Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 15. november 2013

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 9C/193/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5811202601
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Hartelová

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2013:5811202601.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo, samosudkyňou Mgr. Zuzanou Hartelovou, v právnej veci žalobkyne M. I.,

rod. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. XXX, právne zastúpenej JUDr. Slavomírom Bachyncom,
advokátom so sídlom Podbiel 127, proti žalovanému C.. F. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U.. Ľ.
H. XXX/XX, F., právne zastúpenému spoločnosťou BUKNA, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom
Hviezdoslavovo námestie 1683, Dolný Kubín, IČO: 36 865 044, v konaní o zaplatenie sumy 31.000,-
€ s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalobkyňa je povinná nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 5.549,41 € (súdny poplatok
1.200,- € + trovy právneho zastúpenia 4.349,41 €), v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku, na
účet právneho zástupcu žalovaného.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa žalobou podanou na Okresnom súde Námestovo dňa 16.05.2011 domáhala voči
žalovanému zaplatenia sumy 20.000,- € s 9 % úrokom z omeškania ročne od 01.05.2011 do zaplatenia.
Žalobu odôvodnila tým, že so žalovaným uzatvorila kúpnu zmluvu, na základe ktorej jej bol žalovaný
povinný zaplatiť kúpnu cenu 35.000,- € za spoluvlastnícky podiel na byte č. X v bytovom dome s.č. XXX,
podiele na spoločných častiach a zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu na pozemku v U.,

ktorý bol predmetom zmluvy. Celková kúpna cena bola dohodnutá na 35.000,- €, pričom žalovaný sa
zaviazal, že túto jej bude splácať v mesačných splátkach po 5.000,- € do 30.06.2011, pričom ku dňu
podania žaloby dlžná suma predstavovala 20.000,- €. Úrok z omeškania žiadala od 01.05.2011, t.j. deň
po poslednej splatnej splátke.
Súd vo veci dňa 07.06.2011 vydal platobný rozkaz č.k. 6Ro/181/2011-12, ktorým žalobe žalobkyne
vyhovel. Žalovaný proti platobnému rozkazu podal v zákonom stanovenej lehote odpor (č.l. 13), v ktorom
poprel tvrdenie žalobkyne o nezaplatení časti kúpnej ceny vo výške 20.000,- €, pretože pred podpisom

zmluvy žalobkyni zaplatil celú cenu spoluvlastníckeho podielu k bytu, t.j. 35.000,- €. Žalobkyňa svojim
podpisom na kúpnej zmluve prevzatie tejto sumy aj potvrdila (bod 3 čl. V kúpnej zmluvy).
Podaním odôvodneného odporu došlo v zmysle § 174 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej
O.s.p.) k zrušeniu platobného rozkazu v celom rozsahu a súd vo veci nariadil pojednávanie na deň
14.03.2012, na ktorom vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a listinnými dôkazmi.
Žalobkyňa na pojednávaní zotrvala na svojom návrhu, keď zároveň žiadala pripustiť zmenu návrhu tak,
že žalovanému bude uložená povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 31.000,- € s 9 % úrokom z omeškania

ročne zo sumy 21.000,- € od 01.05.2011 a zo sumy 10.000,- € od 01.07.2011 do zaplatenia, všetko do 3
dní od právoplatnosti rozsudku, ako aj trovy konania a trovy právneho zastúpenia. O pripustenie zmeny
žaloby žiadala s poukazom na skutočnosť, že medzičasom sa stala splatná aj zvyšná časť kúpnej ceny,
po odpočítaní zálohy 4.000,- €Súd návrhu žalobkyne na pripustenie zmeny žaloby vyhovel a zmenu žaloby na pojednávaní, na ktorom
boli prítomní všetci účastníci konania, podľa § 95 ods. 1 O.s.p. pripustil.
Okresný súd na pojednávaní dňa 14.03.2012 následne rozhodol rozsudkom, v znení opravného

uznesenia zo dňa 18.04.2013, ktorým žalobu zamietol majúc zato, že kúpna zmluva, od ktorej žalobkyňa
odvodzuje svoj nárok uplatnený v konaní je pre rozpor s ustanovením § 37 Občianskeho zákonníka
neplatná. V priebehu konania boli súdu predložené dve kúpne zmluvy, pričom žalobkyňa nárok na
zaplatenie kúpnej ceny odvodzovala od kúpnej zmluvy, ktorú priložila k návrhu, datovanej dňom
15.11.2010, na základe ktorej jej však nemohol vzniknúť nárok na zaplatenie kúpnej ceny nakoľko ide

o absolútne neplatný právny úkon, keďže predmet zmluvy tak ako je uvedený v predmetnej kúpnej
zmluve nebol evidovaný na liste vlastníctva. Kúpna zmluva, od ktorej žalobkyňa odvodzovala svoj nárok
obsahovala viaceré nezrovnalosti, chyby, ktoré vo svojom súhrne robia uvedenú zmluvu zmätočnou,
nejasnou, čo ju robí neplatnou, z ktorého dôvodu na základe predmetnej kúpnej zmluvy nemohol medzi
účastníkmi vzniknúť zmluvný vzťah. Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie, na základe
ktorého Krajský súd v Žiline ako súd odvolací uznesením č.k. 10Co/247/2013-99 zo dňa 06.06.2013

rozsudokokresnéhosúduzrušilavecmuvrátilnaďalšiekonanie.Odvolacísúdvodôvodneníuviedol,že
zásadnou právnou okolnosťou v danom prípade je, že medzi účastníkmi konania bol uzavretý iba jeden
právny úkon (jedna kúpna zmluva) s nepochybne, hoci s chybami v písaní, špecifikovaným predmetom
- spoluvlastníckym podielom na byte navrhovateľky a za aktuálneho skutkového stavu je sporným "len"
dojednanie o splatnosti kúpnej ceny. Pokiaľ okresný súd rozlišuje dva samostatné právne úkony -

