Rozsudok ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 5. február 2015

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 5T/32/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113010450
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Polaček

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8113010450.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov - samosudca - Mgr. Marián Polaček dňa 5.12.2014 na hlavnom pojednávaní

konanom v zmysle § 349 ods.1 Trestného poriadku v Prešove takto

r o z h o d o l :

obž. Z. I. ,

nar.X.X.XXXXvPrešove,trvalebytomZ.,W..gen.S. č.XXXX/XX,nezamestnaný,t.č.vmiestetrvalého
bydliska,

u z n á v a s a z a v i n n é h o , ž e

ako konateľ a osoba konajúca za spoločnosť TROJAN, s.r.o., Exnárová 42, Prešov, v dňoch 4. a 5.
Novembra 2010 v Prešove previedol na tretiu osobu motorové vozidlá L., EČ: Z. XXX B. a Z. C., EČ:Z.
XXX B., ktorých vlastníkom bola spoločnosť TROJAN, s.r.o., a to napriek tomu, že v tom čase táto
spoločnosť ako dlžník mala nesplatený záväzok voči veriteľovi - spoločnosť KARMEN - veľkoobchod
potravín, s.r.o., Prešov, ktorý záväzok jej vznikol po dodaní tovaru veriteľom v dobe od 14. mája 2010
do 11. júna 2010 v celkovej hodnote tovaru 10.214,47 €, z ktorej sumy bola uhradená len suma vo

výške 319,18 € a zvyšnú časť vo výške 9.895,29 € spoločnosť TROJAN, s.r.o., nebola schopná uhradiť z
dôvodu svojej insolventnosti, pritom spoločnosť TROJAN, s.r.o., po prevode uvedených vozidiel nemala
iný majetok, z ktorého by bolo možné vyrovnať jej záväzok voči veriteľovi, čím tak spoločnosť KARMEN
- veľkoobchod potravín, s.r.o., Strojnícka 15, Prešov, spôsobil škodu vo výške 4.934,28 € ako pomernú
časť celkovej dlžnej sumy 9.895,29 €,
t e d a

zmaril uspokojenie svojho veriteľa tým, že odstránil časť svojho majetku a spôsobil tak väčšiu škodu,

č í m s p á c h a l

prečin poškodzovanie veriteľa podľa § 239 ods. 1 písm. a/, ods. 3 písm. a/ Trestného zákona.

Z a t o s a
o d s u d z u j e

podľa § 239 ods. 3 Trestného zákona za použitia § 36 písm. j/ Trestného zákona, § 38 ods. 2,
ods. 4 Trestného zákona k trestu odňatia slobody na 6 (šesť) mesiacov.Podľa § 49 ods. 1 Trestného zákona sa mu výkon tohto trestu podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona sa mu stanovuje skúšobná doba na 1 (jeden) rok.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku sa poškodená spol. Karmen - veľkoobchod potravín, s.r.o.,
Strojnícka č. 15, Prešov, IČO:36 447 269, so svojim nárokom na náhradu škody odkazuje na občianske
súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Na obžalovaného Z. I. bola podaná obžaloba prečin poškodzovanie veriteľa podľa § 239 ods. 1 písm.

a/, ods. 3 písm. a/ Trestného zákona na tom skutkovom základe, že ako konateľ a osoba konajúca za
spoločnosť TROJAN, s.r.o., Exnárová 42, Prešov, v dňoch 4. a 5. Novembra 2010 v Prešove previedol
na tretiu osobu motorové vozidlá L., EČ: Z. XXX B. a Z. C., EČ:Z. XXX B., ktorých vlastníkom bola
spoločnosť TROJAN, s.r.o., a to napriek tomu, že v tom čase táto spoločnosť ako dlžník mala nesplatený
záväzok voči veriteľovi - spoločnosť KARMEN - veľkoobchod potravín, s.r.o., Prešov, ktorý záväzok jej

vznikol po dodaní tovaru veriteľom v dobe od 14. mája 2010 do 11. júna 2010 v celkovej hodnote tovaru
10.214,47 €, z ktorej sumy bola uhradená len suma vo výške 319,18 € a zvyšnú časť vo výške 9.895,29
€ spoločnosť TROJAN, s.r.o., nebola schopná uhradiť z dôvodu svojej insolventnosti, pritom spoločnosť
TROJAN, s.r.o., po prevode uvedených vozidiel nemala iný majetok, z ktorého by bolo možné vyrovnať
jej záväzok voči veriteľovi, čím tak spoločnosť KARMEN - veľkoobchod potravín, s.r.o., Strojnícka 15,

Prešov, spôsobil škodu vo výške 4.934,28 € ako pomernú časť celkovej dlžnej sumy 9.895,29 €.

Obžalovaný Z. I. využil svoje právo a uviedol, že je nevinný, následne bol vypočutý, pričom vo svojej
výpovedi uviedol, že v roku 2007 jeho spoločnosť začala obchodovať so spoločnosťou Karmen... . Na
začiatkunakupovalitovarzichpredajníCashandCarryvhotovosti,potom vyhľadalsamotnúspoločnosť

Karmen, lebo sa chcel dohodnúť s touto spoločnosťou na nejakých zľavách pri odbere tovaru z dôvodu,
že chceli od nich odoberať tovar pravidelne s platbami v hotovosti. V tej dobe sa mu podarilo stretnúť s
pani X., ktorá bola obchodnou riaditeľkou spol. Karmen ..., a s ňou sa dohodol na spolupráci s tým, že
im budú dodávať tovar z ich hlavného skladu a nie z bežných predajní. Tovar kupovali v tej dobe ešte v
hotovosti, ale za zvýhodnených podmienok, za lepšie ceny. Po určitom čase ho kontaktovala p. X., že

spol. Karmen ... chce uviesť na trh novú značku vín „Templárske sklepy". Chcela, aby tieto vína zaviedli
ako sortiment do ich predajne. Keďže sa jednalo o dosť široké portfólio jednotlivých druhov tejto značky
a možný odber bol len v celých krabiciach (jedna krabica 6 fliaš), tak jej na to hneď odpovedal, že pre
nich to nie je možné, keďže by sa jednalo o nákup v dosť vysokej sume, ktorú si nemohli dovoliť. Ona
mu na to odvetila, že to nie je problém a že môžu začať spolu obchodovať na faktúru so splatnosťou, ak

im pomôžu s uvedením týchto výrobkov na trh. S tým on súhlasil. Takto obchodovali až do r. 2009. Ku
koncu r. 2009 vznikli prvé problémy, kedy začal mať problém splácať faktúry v lehote 1 mesiaca (dobu
1 mesiac navrhla p. X.) pre tržby. Preto bol nútený nájsť si spôsob, ako si pomôcť pri splácaní faktúr.
Vtedy oslovil p. S., či by mu nemohla do firmy požičať 10.000,- €, aby mohol uhradiť nezaplatené faktúry.
Pani S. zistila nejaké svoje možnosti a nakoniec sa dohodli a koncom novembra 2009 si spoločnosť

