Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Trenčín

Judgement was issued by JUDr. Viera Kumová

Judgement form – Rozhodnutie

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 11C/354/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3112226129
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Kumová
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2014:3112226129.4

Rozhodnutie

Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Vierou Kumovou v právnej veci navrhovateľa
POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova ul. č. 25, IČO: 35807598, právne zastúpeného
spoločnosťou Fridrich Paľko, s.r.o. so sídlom Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36864421, proti odporcovi
Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR, Župné námestie 13, Bratislava, o
zaplatenie 175,00 Eur a iné s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Návrh s a z a m i e t a .

Odporcovi s a náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa žalobným návrhom, doručeným tunajšiemu súdu dňa 27.09.2012, domáhal proti
odporcovi zaplatenia náhrady majetkovej škody vo výške XXX,XX Q. a náhrady nemajetkovej ujmy vo

výške XXX,XX Q. z titulu nesprávneho úradného postupu C. súdu O.. D., že C. súd O. ako exekučný
súd prijal žiadosť na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podanú ním zvoleným exekútorom
vo veci dlžníka (povinného) Y. C. pod pridelenou sp. zn. súdneho exekútora EX XXXX/XXXX. Q. súd
následne vydal poverenie na vykonanie exekúcie pod číslom XXXX*XXXXXX. B. následne pre obavy
o právny a faktický osud pohľadávky nútene vymáhanej súdnym exekútorom, ktorému bolo naposledy
udelené poverenie na vykonanie exekúcie, spísal dňa XX.XX.XXXX a podal postupom podľa § 44 ods.

X Q. poriadku exekučnému súdu návrh na zmenu exekútora, pričom legitímne očakával, že súd mu
svojou činnosťou poskytne súdnu ochranu v zákonom predpokladanej kvalite, a teda, že dôjde k reálnej
zmene exekútora rozhodnutím súdu v zákonom stanovenej lehote. X. sa tak nestalo, i keď podaný návrh
spĺňal všetky zákonné formálne i materiálne podmienky. L. tom pri rozhodovaní o zmene exekútora je
založená zákonná povinnosť rozhodnúť do XX dní od doručenia príslušného návrhu oprávneného. U.
však v tejto lehote nerozhodol o ňom podľa § 44 ods. X Q. poriadku platného v čase podania návrhu, a

to napriek tomu, že vec nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala si rozsiahlejšiu
spoluprácu s účastníkmi konania. Q. súd rozhodol o žiadosti až po uplynutí zákonnej lehoty a bol
bezdôvodne nečinný viac ako XXX dní. Z. sa dozvedel o všetkých okolnostiach priebehu skutkového
deja, ktorý vyústil do porušenia jeho práv a spôsobenej škody, po doručení uznesenia exekučného súdu
zo dňa XX.XX.XXXX o zmene súdneho exekútora (skutkový dej bol zavŕšený doručením uznesenia).
B. požadoval majetkovú škodu predstavujúcu náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho

činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo
medzi doručením návrhu na zmenu súdneho exekútora a rozhodnutím exekučného súdu o ňom. V
tomto období vynaložil na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnancov
pomocou informačného systému sumu XX,XX Q., na udržiavanie a správu informačného systému sumu
XX,XX Q., na administráciu listín a komunikáciu s pôvodným súdnym exekútorom sumu XX,XX Q. a
na administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje

spojené s vyhotovením urgencií adresovaných exekučnému súdu, na poštovné a telekomunikačné
výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde sumu XX,XX Q.. S.vynaložil márne sumu XXX,XX Q.. B. nemajetkovej ujmy v peniazoch požadoval navrhovateľ z dôvodu,
že samotné konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie v stanovenej lehote bez zbytočných
prieťahov nepovažoval za dostatočné zadosťučinenie vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym

úradným postupom. B. úradný postup okresného súdu je podľa jeho názoru dôsledkom nesústredenej
činnosti takej intenzity, ktorá má za následok zbytočné prieťahy v konaní spojené so zásahom do
výkonu majetkových práv navrhovateľa. T. plynutím času boli reálne ohrozené legitímne očakávania
navrhovateľa, že nastanú účinky predpokladané ustanovením § 44 ods. X Q. poriadku a že dôjde k
zámene súdneho exekútora, čo bude viesť k efektívnemu a účinnému vymoženiu jeho pohľadávky.

