Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. september 2014

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 15C/197/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8108231934
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Vargová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2014:8108231934.17

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou Mgr. Annou Vargovou v právnej veci žalobcu: V.. X. P., K.. XX.X.XXXX, O.

V. K. B., Š. XXX/XX, proti žalovanej: C.E.N. s.r.o., IČO: 35 780 886 so sídlom Gagarinova 12, Bratislava,
právne zastúpená advokátom Mgr. Tomášom Szabom, Radvanská 23, Bratislava, o ochranu osobnosti
takto

r o z h o d o l :

žalobný návrh zamieta,

o trovách konania bude rozhodnuté v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou tunajšiemu súdu 19.12.2008 v súlade s poslednou, uznesením č.k. 15C
197/2008-401 zo dňa 30.10.2013 pripustenou zmenou petitu sa žalobca domáhal, aby súd uložil

žalovanejpovinnosťvlehotedo3dníodprávoplatnostirozsudkuuverejniťslovomapísmomvovysielaní
televízie TA3, konkrétne na začiatku relácie hlavné správy TA3 vysielané denne so začiatkom medzi
18:00h až 19:00h ospravedlnenie v tomto znení:

„Televízia TA3 sa ospravedlňuje V.. X. P. za zverejnenie jeho mena a priezviska v hlavných správach TA3
dňa 22.12.2005 o 18:45h v správe s titulom „SMK diskredituje SNS, SDKÚ, ÁNO aj Smer“ a opakovane
v jej reprízach v rámci spravodajstva vysielaného toho istého dňa o 21:00h a 23:00h.

Zverejnením mena a priezviska X. P. sme nezákonne zasiahli do jeho práv na ochranu osobnosti, najmä
ľudskej dôstojnosti, súkromia a mena.

„Televízia TA 3 sa ospravedlňuje V.. X. P. za zverejnenie nepravdivých tvrdení o ňom odvysielaných
v hlavných správach TA3 dňa 22.12.2005 o 18:45h v správe s titulom „SMK diskredituje SNS, SDKÚ,
ÁNO aj Smer a opakovane v jej reprízach v rámci spravodajstva vysielaného toho istého dňa o 21:00h

a 23:00h, kde v kontexte sprievodného textu prezentovanej správy sme uviedli:

„Špeciálne bol do Žiliny podľa W. na neho nasadený policajt X. P.. Pod priamou asistenciou pána prvého
viceprezidenta W. je teraz v Žiline s jediným, s jedinou úlohou dostať za každú cenu W..“.

Informácie sme zverejnili bez toho, aby sme mali dôkazy o ich pravdivosti alebo hodnovernosti.

„Televízia TA3 sa ospravedlňuje V.. X. P. za porušenie prezumpcie jeho neviny v správe s titulom: „SMK
diskredituje SNS, SDKÚ, ÁNO aj Smer“ odvysielanej v hlavných správach TA3 dňa 22.12.2005 o 18:45h
a opakovane v jej reprízach v rámci spravodajstva odvysielaného toho istého dňa od 21:00h a od 23:00h,
v ktorej sme uviedli informácie o jeho trestnom stíhaní v spojení s uvedením jeho mena a priezviska.“Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 33.193,92 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaná je povinná nahradiť žalobcovi trovy konania do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaná navrhla žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť.

Žalobcom označený vedľajší účastník sa vedľajším účastníkom nestal, pretože nemal záujem v konaní

ako vedľajší účastník vystupovať.

OkresnýsúdPrešovrozhodolrozsudkomdňa15.02.2012tak,žežalobuzamietol.Vychádzalzjudikatúry
Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej „ESĽP“), ktorý zdôrazňuje kľúčovú úlohu médií ako „strážneho
psa demokracie“ a preto každý zásah do slobody prejavu médií posudzuje veľmi prísne. Žalovanou
prezentované výroky podrobil súdnej kontrole a vykonal test proporcionality založený na hľadaní

odpovedí na otázky KTO?, O KOM?, ČO?, KDE?, KEDY? a AKO? v danom prípade informáciu zverejnil.
Dospel k záveru, že informácie poskytnuté žalovanou o výrokoch vysokopostaveného politika na tlačovej
besede politickej strany neboli odvysielané spôsobom zasahujúcim do práva na ochranu osobnosti
žalobcu.

Proti rozsudku súdu I. stupňa podal žalobca odvolanie v ktorom uviedol, že súd I. stupňa nevyvodil
správny skutkový záver a tento aj nesprávne posúdil vo vzťahu k tomu, že žalovaná vedome zasiahla
do jeho osobnostných práv chránených ust. § 11 OZ. Žalovaná mala preukázať pravdivosť tvrdení
v medializovanej správe. Naopak, žalobca predložil súdu dostatok dôkazov o tom, že nikdy nebol
členom špecializovaného tímu na kompromitáciu Jána Slotu, a že takýto tím neexistoval. Žalovaná

tak medializovala informácie, ktoré neboli zaručene pravdivé. Zverejnením mena a priezviska žalobcu
v súvislosti s informáciou o jeho trestnom stíhaní a o 8-mesačnom pobyte vo väzbe došlo zo strany
žalovanej k porušeniu zásady prezumpcie neviny žalobcu. V čase medializácie nepravdivých informácií
bol len radový policajt, nebol nadriadený a z uvedeného dôvodu nebol osobou, ktorá je povinná znášať
zvýšený zásah do práv a slobôd. Dal do pozornosti súdu, že doposiaľ všetky súdne konania vedené proti

jeho osobe skončili oslobodzujúcim rozsudkom. Žalobca poukázal na výpovede vypočutých svedkov
v súvislosti s neprimeranou kontrolou žalobcu na pracovisku v porovnaní s inými kolegami a značné
sťaženie výkonu jeho služobnej činnosti. V súvislosti so zásahom do jeho súkromia zdôraznil obdobie,
v ktorom bola správa medializovaná bezprostredne pred vianočnými sviatkami v roku 2005 a navyše
bola pravidelne opakovaná v časových intervaloch. Z uvedeného je podľa žalobcu daný aj nárok na

požadované finančné zadosťučinenie.

Žalovaná v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedla, že všetky odvysielané informácie
boli parafrázované a boli vyjadrením verejného činiteľa, a nikdy zverejnené informácie žalovaná
neprezentovala ako zaručene pravdivé, nestotožňovala sa s nimi a neprezentovala ich ako svoj názor,

ani ich žiadnym spôsobom nekomentovala. V reportáži navyše neboli odvysielané informácie, žeby
osoba žalobcu mala byť členom špecializovaného tímu na kompromitáciu X. W.. V reportáži neodznela
ani zmienka o žiadnom špecializovanom tíme a už vôbec nie o zapojení osoby žalobcu do neho
vo vzťahu k nepravdivosti ktorej by sa žalobca mohol domáhať ochrany osobnosti. V reportáži tiež
neodvysielali ani informácie o tom, žeby žalobca chodil po krčmách, zbieral informácie a hľadal agentov

- provokatérov, pretože osoba vrámci týchto informácií nebola konkretizovaná menom. V reportáži
žalovaná informovala o výrokoch Jána Slotu a opakovane zdôraznila, že ide o jeho výroky. O týchto
výrokoch informovala pravdivo. Neodvysielala žiadne vlastné hodnotiace úsudky len skutkové tvrdenia
o tom, čo bolo povedané na besede. V reportáži odvysielala jedine vlastné skutkové tvrdenia o
tom, že žalobca je stíhaný pre zneužitie právomoci verejného činiteľa, za čo bol aj vo vyšetrovacej

väzbe. Predmetné skutkové tvrdenia boli v čase vysielania pravdivé, objektívne, skutočnosť s akým
výsledkom skončí trestné stíhanie v čase odvysielania, nebola známa. Žalovaná poukázala na judikatúru
k prezumpcii neviny tak, ako ju vyslovil US SR v náleze 83/01 „Prezumpciu neviny neporušujú také
výroky, ktoré len vyjadrujú stav podozrenia zo spáchania trestného činu“. Žalovaná sa nestotožnila s
názorom žalobcu, žeby nebol osobou verejného záujmu, nakoľko v zmysle ustálenej judikatúry sa k

osobám verejného záujmu prejavujú iné hranice slobody, ako vo vzťahu k bežným občanom. Žalobca
bol verejným činiteľom v zmysle ust. § 128 Trestného zákona a záujem verejnosti byť informovaný o jeho
osobe vyplynul tak z časti jeho zaradenia, ako aj najmä z medializácie žalobcu z dôvodu opakovaných
a dlhodobo trvajúcich podozrení z trestnej činnosti. Žalovaná sa tiež nestotožnila s tvrdeniami žalobcu opreukázaní negatívnych následkov informácií z tlačovej besedy na svoju osobu. Navrhla rozsudok súdu
I. stupňa potvrdiť.

Krajský súd v Prešove uznesením č.k. 16Co 167/2012-308 zo dňa 28.02.2013 zrušil rozsudok súdu
I. stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Posúdil odvolanie žalobcu ako dôvodné a rozhodnutie
súdu I. stupňa ako nepreskúmateľné. Z pohľadu odvolacieho súdu sa mal prvostupňový súd zamerať
na odvysielanú tlačovú konferenciu strany SNS a na podľa žalobcu odprezentovanie nepravdivých
informácií o ňom odvysielaných dňa 22.12.2005 v relácii Hlavné správy s titulom X.. W.: „SMK

diskredituje SNS, SDKÚ, ÁNO, či Smer.“ Bolo potrebné jasne zistiť a vymedziť, ktoré konkrétne
informácie a vyjadrenia v celom kontexte správ zo strany žalovanej odvysielané na adresu žalobcu
odzneli a či skutočne odzneli tak, ako to tvrdí žalobca. Súd I. stupňa sa v odôvodnení rozhodnutia
nezaoberal tou skutočnosťou, že bolo zverejnené celé meno žalobcu a nezaujal k tomu žiaden právny
názor. Odvolací súd uložil súdu I. stupňa ustáliť, ktoré informácie odvysielané žalovanou kladie žalobca
jej za vinu v súvislosti so zásahom do osobnostných práv, tieto pomenovať a overiť, či informácie o

ktorých tvrdí, že na základe nich malo byť zasiahnuté do jeho osobnostných práv, mohli privodiť takúto
ujmu na jeho právach, alebo nie. Vyhodnotiť, či tieto informácie boli žalovanou odvysielané v takom
kontexte, v akom žalobca tvrdí a až následne skúmať ich pravdivosť, resp. nepravdivosť. Vyhodnotiť,
z akých skutočností vychádzali najmä v súvislosti s trestným stíhaním žalobcu informácie spájané so
žalobcom v spravodajstve.