"zavkladovanú kúpnu zmluvu" a kúpnu zmluvu, "od ktorej si odvodzuje svoj nárok na zaplatenie kúpnej
ceny navrhovateľka" a na túto (druhú) následne vzťahuje absolútnu neplatnosť z dôvodu jej počiatočnej
nemožnosti, ide o nesprávne právne posúdenie. Existencia ďalšej verzie kúpnej zmluvy môže byť len
dôkazom pri posudzovaní okolností, či existovala vôľa navrhovateľky uzavrieť kúpnu zmluvu s takým
dojednaním splatnosti kúpnej ceny, ako to tvrdí navrhovateľka, t.j. v splátkach 6 x 5.000 €. Úlohou

okresného súdu bude vyhodnotiť z daného hľadiska (aj) otázku významu splatnosti kúpnej ceny, resp.
jej úhrady.
Po doručení rozsudku odvolacieho súdu okresný súd vykonal pojednávanie dňa 18.10.2013 a
15.11.2013, na ktorom v súlade s § 119 ods. 5 O.s.p. oboznámil obsah prednesov a vykonaných dôkazov
- výsluch žalobcu a žalovaného, kópiu kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX priloženej k návrhu (č.l. 4-7),

ktorej originál bol predložený žalobkyňou na pojednávaní, výpis z LV č. XXXX, kat. úz. U. (č.l. 27-28),
výpis z LV č. XXXX, kat. úz. U. (č.l. 29-30), odpis z katastrálneho operátu - kópiu rozhodnutia Správy
katastra U. č. V XXXX/XX (č.l. 31), ktorého súčasťou bola i kúpna zmluva zo dňa XX.XX.XXXX (č.l.
32-34), výpis z LV č. XXXX, kat. úz. U. (č.l. 35-36), ako aj ostatného obsahu spisu a opätovne vypočul
účastníkov konania a doplnil dokazovanie výsluchom svedka G. I. a oboznámením vyšetrovacieho spisu

OR PZ Dolný Kubín ČVS: ORP-173/OEK-DK-2011.
Žalobkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že všetko pripravil žalovaný, ona bola v tom čase v A.. Telefonicky
sa dohodli a žalovaný pripravil zmluvy, ktoré jej dal podpísať a ktoré išli overiť. Koľko bolo zmlúv uviesť
nevedela.Uviedla,žechcelakúpiťdruhúpolovicubytu,ktorejvlastníkomboljejbývalýpriateľ,alenemala
dosť peňazí. Volala žalovanému, ktorý jej povedal, že ak to chce predať, tak to od nej kúpi. Potom sa

telefonicky dohodli, kedy príde domov. Prišla autobusom do U. XX.XX.XXXX medzi 8-9 hod. doobeda,
asi po 5 minútach sa stretla so žalovaným a išli spolu do F. pred nejakú kanceláriu, kde v aute čakala
na žalovaného, ktorý išiel pre papiere. Potom išli overiť podpisy na matriku v F. a odtiaľ išli rovno do U.,
inde neboli. Potom čo bola žalobkyni predložená kúpna zmluva predložená na pojednávaní žalovaným,
žalobkyňa uviedla, že túto zmluvu nikdy nevidela. Je to jej podpis, ale nevie povedať ako to spravil. Bola

niečo podpisovať na notárskom úrade v U., ale neoverovala si čo podpisuje, dôverovala mu. Nebolo jej
divné, že boli overovať v F. aj v U., ako právnikovi mu verila. Kúpnu zmluvu, ktorú pripojila k návrhu, si
prečítala až v januári, keď jej nezaplatil prvú splátku. Kúpnu cenu si dohodli 35.000,- €, splátky po 5.000,-
€, ktoré mal žalovaný zaplatiť do júna 2011, pričom 4.000,- € jej dal v aute na parkovisku pred F.. Tých
1.000,- € jej mal dať v splátkach. Z tých 4.000,- € mu ešte vrátila 100,- €, lebo vravel, že bude potrebovať

na poplatky. Doklad o príjme 4.000,- € žalovanému nevystavila. Splátky jej mal žalovaný zaplatiť na účet,
číslo účtu mu dala v aute na papieriku. Neoverovala si či je kúpna zmluva správna. Išla naspäť do A. a
žalovaný vravel, že všetko vybaví. Žalovaného vyzývala na úhradu splátok, volala mu, aj písala sms-ky.
Vravel, že jej peniaze pošle, aj že jej už nejaké peniaze poslal. Na otázku právneho zástupcu uviedla,
že sa na splátkach nedohodli, ale hovoril, že nemá toľko peňazí v hotovosti. So splátkami súhlasila, keď

to malo byť splatné do 6 mesiacov, peniaze hneď nepotrebovala. Overiť podpisy boli najskôr v F., až
potom išli ku notárke M. do U..
Na pojednávaní dňa 18.10.2013, po zrušení pôvodného rozsudku okresného súdu, žalobkyňa uviedla,
že keď chcela predať byt, volala najskôr žalovanému, a tento povedal, že ho kúpi. Najskôr sa dohodli,že ho kúpi hneď, za hotové, potom volal, že nemá v hotovosti, tak sa dohodli na splátkach. Dal jej v
aute tých 4 000 €, z ktorých mu ešte 100 € dala, ale splátka, ktorú čakala v januári neprišla. Stále mu
volala, aj sa s ním rozprávala, vravel jej aj, že už poslal, ale nič jej neprišlo. Písal jej sms-ky. V marci

