Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Levice
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Ľubica Cambelová
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 11C/54/2003
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 07. 2006
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Cambelová
ECLI:
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Leviciach sudkyňou JUDr. Ľubicou Cambelovou v právnej veci žalobkýň: 1. K. B., nar.
XX.X.XXXX,. bytom XXX. XX. Š., M. XXX/X,. 2. M. B., nar. XX.X.XXXX,. bytom XXX. XX. Š., M. XXX/X,.
v konaní zastúpených JUDr. O. H., advokátom, so sídlom Š. XX/a,. XXX. XX. L., proti žalovanému: C.
J. L., spotrebné družstvo, XXX. XX. L., D. XX,. v zast. JUDr. O. M., advokátom, so sídlom XXX. XX. Ž.,
T. XX,. pracovisko XXX. XX. L., P. X,. o neplatnosť skončenia pracovného pomeru, o zaplatenie 7.232,-
Sk s prísl. a o zaplatenie náhrady mzdy,
r o z h o d o l :
Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a .
Žalobkyne v 1. a 2. rade s ú p o v i n n é zaplatiť žalovanému náhradu trov konania, a to v sume 26.596,-
Sk žalobkyňa v 1. rade a v sume 24.140,- Sk žalobkyňa v 2. rade, do troch dní, odo dňa právoplatnosti
rozsudku, na účet JUDr. O. M., advokáta, so sídlom Ž., T. XX,. pracovisko L., P. X,. vedený vo V., a.s.
pod č. XXXXX-XXX/XXXX.
o d ô v o d n e n i e :
Žalobkyne v 1. a 2 .rade v podanej žalobe žiadali, aby súd určil, že dohoda o skončení pracovného
pomeru uzavretá v zmysle § 60 Zákonníka práce dňa 5.2.2003 medzi žalobkyňou v 1. rade a žalovaným
je neplatná a aby súd určil, že dohoda o skončení pracovného pomeru uzavretá v zmysle § 60 Zákonníka
práce dňa 5.2.2003 medzi žalobkyňou v 2. rade a žalovaným je neplatná. Žalobkyne v 1. a 2. rade
žiadali, aby súd stanovil žalovanému povinnosť zaplatiť im, a to každej jednej z nich, po 3.616,- Sk so
17,6 % úrokmi z omeškania od 5.2.2003 do zaplatenia. Žalobkyne v 1. a 2. rade žiadali, aby súd stanovil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni v 1. rade náhradu mzdy za obdobie od 5.2.2003 do 30.6.2004
vo výške 126.191,- Sk a od 1.7.2004 vo výške 7.423,- Sk mesačne a to až do obdobia, kedy jej žalovaný
znovu umožní pokračovať v práci a aby súd stanovil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni v 2. rade
náhradu mzdy za obdobie od 5.2.2003 do 30.6.2004 vo výške 114.189,- Sk a od 1.7.2004 vo výške
6.717,- Sk mesačne až do obdobia, kedy jej žalovaný umožní pokračovať v práci. Žalobkyne v 1. a 2.
rade sa domáhali určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru z dôvodu, že dohodu o skončení
pracovného pomeru podpísali pod psychickým nátlakom, pretože im bolo zdôraznené, že v opačnom
prípade bude s nimi skončený pracovný pomer formou okamžitého zrušenia pracovného pomeru, čím
dôjde ku kráteniu podpory v nezamestnanosti, resp. ju nedostanú vôbec. Dohoda o skončení pracovného
pomeru nebola z ich strany urobená slobodne a vážne, ako aj zrozumiteľne a celým svojim obsahom
obchádza zákon a prieči sa dobrým mravom. K tomuto úkonu boli obidve donútené pod fyzickým
a psychickým tlakom žalovaného, ktorý si ho svojvoľne upravil a vykonštruoval tak, aby formálne
navonok právne obstál. Žalobkyne boli donútené psychicky aj fyzicky k uzavretiu tejto dohody o skončení
pracovného pomeru. Vyplýva to z tvrdení žalobkýň a naznačuje to aj výsluch svedkyne B. o tom, že boli
ataky zo strany vedúcej, zástupcu vedúcej, pričom sa nepotvrdili obvinenia proti žalobkyniam v 1. a 2.
rade. Inšpekčný záznam, ktorý bol vyhotovený pracovníčkou V., bol vyhotovený veľmi nezodpovedne.
Išlo o uvádzané skutočnosti, ktoré prevzala len z výpovedí vedúcej a zástupcu vedúcej a tiež pani
M.. Tieto skutočnosti neboli nijakým spôsobom overené. O tom, že by boli žalobkyne manipulovali s
finančnými prostriedkami, že by predražovali tovar, konzumovali tovar, sú uvádzané len ako všeobecné
skutočnosti bez akejkoľvek konkretizácie, dátumov, súm, mien. Je viac ako isté, že žalobkyne sa nepáčili
vedúcej, jej zástupcovi a že sa potrebovali žalobkýň zbaviť. V dôsledku toho sa prekrútili indície uvedené
v inšpekčnom zázname na istotu v zázname z 5.2.2003. Žalobkyne boli donucované k podpisovaniu
dohody a bolo na nich kričané. Bolo im hovorené, že sa im nevráti občiansky preukaz. Išlo o mladé
pracovníčky, málo skúsené, kým na strane druhej pracovníci žalovaného sú skúsení pracovníci pri
uplatňovaní Zákonníka práce. Žalobkyne žiadajú, aby súd stanovil žalovanému povinnosť zaplatiť každej
z nich 3.616,- Sk, keďže táto suma im bola strhnutá zo mzdy, pričom sa nepreukázalo, že by zavinili
schodok. Žalobkyne nenesú objektívnu zodpovednosť za vyčíslený schodok. Ďalší peňažný nárok si
žalobkyne uplatňujú z titulu náhrady mzdy poukazujúc na § 79 ods. 1, 2 Zákonníka práce.
