Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, October 17, 2013

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 8C/211/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5612210632
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 10. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Halušková
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2013:5612210632.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Pribinova 25, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanému Slovenská republika, Ministerstvo spravodlivosti SR,
Župné nám. 13, Bratislava, v konaní o náhradu majetkovej škody 125 eur a náhradu nemajetkovej ujmy
772,64 eur, samosudkyňou JUDr. Janou Haluškovou takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a .

Žalovanému s a n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu okresnému súdu dňa 27.09.2012 domáhal, aby súd
medzitýmnym rozsudkom rozhodol o základe veci tak, že žalovaný je zodpovedný za škodu, ktorá
žalobcovi vznikla nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Lipt. Mikuláš, pretože nerozhodol
v zákonom stanovenej lehote o žiadosti súdneho exekútora v exekučnej veci zn. EX 13475/2009 o

vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pre pohľadávku žalobcu, ktorá vznikla neplnením záväzku
dlžníkom (povinným) K. A., R.. XX.XX.XXXX vyplývajúceho zo zmluvy o úvere č. 5371483. Vydanie
medzitýmneho rozsudku odôvodnil potrebou deklarácie porušenia práva žalobcu na rozhodnutie o
žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej dobe, v spojení s porušením
jeho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a práva na prejednanie veci v primeranom
čase, nutnosťou deklarácie porušenia jeho práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivý súdny

proces a nutnosťou deklarácie porušenia princípov právneho štátu nesprávnym úradným postupom
Okresného súdu Lipt. Mikuláš (konkrétne princípy legality, ochrany legitímnych očakávaní, ochrany
dôvery v právo, právnej istoty). Vydanie medzitýmneho rozsudku odôvodnil tiež potrebou nahradiť
žalobcovi nemajetkovú ujmu a majetkovú škodu spôsobenú v priamej príčinnej súvislosti s porušením
týchto práv. Rozsudkom vo veci samej sa domáhal zaviazania žalovaného na zaplatenie majetkovej
škody 125 eur a nemajetkovej ujmy 772,64 eur. Žalobu odôvodnil tým, že exekučný Okresný súd
Lipt. Mikuláš zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 30.01.2011 (konanie

pritom začalo 07.12.2009), po uplynutí zákonom stanovenej doby, v omeškaní viac ako 419 dní, hoci
prejednávaná vec nevykazovala prvky nadmernej oprávnej zložitosti a nevyžadovala s účastníkmi
spoluprácu, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný pre posúdenie
a rozhodnutie. Žalobca vyvinul enormné úsilie na docielenie vecného posunu v exekučnom konaní.
Konkrétne porušovateľ (žalobca sa v tejto časti zrejme dopustil omulu v označení subjektu požadujúceho
nápravu, keď namiesto žalobca uviedol porušovateľ) : 02.07.2009 žiadal informáciu o stave konania,

ktorou namietal porušovanie svojich práv a o oznámenie prekážky, ktorá bráni súdu rozhodnúť,
žiadosť zopakoval 23.09.2009, 13.11.2009, 25.02.2010. Dňa 30.08.2010 podal sťažnosť a podnet na
preskúmanie zákonnosti postupu súdu - prieťahy v konaní, sťažnosť spísal a podal aj 23.11.2010 a25.05.2011. Exekučný súd počas tohto obdobia nevykonával vo veci úkony, smerujúce k odstráneniu
právnej neistoty, v ktorej sa poškodený počas súdneho konania nachádzal, čo je základným účelom
práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR (rozhodnutia ÚS SR sp. zn. I. ÚS 41/02, III. ÚS 117/02, I. ÚS

13/05). O všetkých okolnostiach priebehu skutkového deja, ktorý vyústil do spôsobenej škody, sa
poškodený dozvedel po doručení upovedomenia o začatí exekúcie. Žalobca podľa § 15 ods. 1 zákona
514/2003 Z. z. písomne požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody,
do podania tejto žaloby žalobca na podanú žiadosť pozitívne nereagoval. Ako dôkaz na preukázanie
tohto tvrdenia označil spis Ministerstva spravodlivosti SR k predbežnému prerokovaniu nároku žalobcu

a potvrdenie o prijatí žiadosti o predbežné prerokovanie nároku založené v spise Okresného súdu
Liptovský Mikuláš žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o. proti žalovanému Slovenská republika, Ministerstvo
spravodlivosti SR, ktorej predmetom je náhrada škody vzniknutá pri nesprávnom úradnom postupe pri
výkone exekúcie záväzku, vyplývajúceho zo zmluvy o úvere č. 5581123 dlžníka I. Á., R.. XX.XX.XXXX,
sp. zn. súdneho exekútora EX 10348/2010. Uviedol ďalej, že objektívne nemôže predložiť rovnopis
návrhu na vykonanie exekúcie, pretože ho pripojil súdny exekútor k žiadosti o udelenie poverenia.

