, ktorého
výsledkom je rozhodnutie o uložení pokuty. Zamestnanci orgánu úradnej kontroly potravín majú rozsah
svojich oprávnení presne určený v § 20 Zákona o potravinách. Nemôžu ísť nad rámec týchto činností

a v mene regionálnej veterinárnej a potravinovej správy rozhodnúť o začatí správneho konania. Takéto
rozhodnutieprislúchaibasamotnémusprávnemuorgánuavjejmenekonajúcemuštatutárnemuorgánu.

Úlohy orgánov úradnej kontroly potravín sú upravené v § 1 Zákona o potravinách, podľa ktorého:(1) Úradná kontrola potravín sa vykonáva
a/ na všetkých stupňoch výroby, spracúvania potravín a ich distribúcie,
b/ nad dovozom potravín z tretích krajín a vývozom,

c/nad dodržiavaním podmienok zdravotnej spôsobilosti podľa osobitných predpisov určujúcich
požiadavkynaosobnúhygienuahygienuosôbpriamoalebonepriamozúčastnenýchnavýrobepotravín,
manipulácii s nimi a ich umiestnení na trh,
d/ nad dodržiavaním zákazu klamlivej reklamy potravín.

(2) Úradnou kontrolou potravín sa overuje dodržiavanie požiadaviek ustanovených týmto zákonom a
osobitnými predpismi v oblastiach a na účel uvedený v odseku 1; neuplatňuje sa, ak ide o metrologickú
kontrolu a metrologický dozor, veterinárne kontroly podľa osobitného predpisu, ako aj kontrolu krmív
podľa osobitného predpisu.

Orgány uvedené v § 21 ods. 1 písm. b/ až d/ vykonávajú úradnú kontrolu potravín podľa osobitného

predpisu. Úradná kontrola potravín sa môže vykonávať nepretržite; ak z konania alebo charakteru
kontrolovanej osoby vyplýva odôvodnený záver, že môže dôjsť k ohrozeniu života alebo zdravia osoby
poverenej výkonom kontroly alebo k mareniu výkonu úradnej kontroly, úradná kontrola sa vykoná za
spoluúčasti príslušníkov Policajného zboru.

Podľa § 20 ods. 8 Zákona o potravinách zamestnanci orgánov úradnej kontroly potravín vykonávajúci
úradné kontroly potravín sú pri výkone kontroly oprávnení
a/ vstupovať v prevádzkovom čase a mimo prevádzkového času do priestorov, v ktorých sa
preukázateľne zdržiavajú osoby a v ktorých sa potraviny vyrábajú, manipuluje sa s nimi alebo sa
umiestňujú na trh,

b/ požadovať od prevádzkovateľov vysvetlenie, informácie, údaje, doklady a iné písomnosti potrebné na
výkonkontrolyanazeraťdonichavyhotovovaťznichkópiealebovýpisy,akoajvyhotovovaťfotografickú
dokumentáciu, ak to považujú za potrebné; ak sú tieto súčasťou obchodného tajomstva, zamestnanci
orgánov úradnej kontroly potravín sú povinní o týchto skutočnostiach zachovávať mlčanlivosť.

Osobitným predpisom, ktorý upravuje spôsob vykonávania úradných kontrol potravín je Nariadenie
Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 882/2004 z 29. apríla 2004 o úradných kontrolách
uskutočňovaných s cieľom zabezpečiť overenie dodržiavania potravinového a krmivového práva a
predpisov o zdraví zvierat a o starostlivosti o zvieratá v platnom znení. Podľa tohto nariadenia je
potrebné, aby členské štáty vynucovali potravinové a krmivové právo a predpisy o zdraví zvierat a o

starostlivosti o zvieratá, aby sledovali a overovali, či prevádzkovatelia dodržiavajú vo všetkých fázach
výroby, spracovania a distribúcie príslušné požiadavky tohto práva a týchto predpisov. Na tento účel je
potrebné organizovať úradné kontroly. Tiež je potrebné, aby frekvencia úradných kontrol bola pravidelná
a úmerná riziku, berúc pri tom do úvahy výsledky kontrol, ktoré vykonali prevádzkovatelia v oblasti
krmív a potravín v rámci programov kontroly na základe HACCP alebo v rámci programov zabezpečenia

kvality, ak sú tieto programy navrhnuté tak, aby spĺňali požiadavky potravinového a krmivového práva
a predpisov o zdraví zvierat a o starostlivosti o zvieratá. Je potrebné, aby sa v prípade podozrenia z
nedodržania predpisov vykonávali kontroly ad hoc. Je potrebné, aby ďalšie kontroly ad hoc vykonávali
kedykoľvek, a to aj v prípade, keď neexistuje podozrenie z nedodržania predpisov.

Podľa čl. 2 ods. 1 Nariadenia (ES) č. 882/2004 „Úradná kontrola" znamená akákoľvek forma kontroly,
ktorú vykonáva príslušný orgán alebo spoločenstvo s cieľom overenia dodržiavania potravinového a
krmivového práva a predpisov o zdraví zvierat a o starostlivosti o zvieratá.

Podľa čl. 2 ods. 7 Nariadenia (ES) č. 882/2004 „Inšpekcia" znamená preskúmanie ktoréhokoľvek

hľadiska krmív a potravín, zdravia zvierat a starostlivosti o zvieratá, s cieľom overenia, či takéto
hľadisko spĺňa zákonné požiadavky potravinového a krmivového práva a predpisov o zdraví zvierat a
o starostlivosti o zvieratá.

Podľa čl. 3 ods. 1 Nariadenia (ES) č. 882/2004 členské štáty zabezpečia, aby sa pravidelne vykonávali

úradné kontroly na základe rizika a s vhodnou frekvenciou, aby sa tak dosiahli ciele tohto nariadenia,
berúc pri tom do úvahy efektívnosť hodnotenia predajní potravín, vzhľadom na možné riziká, ktoré
by mohli nepriaznivým spôsobom ovplyvniť bezpečnosť a kvalitu potravín umiestňovaných na trh.
Stanovená frekvencia kontrol závisí od rozboru rizík v závislosti od kritérií, ktoré zahŕňajú rozsahpôsobnosti predajne, komodity umiestňované na trh, funkčnosť a čistotu prevádzkarne, hygienu
zariadení v prevádzkarni, hygienu skladovania a predaja, osobnú hygienu, predaj tovaru, (udržiavanie
teplotných režimov a príslušnú evidenciu, vysledovateľnosť tovaru, aplikovaný systém založený na

princípoch ,,Hazard analysis and critical control points". Na základe týchto kritérií sú vykonávané
plánované úradné kontroly, v prípade nedostatkov nad rámec plánovanej činnosti dodatočné úradné
kontroly. Priebežne, berúc do úvahy sortiment predávaných komodít sú plánované úradné odbery
vzoriek. Nezávisle sú vykonávané kontroly za účelom overovania rýchleho výstražného systému pre
potraviny a krmivá (RASFF), cielené kontroly mimo pracovnej doby a kontroly vzťahujúce sa na ochranu

spotrebiteľa.Vkonečnomdôsledkusúdopočtukontrolzapočítanéajkontrolyzaoberajúcesapodaniami
spotrebiteľov.

