Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, September 22, 2015

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 7C/213/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4412221429
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 09. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Arpád Pastorek
ECLI: ECLI:SK:OSKN:2015:4412221429.2

Rozhodnutie

Okresný súd Komárno v konaní pred samosudcom JUDr. Arpádom Pastorekom v právnej veci žalobcu:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova č. 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. : Fridrich
Paľko, s.r.o., IČO: 36 864 421, so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, proti žalovanej: Slovenská
republika - Ministerstvo spravodlivosti SR o domáhal náhrady majetkovej škody 1.077,66 EUR a
nemajetkovej ujmy 215,53 EUR, takto

r o z h o d o l :

Súd uplatnený návrh navrhovateľa na rozhodnutie medzitýmnym rozsudkom z a m i e t a .

Súd žalobu z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca vo svojom podaní ktoré označil ako: „Žaloba na plnenie o náhradu majetkovej škody a
nemajetkovej ujmy“ z dňa 17.09.2012, ktoré bolo doručené súdu dňa 27.09.2012 sa domáhal náhrady
majetkovej škody 1.077,66 EUR a nemajetkovej ujmy 215,53 EUR, ako aj ďalších nárokov vrátane
nároku na náhradu trov konania, a to všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia.

Obaja účastníci konania boli súdom riadne predvolaní, napriek tomu sa na pojednávanie nedostavili,

predvolania s pripojenými doručenkami boli prevzaté zo strany žalobcu dňa 02.09.2015 a zo strany
žalovanejdňa03.09.2015,akojezrejmézč.l.55súdnehospisu.Žalobcazastúpenýsplnomoc.práv.zást.
žiadal o odročenie pojednávania a svoju žiadosť odôvodnil tým, že súd svoje písomné podanie
neoznačil spisovou značkou žalobcu. Podľa súdu je zrejmé, že 5-dňová lehota na prípravu pojednávania
(pojednávanie sa konalo dňa 22.09.2015a žalobca zastúpený sponomoc. práv. zást. prevzal predvolanie
dňa02.09.2015a03.09.2015)podľa§115 ods.2Obč.súdpor.vtrvaní5-dníbolazachovaná.Žalobkyňa

žiadala o odročenie pojednávania z dôvodu, že jednak lehota na prípravu pojednávania podľa neho
nebola zachovaná a nebola im oznámená ich spisová značka. K uvedenej požiadavke splnomoc. práv.
zást. žalobcu súd poznamenáva, že samotný žalobca svoj identifikačný kód a to kombináciu čísel a
písmen (štvormiestne číslo s textom ISTINA RS) uviedol len jedenkrát na prvej strane a nie v záhlaví
svojho podania ako je to obvyklé a zaužívané v bežnej korešpondencii s označením, skratkou, napr.:
„naša značka, listová značka, j. č., atď. ..“, vo svojich ďalších podaniach to už ani neuviedol a ani

nepožadoval uvádzať. Vzhľadom k umiestneniu textu, v ľavo dole možno mať za to, že tento text je
spojený s tlačou. Na základe uvedených je zrejmé, že vo vzájomnej korešpondencii v súdnom konaní,
jednotným kritériom pre identifikáciu korešpondencie je spisová značka súdneho konania tohto ktorého
súdu a nie iné značky napr. účastníka konania.
Žalobca ako ani žalovaný sa na pojednávanie sa nedostavili napriek tomu, že bol riadne predvolaný,
lehota na prípravu pojednávania podľa § 115 ods. 2 O.s.p. bola zachovaná, a na základe vyššie

uvedených skutočností preto súd vo veci konal a rozhodol podľa § 101 ods. 2 O.s.p. v ich neprítomnosti.Vzhľadom k neúčasti žalobkyne na pojednávaní súd pristúpil k oboznámeniu sa s obsahom spisového
materiálu, prečítaním jednotlivých listín a to podanú žalobu žalobcu na čís. l. l- 4, kedy z č.l. 2 vyplýva,
že žalobca si uplatnil nárok z titulu, že súd nerozhodol do 15 dní odo dňa doručenia žiadosti, ale až