Trojan ... od p. S. požičala 10.000,- €. Dohodli sa, že túto pôžičku budú vracať v mesačných splátkach v
sume 2.000,- € a celá suma mala byť uhradená do konca apríla 2010. Toto sa im nepodarilo a z celkovej
čiastky p. S. uhradili len niečo cez 3.000,- €, takže sa opätovne stretli a spravili novú dohodu, že ešte
počká pol roka s vrátením peňazí, chcela však mať nejakú garanciu, takže sa dohodli, že ak jej do konca
októbra 2010 nevrátia zvyšnú časť peňazí, spoločnosť je povinná do 15 dní previesť motorové vozidláa

Peugeot Expert a Fiat Ducato na p. S., ako formu kompenzácie za to, že jej nevrátili peniaze v hotovosti.
Ak by to nespravili, tak by im hrozila ešte zmluvná pokuta zo strany p. S. v sume 3.000,- €, ktorú zakotvili
v dohode. V roku 2010 sa snažili splácať všetky záväzky aj voči spoločnosti Karmen, a hlavne voči nim
v maximálnej miere, keďže oni boli ich hlavným generálnym dodávateľom (zhruba osemdesiat percent
objemu tovaru), jednoducho im peniaze nezostávali na dorovnanie zvyšnej časti pôžičky a tým pádom

túto pôžičku do konca októbra 2010 nesplatili. Aby sa vyhol ďalšej zmluvnej pokute p. S., tak urobil to
na čom sa dohodli, t.j. previedol obidve vozidlá na p. S. tak ako to bolo dohodnuté v dohode o urovnaní.
Z tohto dôvodu nevidí pochybenie z jeho strany a je presvedčený o tom, že konal maximálne v súlade
so zákonom, zo svojim presvedčením a svedomím. Preto sa v tomto prípade cíti ako nevinný. Nikdy
nechcel nijakým spôsobom poškodiť alebo ukrátiť. Jednoducho ich spoločnosť mala tak ako mnoho

iných spoločností v republike smolu a po podpísaní zákona v marci 2010 Róbertom Ficom sa dostalido problémov, keďže tento zákon im už od 1. januára 2011 neumožňoval podnikať v plnom rozsahu
tak ako predtým. Z toho jednoznačne vyplynul problém s klesajúcimi tržbami a odchod skoro všetkých
dôležitých zákazníkov. Ďalej k tom u uviedol, že pre spol. Trojan bol predaj tovaru ďalším odberateľom,

tzn. gastronomickým prevádzkam veľmi dôležitý a tvoril takmer 70 percent tržieb spol. Trojan. Podľa
nového zákona, kde boli stanovené tri nové podmienky, na získanie licencie dve podmienky spĺňali, ale
bohužiaľ tretiu podmienku o minimálnom počte zamestnancov vo firme nemohli splniť a tým pádom
táto záležitosť bola pre nich likvidačná. Následne na otázky obžalovaný uviedol, že tovar ktorý bol, sa
postupne rozpredal do konca činnosti spoločnosti na predajni cez maloobchodnú predajňu pre bežných

zákazníkov a peniaze sa použili štandardne ako v iných firmách na uhrádzanie záväzkov spoločnosti
ako za tovar, rôzne réžie a prevádzkové náklady. Ohľadom majetku spoločnosti uviedol, že spoločnosť
v tej dobe mala iba dve vyššie uvedené dodávky dva Mercedesy. Priestory, v ktorých spoločnosť sídlila
boli v nájme.
Ďalej uviedol, že on ako konateľ spoločnosti Trojan sa pokúšal vzniknuté situácie riešiť niekoľkokrát,
prvýkrát to bolo ešte v období marca 2010, keď kontaktoval obchodnú riaditeľku spol. Karmen p. X.

a prosil ju, aby im vybavila v ich spoločnosti splátkový kalendár na neuhradené faktúry, keďže mu bolo
jasné, že nie sú schopní nakupovať tovar v hotovosti a zároveň aj splácať staré faktúry, keďže spol.
Karmen im zrušila splatnosť faktúr. Na to mu p. Rusnáková na druhý deň povedala, že spol. Karmen
im nedá splátkový kalendár, keďže sa jej majitelia vyjadrili, že oni nie sú banka a nebudú finančne
podporovať cudzie spoločnosti, takže po tomto čo mu to oznámila, ju hneď poprosil, či by im nemohla

dohodnúť osobné stretnutie s majiteľmi spol. Karmen lebo veril, že ich dokáže osobne presvedčiť a
vystríhať, aby sa zbytočne nedostali do problémov, keďže mal naďalej záujem obchodovať s touto
spoločnosťou. Aj túto jeho žiadosť zamietli, že nemajú záujem o osobné stretnutie a trvali na tom,
aby som všetky neuhradené záväzky voči nim vyrovnal. V októbri 2010 ho zavolal generálny riaditeľ
spoločnosti Karmen ..., p. A., že by sa on a jeden z majiteľov spoločnosti chcel s ním stretnúť, aby

sa dohodli na nejakom spôsobe vyrovnania. Majiteľ spol. Karmen ... od neho požadoval okamžité
uhradenie záväzkov vo forme peňazí. Na to mu v tej dobe povedal, že ho to v prvom rade mrzí,
že vzniknutú situáciu neriešili už v marci 2010, keď ešte mal možnosti, lebo spoločnosť v tej dobe
ešte fungovala a robila nejaké tržby. Navrhol im aj ďalšie riešenie s tým, že spol. Trojan má dve
motorové vozidlá zn. Mercedes Benz, ktoré by mohli odkúpiť. Do pozornosti im dal hlavne model C,

kde bolo potrebné vyplatiť úverovej spoločnosti 13.000,- € a aktuálna trhová hodnota udávaná spol.
Mercedes Benz na toto motorové vozidlo bola 25.000,- €. Keďže predpokladal, že taká veľká firma
ako je spol. Karmen nemá problém uhradiť 13.000,- € za vozidlo zn. Mercedes, kde ako bývalý klient
Mercedesu vedel, že majitelia spol. Karmen disponujú väčším množstvom vozidiel tejto značky, preto
na nich apeloval, že toto by bol jeden zo spôsobov ako by sa dala urovnať dlžná čiastka. Pán A. ho na

tomto stretnutí požiadal, aby im doniesol podklady od obdivoch vozidiel na preštudovanie, tzn. úverové
zmluvy a všetko čo je s tým spojené a na druhý deň to aj urobil. Po nejakom čase ho p. A. kontaktoval
a znova sa stretli a oznámil mu na stretnutí, že o tieto autá záujem nemajú a že záväzok spoločnosti
Trojan sa musí uhradiť peniazmi. Zase zopakoval, že spoločnosť už peniaze nemá a navrhol ešte
posledné riešenie, ktoré ho v tej dobe napadlo, ponúkol im, aby ho zamestnali a z toho platu by bol

ochotnýsplácaťdlžnúsumuakosúkromnáosobazaspol.Trojan. Ďalejuviedol,ževozidlázn.Mercedes
boli spol. Trojan odobraté finančnou spoločnosťou, ktorá na nich poskytla úver. Obidve vozidlá osobne
odviezol do Mercedesu v Prešove. Bolo to niekedy v septembri 2010.
V súvislosti s týmto dátumom a vyššie uvedeným dátumom (podškrtnuté) obžalovaný uviedol, že „bolo
to možné, lebo keď som komunikoval s ľuďmi v spoločnosti Mercedes Benz Financial Servises (ďalej