V ďalšej časti vyjadrenia odporca poukázal na štatistiku kontrol v zmysle Zákona o potravinách:
Za obdobie 01.01.2013 až 30.03.2015 bolo v prevádzkach spoločnosti Kaufland Slovenská republika
v.o.s. Poprad a Kežmarok, ktoré patria do pôsobností Regionálnej a veterinárnej a potravinovej správy

Poprad vykonaných 53 kontrol, pričom bolo zaznamenaných 30 kontrol s nedostatkami, tie tvorili 56 %
a tým následne zvyšovali rizikovosť prevádzky a taktiež priamo úmerne frekvenciu ďalších vykonaných
kontrol. Čo sa týka podnetov prijatých od spotrebiteľov, tie v počte 14 podaní za obdobie 01.01.2013
až 30.03.2015 tvorili najväčšiu skupinu podaní, riešených v hypermarketoch v regióne Poprad, z toho
je zrejmá nespokojnosť spotrebiteľov s predajom potravín v spoločnosti Kaufland Slovenská republika

v.o.s.. Z celkového počtu kontrol prislúchalo tomuto typu kontroly 26,41%.

RVPS Poprad taktiež vo svojej právomoci vykonáva podľa §10 ods. 16 zákona č. 491/2001 Z.z. o
organizácii trhu s vybranými poľnohospodárskymi výrobkami v znení neskorších predpisov kontroly
zhody pri dovoze, vývoze a na vnútornom trhu.

Kontroly zhody v sektore ovocia a zeleniny sa vykonávajú za účelom dodržiavania čestného
obchodovania a prehľadnosti na trhu a za účelom vylúčenia výrobkov nedostatočnej kvality z trhu.
Singulárnym predpisom, ktorý ustanovuje spôsob vykonávania kontrol zhody je Nariadenie komisie (EU)
č. 543/2011 zo 7.júna 2011, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá uplatňovania nariadenia Rady (ES)

č.1234/2007 (podľa článku 230 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EU) č. 1308/2013
sa odkazy na nariadenie (ES) č. 1234/2007 sa považujú za odkazy na nariadenie č. 1308/2013 a
č. 1306/2013), pokiaľ ide o sektory ovocia a zeleniny a spracovaného ovocia a zeleniny, s cieľom
zabezpečiť selektívne a primerane časté vykonávanie kontrol zhody na základe analýzy rizík, aby sa
zistilo dodržiavanie obchodných noriem. Podľa článku 9 nariadenia (EU) č. 543/2011 každý členský štát

určí kontrolný orgán alebo orgány zodpovedné za uplatňovanie tejto kapitoly.

Podľa §10 ods. 7 zákon č. 491/2001 o organizovaní trhu s vybranými poľnohospodárskymi výrobkami
- kontroly zhody s obchodnými normami čerstvého ovocia u čerstvej zeleniny vykonáva regionálna
veterinárna a potravinová správa.

Podľa článku 11 ods. 1 Nariadenia (EÚ) č. 543/2011 členské štáty zabezpečia selektívne a primerane
časté vykonávanie kontrol zhody na základe analýzy rizík, aby sa zaistilo dodržiavanie obchodných
noriem, pričom kritériá na posúdenie rizík môžu zahŕňať aj:
a/ charakter výrobku, dobu výroby, cenu výrobku, počasie, balenie a manipuláciu, podmienky

skladovania, krajinu pôvodu, spôsob prepravy alebo objem zásielky,
b/ veľkosť podniku obchodníkov, ich pozíciu v obchodnom reťazci, objem alebo hodnotu výrobkov, ktoré
predávajú, sortiment výrobkov, oblasť dodávky alebo druh vykonávanej podnikateľskej činnosti, ako
napr. skladovanie, triedenie, balenie alebo predaj,
c/ zistenia z predchádzajúcich kontrol vrátane počtu a druhu zistených nedostatkov, obvyklej kvality

predávaných výrobkov, úrovne používaného technického vybavenia,
d/ spoľahlivosť obchodníkových systémov zaistenia kvality alebo systémov samokontroly týkajúcich sa
dodržiavania obchodných noriem,
e/ miesto, kde kontrola prebieha, najmä pokiaľ ide o miesto prvého vstupu do Únie, alebo miesto, kde
sa výrobky balia alebo nakladajú,

f/ akékoľvek ďalšie informácie, ktoré môžu poukazovať na riziko nedodržiavania noriem.Podľačlánku11ods.3Nariadenia(EU)č.543/2011,pokiaľsaprikontroláchzistiavýraznénezrovnalosti,
zvýšia členské štáty periodicitu kontrol, ktoré sa týkajú obchodníkov, výrobkov, pôvodu alebo iných
parametrov.

Podľa článku 11 ods. 4 Nariadenia (EU) č. 543/2011 obchodníci poskytnú kontrolným orgánom všetky
informácie, ktoré tieto orgány považujú za potrebné z hľadiska organizácie a vykonávania kontrol zhody.

Na dosiahnutie týchto cieľov Štátna veterinárna a potravinová správa SR vypracovala procesy a

pracovné postupy, popísané v Manuáli na výkon kontroly zhody obchodných noriem čerstvého ovocia
a zeleniny (Manuál č.01/2014-OZ, dátum schválenia po aktualizácii: 1.3.2014), ktorý je pre inšpektorov
vykonávajúcich predmetné kontroly záväzný. Výsledky kontrol zhody sú zapisované do intranetového
programu KIC (kontrolná inšpekčná činnosť). Ku každej kontrole sa vyplní konkrétna analýza rizika
a počítačový .systém na základe výsledného sčítania bodov stanoví dátum nasledujúcej kontroly.
Frekvencia kontrol je určená sčítaním pridelených bodov po zohľadnení kritérií na posúdenie rizík, ktoré

v súlade s článkom 11 ods. 1 Nariadenia (EU) č. 543/2011 zahŕňajú činnosť v roku, veľkosť podniku,
veľkosť zásobovacieho obvodu, obrátkovosť, sortiment, druh vykonávanej podnikateľskej činnosti,
skladovanie, úroveň použitého technického vybavenia a kvalitu predávaných výrobkov. Bodový sumár
určí kategóriu s minimálnym počtom kontrol (L- min. mesačne, II. min. štvrťročne. III. min. polročne).