J. aj k vyvolaniu nasledovných rizík neskorým ukončením procedúry zmeny súdneho exekútora: a)
k zániku povinného, b) k zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu s povinným a c) k insolvencii
povinného. H. ďalšie dôvody na priznanie náhrady nemajetkovej ujmy uviedol neexistenciu akéhokoľvek
účinného vnútroštátneho prostriedku nápravy spôsobilého reštituovať vzniknutú situáciu, zbytočným a
právne nezdôvodniteľným časovým omeškaním došlo k zániku plánovaných podnikateľských aktivít
navrhovateľa a vzniku neistoty v plánovaní ďalších podnikateľských postupov a aktivít. B. si uplatňoval

primeranú náhradu nemajetkovej ujmy podľa doterajších rozhodnutí E. súdu SR v priemernej výške
XXX,XX Q. za rok, čo je XX,XX Q. za mesiac. V prejednávanej veci žiadal náhradu nemajetkovej ujmy
vo výške XXX,XX Q. (XXX,XX Q. : XX,XX Q. = omeškanie exekučného súdu v trvaní XXX dní). B. podľa
§ 15 ods. X Z. č. XXX/XXXX Z.z. písomnou žiadosťou požiadal odporcu o predbežné prerokovanie jeho
nároku na náhradu škody, avšak do podania žaloby odporca pozitívne nereagoval. B. žiadal aj náhradu

trov konania.

C. vo vyjadrení k žalobe žiadal túto zamietnuť, pretože navrhovateľ nepreukázal splnenie základných
zákonných podmienok, ktoré sú potrebné na priznanie náhrady škody podľa Z. č. XXX/XXXX Z.z.
L. na nedostatky žaloby, resp. zmätočnosť podaní navrhovateľa, keď v jednotlivých žalobách sa

vyskytujú viaceré nedostatky, napr. že sú zmätočne označení povinní, najmä sú odlišne uvedené dátumy
narodenia. O. nie sú uvedené spisové značky príslušných exekučných konaní, ktoré sú vedené na súde,
chýbajú relevantné údaje ako dátumy doručenia podaní na súd, ktoré majú význam pre posúdenie celej
veci a dátumy, kedy sa navrhovateľ dozvedel o vzniku škody v jednotlivých prípadoch. Vo všeobecnosti
odporcamusínamietať,ženavrhovateľnepriložilanijedenrelevantnýdôkaz,ktorýbypreukazovalvôbec

existenciu predmetného exekučného konania, vznik skutočnej škody, nemajetkovej ujmy atď. B. síce
uviedol časť dôkazov, najmä odkazuje na exekučný spis, ale v skutočnosti celú dôkaznú povinnosť
prenáša na súd napriek tomu, že dôkazné bremeno znáša sám. B. je tiež pravdou, že navrhovateľ nemá
vedomosť o spisových značkách ním uvádzaných exekučných konaní, pretože sám uvádza, že mu boli
doručené uznesenia exekučného súdu o zmene súdneho exekútora. B. spisovej značky exekučného

konania, v ktorom malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu zo strany exekučného súdu (teda
nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí), bolo jedným z dôvodov, pre ktoré E. súd SR odmietol
sťažnosti navrhovateľa na porušenie jeho ústavných práv nečinnosťou exekučného súdu (napr. sp. zn.
II. ÚS XXX/XXXX, sp. zn. IV. ÚS XXX/XXXX, sp. zn. IV. ÚS XXX/XXXX). B. v danom prípade neoznačil
titul nároku na náhradu škody, pričom namieta "nezákonné konanie" v podobe nerozhodnutia o návrhu

na zmenu súdneho exekútora v zákonom ustanovenej lehote, ale zároveň namieta nesprávny úradný
postup v podobe prieťahov. Z takto formulovanej žaloby nie je teda jednoznačne jasné, na základe akého
titulu si navrhovateľ uplatňuje škodu, keďže v žalobe sa tieto tituly prelínajú a navrhovateľ jednoznačne
neuvádza, z ktorého titulu/titulov si uplatňuje svoj nárok. Čo sa týka prieťahov, navrhovateľ neuvádza
žiadne kroky, ktoré podnikol na odstránenie neželaného stavu; či využil možnosť podania sťažnosti

predsedovi súdu na zbytočné prieťahy v konkrétnom konaní, resp. možnosť podania ústavnej sťažnosti
a odporca má za to, že všeobecnému súdu neprislúcha posudzovať prieťahy v konaní. C. poukázal na
to, že žaloba bola podaná na súde skôr, ako uplynula X-mesačná lehota na predbežné prerokovanie
písomného nároku na náhradu škody, stanovená v § 16 ods. X Z. č. XXX/XXXX Z.z. o zodpovednosti
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a poškodený má právo domáhať sa náhrady škody až po