Žalobca používa na označenie veci spisovú značku súdneho exekútora, pretože exekučný súd mu
súdnu spisovú značku neoznámil. Výšku škody odôvodnil tým, že čiastka 70 eur predstavuje náklady
vynaložené žalobcom na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca
pomocou informačného systému, 40 eur sú náklady vynaložené na udržiavanie a správu informačného
systému a 15 eur na administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu,

poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom
súde. Požiadavku na priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch odôvodnil tak, že nesprávny úradný
postup okresného súdu je dôsledkom nesústredenej súdnej činnosti intenzity, ktorá má za následok
zbytočné prieťahy spojené so zásahom do výkonu majetkových práv poškodeného. Márnym plynutím
času boli reálne ohrozené legitímne očakávania poškodeného, že správnym postupom súdu dôjde

k vymoženiu pohľadávky. Došlo k vyvolaniu nasledovných rizík: neskorým ukončením procedúry
exekučným súdom k zániku povinného, neskorým ukončením procedúry exekučným súdom k zmareniu
účelu konania pre stratu kontaktu s povinným, neskorým ukončením procedúry exekučným súdom
k insolvencii povinného. Neexistuje akýkoľvek účinný vnútroštátny prostriedok nápravy spôsobilý
reštituovať vzniknutú situáciu, resp. vyvolaný zásah do zákonných nárokov a základých práv žalobcu

spojený s absolútnou nemožnosťou vrátenia strateného času, čo vyvolalo u žalobcu, resp. u členov
riadiacich orgánov spoločnosti, ako aj jej majiteľov pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty,
nedôvery v právo a rovnosť v spoločnosti. Úplne zbytočné a právne nezdôvodniteľné časové omeškanie
v rozhodovaní exekučného súdu spôsobilo v súvislosti s vymáhanou pohľadávkou a jej príslušenstvom
zánik ďalších plánovaných podnikateľských aktivít žalobcu, ako aj zánik už vytvorených podnikateľských

plánov. Vyvolaná strata zisku z realizovaného obchodu spôsobila hospodársku stratu na strane žalobcu
aj na strane jeho majiteľov. Nezákonným zásahom vyvolaná situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské
postupy žalobcu a spôsobila neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať. Potreba
náhrady nemajetkovej ujmy má svoj základ v požiadavke na spravodlivé usporiadanie vzťahov,
dosiahnutia adekvátnej nápravy a primeranej satisfakcie za porušenie základných práv a princípov

právneho štátu. Do obsahu základného práva na súdnu ochranu patrí aj právo na rozhodovanie podľa
relevantnej právnej normy a právo na ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy. Pri určovaní
výšky primeranej náhrady nemajetkovej ujmy vychádzal žalobca z doktríny prijatej Ústavným súdom,
podľa ktorej je spravodlivé, ak sa na každý rok poznačený prieťahmi vzťahuje satisfakcia vo výške cca
660 eur. Žalobca si ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti,

ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, za porušenie jeho práv, stratu legitímnych
očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a v
spravodlivé riešenie veci a vyvolanie rizík, ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky (spôsobené v
priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom exekučného súdu) uplatňuje alikvotným
pomerom 55 eur za každý mesiac omeškania činnosti exekučného súdu, sumu 772,64 eur.

Krajský súd v Žiline uznesením č. k. 7NcC/76/2013-17 zo dňa 30.01.2013 rozhodol, že sudkyňa
Okresného súdu Lipt. Mikuláš JUDr. Jana Halušková nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania
veci.