24. kal. deň od doručenia žiadosti ako je zrejmé z pripojenej xerox kopie EX OS NZ 14Er/1049/2011 -
žiadosť o udelenie poverenia doručená 18.7.2011 s tým, že súd o tejto žiadosti rozhodol 11.8.2011 a
toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 03.02.2012, ďalej sa oboznamuje plná moc na zast.- č.
l. 5, potvrdenie o prevzatí spisu OS NZ č. l. 6, písomnosti súdu OS NZ č. l. 7- 8, predkladacia správa
na KS NR č. l. 9, uznesenie KS NR č. l. 10 - 14, UZ KS NR - č. l. 15, postúpenie veci z OS NZ č. l. 16 -

17, potvrdenie o prevzatí veci č. l.- 18, písomnosti OS KN - č. l. 19 - 20, oznámenie - odpoveď žalobcu
na výzvu súdu - č. l. 21, doplnenie rovnopisu - č. l. 22, vyžiad. spisu z OS NZ č. l. 23 - 24, uznesenie
OS KN - č. l. 25 - 26, vyjadrenie žalovanej - č. l. 27 - 35, UZ - č.l. 36, oznámenie žalobcu o založení
orig. znal. posudku - č. l. 37 - 39, potvrdenie o prevzatí veci OS KN - č.l. 40, UZ + písomné podania OS
KN - č. l. 41 - 45, predvolania - č. l. 46 - 48, identifikácia žaloby - č.l. 49, ospravedlnenie neúčasti na poj.
žalovanej - č. l. 50 - 51, ospravedlnenie žalobcu so žiadosťou o odročenie pojednávania - č. l. 52 - 53,

UZ - č. l. 54, potvrdenie o prevzatí veci sudcom JUDr. A. Pastorekom - č. l. 55, predvolania - č. l. 56 - 58,
ospravedlnenie neúčasti žalobcu - č. l. 59 - 60, ospravedlnenie neúčasti žalovanej - č. l. 61 - 62, žiad.
o poskyt.informácie - identifikácia žaloby - č. l. 63 - 65.
Súd z obsahu spisového materiálu a prednesov účastníkov konania a zúčastnených osôb zistil tento
skutkový stav.

Zo xerox-kópie spisu Okresného súdu X. B. sp. zn.: 14Er/1049/2011 je zrejmé, že súdu bola doručená
žiadosť o udelenie poverenia doručená 18.7.2011 s tým, že súd o tejto žiadosti rozhodol 11.8.2011 a toto
rozhodnutienadobudloprávoplatnosťdňa03.02.2012,zčohojezrejmé,žesúdnerozhodoldo15dníodo
dňadoručeniažiadosti,aleaž24.kal.deňoddoručeniažiadostisúdzamietolžiadosťsúdnehoexekútora

E.. R. F., so sídlom exekútorského úradu v L., o vydanie poverenia. Z uvedeného je zrejmé, že skutkový
základe,zktoréhosižalobcauplatňujesvojnárokatoporušeniezákonomuloženejpovinnostirozhodnúť
v poriadkovej lehote v § 44 Exek. por., zo strany konajúceho súdu k porušeniu došlo nepochybne v
minimálnom rozsahu a to o 9 dní neskôr, a preto súd má za to, že zo strany konajúceho súdu v uvedenom
prípade došlo k porušeniu si svojej povinnosti len v minimálnom rozsahu.

Žalobca sa podanou žalobou náhrady majetkovej škody 1.077,66 EUR a nemajetkovej ujmy 215,53
EUR.

Žalobca špecifikoval majetkovú škodu, ktorá má predstavovať náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá

viac nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní
vedenomprotidlžníkovizozáväzkovéhozmluvnéhovzťahuzaloženéhoZmluvouoúvere.Nemôžepreto
tiež nastať akceptácia návrhu na nútené vymáhanie istiny a príslušenstva zo strany exekučného súdu.

Žalobca sa ďalej domáhal nemajetkovej ujmy v peniazoch. Túto náhradu odôvodnil tým, že nesprávnym

úradným postupom došlo k zmareniu legitímneho očakávania žalobcu, že správnym a zákonným
postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky. Žalobca mohol vďaka skorému rozhodnutiu
exekučného súdu v zákonnej lehote včas, efektívne a účinne uskutočniť rad iných krokov smerujúcich
k zvýšeniu úspechu mimosúdneho zabezpečenia vymožiteľnosti jeho pohľadávky a jej príslušenstva.
Podľa žalobcu mal postup exekučného súdu zamedziť správať sa so starostlivosťou riadne hospodára.