Súd pri rozhodovaní vo veci vychádzal z vykonaných dôkazov výsluchom účastníkov konania, svedkov
P. P., R.F. P., Z. P., A. S., Ľ. B., Q.. I. K., Š. B., prepisom reportáže televízie TA 3 z 22.12.2005, zvukovým
záznamom predmetnej reportáže, obsahom spisu tunajšieho súdu 14C 362/2008, vyšetrovacím spisom
ORPZBratislavaI.ČVS:ORP-1055/1-OVK-B1/2006-PA,spismiOSPrešov25C86/2007,9C121/2008,

17 C 362/2008, písomnými stanoviskami oboch účastníkov konania, ako aj ďalším spisovým materiálom
a zistil tento skutkový stav:

Žalovaná je obchodná spoločnosť, ktorej predmetom podnikania je okrem iného prevádzkovanie
televízneho vysielania televízie TA 3. Dňa 22.12.2005 odvysielala žalovaná správu z tlačovej besedy

Slovenskej národnej strany v sídle SNS na Šafárikovom námestí v Bratislave. Žalovaná okrem iného
odvysielala správu v znení: „Ako uviedol W. dnes na tlačovej besede, v Žiline bolo zriadené detašované
pracovisko Úradu boja s organizovanou kriminalitou. Tento tím bol nedávno posilnený o X. P., ktorého
osobne riadi X. B. a viceprezident PZ SR X. W.. P. je stíhaný pre trestný čin zneužívania právomocí
verejného činiteľa a bol preto vo väzbe osem mesiacov. P. má jedinú úlohu - dostať za každú cenu W.,

potom bude omilostený a povýšený, vyhlásil dnes W..“.

Celá reportáž pod názvom „X.. W.: SMK diskredituje SNS, SDKÚ, ÁNO aj Smer.“ vysielaná dňa
22.12.2005 televíziou TA 3 v hlavných právach prebehla následovne:

Redaktor hlavných novín TV TA3: „Strana maďarskej koalície sa nesnaží podľa predsedu SNS
X. W. zdiskreditovať iba jeho osobu a SNS, ale aj SDKÚ, ÁNO, či Smer - Sociálnu demokraciu.
Prostredníctvom svojho nominanta viceprezidenta Policajného zboru X. W. a jeho podriadených zbiera
o týchto stranách rôzne informácie s cieľom ich diskreditácie pred blížiacim parlamentnými voľbami.
Žiadna z oslovených strán nepovažuje výroky X.K. W. za hodné komentára.“

Redaktorka I. K.: „Len na osobu X. W. je v Žiline podľa jeho vlastných slov nasadených 6 až 8 policajtov.
Majú ho navštevovať s odpočúvacím zariadením ako agenti provokatéri, odpočúvané sú podľa neho
telefóny na radnici, jeho mobil, manželkin mobil či telefóny zamestnancov Žilina Investu, ktorá má na
starosti investíciu KIA.“

X. W.: „Chodia po krčmách, zbierajú informácie, hľadajú agentov provokatérov“.

Redaktorka I. K.: „Špeciálne bol do Žiliny podľa W. na neho nasadený policajt X. P.. Ten je stíhaný pre
zneužívanie právomoci verejného činiteľa za čo bol aj vo vyšetrovacej väzbe.“

X. W.: „Pod priamou asistenciou pána prvého viceprezidenta W. je teraz v Žiline s jediným, s jedinou
úlohou dostať za každú cenu W..“.B. V.: „Sú to silvestrovské taľafatky a pán primátor s tým mal počkať ešte týždeň.“

Redaktorka I. K.: „Za sledovaním W. je podľa neho Strana maďarskej koalície. Cieľom jej diskreditácie

nie je len SNS, ale aj SDKÚ, ÁNO, či Smer - Sociálna demokracia.“

X. W.: „Je to samozrejme boj o voliča.“

O. O.: „Ja si myslím, že pán Slota dosiahol to čo chcel, znovu bude na televíznych obrazovkách. Už mu

to chýbalo, preto si vymýšľa také blbosti. Myslím si, že to nie je hodné ďalšieho komentára.“

I. F.: „Sociálna demokratická kresťanská únia nemá také obavy a želá všetkým ľuďom dobrej vôle s
čistým svedomím pokojné sviatky.“

X. W.: „Mám veľa priateľov v policajnom zbore. Samozrejme, že títo priatelia ma informujú.“

Redaktorka I. K.: „Hoci sú podľa W. fakty o diskreditácii jeho osoby zrejme, nemieni podať trestné
oznámenie.“

X. W.: „Teraz ho podávam. Oni sa budú, pozerajú sa všetci na mňa, hádam sa budú pozerať vo vašom

spravodajstve, tak nech konajú.“

Redaktorka I. K.: „I. K. I..“

V súvislosti s odvysielanou reportážou sa žalobca v predmetnom konaní domáha uverejnenia

ospravedlnenia slovom a písmom vo vysielaní televízie TA 3 spôsobom žalobným návrhom
konkretizovaným za:

- zverejnenie mena a priezviska V.. X. P., ktorým mala žalovaná nezákonne zasiahnuť do jeho práv na
ochranu osobnosti, najmä ľudskej dôstojnosti, súkromia a mena.

- Za zverejnenie nepravdivých tvrdení o V.. X. P. v odvysielanej reportáži, kde uviedli:
„Špeciálne bol do Žiliny podľa W. na neho nasadený policajt X. P.. Pod priamou asistenciou pána
viceprezidenta Spišiaka je teraz v Žiline s jedinou úlohou dostať za každú cenu W..“.
informácie sme zverejnili bez toho, aby sme mali dôkazy o ich pravdivosti alebo hodnovernosti.“
- Žalobca sa ďalej domáha ospravedlnenia od žalovanej za porušenie prezumpcie neviny v odvysielanej

reportáži, v ktorej žalovaná uviedla informácie o jeho trestnom stíhaní v spojení s uvedením jeho mena
a priezviska.
- Žalobca sa tiež domáha náhrady nemajetkovej ujmy 33.193,92 Eur.

Žalobca vo výpovedi a v písomných stanoviskách uvádzal, že odvysielaná správa z tlačovej konferencie

SNS žalovanou sa nezakladá na pravde, pretože sa nikdy na takomto konaní nepodieľal. Odvysielaná
informácia mala podľa žalobcu upútať na osobu pána Slotu a zvýšiť televízii sledovanosť. Odvysielaním
reportáže sa žalovaná dotkla osoby žalobcu bez toho, aby si vopred overila pravdivosť a relevantnosť
informácií. Túto informáciu prevzali viaceré médiá, konkrétne STV, Slovenský rozhlas, Rádio Twist,
Markíza a TA SR, avšak nie všetky média zverejnili plné meno žalobcu, niektoré sa dokonca dištancovali

od vyjadrenia pána W. s uvedením, že nedisponuje takýmito dôkazmi. Odvysielaná reportáž zasiahla
extrémnym spôsobom do života žalobcu na úrovni spoločenskej, profesionálnej, osobných a rodinných
vzťahov. Utrpela tým nielen žalobcova občianska česť, ale aj profesionálna. V tom čase pracoval žalobca
ako operatívny pracovník na úseku boja proti organizovanému zločinu, kde mal pracovať v utajení a
takto získavať informácie o páchanej trestnej činnosti. K prezentovaniu týchto informácií bola jeho práca

podstatne zmarená, pozícia sťažená, ľudia k nemu strácali dôveru. Správu si totižto vypočuli aj jeho
kolegovia, ktorí sa ho začali strániť a kontakty s ním minimalizovať. Žalobca podľa vlastných slov sa stal
obeťou mobingu, šikanovania, bol kontrolovaný narozdiel od iných kolegov, musel písať záznamy, hlásiť
sa, robiť snímky dňa napriek tomu, že predtým mal dlhodobo najlepšie výsledky. O pravdivosti jeho slov
vypovedá aj vyjadrenie policajného prezidenta Spišiaka v relácii Paľba televízie Markíza z 24.04.2006

kde sa vyjadril, že zo strany nadriadených bolo prísnejšie kontrolované celé „jeho pôsobenie“, čo
robí, prípadne spravil „žalobca“. V rovnakom duchu sa vyjadroval aj redaktor televízie Markíza J. P. v
televíznych novinách 11.04.2006. V dôsledku odvysielanej reportáže žalobca dodnes čelí otázkam z
okolia, priateľov a známych, tiež kolegov a stretáva sa s reakciami, keď napríklad rodičia sa zakázali hraťdeťom s deťmi žalobcu, boli to rôzne výsmešky aj neznámych osôb a vyjadrenia v duchu, že „Slota mu
ukáže, dá ho zavrieť“. Navyše, televízia TA 3 je dôveryhodná, preto odvysielanej správe uverili. Žalobca
ďalej zdôraznil, že reportáž bola odvysielaná len dva dni pred Vianocami v roku 2005, čo mimoriadne

narušilo pokoj a atmosféru v rodine žalobcu. veľmi ťažko to znášala manželka žalobcu, ale aj deti a
ujma z pohľadu žalobcu zasiahla aj do jeho pracovnej sféry, keď bol v 4/2006 prepustený zo služobného
pomeru a mal veľký problém nájsť si prácu. Žalobca nepoprel, že v období roku 2004 bol vo väzbe pre
trestný čin zneužitia právomoci verejného činiteľa. V súčasnosti však za skutok, ktorý bol medializovaný
v napadnutej správe bol žalobca právoplatne spod obžaloby oslobodený s tým, že skutok sa nestal a

podobne bol oslobodený spod všetkých obvinení vedených proti jeho osobe po dobu ostatných desiatich
rokov. V konkrétnom prípade sa jedná o uznesenie 6T 138/2005 z 29.07.2013 a je súčasťou spisového
materiálu. Žalobca zdôraznil, že predovšetkým ho nikto nekontaktoval so žiadosťou o udelenie súhlasu
na zverejnenie jeho mena a priezviska v rámci medializovanej správy a teda takýto súhlas nedal. Ďalej
poukázal na to, že v čase medializácie bol radovým policajtom, nebol nadriadený v zmysle § 4 zák.
č. 73/1993, teda nebol osobou povinnou znášať zvýšený zásah do jeho práv a slobôd. Ďalej ho nikto

nekontaktoval v súvislosti s odvysielanou správou o jeho nasadení na jeho osobu a na Slotu pod priamou
asistenciou pána W. a teda nedal súhlas so šírením informácie v prezentovanej správe. Zverejnená
informácia sa ale predovšetkým nezakladá na pravde, je vymyslená a cielene v neprospech žalobcu.
Odvysielanou informáciou o trestnom stíhaní žalobcu pre zneužívanie právomoci verejného činiteľa a o
jeho pobyte vo vyšetrovacej väzbe bola porušená prezumpcia neviny žalobcu práve s poukázaním na to,