2011 išla aj s manželom za žalovaným, tento ale nechcel ísť do auta aj s manželom, povedal jej, že
v U. jej peniaze dá. Nakoniec išli všetci traja do Námestova, boli dole pri O.. Vravel, že mu niekto má
doniesť peniaze, ale nikto neprišiel. Potom ich zaviezol pred políciu, že ich ide udať za vydieranie, potom
ich zaviezol do F. pre auto a ona potom s manželom išla na políciu do U., kde na neho podali trestné
oznámenie. Nápad so splátkami bol žalovaného. Ona s tým nebola až tak spokojná, ale súhlasila s tým,

ubezpečil ju, že je právnik, že to napíše a že sa nemá čoho báť. Nie je pravda, že by bola v prevádzke
žalovanéhoohľadnezaplateniakúpnejceny,anižebyjejtamnejaképeniazedal.Návrhnavkladpodával
žalovaný. Vlastníkom druhej polovice bytu bol L. C.. So žalovaným sa poznala predtým asi dva roky.
Dôverovala mu, iného právnika nepoznala. Nevie kedy žalovaný odkúpil druhú polovicu bytu, ani či v
hotovosti, alebo na splátky, nezaujímala sa o to. Komunikáciu so žalovaným vymazala, potom sa aj
snažili zabezpečiť výpisy sms správ cez políciu, ale už sa to nedalo, bolo neskoro. Pri komunikácii so

žalovaným bol prítomný len jej manžel, v tom čase boli v A..
Žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že dňa 23.11.2010 ráno prišla žalobkyňa do prevádzky do kasína,
kde mal prichystané peniaze. V tom čase mala žalobkyňa k dispozícií kúpnu zmluvu, na ktorej obsahu
boli dohodnutí. Táto zmluva obsahovala všetky náležitosti a podmienky. Žalobkyňa si zrátala peniaze a
potom išli overiť podpisy k notárke M., tam overili dva podpisy predávajúcej. Potom mu povedala, že by

chcela tiež kópiu na čo jej povedal, že na katastri jej ju dajú. Naliehala však, tak išli do F., kde narýchlo
vytlačil dve kúpne zmluvy, ale nešlo o zmluvu, na ktorej obsahu boli dohodnutí ale len o pracovnú verziu,
nie finálnu. Tieto vytlačil a išli na matriku do F.. Túto zmluvu ani nečítal, len ju po vizuálnej stránke
skontroloval. Tieto sa v označení účastníkov zhodovali, ale podmienky neboli dohodnuté. Nie je pravda,
že žalobkyňa kúpnu zmluvu nečítala, mala ju celý čas k dispozícií, kým prišli k notárke a kým došlo k

osvedčeniu podpisu. Inak by nepodpísala, keby neprevzala kúpnu cenu. Zmluvy, ktoré boli dodatočne
vytlačené sa nielen nezhodujú v čísle LV a súpisnom čísle, ale je tam omnoho viac nezrovnalostí - údaj
o zastavanom pozemku, popis bytu, rozloha. Ide o niečo neexistujúce, čo sa vzťahovalo na niečo iné.
Konanie žalobkyne považuje za účelové, nakoľko mali v minulosti vzťah a nerozišli sa v dobrom. Na
otázky žalovaný uviedol, že on vizuálne kontroloval len účastníkov zmluvy, nepovažoval za potrebné

kontrolovať celú zmluvu, keďže to bolo až po podpise zmluvy. Malo to slúžiť len pre žalobkyňu, ak by to
niekedy potrebovala. Vravel jej, že na katastri jej kedykoľvek kópiu dajú, ale ona ju chcela mať. Vyhotovil
len dve vyhotovenia kúpnej zmluvy, ktoré sa dali overiť a dali sa na kataster. Žalobkyni nevystavil nijaký
výdavkový doklad, nakoľko to nepovažoval za potrebné. V zmluve bolo uvedené, že žalobkyňa prevzala
celú kúpnu cenu. Nevyzývala ho na zaplatenie splátok, lebo žiadne neboli dohodnuté. Volala mu len

keď sa išla vydávať, že potrebuje nejaké peniaze, či by jej ich nemohol dať. Peniaze na kúpu bytu mal z
podnikateľskej činnosti, má aj pôžičky. Skutočnosť, že žalobkyňa predáva byt sa dozvedel od žalobkyne,
nakoľko boli v spoločnom vzťahu. Pokiaľ ide o kúpu bytu, žalobkyňa ponúkla byt jemu. Má peniaze z
podnikateľskej činnosti, ale aj peniaze od fyzických osôb, aj od rodičov a tieto má v kope. Má známych,
ktorí mu niečo dajú, keď potrebuje, má aj v trezore. Konkrétne na kúpu tohto bytu od žalobkyne mal

