Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 13. júl 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 10Sp/21/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7015200388
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Tkáč

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7015200388.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach samosudcom JUDr. Pavlom Tkáčom v právnej veci navrhovateľky

POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova č. 25, Bratislava, proti odporcovi Okresný úrad Michalovce, katastrálny
odbor, Sama Chalupku 18, Michalovce, za účasti B. S., naposledy bytom W. XXX, zast. ustanovenou
opatrovníčkou Mgr. Andreou Kmeťovou, vyššou súdnou úradníčkou Okresného súdu Košice I, v konaní
o preskúmanie rozhodnutia odporcu č. OU-MI-KO V 3353/2014-Zm-Dz zo dňa 14.11.2014 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu č. OU-MI-KO V 3353/2014-Zm-Dz zo dňa 14.11.2014.

Navrhovateľke n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

Navrhovateľka je p o v i n n á zaplatiť súdny poplatok v sume 35,- eur na účet Krajského súdu v
Košiciach do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Odporca rozhodnutím č. OU-MI-KO V 3353/2014-Zm-Dz zo dňa 14.11.2014 podľa § 31 ods. 3 zákona
NR SR č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam
v znení neskorších predpisov (katastrálny zákon) zamietol návrh na vklad záložného práva do katastra
nehnuteľností podľa zmluvy o zriadení záložného práva č. 398/2014-ŠTE uzavretej dňa 05.08.2014
medzi navrhovateľkou ako záložným veriteľom a B. S. ako záložcom (ďalej len „záložná zmluva“) na

zabezpečenie všetkých pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi, ktoré vznikli a vzniknú na základe
Zmluvy o úvere č. 900303215 zo dňa 02.07.2013, najmä na zabezpečenie istiny vo výške 1.100,- eur,
spolu s jej príslušenstvom, úrokov z omeškania, poplatkov a ostatných pohľadávok a zmluvných pokút
vyplývajúcich zo zmluvy o úvere, ako aj ostatných celkových nákladov v zmysle platných všeobecných
podmienok, od omeškania až do zaplatenia. Predmetom zálohu boli nehnuteľnosti zapísané v katastri
nehnuteľností na liste vlastníctva č. XXX, katastrálne územie W., obec W., okres Michalovce, v podiele
1/1 k celku a to parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 800 m2, ako aj rodinný

dom súpisné číslo 232 na parc. č. XXXX/XX a nehnuteľnosti zapísané v katastri nehnuteľností na liste
vlastníctva č. XXX, katastrálne územie W., obec W., okres Michalovce, v podiele 3/60 - in k celku, a to
parc. č. XXXX/XX - záhrady o výmere 1875 m2, č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere
846 m2 a rodinný dom súpisné číslo 231 na parc. č. XXXX/XX.

Odporca v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že prílohu návrhu na vklad tvorí zmluva o
zriadení záložného práva uzavretá dňa 05.08.2014 medzi navrhovateľkou ako záložným veriteľom a

účastníkom B. S. ako záložným dlžníkom zastúpeným ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci v
zastúpení Peter Mamojka - predseda združenia. Správny orgán je povinný pri rozhodovaní o povolení
vkladu vecného práva skúmať, či došlo k vzniku zmluvného zastúpenia v súlade so zákonom. Dohoda
o splnomocnení bola vpísaná do formulárovej dohody (predtlačenej a teda dlžník - záložca nemoholovplyvniť obsah takejto dohody), v danom prípade bola teda obmedzená možnosť voľby splnomocniteľa
- záložcu zvoliť si zástupcu, ktorý by za neho uzatvoril záložnú zmluvu a ktorý by skutočne hájil jeho
záujmy, keďže splnomocnenec bol už v tejto dohode o splnomocnení vopred vpísaný. Takúto dohodu

o splnomocnení nie je možné považovať za individuálne dohodnutú, nakoľko bola vopred navrhnutá
a pripravená. K výberu splnomocnenca nedošlo z vôle účastníka konania, ale z vôle záložného
veriteľa - navrhovateľky. Spotrebiteľ - účastník konania nebol schopný ovplyvniť výber iného zástupcu
(splnomocnenca), čo v konečnom dôsledku spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Z obsahu dohody o plnomocenstve nevyplýva, že by

