Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, January 22, 2015

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 14C/128/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112238532
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Kozáčik
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2015:5112238532.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudcom JUDr. Vladimírom Kozáčikom, v právnej veci
navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, právne
zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, proti odporcovi: 1/ V. U., nar. X.X.XXXX,
bytom N.. Sv. Q. A. XX/XXX, D., 2/ W. K., nar. XX.X.XXXX, bytom S. XXX, D., o zaplatenie 7.522,55
eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Odporcovia v 1/ a 2/ rade s ú p o v i n n í zaplatiť navrhovateľovi 3.418,23 eur do troch dní od
právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením jedného z odporcov v rozsahu plnenia zaniká povinnosť plniť
druhého z odporcov.

Súd návrh vo zvyšku z a m i e t a .

Súd účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa voči odporcom v 1/ a 2/ rade domáhal návrhom zo dňa 10.10.2012 zaplatenia sumy 7
522,55 eur spolu s vyčísleným úrokom z omeškania vo výške 456,68 eur a 9,25 % ročným úrokom z
omeškania zo sumy 6.574,15 eur od 15.2.2012 do zaplatenia.

Návrh odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej podľa § 524 a nasl.
zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka zo dňa 24.03.2011 medzi postupcom Slovenská
sporiteľňa, a.s., so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653 a navrhovateľom, postúpil
postupca na navrhovateľa pohľadávku voči odporcom. Postupca a odporca uzatvorili dňa 12.06.2006
Zmluvu č. 363054155 (ďalej len „Zmluva"), ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky
postupcu v znení ich dodatkov. Na základe uvedenej Zmluvy Slovenská sporiteľňa, a.s. poskytla
odporcovi peňažné prostriedky. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania
peňažných prostriedkov, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú upravené
v Zmluve a vo Všeobecných obchodných podmienkach. Odporca v 2. rade prevzal na seba ručiteľský
záväzok. Navrhovateľ zastáva názor, že Zmluva obsahuje všetky znaky a spĺňa všetky podstatné
náležitosti zmluvy o úvere podľa § 497 až 507 Obchodného zákonníka. Vzhľadom na to, že odporca
neplnil v stanovených termínoch splátky, čím porušil svoju povinnosť podľa Zmluvy, postupca odstúpil
od Zmluvy a vyzval odporcu na úhradu dlžnej sumy. Pohľadávka navrhovateľa ku dňu postúpenia
predmetnej pohľadávky predstavovala sumu 7 622,55 EUR (229 636,94 Sk), ktorá pozostávala z istiny
6 674,15 EUR (201 065,44 Sk) riadneho úroku 0,00 EUR (0,00 Sk), úroku z omeškania 948,40 EUR
(28 571,50 Sk) v súlade s prílohou k zmluve o postúpení, kde postupca Slovenská sporiteľňa, a.s.
deklaruje, že výška a špecifikácia pohľadávky uvedenej v predmetnej prílohe je generovaná bankovým
systémom a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu postúpenia pohľadávky. Odporca Michal Úkrop

uznal vyššie uvedený záväzok v Dohode o uznaní záväzku. Odporca zároveň uznal aj náklady inkasného
konania, ktoré si navrhovateľ v tomto konaní neuplatňuje. Navrhovateľ si v tomto konaní uplatňuje
zákonný úrok z omeškania počnúc dňom 21.05.2011, t.j. dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia
pohľadávky, resp. po dni riadnej splatností úveru podľa prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok.
Pokiaľ ešte nenastala riadna splatnosť úveru navrhovateľ si uplatňuje úrok z omeškania počnúc dňom
nasledujúcim po dni doručenia Oznámenia a vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru alebo splatnosti
prvej neuhradenej splátky podľa Dohody o uznaní záväzku.

Vo veci súd vydal dňa 17.1.2013 platobný rozkaz 6Ro/373/2012-47, ktorý sa nepodarilo doručiť
účastníkom do vlastných rúk a preto ho súd uznesením č.k. 6Ro/373/2012-51 zo dňa 22.4.2013 zrušil
a vo veci nariadil pojednávanie.