požičané od rodičov. Zmluva o pôžičke medzi rodičmi a ním nebola vyhotovená písomne. Kúpnu zmluvu,
ktorú podpísali v U., vyhotovil u seba doma. Zmluva bola vyhotovená len v dvoch exemplároch, lebo
na kataster stačili len dve. Kópie nevyhotovili u notárky, lebo žalobkyňa naliehala a jeho to nenapadlo,
chcela ich až potom, keď odišli od notárky. Rozdiely v zmluvách odôvodnil tým, že ide o rozpracovanú
zmluvu, ukladá si každú pracovnú verziu. Splátky sa do zmluvy dostali z nejakej inej, predchádzajúcej

zmluvy. Zmluvu, ktorá bola zavkladovaná, si prešli v prevádzke v U.. Pri zmluvách neboli vytlačené listy
vlastníctva. Pokiaľ by vedel, že zmluvy, ktoré vytlačil v F. nie sú platné, tak by ich nepodpísal a nedal
overiť. Celé konanie považuje z jej strany za účelové. Zmluva, na ktorej sa dohodli bola podpísaná u
notárky M. v U., a táto bola aj zavkladovaná.
Po zrušení rozsudku okresného súdu, na pojednávaní dňa 15.11.2013, žalovaný uviedol, že so

žalobkyňou bolo od začiatku dohodnuté, že dostane peniaze v hotovosti, vôbec sa nerozprávali o
splátkach. Boli dopredu dohodnutí, že bude mať pripravené zmluvy, kedy príde a že peniaze budú v
hotovosti. Ohľadne kúpnej zmluvy so žalobkyňou komunikoval telefonicky, predtým kupoval polovičný
podiel od pána C. a bolo dohodnuté, že to bude za rovnakých podmienok. Zmluvu s pánom C.
vyhotovoval on. Je možné, že zmluvu, ktorá bola overená v F. vyhotovoval z nejakej inej ako pracovnú

verziu, túto nedokončil a potom prerobil zmluvu, ktorú robil pre pána C., keďže táto bola rovnaká, keď
zistil, že to má byť vlastne totožná zmluva. So žalobkyňou sa pred uzavretím zmluvy poznali asi 2 roky,
neboli partneri, ale intímne sa stýkali. Bolo to v čase, kedy už s pánom C. nebola, s týmto nefungovala
už dlhšie. So žalobkyňou sa na uzavretí zmluvy dohodli ešte predtým ako odkúpil podiel od pána C..Potom bolo s ňou dohodnuté, že príde podpísať zmluvu. Dohadovali sa osobne aj telefonicky. V tom
čase mal finančné prostriedky na kúpu bytu. Keď žalobkyňa predávala byt, s G. I. ešte neboli manželia.
Je pravda, že za ním s manželom bola, ale tento sa mu začal vyhrážať ľuďmi zo zahraničia - z Z. a pod.,

že bude platiť, bál sa, a preto išiel k polícii, ak by sa niečo stalo. Oni mu nastúpili do auta, používali čisto
výpalnícke metódy. Nevie už či ich viezol naspäť do F., alebo či vystúpili v Námestove. Žalobkyňa sa mu
ozvala asi po roku po predaji bytu, že by sa chcela stretnúť, nespomína si kvôli čomu mu volala.
Svedok G. I., manžel žalobkyne, uviedol, že vedel, že manželka má byt, ktorý sa rozhodla predať
žalovanému. Vravela, že je to právnik, tak sa o to nezaujímal. V novembri 2010 išli domov, aby mohla

uskutočniť predaj. Vravela, že žalovaný to chce na splátky. V januári 2011 mali svadbu, tak prišli domov,
peniaze stále nechodili. Manželka žalovanému telefonovala, vravel, že vie, ale že musí počkať, že to
trvá dlhšie. Po svadbe išli do A., peniaze na účet stále nechodili. Bol pri tom, keď manželka žalovanému
volala, potom však žalovaný prestal dvíhať telefóny a neodpisoval ani na sms. Išli potom za ním. Ešte
predtým chcel, aby mu manželka ukázala tú zmluvu a keď ju čítal hneď vedel, že to nie je žiadna zmluva,
nakoľko tiež predával byt a zmluva bola zviazaná, táto nebola ani zviazaná a pri cene sa písalo, že na

splátky, potom ďalej, že je to v hotovosti, boli popletené dátumy. Hneď vedel, že je to podvod. Keď prišli
za žalovaným, tento vravel, že čo od neho manželka chce, keď všetky peniaze dostala. Vravel, že je to
vydieranieažepôjdenapolíciu.BolotovU..Potomišlinapolíciu.Opredajbytusazačalzaujímaťažkeď
manželke nechodili peniaze. V deň, keď ho manželka predala si volali, vtedy mu povedala, že ho kúpil
na splátky. Vravela, že prvú splátku jej dal 4000 € a ďalšia splátka nevie či mala byť v decembri alebo

v januári. Bol prítomný pri telefonických rozhovoroch žalobkyne so žalovaným, o inom nehovorili. Videl,
keď manželka žalovanému písala, písala mu napr. "F. prečo si ma osral". Jeho odpovede nevidel. Bol pri
tom, keď žalobkyňa hovorila so žalovaným ešte pred svadbou, vravel jej, že o tom vie, ale že ten prevod
trvá. Pri osobnom stretnutí nebol. Počul v telefóne ako to hovorí. Keď žalovaný nedvíhal telefóny išli za
ním, zistili kde býva, bolo to v Trstenej alebo v F.. Akurát vyšiel z domu a pýtal sa manželky, čo tam chcú.