Žalovaný v písomnom vyjadrení z 10.10.2013 navrhol zamietnutie žaloby, poukážuc na zmätočnosť
podania (neuvedené spisové značky príslušných súdnych konaní, dátumy doručenia podaní súdu a
dátumy, kedy sa žalobca dozvedel o vzniku škody v jednotlivých prípadoch). Ústavný súd SR vo
viacerých konaniach (napr. II.ÚS 2011/2012, IV.ÚS 366/2012 a tiež IV. ÚS 374/2012) odmietol sťažnostižalobcu na porušenie jeho ústavných práv nečinnosťou exekučného súdu a jedným z dôvodov bolo
neoznačenie spisových značiek exekučných konaní, v ktorých malo dôjsť k nesprávnemu úradnému
postupu. Nie je jasný titul nároku na náhradu škody. Žalobca neuvádza kroky, ktoré podnikol na

odstránenie neželaného stavu, spočívajúceho v tvrdených prieťahoch v súdnom konaní. Žalovaný tiež
namietol, že všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní
súdu,tútoprávomocmáibapredsedasúdualeboÚstavnýsúdSR.Anivrámcisúčinnostipripredbežnom
prerokovaní nároku žalobca neuviedol, či využil možnosť podania sťažnosti na zbytočné prieťahy
v príslušných konaniach predsedovi okresného súdu alebo možnosť podania ústavnej sťažnosti.

Všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v súdnom konaní;
túto právomoc má iba predseda súdu, alebo Ústavný súd SR. Zákonnou podmienkou súdneho konania
o nároku na náhrady škody je jeho predbežné prerokovanie (§ 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z.).
Prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody z 23.04.2012 boli žalovanému
doručené v ten istý deň. Žaloba na súde bola podaná 27.09.2012, teda pred uplynutím zákonnej 6-
mesačnej lehoty určenej zákonom 514/2003 Z. z.. Napriek viacerým výzvam na doplnenie žiadosti

žalobca reagoval uvedením všeobecných informácií, takže neposkytnutím súčinnosti zmaril možnosť
predbežného prerokovania nároku na náhradu škody. Žalobca označil ako nesprávny úradný postup
rozhodnutie o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora po uplynutí zákonnej 15-dňovej lehoty. § 9 ods.
2 zákona č. 514/2003 Z. z. explicitne uvádza, z čoho výlučne je možné vychádzať pri posudzovaní
nesprávneho úradného postupu súdu. Žalobca doposiaľ dôkazy, potrebné pre posúdenie tejto otázky,

nepredložil. Rozsudok Súdneho dvora EÚ Asturcom C-40/08 nevylučuje posúdenie zmluvnej podmienky
aj v exekučnom konaní. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, účinného od 01.06.2011 uvádza, že
15-dňová lehota na písomné poverenie exekútora neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods.
2 písm. c/ a d/ (vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu a rozhodcovskej komisie a zmiery
nimi schválené). V znení znení účinnom pred 01.06.2011 § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku

znel „vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených“. Novelizácia
tohto zákonného ustanovenia vložením slov „rozhodnutie rozhodcovckých súdov“ predstavovala len
explicitnejšie ujasnenie litery zákona, aby sa predišlo jeho mylným interpretáciám. Súd ustanovenie § 41
ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku pred 01.06.2011 správne aplikoval aj na rozhodcovské rozsudky.
Poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I.ÚS 16/02, v zmysle ktorého Ústavný súd SR

nedodržanie lehôt, uvedených v zákone, nepovažuje automaticky na porušenie práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov, pretože aj v týchto prípadoch sú rozhodujúce všetky okolnosti danej
veci. Pojem zbytočné prieťahy, obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, je autonómnym pojmom, ktorý
nemožno vykladať a aplikovať len s ohľadom na lehoty uvedené v zákone. Rozhodovanie o žiadosti
o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie si vyžaduje skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských

rozsudkovsohľadomnato,žesatýkajúprávnychvzťahovpodliehajúcichrežimuspotrebiteľskýchzmlúv.
Nesprávnym úradným postupom sú tie prípady vzniku škôd, ktoré sú vyvolané inou než rozhodovacou
činnosťou orgánov verejnej moci. Žalobca si v súvislosti so zaniknutím návrhu na vydanie poverenia
uplatnil svoj nárok titulom nesprávneho úradného postupu, ktorý podľa neho spočíva v nesprávnej
aplikácii právnych predpisov. Posúdenie veci a vyjadrenie právneho názoru súdu vo vzťahu k žiadosti

o vydanie poverenia, ktoré sa naplno odrazili zamietajúcim rozhodnutím, nie je možné považovať za
nesprávny úradný postup (rozsudok NS ČR z 29.06.1999 sp. zn. 2Cdom 129/1997, NS SR sp. zn.
4Cdo/24/2004, uznesenie NS ČR z 25.08.2009, sp. zn. 25Cdo/1018/2007). Poukázal na § 44 ods.
2 Exek. por. účinného od 01.06.2011 a na nevyhnutnosť konštatovania nezákonnosti rozhodnutia
príslušným orgánom, ktorý toto právoplatné rozhodnutie z dôvodu nezákonnosti zmení alebo zruší v