MBFS), a keď mi vlastne oznamovali, že prídu si prevziať tieto vozidlá, keďže tam neboli uhrádzané
splátky, dotyčný pracovník mi jednoznačne vysvetlil, že ich záujmom nie je odobrať tieto vozidlá a nechať
si ich, ale ich záujmom je získať naspäť finančné prostriedky, tak ako bolo dohodnuté v úverovej zmluve,
takže aj keď ich v septembri odobrali, zamestnanec v spoločnosti MBFS ma jednoznačne vyzval a
nabádal k tomu, aby som sa pokúsil tieto vozidlá prípadne niekomu ponúknuť na predaj, ak nie som

schopný ich sám splácať a že tieto vozidlá budú ešte aspoň 2-3 mesiace stáť u nich na dvore a čakať,
či vzniknutú situáciu nejakým spôsobom nevyriešime. Takže práve z tohto dôvodu som nemal najmenší
problém v októbri 2010 ponúknuť spol. Karmen tieto vozidlá na vyrovnanie záväzkov".
VďalšomsavyjadrilajksvedkyniO.S.,pričomuviedol,žeodroku2007majúspolujednodieťa,žilispolu
ako partneri. S občasnými prestávkami po r. 2009, kedy vznikli aj skrz finančnej situácie aj problémy.

Ku spoločnosti TROJAN s.r.o. uviedol, že koncom roku 2010 už bolo evidentné, že spoločnosť
jednoducho skrachovala, tak chcel ukončiť činnosť v tejto spoločnosti. V tej dobe hľadal nejakú
účtovníčku za účelom ukončenia firmy cez rôznych známych a jeho vyhľadala jedna pani, že vraj
nejaká košická firma alebo osoba, niekto z Košíc má záujem prevziať jeho firmu. Upozornil ju, že firmaje pred krachom so záväzkami, napriek tomu trvali, že pokiaľ má záujem, prevezmú jeho firmu, pripravia
všetky podklady k tomu a od neho sa nebude nič vyžadovať, len aby podpísal patričné dokumenty
a tak sa aj stalo. Nemal dôvod nad niečím váhať, pretože vedel, že s tou spoločnosťou už nedokáže

vôbec nič. Komu bola predaná spoločnosť to už nevedel. K tomu ešte uviedol, že účtovné doklady
kompletne odovzdali v deň kedy on podpísal zmluvy o prevode. Tto bolo všetko, prišli, zobrali doklady,
podpísal papiere ma mestskom úrade u notára, dokonca ani nevidel protistranu priamo pri podpise,
keďže to spolu nepodpisovali. Všetky doklady, skontroloval jeho právnik a povedal mu, že sú v poriadku,
sú správne a môže ich podpísať, doklady potom boli odovzdané osobám, ktoré prišli k nemu, na ktoré

nemá žiadny kontakt. Peniaze za firmu nedostal.
Na záver ešte k tomu dodal, že mu bola ponúknutá práca od spol. Karmen ..., ako obchodný zástupca,
ale s podmienkou, že prácu bude vykonávať práve s vozidlami Fiat Ducato alebo Peugeot Exper na
vlastné náklady a odmeňovaný bude len percentom z tržby. Na toto nemohol pristúpiť, keďže už v
tej dobe bol bez peňazí a nemal žiadnu istotu, že by bol schopný splácať peniaze a splácať pôžičku
(súkromné úvery), ktorú od neho vyžadovali. Nemohol ani uvažovať nad ďalšou pôžičkou, lebo osobne

by to pokladal za úverový podvod, keďže už aj iné úvery v tej dobe nesplácal, nemal na to finančné
prostriedky.

Svedok a poškodený O. A. vo svojej výpovedi uviedol, že obchodný vzťah spol. Karmen s.r.o. Prešov
a spol. Trojan zaregistroval niekedy od r. 2009, keď ich bývalá obchodná riaditeľka p. X. dohodla

podmienky spolupráce s týmto odberateľom. Táto bola plne kompetentná rokovať o obchodných
podmienkach, riešiť problematiku obchodných vzťahov, celé to bolo v jej kompetencii a jemu sa to de
facto dostalo na stôl z toho titulu, že niekedy v máji-júni 2010 pri kontrole pohľadávok zistil omeškanie
úhrad od tohto odberateľa za odobratý tovar od ich spoločnosti. Túto skutočnosť prebral s p. X. a
požiadal ju, aby v tejto veci urobila nejaké nápravné opatrenia. Nakoľko nedochádzalo ku žiadnym

zmenám, tak z titulu svojej pozície v 7. mesiaci 2010 vydal pokyn ku štandardnému vystavovaniu
upomienok neplatičovi. Niekedy v priebehu septembra 2010 p. X. ukončila pracovný pomer v ich
spoločnosti, celú jej agendu vtedy prebral on. Pri ďalšej kontrole pohľadávok zistil, že situácia s týmto
odberateľom je nezmenená, tak kontaktoval p. I. za účelom osobného stretnutia, ktorého cieľom bolo
riešiťnezaplatenie pohľadávky. Nazákladetohosap.I.dostavilvdesiatommesiaci2010,tietostretnutia

bolidvevr.2010.Natomstretnutípožiadalp.I.abypredostrelnejakénávrhyriešeniavzniknutejsituácie,
pričom z jeho strany predložené žiadne neboli. Pýtal sa, aká je možnosť vyriešiť danú situáciu, či aj
inou formou vyriešenia, tzn. kompenzáciou nejakým majetkom. V tej dobe vedeli o tom, že spol. Trojan
má nejaký vozový park, ich autá bežne jazdili po Prešove, chodili aj k nim do areálu po tovar. Spýtal
sa, či vedia touto formou uspokojiť pohľadávku. Vedeli aj o ďalších dvoch vozidlách, ale tieto podľa ich

vedomia neboli majetkom spol. Trojan, na zvyšné dva nedostali žiadnu odpoveď. Prvé dve vozidlá,
jednalo sa vozidlá Fiat a Citroën (nejaké francúzke auto). P. I. mu povedal jednu vec, že on nevlastní ani
žiaden iný majetok, ktorým by bol schopný uspokojiť ich pohľadávku. Potom mali ešte jedno stretnutie
v priestoroch ich firmy, kde tiež nejakým spôsobom nedošlo k vyriešeniu vzniknutej situácie ani k
žiadnemu návrhu zo strany dlžníka ako vyriešiť predmetnú pohľadávku. P. I. dostal ponuku na splátkový

kalendár (nevedel však presne či ju dostal, avšak to zvyčajne žiada druhá strana), návrh na prácu, túto
od neho nedostal, ale dostal ju od konateľa spoločnosti s výsledkom, že o prácu nemá záujem, že má
zdravotné problémy. Vedeli, že má nejaké obchodné vzťahy, kontakty v rámci obchodného prostredia
v Prešove, chceli dosiahnuť sinergiu týchto jeho obchodných vzťahov s možnosťou cez predaj tovaru,
splatiť predmetnú pohľadávku ich spoločnosti. To ale už bolo iné stretnutie u konateľa spoločnosti p.