Potreba náhrady nemajetkovej ujmy má svoj základ v požiadavke na spravodlivé usporiadanie vzťahov
a dosiahnutie adekvátnej nápravy a primeranej satisfakcie za porušenie základných práv a princípov
právneho štátu. Žalobca si uplatňuje ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy
do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu
legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v

právo a v spravodlivé riešenie veci a zamedzenie vymoženiu pohľadávky cestou exekúcie (spôsobené
v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom exekučného súdu).

Žalobca požiadal u žalovanej o predbežné prerokovanie nároku. Žalovaná do podania žaloby na súd
nereagovala pozitívne.

Podľa § 3 ods. 1 písm. d) zákona zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov(ďalej cit. zákona), štát zodpovedá za podmienokustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti
tohto zákona pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a) bod 1. cit. zákona vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom
verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak
škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym
úradným postupom súdu.

Podľa § 9 ods. 1 cit. zákona štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.
Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon
alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo
výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa či. 86 písm. a) a

d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone
jej pôsobnosti podľa či. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.

Podľa § 9 ods. 2 cit. zákona v znení v čase začatia tohto konania a podania návrhu na vydanie
poverenia, právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola

takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 cit. zákona nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,
o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej

nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

Podľa § 16 ods. 1 cit. zákona v znení v čase vydania poverenia a podania tohto návrhu, ak príslušný

orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti,
môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 17 ods. 1 cit. zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje
inak.

Podľa § 17 ods. 2 cit. zákona v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie
je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

Podľa § 17 ods. 3 cit. zákona výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s
prihliadnutím najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,

c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa § 19 ods. 1 cit. zákona právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený
dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena

právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia,
ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie.

Podľa § 19 ods. 3 cit. zákona lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo
dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

Podľa § 41 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) ďalej len EP a o zmene a doplnení ďalších zákonov exekučným titulom je vykonateľné
rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.Podľa § 41 ods. 2 písm. c), d) a i) Exekučného poriadku podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu
aj na podklade

c) notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba
a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s
vykonateľnosťou súhlasila,
d) vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a
zmierov nimi schválených,

i) iných vykonateľných rozhodnutí a schválených zmierov, ktorých výkon pripúšťa zákon.

Súd mal preukázaný nasledovný skutkový a právny stav a po vykonanom dokazovaní podľa § 132
O.s.p. dôkazy hodnotil podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti, pritom starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli
účastníci a pri hodnotení dôkazov dospel k presvedčeniu, že podaná žaloba žalobkyne nie je dôvodná,

a preto súd túto žalobu zamietol v plnom rozsahu, tak ako je vo výroku tohto rozhodnutia uvedené.

Zo xerox-kópie spisu Okresného súdu X. B. sp. zn.: 14Er/1049/2011je zrejmé, že súdu bola doručená
žiadosť o udelenie poverenia doručená 18.7.2011 s tým, že súd o tejto žiadosti rozhodol 11.8.2011
a toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 03.02.2012 z čoho je zrejmé že súd nerozhodol do

15 dní odo dňa doručenia žiadosti, ale až 24. kal. deň od doručenia žiadosti súd zamietol žiadosť
súdneho exekútora JUDr. R. F. so sídlom exekútorského úradu v L. o vydanie poverenia. Z uvedeného
je zrejmé, že skutkový na základe, ktorého si žalobca uplatňuje svoj nárok a to porušenie zákonom
uloženej povinnosti rozhodnúť v poriadkovej lehote v § 44 Exek. por., zo strany konajúceho súdu k
porušeniu došlo nepochybne v minimálnom rozsahu a to o 9 dní neskôr, a preto súd má za to, že zo

strany konajúceho súdu v uvedenom prípade došlo k porušeniu si svojej povinnosti len v minimálnom
rozsahu, a tým v danom prípade nie sú splnené hmotno-právne podmienky pre zodpovednosť štátu v §
9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. Z. preto súd podanú žalobu žalobcu zamietol.

Pre priznanie náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je nevyhnutné súčasné

splnenie troch podmienok: 1) nesprávny úradný postup, 2) vznik škody a 3) príčinná súvislosť medzi
nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Predpoklad kumulatívneho splnenia uvedených
podmienok znamená, že ak chýba čo i len jedna z podmienok, náhradu škody nie je možné priznať.
Dôkazné bremeno preukázať podmienky náhrady škody spočíva na poškodenom, v preskúmavanej
veci na žalobcovi.