uplynutí X mesiacov od prijatia jeho žiadosti (prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody boli doručené odporcovi dňa XX.XX.XXXX), preto je nárok na súde predčasne uplatnený. C.
poukázalnato,ženavrhovateľneposkytol,atonapriekopakovanýmvýzvamnadoplneniežiadostí,ktoré
odporca adresoval navrhovateľovi po doručení prvotných žiadostí o predbežné prerokovanie nároku na
náhradu škody, pričom odporcovi bola doručená len všeobecná odpoveď, kde navrhovateľ nepreukázal

požadované skutočnosti, nedoplnil žiadané informácie, dátumy, kedy sa navrhovateľ dozvedel o škode,
doklady preukazujúce vyčíslenú majetkovú škodu, preukázanie skutočností, či boli podané sťažnosti
predsedovi súdu na prieťahy, resp. ústavné sťažnosti, ani doklady preukazujúce "ohrozenie" práv
zánikom povinného, resp. jeho insolvenciou, stratou kontaktu s povinným, ktorými odôvodňuje vzniknemajetkovej ujmy. B. neposkytol nijakú súčinnosť na predbežné prerokovanie podaných žiadostí a tým
zmaril akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať oprávnenosť jeho nárokov, a preto T. spravodlivosti SR
ako orgán príslušný podľa ustanovenia § 4 ods. X písm. a/ Z. č. XXX/XXXX Z.z. jeho nárok nepovažuje

za predbežne prerokovaný. Z. č. XXX/XXXX Z.z. ustanovuje všeobecné podmienky, pri splnení ktorých
štát zodpovedá za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci: 1/ nezákonné
rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup, 2/ vznik škody a 3/ príčinnú súvislosť medzi nezákonným
rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou, pričom splnené musia byť
všetky tri podmienky súčasne. L. posudzovaní otázky nesprávneho úradného postupu spočívajúceho v

údajnom porušení povinnosti súdu vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote odporca poukazuje
na ustanovenie § 9 ods. X Z. č. XXX/XXXX Z.z. v znení Z. č. XXX/XXXX Z.z., kde je explicitne uvedené, z
čoho výlučne je možné vychádzať pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu, spočívajúceho
v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, pričom žalobca
dosiaľ dôkazy potrebné pre posúdenie tejto otázky, predpokladanej v tomto ustanovení, nepredložil. K
otázke nerozhodnutia o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom ustanovenej lehote odporca

uviedol, že všeobecným predpokladom na zmenu súdneho exekútora je žiadosť oprávneného na zmenu
súdneho exekútora spolu s uvedením súdneho exekútora, ktorý má nahradiť pôvodného exekútora.
V praxi je zaužívaný model, v zmysle ktorého exekučný súd po dôjdení žiadosti o zmenu súdneho
exekútora predloží túto žiadosť pôvodnému súdnemu exekútorovi na vyjadrenie, na vyčíslenie jeho
doterajších trov (keďže súčasne s rozhodnutím o zmene súdneho exekútora exekučný súd rozhodne

v tomto uznesení aj o trovách doterajšieho exekučného konania tak, ako keby došlo k zastaveniu
exekúcie u pôvodného exekútora) a na zaslanie príslušného exekútorského spisu za účelom realizácie
povinnosti vyplývajúcej exekučnému súdu z ustanovenia § 44 ods. X Q. poriadku (súd v rozhodnutí
o zmene exekútora podľa odseku X zároveň vykonaním exekúcie poverí exekútora, ktorého navrhne
oprávnený, a vec mu postúpi spolu s exekučným spisom súdneho exekútora, ktorý bol vykonaním

exekúcie pôvodne poverený). C. pripúšťa, že v niektorých jednotlivých prípadoch mohol exekučný súd
rozhodnúť o návrhoch oprávneného na zmenu súdneho exekútora po uplynutí zákonom stanovenej
XX-dňovej lehoty od doručenia takéhoto návrhu, najmä v prípadoch, ak pôvodný súdny exekútor
neposkytol exekučnému súdu plnú súčinnosť; v takých prípadoch exekučný súd objektívne nemohol
dodržať zákonnú XX-dňovú lehotu na rozhodnutie o návrhu navrhovateľa ako oprávneného na zmenu

súdneho exekútora tak, aby v tejto lehote rozhodol aj o trovách exekúcie pôvodného súdneho exekútora
a súčasne postúpil novému súdnemu exekútorovi exekučný spis pôvodného súdneho exekútora. B.
zároveň nebránilo nič v tom, aby využil účinný prostriedok nápravy, ktorým by bolo bezpochyby podanie
sťažnosti predsedovi príslušného súdu proti porušovaniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa § 3 ods. X v spojení s § 62 a nasl. Z. č. XXX/XXXX Z.z. o súdoch. Ak navrhovateľ tento

