Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 14. september 2015

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 20C/79/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8715208376
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Koman

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2015:8715208376.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad, v konaní pred samosudcom JUDr. Petrom Komanom, v právnej veci navrhovateľa:

EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, práv. zast.: TOMÁŠ
KUŠNÍR, s. r. o., Pajštúnska 5, Bratislava, proti odporcovi: N. Š., Y.. XX.X.XXXX, E. L. XXXX/XX, I., v
konaní o zaplatenie 50,75 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným dňa 8.7.2015 sa navrhovateľ domáhal vydania rozhodnutia, ktorým bude
odporcovi uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľovi čiastku 50,75 eur s príslušenstvom.

Dôvodom podania žaloby je skutočnosť, že právny predchodca navrhovateľa (Slovak Telekom a.s.) s
odporcom uzavrel dňa 16.8.2011 zmluvu o pripojení v zmysle § 43 Zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických
komunikáciách.

Vzhľadom na to, že odporca podľa tvrdení navrhovateľa riadne a včas neplnil svoje záväzky, porušil
tým zmluvné povinnosti a v zmysle dodatku k zmluve, je povinný navrhovateľovi zaplatiť príslušenstvo.
Navrhovateľ si voči odporcovi uplatnil nárok na úhradu zmluvnej pokuty v sume 47,80 eur a pokuty za

oneskorenú platbu v sume 3,50 eur.

Odporca sa k podanému návrhu písomne nevyjadril.

Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, z čoho zistil tento skutkový stav:

Právny predchodca navrhovateľa (Slovak Telekom a.s.) s odporcom uzavrel dňa 16.8.2011 zmluvu o

pripojení v zmysle § 43 Zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách. V zmysle čl. 2 zmluvy
sa mal odporca zaviazať, že po dobu 24 mesiacov od dátumu účinnosti zmluvy nepožiada o vypojenie
SIM karty z prevádzky ani zmluvu nevypovie. Pre prípad porušenia povinností uvedených v čl. 2 sa v čl.
3 zmluvy mal odporca zaviazať uhradiť zmluvnú pokutu v sume 47,80 eur. Faktúrou zo dňa 15.1.2013
právny predchodca navrhovateľa odporcovi vyúčtoval zmluvnú pokutu vo výške 47,80 eur. Faktúrou
zo dňa 15.4.2012 právny predchodca navrhovateľa odporcovi vyúčtoval za upomienku oneskorenej
platby sumu 3,50 eur. Dôvod vystavenia predmetných faktúr nie je vo faktúrach uvedený a navrhovateľ

v tomto smere neuviedol žiadne skutkové tvrdenia. Navrhovateľ sa domáha úhrady žalovaných faktúr.
Stanovisko odporcu sa súdu zabezpečiť nepodarilo.Podľa § 488 a nasl. Obč. zák. záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na
plnenie a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. Záväzky vznikajú najmä zo zmlúv, zo spôsobenej
škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone. Zmluvne vznikajú

záväzky zo zmlúv výslovne upravených Občianskym zákonníkom, alebo môžu vznikať aj z iných zmlúv
v zákone neupravených (§ 51 Obč. zák., tzv. nepomenované zmluvy), ako aj zo zmiešaných zmlúv.
Na záväzky vznikajúce zo zmlúv v zákone neupravených treba použiť ustanovenia zákona, upravujúce
záväzky im najbližšie, ak samotná zmluva neurčuje inak.

Podľa § 43 ods. 1 až 3 cit. zákona zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný
prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou
zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa. Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh
verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas
poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj
odkazom na tarifu. Zmluva o pripojení zaniká: a) uplynutím času, na ktorý bola uzavretá, b) dohodou

účastníkov zmluvy, c) odstúpením od zmluvy, d) výpoveďou, e) ak tak ustanovuje osobitný predpis.

Podľa § 43 ods. 5, písm. b) cit. zákona podnik môže odstúpiť od zmluvy o pripojení, ak účastník nezaplatil
cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti.

Podľa § 517 Obč. zák. veriteľ má právo požadovať od dlžníka popri peňažnom plnení aj úrok z
omeškania, výška ktorého je podľa § 3 Nar. vl. č. 87/1995 Z.z.