konaní o opravnom prostriedku. Táto podmienka nie je v prípadoch zamietnutia žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie namietaných žalobcom splnená. Z dikcie § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku vyplýva, že lehota 15 dní sa nevzťahuje na rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o vydanie
poverenia. Vnútroštátny súd má povinnosť ex offo preskúmať materiálnu správnosť rozhodcovského
rozsudku, nekalú povahu rozhodcovskej doložky rozhodcovského súdu a skúmať, či rozhodcovské

konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy (uznesenie ÚS SR z 03.03.2011, č.
k. IV.ÚS 60/2011-13, uznesenie NS SR z 13.10.2011 sp. zn. 3Cdo/146/2011, 3MCdo/11/2010 a
5Cdo/291/2010). Z existencie prieťahov v súdnom konaní môže konajúci súd pri rozhodovaní o náhrade
škody v zmysle § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. vychádzať len v prípade, ak boli konštatované vo
výsledkoch vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy v

právoplatnom rozhodnutí vydanom v disciplinárnom konaní (ak sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil
disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní), právoplatnom rozhodnutí
Európskeho súdu pre ľudské práva o porušení práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov,
alebo v právoplatnom rozhodnutí Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti, konštatujúcom porušeniepráva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Žalobca si vo vzťahu k tomuto predpokladu
nesplnil povinnosť tvrdenia ani povinnosť tvrdenie preukázať. V zmysle § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003
Z. z. žalovaný vzniesol námietku premlčania práva na náhradu škody pri každom uplatnenom nároku

žalobcu, pri ktorom došlo k uplynutiu 15-dňovej lehoty na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pred
dňom 23.04.2009, teda 3 roky pred dňom, kedy boli žalovanému doručené prvé žiadosti o predbežné
prerokovanie nároku. K materiálnej škode uplatnenej žalobcom žalovaný uviedol, že nebola preukázaná
jej existencia ani výška. Žalobca vyčíslil škodu na základe paušalizácie reálnych vecných nákladov bez
uvedenia, či ide o skutočnú škodu, alebo o ušlý zisk. Pri vyčíslení nároku na náhradu materiálnej škody

žalobca nepreukázal existenciu dlžníka, existenciu právoplatného rozhodnutia o zamietnutí žiadosti
o udelenie poverenia ani nevymožiteľnosť pohľadávky. Rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie
poverenia iba preukázalo nespôsobilosť konkrétneho rozhodcovského rozsudku byť exekučným titulom.
Žalobca ako spoločnosť zaoberajúca sa spotrebiteľskými úvermi k svojej činnosti potrebuje a využíva
informačný systém, náklady na jeho prevádzkovanie, správu a údržbu mu vznikli bez ohľadu na tvrdené
prieťahy. K výške náhrady nemajetkovej ujmy žalovaný citoval ustanovenie § 17 ods. 2 a § 17 ods. 3

zák. č. 514/2003 Z.z. a poukázal na to, že poskytovanie finančného zadosťučinenia nie je automatické.
Odškodnenie právnickej osoby za nemajetkovú ujmu, spôsobenú prípadnými prieťahmi v konaní, nie je
možné vzťahovať na pocity fyzických osôb, ktoré sa na činnosti právnickej osoby zúčastňujú, lebo im
ujma priamo nevzniká. Žalobca uvádzaný zánik podnikateľských aktivít a plánov bližšie nekonkretizuje
a nepreukazuje, že konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením. Je potrebné

prihliadať na dobré mravy a na poškodenú osobu. Celkové náklady úverov poskytovaných žalobcom,
ktoré pozostávajú z úrokov a iných poplatkov, v niektorých prípadoch predstavujú takmer 100 % ročne zo
sumy získanej dlžníkom od spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. Dlžníci sa zaviazali v prípade nesplnenia
zmluvných záväzkov platiť sankciu vo výške 0,25 % denne, čiže 91,25 % ročne. Žalobca a jeho
praktiky sú vnímané verejnosťou negatívne, o čom svedčí článok v denníku SME zo 16.07.2012 a boli

aj predmetom záujmu Európskej komisie, o čom svedčí jej list. Práve podnikateľská činnosť žalobcu
podnietila zvýšenú potrebu ochrany práv spotrebiteľov. Žalovaný považuje za konanie v rozpore s
dobrýmimravmi,aksižalobcauplatňujenároknanáhraduškodyvočištátu,keďžeuplatnenáškodamala
žalobcovi vzniknúť práve pri spornej a negatívne vnímanej podnikateľskej aktivite žalobcu. Aj v prípade
porušenia práva žalobcu samotné konštatovanie porušenia práv musí byť považované za dostačujúce.