žezmedializovanýchtrestnýchčinovbolprávoplatneoslobodenýspodobžaloby.Žalobcazotrvalnatom,
že negatívnou medializáciou bola znížená jeho vážnosť, dôveryhodnosť nielen vo vzťahu k poškodeným
a inštitúciám s ktorými prichádzal do kontaktu, ale aj vo vzťahu k činnosti, ktorú vykonával. Negatívne sa
to odzrkadlilo aj na rodinných vzťahoch, znemožnilo mu to kandidovať za starostu, keď jeho kandidatúra
bola zamietnutá a v neposlednom rade poukázal už na existujúce rozhodnutia tunajšieho súdu, kde boli

zaujaté aj stanoviská vo vzťahu k prezumpcii neviny.

V konaní vypočutí svedkovia, syn P. P. potvrdil negatívny zásah odvysielanej správy v predvianočnom
období, keď sa ako rodina tešili na príjemné prežitie Vianoc a zvlášť potom, ako to v ich rodine škrípalo
najmä medzi rodičmi správa spôsobila, že sa svedka začali strániť kamaráti, dostal telefonáty od

spolužiakov aby pozeral TA 3, narušil sa jeho vzťah s otcom a prestával mu dôverovať, pretože nevedel,
čo si má o tom myslieť. Negatívna medializácia jeho priezviska viedla svedka až k úvahám, že sa k
menu nemá chuť ani hlásiť.

Svedkyňa R. P., manželka žalobcu potvrdila, že na reportáž bola upozornená známymi v predvianočnom

období v roku 2005. Po jej odvysielaní uviedla, že „nastala hodina ticha, Vianoce sa pre nich skončili“.
Vianoce sa stali nie obdobím stmelenia, ale hádok a strašný bol pre ňu nástup do zamestnania, keď
muselačeliťotázkam.Naotázkuprávnehozástupcužalovanej,kedynajviacvnímalanegatívnedôsledky
medializácie uviedla, že nevie konkretizovať čo bolo najhoršie či vysielanie na TA 3, alebo „Paľby“, avšak
správa na TA 3 bola horšia o to, že boli Vianoce.

Svedkyňa Z. P., matka žalobcu uviedla, že reportáž bola odvysielaná v čase Vianoc potom, ako si prežili
dosť stresových situácií. Na správu svedkyňu upozornila suseda a strašné bolo predovšetkým to, že
to opakovali.

Svedkyňa A. S., bývalá kolegyňa žalobcu uviedla, že so žalobcom spolupracovala od roku 1996 ako
vyšetrovateľka a on ako kriminalista. V roku 2005 bola zaradená na Úrad boja proti organizovanej
kriminalite - východ a žalobca po prepustení z väzby bol zaradený do tímu, kde pracoval v kauze ľahké
vykurovacie oleje. Po odvysielaní reportáže na TA 3 zaregistrovala, že kolegovia napríklad z Košíc sa
na nich „divne pozerali“ a svedkyňu spájali s osobou žalobcu. Tiež im bolo naznačené „zhora“ žeby s

ním nemali udržiavať kontakt. Ďalej svedkyňa uviedla, že napriek nesporným skúsenostiam žalobcu,
kedy spravidla on pripravoval prípad z pohľadu stratégie a taktiky, keď to dávali na podpis vedúcemu
bolo im povedané, aby z toho vynechali P.. Svedkyňa tiež potvrdila, že od odvysielania príspevku na
TA 3 sa vzťah kolegov k žalobcovi významne zhoršil. Potvrdila zvýšenú kontrolnú činnosť vedúceho a
riaditeľa UBOK - u.

Svedok Ľ. B., bývalý kolega žalobcu uviedol, že po zverejnení informácie o nasadení žalobcu na
osobu pána W. im bolo nadriadenými doporučené, aby prerušili styky a komunikáciu so žalobcom.
Svedok nechcel konkretizovať kým konkrétne to bolo doporučené, pretože niektorí už v policajnom zborenepracujú. Potvrdil zvýšenú kontrolu žalobcovej osoby. V súvislosti so zaradením svedka, žalobcu a
celej skupiny svedok uviedol, že ich úlohou v Žiline ako tímu bolo dokumentovať trestnú činnosť na
úseku ľahkých topných a vykurovacích olejov dovážaných z iných krajín a nie diskreditovať osobu X. W..

Svedok X.. O. V., bývalý kolega žalobcu uviedol, že po odvysielaní príspevku na TA 3 ho kontaktovali
kolegovia z práce aj mimo práce a na odvysielanú reportáž sa ho pýtali. Po odvysielaní reportáže
sa svedok zamýšľal nad pravdivosťou zverejnených informácií, keďže so žalobcom boli blízki
spolupracovníci. Pripustil, že v tom čase kolegovia od žalobcu bočili a bolo aj svedkovi doporučované

nekontaktovaťsasním.TakétoradymudávalpriamynadriadenýB.S.aonskutočnespoločnosťžalobcu
nevyhľadával.

Prostredníctvom dožiadaného súdu bola vypočutá Q.. U.. I. K. - redaktorka, ktorá reportáž spracovala.
Svedkyňa uviedla, že robila reportáž o tlačovke Jána W., kde obvinil pána P., že bol na neho nasadený
aby ho sledoval a skompromitoval. Pán W. na tlačovke spomínal aj ostatné politické strany vtedajšej

vládnej koalície v súvislosti so skompromitovaním X. W.. Svedkyňa ako novinár sa snaží osloviť všetky
strany a overiť si všetky informácie, ktoré takto odoznejú, takže priamo volala týmto politickým stranám
a snažila sa zistiť telefónne číslo pána P., no nepamätá si, či sa jej ho podarilo získať, ale asi sa jej to
nepodarilo. Svedkyňa sa domnieva, že na tlačovke z úst X. W. priamo odznelo, že pán P. bol trestne
stíhaný, čo sa svedkyni podarilo overiť z verejne dostupných zdrojov a na základe toho spracovala

reportáž po overení informácie a vyjadrení pána W.. V reportáži uviedla, že išlo o vyjadrenie X. W., tie
vyjadrenia, ktoré sa jej nepodarilo overiť. TA 3 reportáž odvysielala, svedkyňa netuší koľkokrát, avšak
ona nemá vplyv na zaradenie reportáže do vysielania.

Z pripojeného spisového materiálu OS Prešov sp.zn. 14C 362/2008 účastníkov konania žalobcu V..

X. P. a žalovaného H.. X.K. W. súd oboznámil výpoveď H.. X. W. zo spisu Obvodného riaditeľstva
PZ Bratislava I, Úrad justičnej a kriminálnej polície PZ, odbor justičnej polície ČVS: ORP-1055/1-
OVK-V1/2006-PA na základe trestného oznámenia V.. X. P. zaslaného na Okresnú prokuratúru Žilina
listom doručeným 03.01.2006, v ktorom udalosť z 22.12.2005 odvysielanú v správach TA 3 popísal.
Ako oznamovateľ žiadal vo veci začať trestné stíhanie neznámeho páchateľa, ktoré bolo uznesením

zo dňa 09.03.2006 začaté za trestný čin ohovárania, ktorého sa mal dopustiť neznámy páchateľ. Zo
zápisnice o výsluchu svedka H.. X. W. dňa 14.01.2009 súd zistil, že informácie prezentované X. W.
na tlačovej besede SNS dňa 22.12.2005, pre ktoré podal X. P. trestné oznámenie ohľadne trestného
činu ohovárania, získal X. W. z dôveryhodného zdroja, avšak pre odstup času nevie konkrétne označiť
osobu, ktorá mu tieto informácie poskytla. „Pokiaľ pán P. uvádza, že nejaké tvrdenia boli klamlivé a

zavádzajúce,takakochcevysvetliť,žesatakéhokonanianedopustil.“X.W.ďalejuviedol,žepokiaľvie,v
roku 2005 keď sa mala konať táto tlačová beseda pred týmto dátumom bol pán P. prepustený z väzby a v
tomto konkrétnom čase bol ešte stíhaný okrem iného aj pre trestný čin zneužívania právomoci verejného
činiteľa. V termíne v roku 2006 buď v mesiaci apríl alebo máj bol opätovne vzatý do vyšetrovacej väzby
taktiež pre trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa, čo podľa informácie X. W. súviselo z

jeho nezákonnou činnosťou ako policajta. Svedok sa preto nedomnieva, žeby jeho výroky ohrozili pána
P. v zamestnaní, keď až do doby, kedy bol druhýkrát vzatý do vyšetrovacej väzby, stále pracoval na
pôvodnom mieste. K reakciám okolia na osobu pána P. X. W. uviedol, že tomuto sa nečuduje, pretože
keď bol prepustený z väzby v relácii Paľba, teda Markíza, bolo viackrát deklarované, čoho sa pán P.
ako policajt dopustil, tak považuje za zákonité, že sa ľudia začali od neho odvracať a samozrejme aj

správať nedôverčivo. X. W. v závere uviedol, že údaje, ktoré povedal boli pravdivé, o čom svedčí aj to,
že pán P. bol prepustený svojimi nadriadenými z policajného zboru za obdobné protizákonné konanie
nielen vo vzťahu k osobe X. W., ale aj k iným osobám, o čom je možné sa presvedčiť nahliadnutím do
vyšetrovacích spisov.