Keď sa ho pýtala prečo jej neplatí vravel, že však jej už peniaze dal. Vravel potom, aby šli s ním, chcel
aby manželka išla s ním a on za nimi autom, s čím ale nesúhlasil. Počas cesty sa manželka žalovaného
stále pýtala, prečo jej to spravil. Do U. išli, lebo žalovaný vravel, že jej tie peniaze dá, ale nemá ich pri
sebe. V U. stáli pri priehrade, potom išli k daňovému úradu, potom na parkovisko pred políciu.
Žalobkyňa ako prílohu žalobného návrhu predložila kúpnu zmluvu (č.l. 4-7) uzavretú v zmysle § 5 zákona

č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, datovanú dňom 15.11.2010. Predmet
zmluvy bol definovaný ako spoluvlastnícky podiel o veľkosti ? k
a) bytu č. X, nachádzajúcemu sa na X. poschodí bytového domu súp. č. XXX, vchod č. X, postaveného
na pozemku podľa písm. c), zapísaného na LV č. XXXX, k.ú. U., obec U. a
b) spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadenia bytového domu vo výške

XXXX/XXXXX.
Kúpna cena bola dohodnutá v čl. V zmluvy na celkovú sumu XX.XXX,- €.
Čl. V zmluvy následne obsahuje dva body 2 týkajúce sa splatnosti kúpnej ceny, kde v prvom bode je
ustanovené, že kupujúca prevzala 5.000,- € a do 30.06.2010 zvyšnú časť vo výške 30.000,- € od januára
do júna vždy do konca mesiaca po 5.000,- €. Druhý bod 2 ustanovuje, že kúpna cena dojednaná v čl.

V ods. 1 zmluvy je splatná v deň podpísania zmluvy oboma zmluvnými stranami. Následne bod 3 čl. V
ustanovuje, že predávajúca podpísaním zmluvy prehlasuje, že v deň uzatvorenia zmluvy prevzala od
kupujúceho v hotovosti celkovú kúpnu cenu dojednanú v čl. V ods. 1 zmluvy.
Z listu vlastníctva č. XXXX, kat. úz. U. (č.l. 29-30) mal súd preukázané, že na uvedenom liste vlastníctva
sú evidované nehnuteľnosti - pozemky parc. č. XXXX, XXXX, XXXX a XXXX (orná pôda a trvalé trávne

porasty), spoluvlastníkov Y. L., G. L. a W. R..
Žalovaný na pojednávaní predložil kúpnu zmluvu, na základe ktorej bol vykonaný vklad vlastníckeho
práva do katastra nehnuteľností pod V XXXX/XX (č.l. 32-34). Podľa označenia zmluvy ide rovnako o
zmluvu uzavretú v zmysle § 5 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov,
zmluva je však datovaná dňom 23.11.2010. Predmetom zmluvy bol spoluvlastnícky podiel o veľkosti ? k

a) bytu č. 5, nachádzajúceho sa na 1. poschodí bytového domu súp. č. XXX, vchod č. 8, postaveného
na pozemku podľa písm. c), zapísaného na LV č. XXXX, k.ú. U., obec U.,
b) spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach Bytového domu vo výške
XXXX/XXXXX,
c) spoluvlastníckeho podielu na pozemku KN-C parc. č. XXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere

XXX m2, zapísaného na LV č. XXXX, k.ú. U., obec U. vo výške XXXX/XXXXX. Spoluvlastníckemu
podielu vo výške XXXX/XXXXX zodpovedá XX,XX m2 výmery zastavaného pozemku.
VbodeVboladohodnutákúpnacenabytuvovýške35.000,-€,ktorájevzmyslebodu2cit.článkusplatná
v deň podpísania zmluvy oboma zmluvnými stranami. Následne bod č. 3 ustanovuje, že predávajúcapodpísaním zmluvy prehlasuje, že v deň uzatvorenia tejto zmluvy prevzala od kupujúceho v hotovosti
kúpnu cenu dojednanú v čl. V ods. 1 zmluvy.
Z vyšetrovacieho spisu OS PZ Dolný Kubín ČVS: ORP-173/OEK-DK-2011 v trestnej veci proti

obvinenému C.. G.. F. D. pre zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, 3 písm. a) Tr. zák. vyplýva, že v
predmetnom konaní bola ako svedok, mimo iných, vypočutá G. Q., pracovníčka Matričného úradu v
Trstenej, ktorá uviedla, že podľa nej došlo k podpisu v dopoludňajších hodinách, nakoľko krátko po tom
ako došlo k podpisu odchádzala na obed. Boli prví v ten deň, čo overovali podpisy, mohlo to byť medzi
10:00 hod. a 11:00 hod., ďalšie podpisy boli overené až poobede (výpoveď svedkyne z vyšetrovacieho

spisu, č.l. 151-152, správa č.l. 175). Vo vyšetrovacom spise sa nachádzal aj kópia osvedčovacej knihy
Notárskeho úradu JUDr. Lonekovej, Námestovo, z ktorej vyplýva, že dňa 23.11.2010 bol overený podpis
žalobkyne pod por. č. O. (č.l. 150), pričom podľa správy Notárskej komory SR (č.l. 176) bolo uvedené
registračné číslo v Notárskom centrálnom registri zaregistrované dňa 23.11.2010 o 08:51 hod. (č.l. 176).
Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav, z ktorého, viazaný
právnym názorom vysloveným odvolacím súdom, vyvodil nasledovné právne závery:

I keď v konaní boli predložené dve vyhotovenia kúpnej zmluvy - jedna žalobkyňou a druhá žalovaným,
ktoré sa odlišujú v dátume uzavretia zmluvy, v predmete zmluvy a v otázke splatnosti, kde zmluva
predložená žalobkyňou obsahuje rozsiahle chyby v písaní, mal súd v zmysle intencií rozhodnutia
Krajského súdu v Žiline, ako aj výpovede žalovaného, zato, že medzi účastníkmi konania bola
uzavretá len jedna kúpna zmluva, ktorej predmetom bol spoluvlastnícky podiel žalobkyne na byte č. 5,

nachádzajúcom sa na 1. poschodí bytového domu súp. č. XXX, vchod č. 8, postaveného na pozemku
podľa písm. c), zapísaného na LV č. XXXX, k.ú. U., obec U., spoločných častiach a zariadeniach
predmetného bytového domu a pozemku KN-C parc. č. XXX/X, zapísanom na predmetnom liste
vlastníctva. Skutočnosť, že medzi žalobkyňou a žalovaným došlo k prevodu spoluvlastníckeho podielu
na predmetnej nehnuteľnosti nakoniec nebola medzi účastníkmi konania ani sporná. Spornou bola

otázka splatnosti kúpnej ceny a otázka zaplatenia kúpnej ceny, keď podľa vyjadrenia žalobkyne, bola
splatnosť kúpnej ceny dohodnutá v splátkach s tým, že žalovaný uhradil len prvú splátku, z ktorej mu
ešte vrátila XXX,- €, pričom žiadnu ďalšiu splátku žalovaný neuhradil.
Pokiaľ ide o otázku splatnosti kúpnej ceny, súd na základe vykonaného dokazovania - výsluchu
účastníkov konania a kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX (č.l. 32-34), dospel k záveru, že medzi

účastníkmi zmluvného vzťahu nedošlo k dohode o úhrade kúpnej ceny za predmetný byt v splátkach.
Z obsahu kúpnej zmluvy, čl. V, bodu 2., vyplýva, že splatnosť kúpnej ceny bola dohodnutá dňom
podpísania zmluvy oboma zmluvnými stranami, bez toho, aby boli dohodnuté splátky. Čl. V, bod 3.
kúpnej zmluvy zároveň obsahuje prehlásenie predávajúcej, že v deň uzatvorenia zmluvy prevzala od
kupujúceho v hotovosti celkovú kúpnu cenu dojednanú v čl. V ods. 1 zmluvy. Žalovaný v súlade s

predloženou kúpnou zmluvou uviedol, že kúpna cena bola splatná pri podpise kúpnej zmluvy, kedy
cenu bytu aj vyplatil, na splátkach sa nedohodli. I keď žalovaná, na rozdiel od žalobcu, uviedla, že
úhrada kúpnej ceny bola dohodnutá v splátkach, o čom svedčí aj verzia kúpnej zmluvy ňou predloženej
(č.l. 4-7), súd nemal uvedenú skutočnosť za preukázanú. V danom prípade, i keď žalobkyňa predložila
verziu kúpnej zmluvy, z ktorej vyplýva dohoda o úhrade kúpnej ceny v splátkach, táto kúpna zmluva

zároveň obsahuje aj ustanovenie o uhradení kúpnej ceny jednorazovo, pri podpise zmluvy. Vzhľadom
na absenciu akéhokoľvek iného dôkazu, ktorý by nasvedčoval, že došlo k dohode o splátkach, nebol
dôvod neveriť výpovedi žalovaného, že v danom prípade išlo len o pracovnú verziu kúpnej zmluvy (aj
vzhľadom na značné množstvo chýb v predmetnej verzii kúpnej zmluvy), ktorá v konečnom dôsledku
bola uzavretá inak (pokiaľ ide o splatnosť kúpnej ceny), pričom k vydaniu tejto "pracovnej" verzie

žalovanej došlo omylom. Je zrejmé, že v danom prípade stáli proti sebe výpoveď žalobkyne a výpoveď
žalovaného, pričom výpoveď žalovaného, v kontexte s ďalšími nezávislými dôkazmi - kúpnou zmluvou
zo dňa 23.11.2010, nesporne podpísanou i žalobkyňou, výpoveďou svedkyne G. Q. v trestnom konaní
OR PZ Dolný Kubín ČVS: ORP-173/OEK-DK-2011, ako aj správou Notárskej komory SR, sa javí byť
dôveryhodnejšia. Jediný ďalší dôkaz, okrem výpovede žalobkyne, ktorý by nasvedčoval na pravdivosť

jej výpovede, čo sa týka splatnosti kúpnej ceny, je výpoveď svedka G. I., ktorý je však manželom
žalobkyne, pričom tento mal informácie o danej veci len sprostredkovane, a to práve od žalobkyne.
Samotná žalobkyňa v konaní uviedla, že nemala záujem o uhradenie kúpnej ceny v splátkach, s týmto
mala súhlasiť až na základe žiadosti žalovaného, čo však nebolo v konaní preukázané.
Rovnako nemal súd preukázané, že by nedošlo k úhrade kúpnej ceny pri podpise zmluvy, ako to uviedol