D., kde toto odznelo. Toto stretnutie u konateľa spoločnosti sa konalo na základe toho, že po tom ich
druhom stretnutí už bol p. I. nekontaktný, tak mu zavolal priamo konateľ, kde mu zdvihol, (nepoznal jeho
číslo) a na základe toho sa dohodli na stretnutí, kde bol aj on prítomný. Ďalej uviedol, že spomína
si na jednu udalosť, nevedel uviesť meno, ale kontaktoval ich nejaký pán doktor, ktorý mal záujem o
stretnutie, mal to byť nejaký právny zástupca spoločníka p. I., ktorý im chcel ozrejmiť nejaké skutočnosti.

Predmet stretnutia cez telefón neriešili. Toto stretnutie sa neuskutočnilo v dohodnutom termíne, nakoľko
druhá strana nedošla bez akéhokoľvek zdôvodnenia a po tejto udalosti, posunuli celú problematiku na
ich právneho zástupcu, na vyriešenie.
Ďalej sa vyjadril aj k dodávkam tovaru s tým, že tovar sa najskôr dodáva v hotovosti a neskôr keď vidia
nejakúhistóriuspolupráce,kdesavyhodnocujepravidelnosťodberov,veľkosťodberov, šírkaacharakter

tovaru, zvážia aj inú formu odberu na základe požiadavky odberateľa. Zvážia poskytnutie splatnosti
(faktúr). K vozidlám zn. Mercedes svedok uviedol, že si nespomína, že by im boli predkladané nejaké
papiere ohľadom týchto vozidiel. Neriešili to. Pre neho to nebolo podstatné, kde sa vozidlá nachádzali,
podstatné bolo, čo vlastní spoločnosť Trojan a či tým vedia uspokojiť pohľadávku, či sa vedia dohodnúť.Svedok a poškodený K. D. vo svojej výpovedi uviedol, že p. I. zavolal prostredníctvom p. A. k nim
do firmy vzhľadom na to, že v podstate neplatil faktúry za odobratý tovar. Predtým to s ním riešil p. A.,

neúspešne, tak to začal riešiť on. P. I. prišiel na stretnutie, kde sa ho pýtal, ako chce riešil vysporiadanie
záväzkov voči ich firme. Vzhľadom na to, že v podstate nič neponúkal a videl pred jeho firmou dodávkové
auto, chcel sa rozprávať aspoň o tom aute, či ho vie dať im ako zábezpeku, kým sa to vyrovná, alebo
či sa vedia čiastočne vyrovnať autom, auto však nemalo takú hodnotu ako dlh jeho firmy. Na to mu
p. I. odpovedal, že on s tým autom nedisponuje. Tak rozhovor nejako ukončili s tým, že sa ešte ozve.

Neozýval sa, tak povedal p. A., že nech mu skúsi zavolať, ako sa rozhodol. Jemu už telefón nedvíhal,
tak skúsil zavolať on zo svojho telefónu, jeho číslo nepoznal, tak dvihol. V tom rozhovore (bolo to
niekedy v jeseni, bližší dátum si nepamätal) sa ho pýtal, že či prišiel na to, ako ten dlh vyrovnať, z
tých ponúk čo mu ponúkli na sedení napr. aj na splátkovom kalendári, k čomu však nedošlo, pre jeho
nezáujem. Mohol u nich aj pracovať a splácať, čo hneď odmietol, mohol robiť v tom čo robil, mal nejakých
zákazníkov, ktorým on predával tovar, čo bral od nich. Chcel, aby pokračoval v tom čo robil, mal by

určitý plat a z tohto by sa vyrovnali pohľadávky voči ich firme. Toto však neprijal. Ponúkal mu prácu
skladníka. Povedal, že skladníka nemôže robiť, lebo má problémy s chrbtom. Na základe toho vznikol
ten posledný telefonát, kde sa ho pýtal, že čo s tým. Nemal absolútne ochotu to riešiť, tak povedal, že to
budú riešiť po svojej línii a dal to právnemu zástupcovi. Od tej doby sa s ním nerozprával, až na polícii.
K uspokojeniu pohľadávky doposiaľ nedošlo.

Svedkyňa I. X. vo svojej výpovedi uviedla, že ku skutku sa nevie vyjadriť. Vyjadrila sa však k obchodným
vzťahom spol. Trojan... s tým, že presný dátum si nepamätala, ale prišiel za ňou p. I. ohľadom ich
spolupráce s tým, že sa dohodli na produktoch, o ktoré má záujem, cenu, splatnosť faktúry. Predtým
tovar v hotovosti nebral. Od počiatku to bolo na faktúru. Ako registrovaný zákazník bral tovar za hotovosť

od ich spoločnosti Cash and Carry. Obžalovaný mal problémy s vyrovnaním faktúr, časové obdobie
nevedela. Potom vlastne spolu rokovali, pán I. vyrovnal všetky pohľadávky, potom následne vznikla
ďalšia spolupráca, asi mesiac platil a keď to bolo po splatnosti, generálny riaditeľ mu stopol branie tovaru
na faktúry, že bude brať tovar len v hotovosti a požadoval splácanie starých faktúr v hotovosti. To bolo v r.
2010.Čimubolvydanýeštenejakýtovartonevedela.Vedelaotom,žep. I.malzáujemsplácaťzáväzky,

ale keďže ona odišla zo spoločnosti, o ďalšom nevedela. P. I. sa dožadoval osobného stretnutia. Ona
však nebola prítomná pri takom niečom, kde by mal záujem rokovať o splácaní. Na záver uviedla, že
p. I. spomínal, že si vybavil nejaký úver, pôžičku pomocou rodinného príslušníka. Svedkyňa vedela aj o
tom, že spočiatku tam bola 30-dňová splatnosť faktúry a potom 14, neskôr sa potom išlo na hotovosť.
Po tom čo prestal platiť, bolo mu ponúknutý splátkový kalendár, ale o tom mohol rozhodnúť p. A. s tým,

že ona mu to tlmočila.

Svedkyňa O. S. vo svojej výpovedi uviedla, že bližšie ku skutku sa vyjadriť nevie. Vedela o tom, že mal
niečo vrátiť. Od roku 2006-2007 boli vo vzťahu druh a družka. Ďalej uviedla, že majú taký vzťah, že on
má svoje, ona má svoje. Zo začiatku viedli spoločnú domácnosť, potom prišli nejaké finančné problémy.

Majú spoločné dieťa. Vedela o tom, že mal firmu Trojan, že bol spoločník. Ona mu v tej firme pomáhala.
Vedela že mal finančné problémy. K obdobiu sa však nevedela vyjadriť. Dokedy bol obžalovaný vo firme
Trojan ... nevedela. Vedela aj o tom, že táto firma nestíhal platiť faktúry, na základe toho sa mu snažila
pomôcť, peniazmi v sume 10.000,- €, ktoré sa však nevracali, dohodli sa, že jej peniaze vrátia do konca
apríla v čiastkach po 2.000,- €. Časť peňazí vrátili okolo 3.100,- alebo 3.200,- €. Na základe toho, že jej

peniaze neboli vrátené, dohodli sa, že im ešte dá pol roka, a že peniaze vrátia. Chcela od nich nejakú
zábezpeku, vlastne chcela,abyjejdaliaspoňtieautá.Peniazejejvrátenévlastneneboli. Onaichpotom
vyzvala na vrátenie peňazí, resp. áut. Následne jej autá odovzdali (Peugeot a Fiat). Spočiatku autá
využívala a potom ich prenajala aj obžalovanému. Vedela o tom, že tovar brali od rôznych spoločností,
Karmen, Roko a ďalších menších spoločností. Či sa finančné problémy týkali všetkých spoločností, to

nevedela. Aký majetok mala táto firma Trojan ..., to nevedela, firma však mala autá Peugeot, Fiat a dva
Mercedesy na leasing. Vedela však, že sídlili v prenajatých priestoroch.

