Rozsudok ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 27. jún 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Sp/64/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013201466
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Janka Richterová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1013201466.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, sudca JUDr. Janka Richterová, v právnej veci navrhovateľa: U.. Z.. R. Ď., Q..

XX. X. XXXX, U. U., I.. F. Č.. XX, proti odporcovi: Centrum právnej pomoci- Kancelária Bratislava, Nám.
Slobody č. 12, o priznanie nároku na poskytovanie právnej pomoci, o preskúmanie rozhodnutia odporcu
zo dňa 10. júla 2013, sp. zn. 5395/2013, takto

r o z h o d o l :

Súd rozhodnutie odporcu zo dňa 10. júla 2013, sp. zn. 5395/2013, z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm.
d/ O.s.p. a vec v r a c i a odporcovi na ďalšie konanie

Navrhovateľovi sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím odporca podľa § 10 ods. 5 Zák. č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej
pomoci osobám v materiálnej núdzi (ďalej len ZPPP) nepriznal navrhovateľovi nárok na poskytnutie
právnej pomoci v dovolacom konaní podľa § 6 ods. 1 písm. b/.

S poukazom na citované odôvodnenie potvrdzujúceho rozsudku Krajského súdu v Bratislave, zo dňa
20.5.2013, č. k. 6Co 273/2013-198, ako aj odôvodnenie rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa
14.11.2012, č. k. 26C 178/2009-155 mal za to, že u navrhovateľa nemožno vylúčiť zrejmú bezúspešnosť

sporu v dovolacom konaní.

Vo včas podanom odvolaní sa navrhovateľ domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia a vrátenia veci
odporcovi na ďalšie konanie. Mal za to, odporca prejudikoval rozhodnutie päťčlenného dovolacieho
senátu, jeho rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nepodloženie správnej úvahy použitím právnych
predpisov. Odporcovi ďalej vytýkal, že v konaní ho nepoučil o možnosti dať sa zastupovať advokátom
v správnom konaní.

Odporca navrhol napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. Poukázal na argumentáciu,
obsiahnutú v preskúmavanom rozhodnutí. Zdôraznil, že poskytovanie právnej pomoci sa nedotýka
konania pred správnymi orgánmi.

Súd po zistení, že nie sú dané predpoklady pre postup podľa § 250p O.s.p., preskúmal napadnuté
rozhodnutie i konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie bolo podané

dôvodne.

Podľa § 6 ods. 1 písm. b/ ZPPP fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej
účasti, ak nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu.Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil

správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodol, a ako sa vyrovnal s návrhmi
a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

Z preskúmavaného rozhodnutia vyplýva, že v súdnom konaní, v ktorom navrhovateľ vystupoval na
žalujúcej strane, bolo uplatnenie osobnostných práv podľa § 11 OZ i uloženia povinnosti podľa zák. č.

167/2008 Z.z. I keď odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je pomerne rozsiahle, v zmysle § 47 ods. 3
SP nemožno z neho vyvodiť žiadne dôvody, svedčiace zrejmej bezúspešnosti navrhovateľa v dovolacom
konaní. Odporca len vo všeobecnej rovine konštatuje, že vzhľadom na skutočnosti, vyplývajúce z
odôvodnení rozsudkov súdov oboch stupňov, nemožno vylúčiť zrejmú bezúspešnosť sporu.

Z odôvodnenia tiež nevyplýva, k akým záverom dospel ohľadom existencie stavu materiálnej núdze na

strane navrhovateľa.

Súdu, ako aj odporcovi, je z rozhodovacej činnosti známe, že navrhovateľ uplatnil priznanie nároku na
právnu pomoc od roku 2010 v cca 100 prípadoch.

Navrhovateľ nie je poberateľom dávok v hmotnej núdzi ( podľa vyjadrenia navrhovateľa ).

V zmysle zmenkového platobného rozkazu má vymáhateľnú pohľadávku v rozsahu cca 100.000,- €
( konanie na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 8 Cb 2/2003 ).

Na súkromnej vysokej škole študuje v odbore právo, pričom zložil všetky postupové skúšky pre
magisterské štúdium.

Za tohto stavu veci súd, rešpektujúc trojdelenie moci a v dôsledku toho i záväznosť dôvodov, na
ktorých správny orgán založil preskúmavané rozhodnutie, pre nepreskúmateľnosť rozhodnutia v otázke

zrejmej bezúspešnosti sporu i pre nedostatok dôvodov v otázke splnenia zákonných predpokladov
pre poskytnutie právnej pomoci v zmysle § 6 ods. 1 písm. a/ a § 4 ods. 1 písm. i/ ZPPP, napadnuté
rozhodnutie zrušil a vec vrátil odporcovi na ďalšie konanie ( § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. ).