žalovaný a ako sa to nakoniec konštatuje aj v čl. 5, bode 3. kúpnej zmluvy (č.l. 32-34). Je zrejmé,
že v konaní, aj pokiaľ ide o zaplatenie kúpnej ceny, stoja proti sebe výpoveď žalobkyne a výpoveď
žalovaného, pričom ďalšie vykonané dôkazy - konečná verzia kúpnej zmluvy zo dňa 23.11.2010,
na základe ktorej bol povolený vklad do katastra nehnuteľností, obsah vyšetrovacieho spisu OR PZDolný Kubín ČVS: ORP-173/OEK-DK-2011 (predovšetkým už spomenutá výpoveď svedkyne G. Q. a
oznámenie Notárskej komory SR) - nasvedčujú skôr na pravdivosť výpovede žalovaného, ktorý uviedol,
že najskôr boli overiť zmluvu v U. u C. M. a až potom čo žalobkyňa požadovala vyhotovenie zmluvy

aj pre seba, bol jej ju vytlačiť v F. a následne išli túto zmluvu v F. aj overiť. Výpoveď žalobkyne, že
najskôr overili zmluvu v F. a až potom v U., je uvedenými dôkazmi vyvrátená. Vzhľadom na uvedené
skutočnosti súd nemal dôvod neveriť výpovedi žalovaného aj pokiaľ ide o úhradu kúpnej ceny, keď túto
skutočnosť nakoniec potvrdila i žalobkyňa podpisom kúpnej zmluvy. Pokiaľ žalobkyňa, resp. jej právny
zástupca poukazoval nato, že i v kúpnej zmluve s L. C. ohľadne ostatného spoluvlastníckeho podielu k

predmetnému bytu bolo uvedené, že kúpna cena bola zaplatená pri podpise zmluvy, ktorá skutočnosť sa
neukázala ako pravdivá, samotná táto skutočnosť neznamená, že tomu tak bolo aj v prípade žalobkyne
(t.j., že nedošlo k úhrade kúpnej ceny pri podpise zmluvy), najmä keď v konečnom dôsledku L. C.
bola vyplatená celá kúpna cena, čo aj sám potvrdil. Žalovaná pritom v konaní nenavrhla žiadne ďalšie
dôkazy (okrem výsluchu Q. H., C. H., F. L. - rodinných príslušníkov žalobkyne a priateľky žalobkyne K.
L., viď zápisnica z pojednávania č.l. 39, ktoré však súd zamietol vzhľadom na to, že títo neboli priamy

svedkovia predmetného úkonu, pričom informácie o danej veci majú len sprostredkovane od žalobkyne),
ktoré by preukázali, že nedošlo k vyplateniu kúpnej ceny. Za daného stavu má súd potom zato,
že skutkový stav tvrdený žalobkyňou je nepreukázaný, žalobkyňa v tomto smere neuniesla dôkazné
bremeno. Súd dáva do pozornosti, že dôkazným bremenom (v spojitosti s dôkaznou povinnosťou)
sa rozumie zodpovednosť účastníka za výsledok konania, ktorý závislá od zistených navrhnutých

a vykonaných dôkazov. Zmysel uplatňovania dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho
uplatnenia základného práva na súdnu ochranu aj v prípadoch, v ktorých súd napriek vykonanému
dokazovaniu nemá jednoznačne preukázaný skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V takom prípade
musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze, ktorej dopad (neúspech v konaní) pričíta tomu účastníkovi,
na ktorom predovšetkým podľa predpisov hmotného práva, leží dôkazné bremeno, t.j. zodpovednosť

za preukázanie skutočnosti významnej z hľadiska hmotného práva. Dôkazné bremeno preukázania
rozhodujúcich skutočností spočíva primárne na účastníkovi tvrdiacom, že stav zakladajúci jeho práva
nastal - na žalobcovi. Nesplnenie dôkaznej povinnosti potom vedie k rozhodnutiu súdu vychádzajúcemu
zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkmi v opačnom procesnom postavení
než je účastník, ktorý nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť.

V súvislosti s daným konaním dáva súd zároveň do pozornosti zásadu, ktorá platila už v rímskom práve,
a ktorá je jedným zo základných princípov právneho poriadku, podľa ktorej "vigilantibus iura scripta
sunt", t.j. "práva patria len bdelým" (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa
aktívnezaujímajúoochranuavýkonsvojichprávaktorísvojeoprávneniauplatňujúvčasasdostatočnou
starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv,

aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením, či zanedbaním môžu strácať svoje práva
majetkové, osobné, satisfakčné a pod.. Pokiaľ by mal súd uveriť výpovedi žalobkyne, ktorú však nemal
preukázanú ďalšími dôkazmi, táto nepostupovala v súlade s touto zásadou, nakoľko je zrejmé, že konala
bez dodržania obvyklej miery opatrnosti, keď podpísala kúpnu zmluvu bez toho, aby si ju prečítala,
rovnako podpísala i prehlásenie, že kúpna cena bola zaplatená pri podpise kúpnej zmluvy, keď zároveň

nežiadala potvrdenie od odporcu, že mu "požičala" - vrátila časť prvej splátky na úhradu poplatkov,
pričom podozrenie nenadobudla ani pri opakovanom overovaní podpisov.
Na základe uvedených skutočností súd, majúc zato, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno,
nepreukázala, že kúpna cena nebola uhradená, žalobu žalobkyne ako nedôvodnú zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci

plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Úspešným účastníkom konania je žalovaný, preto mu patrí
náhrada trov konania.
Žalovaný si uplatnil náhradu trov konania pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku za odpor
vo výške 1.200,- € a trov právneho zastúpenia vo výške 5.337,42 € za 7 úkonov právnej služby.