Žalobca dal súdu I. stupňa do pozornosti, že doposiaľ všetky trestné súdne konania vedené proti jeho
osobe skončili oslobodením spod obžaloby, čoho dôkazom sú rozsudky:

- Okresného súdu Prešov č.k. 5T 165/05-1006 zo dňa 07.04.2011, kde bol žalobca oslobodený spod
obžaloby prokurátora VOP Banská Bystrica podľa § 226 písm. a/ Tr. poriadku pre skutok kvalifikovaný

ako trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona platného
do 31.12.2005, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný. Vo veci
bolo podané odvolanie prokurátorom.-RozsudokOkresnéhosúduvRužomberkuč.k.8T66/2008-1142zodňa19.06.2009,nazákladektorého
bol žalobca oslobodený spod obžaloby prokurátora VOP Prešov podľa § 285 písm. b/ Tr. poriadku, pre
skutkykvalifikovanýakotrestnýčinzneužívaniaprávomociverejnéhočiniteľapodľa§326ods.1písm.a/

Tr. zákona. Proti rozsudku podal odvolanie prokurátor, o ktorom rozhodoval Krajský súd v Žiline v konaní
sp.zn. 1To 104/2009 zo dňa 06.10.2009, ktorým bol žalobca právoplatne oslobodený spod obžaloby.
- Rozsudok Okresného súdu Prešov č.k. 31T 126/2008 zo dňa 13.09.2010, ktorým bol žalobca
oslobodený spod obžaloby prokurátora VOP Banská Bystrica č.k. OPv 61/05-61 zo dňa 18.06.2008,
podľa § 285 písm. a/ Tr. poriadku pre skutky kvalifikované ako trestný čin zneužívania právomoci

verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona v jednočinnom súbehu s trestným činom
ublíženia na zdraví podľa § 222 ods. 1 Tr. zákona a trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa
podľa § 158 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona spáchaný formou spolupáchateľstva v jednočinnom súbehu
s trestným činom porušovania domovej slobody. Práve týmto rozhodnutím bol žalobca oslobodený
spod obžaloby skutku, ktorý bol žalovanou medializovaný v súvislosti s väzobným trestným stíhaním a
identifikáciou osoby žalobcu.

Skutočnosti týkajúce sa uvedených trestných konaní žalovaná nerozporovala.

Súd oboznámil rozsudok Okresného súdu Prešov č.k. 25C 86/2007-354 tak, ako to žalobca navrhol
a z ktorého vyplýva, že predmetom konania bol spor žalobcu proti Markíza Slovakia s.r.o. o ochranu

osobnosti s príslušenstvom, kde súd uložil žalovanej povinnosť ospravedlniť sa žalobcovi v lehote 3
dní od právoplatnosti rozsudku za nedovolené zverejnenie jeho osobných údajov v teletexte televízie
Markíza, v reláciách „Paľba“, konkrétne dňa 17.01.2005 v reportáži „Kto je P.?“., dňa 17.02.2005
v reportáži „Čo vie P.?“., dňa 24.04.2006 v reportáži „Výnimočný policajt.“ a dňa 15.01.2007 v
reportáži „Drahí kukláči.“, zverejnením ktorých žalovaná mala nedovolene zasiahnuť do práv na ochranu

osobnosti, najmä ľudskej dôstojnosti, súkromia a mena s uvedením, že obrazové a zvukové záznamy
žalobcu boli zverejnené v rozpore s § 12 OZ. Ďalej sú špecifikované výroky, za ktoré sa žalovaná
ospravedlňuje a uložená povinnosť žalovanému predmetné ospravedlnenie tak, ako je vymedzené v
petite rozsudku uverejniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku zobrazením na teletexte, Markíza
po dobu jedného týždňa v časti, v ktorej sa zobrazujú upútavky na reláciu Paľba. Ďalej bola žalovaná

povinná ospravedlnenie zverejniť zobrazením na televíznej obrazovke, súčasne aj prečítaním 4-krát po
sebe, vždy priamo pred začatím relácie „Paľba“, pričom prvýkrát pred prvou reláciou „Paľba“ vysielanou
po právoplatnosti rozsudku. Žalovanej bola zároveň uložená povinnosť nahradiť nemajetkovú ujmu
žalobcovi 10.000,- Eur a v prevyšujúcej časti žalobný návrh súd zamietol. Krajský súd v Prešove
rozsudkom č.k. 15Co 83/2010 potvrdil rozsudok súdu I. stupňa s miernou korekciou, keď zobrazenie

na teletexte Markíza stanovil na 1 deň a text ospravedlnenia mala žalovaná zverejniť zobrazením na
televíznej obrazovke a súčasne aj prečítať ním 1-krát pred začatím relácie „Televízne noviny“ do troch
dní od právoplatnosti rozsudku vo veci samej. Potvrdil rozsudok aj vo výroku o povinnosti zaplatiť
nemajetkovú ujmu 10.000,- Eur a v zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti. Zmenil rozsudok súdu I.
stupňa vo vzťahu k výrokom II. a III. k dĺžke a počtu ospravedlnení tak, že žalobu v prevyšujúcej časti

zamietol.

Súd tiež oboznámil rozsudok Okresného súdu Prešov č.k. 17C 362/2008-318 zo dňa 02.07.2012,
v ktorom súd rozhodoval o návrhu žalobcu V.. X. P. proti žalovanej Televízia Markíza - spoločnosť
Markíza - Slovakia a spol. s.r.o. o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy tak, že uložil

žalovanej povinnosť ospravedlniť sa žalobcovi vo vysielaní televízie Markíza na markízatexte v časti
„Správy z domova“ na strane 114 po dobu 24 hodín ospravedlnenie v znení, „Televízia Markíza sa
ospravedlňujeV..X.P.zanedovolenézverejneniejehomenaapriezviska,porušeniezásadyprezumpcie
jeho neviny a prezentáciu nepravdivých informácií o ňom, ktoré sme uverejnili dňa 22.12.2005 na
markíza texte v časti „Správy z domova“ na strane 114 v správe s titulom „. tvrdí, že ide po ňom

polícia“ zverejnením mena a priezviska a nepravdivých informácií o V.. X. P. sme nezákonne zasiahli
do jeho práv na ochranu osobnosti, najmä ľudskej dôstojnosti, súkromia a mena. Informácie sme
zverejnili bez toho, aby sme mali dôkaz o ich pravdivosti alebo dôveryhodnosti.“ V prevyšujúcej časti
súd žalobu zamietol a náhradu trov konania účastníkom nepriznal. Po podanom odvolaní rozhodol
Krajský súd rozsudkom č.k. 20Co 230/2012 tak, že zrušil rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v

prevyšujúcej časti, a uložil súdu I. stupňa rozhodnúť vo vyššie naznačených intenciách s tým, že sa bude
potrebné vysporiadať so všetkými relevantnými skutočnosťami majúcimi vplyv na výšku nemajetkovej
ujmy. Okresný súd opätovne rozhodol rozsudkom č.k. 17C 362/2008-405 dňa 05.03.2014 tak, že priznalžalobcovináhradunemajetkovejsatisfakcievovýške15.000,-Euravozvyškunávrhzamietol.Rozsudok
v časti nemajetkovej zatiaľ nie je právoplatný.

Na tunajšom súde prebieha konanie totožného žalobcu proti žalovanej SITA Slovenská tlačová agentúra
a.s. so sídlom v Bratislave, kde Okresný súd Prešov rozsudkom č.k. 9C 121/2008-217 rozhodol tak,
že uložil žalovanej povinnosť ospravedlniť sa za výroky zo dňa 22.12.2005 vydané v správe, v ktorej
žalovanáuviedla:„AkouviedolW.dnesnatlačovejbesedevŽiline,bolozriadenédetašovanépracovisko
Úradu boja s organizovanou kriminalitou. Tento tím bol nedávno posilnený o X. P., ktorého osobne

riadi X. B. a viceprezident PZ SR X. W.. P. je stíhaný pre trestný čin zneužívania právomoci verejného
činiteľa a bol preto vo väzbe 8 mesiacov. P. má jedinú úlohu - dostať za každú cenu W., potom bude
omilostený a povýšený, vyhlásil dnes W.“. Ospravedlnenie mala žalovaná povinnosť vydať v tlačovej
správe a doručiť na vedomie Televízii TA 3 - spoločnosti C.E.N s.r.o., Televízii Markíza - spoločnosti
Markíza - Slovakia, spol. s.r.o. so žiadosťou o zverejnenie a H.. X. W.. V prípade neuverejnenia
ospravedlnenia je žalobca oprávnený na náklady žalovanej uverejniť takéto ospravedlnenie v dvoch

televíziách vybraných žalobcom, v teletexte Markíza a v dvoch denníkoch vybraných žalobcom vo forme
inzercie. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol. Rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože tento
bol zrušený odvolacím súdom a doposiaľ vo veci rozhodnuté nebolo.