Vychádzajúc zo základnej charakteristiky príčinnej súvislosti nemožno tvrdiť, že žalobcovi škoda vznikla
postupom okresného súdu. Žalobca nepreukázal ani existenciu príčinnej súvislosti (nemožno tvrdiť, že
žalobcovi škoda vznikla postupom exekučného súdu). Žalovaný si týmto vyjadrením uplatnil aj právo
na náhradu trov konania.

Na pojednávaní dňa 17.10.2013 sa nezúčastnil ani jeden z riadne a včas predvolaných účastníkov.
Súd po zistení, že sú splnené podmienky pre vykonanie pojednávania, vec prejednal v neprítomnosti
účastníkov konania, prihliadajúce na obsah spisu a doteraz vykonané dôkazy s poukazom na § 101
ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej iba Obč. súd. por.). Žalovaný sa ospravedlnil z účasti
na pojednávaní písomným podaním z 10.10.2013 bez toho, aby navrhol odročenie pojednávania z

vážneho dôvodu. Žalobca elektronickým podaním zo 14.10.2013, doručeným súdu 17.10.2013, navrhol
prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm d/ a 109 ods. 2 písm. c/ Obč. súd. por. do právoplatného
rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti žalobcu, podanej pre porušenie jeho základného
práva na súdnu ochranu, osobitne na zákonného sudcu a na spravodlivý súdny proces uznesením
Krajského súdu v Źiline sp. zn. 7NcC/76/2013. Tento návrh žalobcu bol zamietnutý uznesením

Okresného súdu Lipt.Mikuláš zo 17.10.2013 sp. zn. 8C/211/2012, vyhláseným na pojednávaní
17.10.2013. Vzhľadom na obsah meritórneho posúdenia veci a zamietnutie nedôvodnej žaloby vo veci
samej bolo nehospodárnym odkladať rozhodnutie vo veci samej na dobu po nadobudnutí právoplatnosti
uznesenia o neprerušení konania. Neúčelným a nehospodárnym bolo rozhodovať v zmysle procesného
návrhužalobcumedzitýmnymrozsudkomozákladeprejednávanejveciaprenechaťrozhodnutieovýške

žalovaného nároku ďalšiemu rozsudku. Navyše sa žalobca domáha, aby súd medzitýmnym rozsudkom
určil, že žalovaný je zodpovedný za škodu vzniknutú žalobcovi tým, že exekučný súd nerozhodol o
žiadosti o vydanie poverenia, ale v žalobe samotnej tvrdí, že exekučný súd o tejto žiadosti rozhodol
oneskorene jej zamietnutím. Ak by aj žaloba čo do základu bola dôvodná, rozhodnutie o výške plnenia
by nevyžadovalo rozsiahle dokazovanie.

Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na
inom orgáne Slovenskej republiky.Podľačl.48ods.2ÚstavySlovenskejrepublikykaždýmáprávo,abysajehovecverejneprerokovalabez
zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.
Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom

Podľa čl. 6 ods. 1 prvá veta Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práva a základných slobôd
každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná
nezávislýmanestrannýmsúdomzriadenýmzákonom,ktorýrozhodneojehoobčianskychprávachalebo
záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/ 2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v platnom znení právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto
konaní.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/ 2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v platnom znení pri posudzovaní nesprávneho úradného
postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom
ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno
vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti

na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o
tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní,
právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené
právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného
súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval,

že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Podľa § 9 ods. 4 zákona č. 514/ 2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v platnom znení právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym
úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/ 2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v platnom znení nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej

nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

Podľa § 16 ods. 4 zákona č. 514/ 2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone

verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v platnom znení ak príslušný orgán neuspokojí nárok na
náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak
príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa
poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku
na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný,

a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému
aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že
neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania
nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/ 2003 Z. z. v platnom znení uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk,
ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 2, 3 zákona č. 514/ 2003 Z. z. v platnom znení v prípade, ak iba samotné konštatovanie
porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným

rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak
nie je možné uspokojiť ju inak.
Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch sa určuje s prihliadnutím najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa § 19 ods. 1, 3 zákona č. 514/ 2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v platnom znení právo na náhradu škody sa premlčí
za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na
náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa

doručenia (oznámenia) rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie.
Lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do
skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

Postupujúc podľa označenej právnej úpravy súd žalobu zamietol pre neunesenie žalobcovho dôkazného
bremena. Dôkaznú povinnosť (ktorá má dve časti: účastník je povinný najskôr relevantné skutkové

tvrdenia predniesť a následne je povinný preukázať ich pravdivosť relevantnými dôkazmi) a dôkazné
bremeno nesú účastníci konania. Úlohou súdu je vykonať navrhnuté dôkazy, ak ich uzná za právne
relevantné. Občiansky súdny poriadok v § 120 ods. 1 ukladá účastníkom dôkaznú povinnosť ohľadom
ich tvrdení. Procesným dôsledkom neunesenia dôkazného bremena je zamietnutie žaloby.

