Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Monday, January 19, 2015

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 8C/191/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5612210533
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 01. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Halušková
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2015:5612210533.3

Uznesenie

Okresný súd Liptovský Mikuláš v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Pribinova 25, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanej Slovenská republika, v jej mene Ministerstvo
spravodlivosti SR, Župné nám. 13, Bratislava, v konaní o náhradu škody 125 eur a náhrady nemajetkovej
ujmy 330 eur, o návrhoch žalobcu zo dňa 16.01.2015 na prerušenie konania takto

r o z h o d o l :

Návrhy žalobcu zo 16.01.2015 na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b/ a § 109 ods. 2 písm.
c/Občianskeho súdneho poriadku súd z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu okresnému súdu dňa 27.09.2012 domáha, aby zaviazal
žalovanú na zaplatenie majetkovej škody 125 eur a nemajetkovej ujmy 330 eur. Žalobu odôvodnil tým,
že žalobca ako oprávnený navrhol vykonanie exekúcie voči povinnej U. J. pre vymoženie pohľadávky

zo zmluvy o úvere č. 5581030. Súdny exekútor návrh zaevidoval pod č. EX 5581030 a požiadal Okresný
súd Lipt. Mikuláš o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktorý o tejto žiadosti rozhodol 09.02.2011
poverením súdneho exekútora vykonaním exekúcie. Urobil tak po uplynutí zákonom stanovenej doby,
v omeškaní viac ako 6 mesiacov bez toho, aby existovala okolnosť umožňujúca exekučnému súdu
postupovať so zbytočnými prieťahmi. Okresný súd počas tohto obdobia nevykonával vo veci úkony,
smerujúce k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa poškodený počas súdneho konania nachádzal,

čo je základným účelom práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR (rozhodnutia ÚS SR sp. zn. I. ÚS
41/02, III. ÚS 117/02, I. ÚS 13/05). Žalobca písomne požiadal žalovanú o predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody, do podania tejto žaloby žalovaná na podanú žiadosť pozitívne nereagovala.
Ako dôkaž na preukázanie tohto tvrdenia označil spis Ministerstva spravodlivosti SR k predbežnému
prerokovaniu nároku žalobcu a potvrdenie o prijatí žiadosti o predbežné prerokovanie nároku založené
v spise Okresného súdu Liptovský Mikuláš žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o. proti žalovanému Slovenská

republika, Ministerstvo spravodlivosti SR, ktorej predmetom je náhrada škody vzniknutá pri nesprávnom
úradnom postupe pri výkone exekúcie záväzku, vyplývajúceho zo zmluvy o úvere č. 5581123 dlžníka
I. Á., R.. XX.XX.XXXX, sp. zn. súdneho exekútora EX 10348/2010. Požiadavku na nahradenie
majetkovej ujmy v peniazoch odôvodnil tak, že nesprávny úradný postup okresného súdu je dôsledkom
nesústredenej súdnej činnosti intenzity, ktorá má za následok zbytočné prieťahy spojené so zásahom
do výkonu majetkových práv poškodeného. Márnym plynutím času boli reálne ohrozené legitímne

očakávania poškodeného, že správnym postupom súdu dôjde k vymoženiu pohľadávky. Došlo k
vyvolaniu nasledovných rizík: neskorým ukončením procedúry exekučným súdom k zániku povinnej,
neskorým ukončením procedúry exekučným súdom k zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu
s povinnou, neskorým ukončením procedúry exekučným súdom k insolvencii povinnej. Neexistuje
akýkoľvek účinný vnútroštátny prostriedok nápravy spôsobilý reštituovať vzniknutú situáciu, resp.
vyvolaný zásah do zákonných nárokov a základých práv žalobcu spojený s absolútnou nemožnosťou

vrátenia strateného času, čo vyvolalo u žalobcu, resp. u členov riadiacich orgánov spoločnosti, ako
aj jej majiteľov pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty, nedôvery v právo a rovnosť vspoločnosti. Úplne zbytočné a právne nezdôvodniteľné časové omeškanie v rozhodovaní exekučného
súdu spôsobilo v súvislosti s vymáhanou pohľadávkou a jej príslušenstvom zánik ďalších plánovaných
podnikateľských aktivít žalobcu, ako aj zánik už vytvorených podnikateľských plánov. Vyvolaná strata

