Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, September 23, 2015

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 9P/56/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5615205085
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Slavomíra Mlynarčíková

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2015:5615205085.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou Mgr. Slavomírou Mlynarčíkovou vo veci starostlivosti o

maloletú A. Y., nar. XX. X. XXXX, bytom ako matka, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš so sídlom M. M. Hodžu 1784/30, Liptovský Mikuláš 031 80,
IČO: 30 794 536, dieťa rodičov: L. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom L. I., K.Á. XXXX/XX a O. Y., nar. XX.
XX. XXXX, bytom E. XXX, R. XXX XX, v konaní o návrhu otca na zníženie výživného, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh na zníženie výživného z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným Okresnému súdu Liptovský Mikuláš 5. 6. 2015 sa navrhovateľ domáhal, aby súd
znížil výživné na maloletú na sumu 30 % zo životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa od 1.

6. 2015. Návrh odôvodnil tým, že výživné platil od začiatku len s ťažkosťami, aj to vo výške 30 eur, lebo
je poberateľom sociálnej dávky vo výške 62,50 eur. Nedokáže si plniť vyživovaciu povinnosť vo výške
80 eur, lebo má existenčné problémy a finančne mu musí vypomáhať matka. V okrese, kde býva, je
vysoká nezamestnanosť.

Na pojednávaní otec maloletého dieťaťa vypovedal, že žije v byte so svojou matkou a jej priateľom. Za
bývanie matke platí mesačne 50 eur. Celkové náklady na bývanie v byte sú 150 eur mesačne. Stravujú
sa spoločne aj oddelene. Snaží sa pomáhať v záhrade. Chovajú sliepky. Na úrade práce evidovaný
nie je. Z evidencie úradu práce som bol vyradený tento rok, asi v máji. Bol vyradený, lebo sa nehlásil.

Dostáva dávky v hmotnej núdzi 16 eur. Pracuje na dohodu za 61 až 74 eur mesačne v čistom. Výživné
neplatí, lebo nemá z čoho a nemá novú adresu odporkyne. Tento mesiac výživné nezaplatil, ani minulý
mesiac výživné nezaplatil a predtým platil výživné tých 25 až 30 eur. Má dlh, ktorý musím zaplatiť. Má
iba túto jednu vyživovaciu povinnosť. Dcéru nenavštevuje, lebo je to príliš drahé. Je nezamestnaný od
príchoduzvýkonutrestupreddvomarokmi.Poprievidenciinaúradepracovalibanadohoduasitakédva
mesiace. Teraz robí na dohodu od 1. 7. 2015 a má robiť takto do konca roka. Ak budú zákazky, tak bude
robiť na normálnu pracovnú zmluvu. Aj keď bol na úrade práce prihlásený, prácu mu nenašli. Radšej

vydrží tri mesiace a bude mať prácu na zmluvu. Dávky v hmotnej núdzi vo výške 16 eur dostáva asi dva
mesiace. Výška dávok v hmotnej núdzi mu bola zmenená z dôvodu, že má príjem z práce na dohodu.

Na pojednávaní matka maloletého dieťaťa vypovedala, že sa zdržiava na adrese K. XXXX/XX, L. I.. Žije
v nájomnom byte s dcérou, priateľom a ich spoločným dieťaťom. Nájom v byte je 308,80 eur mesačne, za
elektriku 35 eur mesačne a internet s televíziou spolu 25 eur mesačne. Priateľ je zamestnaný a jeho čistýpriemerný mesačný príjem je okolo 700 eur. Dňa 16. 6. 2014 sa im narodilo spoločné dieťa. Ona je na
rodičovskej dovolenke a súčasne pracuje. Poberá rodičovský príspevok 203,20 eur a jej čistý priemerný
mesačný zárobok je 260 eur. Poberá rodinné prídavky na dve deti vo výške 23,53 eur. Navrhovateľ sa o