Zákon nedefinuje pojem nesprávny úradný postup. Podľa obsahu tohto pojmu môže ísť o akúkoľvek
činnosť spojenú s výkonom právomoci určitého štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti
s ním dôjde k porušeniu pravidiel ustanovených právnymi normami pre konanie štátneho orgánu alebo
k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľov tejto činnosti. Pretože úradný postup

spravidla nemožno v právnom predpise upraviť do najmenších podrobností, treba správnosť úradného
postupu posudzovať aj z hľadiska účelu, k dosiahnutiu ktorého postup štátneho orgánu smeruje.

Nesprávnym úradným postupom nie sú len prípady, v ktorých orgán verejnej moci priamo koná (pri
rozhodovacej činnosti), ale aj pri porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom

stanovenej lehote, prípade ak ide o nečinnosť pri výkone verejnej moci.

Žalobca odvodzuje svoj nárok na uplatnené náhrady z údajného nesprávneho úradného postupu
exekučného súdu, ktorý v konaní o žiadosti na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nekonal
v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov keď rozhodnutie vydal po uplynutí lehoty 15 dní od

doručenia žiadosti súdu.

Z vyššie citovaných ustanovení (§ 44 ods. 2 EP) vyplýva, že v čase predmetného konania Okresného
súdu N. Zámky platila zákonná lehota 15 dní na rozhodnutie súdu o udelení poverenia. Na základe
uvedenýchsúdmázato,žepostupomexekučnéhosúdu vdanejvecinedošloknesprávnemuúradnému

postupu z dôvodu, že by súd nedodržal zákonné lehoty, a teda k porušeniu povinnosti súdu vydať
rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote.Súd ďalej poukazuje na to, že otázku, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, je kompetentný
preskúmať ústavný súd, ktorý ju v súlade so svojou ustálenou judikatúrou preskúma vždy s ohľadom

na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií:
zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). Súdne konanie nie je kompetentný
preskúmavať súd v konaní o náhrade škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z., ale len Ústavný súd
SR na podklade ústavnej sťažnosti (resp. predseda súdu na podklade sťažnosti na prieťahy). Opačný
výklad by znamenal, že by existovalo niekoľko orgánov, ktoré by boli oprávnené v tom istom čase

preskúmavať postup toho istého súdu z hľadiska vzniku zbytočných prieťahov. Prípadné nedodržanie
primeranej lehoty automaticky nezakladá nárok na náhradu škody. Konštatovanie že vo veci išlo o
prieťah nie je všeobecný súd v tomto konaní oprávnený konštatovať. Žiadne konanie, v ktorom je možné
konštatovať prieťahy v konaní, sa neviedlo. Pokiaľ by súd konajúci o náhrade škody mohol hodnotiť
postup iného súdu z hľadiska existencie zbytočných prieťahov, znamenalo by to absurdný záver, keďže
všeobecné súdy by preskúmavali postup iných všeobecných súdov, pričom uvedené by mohlo smerovať

aj k porušeniu inštančného princípu v súdnictve.
Ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, platného v čase podania žiadosti o udelenie poverenia
upravovalo povinnosť súdu rozhodnúť v lehote 15 dní, ak nezistí rozpor. Už toto samotné znenie
zákonného ustanovenia oprávňovalo exekučný súd ex offo preskúmať všetky podmienky konania, či sú
splnené nielen z formálneho, ale aj z vecného hľadiska.

Ako súd už vyššie konštatoval, základné podmienky pre priznanie nároku na náhradu škody spôsobenej
pri výkone verejnej moci musia byť splnené kumulatívne. Keďže potom podmienka existencie
nesprávneho úradného postupu exekučného súdu v danej veci, s poukazom na vyššie uvedenú
argumentáciu splnená nebola, nemohol vzniknúť žalobou uplatnený nárok žalobcu, ani nadväzne

nemôžu byť splnené podmienky príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou, a
anivznikškody,resp.ujmy.Vzhľadomnatoužpotomniejepotrebnéabolobynadbytočnéavrozporeso
zásadou hospodárnosti občianskeho súdneho konania skúmať existenciu škody a nemajetkovej ujmy,
ako aj ich rozsah. Nebol zistený právny základ a to zodpovednosť žalovanej za škodu.