zisku z realizovaného obchodu spôsobila hospodársku stratu na strane žalobcu aj na strane jeho
majiteľov. Nezákonným zásahom vyvolaná situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy žalobcu a
spôsobila neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať. Potreba náhrady nemajetkovej
ujmymásvojzáklad vpožiadavkenaspravodlivéusporiadanievzťahov,dosiahnutiaadekvátnejnápravy
a primeranej satisfakcie za porušenie základných práv a princípov právneho štátu. Pri určovaní výšky

primeranej náhrady nemajetkovej ujmy vychádzal žalobca z doktríny prijatej Ústavným súdom, podľa
ktorej je spravodlivé, ak sa na každý rok poznačený prieťahmi vzťahuje satisfakcia vo výške cca 660 eur.
Žalobca si ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie
podnikateľského plánovania a rozhodovania, za porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že
nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a v spravodlivé riešenie
veci a vyvolanie rizík, ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky (spôsobené v priamej príčinnej

súvislosti s nesprávnym úradným postupom exekučného súdu) uplatňuje alikvotným pomerom 55 eur
za každý mesiac omeškania činnosti exekučného súdu, sumu 330 eur za 6 celých mesiacov. V danej
veci bol exekučný súd bezdôvodne nečinný viac ako 183 dní.

Pred pojednávaním vo veci, ktoré bolo určené na deň 19.01.2015, žalobca elektronickým podaním zo

16.01.2015 navrhol prerušenie konania do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej
sťažnosti, ktorej predmetom je rozhodnutie o porušení práva žalobcu na zákonného sudcu a práva na
nestranný súd uznesením Krajského súdu v Žiline sp.zn. 8NcC/74/2013. Ako prílohu k tomuto podaniu
pripojil scan sťažnosti neobsahujúcej dátum na porušenie základného práva na súdnu ochranu a na
zákonného sudcu podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods.1 veta prvá Ústavy SR, ako aj základného práva

na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd, spojenú s návrhom na odklad vykonateľnosti, adresovanú Ústavnému súdu SR. V
návrhu poukázal na dôvod prerušenia podľa § 109 ods. 1 písm. b/ a na dôvod prerušenia podľa § 109
ods. 2 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej iba Obč. súd. por.).

Pred pojednávaním vo veci určeným na deň 19.01.2015, žalobca druhým elektronickým podaním zo
16.01.2015 navrhol prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm. c/ Obč. súd. por. do právoplatného
skončenia konania o prejudiciálnych otázkach, ktoré navrhol položiť žalovaný súdnemu dvoru Európskej
únie v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov sp. zn. 7C/6/2010. Ich predmetom je posúdenie
správnosti postupu Exekučného súdu pri vydávaní poverenia na vykonanie exekúcie na podklade

exekučného titulu, ktorým je právoplatný rozsudok rozhodcovského súdu.

Podľa § 109 ods. 1 písm. b/ Obč. súd. por. súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú
nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu pred rozhodnutím vo veci dospel k
záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou, zákonom alebo

medzinárodnouzmluvou,ktoroujeSlovenskárepublikaviazaná;vtomprípadepostúpinávrhústavnému
súdu na zaujatie stanoviska.

Podľa § 109 ods. 2 písm. c/ Obč. súd. por. pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie
prerušiť, ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu,

alebo ak súd dal na takéto konanie podnet.

Z hľadiska aplikácie § 42 ods. 1 Obč. súd. por. súd uvádza, že žalobca obidva návrhy na prerušenie
konania podal elektronicky, bez opatrenia zaručeným elektronickým podpisom; súd ale konštatuje, že
nejde o podania obsahujúce návrhy vo veci samej, ale o procesné návrhy.

Svoj prvý procesný návrh na prerušenie konania do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o
ústavnej sťažnosti, ktorej predmetom je rozhodnutie o porušení práva žalobcu na zákonného sudcu a
práva na nestranný súd uznesením Krajského súdu v Žiline sp.zn. 8NcC/74/2013 žalobca odôvodnil
poukazom na dve rozdielne zákonné ustanovenia. Podľa § 109 ods. 1 písm. b/ Obč. súd. por. je súd

povinný konanie prerušiť v prípade zistenia, že jeho rozhodnutie závisí od otázky, ktorú v tomto konaní
nie je oprávnený riešiť ani ako otázku predbežnú. V konaní potom súd nepokračuje až do odpadnutia
tejto prekážky. Žalobca svoj procesný návrh na prerušenie konania podľa tohto zákonného ustanovenia
odôvodňuje skutočnosťou, že sa mal obrátiť ústavnou sťažnosťou na Ústavný súd SR a domáhaťsa ochrany svojho práva na súdnu ochranu, na zákonného sudcu a na spravodlivý súdny proces. K
návrhu na prerušenie konania pripojil scan sťažnosti neopatrenej dátumom, ktorú mal podať na Ústavný
súd Slovenskej republiky. Skutočnosť, že táto sťažnosť skutočne bola na Ústavnom súde podaná,

