Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, October 1, 2015

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 6C/28/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5614205786
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Žišková

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2015:5614205786.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš, samosudkyňou JUDr. Ivetou Žiškovou, v právnej veci navrhovateľa B.

T., C.. XX. XX. XXXX, S. S., S. XXXX/X, proti odporkyni I. B., C.. XX. XX. XXXX, S. T. B., M., B. XXX/
X, zastúpenej JUDr. Miloslavom Hrickom, advokátom, so sídlom Liptovský Mikuláš, Ul. 1. mája 709, v
konaní o zaplatenie 2 931,-eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi 880,-eur s úrokom z omeškania 9 % ročne od 16.
05. 2012 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku sa návrh z a m i e t a .

Žiadny z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania

o d ô v o d n e n i e :

Písomným návrhom, doručeným súdu dňa 23. 06. 2014, uplatnil navrhovateľ voči odporkyni pohľadávku
2 931,-eur s príslušenstvom. Návrh odôvodnil tým, že ako veriteľ, uzatvoril s odporcom, ako dlžníkom,
dňa 01. 05. 2011 dve zmluvy o pôžičke v zmysle § 657 a nasl. Občianskeho zákonníka. Predmetom
oboch zmlúv bolo zapožičanie finančných prostriedkov v celkovej výške 2 931,-eur. Odporca si svoj
splatný záväzok nesplnil napriek viacerým telefonickým výzvam.

Na základe tohto návrhu, po úprave žalobného petitu podaním zo dňa 23. 09. 2014, súd rozhodol dňa
25. 09. 2014 platobným rozkazom č. k. 3Ro/103/2014-19, ktorým uložil odporcovi do 15-tich dní od
doručenia platobného rozkazu zaplatiť navrhovateľovi sumu 2 931,-eur s 9 %-ným úrokom z omeškania
ročne zo sumy 1 951,-eur od 16. 05. 2012 do zaplatenia a s 9 %-ným úrokom z omeškania ročne zo sumy
980,-eur od 16. 05. 2012 do zaplatenia a nahradiť trovy konania 175,50 eur. V zákonnej lehote podala
odporkyňa proti tomuto platobnému rozkazu odpor, ktorý odôvodnila tým, že na splnenie záväzku, ktorý
je predmetom tohto konania, uhradila navrhovateľovi 100,-eur. V zmysle § 174 ods. 2 O. s. p. sa podaním

odporu platobný rozkaz zrušil v plnom rozsahu a súd vo veci nariadil pojednávanie.

Navrhovateľ na podanom návrhu zotrval. Pokiaľ ide o čiastku 100,-eur tvrdil, že sa nejedná o splátku
pôžičky, ktorá je predmetom tohto konania, ale touto sumou odporkyňa zaplatila poplatok, ktorý
zinkasovala od troch osôb po 33,-eur a mala ho zaslať na účet firmy Marketing Beratum Internation,
s. r. o., v skratke MBI, s. r. o., so sídlom v Bratislave, kde on robil manažéra a odporkyňa bola jeho
spolupracovníčkou. Odporkyňa, ako spolupracovníčka, zorganizovala stretnutie, na ktorom on vysvetlil

výhody, ktoré firma vedela poskytnúť v súvislosti s poistením - firma vedela sprostredkovať poistenie
motorového vozidla, životného poistenia, bytu a pod., za podstatne výhodnejších podmienok ako priamo
cez tú ktorú poisťovňu a za to tieto osoby dostali kartu výhod. Osoby, s ktorými odporkyňa spísala
prihlášky, boli povinné zaplatiť poplatok 33,-eur za jednu osobu. Odporkyňa tieto peniaze poukázalana jeho osobný účet a nie na účet firmy z toho dôvodu, že už nepoznala variabilné symboly, ktoré boli
uvedené na prihláške a boli odovzdané ten ktorý mesiac do firmy. Navrhovateľ tvrdil, že sumy uvedené v
zmluvách o pôžičke, t. j. 980,-eur a 1 951,-eur on v skutočnosti odporkyni aj fyzicky odovzdal v hotovosti

po častiach, asi v období dvoch týždňov pred uzavretím týchto zmlúv. Nevedel, na aký účel odporkyňa
použila poskytnuté finančné prostriedky, pričom nevylúčil, že ich použila na úhradu poistného pre seba
a pre svojich príbuzných, čo sa dozvedel až následne. Tvrdil, že nikdy nebol v zmluvnom vzťahu s W.
a týmto ani žiadnu pôžičku nikdy neposkytol.