splnomocnenec mal na základe dohody poskytnúť splnomocniteľovi právnu pomoc a obhajobu jeho
práv, skôr naopak, splnomocnenec má hájiť práva veriteľa voči splnomocniteľovi, čo nie je účelom
tohto právneho úkonu. Odporca z tohto dôvodu považoval predmetnú dohodu o splnomocnení za
neprijateľnú podmienku a teda za neplatnú podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Konštatoval,
že v zmysle stanov občianskoprávneho združenia, t.j. splnomocnenca je jeho cieľom ochraňovať
práva a oprávnené záujmy účastníkov v konaniach pred orgánmi verejnej správy, a uzatvorenie

záložnej zmluvy v zmysle Občianskeho zákonníka, ktorý je súkromnoprávnym predpisom sa vymyká
z rámca pôsobnosti a cieľov združenia. Záložná zmluva je absolútne neplatná podľa § 39 Občianskeho
zákonníka aj vzhľadom na fakt, že peňažná pohľadávka, ktorú má záložné právo zabezpečovať v nej nie
je vyčíslená a v záložnej zmluve nie je uvedená najvyššia hodnota istiny a ani hodnota zabezpečovanej
pohľadávky ( § 151b ods. 3 Občianskeho zákonníka). Správny orgán poukázal aj na rozhodovaciu

prax všeobecných súdov, ktoré pri obdobných skutkových zisteniach vyslovili právny názor o neplatnosti
záložných zmlúv a teda nemožnosti ich vkladu do katastra nehnuteľností.

Proti tomuto rozhodnutiu navrhovateľka podala včas opravný prostriedok dňa 19.12.2014, v ktorom
žiadala zrušiť preskúmavané rozhodnutie odporcu a vrátiť mu vec na ďalšie konanie. Uviedla, že dohoda

o splnomocnení je uzavretá riadne a spĺňa náležitosti platného právneho úkonu. Nesúhlasila s tvrdením
odporcu, podľa ktorého navrhovateľka vopred určila osobu, ktorá bude oprávnená za dlžníka konať a
dlžník nemal možnosť sa sám rozhodnúť, kto ho bude zastupovať. Splnomocnenec v žiadnom prípade
nemal a ani nemá záujem na poškodení záložcu, čo vyplýva aj zo samotnej dohody o splnomocnení,
ktorá bola uzavretá za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa a na jeho žiadosť po

osobnom prerokovaní a poučení o právnych úkonoch v dohode uvedených a o právach a povinnostiach,
ktoré sa nimi zakladajú. Namietala aj nepreskúmateľnosť a nedostatok dôvodov napadnutého
rozhodnutia, ak z odôvodnenia rozhodnutia nevyplýva úvaha, na základe akých skutočností a aplikáciou
ktorých konkrétnych ustanovení zákona dospel správny orgán k záveru, že záložca - dlžník nemohol
ovplyvniť výber splnomocnenca. Rozpor v záujmoch musí reálne existovať, nestačí len potenciálna

možnosť takého rozporu. Predložené plnomocenstvo je samostatným právnym úkonom uzavretým
medzi dlžníkom a jeho zástupcom, ktorý je úplne nezávislým od veriteľa a jeho zmluvnej dokumentácie.
Dohoda o splnomocnení ako právny úkon bola urobená slobodne a vážne, určito a zrozumiteľne tak, ako
to ustanovuje pre platnosť právneho úkonu zákon. Nemožno ju posudzovať ako spotrebiteľskú zmluvu
a teda sa na ňu ani nevzťahujú ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka. Na záver navrhovateľka

uviedla, že odporca nezistil spoľahlivo stav veci, riadne sa neoboznámil s predkladaným návrhom
a znením jednotlivých pripojených príloh, následne nesprávne zistil skutkový stav a plnomocenstvo
splnomocniteľa udelené splnomocnencovi nesprávne právne posúdil.

Odporca vo vyjadrení k návrhu zo dňa 18.03.2015 zotrval na dôvodoch uvedených v napadnutom

rozhodnutí.

Súd v konaní podľa § 250l a nasl. O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu, oboznámil sa s
jeho administratívnym spisom a dospel k záveru, že návrh navrhovateľky nie je dôvodný.