Žalovaná v písomnom vyjadrení k žalobe namietala, že žalobca si svoj nárok uplatnil na súde predčasne.
Žalobcasanažalovanúobrátilsožiadosťouopredbežnéprerokovanienárokunanáhraduškody,pričom
podal žalobu na súd skôr, ako uplynula lehota 6 mesiacov od podania tejto žiadosti. Aj keď žaloba bola
podaná pred uplynutím 6 mesačnej lehoty ku dňu rozhodovania súdu o žalobe žalobcu už bolo zrejmé,
že žalovaná neuznala nárok žalobcu a v rámci predbežného prerokovania ho neuspokojila, čo vyplynulo

aj z vyjadrenia žalovanej, preto mal súd za to, že v čase rozhodovania súdu 6 mesačná lehota uplynula,
teda už nemožno žalobu považovať za predčasne podanú.

Na záver len pre úplnosť súd poznamenáva, že ak by bol výkon exekúcie ukončený nevymožením
pohľadávky žalobcu (či už úplne alebo len čiastočne) ani v tom prípade by uvedená žaloba zrejme

nemohla byť úspešná a to s poukazom na to, že vo veci v zmysle písomného podania: „Žaloby na
plnenie o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy“ súd riešil ako predbežnú otázku, v žalobe
uvádzaných skutočností a to podmienok v bode III., kedy žalobca o. i. uviedol, že ... v súlade s pravidlami
riadneho hospodárenia (poskytol úver na základe ... ). Podľa súdu je zrejmé, že v právnom poriadku či už
SR tak aj EU bola a aj je vždy prítomná zásada obozretného hospodárenia, ktorá osobitne vo finančnom

hospodárení a tým aj pri poskytovaní úverov má svoje dominantné postavenie, natoľko napr. prezident
ECB Mario Draghi v tejto súvislosti uviedol, že výsledok hospodárenia je odrazom .....a obozretného
finančného hospodárenia..... V tejto súvislosti treba poznamenať, že aj NBS vyhlasuje tzv. zásady
obozretného hospodárenia, ktoré podliehajú vývoju, ale vždy boli odrazom všeobecných skúsenosti
a zvyklostí, ktoré boli zhmotnené v tzv. zásadách obozretného hospodárenia. Za danej situácie je

nepochybné a zrejmé, že poskytovanie finančných prostriedkov zo strany žalobcu bez zohľadnenia
týchto zásad, ktoré nie sú založené vo vzťahu k nebankovým spoločnostiam na báze povinností, ale nie
je možné podľa súdu neprihliadať k týmto skúsenostiam, ktoré boli zhmotnené v uvedených zásadách.
Za tejto situácie ako je všeobecne známe, že spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., ktorá emitovala
obrovské množstvo úverov čo do počtu osôb ako aj čo do objemu finančných prostriedkov a osobitne

sa hlási k zachovaniu pravidiel riadneho hospodárenia pri svojej činnosti nechala bez povšimnutia
jednak všeobecne známe zásady ako aj skúsenosti z tzv. obozretného hospodárenia vo finančníctve,
rovnako ako právnym poriadkom SR poskytnuté zabezpečovacie inštitúty a bankové zvyklosti ako sú
napr. preverenie bonity klienta z hľadiska možnosti splatenia si svojich dlhov a tak optimalizovať vovzťahu k tejto osobe zabezpečenie poskytnutého úveru pre prípad insolvencie, zabezpečenie kontroly
čerpania, prihliadať možno k účelovosti poskytnutého úveru na nákup, konkrétnej veci z ktorej sa v
prípade insolvencie dá zabezpečiť návratnosť úveru atď. Podľa súdu v týchto prípadoch ak by bolo

zriadené či už záložné právo resp. iný zabezpečovací inštitút a ak sa súdny exekútor a ani súd síce
nedostanú do omeškania, aj tak v prípade, že dlžník príde o svoju prácu z ktorej uhrádzal splátky
úveru, by bolo obtiažne ak nie vylúčené u nemajetných ľudí zabezpečiť návratnosť úverov poskytnutých
za daných podmienok. Záverom je potrebné poznamenať, že ak žalobca za danej skutkovej situácie,
kedy si zvolil takúto podnikateľskú stratégiu za možno menej formálnych podmienok pri poskytnutí

finančných prostriedkov takéto konanie žalobcu v snahe poskytovať úvery, podľa súdu nepredstavuje
vyvážené a dôvodné riziko pri výkone podnikania a v tom prípade ak dôjde ku škode podľa súdu
nie je možné sa domnievať, že ku škody došlo postupom súdu ale žalobcu, tak ako bolo vyššie
uvedené. Napokon ešte podľa súdu je zrejmé že nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym
úradným postupom sa môže voči štátu úspešne uplatniť len vtedy ak poškodený nemohol dosiahnuť
uspokojenie svoje pohľadávky voči dlžníkovi, ktorý mu je povinný plniť ako je zrejmé z rozhodnutia