V zmysle čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (v čase uzavretie zmluvy medzi účastníkmi
čl. 153 ods. 1 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva), únia v snahe podporiť záujmy spotrebiteľov

a zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov prispieva k ochrane ich zdravia, bezpečnosti a
hospodárskych záujmov spotrebiteľov, ako aj k podpore ich práva na informácie, osvetu a vytváranie
združení na ochranu ich záujmov.

V zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy medzi

účastníkmi, ďalej len „OZ“), spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné
odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú
na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah
dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

V zmysle § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka").

V zmysle § 53 ods. 4 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

V zmysle § 153 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu
zo spotrebiteľskej zmluvy, aj bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských
zmluvách dodávateľom je neprijateľná.

V zmysle rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-240/98 zo dňa 27.6.2000 Océano Grupo Editorial SA
proti Roció Murciano Quintero, cieľ Článku 6 Smernice (93/13/ES), ktorý od členských štátov vyžaduje
stanoviť, že nekalé podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ
sám povinný vystúpiť proti nekalej povahe takých podmienok.

Zákon č. 150/2004 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákona č. 40/1964 Zb. v znení neskorších
predpisov, zakotvil s účinnosťou od 1.4.2004 t.j. pred uzatvorení spornej zmluvy dňa 8.8.2005 do
nášho právneho poriadku inštitút spotrebiteľských zmlúv. Zmyslom ochrany spotrebiteľa je ochrana
osôb, ktoré sa zúčastňujú na právnych vzťahoch trhového hospodárstva, avšak nie kvôli dosiahnutiu
zisku. Charakteristickou črtou európskeho spotrebiteľského práva je ochrana slabšej zmluvnej strany

a stieranie hranice medzi právom súkromným a verejným. Spotrebiteľské zmluvy možno nazvať aj
zmluvami adhéznymi, ktoré o určitom rovnakom predmete plnenia štandardne a opakovane uzatvárajú
dodávateľa s veľkým počtom zákazníkov /spotrebitelia/ s tým, že dodávateľ ako navrhovateľ zmluvy
vopred v návrhu stanovuje obsah týchto zmlúv a stanovuje aj podmienky ich realizácie. Návrh zmluvybýva často pripravený na predtlačených tlačivách a spotrebiteľ nemá možnosť žiadnym spôsobom
zmeniť ich obsah, nemôže vyjednávať a jedinou jeho alternatívnou je prijatie respektíve odmietnutie
návrhu. Význam spotrebiteľských zmlúv možno vidieť v rovine zvýšenej ochrany slabšieho prvku

záväzkového vzťahu - spotrebiteľa a jeho práva.

Východiskomspotrebiteľskejochranyjepostulát,podľaktoréhosaspotrebiteľocitávofaktickynerovnom
postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku
kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva

a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosť stanovovať zmluvné
podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet
ku zmluvnému jednaniu pochádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na zmluvné
dojednania pripravený, pri kontraktácii je využívaný moment prekvapenia a neskúsenosti spotrebiteľa.
Spoločným znakom tejto novej kogentnej právnej úpravy je teda snaha cestou práva vyrovnať túto
faktickú nerovnosť, a to formou obmedzenia autonómie vôle.

K základným princípom spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, a
teda ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Značnú
nerovnováhu možno vysvetľovať ako právne postavenie spotrebiteľa, ktoré mu nedovoľuje alebo značne
obmedzuje uplatňovanie nárokov, prostredníctvom ktorých sa domáha riadneho plnenia zo zmluvy,

nápravy už prijatého plnenia alebo ktoré sa týkali možnosti odstúpenia od zmluvy. Neplatnosť takejto
podmienky nespôsobuje neplatnosť celej zmluvy, pokiaľ túto podmienku možno oddeliť od ostatných
náležitostí zmluvy.

Zmluvné podmienky dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve sa môžu odchýliť od podmienok upravených

v občianskom zákonníku len v prospech spotrebiteľa. Akákoľvek dohoda v spotrebiteľskej zmluve,
ktorá zhoršuje postavenia spotrebiteľa alebo ktorou sa spotrebiteľ vopred vzdáva svojich práv, nie
je možná. Spotrebiteľské zmluvy by mali byť vyvážené a nemožno akceptovať, aby spotrebiteľ mal
menej práv ako dodávateľ. Takýmto ustanovením, ktoré možno posudzovať ako nevyvážené je aj
povinnosť spotrebiteľa označeného ako nájomca zaplatiť dodávateľovi označenému ako prenajímateľ

zmluvnú pokutu v neprimeranej a neodôvodnenej výške. Zároveň je takouto neprijateľnou podmienkou
ajstanoveniepovinnostispotrebiteľazaplatiťdodávateľovitovaručislužbyzmluvnúpokutubezuvedenia
ďalších podmienok.