dcéru nezaujíma. Videl ju pred šesť a pol rokom. Naposledy poslal navrhovateľ výživné 31. 7. 2015. Ona
nastupuje na vysokú školu do K., školné je 1.200 eur na dva semestre, lebo ho platí v splátkach po 600
eur, keďže si ho nemôžem dovoliť zaplatiť jednorázovo. Bude študovať externe manažment. A. chodí
do 2. ročníka základnej školy v mieste bydliska. Stravné za obedy je 21 eur mesačne, školský klub je 7
eur mesačne. Chodí na plavecký, kde je poplatok 27 eur mesačne. Okrem toho chodí na moderný tanec

a krúžok tvorivé ruky. Za oba krúžky sa platí spolu 5 eur mesačne. Na krúžok tvorivých rúk potrebuje
niekedy pomôcky. Dcéra má alergiu a môže nosiť iba stopercentnú bavlnu. Bola u alergiológa a ten jej
povedal, že liečiť sa to nedá, musí preto nosiť oblečenú iba bavlnu. Z tohto dôvodu jej kupuje telové
mlieko v lekárni, lebo sa jej po tele robia drobné vyrážky a dokupuje vitamíny. Mesačne sú tieto náklady
okolo 15 až 20 eur. Dcére sporí 15 eur mesačne, na mobil jej platím 3 eurá mesačne a ďalšie náklady
má do školy: do triedneho fondu príspevok 2 eurá mesačne, do ZRPŠ 22 eur ročne, za zošity 12 eur

na začiatku školského roka, za povinný časopis do školy 8 eur, poistenie do školy 12 euro ročne proti
krádeži. Syn potrebuje stále plienky. Náklady na plienky sú 40 eur mesačne. Syn pije upravené mlieko,
čo sú náklady 30 eur mesačne.

Kolíznyopatrovníknesúhlasilsozníženímvýživného,lebotakétorozhodnutieniejevzáujmemaloletého
dieťaťa, u ktorého došlo k zvýšeniu nákladov na výživu, najmä v súvislosti s návštevou školy a

zdravotnou starostlivosťou.

Súdvovecivykonaldokazovanieoboznámenímsasobsahomlistínvspisezčíslalisu(č.l.1-28),najmä
fotokópiou rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec o odňatí a zastavení výplaty
preddavkovo poskytovanej dávky a príspevku č. l. 4, lustráciou Sociálnej poisťovne otca č. l. 7, lustráciou
Sociálnej poisťovne matky č. l. 8 - 9, správou Sociálnej poisťovne pobočky Lučenec č. l. 19, správou

zamestnávateľa matky č. l. 20 - 22, správou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš č. l.
24, správou zamestnávateľa matky č. l. 25 - 26, správou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec
č. l. 28, rodným listom maloletého C. C. nar. XX. X. XXXX, zmluvou o zabezpečení externého štúdia a
rozhodnutím o prijatí na štúdium na vysokej škole; ako aj obsahom pripojeného spisu Okresného súdu
Liptovský Mikuláš sp. zn. 4P/69/2014.

§ 62 Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov, ďalej iba ZR

(1)Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým
deti nie sú schopné samé sa živiť.

(2)Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

(4)Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa
osobne stará.

§ 75 ZR

(1)Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného

prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku,
majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba
berie.

§ 78 ZR(1)Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre
maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Predmetom konania je zníženie výživného na maloleté dieťa na návrh otca. Súd skúmal, či došlo k takej

podstatnej zmene pomerov na strane maloletého dieťaťa alebo rodičov, ktoré by odôvodňovali zníženie
výživného.