Svedkyňa B. E. (J.) vo svojej výpovedi uviedla, že obžalovaný bol ten, s ktorým podpisovala predaj firmy
v Prešove (miesto si nepamätala), bolo to asi 3-4 roky dozadu. Ďalej k tomu uviedla, že sa volal Z. P.,

bol to jeden jej známy a on poznal J. A.. Oni jej ponúkli prácu. Pýtala sa, „že Peťo je to v poriadku? Je to
normálne? Je to naozajstná práca? On povedal, že hej, že v Poprade nejaké lesy". Pýtala sa koľko bude
zarábať, či 500,- € mesačne. On jej to presne nepovedal. Vtedy nedokázala reálne rozmýšľať, pretože
jej v tej dobe skrachoval obchod, prišla o byt a chcela uživiť dcéru. Povedala si „vau, mám robotu" a išlado toho, pretože potrebovala uživiť dieťa a vyplatiť podnájom. Dve menšie deti zatiaľ nechala u muža,
lebo im nemala dať čo jesť. Vtedy jej manžel zobral kreditnú kartu, a preto vlastne prijala tú ponuku
práce. Potom jej prišlo predvolanie z kriminálnej polície. Tam sa dozvedela, že je „bielym koňom". To ju

ešte viacej zlomilo. Je pravda, že chcela skočiť pod vlak, ale dvaja policajti jej zachránili život. Potom
si povedala, že pôjde ďalej a uvidí, ako sa to skončí. Chcela iba obyčajnú robotu a nič viac, žiť ako
normálny človek. Ďalej uviedla, že firma sa volala Trojan a ona podpisovala 10-15 papierov, nevedela
čo podpisovala. Vedela, že ten jej známy Z. P., čo na neho tiež prepísali firmu a čo išlo prostredníctvom
A., a tiež, že ešte jedného do toho namočili s menom P., priezvisko nevedela. Ďalej, že jej volal Z., že aj

jeho bez jeho podpisu, že na neho prepísali 4 esoročky. Vedela o tom, že z jednej firmy jej prišlo, že dlží
nejakých 2.000,- € za nejaký alkohol, nevedela z akej firmy to bolo. Pamätala si, že jej povedali, že jej
poslali všetky peniaze ohľadom daňového, ale nič nedostala, nevie robiť ani daňové priznania, nevedela
ani ohľadom čoho tá eseročka bola. Vedela aj to, že na jej meno boli nejaké tri autá. Toto sa dozvedela,
avšak nevedela čo všetko mohli pobrať alebo čo mali na jej meno. Vedela, že na daňovom, že je tam
dlžoba na dani nejakých 15-tisíc eur. Na sociálke okolo 6-tisíc eur a na zdravotnej poisťovni okolo 5-

tisíc eur. Že zamestnávala vraj nejakých ľudí, volali jej nejakí ľudia, mala rôzne telefonáty, v ktorých
ani nevedela o čo sa jedná, že neplatila za nich odvody, za zamestnancov. A to všetko v súvislosti s
firmou Trojan. Ďalej uviedla, že žiadne doklady o firme neprevzala. Nemala ani prehľad o tom, aké firma
mala záväzky aké pohľadávky. K podpisu zmluvy (pamätala nejakú pani) ohľadom prevodu firmy uviedla
„ešte povedal ten J. A., že on tým ľuďom, neviem kto to riadil, sa vyjadrili toľko, že môj manžel je z

Mongolska a že ja odídem do mongolskej púšte a už ma viacej neuvidia. Že zmiznem. Si mysleli, že
odídem do Mongolska". S firmou Trojan nerobila nič, za túto firmu nedostala ani zaplatené. V súvislosti
s touto firmou podala spolu s P. P. trestné oznámenie na vyššie uvedené osoby a bola aj vypočúvaná
v Košiciach. Splácať za firmu Trojan nesplácala nič. Na záver sa vyjadrila k osobám P. P. a L. A. s tým,
že bližší kontakt na nich nemá. A. bližšie nepozná. Vedela, že robí podvody. On proste zháňa takých

ľudí, ktorých môže „oblbnúť" a potom prepísať firmy.

Zo znaleckého posudku spracovaného znalcom Ing. S. F., znalcom v odbore doprava cestná ..., odhad
hodnotycestnýchvozidielvyplýva,ževozidlozn.PeugeotExpert,EVČ:Z.XXXB.malokudňu5.10.2010
hodnotu 2.770,- € a vozidlo Fiat Ducato malo ku dňu 5.10.2010 hodnotu 2.033,- €.

Z listinných dôkazov vyplynulo, že vozidlá Fiat ... a Peugeot ... boli majetkom spoločnosti Trojan ...,
ďalšie dve vozidlá zn. Mercedes Benz boli na úver. Vozidlo Mercedes Benz C 180 od 26.2.2009 a
dňa 14.9.2010 bolo odstúpené od zmluvy z dôvodu omeškania splátok, vozidlo bolo predané a spol.
Mercedes Benz ..., evidovala pohľadávku voči spol. Trojan vo výške 3.036,11 €. Pri druhom vozidle

bola zmluva uzatvorená na vozidlo Mercedes Benz B 200 dňa 25.3.2009. Taktiež od tejto zmluvy bolo
odstúpené a vozidlo bolo predané aj v tomto prípade spol. Mercedes Benz ..., evidovala pohľadávku vo
výške 6.926,11 €. Obidve pohľadávky boli započítané a tak celková výška pohľadávky voči spol. Trojan
je vo výške 3.890,04 € a táto suma ku dňa 1.3.2013 nebola uhradená. Zo zmluvy o pôžičke medzi O. S. a
spol. Trojan ... vyplýva, že táto ju poskytla tejto spoločnosti vo výške 10.000,- € a táto mala byť vracaná

od decembra 2009 v sume 2.000,- € mesačne, zmluva je zo dňa 23.11.2009. Z písomností poškodenej
stranyvyplýva,žeboldodanýtovarspoločnostiTrojan,akoajvakejsumetovarnebolvyplatený.Zvýpisu
obchodného registra vyplýva, že spol. TROJAN ..., mala v predmete podnikania okrem iného aj predaj
tovaru maloobchod a veľkoobchod. Zaujímavosťou je aj to, že spoločníkom tejto spol. v dňoch 7.7.2006
do 16.2.2009 bola aj O. S. a ako konateľ tejto spoločnosti v súčasnej dobe je vedená B. J. (E.). Z rôznych