Odporkyňa nespochybnila nárok navrhovateľa v časti, pokiaľ sa tento domáhal vrátenia pôžičky 980,-
eur, uvedenej v zmluve o pôžičke zo dňa 01. 05. 2011. Tvrdila však, že z tejto sumy navrhovateľovi
splatila 100,-eur prevodom na jeho účet v apríli 2011. Tvrdila, že ako spolupracovníčka MBI, s. r. o.
nikdy od žiadneho klienta neprevzala v hotovosti 33,-eur, takže nebola ani povinná poukázať tieto
finančné prostriedky MBI, s. r. o. V čase, keď podpisovala zmluvu o pôžičke, už bola splatená čiastka
100,-eur, čo jej navrhovateľ odôvodnil tým, že sa to potom odpočíta. Odporkyňa uviedla, že pokiaľ

spolupracovala s MBI, s. r. o., predmetom jej činnosti bolo uzatváranie poistných zmlúv. Nakoľko vedela,
že jej švagriná K. W. s manželom M. majú finančné problémy a potrebovali navýšiť svoj úver, chcela
sprostredkovať úver pre svojich príbuzných u firmy MBI, nakoľko táto ponúkala aj úvery. Navrhovateľ
jej povedal, že poskytnutie úveru bude možné len za predpokladu, ak v MBI uzatvorí poistnú zmluvu
celá rodina W., a preto sa s navrhovateľom dohodli na uzavretí takýchto poistných zmlúv. Nakoľko však

švagriná nemala peniaze na jednorazové zaplatenie poistiek, zaplatil poistky navrhovateľ zo svojho
účtu a s navrhovateľom sa dohodla, že keď jej švagriná K. W. dostane v MBI úver, z tohto úveru sa
odpočíta suma, ktorú zaplatil navrhovateľ na poistnom a tým mu budú vrátené tieto peniaze. Švagriná
však úver v MBI nedostala z dôvodu, že jej manžel mal nedoplatky v Sociálnej poisťovni. Následne
ju navrhovateľ oslovil so žiadosťou, aby podpísala zmluvu o pôžičke na sumu 980,-eur. Túto listinu jej

navrhovateľ odovzdal a následne ju oslovila pani B., ktorá bola takisto spolupracovníčkou navrhovateľa
v MBI a bývala v Spišskej Novej Vsi. Odporkyňa preto vycestovala do Spišskej Novej Vsi, kde podpísala
listiny. Bola však presvedčená, že podpisuje iba zmluvu o pôžičke na sumu 980,-eur, nie aj na sumu 1
951,-eur (predpokladala, že sa jedná o rovnopis tej istej zmluvy). Nespochybnila však svoj podpis na
obidvoch týchto zmluvách. Neskôr ju navrhovateľ navštívil a dal jej podpísať zmluvu o pôžičke na meno

jej švagrinej K. W., ale nakoľko odporkyňa vedela, že švagriná nemá finančné prostriedky, zmluvu jej
nikdy neodovzdala a túto zahodila nepodpísanú. Pokiaľ navrhovateľ predložil súdu zmluvu o pôžičke zo
dňa 01. 03. 2011, ktorá mala byť uzavretá medzi ňou, ako veriteľom a dlžníkom M. W.X. tvrdila, že túto
listinu ani ona, ani M. W., nikdy nepodpísali. Odporkyňa teda poprela tvrdenie navrhovateľa, že sumu
1 951,-eur jej navrhovateľ odovzdal po častiach v hotovosti. Pokiaľ ide o samotnú zmluvu o pôžičke,

túto označila za simulovaný právny úkon, nakoľko pri uzatváraní tejto zmluvy žiadne peniaze neboli
odporkyni poskytnuté. Navrhovateľ mal možnosť pôžičku žiadať vrátiť hneď po tom, ako ju poskytol, teda
už 01. 05. 2011, a preto pokiaľ ide o čiastku 1 951,-eur, odporkyňa vzniesla aj námietku premlčania.

Podľa § 657 Občianskeho zákonníka (ďalej len „Obč. zák.“), zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ

dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej
doby veci rovnakého druhu.