Štatistika počtu kontrol zhody:
Vroku2013bolovprevádzkespoločnostiKauflandSlovenskárepublikav.o.s.,Moyzesova4067,Poprad
v zmysle zákona č. 491/2001 Z.z. o organizácii trhu s vybranými poľnohospodárskymi výrobkami v znení
neskorších predpisov vykonaných 8 kontrol, z ktorých 37,5% bolo plánovaných, 37,5% bolo podnetov
zo strany spotrebiteľov a 25% bolo cielených vykonaných na základe listu ŠVPS SR.

V roku 2014 v uvedenej prevádzke bolo vykonaných 7 kontrol - 3 plánované, 3 cielené na základe listu
SVPS SR a 1 podnet zo strany spotrebiteľa.

V prevádzke Tvarožnianska, Kežmarok boli v roku 2013 vykonané 2 plánované a jedna cielená kontrola

na základe listu SVPS SR a zhodný stav bol aj v roku 2014.

Podľa čl. 3 ods. 2 Nariadenia (ES) č. 882/2004 úradné kontroly sa budú uskutočňovať bez
predchádzajúceho upozornenia, okrem takých prípadov ako je audit, kedy je predchádzajúce
informovanie prevádzkovateľa v oblasti krmív a potravín potrebné.

Podľa čl. 3 ods. 3 Nariadenia (ES) č. 882/2004 úradné kontroly sa budú uskutočňovať v každej fáze
výroby, spracovania a distribúcie krmív alebo potravín, zvierat a živočíšnych výrobkov.

Budú sem patriť aj kontroly prevádzkovateľov v oblasti krmív a potravín, kontroly používania krmív a

potravín, ich skladovania, a kontroly akéhokoľvek procesu, materiálu, akejkoľvek látky, činnosti alebo
operácie, vrátane prepravy, uplatnených na krmivách alebo potravinách a na živých zvieratách, potrebné
na dosiahnutie cieľov tohto nariadenia.

Podľa čl. 4 ods. 1 a ods. 2 písm. g/ Nariadenia (ES) č. 882/2004 na účely úradných kontrol uvedených v

tomto nariadení budú členské štáty menovať zodpovedné príslušné orgány; tieto príslušné orgány budú
zabezpečovať,abyprevádzkovateliavoblastikrmívapotravínbolipovinníprejsťakoukoľvekinšpekciou,
vykonanou podľa tohto nariadenia, a aby boli povinné pomáhať personálu príslušného orgánu pri plnení
jeho úloh. Orgánmi štátnej správy vo veciach úradnej kontroly potravín podľa Zákona o potravinách a
osobitných predpisov sú aj regionálne veterinárne a potravinové správy (§ 21 ods. 1 písm. d/ Zákona

o potravinách).

Všetky činnosti, ktoré zahŕňajú úradné kontroly, sú uvedené v čl. 10 ods. 2 písm. a/ až i/ Nariadenia
(ES) č. 882/2004.

Podľačl.9ods.1ažods.3Nariadenia(ES)č.882/2004:1.Príslušnýorgánbudepísaťsprávyoúradných
kontrolách, ktoré vykonal. 2. Tieto správy budú obsahovať opis účelu úradnej kontroly, použitých
kontrolných metód, výsledkov úradnej kontroly a prípadnej akcie, ktorú musí príslušný prevádzkovateľuskutočniť. 3. Príslušný orgán poskytne príslušnému prevádzkovateľovi kópiu správy uvedenej v odseku
2, minimálne v prípade nedodržiavania predpisov.

Podľa čl. 10 ods. 1 Nariadenia (ES) č. 882/2004: Úlohy súvisiace s úradnými kontrolami sa budú vo
všeobecnosti vykonávať s využitím vhodných kontrolných metód a techník, ako je monitoring, dozor,
overovanie, audit, inšpekcia, odoberanie vzoriek a analýza.

Podľa čl. 54 ods. 1 Nariadenia (ES) č. 882/2004, ak príslušný orgán zistí nedodržiavanie predpisov, bude

konať tak, aby zabezpečil, aby prevádzkovateľ situáciu napravil. Príslušný orgán bude pri rozhodovaní
o tom, ako bude konať, brať do úvahy povahu tohto nedodržiavania, ako aj minulosť prevádzkovateľa
pokiaľ ide o nedodržiavanie predpisov.

Podľa článku 54 ods. 2 Nariadenia (ES) č. 882/2004, pokiaľ je to potrebné, budú súčasťou tohto
konania tieto opatrenia: a) nariadenie hygienických postupov alebo akejkoľvek inej akcie, ktorú považuje

príslušný orgán za potrebnú na zabezpečenie krmivovej a potravinovej bezpečnosti alebo dodržiavania
potravinového a krmivového práva a predpisov o zdraví zvierat a o starostlivosti o zvieratá; b)
obmedzenie alebo zákaz uvádzať tieto krmivá, potraviny alebo zvieratá na trh, dovážať ich alebo
vyvážať; c) sledovanie a v prípade potreby nariadenie o stiahnutí krmív a potravín z obehu, odňatí
a/alebo ich zničení; d) povolenie použiť krmivá a potraviny na iné účely než na ktoré boli pôvodne

určené; e) pozastavenie prevádzky alebo zatvorenie celého príslušného podniku alebo jeho časti na
primerané obdobie, f) pozastavenie alebo odňatie schválenia podniku; g) opatrenia uvedené v článku
19 pre zásielky z tretích krajín; h) akékoľvek iné opatrenie, ktoré príslušný orgán považuje za vhodné.

Podľa článku 54 ods. 3 Nariadenia (ES) č. 882/2004 príslušný orgán poskytne príslušnému

prevádzkovateľovi alebo jeho zástupcovi a) písomné oznámenie o svojom rozhodnutí o akciách, ktoré
sa majú uskutočniť podľa odseku 1, spolu s odôvodnením tohto rozhodnutia a b) informáciu o práve
odvolať sa proti takémuto rozhodnutiu a o použiteľnom postupe a lehotách.