Aj keď pre vydanie negatívneho rozhodnutia postačí absencia čo i len jednej z troch kumulatívnych

podmienok, uvedených v ustanovení § 6, ods. 1, v prípade navrhovateľa s ohľadom na vyššie uvedené
skutočnosti nemožno akceptovať odporcom zvolený postup. Bez ujasnenia si základnej skutočnosti, či
navrhovateľ je v stave materiálnej núdze, a teda či sa naň osobne vôbec vzťahuje zákon o poskytovaní
právnej pomoci, odporca vydáva početné negatívne rozhodnutia z dôvodu zrejmej bezúspešnosti veci,
v ktorej navrhovateľ právnu pomoc uplatňuje. Podľa názoru súdu danosťou tejto podmienky je potrebné

zapodievať sa až po tom, ako bude mať správny orgán v konaní nepochybne preukázané, že pomoc
uplatňuje navrhovateľ ako osoba v stave materiálnej núdze. Nemožno totiž opomenúť, že samotná
právnaúpravabolaprijatápreumožneniereálnehoprístupuksúduosobámmateriálneznevýhodneným.
Pri prioritnom skúmaní podmienky absencie zrejmej bezúspešnosti, ktorá je v niektorých prípadoch
povahou veci vylúčená ( skutočnosti, na ktoré súd prihliada ex offo ), ako aj na skutočnosť, že pod

zrejmou bezúspešnosťou treba chápať bezúspešnosť jednoznačnú, už na základe zbežného posúdenia
veci, nemožno vylúčiť stav, kedy by k priznaniu nároku na poskytnutie právnej pomoci dochádzalo u
osôb, na strane ktorých nie sú splnené subjektívne predpoklady. Nutno tiež zdôrazniť, že skúmanie
podmienky podľa § 6 ods. 1 písm. b/ je proces, vyžadujúci od odporcu správne uváženie v nepomerne
širšej miere, než pri skúmaní stavu materiálnej núdze. V tejto súvislosti sa správny orgán bez náležitého

opodstatnenia vystavuje riziku, že v negatívnom rozhodnutí z dôvodu absencii zrejmej bezúspešnosti
sporu dospeje k záverom, obmedzujúcim právo na prístup k súdu spôsobom, ktorý je v rozpore s čl.
13 ústavy. Preto podľa názoru súdu skúmanie subjektívnych predpokladov na strane navrhovateľa pre
rozhodnutie o žiadosti musí mať prioritu.

Odporca preto v ďalšom konaní musí doplniť dokazovanie tak, aby bolo možné dôjsť k jednoznačnému
záveru, či navrhovateľ je alebo nie je osobou v stave materiálnej núdze. Pre náležité posúdenie tejto veci
bude potrebné skúmať, aký príjem navrhovateľ dosahuje, či je alebo nie je poberateľom dávok v hmotnej
núdzi. Ak aj poberá dávky v hmotnej núdzi, bude potrebné skúmať majetkové pomery navrhovateľa,vyplývajúce tiež z činnosti odporcu, ako napr. či navrhovateľ prijal plnenie zo zmenkového platobného
rozkazu, v akej časti, resp. z akých dôvodov toto plnenie v rozsahu cca 100.000,-€ neprijal alebo ďalšie
skutočnosti, ktoré v tejto súvislosti zistí.

Ak odporca dospeje k záveru o danosti stavu materiálnej núdze u navrhovateľa, v novom rozhodnutí sa
vyporiada aj so skutočnosťou, či u navrhovateľa, pokiaľ získal magisterské vzdelanie v odbore právo,
prichádza priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci vôbec do úvahy. I keď zákonodarca výslovne
túto otázku v žiadnom ustanovení ZPPP nerieši, súd zastáva názor, že osoby, ktoré získali právnické

vzdelanie v druhom stupni, sú dostatočne kvalifikované na to, aby relevantným spôsobom uplatňovali/
bránili svoje práva v súdnom, resp. správnom konaní. Svedčí o tom tiež skutočnosť, že v dovolacom
konaníivkonanípodľadruhejhlavypiatejčastiO.s.p.sazastúpeniefyzickejosobyadvokátomvyžaduje
len za predpokladu, že nemá právnické vzdelanie ( § 241 ods. 1, § 250a O.s.p. ). Priznanie právnej
pomoci zo strany štátu u právnicky vzdelaných osôb nemá ( s výnimkou konania pred ústavným súdom )
preto žiadne opodstatnenie.

Napokon bude úlohou odporcu v novom rozhodnutí zaujať stanovisko tiež k otázke, či navrhovateľ,
uplatňujúci právnu pomoc od r. 2010 v cca 100 prípadoch, inštitút právnej pomoci nezneužíva.
Účelom zákona je umožniť minimálny štandard právnej ochrany nemajetným osobám. Navrhovateľova
požiadavka, aby štát znášal náklady na právnu pomoc v takomto enormnom rozsahu sa podľa názoru

súdu vymyká stanovenému účelu zákona a znaky zneužitia práva jednoznačne vykazuje. Ak má
odporca potrebu riešenia svojich životných situácií prostredníctvom súdu v takejto neprimeranej miere,
nič mu v tom samozrejme nebráni. Takéto vysoko neštandardné správanie jednotlivca však podľa
názoru súdu nemôže ísť na ťarchu štátu. Pre odčerpanie možných finančných zdrojov by v konečnom
dôsledku znemožňovalo poskytovanie právnej pomoci tým osobám, pre ktoré uplatnenie alebo bránenie

práva za pomoci štátu má skutočne existenčný charakter. V tejto súvislosti nemožno opomenúť, že
predmetom súdneho konania je ochrana osobnostných práv navrhovateľa, týkajúca sa tvrdeného
zásahu publikovaním článku ešte v r. 2009.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2O.s.p. tak, že úspešnému

navrhovateľovi právo na náhradu trov konania nepriznal, keďže ich náhradu neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti výroku o trovách konania možno podať odvolanie do pätnástich dní od

jeho doručenia, prostredníctvom procesného súdu na Najvyšší súd SR
v Bratislave, v dvoch písomných vyhotoveniach.