Na základe výzvy súdu žalovaný dňa 28.02.2012 zaplatil na účet súdu súdny poplatok za odpor proti
platobnému rozkazu vo výške 1.200,- € (č.l. 23). Výška súdneho poplatku zodpovedá pol. č. 1 písm. a),
v spojení s pozn. 5 k pol. 1 Sadzobníka súdnych poplatkov tvoriaceho prílohu zákona č. 71/1992 Zb. o
súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov.
Pi rozhodovaní o trovách právneho zastúpenia súd vychádzajúc z ustanovenia § 9 ods. 1, § 10 ods.

1 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služiebvzneníneskoršíchpredpisovpriznalžalobcovináhradutrovprávnehozastúpeniazašesťúkonov
právnej služby:
1/ prevzatie a príprava zastúpenia dňa 01.03.2012 (§ 14 ods. 1 písm. a) cit. vyhlášky) ... 370,14 €+ režijný paušál (§ 16 ods. 3 cit. vyhlášky) ... 7,63 €
2/ účasť na pojednávaní dňa 14.03.2012 od 12:15 hod. do 12:40 hod., od 12:50 hod. do 14:40 hod. a
od 14:0 hod. do 15:15 hod., t.j. v trvaní 2 hod. 40 min. (§ 14 ods. 1 písm. c) cit. vyhlášky) ... 939,48 €

+ režijný paušál 7,63 €
+ náhrada za stratu času (§ 17 ods. 1 cit. vyhlášky) 4 x ? hod., t.j. 4 x 12,71 = 50,84 €
3/ písomné podanie na súd - odvolanie zo dňa 16.07.2012 voči trovám konania rozsudku zo dňa
14.03.2011 (§ 14 ods. 3 písm. b) cit. vyhlášky), ? tarif. odmeny ... 234,87 €
režijný paušál ... 7,63 €

4/ písomné podanie na súd - vyjadrenie k odvolaniu žalobkyne zo dňa 19.10.2012 (§ 14 ods. 1 písm.
b) cit. vyhlášky) ... 469,74 €
režijný paušál ... 7,63 €
5/ účasť na pojednávaní dňa 18.10.2013 od 12:15 hod. do 13:35 hod. t.j. v trvaní 1 hod. 10 min. (§ 13a
ods. 1 písm. d) cit. vyhlášky účinnej od 01.07.2013) ... 469,74 €
režijný paušál ... 7,81 €

+ náhrada za stratu času (§ 17 ods. 1 cit. vyhlášky) 4 x ? hod., t.j. 4 x 13,01 = 52,04 €
6/ účasť na pojednávaní dňa 15.11.2013 od 12:15 do 14:20 hod. t.. v trvaní 2 hod. 5 min. (§ 13a ods. 1
písm. d) cit. vyhlášky účinnej od 01.07.2013) ... 939,48 €
+ režijný paušál 7,81 €
+ náhrada za stratu času (§ 17 ods. 1 cit. vyhlášky) 4 x ? hod., t.j. 4 x 13,01 = 52,04 €

Trovy právneho zastúpenia spolu: 3.624,51 € + 724,90 € (DPH 20% (§ 18 ods. 3 cit. vyhlášky)) =
4.349,41.
Spolu trovy konania žalovaného teda predstavujú 5.549,41 € (súdny poplatok 1.200,- € + trovy
právneho zastúpenia 4.349,41 €), na náhradu ktorých súd ako neúspešného účastníka konania zaviazal
žalobkyňu, ktorá je povinná nahradiť žalovanému trovy konania v lehote 3 dní od právoplatnosti

rozsudku. Oproti uplatnenému nároku súd nepriznal odmenu za úkon právnej služby - odpor proti
platobnému rozkazu nakoľko zo spisu nevyplýva, že by tento úkon bol vykonal právny zástupca
žalovaného, keď odpor je zo dňa 24.06.2011, pričom k prevzatiu právneho zastúpenia došlo až dňa
01.03.2012. Pokiaľ ide o odmenu za úkon právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia dňa
01.03.2012, odmena za tento úkon patrí len vo výške 370,14 €, nakoľko v tom čase bolo predmetom

konania len zaplatenie sumy 20.000,- €. Rovnako v sume nižšej priznal súd odmenu za úkon právnej
služby - odvolanie zo dňa 16.07.2012 voči trovám konania rozsudku č.k. 9C/139/2011-46 zo dňa
14.03.2011, nakoľko v danom prípade nešlo o odvolanie čo do veci samej, ale len voči výroku o trovách
konania, z ktorého dôvodu odmena za tento úkon právnej služby patrí len vo výške ? tarifnej odmeny.
Pokiaľ ide o režijný paušál, tento k úkonom - účasť na pojednávaní dňa 14.03.2012 a 15.11.2013 patrí

len 1x, nie 2x ako si ich uplatnil žalovaný. Pokiaľ ide o cestovné, súd žalovanému náhradu cestovného
nepriznal, nakoľko tento nepredložil technický preukaz od motorového vozidla, ktoré malo byť použité,
keď zároveň neuviedol, že došlo k použitiu motorového vozidla a akého. Bolo povinnosťou právneho
zástupcu trovy právneho zastúpenia nielen vyúčtovať, ale tieto aj preukázať.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Námestovo ku Krajskému súdu v Žiline.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup

súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

V prípade, že nebude splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z
rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného
zákona (zákon č. 233/1995 Z.z.).