prostriedok nevyužil, zanedbal tak svoju všeobecnú preventívnu povinnosť podľa § 415 C. zákonníka,
keďže si nepočínal tak, aby nedošlo ku škode na jeho majetku. C. poukázal na judikatúru E. súdu sp. zn.
I. ÚS XX/XX, ktorá konštatuje, že pri posúdení, či došlo alebo nedošlo k porušeniu práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. XX ods. X ústavy, ústavný súd prihliada síce na lehoty,
ktoré sú uvedené v ústave alebo v zákone, ale ich nedodržanie nepovažuje automaticky za porušenie

uvedeného základného práva, pretože aj v týchto prípadoch sú rozhodujúce všetky okolnosti danej veci.
L. "zbytočné prieťahy" obsiahnutý v čl. XX ods. X ústavy je pojem autonómny, ktorý nemožno vykladať a
aplikovať len s ohľadom a lehoty uvedené v zákone. S ohľadom na konkrétne okolnosti veci sa totiž ani v
týchto prípadoch postup dotknutého štátneho orgánu nemusí vyznačovať takými významnými prieťahmi,
ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle čl. XX ods. X ústavy (I. ÚS XX/XX). P.

na povahu úkonu (rozhodnutie o zmene súdneho exekútora&), zákonom ustanovenú lehotu, lehotu, v
ktorej sa rozhodlo, nečinnosť navrhovateľa i nevyhnutnosť vykonať pred, resp. súčasne s rozhodnutím
i iné úkony (výzva na vyjadrenie pôvodnému exekútorovi, vyjadrenie pôvodného exekútora a vyčíslenie
jeho trov, doručenie exekučného spisu a jeho zaslanie novému exekútorovi a rozhodnutie o trovách
pôvodného exekútora), nie je možné nerozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora v lehote

ustanovenej zákonom považovať za zbytočné prieťahy, a teda za nesprávny úradný postup. V zmysle
ustanovenia § 9 ods. X Z. č. XXX/XXXX Z.z. súd konajúci o náhrade škody môže pri posudzovaní
nároku na náhradu škody vychádzať z existencie prieťahov v súdnom konaní len v prípade, ak by
tieto boli konštatované vo výsledkoch vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia
sťažnosti na prieťahy, v právoplatnom rozhodnutí vydanom v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo

o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní,
právoplatnom rozhodnutí Q. súdu pre ľudského práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo v právoplatnom rozhodnutí E. súdu U. republiky o
ústavnej sťažnosti, ktorým E. súd U. republiky konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bezzbytočných prieťahov. B. si ale vo vzťahu k predpokladom posúdenia existencie zbytočných prieťahov v
konaní nesplnil povinnosť tvrdenia ani povinnosť ich preukázania, a teda odporca vzhľadom na vyššie
uvedené nepovažuje existenciu prieťahov v konaní za preukázanú. Z. tiež otázku, či v konkrétnom

prípadeboloaleboneboloporušenéprávonaprerokovanievecibezzbytočnýchprieťahovgarantovanév
čl.XXods.Xústavy,jepritomkompetentnýpreskúmaťlenústavnýsúd,atovsúladesosvojouustálenou
judikatúrou. L. by súd konajúci o náhrade škody mohol hodnotiť postup iného súdu z hľadiska existencie
zbytočných prieťahov, znamenalo by to absurdný záver, keďže všeobecné súdy by preskúmavali postup
iných všeobecných súdov, pričom uvedené by mohlo smerovať aj k porušeniu inštančného princípu

v súdnictve, keď by mohla nastať aj situácia, že postup súdu vyššieho stupňa by bol preskúmavaný
súdomnižšiehostupňa.Spoukazomnaprávnuúpravuodporcauviedol,žemožnopretouzavrieť,žesúd
konajúci o náhrade škody by mohol pri posudzovaní nároku na náhradu škody vychádzať y existencie
prieťahov v súdnom konaní v prípade, ak by tieto boli konštatované predsedom súdu alebo E. súdom
SR. V tejto súvislosti odporca dal do pozornosti uznesenie E. súdu SR zo dňa XX.XX.XXXX sp. zn.
I. ÚS XXX/XXXX, ktorým ústavný súd rozhodoval o sťažnostiach navrhovateľa, pričom konštatoval,

že o zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti ide vtedy, keď namietaným postupom všeobecného súdu
nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to
buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom všeobecného súdu a
základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne
neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej

ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej
reálnosť by mohol posúdiť po prijatí na ďalšie konanie (IV. ÚS XX/XX, N.. ÚS XXX/XX)... E. súd zastáva
názor, že doterajšia dĺžka predmetných konaní sama osebe nie je ešte takej povahy, aby len na jej
základe bolo možné v danej veci vysloviť namietané porušenie práv sťažovateľky, resp. že doba konaní
vedených okresným súdom ... zasiahla samotnú podstatu a účel základného práva sťažovateľky podľa

