Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, June 26, 2012

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 12C/220/1996

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1296898603
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Sobolovská

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2012:1296898603.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II. v Bratislave pred sudkyňou JUDr. Gabrielou Sobolovskou v právnej veci

navrhovateľa: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., Dostojevský rad 4, Bratislava, IČO: 00151700 proti
odporcovi v 2. rade: A. L., T. XX, R., zastúpený advokátom JUDr. Dušanom Repákom, advokátom so
sídlom AK, Krížna 47, Bratislava, odporcovi v 3. rade: N.Š. R., E. X, R., odporcovi v 4. rade: C. Y., T. XX,
R., odporcovi v 5. rade: G. T., B. X, R. o zaplatenie 18 735,25 € s prísl. takto

r o z h o d o l :

Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporcovi v 2. rade náhradu trov konania vo výške 1.415,42
eur do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporcovi v 3. rade náhradu trov prvostupňového konania vo výške
1.266,50 eur do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporcovi v 3. rade náhradu trov odvolacieho konania vo výške

431,20 eur do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom podaným na súd dňa 19.11.1996 domáhal proti odporcom v 1. až 5. rade
zaplatenia 18 735,25 € (564 418,- Sk) so 17,6 % úrokmi ako aj náhrady trov konania na základe
škody spôsobenej spoločnosti Datalan spol. s r.o., ktorej navrhovateľ na základe poistnej zmluvy vyplatil
náhradu za spôsobenú škodu a na základe toho prešlo na navrhovateľa právo na náhradu škody. Škoda
bola spôsobená trestným činom podľa rozsudku Obvodného súdu Bratislava 2 č. j. 2T/30/1995.

Okresný súd Bratislava II svojím rozsudkom 12C/220/1996 rozhodol dňa 26.2.2009 s tým, že návrh
zamietol a priznal odporcovi v 3. rade náhradu trov konania. Proti tomuto rozsudku sa navrhovateľ

odvolal a Krajský súd v Bratislave pod č. 9Co/164/2009 rozhodnutie Okresného súdu Bratislava II zrušil
a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že súd prvého stupňa doplní dokazovanie o zistenie, kedy si
poškodený uplatnil nárok na náhradu škody , kedy došlo k zastaveniu (spočívaniu) premlčacej doby
navrhovateľovho práva na náhradu škody (v zmysle § 106 Občianskeho zákonníka), kedy odpadla
prekážka ktorá spôsobila spočívanie z premlčacej doby a teda kedy pokračovalo opäť jej plynutie a po
takto doplnenom skutkovom stave posúdi dôvodnosť odporcami vznesenej námietky premlčania práva
navrhovateľa na náhradu škody.

Súdvykonalvovecidokazovanievýsluchomúčastníkovkonania,oboznámilsas listinnýmidôkazmiato:

rozsudok Obvodného súdu Bratislava 2 2T/30/1995, zápis o poistnej udalosti spôsobenej odcudzenímk poistnej zmluve XXXXXX/XX, oznámenie poistnej udalosti spôsobenej odcudzením k poistke č. XXX-
XXX-XXX/XX, rozsudok Obvodného súdu Bratislava 2 2T/73/1995 a zistil nasledujúci skutkový stav:

Odporcovia v 1. až 5. rade dňa 23.8.1992 spôsobili spoločnosti Datalan spol. s r.o. škodu, tým že sa

vlámali do skladu a odcudzili výpočtovú techniku. Spoločnosť Datalan spol. s r.o. bola v trestnom konaní
odkázaná na uplatnenie si náhrady škody v občiansko-právnom konaní.

Navrhovateľ na pojednávaní dňa 1.2.2008 uviedol, že došlo k zmene mena zo Slovenskej poisťovne,
a.s. na Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s.. Odporcovia v 2. až 5. rade nesúhlasili s výškou vyčíslenej
škody, pričom uviedli, že sú ochotní splácať škodu v mesačných splátkach.

Dňa 21.8.2008 navrhovateľ doručil súdu vyjadrenie zo dňa 19.8.2008, s presným vyčíslením

poskytnutého plnenia a vyjadril sa k výške vyčíslenej škody.