Najvyššieho súdu SSR sp. zn. 4 Cz 110/84 zo 16.4.1985. Ďalej v tejto súvislosti chce súd poukázať
na uznesenie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25 Cdo 105/2004 z dňa 07.10.2004, ktoré rozhodnutie
okrem iných skutočností poukazuje na to, že skutočnou škodou v zmysle ust. § 442 ods.1 Obč. zák. je
ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného (spočíva v zmenšení jeho majetkového stavu oproti
stavu pred škodovou udalosťou) a je objektívne vyjadriteľná v peniazoch. Skutočnou škodou je aj ujma

spočívajúca v neuspokojenej pohľadávke veriteľa voči dlžníkovi, ktorej náhradu požaduje od štátu, ako
subjektu zodpovedného za nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci. Táto škoda však nevzniká
už v okamihu splatnosti pohľadávky resp. omeškania dlžníka, ale až okamihom, keď sa právo veriteľa
na plnenie proti dlžníkovi stalo fakticky nevymáhateľným (mutatis mutandis uznesenie Najvyššieho súd
ČR sp. zn. 25 Cdo 105/2004 zo 7.10.2004).

Súdpodľaods.1aods.2§152Obč.súd.por.rozsudkomrozhodujesúdovecisamej.Zákonustanovuje,
kedy súd rozhoduje vo veci samej uznesením. Rozsudkom má sa rozhodnúť o celej prejednávanej veci.
Ak je to však účelné, môže súd rozsudkom rozhodnúť najskôr len o jej časti alebo len o jej základe.
Súd podľa § 152 /2/ a súvisiacich ustanovení Obč. súd. por. poriadku v prvej vete výroku rozhodnutia

zamietol návrh navrhovateľa rozhodnúť medzitýmnym rozsudkom. V zmysle § 152 /1/ a súvisiacich
ustanovení Obč. súd. por. má súd rozhodnúť o celej prejednávanej veci jedným rozhodnutím, avšak
skôr výnimočne v osobitných konaniach (napr. podľa Zák. práce, resp. v iných prípadoch) ak sa to javí
ako účelné môže rozhodnú len o časti, alebo len o jej základe nároku. Uvedená výnimočnosť podľa
súdu vychádzala z teórie procesného práva z minulosti (z 50-rokov), keď základ predmetu konania bol

postavený do protikladu sume, výške predmetu konania. Podľa súdu z obsahu spisového materiálu
ako aj vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobca žiadal aby súd rozhodol najprv medzitýmnym
rozhodnutím, avšak žalobca nepreukázal dôvodnosť, opodstatnenosť uplatneného nároku, osobitne
rozhodnúť o základe nároku a v prípade úspechu neskôr rozhodnúť o peňažnej sume uplatneného
nároku. V zmysle vykonaného dokazovania nie je účelné vo veci využiť možnosť rozhodnutia

medzitýmnym rozsudkom v zmysle § 152 odseku 2. druhej vety, nakoľko podľa súdu je zrejme, že
žalobca nepreukázal dôvodnosť podanej žaloby a preto nie je namieste takýmto spôsobom rozhodnúť
najprv o základe nároku medzitýmnym rozsudkom a je to zrejmé aj z doterajšej rozsiahlej rozhodovacej
praxe súdov v SR v týchto konaniach.

V zmysle § 109 Obč. súd. por. ods. 1 a ods. 2 platí, že súd konanie preruší, ak

a) účastník stratil spôsobilosť konať pred súdom a nie je zastúpený zástupcom s plnomocenstvom pre
celé konanie;
b) rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu

pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je
v rozpore s ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná; v
tom prípade postúpi návrh ústavnému súdu na zaujatie stanoviska.
c) rozhodol, že požiada Súdny dvor Európskych spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa
medzinárodnej zmluvy12). Pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak

a) sa účastník nemôže konania zúčastniť pre prekážku trvalejšej povahy alebo preto, že jeho pobyt nie
je známy;
b) zákonný zástupca účastníka zomrel alebo stratil spôsobilosť konať pred súdom;c) prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak
súd dal na takéto konanie podnet.
Ak to účastníci zhodne navrhnú alebo ak sa neustanovia bez predchádzajúceho ospravedlnenia na