žalobcanepreukázal(podanieoznačenéakosťažnosťadresovaná ÚstavnémusúduSR,niejeopatrené
podacou pečiatkou Ústavného súdu, rovnako nebol pripojený dôkaz o podaní tohto podania napr.
na poštovú prepravu, o jeho zaslaní Ústavnému súdu SR elektronickými prostriedkami, obsahujúcimi
zaručený elektronický podpis, alebo elektronickými prostriedkami a o jeho doplnení písomnou formou).
Navyše súd poukazuje na to, že prerušiť konanie podľa § 109 ods. 1 písm.b/ Obč. súd. por. možno len

vtedy, ak k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou,
so zákonom alebo s medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná, dospel súd, a nie
účastník konania (R 53/1999). Pokiaľ ide o návrh na prerušenie konania v zmysle § 109 ods. 2 písm. c/
Obč. súd. por., pri tomto dôvode je vecou úvahy súdu, či konanie preruší, alebo v ňom bude pokračovať.
Žalobca nepreukázal, že prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre
rozhodnutie súdu (konkrétne konanie pred Ústavným súdom SR tak, ako bolo uvedené vyššie); ani

konajúci okresný súd nedal na takéto konanie podnet. Nebol teda zistený dôvod pre prerušenie konania
ani podľa tohto zákonného ustanovenia.

Druhý návrh, ktorým žalobca navrhol prerušenie konania, odôvodňuje §-om 109 ods. 2 písm. c/ Obč.
súd.por.anavrhujeprerušeniekonaniadoprávoplatnéhoskončeniakonaniaoprejudiciálnychotázkach,

ktoré navrhol položiť žalovaný súdnemu dvoru Európskej únie v konaní vedenom na Okresnom súde
Prešov sp. zn. 7C/6/2010. Ich predmetom je posúdenie správnosti postupu Exekučného súdu pri
vydávaní poverenia na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým je právoplatný
rozsudok rozhodcovského súdu. Ani tomuto návrhu súd nevyhovel. Podľa § 109 ods. 2 písm. c/ Obč.
súd. por. pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha konanie, v

ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto
konanie podnet. Žalobca netvrdil, že konanie Okresného súdu Prešov prebieha v totožnej skutkovej
a právnej veci, hoci je z úradnej činnosti súdu známe, že žalobca na súdy podáva štyri všeobecné
typy žalôb. Po ich prejednaní je možné konštatovať, že tieto sa v skutkovom stave v konkrétnostiach
odlišujú (napr. v jednom prípade súd zistil v exekučnom konaní nedostatok pasívnej vecnej legitimácie

povinného, v ďalšom vady pri doručovaní rozhodcovského rozsudku - nezákonný postup pri aplikácii
náhradného doručenia, alebo vymáhanie zákonom nedovoleného plnenia, neexistenciu exekučného
titulu pre nezjednanie rozhodcovskej doložky, alebo došlo k vydaniu poverenia v lehote 15 dní a pod.).
Žalobca netvrdí v čom konkrétne by mala a mohla mať prejudiciálna otázka riešená v označenom
konaní Okresného súdu Prešov význam pre rozhodnutie súdu v prejednávanej veci. Konajúci súd v

prejednávanej veci dôvod na podanie podnetu na začatie takéhoto konania nezistil prihliadajúc aj na
rozsudok Súdneho dvora EÚ Asturcom C-40/08, ktorý nevylučuje posúdenie zmluvnej podmienky aj v
exekučnom konaní. .

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou podpísaného

okresného súdu na Krajský súd v Žiline v 3 písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§42 ods. 3 Obč. súd. por. - kto ho robí,
ktorému súdu je určené, akej veci sa týka a čo sleduje, dátum a podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 Obč.súd.por).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len
tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1; b) konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,

pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d) súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e) doteraz zistený
skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
(§205a); f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.