Písomným vyjadrením doručeným súdu 13.11.2008 odporca v 5. rade uplatnil námietku premlčania a
vyjadril nesúhlas s výškou škody a s vyjadrením navrhovateľa zo dňa 19.8.2008 z dôvodu nemožnosti
odcudzenia takého množstva tovaru, čo bolo preukázané z vyšetrovacieho experimentu pokusu č. 2
verzie č. I a verzie č. II vypracovaného pre Mestský úrad vyšetrovania PZ SR.

Právny zástupca odporcu v 3. rade doručil súdu dňa 5.12.2008 písomné vyjadrenie k vyjadreniu
navrhovateľa zo dňa 19.8.2008. Taktiež nesúhlasil s výškou vyčíslenej škody a uviedol, že odporca v 3.
rade bol v trestnom konaní vyhodnotený ako spolupáchateľ.

Na pojednávaní dňa 29.1.2009 bývalý právny zástupca odporcu v 3. rade C.. K. F. vzniesol námietku
premlčania vzhľadom na to, že navrhovateľ likvidoval poistnú udalosť dňa 12.5.1993 a návrh na tunajší

sud bol podaný dňa 19.11.1996.

Navrhovateľ na základe poistnej zmluvy č. XX-XXXXXX-XX a predložených dokladov vyplatil dňa
12.5.1993 spoločnosti Datalan spol. s r.o. náhradu za spôsobenú škodu vo výške 18 735,25 € (564
418,- Sk).

Právny zástupca navrhovateľa uviedol na pojednávaní dňa 29.1.2009, že berie svoj návrh voči odporcovi

v 1. rade späť, vzhľadom na to že zomrel dňa 4.9.2006, preto súd konanie voči odporcovi v 1. rade
zastavil.

Podľa § 100 odseku 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. (Občiansky zákonník) právo sa premlčí, ak sa
nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110 Občianskeho zákonníka). Na premlčanie
súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo

veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie
je dotknuté ustanovenie § 105 Občianskeho zákonníka. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než
zabezpečená pohľadávka.

Pokiaľ sa týka otázky premlčania , navrhovateľ vo vyjadrení zo dňa 7.12.2011 upozornil na ust.
§ 112 Občianskeho zákonníka, ako aj na tvrdenie, že momentom pripojenia sa k trestnému

konaniu poškodenou spoločnosťou došlo k spočívaniu plynutia premlčacej doby ktorá plynula až do
právoplatného skončenia predmetného konania.

V predmetnom vyjadrení sa navrhovateľ ďalej odvolával na ust. § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka s
tým, že najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za 3 roky ak ide o škodu spôsobenú úmyselne,
za 10 rokov odo dňa keď došlo k udalosti z ktorej škody vznikla.S týmto tvrdením odporcovia nesúhlasili a poukázali na judikát R 29/1985 ktorý zakotvuje právny názor
podľa ktorého " ak odo dňa keď sa poškodený dozvedel o škode a o tom kto za ňu zodpovedá, do
uplatnenia práva na náhradu škody uplynie čas uvedený v ust. § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka

a škodca namieta premlčanie , právo sa premlčalo aj keď ide o škodu spôsobenú úmyselne. Podľa
odporcov tu neprichádza už do úvahy objektívna 10 ročná premlčacia doba podľa ust. § 106 ods. 2
Občianskeho zákonníka".

V zmysle ust. § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na náhradu škody sa premlčí za 2 roky odo
dňa kedy sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

Po vykonanom dokazovaní súd zistil, že poškodený spoločnosť Datalan s.r.o. sa o poistnej udalosti

dozvedela už 24.8.1992 , kedy poverený pracovník spoločnosti Datalan B.. A. za spoločnosť Datalan
s.r.o. vypovedal v trestnom konaní, ale v rámci svojej svedeckej výpovede si neuplatnil nárok na náhradu
škody. Tento nárok ani nemohol byť uplatnený vzhľadom na to, že predmetný výsluch sa konal
bezprostredne po tom, čo sa stal skutok, ktorý mal tvoriť základ pre uplatnený nárok navrhovateľa.
Dňa 24.8.1992 nebolo zrejmé, či vôbec bola spôsobená škoda Datalanu s.r.o., prípadne ak bola