Žalovaný žiadal, aby súd podanú žalobu zamietol. Poukázal na to, že žalobkyne v zápisnici na
pojednávaní sami uviedli, že nemali záujem zotrvať v pracovnom pomere u žalovaného. Z dokazovania
nie je preukázané, že by bolo tvrdenie žalobkýň pravdivé a na svoje tvrdenia neuniesli dôkazné
bremeno. Žaloba nie je dôvodne podaná. Žalobkyniam nevznikol ani nárok na uplatnenú náhradu mzdy.
Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobkyne súhlasili s účtovaním inventúry a aj z rozpisu, ktorý
urobil žalovaný, vyplýva, že na žalobkyne v prípade kolektívnej zodpovednosti by pripadla vyššia suma,
než im bola strhnutá na vzniknutý schodok. Suma, ktorú uhradili, neprevyšuje výšku zákonom stanovenej
sumy, na ktorú by žalovaný mal voči žalobkyniam nárok.
Súd na základe vykonaného dokazovania zistil, že žalobkyňa v 1. rade uzavrela dňa 6.9.2000 pracovnú
zmluvu so žalovaným, v zmysle ktorej pracovný pomer bol uzavretý na dobu od 6.9.2000 do 31.8.2001
s miestom výkonu práce PJ 11 - 134 Š. vo funkcii predavačky. Dodatkom k pracovnej zmluve zo dňa
24.8.2001 bolo medzi účastníkmi dohodnuté, že účastníci sa dohodli na predĺžení pracovného pomeru
žalobkyne v 1. rade ako
pokladníčky na dobu neurčitú. Dňa 6.9.2000 uzavrela žalobkyňa v 1. rade so žalovaným dohodu o
hmotnej zodpovednosti. Z dohody o rozviazaní pracovného pomeru uzavretej medzi žalobkyňou v 1.
rade a žalovaným dňa 5.2.2003 vyplýva, že pracovný pomer žalobkyne v 1 .rade sa skončil dňa 5.2.2003
z dôvodu § 60 Zákonníka práce.
Žalobkyňa v 2. rade uzavrela so žalovaným pracovnú zmluvu dňa 1.12.2001 na dobu od 1.12.2001 do
28.2.2002 vo funkcii predavačka, s miestom výkonu práce PJ 11 - 134 Š.. Dodatkom k pracovnej zmluve
zo dňa 20.2.2002 bolo účastníkmi dohodnuté, že pracovný pomer sa predlžuje na neurčito. Žalobkyňa
v 2. rade uzavrela so žalovaným dohodu o hmotnej zodpovednosti dňa 1.12.2001.Žalobkyňa v 2 .rade
uzavrela dňa 5.2.2003 so žalovaným dohodu o skončení pracovného pomeru dňa 5.2.2003 z dôvodu
§ 60 Zákonníka práce.
Zo záznamu zo dňa 5.2.2003 vyplýva, že bol spísaný dňa 5.2.2003 s hmotne zodpovednou pracovníčkou
predajne 11 134 Š., žalobkyňou v 1. rade, z prejednania výsledku kontrolnej inventúry konanej dňa
1.2.2003 a prejednania skutočností zistených dňa 1.2.2003, zapísanej v inšpekčnom zázname pod
poradovým číslom 586133 dňa 1.2.2003. Prítomnou bola pri spísaní záznamu žalobkyňa v 1. rade a
za žalovaného Ing. A. G., Ing. S. G. a C. V.. V zázname sa konštatuje, že žalobkyňa v 1. rade bola
predvolaná na deň 5.2.2003 za účelom vyjadrenia sa k zisteným skutočnostiam na PJ 11 134 Š. dňa
1.2.2003, ktoré sú zapísané v inšpekčnom zázname poradové číslo 586133. V zázname sa ďalej uvádza,
že v uvedený deň bolo zistené, že menovaná pokladníčka zinkasovala od zákazníka vyššiu sumu, ako
bol realizovaný nákup zákazníka, ale stav pokladne po uskutočnenom nákupe nevykazoval rozdiely. To
nasvedčuje o manipulovaní s peňažnou hotovosťou. Ďalej porušila zásady ochrany spotrebiteľa tým,
že predražila nákup v záujme vlastného obohatenia sa. Na základe vyjadrenia pokladníčky pani M.
menovaná viackrát konzumovala tovar na PJ bez zaplatenia a dávala tovar pre známych bez platenia
a vystavenia pokladničného dokladu. Uvedenými skutočnosťami sa dopustila závažného porušenia
pracovného poriadku L. SD L.. Žalobkyňa v 1. rade je si vedomá zodpovednosti za zistené skutočnosti,
ako aj rozdiel zistený pri kontrolnej inventúre predbežne vo výške 7.232,- Sk a je ochotná ho uhradiť
v alikvotnej časti 3.616,- Sk zrážkou zo mzdy za mesiac január s čím výslovne súhlasí. Žalobkyňa v
1. rade na vlastnú žiadosť žiadala rozviazanie pracovného pomeru ku dňu 5.2.2003. Konečná suma
náhrady bude upresnená po konečnom zúčtovaní inventúry.
Zo záznamu spísaného dňa 5.2.2003 s hmotne zodpovednou predavačkou žalobkyňou v 2. rade z
prejednania výsledku kontrolnej inventúry konanej dňa 1.2.2003 a prejednania skutočností zistených dňa
1.2.2003, zapísaných v inšpekčnom zázname pod poradovým číslom 586133 dňa 1.2.2003 sa zisťuje, že
tento záznam bol spísaný za prítomnosti žalobkyne v 2. rade a za žalovaného za prítomnosti Ing. A. G.,
Ing. S. G. a C. V.. V zázname sa uvádza, že žalobkyňa v 2. rade bola predvolaná ako hmotne zodpovedná
predavačka predajne 11 134 Š. na deň 5.2.2003 za účelom vyjadrenia sa k zisteným skutočnostiam
na PJ 11 134 Š. dňa 1.2.2003. V zázname sa uvádza, že bolo zistené, že menovaná manipulovala s
peňažnou hotovosťou, ďalej porušila zásady ochrany spotrebiteľa tým, že predražovala nákupy v záujme
vlastného obohatenia sa. Na základe vyjadrenia pokladníčky pani M., menovaná viackrát konzumovala
tovar na PJ bez zaplatenia a dávala tovar pre známych bez platenia a vystavenia pokladničného dokladu.
Uvedenými skutočnosťami sa dopustila závažného porušenia pracovného poriadku L.
SD L.. Žalobkyňa v 2. rade je si vedomá zodpovednosti za zistené skutočnosti, ako aj rozdiel zistený
pri kontrolnej inventúre predbežne vo výške 7.232,- Sk a je ochotná ho uhradiť v alikvotnej časti 3.616,-
Sk zrážkou zo mzdy za mesiac január, s čím vyslovene súhlasí. Žalobkyňa v 2 .rade na vlastnú žiadosť
žiada o rozviazanie pracovného pomeru ku dňu 5.2.2003. Konečná suma náhrady bude upresnená po
konečnom zúčtovaní inventúry.
Žalobkyňa v 1. rade uvádzala, že dohodu podpísala pod nátlakom a že pani G. jej povedala, že ak
dohodu nepodpíše, tak jej dá paragraf, aby nedostala potom ani peniaze v nezamestnanosti a že nebude
v Š. robiť vôbec. Pani G. jej povedala aj to, že zatiaľ ju nepustí z miestnosti, kým nepodpíše zmluvu o
skončení pracovného pomeru. Pani G. nad ňou stála a žalobkyňa v 1. rade reagovala tak, že dohodu
podpísala. Žalobkyňa v 1. rade súhlasila s tým, aby jej strhli zo mzdy 3.616,- Sk za mesiac január.
Uviedla, že aj to urobila pod nátlakom. Pani G. kričala na ňu. Žalobkyňa v 1. rade už nenastúpila do
práce, tu jej nedali možnosť, aby pracovala. Pani G. jej 5.2.2003 povedala, že nechce, aby tam už robila.
Žalobkyňa v 1. rade nepožiadala písomne, aby jej umožnili pracovať. Žalovaný jej dal k nahliadnutiu
záznam pri inventúre, ktorá bola 1. a 2.2.2003 ohľadne zisteného schodku 3.616,- Sk. Táto suma jej bola
strhnutá zo mzdy. Žalobkyňa v 1. rade popierala, že by zinkasovala od zákazníka vyššiu sumu, ako bol
realizovaný nákup zákazníka, že by manipulovala s peňažnou hotovosťou, že by predražila nákup, žeby
konzumovala tovar bez zaplatenia alebo že by dávala tovar pre známych bez zaplatenia. Žalobkyňa v
1. rade uviedla, že tam už nechcela pracovať. Takto to povedala tam prítomným. Chcela skončiť tým
dňom pracovný pomer. Na pojednávaní na otázku, či chcú pracovať u žalovaného, hoci aj na akejkoľvek
predajni, obidve žalobkyne uviedli na pojednávaní dňa 20.1.2005, že nie.
Žalobkyňa v 2. rade uviedla, že podpísala dohodu o skončení pracovného pomeru so žalovaným
5.2.2003. Pani G., G. a V., ktoré tam boli prítomné, najprv povedali svoje. Ona v podstate nemohla
nič povedať a potom jej dali podpísať dohodu. Pani G. jej povedala, že sa už nebude môcť nikdy viac
zamestnať a nechcela jej vrátiť občiansky preukaz. Ona sa nemohla vyjadriť. Povedali jej, že klame a
že kradla. Ona sa rozhodla podpísať dohodu o skončení pracovného pomeru preto, že sa bála, že sa
nebude môcť nikdy zamestnať. Pani G. od nej vypýtala občiansky preukaz, vypísala si niečo z neho
a potom, keď si ho žalobkyňa v 2. rade pýtala a keď povedala pani G., že to nepodpíše, pani G. jej
povedala, že jej ho zatiaľ nevráti, kým nepodpíše všetky papiere. Žalobkyňa v 2. rade poprela to, že
by bola predražovala nákupy v záujme vlastného obohatenia sa, že by bola manipulovala s peňažnou
hotovosťou, že by bola konzumovala tovar bez zaplatenia, že by bola dávala tovar pre známych bez
platenia a vystavenia pokladničného dokladu. Uviedla, že pán R. podozrieval žalobkyňu v 1. rade, ktorá
bola vtedy v pokladni, že predala nejakú smotanu pani B. bez zaplatenia. Žalobkyňu v 2. rade podozrieval
z toho, že túto smotanu dala pani B.. Žiadnu smotanu však u pani B. nenašiel. Mala riadne vystavený
pokladničný blok. On však naň nebol zvedavý. Pán R. škrtil žalobkyňu v 1. rade. Pokiaľ ide o schodok
7.232,- Sk, táto čiastka bola prejednávaná, keď bola u žalovaného 5.2.2003. Suma sa týkala inventúry,
ktorá bola vykonaná 1.2.2003 a trvala dva dni. Podpisovala záznam o tom, že schodok bol zistený v tejto
výške. Nesúhlasila s tým, že má zaplatiť 3.616,- Sk, ale musela to podpísať. Uviedla, že suma3.616,-
Sk jej bola strhnutá. Poprela, že by požiadala o rozviazanie pracovného pomeru ku dňu 5.2.2003 dňa
5.2.2003. Záznam z 5.2.2003 podpísala preto, lebo to boli všetky papiere,
ktoré musela podpísať. Žalobkyňa v 2. rade uviedla, že nechcela už pracovať na tej istej predajni, ale
mohla pracovať na inej predajni žalovaného, ktorá je tiež v Š..
Z výpovede svedkyne A. B. vyplýva, že keď si kúpila tovar ako zákazníčka a zaplatila zaň u inej
pracovníčky než boli žalobkyne v 1. a 2. rade, pán R. jej začal kontrolovať čo má v košíku. Vulgárne
jej nadával a pýtal sa jej, čo ukradla, čo jej dali žalobkyne v 1. a 2. rade. Keď sa ho spýtala, povedal
jej, že mala ukradnúť smotanu, avšak on nič nenašiel. Celkove dvakrát sa stalo, že ju takto v obchode
skontrolovali.
Svedkyňa Ing. G. uviedla, že žalobkyne v 1. a 2. rade skončili pracovný pomer dohodou k 5.2.2003 a
bolo to hlavne z dôvodu, že došlo k mimoriadnej inventúre na prevádzke, kde robili. Táto mimoriadna
inventúra bola vykonaná na podnet vedúcej a na základe tých skutočností, ktoré sa udiali 1.2. a
boli podchytené v inšpekčnom zázname. Bolo potrebné prejednať skutočnosti, ktoré boli zistené
mimoriadnou inventúrou a v tejto veci sa uskutočnilo prejednanie týchto záznamov dňa 5.2., ako aj
prejednanie pracovnoprávneho vzťahu, nakoľko žalobkyne sa nedostavili do práce 3.2. a 4.2. Najprv
bol prejednaný záznam z jednania. Tento bol daný žalobkyniam, aby si ho prečítali a na znak súhlasu
ho podpísali. Bola im ponúknutá dohoda o skončení pracovného pomeru s čím súhlasili a následne
bola vyhotovená dohoda o skončení pracovného pomeru. Žalobkyne ju podpísali. Vec bola prejednaná
osobitne s každou žalobkyňou. Rovnako aj dohoda o skončení pracovného pomeru bola podpísaná po
tom v osobitnom prejednaní vždy s jednou z nich. Prejednanie bolo urobené kľudným spôsobom a
bežným spôsobom. Žiaden nátlak zo strany svedkyne nebol robený. Svedkyňa nevidela a nespozorovala
také správanie u Ing. G. a pani V., ktoré by bolo možno považovať za nátlak voči žalobkyniam v 1. a 2.
rade k tomu, aby podpísali dohodu o skončení pracovného pomeru. Ing. G. na žalobkyne nekričala a
ani zvýšeným hlasom k nim nehovorila. Určite nepovedala Ing. G. žalobkyni v 1. rade, že ak nepodpíše
dohodu, dá jej paragraf, aby potom nedostala ani peniaze v nezamestnanosti a že nebude v Š. robiť
vôbec. Svedkyňa nepotvrdila to, že Ing. G. povedala žalobkyni v 1. rade, že ju zatiaľ nepustí z miestnosti,
kým nepodpíše zmluvu o skončení pracovného pomeru. Nepamätala si, či Ing. G. stála nad žalobkyňou
v 1. rade, keď podpisovala dohodu o skončení pracovného pomeru. Prejednávala sa aj suma 3.616,-
Sk ako náhrada schodku. Obidve žalobkyne v 1. a 2 .rade uviedli, že sú ochotné nahradiť schodok v
polovičnej výške a súhlasili aj so zrážkou zo mzdy. Vtedy bol známy schodok vo výške 7.232,- Sk ako je
uvedené v zázname. Po zúčtovaní inventúry bol zistený vyšší schodok a žalovaný zaslal žalobkyniam
výzvu na doplatenie schodku. Svedkyňa uviedla, že určite nebolo povedané Ing. G., že sa žalobkyňa
v 2 .rade nebude môcť nikdy zamestnať, keď mala podpísať dohodu o skončení pracovného pomeru.
Ing. G. nemala v ruke občiansky preukaz žalobkyne v 2. rade. Občiansky preukaz od žalobkyne v 2.
rade si vypýtala svedkyňa. Určite Ing. G. nepovedala žalobkyni v 2. rade, že jej zatiaľ nevráti občiansky
preukaz, kým nepodpíše všetky papiere.
Svedkyňa Ing. A. G. uviedla, že v dňoch 1.2. a 2.2.2003 bola vykonaná inventúra na prevádzkovej
jednotke 11 - 134 v Š.. Na základe inventúrneho zápisu bol zistený predbežný výsledok inventúry manko.
Vykonaniu inventúry predchádzalo telefonické oznámenie vedúcej predajne, ktorá žiadala o vykonanie
inventúry na základe zistenia, že napredajni došlo k peňažnej manipulácii zo strany žalobkyne v 1.
rade. Spolu so zápisom o vykonanej inventúre bol doručený žalovanému aj inšpekčný záznam. Dňa
3.2.2003 telefonovali na predajňu, aby sa celý personál dostavil na vedenie družstva, na vyjadrenie sa
k výsledku inventúry a k úhrade schodku. Vtedy vedúca predajne uviedla, že žalobkyne v 1. a 2. rade
nenastúpili do práce a tiež uviedla, že po skončení inventúry žalobkyne v 1. a 2 .rade uviedli, že tam už
nechcú pracovať. Žalobkyniam bol zaslaný telegram, aby sa na vedenie družstva dostavili. Žalobkyne v
1. a 2. rade boli oboznámené s obsahom inšpekčného záznamu a boli oboznámené aj s predbežnými
výsledkami inventúry. Ponúkla im, keďže neboli v práci 3.2. a 4.2.2003 a keďže sa vyjadrili, že nechcú na
predajni pracovať po skončení inventúry, možnosť ukončenia pracovného pomeru dohodou. Žalobkyne
podpísali záznam. Uviedli, že nahradia schodok a súhlasili s dohodou o skončení pracovného pomeru.
Prejednanie sa vykonalo s každou zo žalobkýň zvlášť. Svedkyňa uviedla, že sa správala obvyklým
spôsobom a vychádzala z toho, že po skončení inventúry sa žalobkyne vyjadrili tak, že nechcú pracovať
na predajni. Videla to ako schodné riešenie pre obidve strany. Išlo o rutinnú prácu. Ak sú manká, tak
sa pravidelne prejednávajú s pracovníkmi. Absolútne žiadny psychický nátlak voči žalobkyniam v 1. a
2 .rade nevyvíjala. Z výpovede svedkyne vyplýva, že nepovedala žalobkyni v 1. rade, že ak nepodpíše
dohodu, dá jej paragraf, aby potom nedostala ani peniaze v nezamestnanosti a že nebude v Š. robiť
vôbec. Z výpovede svedkyne nevyplýva, že by povedala žalobkyne v 1. rade, že ju nepustí z miestnosti,
kým nepodpíše dohodu o skončení pracovného pomeru a ani to, že by kričala na žalobkyňu v 1. rade
pri prejednaní veci alebo že by zvýšeným hlasom na ňu hovorila, že by jej povedala, že nechce, aby
tam už robila a že by povedala žalobkyni v 2. rade, že sa už nebude môcť nikdy zamestnať. Z výpovede
nevyplýva ani to, že by bola držala občiansky preukaz žalobkyne a že by jej povedala, že jej ho nevráti,
kým nepodpíše všetky papiere.
Z výpovede svedkyne C. V. vyplýva, že žalobkyne v 1. a 2. rade boli zavolané po inventúre k pani
podpredsedníčke G.. Ju ohlásili, aby tam prišla, pretože predtým napísala inšpekčný záznam. Vie, že
kládli otázky ohľadne inventúry, aj bol zapísaný nejaký záznam z jednania, ktorý napísala Ing. G. a
potom došlo aj k tomu, že sa rozviazal pracovný pomer so žalobkyňami. Oni sa vyjadrili tak, že nechcú
na prevádzke pracovať. Bola potom zvolená forma dohody ohľadne rozviazania pracovného pomeru.
Svedkyňa bola zavolaná tam kvôli inšpekčnému záznamu a pokiaľ ide o skončenie pracovného pomeru,
to sa jej netýkalo a túto vec už len sledovala. Záležitosť so žalobkyňami v 1. a 2. rade bola prejednávaná
s každou osobitne. Z výpovede svedkyne nevyplýva, že by Ing. G., Ing. G. alebo svedkyňa nejakým
spôsobom presvedčovali žalobkyne v 1. a 2 .rade, aby skončili pracovný pomer. Z výpovede svedkyne
nevyplýva, že by Ing. G., Ing. G. alebo svedkyne hovorili na žalobkyne v 1. a 2 .rade zvýšeným hlasom
alebo že by na ne kričali. Občiansky preukaz si od žalobkýň vypýtala Ing. G.. Svedkyňa si nepamätala,
či mala Ing. G. v ruke občiansky preukaz žalobkyne v 2. rade. Nepamätala si na to, že by žalobkyňa v
2. rade povedala, že nepodpíše záznam alebo že nepodpíše dohodu o skončení pracovného pomeru.
Ing. G. žalobkyni v 2. rade nepovedala, že jej zatiaľ nevráti občiansky preukaz, kým nepodpíše všetky
papiere. Ing. G., Ing. G. ani svedkyňa nevyvíjali nátlak na žalobkyne, aby podpísali dohodu o skončení
pracovného pomeru. Nepamätala si, či Ing. G. povedala žalobkyni v 1. rade, že ak nepodpíše dohodu,
tak jej dá paragraf, aby nedostala potom ani peniaze v zamestnanosti a že nebude robiť v Š. vôbec.
Nespomenula si, či Ing. G. povedala žalobkyni v 2. rade, že sa nebude môcť už nikdy viac zamestnať.
Svedkyňa uviedla, že do inšpekčného záznamu napísala len to, čo bolo konštatované. Nerozhodovala
o tom, či niekto klame alebo neklame. Bolo jej povinnosťou napísať to, čo uviedol pán R.. Predtým, ako
napísala inšpekčný záznam vypočula aj personál, ktorý tam bol.
Na predmetnej predajni za inventúrne obdobie od 4.3.2002 do 2.2.2003 pracovali tieto hmotne
zodpovedné osoby: S. R., L. R., R. M., A. M., T. F. a žalobkyne v 1. a 2. rade.
Z inšpekčného záznamu por. č. 586 133 zo dňa 1.2.2003 je preukázané, že dňa 1.2.2003 bola na
predajni v prevádzke 11 - 134 pani V., ktorá sa tam dostavila na základe telefonického ohlásenia, nakoľko
bolo silné podozrenie, že pokladníčka za nákup vypýtala viac peňazí, t.j. nákup bol za 214,90 Sk a
dotyčná osoba zaplatila 330,- Sk. V zázname sa konštatuje, že svedkom uvedeného bol pán R. a že
v pokladni obsluhovala žalobkyňa v 1. rade. Na rozhovor boli zavolané ved., zástupca a pani M., ktorá
tiež potvrdila, že veľakrát mala podozrenie, že konzumovaný tovar nezaplatili a pri pokladni nevydávali
každému doklad. Žalobkyňa v 2. rade pri blokovaní tovarov nenablokovala nakúpený tovar, o ktorom sú
uvedené pokladničné doklady doložené, perom napísaný tovar bol nezaúčtovaný. Prípadné nedostatky
pri inventúre môžu byť zavinené z uvedených skutočnosti.
Zo záznamu zo dňa 2.2.2003 vyplýva, že na PJ č. 11 - 134 bola prevedená mimoriadna kontrolná
inventúra v dňoch 1.2. do 2.2.2003 z dôvodu, že vedúca prevádzkovej jednotky mala podozrenie, že
žalobkyne v 1. a 2. rade nedovoleným spôsobom prevádzajú rôzne manipulácie v pokladni. Zo záznamu
zo dňa 28.3.2003 pri zúčtovaní výsledku kontrolno-fyzickej inventúry konanej dňa 1.2.2003 v predajni
č. 11 - 134 v Š. vyplýva, že bol vykázaný schodok 47.102,- Sk. Podľa rozpisu schodku za inventúrne
obdobie od 4.3.2002 do 2.2.2003 pripadá na žalobkyňu v 1. rade podiel 10,09 %, t.j. 4.753,- Sk a na
žalobkyňu v 2. rade podiel 8,60 %, t.j. 4.050,- Sk.
Z priestupkového spisu Obvodného oddelenia PZ Š. ČTS: P:ORP-27/Š-2003 vyplýva, že L. R. bola
uložená pokuta 500,- Sk, keď bol uznaný vinným zo spáchania priestupku podľa § 49/1d zák.č. 372/1990
Zb., keďže dňa 1.2.2003 v čase okolo 9.30 hod. v predajni potravín SD v Š. na Ulici S. vulgárne vynadal
žalobkyniam v 1. a 2. rade a A. B..
Podľa § 60 ods. 1 Zákonníka práce, ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na skončení
pracovného pomeru, pracovný pomer sa skončí dohodnutým dňom.
Podľa § 60 ods. 2 Zákonníka, práce, dohodu o skončení pracovného pomeru zamestnávateľ a
zamestnanec uzatvárajú písomne. V dohode musia byť uvedené dôvody skončenia pracovného pomeru,
ak to zamestnanec požaduje alebo ak sa pracovný pomer skončil dohodou z dôvodov organizačných
zmien.
Podľa § 60 ods. 3 Zákonníka práce, jedno vyhotovenie dohody o skončení pracovného pomeru vydá
zamestnávateľ zamestnancovi.
Podľa § 77 Zákonníka práce, v znení platnom a účinnom do 30.6.2003, neplatnosť skončenia
pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej lehote alebo dohodou
môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa,
keď sa mal pracovný pomer skončiť.
Podľa § 1 ods. 2 Zákonníka práce, ak tento zákon v prvej časti neustanovuje inak, vzťahuje sa na tieto
právne vzťahy Občiansky zákonník.
Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 80 ods. 1 Zákonníka práce, pri neplatnej dohode o skončení pracovného pomeru sa postupuje
pri posudzovaní nároku zamestnanca na náhradu ušlej mzdy obdobne ako pri neplatnej výpovedi danej
zamestnancovi zamestnávateľom.
Podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce, v znení platnom a účinnom do 30.6.2003, ak zamestnávateľ dal
zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo
v skúšobnej lehote a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej
zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí a zamestnávateľ je povinný mu poskytnúť náhradu
mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil
zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní
pokračovať v práci alebo keď dôje k platnému skončeniu pracovného pomeru.
Podľa § 20 ods. 2 Zákonníka práce, uspokojenie nároku zamestnávateľa možno zabezpečiť dohodou
medzi ním a zamestnancom o zrážkach zo mzdy. Dohoda sa musí uzatvoriť písomne, inak je neplatná.
Podľa § 182 ods. 1 Zákonníka práce, ak zamestnanec na základe dohody o hmotnej zodpovednosti
zodpovednosť za zverené hotovosti, ceniny, tovar, zásoby materiálu alebo iné hodnoty určené na obeh
alebo obrat, ktoré je povinný vyúčtovať, zodpovedá za vzniknutý schodok. V dohodách sa môže so
zamestnancami súčasne dohodnúť, že ak budú pracovať na pracovisku s viacerými zamestnancami,
ktorí uzatvorili dohodu o hmotnej zodpovednosti, zodpovedajú s nimi za schodok spoločne (spoločná
hmotná zodpovednosť).
Podľa § 182 ods. 2 Zákonníka práce, dohoda o hmotnej zodpovednosti sa musí uzatvoriť písomne, inak
je neplatná.
Podľa § 182 ods. 3 Zákonníka práce, zamestnanec sa zbaví zodpovednosti celkom alebo sčasti, ak
preukáže, že schodok vznikol celkom alebo sčasti bez jeho zavinenia.
Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že dohoda o skončení pracovného
pomeru zo dňa 5.2.2003 uzavretá medzi žalobkyňou v 1. rade a žalovaným a dohoda o skončení
pracovného pomeru zo dňa 5.2.2003 uzavretá medzi žalobkyňou v 2. rade a žalovaným nie je
neplatná. Neboli preukázané skutočnosti, pre ktoré by uzavreté dohody o skončení pracovného pomeru
boli neplatné podľa § 39 a § 37 O.z. Medzi žalobkyňami v 1. a 2. rade na jednej strane a L. R.
na strane druhej, na prevádzkovej jednotke žalovaného, boli narušené vzťahy a L. R. bol za svoje
vulgárne nadávky voči žalobkyniam priestupkovo postihovaný. Žalobkyne boli podozrievané vedúcim
prevádzkovej jednotky (vyplýva to zo záznamu z inventúry z 2.2.2003), že nedovoleným spôsobom
prevádzali rôzne manipulácie v pokladni. Toto správanie a postoj k žalobkyniam mohli mať vplyv na
rozhodnutie žalobkýň vo veci ich rozhodnutia zotrvať v pracovnom pomere u žalovaného, avšak neboli
takými okolnosťami, v dôsledku ktorých by boli žalobkyne pozbavené v ich voľnosti rozhodnúť sa,
či uzavrú alebo neuzavrú dohodu o skončení pracovného pomeru so žalovaným. Žalobkyne v 1. a
2. rade v konaní nepreukázali, že pracovníčky žalovaného, za prítomnosti ktorých žalobkyne dohody
podpisovali, mali voči nim také správanie, ktoré by predstavovalo nedovolený nátlak na žalobkyne a v
takej intenzite, že v dôsledku neho by žalobkyne pri uzavieraní dohody o skončení pracovného pomeru
konali neslobodne. Nepotvrdilo sa tvrdenie žalobkyne v 1. rade o tom, že by žalobkyni v 1 .rade Ing.
G. uviedla, že ak dohodu nepodpíše, dá jej paragraf, aby nedostala peniaze a že nebude v Š. vôbec
robiť, ani to, že jej uviedla, že ju nepustí z miestnosti, kým nepodpíše dohodu o skončení pracovného
pomeru. Nepotvrdilo sa ani tvrdenie žalobkyne v 2. rade o tom, že Ing. G. jej povedala, že sa nebude
môcť nikdy zamestnať, že jej nechcela vrátiť občiansky preukaz, kým nepodpíše všetky písomnosti. Z
výpovedí pracovníčok žalovaného, Ing. G., Ing. G., C. V., nevyplýva, že by niektorá z nich bola vyvíjala
fyzicky, psychický nátlak na žalobkyne. Iní priami svedkovia tejto udalosti neboli. Samotné tvrdenie
žalobkýň na pojednávaní, a to tvrdenie žalobkyne v 1. rade o tom, že nechcela tam už pracovať a chcela
uvedeným dňom pracovný pomer skončiť, tvrdenie žalobkyne v 2. rade o tom, že na tej istej predajni
nechcela pracovať, pričom si musela byť vedomá, že je to jediné dohodnuté miesto výkonu jej práce
podľa pracovnej zmluvy, spochybňujú tvrdenie žalobkýň v 1. a 2. rade, že dohody o skončení pracovného
pomeru podpisovali pod nátlakom a neslobodne. Dohody o skončení pracovného pomeru boli uzavreté
v súlade s ustanovením § 60 Zákonníka práce. Obsah dohôd je určitý a zrozumiteľný. Z obsahu dohôd
jednoznačne vyplýva, že účastníci sa dohodli na skončení pracovného pomeru podľa § 60 Zákonníka
práce. Žalobkyne v 1. a 2. rade mali v pracovnej zmluve dohodnuté miesto výkonu práce len v PJ 11
- 134 Š. a ich zotrvanie v pracovnom pomere u žalovaného by vyžadovalo zmenu pracovnej zmluvy,
pričom nebolo žalobkyňami ani tvrdené, že navrhli zmenu pracovnej zmluvy.
Súd preto žalobu žalobkýň v časti o určenie neplatnosti uvedených dohôd o skončení pracovného
pomeru zamietol. Súd s poukazom na to, že žalobkyne v 1. a 2. rade neuzavreli neplatné dohody
o skončenie pracovného pomeru, zamietol žalobu žalobkýň aj na zaplatenie uplatneného nároku na
náhradu mzdy, keďže žalobkyniam nárok na náhradu mzdy podľa § 80 ods. 1 a § 79 ods. 1 Zákonníka
práce nevznikol.
Súd mal preukázané, že žalobkyne v 1. a 2. rade, každá osobitne, uzavreli so žalovaným dňom
5.2.2003 platnú dohodu o zaplatení 3.616,- Sk v súlade s ustanovením § 20 ods. 2 Zákonníka práce.
Žalovaný preukázal, že v prevádzkovej jednote PJ 11 - 134 Š. vznikol za inventúrne obdobie od 4.3.2002
do 1.2.2003 schodok v celkovej sume 47.102,- Sk, náhrada ktorého podľa rozpisu schodku, ktorý
predložil žalovaný, pripadá z tejto sumy na žalobkyňu v 1 .rade v 10,09 %, t.j. v sume 4.753,- Sk
a na žalobkyňu v 2. rade v 8,60 %, t.j. v sume 4.050,- Sk. Žalobkyne v 1. a 2. rade ako hmotne
zodpovedné pracovníčky zodpovedajú žalovanému za vzniknutý schodok podľa § 182 ods. 1 Zákonníka
práce. Pokiaľsa žalobkyne v 1. a 2. rade zaviazali, že zaplatia žalovanému, každá po 3.616,- Sk, nimi
uzavretá dohoda nie je v rozpore s ust. § 182 ods. 1 Zákonníka práce. Nebolo preukázané z dôvodov
vyššieuvedených, že by došlo k uzavretiu dohody o zaplatení 3.616,- Sk medzi žalobkyňou v 1. rade a
žalovaným a medzi žalobkyňou v 2. rade a žalovaným pod nátlakom. Žalovaný sa nedostal do omeškania
so zaplatením peňažného dlhu, preto žalobkyniam nevznikol nárok na zaplatenie úroku z omeškania.
Súd preto aj v časti uplatneného nároku žalobkýň, každej z nich na zaplatenie 3.616,- Sk s uplatneným
úrokom z omeškania, žalobu žalobkýň zamietol.
Žalobca mal v konaní úplný procesný úspech a vzniklo mu preto právo na náhradu trov konania
podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Žalovaný si uplatnil náhradu trov konania, a to trov právneho zastúpenia za
nasledovné úkony právnej pomoci a v nasledovnej sume: prevzatie a príprava zastúpenia 24.6.2003
7.126,- Sk a režijný paušál 128,- Sk, písomné podanie vo veci samej 8.7.2003 7.126,- Sk a režijný paušál
128,- Sk, účasť na pojednávaní 16.9.2004 7.126,- Sk a režijný paušál 136,- Sk, účasť na pojednávaní
20.1.2005 od 12.15 hod. do 14.20 hod. 2 x 7.150,- Sk a režijný paušál 150,- Sk, účasť na pojednávaní
17.1.2006 od 12.15 hod. do 15.20 hod. 2 x 7.150,- Sk a režijný paušál 164,- Sk, účasť na pojednávaní
20.7.2006 7.150,- Sk a režijný paušál 164,- Sk a po zaokrúhlení 58.000,- Sk. Žalovaný poukázal na
hodnotu sporu u žalobkyne v 1. rade 3.616,- Sk + 126.191,- Sk = 129.807,- Sk a u žalobkyne v
2. rade 3.616,- Sk a 114.189,- Sk = 117.805,- Sk. Súd priznal žalovanému náhradu trov právneho
zastúpenia za vyššieuvedené úkony právnej pomoci, s výnimkou úkonu za účasť na pojednávaní
16.9.2004, nakoľko nešlo o účelne vynaložené náklady, keď na pojednávaní žalovaný vzniesol len
námietku zaujatosti, pričom túto námietku mal možnosť predložiť ešte pred uskutočnením pojednávania,
ktoré z uvedeného dôvodu by nebolo uskutočnené. Nie je preto dôvodné, aby trovy právneho zastúpenia
spojené s uskutočnením tohto pojednávania znášali žalobkyne. Žalovaný si vyúčtoval trovy právneho
zastúpenia, okrem úkonu právnej pomoci za účasť na pojednávaní 16.9.2004 celkove 50.736,- Sk.
Žalovaný žiadal, aby súd stanovil žalobkyniam v 1. a 2. rade povinnosť zaplatiť náhradu trov konania
spoločne a nerozdielne. Žalobkyne v 1. a 2. rade majú v tomto konaní samostatné procesné postavenie,
osobitne si vyčíslili nároky, i keď v jednej žalobe. Súd preto stanovil povinnosť žalobkyniam v 1. a 2.
rade zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania každej osobitne, a to podľa pomeru výšky ich uplatnených
nárokov. Z celkovej uplatnenej sumy 247.612,- Sk, ktorá je základom pre výpočet trov, suma 129.807,-
Sk, uplatnená žalobkyňou v 1. rade, predstavuje 52,42 % a suma 117.805,- Sk, uplatnená žalobkyňou
v 2. rade predstavuje 47,58 %. Súd preto stanovil žalobkyni v 1. rade zaplatiť žalovanému náhradu trov
konania 26.596,- Sk (52,42 % zo sumy 50.736,- Sk = 26. 595,81 Sk) a žalobkyni v 2. rade súd stanovil
zaplatiť žalovanému náhradu trov konania 24.140,- Sk (47,58 % zo sumy 50.736,- Sk = 24.140,18 Sk).
Súd poukazuje na to, že advokátovi žalobcu prislúcha odmena a režijný paušál s poukazom na ust. §
16 ods. 1 písm. a, c, a § 19 ods. 3 vyhl.č. 163/2002 - za dva úkony a podľa § 14 ods. 1 písm. d vyhl.č.
655/2004 Z.z. za úkony - účasť na pojednávaní 20.1.2005 a 17.1.2005 aj za ďalšie dve začaté hodiny a
účasť na pojednávaní 20.7.2006, podľa § 16 ods. 3 vyhl.č. 655/2004 Z.z. za režijný paušál. Súd prihliadol
na to, že právny zástupca si uplatnil za jednotlivé úkony a režijný paušál náhradu trov spolu vo vzťahu
k obidvom žalobkyniam. Náhrada trov konania priznaná súdom nepresahuje u žalobkýň v 1. a 2. rade
sumu, ktorú by museli zaplatiť, ak by si bol advokát žalobcu náhradu za úkony právnej pomoci voči
každej z nich uplatnil samostatne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní, odo dňa jeho
doručenia na Okresnom súde v Leviciach, v dvoch písomných
vyhotoveniach.
V odvolaní má byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva,
ktorej veci sa týka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, musí byť podpísané a datované.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté
vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného
predpisu.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.