Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, September 24, 2015

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13C/279/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114226384
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriel Slobodník

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2015:6114226384.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudcom JUDr. Gabrielom Slobodníkom v právnej veci

navrhovateľa Orange Slovensko, a. s., so sídlom Bratislava, Metodova 8, IČO: 35 697 270, v konaní
zastúpeného Bobák, Bollová a spol. s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Dr. Vl. Clementisa 10,
Bratislava, IČO: 35 855 673, s adresou pre doručovanie Orange Slovensko, a.s., Metodova 8, Bratislava,
proti odporkyni B. Š., G.. XX. XX. XXXX, K. K. K., A. F. Č.. XX, o zaplatenie 644,12 Eur s príslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi 228,12 Eur spolu s 8,50 % ročným úrokom z
omeškania od 27. 09. 2013 až do zaplatenia, a to v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Súd návrh navrhovateľa vo zvyšnej časti z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ podaným návrhom doručeným súdu dňa 11. 12. 2014 žiadal súd, aby vo svojom rozhodnutí
zaviazal odporkyňu na zaplatenie sumy 644,12 Eur s príslušenstvom z titulu neuhradených platieb za
služby poskytované navrhovateľom, ktoré vznikli na základe zmluvy o pripojení a náhradu škody.

Odporkyňa sa k návrhu nevyjadrila.

Súd vo veci vyhlásil rozhodnutie bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 115a ods. 2
OSP a § 200ea ods. 1 OSP.

Súd vo veci vykonal dokazovanie Zmluvou o pripojení č. Q. zo dňa XX. XX. XXXX a dodatkom k tejto
zmluve zo dňa 25. 10. 2012, zmluvou č. Q. zo dňa XX. XX. XXXX a dodatkom k tejto zmluve zo dňa
15. 02. 2013.

Súd vo veci vykonal dokazovanie faktúrou č. XXXXXXXXXX na sumu 34,50 Eur, faktúrou č.

XXXXXXXXXX na sumu 34,50 Eur, faktúrou č. XXXXXXXXXX na sumu 5,-- Eur, faktúrou č.
XXXXXXXXXX na sumu 34,99 Eur, faktúrou č. XXXXXXXXXX na sumu 41,13 Eur, faktúrou č.
XXXXXXXXXX na sumu 41,99 Eur.Súd ďalej vykonal dokazovanie pokusom o pokonávku zo dňa 12. 09. 2013, z ktorého vyplýva, že
odporkyňa bola vyzvaná na úhradu pohľadávky vzniknutej za mesiac máj roku 2013 vo výške 83,98
Eur, za mesiac jún 2013 sumu 76,12 Eur a za mesiac júl roku 2013 vo výške 74,00 Eur. Spolu celková

pohľadávka predstavovala sumu 234,10 Eur.

Navrhovateľ uviedol, že reakciou odporkyne na takýto pokus o pokonávku bolo uhradenie časti
pohľadávky vo výške 5,98 Eur, preto sa v tejto časti svojím návrhom svojho nároku nedomáha.

Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách, zmluvou o pripojení sa
podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti
a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá
zmluva o pripojení podľa § 43 zákona č. 610/2003 Z. z., a to jednak dňa 25. 10. 2012 a 15. 02. 2013.
Na základe týchto zmlúv navrhovateľ ako poskytovateľ služieb poskytol na základe svojej zmluvnej
povinnosti odporkyni služby tak, ako si ich táto zvolila pri využívaní verejnej mobilnej telefónnej sieti a
odporkyni ako užívateľovi vznikla povinnosť uhrádzať cenu za poskytnuté služby určené podľa odpočtu

poskytnutých služieb vyúčtovaných navrhovateľom vo forme daňového dokladu a to faktúry.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že navrhovateľ poskytol odporkyni tieto služby v
období od uzavretia zmluvy, pričom využívaním týchto služieb odporkyni vznikla jej povinnosť uhrádzať
cenu za poskytnuté služby, pričom tieto povinnosti si nesplnila v priebehov mesiacov máj až júl roku 2013
tak, že vznikol celkový dlh na službách vo výške 234,10 Eur, pričom po doručení pokusu o pokonávku

bola uhradená časť vo výške 5,98 Eur. Dlžná suma potom predstavovala celkovú sumu 228,12 Eur.

Súd potom konštatuje, že navrhovateľ na základe uvedeného má právo na úhradu sumy 228,12 Eur a
preto súd návrhu navrhovateľa v tejto časti vyhovel a zaviazal odporkyňu na zaplatenie sumy 228,12 Eur
spolu s príslušenstvom predstavujúcim úrok z omeškania vo výške 8,50 % ročne, keďže odporkyňa sa
dostala do omeškania s plnením peňažného dlhu v zmysle § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka. Výška

úrokov potom zodpovedá ustanoveniu § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z.