správ od Daňového úradu ..., ÚPSVaR ..., spol. Dôvera ..., Sociálnej poisťovne , Všeobecnej zdravotnej
poisťovne ..., Union zdravotnej poisťovni ..., vyplývajú rôzne pohľadávky voči spol. TROJAN ... . Z
pohľadávok a záväzkov, ktoré predložila obhajoba vyplýva obchodovanie medzi spol. Karmen ..., a
TROJAN ..., ďalej tiež, že došlo k obmedzeniu dispozičného práva k vyššie uvedeným vozidlám Fiat ...,
a Peugeot ... . Z kúpnej zmluvy číslo 1402901009 vyplýva, že vozidlo Mercedes Benz C 180 ..., bolo

predané v sume 18.990,- € s DPH. Znalecké posudky znalca Ing. Marcela Luxa boli prečítané ako
listinné dôkazy a z nich vyplýva, že vozidlo Peugeot ..., EVČ:PO XXX DU malo k 5.10.2010 hodnotu
2.640,- € aj s DPH a vozidlo Fiat ..., EVČ:Z. XXX B. malo hodnotu k 5.10.2010 1.770,- € s DPH. Ďalej
boli vyžiadané správy od KR PZ Košice ohľadom osoby J. A. s tým, že tento bol trestne stíhaný v roku
2005 a v roku 2006 bol podaný návrh na podanie obžaloby. Ohľadom osoby Z. P. bolo zistené, že tento

nemohol bývať na adrese ako je uvedená v spise a jeho pobyt nie je známy.

Obhajca v rámci záverečnej reči uviedol, že „obžalovaný je nevinný zo skutku, ktorý mu je kladený za
vinu obžalobou. A preto navrhujem, aby bol obžalovaný spod obžaloby prokurátora oslobodený podľa§ 285 písm. b/ Tr. poriadku z dôvodu, že skutok nie je trestným činom. Trestný čin poškodzovania
veriteľa patrí medzi tzv. úpadkové tr. činy, pričom obžaloba predloženými dôkazmi nepreukázala bez
akýchkoľvek pochybností, že spoločnosť Trojan s.r.o. bola v mesiacoch máj až september 2010 v

úpadku. Za rozhodujúce sa v tejto súvislosti javí, že obžaloba nepredložila účtovníctvo spoločnosti
Trojan s.r.o. z ktorého by takýto záver vyplýval. Ani samotné vyjadrenie obžalovaného, že spoločnosť
nemala majetok okrem štyroch vozidiel nie je dôkazom o úpadku, lebo takýto majetkový stav spoločnosti
Trojan s.r.o. existoval niekoľko rokov, pričom táto spoločnosť v úpadku nebola. Pokiaľ v tejto súvislosti
poškodený predložil súdu správu o stave exekučného konania zo dňa 10.2.2014, táto správa nie

je relevantná z hľadiska preukazovania úpadku spoločnosti v roku 2010, pretože exekútor skúmal
majetkové pomery spoločnosti ako povinného až koncom roka 2013. Záväzok spoločnosti J. s.r.o.
voči pani O. S. vo výške 10.000 € vznikol na základe zmluvy zo dňa 23.11.2009 pričom na základe
dohodyzodňa30.4.2010došlokobmedzeniudispozičnéhoprávaspol.Trojans.r.o. kvozidlámPeugeot
Expert a Fiat Ducato. Tieto závery boli preukázané predloženými listinnými dôkazmi, teda spomínanými
zmluvami, výpoveďou obžalovaného , výpoveďou svedkyne S. a túto skutočnosť vo svojej výpovedi zo

dňa 18.6.2012 ako aj vo výpovedi na hlavnom pojednávaní dňa 4.4.2012 svedok D. vystupujúci v pozícii
poškodeného. Aj z vyjadrenia prokurátora generálnej prokuratúry zo dňa 28.11.2012 vyplýva záver, že
prokurátor konštatoval, že k prevodu týchto dvoch vozidiel došlo platne. Pohľadávky spol. Karmen
boli splatné až po tomto dátume, pričom obžalovaný osobitne zdôrazňuje skutočnosť, že pôžičku od
pani S. v takmer v celom rozsahu použila spoločnosť Trojan na vyrovnanie vtedajších záväzkov voči

spoločnosti Karmen. Čo potvrdila aj vypočutá svedkyňa X., ktorá bola obchodnou riaditeľkou spol.
Karmen. Ďalej obžalovaný poukazuje na skutočnosť, že v jeho konaní nebola naplnená subjektívna
stránka tr. činu, teda tu chýba akýkoľvek úmysel spôsobiť akúkoľvek škodu poškodenému, keďže tr. čin
podľa § 239 Tr. zákona je úmyselný trestný čin. Tento chýbajúci úmysel vyplýva predovšetkým z toho,
že spoločnosť Trojan čiastočne plnila poškodenému jeho splatné záväzky, obžalovaný ešte vo februári

2010 prostredníctvom svedkyne X. ponúkal poškodenému splátkový kalendár na úhradu záväzkov
spoločnosti Trojan s.r.o. rovnako navrhoval osobné stretnutie s vedením spoločnosti Karmen s.r.o., kde
by bolo možné hľadať aj ďalšie riešenia na úhradu záväzkov spol. Trojan. Svedkyňa X. potvrdila, že
toto osobné stretnutie ako iniciatívu obžalovaného vedenie spoločnosti odmietlo a to napriek výpovedi
svedka A. o tom, aký bol zaužívaný postup spoločnosti Karmen voči ich dlžníkom. Spoločnosť Trojan

mala neuhradené záväzky po splatnosti voči spoločnosti Karmen už od decembra 2009, čo potvrdila
aj svedkyňa X., pričom postup uvádzaný poškodeným tu nebol realizovaný, čím takisto mohlo dôjsť k
vylúčeniu takejto situácie, ktorá neskôr nastala. Ku následku prispel aj samotný poškodený tým, že
spoločnosti Trojan bola zrušená splatnosť faktúr v rámci vzájomného obchodovania a za situácie, keď
spoločnosť Trojan musela nakupovať tovar v hotovosti nebola schopná splácať skôr splatné záväzky

voči poškodenému. Ďalším riešením splatenia záväzkov ktorú obžalovaný poškodenému ponúkol bola
možnosť prevzatia dvoch OMV značky Mercedes, kde v prípade pokračovania autoúveru poškodeným
a následným predajom týchto vozidiel mohla byť dlžná suma uhradená, prípadne mohli získať určitú
hodnotu vo forme ďalšieho užívania týchto OMV. Predloženými kúpnymi zmluvami bolo preukázané,
že minimálne OMV zn. Mercedes C180 bolo v tom čase možné predať za sumu 19.000,- €. To, že takáto

ponuka existovala vyplývala aj zo skutočnosti, že poškodený si od obžalovaného vyžiadal podklady
týkajúce sa týchto vozidiel. Pokiaľ obžaloba namietala, že tieto vozidlá boli spoločnosti Trojan s.r.o.
odobraté v októbri 2010 a teda ich obžalovaný nemohol ponúkať poškodenému na splnenie záväzkov,
je potrebné uviesť, že tieto OMV boli veriteľom predané až dňa 22.2.2011. pričom v tomto období
mala spoločnosť Mercedes Benz Financial Services, mala záujem o pokračovanie úverového vzťahu aj