Navrhovateľ odvodzoval nárok uplatnený v tomto konaní z dvoch zmlúv o pôžičke, ktoré boli vyhotovené
dňa 01. 05. 2011, kedy tieto zmluvy zrejme navrhovateľ aj podpísal ako veriteľ, ale odporkyňa, ako

dlžníčka, obidve zmluvy podpísala dňa 14. 07. 2011. Predmetom prvej zmluvy bolo poskytnutie sumy
980,-eur a predmetom druhej zmluvy bolo poskytnutie sumy 1 951,-eur. Podľa výpovede navrhovateľa,
uvedené finančné prostriedky mal odporkyni poskytnúť pred tým, ako boli zmluvy písomne vyhotovené,
takže z výpovede samotného navrhovateľa vyplýva, že predložené listiny nie sú zmluvou o pôžičke,
ale len potvrdením o poskytnutí finančných prostriedkov. Pokiaľ ide o sumu 980,-eur, táto bola medzi

účastníkmi nesporná, a preto súd v zmysle § 120 ods. 3 O. s. p. vychádzal zo zhodného tvrdenia
účastníkov, že navrhovateľ poskytol odporkyni finančné prostriedky 980,-eur ako pôžičku, pričom
odporkyňa túto sumu použila na úhradu poistky pre seba a svoju rodinu. Spornou zostala iba suma 100,-
eur, ktorú odporkyňa navrhovateľovi poukázala na jeho účet dňa 26. 04. 2011, čo preukázala potvrdením
banky. Súd uveril odporkyni, že uvedenou platbou platila časť požičanej sumy 980,-eur. Aj keď úhrada

tejto splátky bola vykonaná pred dátumom vyhotovenia zmluvy o pôžičke, nesporne finančné prostriedky
navrhovateľ požičal odporkyni pred 01. 05. 2011. Navrhovateľ ani nevedel uviesť, kedy a aké sumy
odporkyni požičal, ale nesporne to bolo s určitým časovým odstupom pred písomným vyhotovením tejto
zmluvy. Navrhovateľ síce nepovažoval platbu 100,-eur, ktorú mu odporkyňa poukázala na jeho osobnýúčet, na splátku pôžičky, ale tvrdenie odporkyne nevyvrátil a najmä nepreukázal, že odporkyňa prevzala
od troch klientov po 33,-eur a že namiesto na účet firmy, tieto peniaze poukázala na jeho osobný účet
(odhliadnuc od toho, že v takom prípade by sa jednalo o platbu 99,-eur a nie 100,-eur). Súd preto

vyhodnotil splátku 100,-eur, ktorú odporkyňa nesporne poukázala navrhovateľovi dňa 26. 04. 2001, za
splátku pôžičky poskytnutej vo výške 980,-eur, a preto súd navrhovateľovi priznal zostatok tejto sumy,
t. j. 880,-eur.

V konaní nebol preukázaný nárok navrhovateľa voči odporkyni na vrátenie sumy 1 951,-eur. Sám

navrhovateľ tvrdil, že tieto finančné prostriedky poskytol odporkyni po častiach, pričom nevedel uviesť
dátumy vyplatenia týchto súm. Potom aj táto listina nie je zmluvou o pôžičke, ale potvrdením o predtým
uzavretej zmluve, nakoľko zmluva o pôžičke, ako reálny záväzok, pre platnosť vyžaduje reálne plnenie.
Súd však neuveril odporkyni, že listinu podpísala bez toho, aby poznala jej obsah, pretože z jej výpovede
vyplýva, že navrhovateľ jej všetky listiny odovzdal v Liptovskom Mikuláši minimálne tri dni predtým, ako
ich ona podpísala v Spišskej Novej Vsi. Potom jej tvrdenie, že zmluvu o pôžičke na sumu 1 951,-eur

považovala len za rovnopis zmluvy o pôžičke na sumu 980,-eur, nie je vierohodné. Odporkyňa však
počas celého konania popierala prevzatie finančných prostriedkov vo výške 1 951,-eur od navrhovateľa
a popierala aj tvrdenie, že túto sumu sa ona zaviazala navrhovateľovi vrátiť. Vyhodnotením všetkých
dôkazovjednotlivoajvichvzájomnýchsúvislostiachsúddospelkzáveru,ženavrhovateľodporkyninikdy
nepožičal v hotovosti sumu 1 951,-eur. Navrhovateľ s odporkyňou nesporne riešil otázku poistenia jej

príbuzných-rodinyW.,pričomnavrhovateľnepreukázal,žeodporkyňasazaviazalavrátiťnavrhovateľovi
čiastky, ktoré boli zaplatené na poistnom pre W.. Ako vierohodné súd posúdil tvrdenie odporkyne, že
poskytnuté finančné prostriedky na zaplatenie poistiek mali W. vrátiť z prisľúbeného úveru v MBI, s.
r. o. Nakoľko však tento úver W. nebol poskytnutý, finančné prostriedky neboli vrátené. Navrhovateľ
nepreukázal, že odporkyni odovzdal v hotovosti 1 951,-eur a z listinných dôkazov vyplýva, že sa jedná