Navrhovateľsivďalšomuplatnilprávonanáhraduškodyvcelkovej výške416,--Eur,ktorámalavzniknúť
tak, že poskytol telekomunikačné zariadenie Samsung Galaxy Ace, ktorého predajná cena bola 185,--
Eur za akciovú cenu vo výške 17,-- Eur a zariadenie Huawei MediaPad 7 Lite v predajnej cene 249,--
Eur za akciovú cenu 1,-- Eur.

Podmienkou pre vznik zodpovednosti za škodu je samotná škoda. Škodou sa rozumie ujma, ktorá
nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná v peniazoch. Navrhovateľ tvrdil,
že mu porušením zmluvnej povinnosti odporcom vznikla škoda, ktorá sa rovná rozdielu medzi trhovou
hodnotou telekomunikačného zariadenia a jeho akciovou cenou. Súd v danej súvislosti uvádza, že
za škodu nemožno považovať to, že v rámci obchodnej politiky navrhovateľa tento predáva koncové

zariadenia za nižšiu ako skutočnú cenu. Rozdiel medzi skutočnou a akciovou cenou koncového
zariadenia tak nie je následkom tvrdeného, ale nepreukázaného protiprávneho úkonu odporcu, ale
výsledkom zmluvného konsenzu medzi účastníkmi konania. Tento zmluvný konsenzus nemôže byť zo
strany navrhovateľa reparovaný prehodnotením svojho rozhodnutia tak, že sa nesplnili jeho očakávania,
ktoré do zmluvného vzťahu s odporcom vkladal. K protiprávnemu zmenšeniu majetku navrhovateľa tak

nedošlo, pretože tento za telekomunikačné zariadenie obdržal dojednanú kúpnu cenu.

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, sa uhrádza skutočná škoda a to čo už poškodenému ušlo
(ušlý zisk).

Zo skutkového vymedzenia nároku navrhovateľa na náhradu škody vyplýva, že sa tejto škody

domáha z dôvodu porušenia povinnosti odporcu zotrvať v zmluvnom vzťahu. Takto vymedzený nárok
treba posudzovať podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého predpokladom vzniku
tzv. všeobecnej občiansko-právnej zodpovednosti je kumulatívne splnenie všetkých podmienok t.
j. protiprávny úkon, spôsobenie škody, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou a
zavinenie. Nesplnenie čo i len jednej z podmienok spôsobuje, že zodpovednosť za škodu nie je daná.

Súd má za to, že navrhovateľ neuniesol svoje dôkazné bremeno a žiadnym spôsobom nepreukázal, že

by odporkyňa porušila svoje zmluvné povinnosti po dobu viazanosti. Zároveň súd poukazuje na to, že
z rozhodovacej praxi súdov v obdobných právnych veciach súdy v rámci Slovenskej republiky vyslovili
už právny názor o tom, že zmluvná podmienka dojednaná v dodatku k zmluve o pripojení týkajúcej
sa prípadnej zmluvnej pokuty je podmienkou neprijateľnou a s poukazom na ustanovenie § 53 ods.
4, písm. k) Občianskeho zákonníka a teda v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka je neplatná.

Jedná sa najmä o rozhodnutia Krajského súdu v Prešove pod sp. zn. 18Co/136/2010 zo dňa 09. 05.
2011, pod sp. zn. 2Co/137/2010 zo dňa 29. 06. 2011, rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici v
konaní pod sp. zn. 16Co/288/2012-193 zo dňa 08. 11. 2012, Okresného súdu Vranov nad Topľou pod
sp.zn. 11C/184/2011-82 zo dňa 26. 10. 2011, Okresného súdu Revúca pod sp. zn. 6C/92/2012. Tieto
rozhodnutia sú verejne prístupné na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti SR.

Z uvedeného preto súd návrhu navrhovateľa v tejto časti nevyhovel a návrh zamietol ako nedôvodný.

Súd taktiež rozhodol o práve na náhradu trov konania v zmysle § 142 ods.1 OSP tak, že náhradu trov
konania nepriznal ani jednému z účastníkov konania, pretože navrhovateľ bol v prevažnej miere v konaní
neúspešný, a preto právo na náhradu trov konania nemal a odporkyňa, ktorá v prevažnej miere v konaní
úspešná bola si právo na náhradu trov konania neuplatnila.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia

jeho písomného vyhotovenia, písomne vo vyhotovení dvojmo na tunajší súd.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému

rozsudku smeruje, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť

podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom

rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý

účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník

nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd zhotoví kópie na trovy

odvolateľa. (§ 205 ods. 1 OSP, § 42 ods.3 OSP).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný neplní dobrovoľne to, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné

rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa Zákona č.

233/95 Z. z. a noviel - Exekučný poriadok.