Žalovaná v písomnom záverečnom vyjadrením súdu doručenom 05.05.2014 uviedla, že takmer

všetky odvysielané informácie v reportáži boli parafrázou vyjadrení verejného činiteľa, predsedu
politickej strany SNS, X. W.. Žalovaná nikdy zverejnené informácie neprezentovala ako zaručene
pravdivé, nestotožňovala sa s nimi a neprezentovala ich ako svoj názor, ani ich žiadnym spôsobom
nekomentovala.Vreportážižalovanáodvysielalalenskutkovétvrdeniaprezentovanénatlačovejbesede
X. W. a nie vlastné hodnotiace úsudky na adresu žalobcu. Žalovaná poukázala na judikatúru ESĽP

napríklad BLADET TROMSO v. Nórsko o význame tlače vo verejnej diskusii o záležitostiach legitímneho
záujmu a tiež na právo tlače a médií spoliehať sa na oficiálne vyjadrenia verejných činiteľov bez
povinnosti overovať si ich pravdivosť. Práve to ospravedlňuje žalovanú, že si odvysielané informácie
detailne neoverovala, ale uprednostnila ich zverejnenie v čo najkratšom čase po uskutočnení tlačovej
konferencie. Informácie o stíhaní žalobcu pre zneužívanie právomoci verejného činiteľa, za čo bol aj

vo vyšetrovacej väzbe považuje žalovaná za pravdivé a objektívne, ktoré nespochybňoval ani sám
žalobca. nejednalo sa o žiaden nepravdivý údaj a aj podľa ustálenej judikatúry platí, že prezumpciu
neviny neporušujú také výroky, ktoré len vyjadrujú stav podozrenia zo spáchania trestného činu.
(nález US SR III 83/01) Ďalej žalovaná uviedla, že zverejnenie informácií o žalobcovi je legitímnym
výkonom práva informovať verejnosť. Žalobca v danom čase bol nepochybne osobou verejného záujmu

vo vzťahu ku ktorej sú v zmysle ustálenej judikatúry iné hranice slobody prejavu, ako vo vzťahu k
bežným občanom. Žalobca bol v tom čase osobou verejného záujmu nielen z dôvodu, že bol verejným
činiteľom v zmysle § 128 Trestného zákona, ktorému vyplýva povinnosť akceptovať zvýšený záujem
verejnosti na informácie týkajúce sa jeho profesionálnych aktivít (nález ÚS SR 44/00). Žalobca bol
osobou verejného záujmu aj z dôvodu, že bol opakovane a dlhú dobu podozrivý z trestnej činnosti

s masívnou medializáciou jeho osoby v tejto súvislosti. Na osoby pracujúce v policajnom zbore bez
ohľadu na ich funkčné zaradenie alebo pracovnú pozíciu sa „a priori“ hľadí ako na tie, ktoré by mali
byť vzorom pri dodržiavaní zákonov. Práve od nich sa všeobecne očakáva bezúhonnosť, morálnosť,
čestnosť a predchádzanie a zamedzovanie porušovaniu zákona. V momente, kedy sa takáto osoba
sama dostane do podozrenia z porušenia zákona, miera záujmu voči nej sa zvyšuje viac, ako keby

išlo o bežného občana. Záujem verejnosti o osobu žalobcu bol nespochybniteľný už pred vysielaním
žalovaného a to výhradne z dôvodu podozrení pre porušenie zákona pri výkone právomoci verejného
činiteľa (nie vrámci jeho súkromného života), žalobca bol opakovane spomínaný vo viacerých médiách
a článkoch a to ďaleko pred tým, ako bola odvysielaná reportáž z tlačovej besedy X. W. dňa 22.12.2005.
Žalovaná tiež poukázala na rozhodnutia ESĽP, ktoré priznávajú médiám právo spoliehať sa vo veciach

legitímneho verejného záujmu na obsah oficiálnych správ, ako aj na rozhodnutia zbavujúce médiá
zodpovednosti za reprodukovanie tvrdení niekoho iného vo veciach verejného záujmu. Vo vzťahu k
požadovanej náhrade nemajetkovej ujmy žalovaná má za to, že pre túto nie sú splnené zákonné
predpoklady. Žalobca v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno, pretože údajná prehnaná kontrola
žalobcu v zamestnaní nevznikla v nadväznosti na vysielanie žalovaného, ale už predtým čo uviedol

aj viceprezident W. v relácii Paľba z 24.04.2006, keď žalobca mal zvýšenú kontrolu po prepustení z
väzby,tedavroku2004.Prepusteniežalobcuzpracovnéhopomerunesúviselosvysielanímžalovaného,
pracovný pomer skončil 13.04.2006 z dôvodu údajnej trestnej činnosti, za ktorú bol stíhaný ako následok
medializácie a škandalizácie jeho osoby, okrem iného aj televíziou Markíza a prepustenie napr. v konaní11C 273/2007 na pojednávaní 01.10.2008 spája aj s uverejnením článku v Pravde. Problémy s ďalším
uplatnením žalobcu sa nepreukázali, nakoľko pracuje v rade ZŠ s MŠ v V. K. B., je poslancom obecného
zastupiteľstva v V. K. B. (ako dôkaz žalovaná predložila kópie web stránok z internetu).

Na základe vykonaného dokazovania súd právne uzatvára:

Podľa čl. 26 Ústavy SR, sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. Každý má právo vyjadrovať
svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať,

prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu. Vydávanie tlače nepodlieha
povoľovaciemu konaniu. Podnikanie v odbore rozhlasu a televízie sa môže viazať na povolenie štátu.
Podmienky ustanoví zákon. Cenzúra sa zakazuje. Slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie
možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv
a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti. Orgány
verejnej moci majú povinnosť primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti v štátnom

jazyku. Podmienky a spôsob vykonania ustanoví zákon.

Podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy SR, medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách,
medzinárodnézmluvy,naktorýchvykonanieniejepotrebnýzákon,amedzinárodnézmluvy,ktorépriamo
zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb a ktoré boli ratifikované a

vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, majú prednosť pred zákonmi.

Podľa čl. 144 ods. 1 Ústavy SR, sudcovia sú pri výkone svojej funkcie nezávislí a pri rozhodovaní sú
viazaní ústavou, ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 2 a 5 a zákonom.

Podľa čl. 10 Listiny základných práv a slobôd, každý má právo na zachovanie svojej ľudskej dôstojnosti,
osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena. Každý má právo na ochranu pred neoprávneným
zasahovaním do súkromného a rodinného života. Každý má právo na ochranu pred neoprávneným
zhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe.

Podľa čl. 17 Listiny základných práv a slobôd, sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.
Každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ako
aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu. Cenzúra je
neprípustná. Slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o
opatrenia, ktoré sú v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť

štátu, verejnú bezpečnosť, ochranu verejného zdravia a mravnosti. Štátne orgány a orgány územnej
samosprávy sú povinné primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti. Podmienky a
vykonanie ustanoví zákon.

Podľa čl. 10 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každý má právo na slobodu

prejavu. Toto právo zahŕňa slobodu zastávať názory a prijímať a rozširovať informácie alebo myšlienky
bez zasahovania štátnych orgánov a bez ohľadu na hranice. Tento článok nebráni štátom, aby
vyžadovali udeľovanie povolení rozhlasovým, televíznym alebo filmovým spoločnostiam. Výkon týchto
slobôd, pretože zahŕňa aj povinnosti aj zodpovednosť, môže podliehať takým formalitám, podmienkam
obmedzeniam alebo sankciám, ktoré ustanovuje zákon a ktoré sú nevyhnutné v demokratickej

spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, územnej celistvosti, predchádzania nepokojom a
zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky, ochrany povesti alebo práv iných, zabráneniu úniku
dôverných informácií alebo zachovania autority a nestrannosti súdnej moci.

Podľa § 11 Občianskeho zákona č. 40/1964 Zb. (ďalej „OZ“) fyzická osoba má právo na ochranu svojej

osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena
a prejavov osobnej povahy.

Podľa § 12 ods. 1,2,3 OZ, písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky a obrazové a
zvukové záznamy týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy sa smú vyhotoviť alebo

použiť len s jej privolením. Privolenie nie je potrebné, ak sa vyhotovia alebo použijú písomnosti osobnej
povahy, podobizne, obrazové snímky, zvukové alebo obrazové a zvukové záznamy na úradné účely na
základe zákona. Podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy sa môžu bez privolenia
fyzickej osoby vyhotoviť alebo použiť primeraným spôsobom tiež na vedecké a umelecké účely a pretlačové, filmové, rozhlasové a televízne spravodajstvo. Ani také použitie však nesmie byť v rozpore s
oprávnenými záujmami fyzickej osoby.
Podľa § 13 ods. 1,2,3 OZ, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených

zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané
primerané zadosťučinenie. Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä
preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má
fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Výšku náhrady podľa odseku 2
určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

Podľa § 16 ods.3 písm. a), b) zák.č. 308/2000 Z.z. o vysielaní a retransmisii, vysielateľ je povinný
zabezpečiť všestrannosť informácií a názorovú pluralitu v rámci vysielanej programovej služby,
zabezpečiť objektívnosť a nestrannosť spravodajských programov a politickopublicistických programov;
názory a hodnotiace komentáre musia byť oddelené od informácií spravodajského charakteru.

Podľa § 19 ods. 1 písm. a) zák. č. 308/2000 Z.z., audiovizuálna mediálna služba na požiadanie,
programová služba a ich zložky nesmú spôsobom svojho spracovania a svojím obsahom zasahovať do
ľudskej dôstojnosti a základných práv a slobôd iných.

Podľa § 21 ods.1 zák. č. 308/2000 Z.z., ak bol vo vysielaní odvysielaný nepravdivý alebo pravdu

skresľujúci údaj o právnickej osobe alebo o fyzickej osobe, ktorú možno na základe tohto údaja presne
určiť, táto právnická osoba alebo fyzická osoba má bez ohľadu na svoju štátnu príslušnosť, miesto
trvalého pobytu alebo dlhodobého pobytu právo požadovať odvysielanie opravy bezplatne. Vysielateľ je
povinný na žiadosť tejto osoby opravu uverejniť.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a), b) zák. č. 215/2004 Z.z. o ochrane utajovaných skutočností, utajovanou
skutočnosťou nemôže byť informácia o nezákonnom alebo nesprávnom postupe alebo nezákonnom
rozhodnutí verejných činiteľov a orgánov verejnej moci, trestnej činnosti verejných činiteľov.

Podľa § 128 Tr. zákona č. 300/2005 Z.z.

(1) Verejným činiteľom sa na účely tohto zákona rozumie prezident Slovenskej republiky, poslanec
Národnej rady Slovenskej republiky, poslanec Európskeho parlamentu, člen vlády, sudca Ústavného
súdu Slovenskej republiky, sudca, prokurátor alebo iná osoba zastávajúca funkciu v orgáne verejnej
moci, príslušník ozbrojených síl, osoba v služobnom pomere, starosta, predseda vyššieho územného
celku, poslanec orgánu územnej samosprávy, štátny zamestnanec alebo zamestnanec orgánu štátnej

správy, územnej samosprávy alebo iného štátneho orgánu, osoba, ktorá vykonáva pôsobnosť v rámci
právnickej osoby, ktorej zákon zveruje právomoc rozhodovať v oblasti verejnej správy, notár, súdny
exekútor, člen lesnej stráže, vodnej stráže, rybárskej stráže, poľovníckej stráže, stráže prírody alebo
osoba, ktorá má oprávnenie člena stráže prírody, ak sa podieľa na plnení úloh spoločnosti a štátu
a používa pritom právomoc, ktorá mu bola v rámci zodpovednosti za plnenie týchto úloh zverená.