Vprejednávanomprípadesúdvprvomradeskúmalsplneniezákladnéhopredpokladuuplatnenianároku
na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom na súde, ktorým je v zmysle §-u 15 ods.
l zák. č. 514/2003 Z.z. v platnom znení predbežné prerokovanie nároku na základe písomnej žiadosti
poškodeného podanej na príslušnom orgáne, ktorým je v súdenom prípade Ministerstvo spravodlivosti
SR. Žalobca tvrdil, že o predbežné prerokovanie nároku požiadal písomnou žiadosťou žalovaného.

Potvrdenie o prijatí tejto žiadosti žalobcu žalovaným je založené v spise Okresného súdu Lipt. Mikuláš
o náhrady škody z titulu nesprávneho úradného postupu v exekučnej veci vedenej voči I. Á.. Súd musí
upozorniťnaskutočnosť,ževtomtosúdnomkonaníježalovanýmštát-Slovenskárepublika-akonositeľ
právnej subjektivity (právnická osoba), menom ktorého koná štátny orgán - Ministerstvo spravodlivosti
SR ( § 21 Obč. zák., § 21 ods. 2 Obč. súd. por.). Žalovaným nie je štátny orgán - Ministerstvo

spravodlivosti SR, ktoré pri postupe podľa § 15 zák. č. 514/2003 Z. z. v platnom znení nekoná za
štát, ale v rámci vlastných kompetencií zverených mu zákonom koná vo vlastnom mene, na vlastný
účet ako samostatná právnická osoba. Preto ak žalobca tvrdí, že potvrdenie o prijatí písomnej žiadosti
o predbežné prerokovanie nároku vystavené žalovaným (t. j. Slovenskou republikou) sa nachádza v
súdnom spise Okresného súdu Lipt. Mikuláš, nejde o prijatie žiadosti orgánom určeným zákonom č.

514/2003 Z. z. v platnom znení na jeho prerokovanie (Ministerstvom spravodlivosti SR). Žalobca ani
netvrdil, kedy sa v súdenom prípade obrátil na Ministerstvo spravodlivosti SR (nie na žalovaného -
Slovenskú republiku) s písomnou žiadosťou o predbežné prerokovanie súdeného nároku na náhradu
škody, čo bolo obsahom jeho žiadosti, či, akým spôsobom a kedy Ministerstvo spravodlivosti SR
reagovalo, či nárok žalobcu na náhradu škody bol uspokojený len čiastočne, alebo mu bolo písomne

oznámené, že jeho nárok na náhradu škody uspokojený nebude. Žaloba je teda z čisto časového
hľadiska podaná predčasne. Ustanovenie § 16 ods. 4 označenej právnej úpravy oprávnenému subjektu
dáva možnosť obrátiť sa so svojím nárokom na náhradu škody na súd v prípade jeho neuspokojenia
alebo čiastočného uspokojenia do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, alebo písomného oznámenia
poškodenému, že jeho nárok na náhradu škody nebude uspokojený. Ako vyplýva z tvrdení samotného

žalobcu, takúto žiadosť kompetentnému orgánu doteraz nepodal.

Ako právny základ žalovaného nároku žalobca uvádza nesprávny úradný postup Okresného súdu
Lipt. Mikuláš pri vydávaní poverenia v exekučnej veci vedenej súdnym exekútorom pod sp. zn. EX
13475/2009, ktorý spočíva v rozhodnutí o žiadosti o udelenie poverenia jej zamietnutím po uplynutí

zákonnej lehoty. Na margo označenia exekučného spisu súd dodáva, že žalobcovi vzhľadom na
tvrdené opakované zisťovanie stavu exekučného konania súdna spisová značka exekučného konania
musela byť známa (mohol ju zistiť pri riadnej súčinnosti so súdnym exekútorom, ktorého sám požiadal
o vymoženie svojej pohľadávky). Z pripojeného spisu sp. zn. 8Er/1123/2009 tunajšieho okresného
súdu vyplýva, že vtedajšiemu právnemu zástupcovi žalobcu ako oprávneného boli doručené všetky