čl. XX ods. X ústavy, resp. práva podľa § 6 ods. X dohovoru takým spôsobom, že by to odôvodňovalo
prijatiesťažnostinaďalšiekonanie(m.m.II.ÚSXX/XX).Z.vsúladesustanovením§19ods.XZ.č.XXX/
XXXX Z.z. odporca vzniesol námietku premlčania u všetkých žalobou uplatnených nárokov, v ktorých
k nesprávnemu úradnému postupu malo dôjsť v období pred XX. aprílom XXXX, z dôvodu uplynutia
zákonom stanovenej X-ročnej premlčacej doby na uplatnenie práva. B. sa vo svojej žalobe okrem iného

domáha náhrady materiálnej škody v paušálnej sume XXX,- Q.. L. úspešné uplatnenie nároku podľa
ustanovenia § 17 ods. X Z. č. XXX/XXXX Z.z. je nevyhnutné preukázať existenciu škody. L. názoru
odporcu navrhovateľ nepreukázal existenciu škody a nároky, ktoré si uplatňuje, je možné považovať za
hypotetické. B. v žalobách neuvádza, či predmetné vecné náklady predstavujú skutočnú škodu alebo
ušlý zisk. C. má za to, že navrhovateľ doposiaľ neuniesol bremeno tvrdenia tým, že nekonkretizoval, či si

uplatňuje skutočnú škodu alebo ušlý zisk a zároveň odporca zastáva názor, že navrhovateľom uvedenú
paušalizáciu vecných nákladov nemožno považovať ani za zmenšenie majetku poškodeného (skutočnú
škodu), ani za ušlý majetkový prospech, a teda logicky nie je možné domáhať sa ich náhrady podľa Z.
č. XXX/XXXX Z.z. L. paušálne sumy za spomínané veľmi všeobecne uvedené činnosti je nesprávne a
účelové, nakoľko spoločnosť poskytujúca spotrebiteľské úvery k svojej činnosti nepochybne potrebuje

a využíva informačný systém, ktorý mu poskytuje prehľad poskytnutých úverov. B. si zároveň uplatňuje
aj neprimerané čiastky za administratívne spracovanie urgencií exekučnému súdu a publikačné výdaje,
najmä s ohľadom na to, že väčšina uvádzaných zaslaných žiadostí sa mohla hospodárnejšie vykonať
aj elektronicky. Od povinnosti riadne škodu preukázať žalobcu neodbremeňuje množstvo podaných
žalôb, ťažkosti pri jej vyčíslení a preukázaní, ani ochrana osobných údajov, obchodného tajomstva či

dôverných informácií, ktorými žalobca odôvodňuje nesplnenie dôkaznej povinnosti. B. však v konaní
nepreukázal jednak vznik a ani výšku škody. B. sa v žalobách domáha aj náhrady nemajetkovej ujmy
v peniazoch v pomernej výške k čiastke XXX,XX Q. (na rok) podľa toho, ako dlho trvalo domnelé
omeškanie. K tomu odporca uviedol, že poskytovanie finančného zadosťučinenia nie je automatické
a podlieha podrobnému preskúmaniu prípadu zo strany súdu. W. prípadové okolnosti sú osobitné a

vychádzať z paušálnej sumy XXX,XX €, ktorá musí byť priznaná za každý rok prieťahov, je nesprávna
úvaha. B. pri rozhodovaní ústavný súd vychádzal aj z významu sporu pre navrhovateľa, pričom v
tomto prípade ide o veľkú spoločnosť poskytujúcu úvery fyzickým osobám. T. odporca poznamenal, že
vznik nemajetkovej ujmy u právnických osôb a fyzických osôb je odlišný. L. členov riadiacich orgánov
spoločnosti v podobe frustrácie, úzkosti, neistoty a nedôvery sú irelevantné v predmetnom konaní,

keďže si náhradu škody a nemajetkovej ujmy uplatňuje spoločnosť ako právnická osoba. U. judikatúra
poukazuje na tento aspekt v rozsudku B. súdu ČR sp. zn. XXCdo/XXX/XXXX, kde je uvedené, že
odškodnenie právnickej osoby za nemajetkovú ujmu spôsobenú prípadnými prieťahmi v konaní nie je
možnévzťahovaťnafyzickéosoby,ktorésanačinnostiprávnickejosobynejakýmspôsobomzúčastňujú,lebo im nevzniká ujma priamo. B. uviedol aj zánik podnikateľských aktivít a podnikateľských plánov,
ale tieto nie sú bližšie konkretizované. O. nespresnil, v čom a ako situácia ovplyvnila jeho ďalšie
podnikateľské postupy. B. ďalej zjavne opomína, že pri uplatňovaní nároku na náhradu nemajetkovej