Pre trestnú zodpovednosť a ochranu verejného činiteľa sa podľa jednotlivých ustanovení tohto zákona
vyžaduje, aby trestný čin bol spáchaný v súvislosti s jeho právomocou a zodpovednosťou. Verejným
činiteľom je aj sudca alebo úradník medzinárodného súdneho orgánu uznaného Slovenskou republikou
alebo funkcionár alebo iný zodpovedný pracovník orgánu činného v trestnom konaní iného štátu,
orgánu Európskej únie alebo orgánu vytvoreného spoločne členskými štátmi Európskej únie, ak na

území Slovenskej republiky vykonáva úkony trestného konania takého štátu alebo orgánu; pre jeho
ochranu sa podľa ustanovení tohto zákona vyžaduje, aby úkony trestného konania vykonával v súlade
s medzinárodnou zmluvou alebo so súhlasom orgánov Slovenskej republiky.

Podstatou sporu je konflikt medzi ústavou a dohovorom garantovanou slobodou prejavu a právom na

ochranu osobnosti, ktoré je taktiež garantované tak ústavou, ako aj dohovorom. Podstatou rozhodovania
v obdobných právnych sporoch je hľadanie vyváženého vzťahu medzi ústavou garantovaným právom
na ochranu cti, dôstojnosť, či súkromia na jednej strane a slobodou prejavu a právom na informácie
na strane druhej. Vychádzajúc z judikatúry ÚS SR tento viackrát zdôraznil, že každý konflikt vo
vnútri systému základných práv a slobôd resp. ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z

medzinárodných zmlúv o ľudských právach a základných slobodách je potrené riešiť prostredníctvom
zásady ich spravodlivej rovnováhy (IV. ÚS 362/09, PL - ÚS 22/06, III. ÚS 34/07 a IV. ÚS 302/10).
Všetky základné práva a slobody sa chránia len v takej miere a rozsahu, kým uplatnením jedného
práva alebo slobody nedôjde k neprimeranému, či dokonca popretiu iného práva alebo slobody. Podľajudikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP), ktorú konštantne zohľadňuje aj Ústavný súd SR
vo svojej rozhodovacej činnosti, sloboda prejavu predstavuje jeden zo základných pilierov demokratickej
spoločnosti, jednu zo základných podmienok jej rozvoja a sebarealizácie jednotlivca. Uplatňuje sa nielen

vo vzťahu k „informáciám“ a „myšlienkam“ ktoré sa prijímajú priaznivo, resp. sa pokladajú za neurážlivé
alebo neutrálne, ale aj k tým, ktoré urážajú, šokujú, alebo znepokojujú štát alebo časť obyvateľstva.
Vyžaduje si to pluralizmus, znášanlivosť a veľkorysosť, bez ktorých nemožno hovoriť o „demokratickej
spoločnosť“ (Handyside v. Spojené kráľovstvo, rozsudok 07.12.1976, § 49). V niektorých situáciách však
musíslobodaprejavuustúpiť.Limitačnéklauzulyvčl.26ods.4Ústavyačl.10ods.2Dohovoruexplicitne

uvádzajú dôvody obmedzenia slobody prejavu, pričom ide o obmedzenia, ktoré musia zodpovedať vždy
demokratickému charakteru spoločnosti. Dôvodom takéhoto obmedzenia môže byť aj „ochrana práv a
slobôd iných“ vyplývajúce zo základného práva na ochranu osobnosti v rozsahu garantovanom v čl. 19
Ústavy a konkretizovanom v § 11 a násl. OZ. Pri rozhodovaní sporov vo veciach ochrany osobnosti musí
byť vždy zohľadnená ochrana slobody prejavu a to minimálne v rozsahu jej ústavných záruk, pričom
ustanovenia OZ teda nemožno aplikovať izolovane, ale vykladať a aplikovať ich v súlade s ústavou.

Znamená to, že v niektorých prípadoch musí byť uprednostnená sloboda prejavu, aj keď daný prejav
môže mať isté nedostatky z hľadiska klasickej zákonnej ochrany osobnosti. Odvolávajúc sa na judikatúru
Ústavného súdu SR z tejto vyplýva, že obmedzenie akéhokoľvek základného práva alebo slobody a
teda aj slobody prejavu možno považovať za ústavne akceptovateľné len vtedy, ak ide o obmedzenie,
ktoré bolo ustanovené zákonom, resp. na základe zákona, zodpovedá niektorému ustanovenému

legitímnemu cieľu a je nevyhnutné v demokratickej spoločnosti na dosiahnutie sledovaného cieľa. Pri
skúmaní proporcionality medzi zásahom do práva na ochranu osobnosti žalobcu a právom na slobodu
prejavu žalovanej sa súd riadil judikatúrou Ústavného súdu SR, a vykonal test proporcionality založenom
na hľadaní odpovedí na otázky KTO?, O KOM?, ČO?, KDE?, KEDY? A AKO? v danom prípade zverejnil
informáciu.

1. KTO?
V danom prípade malo byť podľa žalobcu zasiahnuté do jeho práva na ochranu osobnosti žalovanou
v televíznom vysielaní s celorepublikovou pôsobnosťou a to opakovaným zverejnením nepravdivej
informácie, zverejnením celého mena a priezviska a porušením prezumpcie neviny. Z judikatúry ESĽP

jednoznačne vyplýva, že privilegované postavenie z hľadiska ochrany slobody prejavu patrí novinárom
a masmédiám a to zvlášť pri informovaní o veciach verejného záujmu. (rozsudky ESĽP Prager a
Oberschlik v. Rakúsko, Blade Tromso a Stensaas v. Nórsko) Novinári majú (sociálnu) povinnosť
poskytovať informácie a myšlienky týkajúce sa všetkých záležitostí verejného záujmu a verejnosť má
právo takéto informácie dostať. Novinárom je dokonca umožnené používať určitú mieru preháňania a

provokácie.Žalovanájevdanomprípade„nositeľkou“slobodyprejavuapretosanaňuvzťahujezvýšená
ochrana (privilegované postavenie) poskytované novinárom, resp. masmédiám, ktorú je potrebné pri
rozhodovaní o predmetnej veci zohľadniť. V konkrétnom prípade informovala žalovaná o veciach
verejného záujmu, ktorou nepochybne bol záznam z tlačovej besedy bývalej parlamentnej politickej
strany SNS, na ktorej jej predseda Ján Slota informoval o veciach verejného záujmu, akou mala

byť údajná protizákonná činnosť Strany maďarskej koalície a jej diskreditácia politických strán SNS,
SDKÚ, ÁNO a Smer. Protizákonnej činnosti sa mala dopúšťať prostredníctvom svojho nominanta,
viceprezidenta PZ X. W. spôsobom zbierania rôznych informácií s cieľom diskreditácie uvedených strán
pred blížiacimi sa parlamentnými voľbami. Špeciálne podľa slov Jána Slotu mal byť na jeho osobu
nasadený policajt v osobe žalobcu.

2. O KOM? bol namietaný článok a do koho osobnostnej sféry zasahoval,
Obsahom odvysielanej reportáže boli nepochybne veci verejného záujmu (informácie odprezentované
predsedom politickej strany o inej parlamentnej strane a jej údajnej protizákonnej činnosti za účasti
policajného funkcionára a za účasti žalobcu.

Poslanímmédiíjenespornešíriťinformácieamyšlienkyootázkachverejnéhozáujmu,pričomjezároveň
nespochybniteľným právom verejnosti takéto informácie prijímať. (I ÚS 352/2011) Aj ESĽP poukazuje
na špecifickú a dôležitú úlohu médií, osobitne zdôrazňujúc úlohu tlače, že hoci nemôže prekračovať
určité hranice, predovšetkým so zreteľom na ochranu povesti a práv iných, prislúcha jej oznamovať

informácie a myšlienky nielen o všetkých politických otázkach, ale aj o všetkých ostatných témach
všeobecného záujmu (Fressoz a Roire proti Francúzsku, rozsudok z 21.01.1999, DHS a Gijsels proti
Belgicku, rozsudok z 24.02.1997).V inkriminovanej reportáži táto obsahovala okrem iného aj informácie týkajúce sa V.. X. P. (žalobcu)
vykonávajúceho v čase vysielania reportáže povolanie policajta (podľa žalobcu bol radovým policajtom,
nebol nadriadeným) a žalovaná v odvysielanej reportáži zverejnila plné meno a priezvisko žalobcu.

Žalobca bol v danom období v štátnozamestnaneckom pomere, teda vo verejnej funkcii. Vecou verejnou
je nielen všetka agenda štátnych orgánov a štátnych inštitúcií, ale aj osôb pôsobiacich vo verejnom
živote, napr. činnosť politikov, úradníkov, sudcov, advokátov, alebo kandidátov, či čakateľov na tieto
funkcie, vecou verejnou je aj umenie vrátane novinárskych aktivít a showbiznisu a ďalej všetko, čo
na seba upútava verejnú pozornosť. Tieto verejné záležitosti môžu a majú byť verejne posudzované

(nález ÚS ČR I ÚS 453/03, nález ÚS SR IV ÚS 302/2010). Žalobca bol osobou verejného záujmu
nielen ako príslušník policajného zboru a verejný činiteľ tak, ako ho definuje § 128 Trestného zákona,
ale aj z dôvodu, že bol v minulosti a to už v priebehu roku 2005 medializovaný plným menom a
priezviskom v relácii „Paľba“ TV Markíza celkom 2-krát v súvislosti s podozrením z trestnej činnosti
zneužitia právomoci verejného činiteľa. Žalobca bol tak nepochybne osobou verejného záujmu, ktorá je
stredobodom verejnosti a teda jeho meno a priezvisko nebolo verejnosti neznáme.

3. ČO?
Obsahom článku bola informácia o údajnej diskreditácii strán SNS, SDKÚ, ÁNO a Smer stranou
SMK prostredníctvom nominanta strany viceprezidenta PZ Jaroslava Spišiaka a konkrétne žalobcu
sa týkalo vyjadrenie redaktorky I. K.: „Špeciálne bol do Žiliny podľa W. na neho nasadený policajt X.