Na výzvu súdu podaním zo dňa 16.4.2014 na výzvu súdu k špecifikácii uviedol, že dňa 12.06.2006
pôvodný veriteľ uzatvoril s odporcom v I. rade Zmluvu o splátkovom úvere, na základe ktorej pôvodný
veriteľ poskytol odporcovi v I. rade úver vo výške 4.979,09 EUR. V zmysle čl. 1. Zmluvy sa odporca v I.
rade zaviazal splatiť celý úver s úrokovou sadzbou vo výške 10,90 % p.a. s odporca v I. rade zaviazal
zaplatiť poplatok za poskytnutie úveru vo výške 99,58 EUR (3.000,- Sk) a poplatok za správu úveru
vo výške 1,66 EUR (50,-Sk) mesačne. Úver sa zaviazal splácať spolu s dohodnutými úrokmi formou
pravidelných mesačných splátok vo výške 111,76 EUR (3.367,-Sk) vždy k 20. dňu v mesiaci počnúc
dňom 20.07.2006 a s konečnou splatnosťou dňa 20.05.2011. zmysle čl. II. bodu 2. Zmluvy odporca v I.
rade svojím vlastnoručným podpisom na Zmluve potvrdil, že sa pred uzatvorením Zmluvy oboznámil so
Všeobecnými obchodnými podmienkami a so Sadzobníkom, súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať.
Dňa 24.03.2011 pôvodný veriteľ postúpil na navrhovateľa vyššie uvedenú pohľadávku v celkovej výške
7.622,55 EUR, ktorá pozostávala z istiny vo výške 6.674,15 EUR a z úroku z omeškania vo výške 948,40
EUR. Ďalej uviedol, že istina pozostáva z neuhradeného úveru, z poplatkov a zo zmluvných úrokov.
Odporca v 1. rade dňa 12.06.2006 čerpal peňažné prostriedky v celkovej výške 4.979,09 EUR (150.000,-
Sk. Odporca v 1. rade z poskytnutého úveru uhradil sumu v celkovej výške 1.560,89 EUR (47.023,30 Sk)
dňa 12.06.2006 3.000,-Sk, dňa 20.07.2006 - 3.367,-Sk, dňa 20.08.2006 - 376,30 Sk, dňa 26.09.2006
- 6.000,-Sk, dňa 24.11.2006 - 3.000,-Sk, dňa 23.02.2007 10.070,-Sk, dňa 05.03.2007 4.070,-Sk, dňa
22.03.2007 3.000,-Sk, dňa 23.04.2007 - 4.070,-Sk a dňa 04.01.2008 - 10.070,-Sk; z úhrad odporcu
bola na istinu započítaná suma vo výške 1,355,59 EUR (40.838,40 Sk), na poplatky bola započítaná
suma vo výške 99,58 EUR (3.000,-Sk) a na úrok z omeškania bola započítaná suma vo výške 105,72
EUR (3.184,90 Sk). Ďalej uviedol, že zmluvný úrok sa vypočítal tak, že ku dňu 30.06.2006 sa výška
poskytnutého úveru 150.000,-Sk násobila 10,90 % (výška úrokovej sadzby pre príslušné obdobie) a táto
sa delila / 360 (počet dní v roku) * 19 (počet dní príslušného obdobia - od 12.06.2006 do 30.06.2006, t.j.
odo dňa čerpania úveru do konca príslušného obdobia) = 863,-Sk.
Ďalej však uviedol zvyšujúcu sa istinu pri každej mesačnej splatnosti pri neuhradení predpísanej splátky,
teda celkový pôvodný stav z predchádzajúceho obdobia sa sčítal s vyčísleným zmluvným úrokom a
poplatkami, tento sa delil sumou 360, avšak násobil sa skutočným počtom dní. Teda ak dlžník neuhradil
splátku úveru, istina - stav z predchádzajúceho mesiaca rozhodný pre výpočet úrokov sa navýšil o
splatné úroky a poplatky, teda akumulovala sa istina.
V podaní podrobne špecifikoval všetky výpočty úrokov v mesačných splatnostiach. Súd zistil, že právny
predchodca navrhovateľa používal údaj 360 dní v roku aj pri výpočte úrokov a úrokov z omeškania.
Matematicky vzťah možno vyjadriť zlomkom 365/360 čo predstavuje koeficient 1,01389 o ktorý bol
skutočne vyšší uplatnený úrok, úrok z omeškania, teda napríklad miesto úroku 26,40% sankčnej
sadzby skutočne uplatnený nárok predstavoval 26,767% ročne, pri zmluvnou úroku 11,20% bol skutočný
uplatnený nárok ako pri úroku 11,356%. Rozdiel vo finančnom vyjadrení predstavoval napr. pri prvej
splátke z istiny 150.000,-Sk pri deklarovanom úroku 10,90% za 19 dní rozdiel 11,90 Sk, (863 - 851,10
Sk), pri prepočte na kalendárny mesiac 19,52 Sk.