ujmy je potrebné preukázať, že konštatovanie porušenia práva nie je dostačujúcim zadosťučinením. D.
zo žaloby nevyplýva, a preto odporca nemá za preukázaný ani vznik nemajetkovej ujmy ako ani to, že
by sa mala poskytovať jej náhrada v peniazoch. C. poukázal na ustanovenia § 3 ods. X C. zákonníka
a § 17 ods. 2, X Z. č. XXX/XXXX Z.z., pričom so zohľadnením uvedených ustanovení nie je možné
priznaťžiadnunáhradunemajetkovejujmyanizasituácie,akbybolisplnenépredpokladyzodpovednosti

za škodu. V tejto súvislosti nie je možné opomenúť povahu a predmet konaní, v ktorých malo dôjsť k
nesprávnemu úradnému postupu, a to pri zohľadnení podnikateľskej činnosti navrhovateľa a povedomí,
ktoré má navrhovateľ v súvislosti s podnikaním vytvorené. V posledných rokoch všetky zložky štátnej
mocizameralisvojupozornosťnaochranuspotrebiteľovajevšeobecneznáme,žepotrebuochranypráv
spotrebiteľov podmienila najmä činnosť navrhovateľa na trhu spotrebiteľských úverov. V tejto súvislosti
odporca poukázal na list Q. komisie, R. riaditeľstva pre spravodlivosť č. Y./H D (2010) XXXX adresovaný

stálemu predstaviteľovi SR pri Q. únii, v ktorom Q. komisia poukázala na to, že v súvislosti s podnikaním
navrhovateľa dostala sťažnosti od slovenského združenia na ochranu spotrebiteľov, kde sa poukazovalo
na neprijateľné podmienky u navrhovateľa, súvisiace najmä s nákladmi na úver vo výške takmer XXX
%, ktoré tvoria poplatky na vypracovanie a uzavretie zmluvy o úvere, sankcie pri nesplnení záväzku
vo výške XX,XX% ročne a pod. B. je vnímaný verejnosťou ako spoločnosť využívajúca neprijateľné

podmienky, zneužívajúc slabé finančné a právne vedomie nízkopríjmových osôb. S prihliadnutím na
charakteristiku podnikateľskej činnosti navrhovateľa považuje odporca za konanie v rozpore s dobrými
mravmi, ak si uplatňuje náhradu škody voči štátu, ktorá mala vzniknúť práve pri negatívne vnímanej
podnikateľskej aktivite navrhovateľa. B. nepreukázal podmienky vzniku zodpovednosti štátu za škodu a
to, že by činnosťou súdu v namietanom exekučnom konaní došlo k nesprávnemu úradnému postupu,

nepreukázal vznik ani výšku škody ani nemajetkovej ujmy a preto neexistuje ani príčinná súvislosť
medzi nesprávnym úradným postupom a škodou / nemajetkovou ujmovou. C. má za to, že navrhovateľ
si stav, v ktorom sa ocitol, zavinil sám, spôsobom vykonávania podnikateľskej činnosti, pasivitou pri
obhajovaní svojich práv a najmä v súčasnosti je zrejmé, že navrhovateľ si uplatňuje ničím neodôvodnené
a nepreukázané čiastky, či už v podobe majetkovej škody, alebo nemajetkovej ujmy.

E. konania sa na pojednávanie nedostavili, hoci boli riadne a včas predvolaní. B. ospravedlnil len
odporca. B. žiadal pojednávanie zrušiť z dôvodu porušenia zásady nestrannosti súdu a sudcu a namietal
opätovnú zaujatosť tunajšieho súdu. Z nálezu II. ÚS XXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX bolo zistené,
že o námietke zaujatosti, ktorú opätovne predniesol navrhovateľ, bolo už E. súdom rozhodnuté. U. preto

na námietku zaujatosti z tých istých dôvodov, o ktorej už bolo rozhodnuté odvolacím súdom, podľa § 15a
ods. X O.s.p. neprihliadal. J. neúčasti navrhovateľa na pojednávaní súd neuznal za ospravedlniteľný. L.
súd vec podľa ust. § 101 ods. X O.s.p. prejednal a rozhodol v neprítomnosti účastníkov, pričom prihliadol
na obsah spisu a vykonané dôkazy.