Podľa čl. 55 ods. 1 Nariadenia (ES) č. 882/2004 Sankcie - členské štáty stanovia predpisy o sankciách

uplatniteľných v prípade porušenie potravinového a krmivového práva a iných ustanovení spoločenstva,
týkajúcich sa ochrany zdravia zvierat a starostlivosti o zvieratá, a prijmú opatrenia potrebné na
zabezpečenie ich vykonávania. Zavedené sankcie musia byť účinné, úmerné a odradzujúce. Povinnosť
zakotvenú v uvedenom článku si Slovenská republika splnila tým, že do šiestej časti Zákona o
potravinách zakotvila systém sankcií - iných správnych deliktov, na ukladanie ktorých sa vzťahuje

všeobecný predpis o správnom konaní, teda správny poriadok (§ 28 ods. 12) a priestupkov, na ukladanie
ktorých sa vzťahuje osobitný predpis - zákon SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších
predpisov.

Podľa názoru správneho orgánu platnou právnou úpravou a zavedeným systémom je v Slovenskej

republike zabezpečená nestrannosť, kvalita a konzistentnosť úradných kontrol na všetkých úrovniach,
pričom frekvencia kontrol je stanovená na základe rizika a výsledkov predchádzajúcich kontrol.
Príslušný kontrolný orgán vykonáva úradné kontroly v súlade so zdokumentovanými postupmi, ktoré
vychádzajú z platnej národnej a európskej legislatívy. Takým je aj Pokyn SVPS SR č. 11/2012, ktorým
sa stanovujú pravidlá výkonu úradnej kontroly potravín podľa zákona o potravinách, ktorý obsahuje aj

formu úradného záznamu.

Podľa § 18 ods. 2 a ods. 3 Správneho poriadku, pokiaľ sa konanie začína na podnet správneho orgánu,
je konanie začaté dňom, keď tento orgán urobil voči účastníkovi konania prvý úkon a o začatí konania
správny orgán upovedomí všetkých známych účastníkov konania. Správne konanie začaté na podnet

správneho orgánu (ovládané zásadou oficiality) sa považuje za začaté dňom, keď orgán príslušný vo
veci rozhodnúť urobil voči účastníkovi konania prvý úkon. Za takýto úkon treba považovať doručenie
prvej písomnosti účastníkovi konania, ktorá obsahuje upovedomenie o začatí konania.

Podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku je správny orgán povinný dať účastníkom konania a zúčastneným

osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho
zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.Podľa § 27 ods. 1 Správneho poriadku ak je to potrebné, správny orgán určí na vykonanie úkonu v
konaní primeranú lehotu.

V súvislosti s námietkami navrhovateľa odporca uviedol, že podľa jeho názoru správneho orgánu
uvedený výklad ide zásadne nad rámec čl. 6 a 8 Dohovoru. Odporca poukázal na jednoznačne
vymedzené zákonné právo vykonávať úradné kontroly potravín bez prechádzajúceho ohlásenia, bez
akékoľvek povolenia a súhlasu ďalšieho orgánu (samozrejme vo frekvenciách stanovených určeným
spôsobom), s vymedzeným oprávnením zamestnancov orgánu úradnej kontroly potravín vstupovať v

prevádzkovom čase aj mimo prevádzkového času do priestorov, v ktorých sa preukázateľne zdržiavajú
osoby a v ktorých sa potraviny vyrábajú, manipuluje sa s nimi alebo sa umiestňujú na trh. (§ 20 ods.
8 Zákona o potravinách, čl. 3 ods. 1 až 3, čl. 4 a čl. 10 ods. 2 písm. a/ až i/ Nariadenia (ES) č.
882/2004). Podľa čl. 3 ods. 8 Nariadenia (ES) č. 178/2002 ,,umiestnenie na trhu" znamená skladovanie,
uchovávame potravín alebo krmív na účely predaja, vrátane ponúkania na predaj alebo akúkoľvek
inú formu prevodu, či už bezplatnú alebo nie a predaj, distribúciu a iné formy prevodu samy o sebe.

Prevádzkareň, v ktorej sa umiestňujú na trh potraviny, nemožno považovať za obydlie s garantovanou
ochranou súkromia a nedotknuteľnosti, ktorá by v tomto prípade bola v rozpore so záujmom ochrany
zdravia ľudí a ochrany spotrebiteľa na trhu potravín. Navyše, z charakteru vykonávanej činnosti vyplýva,
že predaj potravín nie je možné vykonávať bez tohto, aby do nej nemali prístup spotrebitelia.

Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, priznáva práva fyzickým osobám aj právnickým
osobám. „Pod ochranu Dohovoru spadajú práva každého jednotlivca nachádzajúceho sa na území
zmluvného štátu a podliehajúceho jeho jurisdikcii. Adresátmi ustanovení Dohovoru tak môžu byť občania
signatárskych štátov, ale aj cudzinci a utečenci, prípadne osoby bez štátnej príslušnosti. Právnické
osoby sa môžu dovolávať ustanovení Dohovoru v obmedzenom rozsahu, ich pôsobnosť je odvodená

od povahy oprávnenia zakotveného v konkrétnom ustanovení (Šišková: Dimenze ochrany lidských
práv..., s. 113-115.) Podľa názoru správneho orgánu, vychádzajúc z vyššie uvedeného a vzhľadom na
povahu oprávnenia, právnická osoba sa nemôže dovolávať napríklad práva na rodinný a súkromný
život, práva na uzatvorenie manželstva, práva na vzdelanie a práva na slobodné voľby. Práve čl. 8
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, na ktorý sa navrhovateľ odvoláva, právo

na rešpektovanie súkromného a rodinného života právnickej osobe zaručovať nemôže, keďže výkon
tohto., práva, by bol irelevantný. Oprávnenie orgánu úradnej kontroly potravín vstupovať do priestorov,
v ktorých sa preukázateľne zdržiavajú osoby a v ktorých sa potraviny vyrábajú, manipuluje sa s nimi
alebo sa umiestňujú na trh, mu prináleží z osobitného právneho predpisu, ktorým je zákon o potravinách
a preto orgán úradnej kontroly potravín nepotrebuje schválenie kontroly žiadnym nezávislým orgánom