z prípadne iným dlžníkom vo vzťahu k OMV Peugeot a Fiat na osobnom stretnutí obžalovaný oznámil
poškodenému, že záväzky voči spoločnosti Karmen nie je možné týmto majetkom riešiť, a to už z hore
spomínaného dôvodu, že existovalo obmedzenie dispozičného práva spoločnosti Trojan s.r.o. voči týmto
dvom OMV. Nakoniec obžalovaný ponúkol ešte jednu možnosť splácania záväzkov spoločnosti Trojan
s.r.o. a to on ako fyzická osoba, kde prejavil ochotu pracovať pre poškodeného a takto zo svojho príjmu

záväzky spoločnosti Trojan s.r.o. splácať.
Ponuku práce skladníka obžalovaný odmietol kvôli zdravotným problémom s chrbticou vzhľadom na
jeho dovtedy vykonávanú činnosť očakával ponuku práce obchodného zástupcu, kde by vedel využiť
svoje dovtedajšie skúsenosti a sieť odberateľov. Takúto ponuku však neobdŕžal od poškodeného,
naopak štatutár poškodeného mu ponúkol vybavenie súkromného úveru, z ktorého mal uhradiť záväzky

spoločnosti Trojan s.r.o. voči poškodenému, hoci ho obžalovaný informoval, že je úverovo zaťažený. A
teda ďalší úver si nemôže dovoliť. Obhajoba ďalej poukazuje na judikát Najvyššieho súdu uverejnený
ako R41/1991, v zmysle ktorého bola prijatá súdna prax, podľa ktorej dlžník, ktorý predá svoj majetok
alebo jeho časť a zo získaných prostriedkov uhradí iné skutočné (nie fingované) pohľadávky vočiosobe nedopúšťa sa tr. činu poškodzovania veriteľa, hoci týmto konaním zmarí, alebo čiastočne zmarí
uspokojenie veriteľa. Obžalovaný ďalej namieta otázku výšky škody z dôvodu, že obžaloba nijako
nezdôvodnila a ani nevysvetlila ako vypočítala výšku spôsobenej škody uvedenú v obžalobe teda sumu

4.935,28 €. Podľa § 124 ods. 1 Tr. zákona škodou treba rozumieť ujmu na majetku alebo reálny úbytok
na majetku poškodeného podstatou trestného činu poškodzovanie veriteľa je pomerné uspokojenie
veriteľov, resp. zmarenie pomerného uspokojenia zo strany dlžníka.
VýškuhodnotyOMVPeugeotaFiatDucatourčilvprípravnomkonaníznalecIng.F.vosvojomznaleckom
posudku, a to Peugeot Exper v sume 2.770,- € a Fiat Ducato v sume 2.030,- €. Znalecký posudok

vypracoval znalec bez reálnej obhliadky vozidiel len na podklade technického preukazu a jeho odhadu.
Obhajoba predložila do konania znalecké posudky vypracované Ing. P., ktorý tieto posudky vypracoval
na základe vlastnej obhliadky obidvoch OMV, pričom určil hodnotu Peugeot Expert vo výške 2.640,- €
a Fiat Ducato vo výške 1.770,- €. Už len týmto dôkazom mal obžalovaný za to, že došlo k spochybneniu
výšky škody, z ktorej vychádzala obžaloba. Súdu bolo zo strany obhajoby predložené aj tzv. saldokonto,
teda zoznam pohľadávok, ktoré evidoval poškodený voči spoločnosti Trojan za celé obdobie spolupráce

a to formou vystavených faktúr. Keďže rozhodujúcim okamihom pre posudzovanie údajného zmarenia
pomerného uspokojenia poškodeného je obdobie od 1. mája 2010, poukazuje obžalovaný na tieto fakty.
Pokiaľ by sme vychádzali z faktúr splatných po 30.4.2010 z celkovo vyúčtovanej sumy dodaného tovaru
vo výške 21.616,- € uhradila spoločnosť Trojan sumu 11.721,- €, čo predstavuje uspokojenie veriteľa
vo výške 54,2 percenta. Ak by sa vychádzalo z faktúr zaplatených po 30.4.2010 zobchodovaný bol

objem tovaru vo výške 22.800,- € pričom uhradená bola suma 12.904,- €, čo predstavuje uspokojenie
veriteľa až vo výške 56,6 percenta. Pokiaľ bol uspokojený dlh svedkyne S., tak aj tento dlh, ktorého
zostatok bol 6.880,- € bol uspokojený vzhľadom na hodnotu OMV Peugeot a Fiat vo výške spolu 4.410,-
€ uspokojený tiež len čiastočne a to v rozsahu 64 percent. Za týchto okolností preto v tomto prípade
nie je možné konštatovať záver, že došlo k porušeniu pomerného uspokojenia veriteľa - poškodeného.

Pre prípad, ak by súd dospel k záveru, že ide o trestný čin porovnaním neuhradených pohľadávok
oboch veriteľov spoločnosti Trojan s.r.o., teda pohľadávka spoločnosti Karmen vo výške 9.895,30 € a
pohľadávky O. S. vo výške 6.680,- € vzniká pomer 59 percent ku 41 percentám. Vzhľadom na výšku
hodnotyvozidielvrozhodnomobdobítedasumu4.410,-€,takajprípadnépomernéuspokojenie veriteľa
- poškodeného môže predstavovať sumu 2.602,- €, čo v takom prípade by znamenalo zmenu právnej

kvalifikácie trestného činu, pre ktorý je obžalobou obžalovaný stíhaný.
Na záver si obžalovaný dovolí poukázať na to, že v tomto prípade sa jedná o klasický obchodný spor,
kde prostredníctvom trestného konania sa spoločnosť Karmen s.r.o. pokúša zaviazať ako dlžníka
obžalovaného ako fyzickú osobu, zároveň sa vyhnúť plateniu súdneho poplatku. Obžalovaný má za to,
že v tomto prípade sa jedná o nedôvodnú kriminalizáciu jeho osoby vzhľadom na to, že zo svojej pozície

ako konateľ spoločnosti Trojan s.r.o. urobil všetko pre to, aby boli splatné záväzky voči spoločnosti
Karmen zaplatené".

Podľa názoru súdu tento prečin bol preukázaný. Obžalovaný sa síce k trestnej činnosti nepriznal a v jeho
prospech vypovedali svedkovia S. a X.. S. X. hlavne v tom, že mala vedomosť o tom, že obžalovaný

chcel riešiť situáciu do ktorej sa dostal. Svedkyňa S. o trestnej činnosti nevedela, ale potvrdila, že
obžalovaný mal u nej dlh, ktorý nebol splatený a tento potom bol riešený tak, že autá Fiat ... a Peugeot
boli prevedené na jej osobu. Ostatní svedkovia vypovedali v neprospech obžalovaného.
K samotnej obhajobe obžalovaného s tým, že nebolo predložené účtovníctvo spoločnosti TROJAN ..,
k tomu súd dodáva, že ani nemohlo byť také účtovníctvo predložené, keďže spoločnosť TROJAN ...