spôsobená nebolo jasné kto ju spôsobil a v akej výške. Jediný kvalifikovaný a prvý právny úkon,
ktorým bol uplatnený nárok na náhradu škody bol vykonaný dňa 25.7.1994. Tu je nevyhnutné zdôrazniť
tú skutočnosť, že pre uplatnenie nároku na náhradu škody je potrebné číselné vyjadrenie. V trestnom
konaní spoločnosť Datalan s.r.o. tak učinila až takmer 2 roky po skutku , ktorý tvorí základ nároku. Súd
poukazuje na skutočnosť, že navrhovateľ síce vyplatil peňažnú sumu spoločnosti Datalan s.r.o. avšak

táto vyplatená suma nepreukázala skutočne spôsobenú škodu. Súčasťou znaleckého posudku ktorý
bol vypracovaný pre účely trestného konania, ktoré bolo vedené na tun. súde pod č. 2T 30/1995 ako
i 2T 73/1995 ktorý v konaní deklaroval údajne spôsobenú škodu, boli výlučne faktúry bez konkrétnej
fotodokumentácie a bez konkrétneho potvrdenia, kedy a kým mal byť dotknutý tovar prevedený do
vlastníctva spoločnosti Datalan s.r.o. . Nebolo tam uvedené, či sa jedná o vlastníctvo tretej osoby i

vzhľadom na skutočnosť, že na niektorých faktúrach, ktoré boli súčasťou poistného spisu je uvedená tzv.
výhrada vlastníckeho práva. V zmysle uvedeného je teda nesporné a nevyplýva to ani z obsahu spisu, že
by navrhovateľ uniesol dôkazné bremeno a že zaplatil škodu spoločnosti Datalan s. r.o. ako skutočnému
vlastníkovi. Z obsahu vykonaného dokazovania ako i z obsahu trestných spisov 2T 30/1995 ako i 2T
73/1995 mal súd preukázané, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno v tej časti žalovaného návrhu,

ktorá sa týka kvantity veci , ktoré majú tvoriť uplatnený nárok. Navrhovateľ si síce v písomnom podaní
datovanom 19.8.2008 špecifikoval zoznam hnuteľných vecí, avšak nepreukázal že sa jednalo o veci
ktoré boli vo vlastníctve Datalan s.r.o.. Súd tu poukazuje na citované písomné podanie navrhovateľa zo
dňa 19.8.2008, kde sám navrhovateľ uvádza, že pri položkách 14, 17, 18, poukázal poistenému plnenie
len do výšky 30% , ďalej tu uviedol , že tovar bol vrátený poistenému bez obalu a to z toho dôvodu, že si

údajne poistený nemohol dovoliť predávať tovar o ktorom nie je 100% istý že jeho stav je v poriadku. Tu
súd vzal v úvahu námietku odporcov , že spoločnosť Datalan s.r.o. navrhovateľovi nepreukázala, ako
s týmito vecami naložila, či tieto veci znehodnotila v súlade s platnou legislatívou , prípadne tieto veci
dala do užívania tretím osobám. Napriek tomu navrhovateľ, spoločnosti Datalan s.r.o. vyplatil plnenie tak
ako si ho Datalan s.r.o. uplatnil. Súd je toho názoru a z vykonaného dokazovania vyplýva, že uplatnený

nárok navrhovateľa nebol dostatočne preukázaný. Odporcovia namietali, že rozsah odcudzených vecí
nemohol korešpondovať s tým, čo malo byť odcudzené a čo si navrhovateľ uplatňoval, ako náhradu v
rámci regresného konania. Táto údajne nekorešpondovala zo skutkovým priebehom na základe ktorého
si navrhovateľ uplatnil náhradu škody. Poukázali pritom na trestné konanie kde nebolo možné preukázať
spôsob transportu veci (počítačov, IT technológií). Vzhľadom i na tieto skutočnosti i v trestnom konaní

vedenom na tun. súde 2T 30/1995 súd odkázal v odôvodnení rozsudku s náhradou škody navrhovateľa
na občianskoprávne konanie.