U. vykonal dokazovanie oboznámením žalobného návrhu, ako aj obsahu exekučného spisu C. súdu
O. v uvedenej veci, najmä žiadosti súdneho exekútora na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
poverenia exekučného súdu pre súdneho exekútora, návrhu oprávneného (navrhovateľa) na zmenu
súdneho exekútora, rozhodnutia exekučného súdu o tomto návrhu súdu s doručenkami, podaním
navrhovateľa vo veci založenia originálu znaleckého posudku do spisu súdnej správy (U. XXX/XXXX),

pričom zistil tento skutkový stav veci:

C. súdu O. bola dňa XX.XX.XXXX doručená žiadosť súdneho exekútora T.. T. W. so sídlom v L. X.
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vo veci oprávneného: L., s.r.o. X. (navrhovateľa) proti
povinnému: C. Y., O. O. XXX, O. O., pre vymoženie XX.XXX,XX Sk (XXX,XX Q.), istiny s príslušenstvom.

C. súd O. dňa XX.XX.XXXX poveril v zmysle § 45 ods. X Z. č. XXX/XXXX Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len "Q. poriadok") vykonaním exekúcie
na základe notárskej zápisnice spísanej Y., Y. W., notárkou, B. úrad v X., číslo konania N XXXX/XXXX,
NZXXXXX/XXXXzodňaXX.XX.XXXX,vovecioprávneného:L.,s.r.o.X.,protipovinnému:Y.C.,č.XXX,

O. O., na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť sumu XX.XXX,XX Sk (XXX,XX Q.) spolu s úrokom
z omeškania X,XX % denne z dlžnej sumy od XX.XX.XXXX do zaplatenia, trovami predchádzajúceho
konania vo výške X,XX Sk (X,XX Q.) a trovami exekúcie súdneho exekútora T.. T. W., so sídlom
exekútorského úradu B.. A. V. XX/X, L. X.. D. povereniu bolo pridelené číslo: XXXX*XXXXXX.D. C. súdu O. zo dňa XX.XX.XXXX č. k. Er/XXXX/XX-XX v spojení s potvrdzujúcim uznesením W. súdu
v O. zo dňa XX.XX.XXXX č. k. XXCoE/XXX/XX-XX zároveň exekučný súd žiadosť súdneho exekútora

o udelenie poverenia v časti o vymoženie trov právneho zastúpenia, notárskeho poplatku a zmluvnej
pokuty v celkovej výške X.XXX,XX Sk (XXX,XX Q.) zamietol.

B. dňa XX.XX.XXXX bol C. súdu O. doručený návrh oprávneného (navrhovateľa) na zmenu exekútora
na súdneho exekútora Y.. G. W. so sídlom exekútorského úradu Z. XX, X..

C. súd O. uznesením zo dňa XX.XX.XXXX pod č. k. XXEr/XXXX/XXXX-XX, EX XXXX/XXXX, vyhlásil
exekúciu za neprípustnú, exekúciu preto zastavil a návrh oprávneného (navrhovateľa) na zmenu
súdnehoexekútorazamietolstým,ževzhľadomnazastavenieexekúcieniejedôvodnazmenusúdneho
exekútora.

L. poštových doručeniek prevzal uznesenie okresného súdu súdny exekútor dňa XX.XX.XXXX, právny
zástupca oprávneného (navrhovateľa) dňa XX.XX.XXXX a povinný dňa XX.XX.XXXX.

W. súd v O. uznesením zo dňa XX.XX.XXXX pod č. k. XXCoE/XXX/XXXX-XX uznesenie okresného
súdu potvrdil.

C. dňa doručenia návrhu na zmenu súdneho exekútora (XX.XX.XXXX) až do vydania predmetného
uznesenia exekučného súdu vrátane a po odpočítaní XX-dňovej zákonnej lehoty uplynula doba XXX dní.

B. prostredníctvom súdnej správy (U. XXX/XXXX) dňa XX.XX.XXXX predložil súdu originál znaleckého

posudku č. X/XXXX, ktorý dňa XX.XX.XXXX vypracoval Z. ústav Q. univerzity v X. vo veci stanovenia
majetkovej škody navrhovateľa, pričom z jeho záverov vyplýva, že majetková škoda v každom
konkrétnom individuálnom prípade neskorého rozhodovania o zmene súdneho exekútora dosahuje
hodnotu minimálne XX,XX €.

L. § 44 ods. X Q. poriadku účinného v čase podania predmetného návrhu (t.j. od XX.XX.XXXX)
oprávnenýmôžekedykoľvekvpriebehuexekučnéhokonaniaajbezuvedeniadôvodupodaťnapríslušný
okresný súd návrh na zmenu exekútora. U. rozhodne o zmene exekútora do XX dní od doručenia návrhu
oprávneného na zmenu exekútora.

L.§3ods.Xpísm.d)Z.č.XXX/XXXXZ.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkoneverejnejmoci
a o zmene niektorých zákonov (ďalej len "zákon") štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto
zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci nesprávnym
úradným postupom.

