Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Dunajská Streda

Judgement was issued by JUDr. Erika Lengyelová

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 6C/186/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2215205443
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Lengyelová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2015:2215205443.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Erikou Lengyelovou v právnej veci

navrhovateľa: V. I., O..I.., I. I. K. X, XXX XX D., X.: XX XXX XXX, právne zastúpený: AK Bobák, Bollová
a spol., s.r.o., so sídlom Dr. Vl. Clementisa 10, 821 02 Bratislava IČO: XX XXX XXX, proti odporcovi: Q.
P., R.. XX.XX.XXXX, D. D. XXXX/X, XXX XX A. I. o zaplatenie 409,57 € s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi 181,57 € spolu s úrokom z omeškania 5,25% ročne z tejto
sumy, od 29.11.2013 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku sa návrh z a m i e t a.

III. Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ návrhom zo dňa 01.04.2015 sa domáhal na tunajšom súde vydania platobného rozkazu,
ktorým súd zaviaže odporcu na zaplatenie istiny 409,57 € s príslušenstvom. Nakoľko neboli splnené

zákonné predpoklady pre rozhodnutie veci platobným rozkazom, súd vzhľadom na výšku uplatnenej
istiny rozhodol vo veci rozsudkom bez nariadenia pojednávania.

Podľa § 115a ods. 2 O.s.p. nakoľko sa jedná o drobný spor , súd rozhodol vo veci bez nariadenia
pojednávania .

Podľa § 200ea, ods. 1 O.s.p. ak v priebeh konania dosiahne predmet konania sumu 1.000 Eur, od toho
okamihu ide o drobný spor.

Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s pripojenými listinnými dôkazmi, najmä Zmluvou č.:
O. XXXXXXX ako aj jej Dodatkom zo dňa 02.04.2013, faktúrami, dokladom o predajnej cene mobilného

telefónu, Všeobecnými podmienkami navrhovateľa a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

NavrhovateľuzavrelsodporcomZmluvuč.:O.XXXXXXX,ktorejneoddeliteľnousúčasťousúVšeobecné
podmienky. V zmysle predmetnej zmluvy navrhovateľ vypožičal odporcovi SIM kartu, ktorá mu umožnila
využívať telekomunikačné služby poskytované navrhovateľom. Navrhovateľ týmto návrhom sa domáha
nároku vo výške škody voči odporcovi, ktorá vznikla navrhovateľovi za odpredaný mobilný telefón
Huawei MediaPad 7 Lite a to vo výške 228,-€. Uvedená škoda predstavuje rozdiel medzi predajnou
cenou mobilného telefónu a jeho akciovou cenou , teda predstavuje škodu navrhovateľa, ktorú odporca
spôsobil tým, že získal mobilný telefón za zvýhodnenú cenu oproti cene trhovej tak, že podpisom

Dodatku sa zaviazal používať služby a za tieto platiť po dobu viazanosti a následne porušil svoj základný
záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby ( tzv. doby viazanosti ) a platiť riadne avčas cenu za poskytnuté služby. Odporca si bol podľa navrhovateľa v zmysle Dodatku vedomý, že
mobilný telefón mu je predávaný za cenu akciovú, ktorej výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou
( trhovou ) cenou a poskytnutou zľavou len z toho dôvodu, že sa zaviazal užívať služby po dobu

dohodnutú v Dodatku , pričom nedodržanie tohto záväzku by spôsobilo, že navrhovateľovi vznikla
škoda ( minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny mobilného telefónu ). Navrhovateľ v
návrhu tvrdil, že okrem škody za akciový telefón mu vznikli ďalšie škody zo zvýhodnených cien
služieb počas viazanosti, nákladov za predajný proces, akceptačný a aktivačný proces, SIM -kartu a
vyhradenú kapacitu prevádzkovanej siete, ktorá si vyžaduje na rozšírenie kapacity investície a údržbu

prevádzky, pričom tieto ďalšie škody si navrhovateľ neuplatňuje z dôvodu náročnosti dokazovania.
Z dôvodu náročnosti dokazovania iných škôd odlišných od škody za mobilný telefón boli v minulosti
dohadované paušalizované zmluvné pokuty. Predajná cena konkrétneho zariadenia u navrhovateľa
predstavovala 229,-€. Odporcovi bolo zariadenie predané za akciovú cenu 1 €, teda navrhovateľ si
uplatňuje z titulu škody 228,-€. Odporca riadne a včas nezaplatil cenu poskytnutých služieb vo výške
181,57 € vyfakturovaných v období apríl 2013. Navrhovateľ si uplatňuje úrok z omeškania z celkovej

dlžnej sumy v súlade so Všeobecnými podmienkami, čl. 11 bod.11.14 a to počnúc dňom nasledujúcim
po uplynutí lehoty na dodatočné plnenie uvedenej v pokuse o pokonávku, t.j. od 29.11.2013.

Súd dospel k záveru, že právny vzťah založený medzi navrhovateľom a odporcom na základe Zmluvy
o pripojený je spotrebiteľským vzťahom a Zmluva je spotrebiteľskou zmluvou. V dôsledku toho bolo na
daný vzťah nevyhnutné aplikovať všetky ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa v znení účinnom

v čase uzavretia predmetnej zmluvy. Dňom 01.07.2007 nadobudol účinnosť nový Zákon o ochrane
spotrebiteľa č. 250/2007 Z.z., ktorý v pôvodnom znení v § 3 ods. 3 zakotvuje , že každý spotrebiteľ má
právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

Podľa § 53 ods. 1 a 2 OZ platného od 01.01.2008 spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa ( ďalej len neprijateľná podmienka ). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
sa nepovažujú také, s ktorými mal možnosť spotrebiteľ oboznámiť sa pred podpisom zmluvy ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

Ust. § 53 OZ zakotvuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách.