Navrhovateľ v podaní zo dňa 21.1.2015 reagoval na výzvu súdu a uviedol, že podľa čl. 7 bodu 7.3.2
Všeobecných obchodných podmienok pohľadávka z úveru sa skladá z istiny a prísl. a spláca ju klient
pravidelnými splátkami, periodicitou dohodnutou v základných podmienkach zmluvy o úvere, všetky
úhrady odporcu pôvodnému veriteľovi uvedené v špecifikácii žalovanej sumy sú v plnej výške započítané
na istinu a ďalej uviedol, že podľa čl. 7 bod 7.4.4., pokiaľ je klient v omeškaní so splácaním úveru
alebo jednotlivých splátok úveru, je povinný zaplatiť banke okrem úrokov z úveru tiež úroky z omeškania
z dlžnej čiastky. Úroky z omeškania predstavujú sankciu za neuhradenie mesačnej splátky, úroky

dohodnuté v zmluve sú odmenou pre banku za poskytnutie úveru. Ďalej uviedol, že z fin. hľadiska
bankový rok je 360 dní a preto sa pri výpočte úrokov používa práve takýto údaj.

Na pojednávaní navrhovateľ zotrval na podanom návrhu a poukázal na svoje písomné vyjadrenia. K
uplatňovanému účtovnému roku v rozsahu 360 dní uviedol, že sa jedná o účtovnícky rok preto bol tento
údaj použitý pri výpočte úrokov a výpočte úrokov z omeškania. Na otázky súdu ohľadom úročenia úrokov
poukázal na ust. čl. 7 bodu 7.3.2. a čl. 7 bodu 7.4.4. Všeobecných podmienok, kde bol takýto postup
dohodnutý.

Vo veci súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov.

Súd zistil, že právny predchodca navrhovateľa Slovenská sporiteľňa a.s. uzavrela s odporcom v 1/ rade
zmluvu o splátkovom úvere č. 0363054155 zo dňa 12.6.2006 na základe ktorej SLSP a.s. požičala
odporcovi 1/ sumu 150.000 Sk ako bezúčelový úver pri premenlivej úrokovej sadzbe 10,90 % p.a. pri
poplatku za poskytnutie úveru 3.000 Sk, poplatku za správu úveru 50 Sk mesačne so splatnosťou prvej
splátky 20.7.2006 pri počte 59 splátok splatných k 20-temu dňu v mesiaci s končenou splatnosťou úveru
20.5.2011 pri RPMN 6,09 %.

Súd ďalej zistil, že na zabezpečenie úveru bola medzi SLSP a.s. a odporcom 2/ uzavretá dohoda
o ručení, kde odporca 2/ prehlásil veriteľovi, že v prípade neuspokojenia pohľadávky zo zmluvy o
splátkovom úvere č. 0363054155 dlžníkom, uhradí túto pohľadávku v lehote určenej vo výzve, inak v
lehote do 10 pracovných dní od doručenia výzvy a to aj bez doručenia výzvy dlžníkovi. Zmluva o ručení
bola uzavretá dňa 12.6.2006.