vopred, je to nemožné z právneho aj z praktického hľadiska. Z uvedených ustanovení jednoznačne
vyplýva, že vykonávanie úradných kontrol vykonáva v rámci svojho pôsobenia RVPS prostredníctvom
inšpektorov a ich vykonávaním nemohlo byť porušené právo navrhovateľa na súkromie. Je nepochybné,
že prevádzkareň, kde sú na trh umiestňované potraviny s cieľom ich predaja konečnému spotrebiteľovi,
nemôže byť považovaná za obydlie s garantovanou ochranou súkromia a nedotknuteľnosti. Takýto

výklad by išiel nepochybné nad rámec dikcie čl. 8 Dohovoru. Keby tomu tak bolo, každý spotrebiteľ by
už vstupom do prevádzkarne zasiahol do súkromia a nedotknuteľnosti žalobcu, čo by bolo v rozpore
so samotným účelom ním vykonávanej činnosti, ktorou je predaj potravín. Kontroly sa vykonávajú
neohlásené. Orgán úradnej kontroly potravín vykonáva úradné kontroly potravín vždy s cieľom ochrany
života a zdravia ľudí a zvierat. K námietke žalobcu týkajúcej sa rozporu zásahu kontrolného orgánu s

čl. 8 Dohovoru je ďalej potrebné uviesť, že zásah prvostupňového správneho orgánu bol v súlade s
právom, sledoval legitímny cieľ a bol nevyhnutný y demokratickej spoločnosti. V prípade úradnej kontroly
potravín sa nevyžaduje príkaz sudcu na jej vykonanie. Inšpektori pri výkone kontroly postupovali v
zmysle oprávnení daných zákonom.

K časti OBCHODNÉ TAJOMSTVO správny orgán uviedol, že jediným orgánom, ktorý môže záväzne
rozhodnúť o tom, či prejav vôle účastníka konania všetky jeho vyjadrenia pred začatím tohto správneho
konania, ako aj počas správneho konania, považovať za obchodné tajomstvo, je súd. Dotknuté správne
orgány pri zverejňovaní rozhodnutí postupujú podľa § 20 ods. 16 Zákona o potravinách.

Zuvedenéhotedavyplýva,ženavrhovateľsadomáhapostupusúdupodľapiatejhlavypiatejčastiO.s.p.,
ktorá upravuje konanie o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy.Krajský súd podľa ustanovení § 250v O.s.p. preskúmal zásah odporcu, oboznámil sa s obsahom
predloženého administratívneho spisu, vypočul účastníkov konania a zistil tento skutkový stav.

Zo záznamu Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Poprad zo dňa 23.01.2015 vyplýva, že išlo o
úradnú kontrolu potravín č. PP/2015/SK,JU,BO,BI,PI/4 vykonanej podľa §21 ods. 1 písm. d/ zákona NR
SR č. 152/1995 Z.z. o potravinách v znení neskorších predpisov a to dňa 23.01.2015 od 08.30 do 13.00
hod.. Kontrolovaným subjektom bol Kaufland Slovenská republika v.o.s., so sídlom Trnavská cesta 41/A,
Bratislava a miestom vykonania kontroly bol Kaufland, prevádzka Poprad, Moyzesova 4067/3, Poprad a

použitá kontrolná metóda je overovanie, inšpekcia, účel kontroly je označená plánová kontrola, cielená
kontrola a súčasne z bodu II. tohto záznamu vyplýva, že ide o
1. kontrolu dokladov potrebných na vykonávanie podnikateľskej činnosti,
2. kontrola kvality predávaných druhov tovarov a tovarov po DS/DMT, kontrola označovania potravín,
3. kontrola osobnej a prevádzkovej hygieny,
4. kontrola prevádzkovej hygieny pri výrobe pekárenských výrobkov z hlbokozmrazených polotovarov,

kvality, označovania a predaja pekárenských výrobkov,
5. kontrola hygieny skladovania,
6. potravinársky odpad,
7. hygienický a sanitačný režim, plán HACCP,
8. vysledovateľnosť potravín,

9. kontrola predaja lahôdkarských výrobkov,
10. kontrola vykonaná v zmysle § 12a os. 1 písm. b/ zákona č. 152/1995 Z.z. o potravinách v znení
neskorších predpisov, týkajúca sa zverejnenia „Polročného výkazu“, o percentuálnom podiele obratu z
predaja potravín konečnému spotrebiteľovi vyrobených v Slovenskej republike,
11. kontrola výrobkov v rámci politiky kvality EÚ na základe prípisu ŠVPS SR Bratislava č. 2328/09-368

zo dňa 21.10.2009,
12. kontrola kvality ovocia, zeleniny a zemiakov - vhodnosť na ľudskú spotrebu, vykonaná v zmysle listu
ŠVPS SR Bratislava č. 1573/14-360 zo dňa 12.06.2014,
13. kontrola vhodnosti konzumných zemiakov na ľudskú spotrebu pri ich uvádzaní na trh, vykonaná v
zmysle listu ŠVPS SR Bratislava č. 1436/2014-367 zo dňa 02.05.2014,

14. kontrola olivových olejov.

Ďalej z tohto záznamu vyplýva, že pri kontrole bola prítomná pani P. W., vedúca obchodného domu,
ktorá do záznamu uviedla, že k záznamu sa vyjadria v zákonom stanovenej lehote. Zo záznamu súčasne
vyplýva, že za kontrolovaný subjekt bola s obsahom tohto záznamu oboznámená pani P. W., vedúca

obchodného domu ako osoba oprávnená konať za kontrolovaný subjekt a to s kontrolnými zisteniami,
výsledkami úradnej kontroly potravín a s uloženými opatreniami. Súčasne záznam obsahuje text, že
ak oboznámená osoba, ktorá sa zúčastnila kontroly, nie je oprávnená konať za kontrolovaný subjekt,
je povinná bezodkladne informovať o uložených opatreniach osobu oprávnenú konať za kontrolovaný
subjekt. Zo spisu nevyplýva, žeby odporcovi bolo takéto oznámenie doručené.

Občiansky súdny poriadok v ustanovení § 250v ods. 1 O.s.p. upravuje, že fyzická osoba alebo právnická
osoba, ktorá tvrdí, že bola ukrátená na svojich právach a právom chránených záujmoch nezákonným
zásahom orgánu verejnej správy, ktorý nie je rozhodnutím, a tento zásah bol zameraný priamo proti
nej alebo v jeho dôsledku bol proti nej priamo vykonaný, môže sa pred súdom domáhať ochrany proti

zásahu, ak taký zásah alebo jeho dôsledky trvajú alebo hrozí jeho opakovanie.