rozhodnutia,takžežalobcamalmožnosťpririadnejkomunikáciisosvojímvtedajšímprávnymzástupcom
spisovú značku súdneho konania poznať. Žalobca tvrdí, že žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia bola zamietnutá dňa 30.01.2011, v omeškaní dlhšom viac ako 419 dní (konanie bolo začaté
07.12.2009) Z pripojeného spisu tunajšieho okresného súdu sp. zn. 8Er/1123/2009 je preukázané, žeide o exekučnú vec súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého so sídlom v Bratislave, Záhradnícka
62, ktorý jej pridelil sp. zn. EX 13475/09. Dňa 31.12.2009 bola tunajšiemu okresnému súdu doručená,
čo vyplýva z prezenčnej súdnej pečiatky aj z elektronického potvrdenia prijatia návrhu o 11,14 hod.

žiadosť o udelenie poverenia tohto súdneho exekútora v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ,
s.r.o. proti povinnému K. A., R.. XX.XX.XXXX pre vymoženie 626,66 € s príslušenstvom na základe
návrhu oprávneného zo 07.12.2009, ktorý bol k tejto žiadosti pripojený. Ako exekučný titul je označený
rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu, zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s.,
IČO: 35 922 761, Bratislava z 08.10.2009, sp. zn. SR 15447/09, vykonateľný 26.11.2009. Tunajší

okresný súd požiadal súdneho exekútora výzvou zo 14.01.2010 o predloženie úverovej zmluvy, keďže
išlo o spotrebiteľský právny vzťah. Súdny exekútor podaním doručeným súdu 29.01.2010 oznámil,
že požadovaný listinný dôkaz oprávnený vzhľadom na rozhodnutia krajských súdov o neoprávnenosti
prieskumu exekučných titulov exekučnými súdmi predkladať nebude. Tunajší okresný súd požiadal
výzvou z 11.11.2010 Stály rozhodcovský súd Slovenskej rozhodcovskej, a.s. Bratislava písomnosťou o
predloženie rozhodcovského spisu zn. SR 15447/09. Po doručení rozhodcovského spisu na CD nosiči

dňa 08.12.2010 bola žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnutá uznesením
č. k. 8Er/1123/2009-22 zo dňa 21.12.2010, právoplatným 25.01.2011 podľa § 57 ods. 1 písm. a/ v
spojení s § 25 ods. 4 zákona o rozhodcovskom konaní, pretože v rozhodcovskom konaní došlo k
pochybeniu pri doručovaní exekučného titulu a dňa 28.01.2011 bolo exekučné konanie uznesením č. k.
8Er/1123/2009-25, právoplatným 02.03.2011, zastavené v zmysle § 44 ods. 3 Exekučného poriadku.

Ani proti jednému z týchto uznesení nebol podaný opravný prostriedok. Postup exekučného súdu pri
vydávaní tohto poverenia je potrebné posudzovať podľa §-u 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinného
do 31.05.2011 (lebo novelizácia Exekučného poriadku, teda procesného predpisu, zákonom č. 144/2010
Z. z. účinným od 01.06.2010 neobsahuje prechodné a záverečné ustanovenia), v zmysle ktorého ak
súd nezistí rozpor v žiadosti o udelenie poverenia na výkon exekúcie alebo exekučného titulu so

zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, čo neplatí
v prípade exekučného titulu podľa § 41 ods. 2 písm. d/ (rozhodnutia rozhodcovských komisií a zmiery
nimi schválené). Nie je preukázané tvrdenie žalobcu o bezdôvodnej nečinnosti súdu trvajúcej viac
ako 419 dní; doba od 31.12.2009 (pred týmto dátumom súd nemohol vydať poverenie, lebo nemal
doručený návrh na takýto postup) do 21.12.2010 nepredstavuje ani 365 dní. Pri vydávaní poverenia

súd postupoval so všetkou opatrnosťou, preto požiadal Stály rozhodcovský súd (po jeho nepredložení
súdnym exekútorom) o zapožičanie jeho spisu; súdu bol doručený 08.12.2010. Po preskúmaní všetkých
náležitostí bola žiadosť o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnutá 21.12.2010, teda 13-
ty deň po tom, čo exekučný súd získal možnosť zistiť splnenie podmienok formálnej a materiálnej
vykonateľnosti exekučného titulu. Práve v dôsledku vady exekučného titulu bolo vzápätí exekučné