L. § 9 ods. X veta druhá zákona v znení účinnom do XX.XX.XXXX za nesprávny úradný postup sa
považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom
ustanovenejlehote,nečinnosťorgánuverejnejmociprivýkoneverejnejmoci,zbytočnéprieťahyvkonaní
alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

L. § X7 ods. 1 zákona v znení účinnom do XX.XX.XXXX uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak
osobitný predpis neustanovuje inak.

L. § 17 ods. X zákona v znení účinnom do XX.XX.XXXX v prípade, ak iba samotné konštatovanie
porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným

rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak
nie je možné uspokojiť ju inak.

L. § 17 ods. X zákona v znení účinnom do XX.XX.XXXX výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa
odseku X sa určuje s prihliadnutím najmä na:

a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.L. citovaných ustanovení právnych predpisov sa navrhovateľ domáhal náhrady škody z titulu
nesprávneho úradného postupu, spočívajúceho v tom, že došlo k omeškaniu s vydaním rozhodnutia

exekučného súdu, a to až po veľmi dlhej dobe, nie teda v primeranej lehote od podania návrhu na zmenu
súdneho exekútora. Z vykonaného dokazovania bolo zistené, že exekučný súd rozhodol o predmetnom
návrhu tak, že XXX. deň po jeho doručení vydal príslušné uznesenie, ktorým zamietol návrh na zmenu
súdneho exekútora z dôvodu, že exekúciu predmetným rozhodnutím vyhlásil za neprípustnú a zastavil
ju.

B. sa v návrhu domáhal náhrady skutočnej škody vo výške XXX,XX Q., spočívajúcej v nákladoch na
mzdy zamestnancov, na stratu ich času, tiež správu pohľadávky, nákladoch na urgencie a zisťovanie
stavu konania. Z predloženého znaleckého posudku č. X/XXXX vyplynulo, že majetková škoda
navrhovateľa v každom konkrétnom individuálnom prípade neskorého rozhodovania o zmene súdneho
exekútora dosahuje hodnotu minimálne XX,XX €. V tejto časti uplatneného nároku však nebola splnená

zákonná podmienka príčinnej súvislosti medzi vzniknutou škodou a konaním exekučného súdu, pretože
nutnosť spravovať pohľadávku oprávneného zapríčinil povinný tým, že neplnil svoj dlh a oprávnený
musel prikročiť k vymáhaniu formou exekúcie. N. o náklady, ktoré je možné zahrnúť do náhrady trov
konania exekúcie a došlo by k dvojitému plneniu. Z týchto dôvodov súd žalobu v tejto časti zamietol
ako nedôvodnú.

L. ide o náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, súd bol toho názoru, že v prejednávanej veci by
stačilo iba samotné konštatovanie porušenia práva a nie sú dôvody na priznanie náhrady v peniazoch s
prihliadnutím na dôvody uvedené v § 17 ods. X citovaného zákona, a to najmä z dôvodu, že navrhovateľ
nepreukázal, že by povinný subjekt zanikol v dôsledku trvania exekučného konania. V prípade, že

by dochádzalo ku konaniu smerujúceho k zániku subjektu, zákonná úprava C. zákonníka, resp. iných
zákonov, upravuje postup, ako si môže oprávnený ďalej uplatniť svoju pohľadávku, napr. v dedičskom
konaní alebo v konkurznom konaní. O. samotné vedenie exekučného konania bez ohľadu na jeho
dĺžku nie je objektívnou prekážkou na udržiavanie kontaktu oprávneného, resp. súdneho exekútora,
s povinným, a tak isto nie je dôvodom k vzniku insolventnosti povinného, pretože obvykle dôvodom

neplnenia dlhu povinného je jeho nesolventnosť ešte v čase pred rozhodnutím v základnom konaní, ako
aj dôvodom na samotné uzavretie zmluvy o úvere. B. poukazoval na vyvolanie v návrhu spomenutých
rizík, avšak je všeobecne známe a počíta sa pri každom podnikaní, že existuje určité riziko podnikania.
Z uvedených dôvodov súd zamietol žalobu aj v časti náhrady nemajetkovej ujmy, nakoľko takýto nárok
nepovažoval za dôvodný.

L. § X42 ods. 1 O.s.p. súd úspešnému odporcovi nepriznal náhradu trov konania proti neúspešnému
navrhovateľovi, pretože žiadnu nežiadal a ani mu žiadna nevznikla.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na

Krajský súd v Trenčíne.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa

odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov. Ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 a § 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým sa rozhodlo vo veci samej, možno odôvodniť tým, že:
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom

- rozhodol vylúčený sudca- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhované dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť v konaní preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci samej)
- odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., účastník konania bez svojej viny nemohol
dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O.s.p.).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.