Podľa ods. 2 tohto ustanovenia - orgán, proti ktorému návrh smeruje, je orgán, ktorý podľa tvrdenia
uvedeného v návrhu vykonal zásah; v prípade zásahu ozbrojených síl, ozbrojeného zboru alebo iného
verejného zboru je to orgán, ktorý tento zbor riadi, alebo ktorému je taký zbor podriadený.

Podľa § 250v ods. 3 O.s.p. - návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých
použitie umožňuje osobitný predpis, alebo ak sa navrhovateľ domáha len určenia, že zásah bol alebo
je nezákonný. Návrh musí byť podaný do 30 dní odo dňa, keď sa osoba dotknutá zásahom o ňom
dozvedela, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď k nemu došlo.

Podľa ods. 4 tohto ustanovenia - súd o takom návrhu rozhodne rozsudkom. Ak súd návrhu vyhovie, vo
výroku rozsudku uvedie označenie orgánu, ktorému sa povinnosť ukladá, predmet a číslo správneho
konania a lehotu, v ktorej má orgán verejnej správy túto povinnosť vykonať. Povinnosť spočíva v zákazepokračovať v porušovaní práva navrhovateľa a v príkaze, ak je to možné, obnoviť stav pred zásahom.
Ustanovenie § 250u platí rovnako. Súd návrh zamietne, ak nie je dôvodný alebo návrh nie je prípustný.

Zákon č. 152/1995 Z.z. o potravinách v znení neskorších predpisov v § 1 - účel a rozsah zákona v odseku
1 upravuje tak, že tento zákon ustanovuje
a/ povinnosti prevádzkovateľa potravinárskeho podniku v záujme podpory a ochrany zdravia ľudí a
ochrany spotrebiteľa na trhu potravín,
b/ práva a povinnosti osôb vo vzťahu k potravinám,

c/ organizáciu, pôsobnosť a právomoc orgánov úradnej kontroly potravín podľa osobitných predpisov.

Podľa § 21 citovaného zákona - orgány štátnej správy vo veciach úradnej kontroly potravín podľa tohto
zákona a osobitných predpisov sú:
a/ ministerstvo a ministerstvo zdravotníctva,
b/ orgány verejného zdravotníctva,

c/ štátna veterinárna a potravinová správa,
d/ regionálne veterinárne a potravinové správy.

Podľa § 23 ods. 1 uvedeného zákona - orgány štátnej veterinárnej a potravinovej správy uvedené v §
21 odsek 1 písm. c/ a d/ vykonávajú úradnú kontrolu potravín nad ich výrobou, v obchodnej sieti, pri

manipulovaní s nimi a pri ich umiestňovaní na trh
a/ potravín živočíšneho pôvodu,
b/ potravín rastlinného pôvodu vrátane čerstvého ovocia, čerstvej zeleniny, zemiakov a ostatných
poľnohospodárskych produktov v poľnohospodárskej prvovýrobe po zbere úrody, nápojov vrátane
potravín s niektorými zložkami živočíšneho pôvodu, cukrárskych výrobkov, zmrzliny a vody v

spotrebiteľskom balení... .

V súvislosti s realizáciou kontroly odporcu tak, ako vo vyjadrení k návrhu uviedol odporca, je potrebné
postupovať aj podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 882/2004 z 29.apríla 2004
o úradných kontrolách uskutočňovaných s cieľom zabezpečiť overenie dodržiavania potravinového a

krmivového práva a predpisov o zdraví zvierat a o starostlivosti o zvieratá.

Z článku 1 bod 1 uvedeného nariadenia vyplýva, že toto nariadenie stanovuje všeobecné pravidlá pre
vykonávanie úradných kontrol s cieľom overovania dodržiavania predpisov zameraných najmä na tieto
oblasti:

a/prevencia,elimináciaalebozníženienaprijateľnúmierurizíkhroziacichľuďomazvieratámbuďpriamo
alebo nepriamo cez životné prostredie,
b/ zaručenie spravodlivých postupov v oblasti obchodu s krmivami a potravinami a ochrana záujmov
spotrebiteľov, vrátane označovania krmív a potravín a iných foriem informácií pre spotrebiteľa.

Článok 2 uvedeného nariadenia pod bodom 1 upravuje pojem definície úradnej kontroly tak, že
táto znamená akúkoľvek formu kontroly, ktorú vykonáva príslušný orgán alebo spoločenstvo s cieľom
overenia dodržiavania potravinového a krmivového práva a predpisov o zdraví zvierat a o starostlivosti
o zvieratá.

Z článku 3 bod 2 nariadenia vyplýva, že úradné kontroly sa budú uskutočňovať bez predchádzajúceho
upozornenia okrem takých prípadov, ak je audit, kedy je predchádzajúce informovanie prevádzkovateľa
v oblasti krmív a potravín potrebné. Úradné kontroly sa môžu uskutočňovať aj ad hoc.

Podľa bodu 3 tohto článku - úradné kontroly sa budú uskutočňovať v každej fáze výroby, spracovania

a distribúcie krmív alebo potravín, zvierat a živočíšnych výrobkov. Budú sem patriť aj kontroly
prevádzkovateľov v oblasti krmív a potravín, kontroly používania krmív a potravín, ich skladovania a
kontroly akéhokoľvek procesu materiálu akejkoľvek látky, činnosti alebo operácie, vrátane prepravy
uplatnených na krmivách alebo potravinách a na živých zvieratách potrebných na dosiahnutie cieľov
tohto nariadenia.

Z citovaných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku teda vyplýva, že účelom konania o ochrane
pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy je poskytnutie súdnej ochrany fyzickej alebo
právnickej osobe, ktorá tvrdí, že bola ukrátená na svojich právach a právom chránených záujmochnezákonným zásahom orgánu verejnej správy, ktorý nie je rozhodnutím a tento zásah bol zameraný
proti nej alebo jeho dôsledku, bol proti nej priamo vykonaný za predpokladu, ak taký zásah alebo
jeho dôsledky trvajú alebo hrozí jeho opakovanie. Súdne konanie má byť zárukou, že súd vyslovením

povinnosti odporcu nepokračovať v porušovaní práva navrhovateľa a v príkaze, ak je to možné,
obnoviť stav pred zásahom, vytvorí reálny predpoklad na eliminovanie nezákonného stavu, ktorý vznikol
protiprávnym konaním, prípadne aj nekonaním orgánu verejnej správy.