bola fakticky za podivných okolností prevedená na inú osobu a ani táto osoba (sv. E.) nedostala z
tejto spoločnosti nič, to znamená žiadne listiny (viď jej výpoveď), ak by táto spoločnosť bola prevedená
(predaná za štandardných okolností, existoval by zoznam vecí (listín), ktoré boli odovzdané kupujúcemu
(alebo tomu komu bola spoločnosť odstúpená) hlavne vtedy, ak obžalovaný tvrdí, že pri tom bol jeho
právnik, ktorýto kontroloval. Tvrdenie obhajoby ohľadom majetku spoločnosti k tomu súd dodáva, že

spoločnosť bola v prenajatých priestoroch a mala fakticky iba dve vozidlá Fiat a..., a Peugeot ..., ďalšie
dve vozidlá jej nepatrili, keďže tieto boli majetkom spoločnosti Mercedes Benz ..., tak ako to vyplýva z
vyššie uvedeného. Súd v tomto prípade nespochybňuje prevod týchto vozidiel, avšak je potrebné potom
uviesť aj to, že ak spoločnosť si musela požičať peniaze na svoj chod, z akého dôvodu potom brala
ďalší tovar od spol. Karmen... . Ak tieto peniaze boli použité na splatenie záväzkov voči spoločnosti

Karmen ..., zase je otázkou, prečo nebol splatený celý dlh. Obhajoba v tomto prípade tvrdí, že nešlo zo
strany obžalovaného o úmysel, k tomu je potrebné uviesť, že obžalovaný zo sumy 10.214,47 € splatil
až 319,18 € a neuhradená zostala čiastka 9.895,29 € t.j. okolo 3 % zo sumy. Svedkyňa X. vedela o
tom, že mal byť navrhnutý splátkový kalendár, avšak o tom mohol rozhodnúť p. A., tento svedok sa všakvyjadril, že chcel aby obžalovaný navrhol nejaké riešenie, čo sa však nestalo. Tvrdenie obhajoby, že
spoločnosť Karmen ..., (osoby konajúce za túto spoločnosť) odmietla sa s obžalovaným stretnúť vôbec
nie je pravdivé, keďže sa s ním stretol nielen p. A. ale aj p. D., čo obaja potvrdili a naviac k tomu súd

dodáva, že aj p. X. bola v spoločnosti ako obchodná „riaditeľka" a bolo v jej pôsobnosti riešiť situáciu
ohľadom spoločnosti TROJAN... . Ak spoločnosť TROJAN ... nemala od decembra 2009 uhradené
záväzky voči spoločnosti Karmen ... je iba logické, že táto zruší spoločnosti, ktorá neplatí včas za tovar
branie tovaru na faktúry. Tvrdenie obhajoby, že túto jej situáciu zavinila spoločnosť Karmen ... je scestné
a to aj vzhľadom na to, že nie táto spoločnosť predávala tovar na faktúry. K motorovým vozidlám zn.

Mercedes Benz, podľa názoru súdu nie je možné aby niekto (či už osoba alebo spoločnosť) za svoj
dlh ponúkla iné vozidlá, aby tento bol nútený(á) také vozidlá prevziať. Na to aby sa také niečo stalo,
by dotyčná osoba (resp. spoločnosť) musela také vozidlá chcieť. V tomto prípade je však potrebné
podotknúť aj to, že vozidlá neboli vo vlastníctve spoločnosti TROJAN ... a tieto vozidlá boli majetkom
spoločnosti Mercedes Benz ..., a tak ako je to uvedené vyššie, tieto už v deviatom mesiaci (14.9.2010)
boli odovzdané a neskôr aj predané za sumu, ktorá je uvedená vyššie. Na záver k tejto časti súd iba

dodáva, že nič nebránilo spol. TROJAN také vozidlá predať a z toho uhradiť dlh a vôbec nie je podstatné
či tieto vozidlá ponúkal, keďže nie je povinnosťou ďalšej strany aby takéto vozidlá prevzala. K ponuke
práce súd uvádza, že každá spoločnosť ponúka prácu, na ktorú potrebuje zamestnanca a ak taká práca
zamestnancovi nevyhovuje, nemusí ju prijať. Obhajoba ďalej poukázala na znalecký posudok oboch áut
Fiat ... a Peugeot .... K tomu súd dodáva, že obe vozidlá mali menšiu hodnotu ako bola celková škoda

a predmetom obžaloby a skutku je iba spoločnosť Karmen ... nie však p. S. a jej pôžička v prospech
spoločnosti TROJAN ... .

Preto ho súd uznal vinným z prečinu poškodzovanie veriteľa podľa § 239 ods. 1 písm. a/, ods. 3 písm.
a/ Trestného zákona, pretože zmaril uspokojenie svojho veriteľa tým, že odstránil časť svojho majetku

a spôsobil tak väčšiu škodu,

Podľa názoru súdu tento prečin bol spáchaný úmyselne v zmysle § 15 písm. a/ Trestného zákona,
pretože chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto
zákonom čo jednoznačne vyplýva z toho ako bol skutok spáchaný, zaplatenie iba okolo 3 percent zo

sumy.

Pri výroku o treste súd zistil, že obžalovaný Z. I. doposiaľ nebol súdne trestaný. Z miesta bydliska je
hodnotený všeobecne, priestupkovo riešený nebol.

V jej prípade súd zistil, že tomuto bolo možné priznať poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. j/
Trestného zákona, t.j. že viedol pred spáchaním trestného činu riadny život. Na druhej strane súd nezistil
žiadnu priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 Trestného zákona. Vychádzajúc potom z ustanovenia §
38 ods. 2 Trestného zákona súd musí prihliadnuť pri určení druhu trestu a jeho výmery na pomer a
mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. Podľa § 38 ods. 3 Trestného zákona

ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná hranica zákonom ustanovenej trestnej
sadzby o jednu tretinu.
Pri výmere trestu odňatia slobody v trestnej sadzbe za prečin podľa § 239 ods. 3 Trestného zákona
je možné uložiť trest odňatia slobody na 6 mesiacov až 3 roky. V jeho prípade znížená sadzba podľa §
38 ods. 3 Trestného zákona, t.j. na 6 mesiacov až 26 mesiacov. V tomto prípade zobral súd do úvahy

všetky skutočnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výmeru ukladaného trestu. Prihliadol aj na osobné pomery
a možnosti nápravy obžalovaného. Podľa názoru súdu, keďže je nezamestnaný, účel trestu je možné
dosiahnuť aj trestom kratšieho trvania na spodnej hranici trestnej sadzby, v tomto prípade na 6 mesiacov
s tým, že je možné tento trest podmienečne odložiť s určením minimálnej skúšobnej doby.
Súd je toho názoru, že takto uložený trest bude mať priaznivý vplyv na páchateľa a tento sa v budúcnosti

už nedopustí ďalšej trestnej činnosti.

Podľa názoru súdu poškodený aj svojim konaním prispel k tomu, že tovar nebol zaplatený, keďže dodal
tovar na základe faktúry, preto potom ho súd s jeho návrhom na náhradu škody odkázal na občianske
súdne konanie.

Preto rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia. Oznámením
rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlási v

neprítomnostitakejtoosoby,oznámenímjeaždoručenierozsudku.Odvolanímmôženapadnúťrozsudok
obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka. V prospech obžalovaného môžu rozsudok
odvolaním napadnúť i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec,
manžel a druh, pokiaľ to nie je proti jeho vôli. Poškodený môže odvolaním napadnúť rozsudok pre
nesprávnosťvýrokuonáhradeškody.Odvolaniejetrebapodaťnasúde,protiktorémurozsudkusmeruje,
a to v šiestich vyhotoveniach.