Vychádzaztoho,žepredovšetkýmspotrebiteľvdobrejviereuzatvárazmluvusdodávateľom,odktorého
očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúknutý tovar a služby koná profesionálne a oproti
spotrebiteľovi so znalosťou ponúkaného tovaru a služieb, čo zodpovedá poctivému prístupu v podnikaní,
pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v
nepomere k jeho plneniu, je neplatná.

Podľa § 53a ods. 1 a 2 OZ ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá
sa uzatvára vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom
neovplyvňuje alebo vo Všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti
takejto podmienky alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je
povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so

všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky
súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie , nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané
finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

Podľa § 420 ods. 1 OZ každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Podľa § 442 ods. 1 OZ uhrádza sa skutočná škoda a to , čo poškodenému ušlo. Predpokladom

úspešnosti žaloby o náhradu škody je preukázanie porušenia právnej povinnosti, vznik ujmy ( škody),
príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody a zavinenie. Podstata porušenia
právnej povinnosti spočíva v rozpore úkonu s právom. Pritom nie je rozhodujúce, či právna povinnosť
vyplýva z právneho predpisu alebo zo záväzkovo-právneho vzťahu. Ujma môže nastať buď v majetkovej
alebo v nemajetkovej sfére poškodeného. Majetkovou ujmou sa rozumie majetková strata vyjadriteľná v

peniazoch. Nemajetková ujma je ujmou v osobnej sfére poškodeného. Škoda sa prejavuje ako skutočná
škoda a ušlý zisk. Pod skutočnou škodou sa chápe zmenšenie majetku poškodeného a pod ušlým
ziskom treba rozumieť to, čo by poškodený mohol získať, keby nevznikla škoda.Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností súd v časti nároku na zaplatenie istiny za poskytovanie
služieb vyhovel, keďže tieto služby boli plnené zo strany navrhovateľa a neboli odporcom zaplatené, čo
bolo potvrdené predloženými listinnými dôkazmi. Pokiaľ sa jedná o príslušenstvo pohľadávky k priznanej

istine, vychádzajúc z ust. § 517 ods. 1 a 2 OZ má navrhovateľ nárok na zaplatenie príslušenstva
pohľadávky - úrokov z omeškania, pretože odporca ako dlžník nezaplatil pohľadávku riadne a včas ani v
dodatočnej lehote stanovenej veriteľom. Úrok z omeškania je zákonom stanovený v zmysle Nariadenia
Vlády č. 87/1995 Z.z. v znení Novely č. 586/2008 Z.z., na základe ktorej bola stanovená výška úroku
z omeškania o 5%-nych bodov vyššie, ako je úroková sadzba určená Európskou centrálnou bankou

platná prvým dňom omeškania pri plnení peňažného dlhu.

Opačného názoru bol súd , čo sa týka časti návrhu o náhradu škody. Navrhovateľom uplatnenú sumu
ako rozdiel medzi trhovou cenou a akciovou cenou mobilného telefónu súd nepovažoval za škodu v
zmysle Občianskeho zákonníka. Dodatok k zmluve o pripojení, ktorý sa týkalo odkúpenia mobilného
telefónu je možné považovať za kúpnu zmluvu v tejto časti. V tomto Dodatku sa účastníci Zmluvy dohodli
na kúpnej cene mobilného telefónu, ktorú síce nazvali ako akciovú cenu ale podľa názoru súdu bola

to dojednaná kúpna cena, čiže navrhovateľovi nemohla vzniknúť škoda t.j. nemohlo dôjsť k zmenšeniu
jeho majetku. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti , keďže neboli splnené základné predpoklady
vzniku zodpovednosti za škodu, súd návrhu navrhovateľa v časti o zaplatenie 228,- € s príslušenstvom
nevyhovel a v tejto časti návrh zamietol.

Z iných konaní vedených na tunajšom súde je zrejmé, že navrhovateľ pri uplatnení tejto škody týmto

kompenzuje v podstate zmluvnú pokutu ako paušalizovanú náhradu škody, ktorú si uplatňoval až do
momentu, kým rozsudkom Okresného súdu v Prešove 17C 112/2010 právoplatného a vykonateľného
27.07.2011 bolo určené, že zmluvné podmienka týkajúca sa zmluvnej pokuty, ktorú používal navrhovateľ
vo svojich zmluvách a Dodatkoch k týmto zmluvám je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a preto aj
podmienkou, ktorá je neplatná.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, keďže neboli splnené základné predpoklady vzniku
zodpovednosti za škodu, súd vo zvyšku návrh zamietol.

Podľa § 142 ods. 2 O.s.p. súd vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného

súdu na Krajský súd v Trnave (§ 204 ods. 1 O.s.p.).

Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované.
Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na
súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný

počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniame) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§205a)

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania (§ 205 ods.3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá toto vykonateľné uznesenie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu (§ 251 ods. 1 O.s.p.). Ak ide o rozhodnutie o výchove
maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková

povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (§ 251 ods. 2 O.s.p.).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.