pojednávanie, súd konanie podľa § 110 Obč. súd. por. preruší, ak sa to neprieči účelu konania. Ak ide
o konanie o rozvod, preruší súd v týchto prípadoch konanie vždy.
Súd v ďalšom svojom výroku rozhodnutia zamietol podaný návrh na prerušenie konania nakoľko dospel
k presvedčeniu, že návrh na prerušenie konania podľa § 110 Obč. súd. por. nie je dôvodný, ktorá
skutočnosť podľa súdu je zrejmá nakoľko k podanému návrhu navrhovateľa pod doručení odporcovi sa

odporca nepripojil čím v zmysle § 110 O. s. p. neboli splnené zákonom predpokladané podmienky na
prerušenie konania a to v časti ak to účastníci konania zhodne navrhli.
Ďalej podľa názoru súdu nie je dôvod na prerušenie konania ani podl'a § 109 ods.1 a 2 OSP v
zmysle podania navrhovateľa nakoľko tieto dôvody s odkazom na prebiehajúce konania nemajú oporu v
citovaných ustanoveniach O.s.p. a preto podľa súdu v prejednávanom prípade bolo možné pokračovať
bez prerušenia konania.

Nazákladeuvedenýchsúdmalzato,ženičnebránitomuaby vjednomrozhodnutírozhodolozamietnutí
návrhu navrhovateľa na prerušenie konania, ako i o zamietnutí návrhu vo veci samej, nakoľko právo
navrhovateľa na súdnu ochranu, osobitne jeho možnosť konať pred súdom je zabezpečená tým, že
navrhovateľ má možnosť podať opravný prostriedok tak proti rozhodnutiu súdu, ktorým zamietol jeho
návrh na prerušenie konania, ako i proti výroku rozhodnutia, ktorým zamietol jeho žalobu vo veci samej.

Súdkonštatuje,žežalobcadoručilsvojepísomnépodanie,ktorébolooznačenéako:„Znaleckýposudok“
k majetkovej ujme, ktorá mala vzniknú žalobcovi z konania žalovanej to s dôrazom na časť III. - záver.
V tejto časti III. žalobca zdôvodnil svoj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy veľmi všeobecne a to
do všetkých konaní vedených na súdoch, kedy jeho predstava vychádzala v závislosti od mzdových

nárokov, telekomunikačných a poštových nákladov spojených s týmto konaní a s úpravou informačného
systému resp. z iných skutočností.

Súd uvedenému písomnému podaniu žalobcu nemohol prihliadnuť ako k znaleckému posudku, ktorý
má platiť pre všetky súdne konania žalobcu vedené voči žalovanej SR na všetkých stupňoch súdov, a to

jednak vzhľadom k univerzálnemu charakteru tohto podania, čím sa vylučuje zohľadnene individuálnych
osobitostí toho ktorého konania, ako aj verifikácie výsledkov takéhoto dôkazu vo vzťahu k jednotlivým
konania. Ďalej nie je možné k uvedenému dôkaznému prostriedku prihliadať ako k znaleckému posudku,
nakoľko nebolo nariadené súdom na riešenie, vysporiadanie sa s určitými konkrétnymi otázkami v tom
ktorom súdnom konaní a to v súčinnosti aj so žalovanou stranou, ktorá má právo sa vyjadrovať k osobe

znalca ako aj k zadaniu konkrétnych otázok atď.

Súd v tomto konaní vykonal všetky dôkazy navrhnuté účastníkmi konania, žiadny návrh na doplnenie
dokazovania nebol zo strany účastníkov konania uplatnený a ktoré dôkazy súd považoval za potrebné
tie v tomto písomnom vyhotovení rozsudku aj vyhodnotil.

Súd o náhrade trov konania rozhodol v zmysle ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že žalovanej,
ktorá mala vo veci úspech, nepriznal náhradu trov konania, keďže žiadne nešpecifikovala z hľadiska
uplatnenej sumy tak ani z hľadiska vzniku nároku s poukazom na konkrétnu právnu úpravu a z obsahu
spisu je zrejmé, že žalovanej žiadne trovy nevznikli.

Na základe uvedených skutočností rozhodol súd tak ako je vo výroku rozhodnutia uvedené.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Komárno na Krajský súd v Nitre v 2 písomných vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť: proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa citovaného ustanovenia ods. 2 odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté
vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.