S ohľadom na zmluvu uzavretú medzi účastníkmi súd musí konštatovať, že zmluva, obsahuje

neprijateľnú vopred navrhnutú podmienku, formulovanú typizovanou (formulárovou) zmluvou, ktorú
odporca ako spotrebiteľ nemohol ovplyvniť, a ktorá spôsobuje nerovnováhu v postavení účastníkov a
to v neprospech žalovaného spotrebiteľa.
Zároveň súd konštatuje, že ustanovenia zmluvy o povinnosti odporcu zaplatiť navrhovateľovi zmluvnú
pokutu bez zodpovedajúcej povinnosti navrhovateľa sú aj pre rozpor so všeobecným ustanovením §

39 Občianskeho zákonníka, rozpor právneho úkonu s dobrými mravmi z dôvodu, že sú šikanujúce a
diskriminujúce, neplatnými.
Zmluvná pokuta je klasickým inštitútom zabezpečenia záväzku, pričom však je potrebné zdôrazniť,
že tento inštitút nemožno dezinterpretovať a zneužívať na šikanovanie a diskrimináciu niektorej zo
zmluvných strán.

Súd mal z vykonaných dôkazov preukázané, že jednanie o uzatvorení zmluvy a dodatku sa uskutočnilo
v prevádzkových priestoroch právneho predchodcu navrhovateľa, pričom uzavretá zmluva (dodatok) je
pripravovaná právnym predchodcom navrhovateľa, fyzicky predložená odporcovi ako spotrebiteľovi v
hmotnej podobne bezprostredne pred jej podpisom, bez možnosti riadneho preštudovania a ovplyvnenia

jej obsahu.

K otázke primeranosti, a teda k ústavnému princípu proporcionality /článok 1 Ústavy/ súd poznamenáva,
že v zmluve je uvedené, že ak účastník (odporca) poruší svoju povinnosť nepožiadať o odpojenie
karty SIM, zaväzuje sa uhradiť zmluvnú pokutu. Zodpovedajúca povinnosť navrhovateľa v prípade

jeho porušenia zmluvy dohodnutá nie je. V tomto smere má súd za to, že sa jedná o disproporciu
v neprospech odporcu. Preto s poukazom na vyššie uvedené určil, že zmluvná podmienka, ktorej
obsahom je dojednanie povinnosti spotrebiteľa zaplatiť dodávateľovi zmluvnú pokutu je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou.Súd vychádzal z toho, že predmetné dojednanie o zmluvnej pokute má povahu neprijateľnej zmluvnej
podmienky v zmysle ust. § 53 ods. 1 a 4 Občianskeho zákonníka, keďže v tomto prípade išlo
medzi účastníkmi konania jednoznačne o uzavretie zmluvy, ktorá mala podobu formulárovej zmluvy s

vopred určenými podrobnými podmienkami a nemožnosťou ich akejkoľvek zmeny, čo vedie spotrebiteľa
nepochybne k vyvodeniu záveru o nemožnosti ovplyvniť znenie zmluvy, ak chce vstúpiť do zmluvného
vzťahu. Rovnako faktúra v zmysle ktorej by mal odporca uhradiť sumu 3,50 eur za upomienku
oneskorenej platby žiadnym spôsobom nepreukazuje, že odporcovi bola akákoľvek upomienka
doručovaná a že navrhovateľovi resp. jeho právnemu predchodcovi vznikol nárok na úhradu žalovanej

sumy.Uplatnenénárokynavrhovateľataknebolipreukázanéanavyševčastizmluvnejpokutyodporovali
právu na ochranu spotrebiteľa.
S ohľadom na uvedené skutočnosti súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa zásady úspechu vo veci v zmysle § 142 ods. 2 O.s.p.
a vzhľadom na skutočnosť, že odporca si v konaní trovy neuplatnil, súd žiadnemu z účastníkov právo

na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia na tomto súde ku Krajskému
súdu Prešov v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie

alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku
alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo
k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe

vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí,
pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.) a
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa
rozhodnutie napáda a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.