Súd mal za to, že z existujúcej judikatúry pre plynutie premlčania je rozhodujúci okamih , či bol nárok
na náhradu škody v trestnom konaní uplatnený riadne a včas a ak je preukázaná, povinnosť ktorá bola
porušená, skutočná škoda v číselnom vyjadrení a príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti ako

i spôsobenou škodou.Výpoveď B.. A. zo dňa 24.8.1992 preukazuje len fakt, že skutok sa stal, ale nepreukazuje ďalšie dve
podmienky, ktoré musia byť splnené pre uplatnenie nároku na náhradu škody. Poškodený sa o škode
podľa vyjadrenia navrhovateľa zo dňa 7.12.2011 dozvedel dňa 24.8.1992. Od tohto dňa dvojročná

premlčacia doba plynula až do 25.7.1994 keď sa navrhovateľ pripojil k trestnému konaniu a žiadal
priznať náhradu škody. Od tohto dňa dvojročná premlčacia doba spočívala až do dňa 12.1.1996 , kedy
rozsudok Obvodného súdu Bratislava II č.k. 2T 30/1995 nadobudol právoplatnosť. Dvojročná premlčacia
lehota tak plynula až do 19.11.1996 , kedy bola navrhovateľom podaná žaloba o náhradu škody. Súd
mal za to, že skutočnosť, že sa navrhovateľ o právoplatnosti rozsudku Obvodného súdu Bratislava II

č.k. 2T 30/1995 dozvedel až dňa 18.11.1996 nie je pre počítanie trvania a spočívania premlčacej doby
relevantná. Súčet celkového času , počas ktorého premlčacia lehota plynula predstavuje 1.012 dní , teda
viac ako dva a pol roka odo dňa keď sa navrhovateľ dozvedel o škode.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 813 odseku 1 Občianskeho zákonníka ak poistený má proti inému právo na náhradu škody

spôsobenej poistnou udalosťou, prechádza jeho právo na poistiteľa, a to do výšky plnenia, ktoré mu
poistiteľ poskytol.

V trestných konaniach 2T/30/1995 a 2T/73/1995, v ktorých bola uznaná vina odporcom v I. až V. rade zo
spáchania skutku, ktorým bola spôsobená škoda, bola spoločnosť Datalan spol. s r.o. ako poškodená
organizácia odkázaná na občiansko-právne konania vo veci náhrady škody.

Podľa § 69 odseku 1 zákona č. 99/1963 Zb. (Občiansky súdny poriadok) Navrhovateľ môže vziať za
konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie
zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré s označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy ako

navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Podľa § 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo včítane toho,
čo uviedli účastníci.

Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva povinnosť účastníkov konania označiť dôkazné prostriedky

a to nielen na podporu svojich tvrdení ale všetky, ktoré môžu prispieť k objasneniu skutkového stavu veci.
Súd vykonané dokazovanie potom hodnotí na základe zásady tzv. voľného hodnotenia dôkazov, podľa
vlastnej úvahy a prihliada na všetko čo v priebehu konania zistil. Úvaha súdu však neznamená jeho
ľubovôľu pri hodnotení dôkazov, ale táto úvaha musí vychádzať zo zistených skutočností; v odôvodnení
rozsudku potom musia byť uvedené hľadiská ktorými sa súd pri hodnotení dôkazov riadil. Procesnou

požiadavkou zároveň je, aby poznatky súdu boli v súlade s objektívnou realitou.

Požiadavka, že v občianskom súdnom konaní musí súd vychádzať zo skutočného stavu veci je
vyslovená tak v Ústave SR , ako i v jednotlivých ustanoveniach O.s.p. (§ 120 ods. 1,2 , § 125, § 153
a podobne) a vyjadruje základnú zásadu občianskeho súdneho procesu. Pojem skutočný stav veci je
totožný s pojmom objektívna realita, ktorá s prejednávanou vecou súvisí a tvorí predmet konania. Je

teda procesnou požiadavkou, aby poznatky súdu o skutočnostiach boli v súlade s objektívnou realitou.

Súd pri rozhodovaní vychádzal z výsledkov vykonaného dokazovania. Po zhodnotení všetkých dôkazov
podľa ust. § 132 O.s.p. kedy vyhodnotil každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy ich vzájomnej súvislosti
malsúdpreukázané,ženávrhnavrhovateľkyniejedôvodný,navrhovateľkaneuniesladôkaznébremenoa z toho dôvodu návrh v plnom rozsahu zamietol. Na základe hore uvedeného s poukazom na judikát č.
29/1985 ako i vzhľadom na uplatnený návrh navrhovateľa vo veci vyplatenia sumy spoločnosti Datalan
s.r.o., navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno , nepreukázal výšku škody ktorú spôsobili odporcovia

a ktorú bez náležitého šetrenia vyplatil spoločnosti Datalan s.r.o. a preto súd návrh zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 odsek 1 Občianskeho súdneho konania a úspešnému
účastníkovi konania priznal náhradu trov konania.