Naposledy súd rozhodoval o výživnom v konaní Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 8P/62/2013.
Rozsudkom zo dňa 4. 11. 2013 č. k. 8P/62/2013-24 súd uložil otcovi maloletej povinnosť platiť na
výživu maloletého dieťaťa po 80 eur mesačne od 12. 9. 2013. Tomuto konaniu predchádzalo konanie o
rozvod. Manželstvo rodičov maloletého dieťaťa bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Liptovský

Mikuláš č. k. 6C/48/2009-23 zo dňa 25. 8. 2009. Súd schválil rodičovskú dohodu tak, že maloletá bola
zverená do osobnej starostlivosti matke, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok v bežných
veciach. Otec sa zaviazal platiť na výživu maloletého dieťaťa po 50 eur mesačne. V tom čase bol otec
dieťaťa nezamestnaný, evidovaný na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec ako uchádzač o
zamestnanie bez nároku na dávku v hmotnej núdzi, o ktorý ani nežiadal. Matka poberala rodičovský

príspevok vo výške 158,67 eur a prídavok na dieťa vo výške 21,25 eur. Rodičia mali vyživovaciu
povinnosť iba k tejto maloletej dcére. V čase, keď súd rozhodoval o zvýšení výživného v konaní
8P/62/2013 bol čistý priemerný mesačný príjem matky 375,24 eur. V tom čase žila s maloletou dcérou v
nájomnom byte, za ktorý platila 167,89 eur mesačne nájomné, preddavok na elektrickú energiu 25 eur
mesačne a za internet 10 eur mesačne. Jej priateľ, ktorý sa u nej niekedy zdržiaval, prispieval sumou 100

eur mesačne. Rovnakou sumou jej prispievala mesačne aj jej matka. Maloletá mala oslabenú imunitu a
trpela kožnými problémami. Maloletá navštevovala materskú škôlku, kde bol poplatok 26 eur mesačne.
Za krúžky matka maloletej platila 5 eur, príspevok do ZRPŠ 30 eur ročne a za školské pomôcky 5
eur ročne. Otec sa s maloletou nestretával. V čase rozhodovania súdu bol otec dieťaťa nezamestnaný
a podľa vlastného vyjadrenia poberal iba dávku v hmotnej núdzi vo výške 62,50 eur od 1. 2. 2013.

Do tejto doby pracoval otec dieťaťa na základe dohôd o pracovnej činnosti. Vtedy súd zohľadnil, že
otec dieťaťa sa vlastným pričinením pripravil o možnosť zárobku, keď pracovnú zmluvu uzatvorenú na
neurčitýčasukončildohodousozamestnávateľomE.F..Akodôvoduviedol,žemalnegatívneinformácie
o tomto zamestnávateľovi, čo žiadnym spôsobom nepreukázal. Zamestnávateľ mu vystavil potvrdenie
o skončení pracovného pomeru dohodou. V prípade vzniku a trvania pracovnej zmluvy mohol otec

dosahovať aspoň minimálny príjem porovnateľný s matkou, aby si mohol plniť vyživovaciu povinnosť
vo výške 80 eur mesačne. Otec maloletej v tom čase inú vyživovaciu povinnosť nemal. Býval v byte so
svojou matkou - invalidnou dôchodkyňou.

Otec maloletej bol od 19. 3. 2014 do 26. 5. 2014 vo výkone trestu odňatia slobody. Po skončení výkonu
trestu odňatia slobody od 26. 5. 2014 až do 21. 5. 2015 nikde nepracoval, čo vyplýva z lustrácie Sociálnej

poisťovne. V súčasnosti otec pracuje na dohodu o pracovnej činnosti s prísľubom zamestnania na
dobu neurčitú. Otec tvrdil, že poberá dávku v hmotnej núdzi vo výške 16 eur, ktorá mu bola znížená
vzhľadom na príjem, ktorý dosahuje z dohody o pracovnej činnosti ním tvrdený v priemernej výške 61
až 74 eur mesačne v spoločnosti „C. A.. Podľa lustrácie v Sociálnej poisťovni mal otec uzavretú dohodu
o pracovnej činnosti od 21. 5. 2015 v spoločnosti A.-A. A..P..U.. so sídlom XX XXX A. Č.. XX. Úrad

práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec potvrdil, že otec maloletej nie je vedený v evidencii uchádzačov
o zamestnanie a od 1. 6. 2014 je poberateľom dávky v hmotnej núdzi. Otec maloletej potvrdil, že
z evidencie úradu práce bol vyradený pre nespoluprácu. Poukázal na to, že cez úrad práce, sa mu
pracovať nepodarilo. Sociálna poisťovňa, pobočka Lučenec potvrdila, že otec maloletej nepožiadal o
dávku v nezamestnanosti. Otec dieťaťa má iba jednu vyživovaciu povinnosť. Žije v spoločnej domácnosti

so svojou matkou a priateľom matky. Celkové náklady na bývanie v byte matky sú 150 eur a on jej
prispieva po 50 eur mesačne. S maloletou sa nestretáva, čo odôvodnil tým, že náklady na dochádzanie
sú vysoké.

Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že k podstatnej zmene pomerov na strane otca,
ktoré by odôvodňovali zníženie výživného nedošlo. Posledné určenie výživného vo výške 80 eur

vychádzalo z výšky minimálnej mzdy, ktorú by otec mohol dosiahnuť, ak by sa zamestnal s tým, že
predchádzajúci pracovný pomer skončil dohodou na jeho žiadosť. Pobyt otca vo výkone trestu odňatiaslobody nie je možné hodnotiť na ťarchu oprávnených nárokov maloletej na výživné. U maloletej došlo k
zvýšeniu potrieb, keďže navštevuje druhý ročník základnej školy, s čím sú spojené zvýšené náklady na
vzdelávanie a voľnočasové aktivity (stravné za obedy je 21 eur mesačne, školský klub je 7 eur mesačne,

plavecký 27 eur mesačne, moderný tanec a krúžok tvorivé ruky 5 eur mesačne). Matka maloletej je
na rodičovskej dovolenke a poberá rodičovský príspevok vo výške 203,20 eur mesačne a prídavky na
dve maloleté deti vo výške 23,52 eur mesačne na každé z deti. Matke pribudla vyživovacia povinnosť
k synovi C. C., nar. XX. X. XXXX. Okrem toho matka pracuje na základe dohody a jej čistý priemerný
mesačný príjem zo mzdy je 281,71 eur mesačne. Matka maloletej žije s priateľom v nájomnom byte,

kde je mesačné nájomné 308,80 eur. Náklady na elektriku sú 35 eur, za internet a televíziu spolu 25
eur mesačne. Na nákladoch na domácnosť sa podieľa priateľ matky maloletej, s ktorým žije v spoločnej
domácnosti a otec ich spoločného dieťaťa C., ktorého čistý priemerný mesačný príjem je 700 eur.

Súd návrh otca zamietol, lebo neboli splnené zákonné podmienky na zníženie výživného. V čase
posledného rozhodovania o výživnom bol otec maloletej nezamestnaným poberateľom dávok v hmotnej
núdzi 62,50 eur. V súčasnosti poberá dávky v hmotnej núdzi 16 eur a čistú mzdu z dohody o pracovnej

činnosti od 61 do 74 eur. Príjem otca neklesol. Z dlhodobého hľadiska sa otec správa ľahkovážne ku
svojejvyživovacejpovinnostivočimaloletémudieťaťuaajľahostajne,keďneprejavujedostatočnúsnahu
zamestnať sa. Nielenže sa v minulosti pripravil svojím konaním o možnosť pracovného pomeru na dobu
neurčitú, ale pre nesúčinnosť bol vyradený z evidencie úradu práce. Nie je žiadnym spôsobom viazaný,
či obmedzovaný pri hľadaní zamestnania len na región svojho bydliska. Maloletú nenavštevuje, žiadnym

spôsobom sa o ňu nezaujíma a celá starostlivosť o dieťa je výlučne na matke.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ OSP tak, že žiaden z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania, ktoré sa mohlo začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde,

proti rozhodnutiu ktorého smeruje.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa
týka, čo sleduje, dátum, podpis ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§
205 ods. 1 OSP).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený

skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
(§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205
ods. 2).