o sumu, ktorá bola použitá na úhradu poistiek W.. Potom nebola preukázaná vecná pasívna legitimácia
odporkyne. Výpisom z účtu odporcu číslo 2479691251, ktorý mal zriadený vo VÚB, bolo zároveň
vyvrátené tvrdenie navrhovateľa, že nikdy nebol vo vzťahu s W. a ani nezaplatil za nich poistku, pretože
práve z tohto účtu bolo uhradené poistné pre maloletého Q. W. a maloletého Q. W., na každého po
169,95 eur dňa 10. 03. 2011. Dôkazy preukazujúce, že z účtu B.X. O. (syna pani B., ktorá na požiadanie

navrhovateľa vypracovala uvedené zmluvy a bola jeho spolupracovníčkou) bolo vyplatené dňa 16. 03.
2011 poistné pre M. W.Ž. vo výške 1 242,96 eur a dňa 16. 03. 2011 pre K. W. vo výške 320,40 eur
preto potvrdzujú výpoveď odporkyne, že suma 1 951,-eur bola poskytnutá jej príbuzným a títo mali vrátiť
požičané peniaze z prisľúbeného úveru. Tieto skutočnosti potom vysvetľujú správanie sa navrhovateľa,
ktorý dodatočne dal vypracovať zmluvy o pôžičkách, čím chcel dosiahnuť vrátenie peňazí od odporkyne,

aj keď jej tieto nikdy neodovzdal. Potom zmluva o pôžičke, ktorú mal uzavrieť navrhovateľ, ako veriteľ,
s odporkyňou, ako dlžníčkou, predmetom ktorej bola suma 1 951,-eur, je fiktívnym právnym úkonom,
pretože na jej základe nedošlo nikdy k reálnemu odovzdaniu finančných prostriedkov a k odovzdaniu
finančných prostriedkov pre odporkyňu nedošlo ani predtým.

Nakoľko z poistných zmlúv rodiny W. vyplýva, že navrhovateľ (prevodom z jeho účtu) zaplatil čiastku
331,90 eur dňa 10. 03. 2011, mohol sa domáhať vrátenia finančných prostriedkov od W.. Poistné pre
M. W. vo výške 1 242,96 eur a K. W. vo výške 320,40 eur (spolu 1 563,36 eur) bolo uhradené z účtu
B. O., pričom navrhovateľ nepreukázal, že sa jedná o jeho finančné prostriedky. V tejto časti potom
navrhovateľ nepreukázal ani svoju vecnú aktívnu legitimáciu. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody

potom súd zamietol návrh navrhovateľa v časti, pokiaľ sa domáhal priznania istiny 1 951,-eur s úrokom
z omeškania 9 % ročne od 16. 05. 2012 do zaplatenia.

Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Obč. zák., dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Podľa§517ods.2Obč.zák.,akideoomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhu,máveriteľprávopožadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z
omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení platnom do 01. 01. 2013 (záväzkový vzťah

vznikol pred 01. 02. 2013), výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia, ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.Medzi účastníkmi bolo nesporné, že navrhovateľ požičal odporkyni 980,-eur, ktorú sumu sa ona
zaviazala splácať. Zmluvou o pôžičke, uzavretou dňa 14. 07. 2011, bola dohodnutá splatnosť na 10
mesiacov od augusta 2011, vždy do 15-eho dňa príslušného mesiaca. Potom celý dlh mal byť splatený

najneskôr do 15. 05. 2012, takže dňom 16. 05. 2012 sa odporkyňa dostala do omeškania. K tomuto
dňu bola Európskou centrálnou bankou určená základná úroková sadzba 1 %, a pretože úroky z
omeškania predstavujú túto sadzbu zvýšenú o 8 percentuálnych bodov, súd priznal navrhovateľovi úroky
z omeškania od 16. 05. 2012 vo výške 9 % ročne a vo zvyšku súd návrh zamietol.

Obidvaja účastníci si v zmysle § 151 ods. 1 O. s. p. uplatnili náhradu trov konania. Vzhľadom na výsledok
konania by v zmysle § 142 ods. 2 O. s. p. patrila odporkyni pomerná časť trov konania. Súd však v zmysle
§ 150 ods. 1 O. s. p. zohľadnil, že odporkyňa sprostredkovala poistné zmluvy pre svojich príbuzných a
aj podpísala zmluvu o pôžičke 1 951,-eur. Týmto správaním prispela k vzniku súdneho sporu, a preto
súd vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Uloženú povinnosť je odporkyňa povinná splniť v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku (§ 160 ods.
1 O. s. p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p., odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov.