Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, October 30, 2015

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 37Cb/18/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114224579
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marcela Kačmárová
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2015:3114224579.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Marcelou Kačmárovou v právnej veci žalobcu: Mgr. Barbora
Kašparová, LL.M, so sídlom Piaristická 44, 911 01 Trenčín, správca úpadcu: IB Správcovská, s.r.o. v
konkurze, so sídlom G.. J. 1, XXX XX Q., O.: XX XXX XXX, proti žalovanému: E. U. - H. S., s miestom
podnikania E. krytá plaváreň, XXX XX Q., O.: XX XXX XXX, právne zastúpený: Mgr. Mária Bulková, so
sídlom Staničná 1062/14, 911 05 Trenčín, o zaplatenie 1.073,73 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy konania v sume 209,40 eur, ktoré pozostávajú z trov
právneho zastúpenia.

o d ô v o d n e n i e :

Okresnému súdu Trenčín bola dňa 07.11.2014 doručená žaloba žalobcu, ktorou sa proti žalovanému
domáha, aby súd rozhodol o splnení povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1.073,73 eur spolu
s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z tejto sumy od 30.09.2014 do zaplatenia. Zároveň si
uplatnil právo na náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že uznesením Okresného súdu Trenčín
zo dňa 19.08.2013 bol na majetok úpadcu vyhlásený konkurz sp. zn. 29K/11/2013, publikované v
Obchodnom vestníku č. OV 164/2013 zo dňa 26.08.2013 a do funkcie správcu konkurznej podstaty súd
ustanovil žalobcu - Mgr. Barboru Kašparovú, LL.M. Úpadca ako prenajímateľ uzatvoril so žalovaným
ako nájomcom zmluvu o nájme nebytových priestorov na základe ktorej boli žalovanému mesačne
fakturované zálohové platby za nájom a za služby a plnenia poskytované v súvislosti s nájmom. Úpadca
žalovanému fakturoval poskytnuté služby nasledovne: faktúra č. 1011000149 v čiastke 168,67 eur,
faktúra č. 1011000163 v čiastke 168,67 eur, faktúra č. 1011000191 v čiastke 168,67 eur, faktúra č.
1011000209 v čiastke 168,67 eur, faktúra č. 1011000009 v čiastke 170,09 eur a faktúra č. 1011000037 v
čiastke 228,96 eur. Žalovaný do dňa podania žaloby dlžnú sumu 1.073,73 eur nezaplatil, napriek tomu,
že bol o svojom dlhu upovedomený. Listom zo dňa 21.10.2013 zaslal žalobca, žalovanému výzvu na
zaplatenie pohľadávky resp. jej úhradu v dodatočnej lehote troch dní od doručenia výzvy. Žalovaný
uvedenú písomnosť prevzal dňa 22.10.2013. Žalobca k žalobe nepredložil ani jednu z vystavených faktúr
a ani zmluvu o nájme nebytových priestorov, preto ho súd vyzval na ich predloženie, nakoľko sa na ne v
žalobe odvolával, na čo žalobca súdu dňa 16.01.2015 oznámil, že uvedené podklady nemá k dispozícii,
nachádzajú sa u žalovaného.

Žaloba spolu s prílohami a poučením bola doručená žalovanému, ktorý sa k nej vyjadril podaním zo dňa
12.02.2015, v ktorom uviedol, že so žalobou nesúhlasí, nakoľko faktúru č. 1011000149 v sume 168,67
eur, faktúru č. 1011000163 v sume 168,67 eur, faktúru č. 1011000191 v sume 168,67 eur a faktúru č.
1011000209 v sume 168,67 eur uhradil osobne do rúk pána E. E., ktorý v tom čase zastupoval žalobcu.
Na základe platby mu bol vydaný príjmový doklad. Nanešťastie nie úplný, uvedomuje si svoju chybu,

že si nevšimol chýbajúcu pečiatku. Bol to práve pán E., ktorý ho vyzval na úhradu nájomného týmto
spôsobom. Dovtedy platby uhrádzal bankovým prevodom. V tom čase začínali finančné problémy IB
Správcovská s.r.o.. V dobrej viere pristúpil na takýto spôsob platby, čo mu spôsobilo problémy. Pri platbe
bol aj prítomný Ing. Q. H., v tom čase zamestnanec žalobcu. Úpadca už v januári 2011 nemal uhradené
platby za energie za prevádzku plavárne. Dňa 16.02.2011 bola krytá plaváreň uvedená mimo prevádzku,
dôsledkom čoho zastal bez práce, teda bez príjmu. Vyúčtovacia faktúra č. 1011100037 na sumu 228,96
eur sa zdá sporná, nakoľko vyúčtovanie sa vykonáva do piateho mesiaca v roku a dátum splatnosti je
30.10.2011, pričom tá sumu mu bola predtým vrátená ako preplatok. Na faktúre chýbajú rozúčtovania,
na základe akých údajov úpadca toto vyúčtovanie uskutočnil.

V podaním zo dňa 11.05.2015 sa žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu k veci opakovane
vyjadril, pričom poukázal aj na to, že žalobca predložil fotokópie faktúr a výzvu na zaplatenie spolu s
doručenkou, pričom nepredložil ako dôkaz písomnú zmluvu o nájme nebytových priestorov uzatvorenú
so žalovaným, ani nepredložil dôkaz preukazujúci jeho aktívnu legitimáciu v spore, nakoľko plaváreň,
v ktorej je situovaný predmet nájmu žalovaného, je majetkom Mesta Trenčín. Bez predloženia dôkazu
v podobe nájomnej zmluvy žalobca nemá nárok na priznanie plnenia z titulu nájomnej zmluvy, tak ako
žiada v žalobe a ďalej bez nej nie je možné zistiť oprávnenosť výšky žalovanej sumy. K vystaveným
faktúram. 1011000149 v sume 168,67 eur, č. 1011000163 v sume 168,67 eur, 1011000191 v sume
168,67 eur a 1011000209 v sume 168,67 eur uviedol, že žalovaný preukázal ich úhradu predložením
príjmových pokladničných dokladov vystavených úpadcom, na ktorých sú uvedené čísla faktúr a podpis
príjemcu. Za samotné vystavenie neúplného účtovného dokladu by mala zodpovedať účtovná jednotka,
ktorá doklad vystavila. Skutočnosť, že doklady sú neúplné nemôže mať dopad na fakt, že k reálnemu
odovzdaniu platby došlo. Ďalej poukázal na to, že žalovaný sa v dôsledku nesplnenia povinností
úpadcu dostal do situácie kedy nemohol riadne užívať predmet nájmu, čím mu vznikla škoda v podobe
čistého zisku, nakoľko musela zrušiť všetky objednávky, ktoré mala na obdobie od 16.02.2011 do
28.02.2011. Prevádzku plavárne počínajúc dňom 01.03.2011 prevzalo Mesto Trenčín a dodávky energií
boli obnovené. Faktúra č. 1011100037 na sumu 228,96 eur bola úpadcom predložená ako vyúčtovacia
faktúra zálohových platieb za služby spojené s užívaním nebytových priestorov pre rok 2010. Žalovaný
namieta nárok, nakoľko v ňom chýbajú prílohy rozúčtovania tepla, elektrickej energie, studenej vody a iné
dohodnuté poplatky, preto predmetnú faktúru žalovaný považuje za fiktívnu a nepreskúmateľnú, nakoľko
z nej nie je možné zistiť oprávnenosť fakturovanej sumy. Vzhľadom na uvedené, žalovaný navrhoval
žalobu zamietnuť.

Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie, ktoré vykonal po splnení zákonných podmienok v
neprítomnosti žalobcu, ktorému bol termín pojednávania riadne oznámený, v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p..
Žalobca ospravedlnil svoju neprítomnosť na pojednávaní podaním zo dňa 30.10.2015, v ktorom uviedol,
že žiada aby súd vo veci rozhodol na základe obsahu súdneho spisu.

Právny zástupca žalovaného na pojednávaní k podanej žalobe uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava
svojho písomného vyjadrenia k podanej žalobe. Ďalej zdôraznil to, že žalobca má v konaní dôkazné
bremeno, pričom opiera svoj nárok o zmluvu o nájme nebytových priestorov, ktorá musí obsahovať
zákonné náležitosti a musí byť písomná, inak je takáto zmluva neplatná, pričom doposiaľ žiadna
zmluva zo strany žalobcu predložená nebola. Rovnako opakovane poukázal na to, že žalobca by musel
byť vlastníkom predmetných nehnuteľností, resp. musel mať s nimi právo disponovať, čo rovnako v
konaní preukázané nebolo. Faktúra za mesiac február 2011 je vyúčtovaná v rozpore s dobrými mravmi,
nakoľko v uvedenom prípade bola uskutočnená odstávka mestskej plavárne, pričom žalovanému z
dôvodu nemožnosti uskutočnenia podnikateľskej činnosti vznikla škoda. Vyúčtovacia faktúra za rok
2010 neobsahuje žiadne vyúčtovanie, žiaden rozpis, preto je potrebné ju považovať za fiktívnu a
nepreskúmateľnú, nakoľko z nej nie je možné zistiť oprávnenosť fakturovanej sumy. V záverečnom
návrhu navrhol žalobu z dôvodu neunesenia dôkazného bremena ako nedôvodnú zamietnuť.

Súd sa na pojednávaní vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom do spisu predložených
listinných dôkazov a to: výpis z obchodného vestníka č. 164/2013 z 26.08.2013, uznesenie Okresného
súdu Trenčín č. k. 29K/11/2013-79, výzva na zaplatenie pohľadávky, výpis z obchodného registra na
úpadcu z 21.01.2015, príjmový pokladničný doklad č. 0035 a č. 0036, príjmový pokladničný doklad z
14.02.2011, príjmový pokladničný doklad z 14.02.2011, výzva na zaplatenie pohľadávky z 21.10.2013,
výzva na zaplatenie pohľadávky z 15.11.2013, vyjadrenie k výzve z 25.11.2013, výzva na zaplatenie
pohľadávky k z 28.11.2013, výzva na zaplatenie pohľadávky, rozpis preddavku za služby, plnenia

nájmu za užívanie nebytového priestoru, protokol o montáži meračov vody z 15.03.2009, výpis
z internetovej stránky www.trencin.sme.sk , výpis z internetovej stránky
www.piestanskydenník.sk, výpis z internetovej stránky www.aktuality.sk, výpis z internetovej stránky
www.trencin.dnes24.sk, faktúra č. 2505003, konečné vyúčtovanie nákladov spojených s užívaním
a správou bytu za rok 2009, prehľad a rozpis nákladov, príloha rozúčtovania za rok 2009, výpis
zo živnostenského registra na žalovaného z 08.09.2015, výpis z obchodného registra na úpadcu z
01.10.2015, výpis z obchodného registra na úpadcu z 29.10.2015, finančná strata počas odstávky
mestskej krytej plavárne a odstávka mestskej krytej plavárne.

Po tomto vykonaní dokazovania listinnými dôkazmi súd zistil tento pre rozhodnutie o žalobe podstatný
skutkový stav:

Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi
podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich
podnikateľskej činnosti.

Podľa § 261 ods. 7 Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú aj vzťahy, ktoré vznikli pri
zabezpečení plnenia záväzkov v záväzkových vzťahoch, ktoré sa spravujú touto časťou zákona podľa
predchádzajúcich odsekov, ako aj záložné právo k nehnuteľnostiam pri zabezpečení práv spojených s
dlhopismi a záložné právo k cenným papierom v rozsahu ustanovenom osobitným zákonom.

Podľa § 261 ods. 7 Obchodného zákonníka zmluvy medzi osobami uvedenými v
odsekoch 1 a , ktoré nie sú upravené v hlave
II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú sa príslušnými
ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom.

Podľa § 663 ods. 1 Občianskeho zákonníka nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu
nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

Podľa § 720 Občianskeho zákonníka nájom a podnájom nebytových priestorov upravuje osobitný zákon.

Podľa § 3 odsek 1 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení neskorších
predpisov prenajímateľ môže nebytový priestor prenechať na užívanie inému zmluvou o nájme.

Podľa § 3 odsek 3 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení neskorších
predpisov zmluva musí mať písomnú formu a musí obsahovať predmet a účel nájmu, výšku a splatnosť
nájomného a spôsob jeho platenia, a ak nejde o nájom na neurčitý čas, čas, na ktorý sa nájom uzaviera.
Pri nebytových priestoroch v objektoch, s ktorými hospodári bytová organizácia založená národným
výborom, možno zmluvu na určitý čas uzavrieť najdlhšie na dva roky, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje
inak.

Podľa § 3 odsek 4 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení neskorších
predpisov ak zmluva neobsahuje náležitosti podľa odseku 3, je neplatná.

Podľa § 7 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení neskorších
predpisov ak výška nájomného alebo úhrada za podnájom nie je upravená všeobecne záväzným
právnym predpisom, určí sa dohodou.

Podľa § 120 ods.1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Podľa § 120 ods.4 O.s.p. súd je povinný poučiť účastníkov, že všetky dôkazy a skutočnosti musia
predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach,
v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie ( § 115a) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej,
pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy
uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a.

Podľa § 79 ods.2 O.s.p. navrhovateľ je povinný k návrhu pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva,
okrem tých, ktoré nemôže pripojiť bez svojej viny.

Na základe zisteného skutkového stavu aplikujúc príslušné ustanovenia zákona súd vec právne posúdil
takto:

Súd posudzoval charakter účastníkov konania, za účelom posúdenia aplikácie príslušného právneho
predpisu t. zn. Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka na uvedený právny vzťah.
Z údajov uvedených na žalobe vyplýva, že žalobca sa domáha plnenia zo zmluvy, ktorá mala
byť uzatvorená medzi úpadcom, právnickou osobou a žalovaným, fyzickou osobou oprávnenou na
podnikanie. Vzhľadom k tomu, že obaja účastníci tvrdeného zmluvného vzťahu sú v zmysle §
2 Obchodného zákonníka podnikateľmi a záväzkový vzťah, z ktorého plnenie je predmetom tohto
konania mal vzniknúť pri výkone ich podnikateľskej činnosti, aplikoval súd na predmetnú vec príslušné
ustanovenia Obchodného zákonníka.

Žalobca odvodzoval svoj nárok na zaplatenie žalovanej sumy z uzatvorenej nájomnej zmluvy, ktorá
mala byť uzatvorená k nebytovým priestorom. Žalobca počas celého konania súdu zmluvu, z ktorej
odvodzoval svoj nárok nepredložil, a to ani po výzve súdu zo dňa 16.01.2015. Rovnako žalobca súdu
nepredložil ani len žalobcom vystavené faktúry, ktorý mal fakturovať žalobcom uplatnený nárok. K
uvedenej výzve žalobca súdu iba uviedol, že ako nájomnú zmluvu, tak ani faktúry nemá k dispozícii,
mali by sa nachádzať u žalovaného. Okrem toho žalobca navrhol vykonať dokazovanie iba uznesením
Okresného súdu Trenčín č. k. 29K/11/2013-79, čiastkovým výpisom z Obchodného vestníka č. 164/2013
a výzvou na zaplatenie. Rovnako v ospravedlnení svojej neúčasti na pojednávaní uviedol, že navrhuje
aby súd rozhodol na základe spisového materiálu. Zhrnúc uvedené, vzhľadom k listinným dôkazom,
zo strany žalobcu predloženým, pričom žalobca bol o svojich práva a povinnostiach s predvolaním na
pojednávanie riadne poučený (č. l. 56), žalobca navrhoval žalobe vyhovieť na základe jeho tvrdení a
oboznámenia sa s uznesením Okresného súdu Trenčín č. k. 29K/11/2013-79, čiastkovým výpisom z
Obchodného vestníka č. 164/2013 a výzvou na zaplatenie.

Súd poukazuje na to, že ustanovenie § 120 ods. 1 O. s. p. vyjadruje základné práva a povinnosti v
občianskom súdnom konaní. Základnými povinnosťami účastníkov konania je tvrdiť skutkové okolnosti,
z ktorých účastník konania odvodzuje svoje právo alebo povinnosť protistrany, označiť dôkazy, ktorými
chce preukázať pravdivosť ním tvrdených skutočností, zodpovednosť za neunesenie dôkazného
bremena a právo súdu výnimočne vykonať aj iné dôkazy. Povinnosť tvrdiť skutkové okolnosti je
základnou povinnosťou účastníka a to žalobcu. Povinnosť tvrdenia skutkových okolností, z ktorých
žalobca odvodzuje svoje právo alebo povinnosť vyplýva už z požiadavky na obsah žaloby. Povinnosť
tvrdenia je úzko spätá s dôkazným bremenom. Ak žalobca tvrdí v konaní určité skutočnosti, zaťažuje
ho spravidla aj dôkazné bremeno spočívajúce v preukázaní ním tvrdených skutočností. Dôkazné
bremeno možno charakterizovať ako povinnosť účastníka konania, pokiaľ chce byť v konaní úspešný,
preukázať pravdivosť takých svojich tvrdení, ktoré sú relevantné a sú teda spôsobilé privodiť pre
neho priaznivé rozhodnutie súdu. O dôkaznom bremene možno hovoriť vo vzťahu ku konkrétnemu
skutkovému tvrdeniu, ktoré má pre rozhodnutie súdu reálny význam. Zodpovednosť za neunesenie
dôkazného bremena znamená, že účastník konania, ktorého zaťažovalo dôkazné bremeno a to v
podobe preukázania rozhodných skutočností, a toto neuniesol, nebude v konaní úspešný. Nestačí iba
to, že účastník konania označí dôkazy, ktorými chce preukázať pravdivosť svojich tvrdení.

Súd v súvislosti s bremenom dôkazu a bremenom tvrdenia poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 3M Cdo 6/2010 zo dňa 22.09.2010, s ktorým sa stotožňuje a z ktorého vyberá: „okruh
rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie
tvrdení, je daný hypotézou právnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov konania. Táto
norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané),
ako aj nositeľa dôkazného bremena. Tak napríklad v konaní o zaplatenie dlhu z určitej zmluvy má
žalobca (veriteľ) povinnosť bremena tvrdenia v tom, že so žalovaným (dlžníkom) uzavrel zmluvu, že
na jej základe poskytol žalovanému určité plnenie a že žalovaný za toto plnenie neposkytol riadne
a včas dohodnutú náhradu (odplatu). Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy
preukazujúce tvrdené skutočnosti, žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno preukázať uzavretie zmluvy a
poskytnutie plnenia podľa nej. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca uniesol tak dôkazné

bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu. Žalovaný (dlžník) nie je procesným subjektom, ktorého by
sa vyššie spomenú procesné povinnosti netýkali, pokiaľ sa chce v konaní úspešne brániť, musí tvrdiť, že
za poskytnuté plnenie zaplatil a na svoje tvrdenie musí označiť dôkazy. Teória v tejto súvislosti hovorí o
tzv. presúvaní dôkazného bremena. Ide tu o rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi
účastníkov konania v závislosti na aktuálnom stave (priebehu) konania a na tom, ako právna norma
vymedzuje práva a povinnosti hmotnoprávneho vzťahu“.

Žalobca si uplatnil voči žalovanému nárok na zaplatenie zo zmluvy o nájme nebytových priestorov.
Zmluva o nájme nebytových priestor musí mať v zmysle § 3 ods. 3 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme
a podnájme nebytových priestorov v znení neskorších predpisov obligatórnu písomnú formu, musí
obsahovať predmet a účel nájmu, výšku a splatnosť nájomného a spôsob jeho platenia, a ak nejde
o nájom na neurčitý čas, čas, na ktorý sa nájom uzaviera. Pre prípad nedodržania písomnej formy
a zákonných náležitostí, zákon s takýmto nedodržaním spája neplatnosť nájomnej zmluvy. Aby súd
mohol preto v uvedenom prípade rozhodnúť o povinnosti žalovaného z uzatvorenej nájomnej zmluvy,
musel ako predbežnú otázku v prvom rade vyriešiť vôbec jej platnosť, nakoľko z neplatnej zmluvy
by nemohol priznať žalobcovi zmluvné plnenie. Avšak vzhľadom k tomu, že súdu zo strany žalobcu
nebola zmluva predložená, ani po výzve zo strany súdu, súd nemohol túto otázku ďalej uzavrieť.
Žalobca poukázal na to, že zmluvu nemá k dispozícii, že je u žalovaného. Súd k tomuto vyjadreniu
žalobcu uvádza, že je minimálne neštandardné, aby v prípade dvojstranného právneho úkonu, akým
uzatvorenie zmluvy medzi dvomi účastníkmi jednoznačne je, bola zmluva vyhotovená iba v jednom
vyhotovení. Ak by tomu aj tak bolo v uvedenom prípade, tým by sa sám žalobca vystavil situácii, že by
sa v prípade súdneho sporu dostal do dôkaznej núdze, nakoľko nemožno dôkazné bremeno, ohľadom
rozhodných skutočností, ktoré má preukazovať žalobca, presunúť na žalovaného. A vzhľadom k tomu, že
žalobca v konaní neposkytnutím dostatočných listinných dôkazov nepreukázal ním tvrdenú skutočnosť
o uzatvorení nájomnej zmluvy so žalovaným, s jej konkrétnymi právami a povinnosťami, súd žalobu ako
nedôvodnú zamietol.

Vzhľadom k nepreukázaniu tejto základnej žalobcom tvrdenej skutočnosti, súd považoval aj za
nadbytočné a v rozpore so zásadou hospodárnosti konania, vykonávanie ďalších dôkazov výsluchom
žalovaného a svedkov Q. H. a E. E., tak ako ich navrhol žalovaný, preto tieto návrhy na vykonanie
dokazovania zamietol. Ani uskutočnenie uvedených výsluchov by neviedlo k inému rozhodnutiu vo
veci, nakoľko ak nie je preukázaná vôbec existencia právneho vzťahu, potom preukazovať prípadné
uskutočnené plnenie na nepreukázaný právny vzťah, je bez právneho významu.

Žalobca je zodpovedný za výsledok sporu, nesie ako bremeno tvrdenia, tak bremeno dôkazu, v
prípade ktorých neunesenia, nemôže byť v spore úspešný. Žalobca bol súdom poučený o svojich
procesných právach a povinnostiach, ako aj o povinnosti podľa § 120 ods. 1 O. s. p.. Napriek
uvedenému uskutočnenému poučeniu, žalobca nepreukázal ním tvrdené skutočnosti, preto súd žalobu
ako nedôvodnú, zamietol.

Podľa § 142 ods.1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Vzhľadom k tomu, že žalovaný mal v konaní plný úspech, priznal mu súd náhradu trov konania, ktoré
pozostávajú z trov právneho zastúpenia vo výške 209,40 eur. Trovy právneho zastúpenia pozostávajú
z odmeny za tri úkony právnej služby a to príprava a prevzatie zastúpenia, písomné podanie na súd
týkajúce sa veci samej - vyjadrenie k žalobe zo dňa 11.05.2015 a účasť na konaní pred súdom dňa
30.10.2015. Za každý z týchto úkonov patrí právnemu zástupcovi žalobcu podľa § 10 ods. 1, § 13a ods.
1 písm. a, písm. c, písm. d/ vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z.
o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov
(ďalej len „vyhláška“), odmena vo výške 61,41 eur. Ku každému z týchto úkonov patrí právnemu
zástupcovi podľa § 16 ods. 3 vyhlášky aj režijný paušál - náhrada výdavkov na miestne telekomunikačné
výdavky a miestne prepravné vo výške 1/100 výpočtového základu pre príslušný rok, v ktorom bol úkon
právnej služby poskytnutý. Výpočtový základ v roku 2015 bol vo výške 839,- eur a 1/100 na účely
režijného paušálu, ktorá bola právnemu zástupcovi žalobcu priznaná predstavuje za rok 2015 sumu
8,39 eur.

V zmysle § 149 ods. 1 O.s.p. je žalobca povinný zaplatiť náhradu trov konania zo zákona na účet
právneho zástupcu žalovaného.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť ,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha.(§ 205 ods.1 O.s.p.)

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že :
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p.,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozdujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.