konanie zastavené. Žalobca nielenže nepreukázal existenciu prieťahov v súdnom konaní ani nečinnosť
súdu zákonom vyžadovaným rozhodnutím štátneho orgánu alebo súdu (porušenie právnej povinnosti),
ale nepreukázal ani existenciu ďalších podmienok vzniku zodpovednosti - vznik škody (vzhľadom na
neexistenciu protiprávneho konania bolo nadbytočným ďalej vznik škody dokazovať, opäť však možno
poukázať na nedostatok skutkových tvrdení a neoznačenie príslušných dôkazov), ani príčinnú súvislosť

medzi vzniknutou škodou a zavineným protiprávnym konaním. Žalobca nepreukázal ani výšku tvrdenej
majetkovej škody 125 eur, či už ide o skutočnú škodu, alebo o ušlý zisk (čo nie je zo žaloby zrejmé).
Nepreukázal vynaloženie čiastky 70 eur na správu a údržby vymáhanej pohľadávky ani netvrdil, za
ktoré obdobie mali tieto náklady vzniknúť, či ide o odmenu za pracovné výkony zamestnanca, kedy a v
akom rozsahu bola dojednaná a kedy bola žalobcom uhradená. Žalobca nepreukázal, za aké obdobie

a kedy vznikli náklady na udržiavanie a správu informačného systému vyčíslené sumou 40 eur a na
administratívne spracovanie, poštovné, telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním, kontrolou stavu
konania na exekučnom súde vo výške 15 eur. V pripojenom exekučnom spise tunajšieho okresného
súdu sp. zn. 8Er/1123/2009 sa nenachádza žiaden doklad preukazujúci, že žalobca urgoval alebo
kontroloval stav konania na exekučnom súde. Pokiaľ tak robil prostredníctvom súdneho exekútora,

rovnako súdu nepredložil o tom žiaden dôkaz; v súdnom exekučnom spise sa nenachádza žiadna
žiadosť súdneho exekútora o oznámenie stavu exekučného konania. Aj keď žalobca tvrdí, že súdu
adresoval niekoľké písomné podania smerujúce k získaniu informácií o stave exekučného konania, resp.
sťažnosť, neoznačil ich spisovou značkou, nepripojil ich ako dôkaz k žalobe, takže nie je možné zistiť, či
vôbec boli podané a či sa týkajú exekučného konania zn. 8Er/1123/2009. Odôvodnenie požadovanej

náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch žalobcom je len hypotetické. Žalobca nepreukázal, že došlo
k zániku povinného, k zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu s povinným a insolvencii povinného.
Ak konaním súdu malo dôjsť u členov riadiacich orgánov žalobcu, resp. majiteľov právnickej osoby
k pocitu frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty, nedôvery v právo a v rovnosť spoločnosti, akofyzické osoby sa môžu domáhať ochrany svojich práv zákonom predpísaným spôsobom. Žalobca
netvrdil konkrétne, kedy a ktoré jeho plánované podnikateľské aktivity a už vytvorené podnikateľské
plány zanikli ani tento zánik nepreukázal. Žalobca tiež netvrdil a nepreukázal, že došlo k strate zisku

z realizovaného obchodu a hospodárskej strate na žalobcu (napr. predložením výpisov z účtovnej
evidencie potom, čo by žalobca musel tvrdiť konkrétnu výšku tejto straty a obdobie jej vzniku - aj keď
môže ísť o skutočnosti tvoriace predmet žalobcovho obchodného tajomstva, potom záleží od žalobcu,
či ich bude naďalej tajiť a vystavuje sa riziku neunesenia dôkazného bremena v konaní o náhradu
škody, alebo ich zverejní a splní dôkaznú povinnosť). Napokon žalobca konkrétne netvrdil a nepreukázal

ani ovplyvnenie jeho ďalších podnikateľských postupov a jeho neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí.
Vzhľadom na nedostatok skutkových tvrdení súd nemohol posúdiť oprávnenosť žalovaným vznesenej
námietky premlčania.

Rozhodnutie o náhrade trov konania je založené na § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 Obč. súd. por. V
konaní úspešný žalovaný v zákonnej lehote nevyčíslil trov konania, náhradu ktorých si uplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou podpísaného
okresného súdu na Krajský súd v Žiline v 3 písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§42 ods. 3 Obč. súd. por. - kto ho robí,

ktorému súdu je určené, akej veci sa týka a čo sleduje, dátum a podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 Obč.súd.por).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len

tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1; b) konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d) súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e) doteraz zistený
skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené

(§205a); f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.