V konaní oboznámil aj Všeobecné obchodné podmienky SLSP a.s., dohodu o uzavretí splátkového
kalendára a uznaní záväzku medzi veriteľom EOS KSI Slovensko s.r.o. a dlžníkom odporcom 1/ vo výške
6674,15 eur, obsah zmluvy o postúpení pohľadávok č. 0568/2011-CE medzi SLSP a.s. a navrhovateľom
zo dňa 24.3.2011 spolu s prílohou č. 1 a to špecifikáciou pohľadávky voči dlžníkovi odporcovi 1/ s
uvedením poskytnutej sumy 4.979,09 eur pri zostatku pohľadávky 7622,55 eur, istine celkom 6.674,15
eur a úrokov 948,40 eur vrátane uvedenia ručiteľa odporcu 2/ s spojení s oznámením o postúpení
pohľadávky zo strany SLSP a.s. na adresu odporcov 1/ a 2/ spolu s podacím hárkom o odoslaní zásielky
na adresu odporcu 1/ pod č. RR 26292939 a na adresu odporcu 2/ pod č. RR 26299077.

Právny predchodca navrhovateľa SLSP a.s. listom zo dňa 12.12.2008 oznámil dlžníkovi, že ku dňu
30.11.2008 bol v omeškaní so sumou 1.786,82 eur (53.829,70 Sk) a bol vyzvaný na úhradu dlžnej sumy
najneskôr do 10 dní od doručenia výzvy. Na úhradu záväzkov bol odporca vyzvaný aj navrhovateľom
listom zo dňa 20.4.2011, ktorým bol vyzvaný na úhradu 7.816,98 eur a to základnej pohľadávky 6.674,15
eur, úroku z omeškania 948,40 eur, zák. úrokov 44,43 eur a nákladov EOS 150 eur.

Súd z výpisu z úverového účtu za účtovné obdobie od 1.1.2009 do 12.11.2011 zistil, že počiatočný
zostatok bol vedený vo výške mínus 5.469,20 eur, splátky vo výške 7.622,55 eur, čerpanie, úroky a
poplatky mínus 2.153,35 eur, pri poskytnutej výške úveru 4.979,09 eur, a vyčerpanej sume 4.979,09 eur.

Podľa § 132 O.s.p., dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane
toho, čo uviedli účastníci.

Podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 502 ods. 1 Obch. zák. od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z
nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe
zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré
poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než
prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej
výške.

Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka účinného do 14.01.2009, ak je dlžník v omeškaní so
splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania
určené v zmluve, inak o 10 % vyššie, než je základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska
uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu.

Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka účinného od 15.01.2009, ak je dlžník v omeškaní so
splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania
dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania
podľa predpisov občianskeho práva. Podľa §517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s
plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak
nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku
z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 586/2008 Z. z. je
výška úrokov z omeškania o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 53 ods. 1 Obč. zák. spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 Obč. zák. za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s
ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 Obč. zák. ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Veriteľ bol banka a v zmysle § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách, ak je napriek písomnej výzve
banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní
so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže
banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku
postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez
súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred
postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v
celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením
čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol
jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať
postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka;
banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných
záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok
a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

Súd mal v zmysle vyššie uvedeného zákonného ustanovenia ako aj zmluvy o postúpení pohľadávky a
oznámenia o postúpení pohľadávky preukázanú aktívnu legitimáciu navrhovateľa.

Súd o poskytnutí úveru nemal pochybnosti, rovnako ako aj o splatenej sume. Tieto skutkové okolnosti
neboli v konaní sporné. Odporcovi bola požičaná istina 150.000,- Sk avšak uhradil len splátky v
celkovej výške 1.560,89 EUR (47.023,30 Sk) dňa 12.06.2006 3.000,-Sk, dňa 20.07.2006 - 3.367,-Sk,
dňa 20.08.2006 - 376,30 Sk, dňa 26.09.2006 - 6.000,-Sk, dňa 24.11.2006 - 3.000,-Sk. dňa 23.02.2007
10.070,-Sk, dňa 05.03.2007 4.070,-Sk, dňa 22.03.2007 3.000,-Sk, dňa 23.04.2007 - 4.070,-Sk a dňa
04.01.2008 - 10.070,-Sk.