Občiansky súdny poriadok v ustanovení § 250v pojem zásah nedefinuje, jeho definíciu neobsahuje ani

inýzákon.Zustanoveniavyplýva,žeideosúdnuochranupredfaktickýminezákonnýmizásahmiorgánov
verejnej moci, ktoré nie sú rozhodnutím alebo iným individuálnym aktom. Teda možno povedať, že zásah
je nezákonný, resp. protiprávny útok orgánu verejnej moci proti subjektívnym právam fyzickej alebo
právnickej osoby spočívajúci v postupoch orgánu verejnej správy alebo v jeho činnosti, úkone, pokyne,
prípadne nečinnosti. Musí ísť o priamy zásah do subjektívnych práv navrhovateľa.

V predmetnej veci navrhovateľ tvrdí, že došlo k zásahu do jeho súkromia a obydlia v rozpore s čl. 8
ods. 1, 2 Dohovoru o ochrane základných ľudských práv a slobôd, ale aj podľa čl. 16 Ústavy Slovenskej
republiky. Cieľom ochrany podľa § 250v O.s.p. je teda ukončenie nezákonného zásahu správneho
orgánu, proti ktorému sa fyzická alebo právnická osoba nemôže brániť inými prostriedkami.

Primárne súd musel posúdiť, či v predmetnej veci navrhovateľ vyčerpal opravné prostriedky, ktoré
je povinný vyčerpať. Napriek skutočnosti, že Najvyšší súd SR v uznesení sp. zn.: 3Sž 31/2009
vyslovil, že (citácia): „Kumulatívne stanovenie podmienok prípustnosti návrhu na konanie o ochrane
pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy v § 250v ods.3 O.s.p. a to vyčerpanie prostriedkov
nápravy, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis a podanie návrhu v subjektívnej lehote, je

nevyhnutné v zmysle § 152 ods. 4 v spojení s článkom 46 ods. 1 Ústavy SR vykladať tak, aby sa
navzájom nevylučovali. Ustanovenie §250v ods. 3 druhá veta O.s.p. je nevyhnutné vykladať tak, že o
existencii zásahu sa žalobcovia najskôr dozvedeli až doručením oznámenia o vybavení sťažnosti.“

Navrhovateľ síce predložil dôkaz o tom, že proti postupu odporcu podal sťažnosť, ktorá k dňu podania

návrhu vybavená nebola. Napriek uvedenému súd vo veci vychádzal aj z nálezu Ústavného súdu SR sp.
zn.:II.ÚS513/2011-33,ktorýjednoznačnekonštatoval,žetrebavychádzaťzjudikatúryEurópskehosúdu
pre ľudské práva v súvislosti s existenciou efektívneho prostriedku nápravy vo vnútroštátnom poriadku,
pričom podľa článku 35 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je považovaný za
efektívny prostriedok nápravy taký prostriedok, ktorý je dostupný a umožňuje dosiahnuť nápravu alebo

zadosťučinenie za namietané porušenia. Existencia prostriedku nápravy musí byť dostatočne konkrétna
nielen v teórii, ale aj v praxi, v opačnom prípade nemá požadovanú dosiahnuteľnosť a účinnosť.

V preskúmavanej veci súd dospel k záveru, že podanie sťažnosti navrhovateľom nie je efektívnym
prostriedkom nápravy, a preto považoval podaný návrh za podaný včas. Navrhovateľ tvrdí, že zásah

odporcu bol nezákonný, pretože došlo k zásahu do súkromia a obydlia a neboli splnené kumulatívne
tri základné podmienky, ktoré súd v odôvodnení tohto rozsudku cituje vyššie. S týmto názorom
navrhovateľa sa však súd nestotožňuje.

Z citovaných ustanovení Zákona o potravinách a z Nariadenia č. 882/2004 jednoznačne vyplýva, že

odporca bol oprávnený vykonať kontrolu v prevádzke navrhovateľa, vstúpil do obchodných priestorov a
do skladových priestorov, a teda navrhovateľ žiadnym spôsobom nedefinoval, ktoré ustanovenie ktorého
právneho predpisu, resp. nariadenia, ktoré je súčasťou komunitárneho práva, odporca porušil. V tejto
súvislosti je nevyhnutné poukázať na to, že posúdenie zákonnosti štátnej kontroly musí nutne obsahovať
určitý subjektívny prvok, a či kontrola bola primeraná okolnostiam.

Z námietok navrhovateľa v žiadnom prípade nevyplýva, žeby orgán kontroly vstupoval do iných
priestorov, ako mu to umožňuje Zákon o potravinách, resp. nariadenie a jeho námietky uvedené v
návrhu sú veľmi všeobecné, nepoukazujúce na konkrétny subjektívny zásah do práv navrhovateľa ako
právnickej osoby.

Je notoricky známe, že rozsah ochrany súkromia právnickej osoby je oproti fyzickej osobe značne
obmedzený.Ústava Slovenskej republiky v článku 16 ods. 1 upravuje, že nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia je
zaručená. Obmedzená môže byť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Z námietok navrhovateľa, zo záznamu nevyplýva, žeby odporca postupoval v predmetnej veci s Ústavou
Slovenskej republiky, pretože kontroloval obchodnú prevádzku navrhovateľa, podľa názoru súdu je plne
v intenciách citovaných ustanovení zákona č. 152/1995 Z.z. a Nariadenia Európskeho parlamentu a
Rady (ES) č. 882/2004.

Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd v článku 8 upravuje právo na rešpektovanie
súkromného a rodinného života v rade 1. tak, že každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného
a rodinného života, obydlia a korešpondencie, podľa bodu 2 štátny orgán nemôže do výkonu tohto práva
zasahovať s výnimkou prípadov, keď je to v súlade so zákonom a nevyhnutné demokratickej spoločnosti
v záujme národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu krajiny, predchádzania
nepokoju alebo zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky alebo na ochranu práv a slobôd iných.

Pri doslovnom gramatickom výklade citovaného sa javí, že aplikácia čl. 16 Ústavy SR a článku 8 bod 1,
2 Dohovoru sú na právnickú osobu neaplikovateľné, pretože právnická osoba je organizácia osôb alebo
majetku, ktorá sa vykonáva na určitý účel, a ktorej objektívne právo priznáva vlastnú právnu subjektivitu
a je to napr. podnik, organizácia atď.. Je teda jednoznačne polemické, či právnická osoba má právo na

súkromný a rodinný život a ochranu obydlia. Prevádzkovateľ priestory (predajňa a skladové priestory)
podľa názoru súdu nemožno subsumovať pod pojmy súkromie ale ani obydlie.