P.. Ten je stíhaný pre zneužívanie právomoci verejného činiteľa, za čo bol vo vyšetrovacej väzbe.“
Za tým nasledovalo vyjadrenie X. W. „Pod priamou asistenciou pána prvého viceprezidenta Spišiaka
je teraz v Žiline s jediným, s jedinou úlohou dostať za každú cenu W..“ Z odvysielanej reportáže je
nesporné, že vyjadrenie o žalobcovi, ktorý mal byť nasadený na politika X. W. vyslovil priamo X.
W., o čom redaktorka korektne informuje. Slová X. W. neboli žalovanou interpretované ako jej názor,

resp. niečo s čím sa stotožňuje, informácia bola podaná vecne, bez úmyslu škandalizovať osobu
žalobcu. skutočnosti týkajúce sa trestného stíhania žalobcu a informácie o pobyte vo vyšetrovacej väzbe
boli v čase odvysielanie reportáže nepochybne pravdivé, čo nepoprel ani žalobca. K namietanému
porušenie prezumpcie neviny žalobcu súd uvádza, že s týmto sa nestotožňuje. Vychádza pritom z
nálezu Ústavného súdu SR III ÚS 83/01. Samotné tvrdenia orgánov činných v trestnom konaní o

spáchaní trestného činu obvineným nie sú zásahom do prezumpcie neviny, pokiaľ sú vyslovené s
výhradami, ktoré odôvodňujú postavenie jednotlivých orgánov činných v trestnom konaní a tiež štádium
trestného konania. Prezumpciu neviny porušujú výroky orgánov činných v trestnom konaní o obvinenom
zverejnené v masmédiách, ktoré vyjadrujú názor, že tento je vinný, pričom jeho vinu ešte nevyslovil
právoplatným odsudzujúcim rozsudkom súd. Prezumpciu neviny neporušujú také výroky, ktoré len

vyjadrujú stav podozrenia zo spáchania trestného činu. Žalovaná vecným spôsobom informovala o tom,
že žalobca je trestne stíhaný pre zneužívanie právomoci verejného činiteľa, za čo bol aj vo vyšetrovacej
väzbe a v tejto súvislosti nevyslovila žiaden názor, že žalobca je vinný, neškandalizovala jeho osobu a
neposkytovala žiadne zavádzajúce informácie. Sám žalobca potvrdil, že v uvedenom období bol trestne
stíhaný a viedli sa proti nemu viaceré trestné konania, v ktorých bol obvinený z trestnej činnosti, pričom v

súčasnosti všetky trestné súdne konania skončili oslobodzujúcim rozsudkom žalobcu. V tejto súvislosti
je však potrebné uviesť, že touto informáciou žalovaná v čase odvysielania reportáže nedisponovala a
nemohla predvídať výsledok trestných súdnych konaní.

4. KDE?

Ďalším kritériom posudzovania zásahu je miesto, kde inkriminovaná správa odznela. Vo všeobecnosti
platí, že čím hromadnejšie sa informácia distribuuje, tým vyššia je ochrana osobnostných práv. Sporná
reportáž bola uverejnená v televízii s celoslovenskou pôsobnosťou, avšak v danom prípade je nutné
vnímať kritérium miesta zaznenia spornej reportáže v spojení s kritériom autora. Autorom sú médiá, tak
ich privilegované postavenie do určitej miery neutralizuje kritérium miesta zaznenia. (IV ÚS 139/2010,

I ÚS 416/2011)

5. KEDY?
Ďalej sa súd zaoberal kritériom, kedy bola namietaná reportáž so spornými výrokmi uverejnená. V tejto
súvislosti súd poukazuje na odvysielanie reportáže bezprostredne po tlačovej besede politickej strany

SNS, ktorá bola v tom čase bývalou parlamentnou stranou, politik, ktorý závažnú informáciu prezentoval
na tlačovej besede pred novinármi a reportérmi mnohých televízií a novín bol v tom čase dlhoročným
predsedom SNS, dlhoročným primátorom Mesta Žiliny, osobou známou svojimi kontroverznými výrokmi.
Niet pochýb o tom, že informácia mala status informácie dôležitého verejného záujmu v kontexte s tým,kto ju prezentoval vo vzťahu k vládnym aj opozičným politickým stranám a policajným hodnostárom.
Keďže správy sú často komoditou podliehajúcou rýchlej skáze, jej odvysielanie bolo neposporne
naliehavé. Pred uverejnením informácie sa redaktorka snažila zabezpečiť stanovisko dotknutých strán

ako to z odvysielanej reportáže nepochybne vyplýva a podľa jej vlastných tvrdení sa pokúšala získať aj
kontakt na žalobcu, čo sa jej nepodarilo. Táto skutočnosť už v súčasnosti nie je overiteľná. Zo spôsobu,
akým bola informácia podaná vyplýva, že odprezentované skutkové tvrdenia sú tvrdeniami politika Jána
Slotu a nie tvrdením žalovanej, s výnimkou informovania o väzbe a trestnom stíhaní žalobcu.

6. AKO?
Z hľadiska kritéria, ako boli informácie o žalobcovi zverejnené, je potrebné rozlišovať medzi faktami a
hodnotiacimi úsudkami. Existenciu faktov možno preukázať, zatiaľ čo otázka pravdivosti hodnotiacich
úsudkov nepripúšťa dôkazy. Žalovaná o žalobcovi uverejnila informáciu o údajnom nasadení žalobcu na
osobu politika Jána Slotu za účelom jeho diskreditácie, ktorej pravdivosť preukázaná nebola. Informácia
mala difamačný charakter, avšak žalovaná ju uverejnila vo verejnom záujme a na uverejnenie tejto

informácie mala rozumné dôvody, pričom mohla sa spoliehať aj na pravdivosť takejto informácie, pretože
táto bola šírená známym politikom a týkala sa verejného záujmu. Žalovaná preukázala, že podnikla
dostupné kroky k overeniu si pravdivosti informácie v miere a intenzite, v ktorej bolo overenie prístupné
(vo vzťahu k trestnému stíhaniu a väzbe žalobcu) overenie informácií o protiprávnej činnosti polície aj
žalobcu z pohľadu súdu nebolo možné, pokiaľ sa informácia mala odvysielať ako aktuálna. Pre zváženie

legitímnosti zverejnenej informácie je dôležité skúmať motív toho, kto informáciu zverejňuje. Legitimitu
zverejnenej informácie nemožno vyvodiť zo skutočnosti, že motívom bolo poškodiť osobu informáciou,
ktorej sám šíriteľ neveril, pokiaľ ju poskytol bezohľadne bez toho aby sa staral, či je pravdivá, alebo
nie. Žalovanou zverejnená informácia nemala poškodiť osobu žalobcu. Informácia sa predovšetkým
týka údajnej protizákonnej činnosti strany SMK v snahe diskreditovať politické strany SNS, SDKÚ, ÁNO,

Smer. Osoba žalobcu sa spomína len okrajovo a súd nezistil žiaden zlý úmysel žalovanej poškodiť osobu
žalobcu vzhľadom na formu, akou informáciu odprezentovala. Súd opakovane zdôrazňuje, že žalovaná
informáciu ktorú nemala overenú odprezentovala odkazom na to, že sa jedná o vyjadrenie politika Jána
Slotu („podľa jeho vlastných slov“, „podľa Slotu“).

Pri hľadaní odpovedí na otázky testu proporcionality je potrebné dôsledne rešpektovať relevantnú
judikatúru ESĽP a Ústavného súdu SR v jej prepojení s konkrétnymi okolnosťami danej veci. Z judikatúry
ESĽP možno vyvodiť základné princípy a kritériá, z ktorých treba vychádzať pri riešení kolízie práva na
slobodu prejavu s právom na ochranu osobnosti. Ide najmä o nasledovné základné princípy a kritéria
aplikované ESĽP:

- kľúčová úloha médií, ktoré sú „strážnym psom“ demokracie a veľmi prísne posudzovanie každého
zásahu do slobody prejavu médií,
- zvýšená ochrana šíreniu informácií a myšlienok o veciach verejného záujmu,
- väčšia miera kritiky osôb verejne známych a verejne činných,

- rozlišovanie, či informácia je skutkovým tvrdením alebo hodnotiacim úsudkom, a vysoká miera ochrany
hodnotiacich úsudkov,
- vychádzanie hodnotiacich úsudkov z určitého skutkového základu,
- ochrana nielen obsahu prejavu, tvrdenia, či myšlienky, ale aj spôsobu, resp. formy, ktorými sú
vyjadrované,

- zvýšená ochrana tvrdení urobenými v dobrej viere a právo médií na ospravedlniteľný omyl,
- predvídateľnosť a primeranosť sankcie za poškodenie dobrej povesti.
(čerpané z rozhodnutia NS SR sp.zn. 6Cdo 169/2011)

Žalovanou odvysielaný záznam z tlačovej besedy SNS pod vedením jej predsedu H.. X. W. sa týkal

údajnej diskreditácie strán SNS, SDKÚ, ÁNO aj Smer stranou SMK prostredníctvom jej nominanta,
viceprezidenta PZ X. W. a jeho podriadených, ktorí mali zbierať o týchto stranách rôzne informácie s
cieľomichdiskreditáciepredblížiacimisaparlamentnýmivoľbami.Naosobužalobcuodznelinasledovné
tvrdenia: Z úst redaktorky I. K. malo odznieť, že „Špeciálne bol do Žiliny podľa W. na neho nasadený
policajt X. P.. Ten je stíhaný pre zneužívanie právomoci verejného činiteľa, za čo bol aj vo vyšetrovacej

väzbe.“ Nasleduje záber na X. W., ktorý hovorí: „Pod priamou asistenciou pána prvého viceprezidenta
W. je teraz v Žiline s jediným, s jedinou úlohou dostať za každú cenu W..“. Sporná informácia bola
tvrdením faktu so všeobecným uvedením zdroja, ktoré tvrdenie bolo pravdivé, pretože to nepochybne
vyplýva z odvysielanej reportáže, že tvrdenia o nasadení žalobcu pod vedením policajného prezidentanominanta SMK na osobu X. W. odprezentoval na tlačovej besede priamo X. W.. Treba zdôrazniť, že
spravodajstvo založené na rozhovoroch alebo reprodukovaní výroku iných osôb, a to či už editovaných
alebo nie, predstavuje jeden z najvýznamnejších prostriedkov, ako môže tlač plniť svoju zásadnú