Súd sa preto zaoberal obsahom samotnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 4 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z.z. v znení k dátumu uzavretiu zmluvy zmluva o spotrebiteľskom
úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä

a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet
týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto
možnosť využiť,
b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,

c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia
tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,
e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
f) meno a adresu spotrebiteľa,
g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov,
h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná
percentuálna miera nákladov,
i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej
miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie
sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

Podľa § 4 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z.z. v znení k dátumu uzavretiu zmluvy zmluva ďalej obsahuje
a) oprávnenia spotrebiteľa na zníženie nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou
splatnosti podľa § 6,
b) sankcie za porušenie zmluvy,
c) podmienky, za ktorých možno použiť zmenku alebo šek,
d) spôsob zániku záväzku zo zmluvy.

Súd nezistil, že by zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahovala základné náležitosti v zmysle zákona
č. 258/2001 Z.z. resp. mala formálne vady.

Súd sa preto zaoberal uplatnenými nárokmi v konaní.

Súd sa v prvom rade zaoberal skutočnosťou, že hoci bola odporcovi požičaná suma 150.000,- Sk, čo
predstavuje sumu 4979,08 eura, teda v takejto výške bola požičaná istina od ktorej bol následne odčítaný
poplatok za poskytnutie úveru 99,58 eur, navrhovateľ si uplatňuje istinu vo výške 6.674,15 eur, teda
presahujúcu požičané prostriedky.

Súd preto zistil, že právny predchodca navrhovateľa postupoval tak, že pri omeškaní s úhradou splátky s
poukazom na čl. 7 bodu 7.3.2. a čl. 7 bodu 7.4.4. Všeobecných podmienok neuhradenú splátku v určitej
výške (pravdepodobne vo výške úrokov, poplatku za vedenie účtu a iných nárokov) pripočítal k istine
a túto ďalej úročil. Pritom takýto postup je v rozpore s dispozitívnym ustanovením § 502 Obchodného
zákonníka ako aj celou úpravou zmluvy o úvere, kde je povinnosťou dlžníka platiť úroky z požičanej
čiastky. Ak dlžník nezaplatí splatné úroky v zmysle § 503 ods. 2 Obch. zák., stávajú sa príslušenstvom
pohľadávky a samostatným vymáhateľným nárokom, avšak nestávajú sa požičanými prostriedkami -
požičanou istinou. Rovnako ako sa istinou nestávajú ani poplatky za vedenie účtu, sankcie, úroky z
omeškania, ibaže by osobitnou dohodou a úkonom došlo k dohode o požičaní prostriedkov na ich
úhradu. Rovnako medzi účastníkmi nebol poskytnutý kontokorentný úver prečerpania prostriedkov, ktorý
by takýto postup odôvodňoval zostatkom na účte.

Právny predchodca navrhovateľa nepostupoval transparente a bez legitímneho dôvodu uplatňoval úroky
nie len z požičanej sumy podľa § 502 ods. 1 prvá veta Obch. zák. (Od doby poskytnutia peňažných
prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške
ustanovenej zákonom alebo na základe zákona.) ale z tzv. kumulovanej istiny, teda splatnej istiny
povýšenej o splatné úroky, poplatky, sankcie, teda uplatňoval tzv. anatocizmus (úročenie úrokov), čo
súd pokladá za postup v rozpore so zákonom ako aj s obchodnými zvyklosťami, ale aj dobrými mravmi,
ktorý bol zakázaný už aj na území bývalého Rakúska-Uhorska po reformách Márie Terézie, pričom pre
svoj postup neuviedol žiadne náležité odôvodnenie. Takýto postup je aj v rozpore s ustálenou súdnou
judikatúrou. NS ČR síce v rozsudku (nie vo veci spotrebiteľských úverov) konštatoval, že nie je vylúčená
dohoda o tom, že k istine sa pripočítajú splatné úroky, ale v prípade konaní so spotrebiteľom je potrebné
zdôvodniť to, že takéto odchýlenie od platnej právnej úpravy, hoci aj dispozitívneho charakteru, je v