Súd priznal odporcovi v 2. rade náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 1.415,42 eur za štyri úkony
právnej služby v zmysle §10 odsek 1 a §14 odsek 1 písmeno a), b) a c) vyhlášky č. 655/2004 Z.z.:

1. Prevzatie veci a príprava zastúpenia rok 2012: 353,54 eur + 7,63 eur (režijný paušál) + DPH = 433,40

eur

2. Vyjadrenie na súd rok 2012: 353,54 eur + 7,63 eur (režijný paušál) + DPH = 433,40 eur

3. Účasť na pojednávaní 17.4.2012 - odročené: ? z 353,54 eur + 7,63 eur (režijný paušál) + DPH =
115,22 eur

4. Účasť na pojednávaní 26.6.2012: 353,54 eur + 7,63 eur (režijný paušál) + DPH = 433,40 eur

Súd nepriznal v zmysle vyčíslenia právneho zástupcu odporcu v 2. rade za účasť na pojednávaní dňa
17.4.2012 za úkon právnej služby odmenu 353,54 eur, ale len 88,39 eur, nakoľko v tento deň bolo
pojednávanie odročené bez pojednávania ( §14 odsek 5 písmeno b) vyhlášky č. 655/2004 Z.z.).

Súd priznal odporcovi v 3. rade náhradu trov právneho zastúpenia prvostupňového konania vo výške
1.266,50 eur a odvolacieho konania vo výške 431,20 eur.

O trovách odvolacieho konania súd rozhodol v zmysle §224 odsek 3 Občianskeho súdneho poriadku
a na ich náhradu zaviazal navrhovateľa, nakoľko bol neúspešný v konaní. Trovy odvolacieho konania
predstavujú jeden úkon právnej služby za vyjadrenie právneho zástupcu odporcu v 3. rade k odvolaniu
navrhovateľa zo dňa 30.4.2009 vo výške 431,20 eur (353,54 eur + DPH + 6,95 eur (režijný paušál),
t.j. 431,20 eur. Súd priznal DPH len za úkon právnej služby, nie z režijného paušálu, nakoľko DPH

z režijného paušálu patrí za úkony vykonané od 1.6.2009). Trovy prvostupňového konania právneho
zástupcu odporcu v 3. rade pozostávajú z piatich úkonov právnej služby v zmysle §10 odsek 1 a §14
odsek 1 písmeno a), b) a c) vyhlášky č. 655/2004 Z.z.:

1. Prevzatie veci a príprava zastúpenia rok 1998: 88,62 eur (2.670,00Sk) + 2,99 eur (90,00Sk režijný
paušál) = 91,61 eur

2. Účasť na pojednávaní 1.7.2008: 353,54 eur + 6,31 eur (režijný paušál) = 359,85 eur

3. Účasť na pojednávaní 2.10.2008 - odročené: 88,39 eur + 6,31 eur (režijný paušál) = 94,70 eur

4. Vyjadrenie 5.12.2008: 353,54 eur + 6,31 eur (režijný paušál) = 359,85 eur

5. Účasť na pojednávaní 29.1.2009: 353,54 eur + 6,95 eur (režijný paušál) = 360,49 eur

Súd nepriznal odmenu za úkon právnej služby v zmysle vyčíslenia právneho zástupcu odporcu v 3. rade

za účasť na pojednávaní dňa 1.2.2008, nakoľko v tento deň právny zástupca na pojednávaní na súde
prítomný nebol.

Súd priznal za zastupovanie odporcu v 3. rade na pojednávaní dňa 2.10.2008 odmenu vo výške jednej
štvrtiny, nakoľko v tento deň bolo pojednávanie odročené bez prejednania veci (§14 odsek 5 písmeno
b) vyhlášky č. 655/2004 Z.z.).Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo

dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne, dvojmo (§ 58 ods.

4, 5 zákona č. 233/ 1995 Z.z. v znení neskorších predpisov).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a)v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c)súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d)súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e)doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f)rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.