Aj v prípade, ak by súd vychádzajúc z navrhovateľom uvedených judikátov sa stotožnil s názorom, že aj
právnická osoba má právo na súkromie, aplikovať judikáty vo vzťahu ku kontrole hospodárskej súťaže

štátnymi orgánmi je nenáležité, pretože pri týchto kontrolách ide o kontrolu obchodov právnych vzťahov.

Zostáva teda posúdiť namietaný zásah odporcu z hľadiska neoprávneného zasahovania, ktorým je také
zasahovanie, ktoré nemá základ v zákonnej úprave, nesleduje legitímny cieľ, nedbá na podstatu a
zmysle obmedzeného základného práva a slobody alebo nie je nevyhnutným a primeraným opatrením

na dosiahnutie legitímneho cieľa.

V súvislosti s námietkou navrhovateľa, že nebol mu známy rozsah kontroly, a teda nemohol zistiť, či
odporca neprekročil svoje kompetencie, je treba zdôrazniť, že aj táto námietka je veľmi všeobecná
a navrhovateľ neuviedol žiadne konkrétnosti poukazujúce na to, že zamestnanci odporcu vykonávali

kontrolné činnosti nad rámec Zákona o potravinách a citovaného Nariadenia.

Z obsahu odpovede Kaufland Slovenská republika v.o.s., Trnavská cesta 41/A, Bratislava zo dňa
27.01.2015 vyplýva, že kontrolné zistenia definované ako nedostatky navrhovateľ akceptoval s tým,
že všetky nedostatky boli ku dňu 26.01.2015 s tým, že budú urobené také opatrenia, aby sa uvedené

nedostatky neopakovali. Pokiaľ ide o realizovanie pričastých kontrol odporcom, súd poukazuje na to,
že navrhovateľ neuviedol žiaden právny predpis, ktorý by odporca porušil a rovnako neuviedol v akých
časových intervaloch má odporca právo vykonávať kontrolu. Kontrola bola realizovaná v obchodnej sieti,
súčasťou ktorých sú aj skladovacie priestory potravín.

Z obsahu predloženého administratívneho spisu je zrejmé, že nie je dôvodná námietka navrhovateľa,
že pri kontrole nebola prítomná tretia osoba, pretože z citovaného záznamu je zrejmé, že pri kontrole
bola prítomná vedúca obchodného domu. V súvislosti s námietkami navrhovateľa, že nebolo predložené
poverenie na vykonanie kontroly, súd poukazuje na tú skutočnosť, že zo Zákona o potravinách
jednoznačne vyplýva, že poverenie na vykonanie kontroly je potrebné iba v tom prípade, ak zamestnanci

regionálnej potravinovej a veterinárnej správy vykonávajú kontroly mimo rámca svojho obvodu. V
predmetnej veci kontrolu vykonávali zamestnankyne Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy
Poprad s miestom vykonania kontroly Kaufland, prevádzka Poprad, Moyzesova 4067/3, Poprad (§ 23
ods. 1 zákona č. 152/1995 Z.z.).

V súvislosti s námietkami žalobcu o zásahu do súkromia a obydlia je treba uviesť, že z judikatúry
Ústavného súdu jednoznačne vyplýva, že ochrana predovšetkým obydlia vo vzťahu k právnickej osobe
nie je taká intenzívna, ako u fyzickej osoby. Naviac kontrola nebola vykonávaná v sídle spoločnosti,ktorá je v Bratislave, ale v obchodných priestoroch navrhovateľa a vzhľadom na to, že potraviny sú
umiestňované aj v sklade, je možné túto kontrolu realizovať aj v týchto priestoroch.

Ďalej je potrebné zdôrazniť, že zamestnanci orgánov úradnej kontroly potravín vykonávajúci úradné
kontroly potravín sú pri výkone kontroly oprávnení a/ vstupovať v prevádzkovom čase do priestorov,
v ktorých sa potraviny vyrábajú, manipuluje sa s nimi alebo sa umiestňujú na trh, b/ požadovať
od prevádzkovateľa vysvetlenie, informácie, údaje, doklady a iné písomnosti na výkon kontroly a
nazerať do nich a vyhotovovať fotografickú dokumentáciu, ak to považujú za potrebné; ak sú tieto

súčasťou obchodného tajomstva, sú zamestnanci orgánov úradnej kontroly potravín povinní o týchto
skutočnostiach zachovávať mlčanlivosť (§ 20 ods. 8 zákona č. 152/1995 Z.z.).

Výklad prezentovaný navrhovateľom v súvislosti so zásahom do súkromia právnickej osoby kontrolnými
orgánmi v obchodných priestoroch súd považuje za absurdný a ním uvádzaná judikatúra, či
už Európskeho súdu pre ľudské práva alebo Európskeho súdneho dvora na predmetnú vec

neaplikovateľné. Navrhovateľ ako právnická osoba realizujúca predaj potravín, vrátane ovocia a
zeleniny, je povinná strpieť vykonávanú kontrolu, pričom zo záznamu je zrejmé, že odporca nerealizoval
žiaden nezákonný zásah, kontroloval iba tie oblasti, ktoré súd už citoval v tomto rozsudku vyššie.

Súd sa v predmetnej veci nezaoberal námietkami navrhovateľa uvedenými v dodatočnom návrhu,

pretože z ustanovenia § 250v ods. 8 O.s.p. vyplýva, že na konanie podľa tejto hlavy sa použijú
ustanovenia prvej a druhej hlavy tejto časti primerane, ak v tejto hlave nie je ustanovené inak. Ak teda
ustanovenie § 250v ods.3 stanovuje lehotu, v ktorej je povinnosť návrh podať a odsek 8 odkazuje
na ustanovenia druhej hlavy piatej časti O.s.p., podľa názoru súdu analogicky v zmysle § 250h ods.
1 námietky proti nezákonnému zásahu možno realizovať iba v 30-dňovej lehote. Doplnený návrh bol

podaný po uplynutí tejto lehoty.

Po preskúmaní postupu odporcu v rozsahu prvotných námietok súd dospel k záveru, že návrh nie je
dôvodný, a preto návrh podľa § 250v ods. 4 O.s.p. zamietol.

O náhrade trov konania rozhodol podľa § 250v ods. 5 O.s.p., podľa ktorého navrhovateľ má právo na
náhradu trov konania, ak súd návrhu vyhovel. Pretože súd návrhu navrhovateľa nevyhovel, rozhodol
výrokom napadnutého rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok (§250v ods. 7 O.s.p.).