úlohu „verejného strážneho psa“ (The Observer a The Guardian c/a Spojené kráľovstvo z 26.11.1999),
pričom treba rozlišovať podľa toho, či tieto výroky pochádzajú od novinára alebo sú citáciami iných
osôb, nakoľko potrestanie novinára za šírenie výrokov iných osôb by vážne obmedzilo príspevok
médií k diskusii o veciach verejného záujmu, a malo by byť možné, len keď preto existujú vážne
dôvody. V konečnom dôsledku, Ján Slota tieto informácie nepoprel. Žalobca v relevantnom čase

bol príslušníkom policajného zboru, bol zaradený na Úrade boja proti organizovanej kriminalite, čím
bol nepochybne osobou verejného záujmu ako verejný činiteľ, ale aj ako osoba verejného záujmu,
ktorého meno bolo v ostatnom období opakovane medializované v súvislosti s podozreniami z páchania
protizákonnej činnosti. Od príslušníkov polície sa očakáva, že sami budú garantom dodržiavania
zákonnosti a v prípade, že príslušník policajného zboru je podozrivý zo spáchania viacerých skutkov
v súvislosti so zneužitím právomoci verejného činiteľa je pochopiteľné, že takáto osoba sa stáva

predmetom záujmu širokej verejnosti zvlášť po masívnej medializácii. O tom, že odvysielaná reportáž
bola zverejnená vo verejnom záujem by nemalo byť vážnejších pochýb. Zdrojom informácie bol známy
politik a predseda politickej strany, bývalý parlamentný politik a primátor Mesta Žilina a odvysielaná
reportáž sa týkala údajnej protizákonnej aktivity parlamentnej strany pôsobiacej na ďalšie parlamentné
stranydokoncaprostredníctvompredstaviteľavysokýchpolicajnýchšpičiek.Odprezentovanáinformácia

bola záležitosťou vereného záujmu a verejnosť má právo takéto informácie dostať. Pre posúdenie
konkrétneho prípadu je dôležité zhodnotiť autoritu zdroja žalovanej a či táto pred zverejnením podnikla
v primeranej miere vlastné vyšetrovanie, či reportáž bola odprezentovaná primerane vyváženým
spôsobom a či bola príležitosť dotknutých osôb sa brániť. Autorita zdroja poskytnutej informácie,
závažnosť informácie a spôsob, akým bola odprezentovaná (tlačová beseda) v tomto prípade oprávňuje

žalovanú rozumne nazerať na zdroj a spôsob poskytnutej informácie, ako na dôveryhodný práve v
nadväznosti na to, za akých okolností bola odprezentovaná. Tlačové besedy sú zvolávané pri príležitostí
aktuálnych politických, spoločenských udalostí a venujú sa témam verejného záujmu. Takýto spôsob
odprezenovania informácie nepochybne zvyšuje jej prestíž, aj naliehavosť odvysielania. Vychádzajúc
z judikatúry ESĽP je posúdenie prípadu potrebné z hľadiska kritéria povinnosti a zodpovednosti v

zmysle čl. 10 ods. 2 Dohovoru, ktoré má zahŕňať individuálne posúdenie prípadu, ako aj posúdenie
v celkovom kontexte, s odkazom na situáciu v čase, kedy bol sporný článok zverejnený (v danom
prípade reportáž), posúdenie tak zložitých otázok ako napríklad otázka existencie a významu verejného
záujmu, ktorý bol v hre, vo vzťahu k postaveniu žalobcu, nevyhnutnosť odhaliť jeho identitu, bona
fides žalovanej, pravého cieľa sledovaného zverejnením informácie, miery, do akej sa mohol spoľahnúť

na dôveryhodnosť svojho zdroja. (rozhodnutie ESĽP Soltesz proti Slovenskej republike, rozsudok z
22.10.2013) K samotnej informácii súd uvádza, že táto sa ukázala ako difamačná, pretože pravdivosť
odvysielanej informácie sa nepotvrdila. Možno polemizovať o tom, kedy a za akých, okolností by bolo
možné relevantnosť odvysielanej informácie s istotou preveriť a či by bolo spravodlivé to od žalovanej
požadovať. Možno však konštatovať, že žalovaná postupovala v súlade s novinárskou etikou, keď pred

zverejnením tejto informácie kontaktovala dotknuté politické strany a dala im priestor na vyjadrenie
a podľa vlastných tvrdení sa pokúšala skontaktovať aj so žalobcom, čo sa jej zrejme nepodarilo.
Tiež sa nedá uprieť žalovanej, že korektne zverejnila vyjadrenia dotknutých predstaviteľov niektorých
politických strán a v kontexte s ich vyjadreniami celá odvysielaná informácia vyznieva úsmevne až
nevierohodne, čo v konečnom dôsledku intenzitu údajného zásahu do osobnostných práv žalobcu

nesporne znižuje. Súd sa nestotožňuje s argumentáciou žalobcu tom, že požiadať žalovanú odvysielať
opravu odvysielaného príspevku bolo len jeho právom, pretože jeho vyjadrenie mohlo podstatným
spôsobom ovplyvniť vnímanie odvysielaného príspevku. Aj tvrdený neprimeraný zásah reportáže do
osobnostných práv žalobcu dostáva trhliny v nadväznosti na to, že žalobca žalobu na ochranu osobnosti
podal na súde bezmála po troch rokoch od odvysielanej reportáže. Súd je toho názoru, že zverejnený

príspevok z tlačovej besedy SNS bol zverejnený legitímne a motívom rozhodne nebolo škandalizovať
a diskreditovať osobu žalobcu. Odvysielaná reportáž z tlačovej besedy strany SNS bola plne v súlade
s právom na slobodný prejav a úlohou médií v demokratickej spoločnosti, kde je každému dovolené
vyjadrovať sa k verejným veciam a vynášať o nich hodnotiace úsudky. Vychádzajúc zo zdroja použitých
informácií, spôsobu prezentovania príspevku, k jasnému rozlíšeniu čo bolo vyjadrením informačného

zdroja politického predstaviteľa a čo odvysielala priamo žalovaná dospel súd k záveru, že žalobcom
uplatnený nárok nie je dôvodný, pretože na odvysielaní reportáže bol verejný záujem a v danej veci
prevláda právo na slobodu prejavu pred právom osobnosti žalobcu na ochranu osobnosti a preto nebol
potrebný zásah súdu do tohto práva.Pri porovnávaní konfliktu medzi ústavnými právami na slobodu prejavu a na ochranu osobnosti súd
zohľadňoval, že osoba žalobcu bola dlhodobo medializovaná a žalobcovi sa relevantným spôsobom

nepodarilo preukázať, že práve zverejnením reportáže došlo k takému vážnemu zásahu do jeho práva
na ochranu osobnosti, ako sa to snažil výsluchmi svedkov preukázať. Reportáž odvysielaná žalovanou
venovala osobe žalobcu len minimálny priestor, odvysielaná informácia bola vyjadrením politika a
informácia o väzobnom trestnom stíhaní žalobcu bola v čase odvysielania reportáži pravdivá. Žalovaná
navyše informovala korektným spôsobom, keď nevyslovovala súdy nad žalobcom, nedehonestovala

ho a nevyslovovala jeho vinu. Osoba žalobcu bola medializovaná tak v tlači, ako aj v médiách a to
uvedením plného mena a priezviska s dostatočnou konkretizáciou jeho osoby, pričom najviac informácií
o údajnej trestnej činnosti odznelo v televízii Markíza odvysielaním viacerých reportáži formátu „Paľba“,
v ktorej bol žalobcovi poskytnutý výrazne širší priestor ako v reportáži z 22.12.2005, kde svedkovia
túto medializáciu popisovali ako extrémnu. Aj vyjadrenia bývalých kolegov žalobcu o zvýšenej kontrole
žalobcu a akéhosi vyčleňovania z kolektívu a zazerania je potrebné vnímať v súvislostiach, ktorým

predchádzala masívna medializácia a viaceré trestné stíhania, aj väzba žalobcu, čo mohlo mať za
následok zvýšenú kontrolu žalobcu, nedôveru voči jeho osobe a separovanie od kolektívu. Žalobcovi sa
nepodarilo výsluchmi svedkov preukázať, že práve zverejnená reportáž z tlačovej besedy strany SNS
závažne zasiahla do jeho práv na ochranu osobnosti. Žalobca tiež relevantným spôsobom nepreukázal,
že odvysielaná reportáž mala za následok jeho prepustenie z policajného zboru, či to, že jeho vážnosť v

spoločnosti bola znížená a bol to dôvod, pre ktorý nemohol kandidovať na starostu obce. Tieto tvrdenia
zostali len v rovine tvrdení, bez unesenia dôkazného bremena, ktoré znáša ten, kto tvrdí.

Vzhľadom k tomu, že zo strany žalovanej nedošlo k neoprávnenému zásahu do práva žalobcu na
ochranu osobnosti, pretože pri použitej formulácii ospravedlnenia, obsahu ospravedlnenia sa týkalo

niečoho, čo nebolo neoprávneným návrhom do osobnostných práv žalobcu. Informácia o väzobnom
trestnom stíhaní žalobcu v spojení s jeho menom a priezviskom bola vecná a pravdivá, preto ako
taká nemohla zasiahnuť do chránených práv žalobcu ani porušovať prezumpciu neviny. Informácia o
nasadení žalobcu na Jána Slotu bola difamačná, ale žalovaná ju odvysielala vo verejnom záujme a
korektne, pričom len sprostredkovala vyjadrenie politika. Súd je toho názoru, že v danej veci prevláda

právo na slobodu prejavu a šírenie informácií vo verejnom záujme pred právom žalobcu na ochranu
osobnosti, preto žalobný návrh zamietol v celom rozsahu, keďže nebol naplnený predpoklad vzniku
občianskoprávnych sankcií zodpovednosti za nemajetkovú ujmu pre neexistenciu neoprávneného
zásahu.

Podľa § 151 ods. 3 O.s.p., v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania
alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania
rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije.
Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

O trovách konania bude rozhodnuté v súlade s ust. § 151 ods. 3 O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.