prospech spotrebiteľa. Tomu môže podľa úvahy súdu tak byť napr. vtedy, keď sa účastníci dohodnú, že
akékoľvek splatná neuhradená suma úroku či poplatku bude považovaná za požičanú istinu. Takýmto
postupom by sa spotrebiteľ napríklad vyhol omeškaniu a možnosti účtovania úrokov z omeškania či
iných sankčných úrokov, predčasnej splatnosti úveru. Avšak právny predchodca navrhovateľa tak vôbec
nepostupoval. Súd zistil, že hoci splatné úroky a poplatky pripočítal k istine - požičaných prostriedkov,
zároveň si pri neuhradení splátky účtoval aj sankčné úroky, spočiatku vo výške 26,40%, neskôr 8% (opäť
však pri báze 365 (366)/360, teda v skutočnosti zvýšenej sadzbe o koeficient 1,01389), teda popri tom,
že úročil aj úroky splatné v predchádzajúcom období, uplatňoval si zo splátky pozostávajúcej z pomernej
časti istiny a úrokov aj sankčné úroky - úroky z omeškania.
Súd preto zistil, že v zmluve vzhľadom na používanie bázy úrokov 360 dní s účtovaným obdobím
zhodným so skutočným počtom kalendárnych dní došlo k nesprávne uvedenej RPMN v neprospech
spotrebiteľa a úver je potrebné považovať za bezúročný, pretože použitím bázy 365/360 sa aj skutočná
výška úrokovej sadzby a tým aj RPMN zvýšila o násobok koeficientom 1,01389.
Súd preto rozhodol, že navrhovateľ nie je oprávnený požadovať od odporcu úroky, poplatky. Nakoľko
skutočne bolo navrhovateľovi požičaných 4.979,08 eur a uhradil 1.560,89 eur, súd zaviazal odporcov
len na úhradu rozdielu 3.418,19 eur a návrh vo zvyšku zamietol.
Odporcu v 1/ rade zaviazal na splnenie povinnosti ako dlžníka a odporcu v 2/ rade ako ručiteľa, ktorý sa
zaviazal zaplatiť záväzok na miesto hlavného veriteľa, ak tento nebude riadne a včas splatený. Nakoľko
však ručiteľský záväzok nie je totožný s hlavným záväzkom zo zmluvy o úvere, nemôže sa jednať o
spoločný záväzok s povinnosťou spoločnej úhrady, ale súd zaviazal každého z odporcov osobitne s tým,
že plnením jedného z odporcov v rozsahu plnenia zaniká povinnosť plniť druhého z odporcov.

Nakoľko úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov, nemohla odporcom vzniknúť ani
povinnosť uhrádzať ho podľa a vo výške v zmluve dohodnutých splátok, pretože takto by uhradili viac
ako je ich povinnosť a zároveň teda nemohlo vzniknúť ani veriteľovi právo na uplatnenie predčasnej
splatnosti nároku - odstúpenie od zmluvy po nárok na úhradu celého nároku. Súd je preto názoru, že
obdobne ako pri nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia sa istina stala splatnou až vtedy, keď
sa dlžník o tom dozvedel, teda o dôvode a výške, pričom vzhľadom na uplatnený rozsah nárokov sa o
tom nemohol dozvedieť ani z doručenej žaloby a dozvie sa to až z vyhláseného rozsudku. Preto, keďže
nejestvovala povinnosť platiť v dohodnutých splátkach, odporcovia sa nemohli dostať do omeškania a
súd zamietol aj návrh na priznanie úrokov z omeškania.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že vzhľadom na obdobný pomer
úspechu nepriznal nárok na náhradu trov konania žiadnemu z účastníkov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované
dôkazy.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa
§ 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č. 65/2001 Z.z.
o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).