Na pojednávaní súdu dňa 13.07.2015 navrhovateľka nebola prítomná, pričom bola na pojednávanie
riadne a včas predvolaná. Listom zo dňa 06.07.2015 navrhovateľka oznámila súdu svoju neúčasť na
pojednávaní a požiadala o prejednanie veci a rozhodnutie v jej neprítomnosti. Na pojednávaní súdu
nebol prítomný odporca ani ustanovená opatrovníčka účastníka konania, u ktorých bolo vykázané
doručenie predvolania na pojednávanie dňom 25.06.2015 a 23.06.2015, pričom svoju neúčasť na

pojednávaní neospravedlnili. Súd v súlade s § 250g ods. 2 O.s.p. aplikovaným na základe § 250l ods.
2 O.s.p. prejednal vec v neprítomnosti účastníkov konania.Z administratívneho spisu súd zistil, že navrhovateľka ako veriteľ uzavrela s dlžníkom B. S. zmluvu o
úvere č. 900303215 zo dňa 02.07.2013. Dlžník zároveň dohodou o splnomocnení zo dňa 02.07.2013
splnomocnil ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci so sídlom Povraznícka 18, Bratislava

na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 552 Občianskeho zákonníka v mene splnomocniteľa k
nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú v splnomocniteľovom vlastníctve alebo
spoluvlastníctveaktorébudúbližšiešpecifikovanévpriloženomlistevlastníctvaakoformyzabezpečenia
splneniasplnomocniteľovhozáväzkuzozmluvyoúvere.Dohodaosplnomocneníjepodpísanádlžníkom
B. S. ako splnomocniteľom a Petrom Mamojkom, predsedom občianskeho združenia ProHelp ako

splnomocnencom.

Dňa 05.08.2014 bola uzavretá zmluva o zriadení záložného práva č. 398/2014-ŠTE medzi
navrhovateľkou a dlžníkom zastúpeným ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, predmetom
ktorej je zriadenie záložného práva v prospech navrhovateľky k už uvedeným nehnuteľnostiam. Záložné
právo bolo zriadené za účelom zabezpečenia všetkých pohľadávok, ktoré vznikli a v budúcnosti vzniknú

na základe zmluvy o úvere č. 900303215 zo dňa 02.07.2013.

Podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky Slovenská republika je právnym štátom. Neoddeliteľným
atribútom právneho štátu je právna istota a spravodlivosť.

Ústava Slovenskej republiky garantuje ochranu vlastníckeho práva v čl. 20.

Podľa § 28 ods. 2 katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia
sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak.

Právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia správy katastra o jeho povolení
(§ 28 ods. 3 katastrálneho zákona).

Podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona správa katastra preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje
podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať

s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo
nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či
sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o povolení vkladu prihliada správa katastra aj na skutkové
a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad povolí; inak návrh zamietne (§ 31 ods. 3
katastrálneho zákona).

Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na
právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný (§ 37 ods. 1
Občianskeho zákonníka).

Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo

právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom
sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

Prizápisevecnýchprávknehnuteľnostiamdokatastranehnuteľnostívkladom(§28anasl.katastrálneho
zákona) je katastrálny odbor povinný posudzovať podstatné náležitosti príslušného zmluvného typu

z hľadiska kritérií uvedených v § 31 ods. 1 katastrálneho zákona. V prípade, ak zmluvu o zriadení
vecného práva (záložné právo) uzaviera zástupca na základe zmluvného zastúpenia (splnomocnenie),
je povinnosťou katastrálneho odboru rozhodujúceho o povolení vkladu vecného práva skúmať, či došlo
k vzniku zmluvného zastúpenia v súlade so zákonom.

Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v intenciách opravného prostriedku navrhovateľky a so
zreteľom na citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že predmetná dohoda o splnomocnení
medzi dlžníkom B. S. ako splnomocniteľom a občianskym združením ProHelp ako splnomocnencom nie
je platne uzavretá. Súd sa nestotožnil s tvrdením navrhovateľky, podľa ktorého právny úkon (dohodao splnomocnení) bol urobený slobodne a vážne, určito a zrozumiteľne. Dohoda o splnomocnení bola
vpísaná do vopred predtlačeného formulára, dlžník teda nemal možnosť ovplyvniť jej obsah. Vzhľadom
na vopred stanoveného splnomocnenca v dohode o splnomocnení bola obmedzená slobodná voľba

splnomocnenca, ktorý by v mene dlžníka uzatvoril záložnú zmluvu a skutočne by hájil jeho záujmy,
chýba teda základná zložka právneho úkonu, a to slobodný prejav vôle pri výbere zástupcu. Je otázne,
či by vôbec úver bol poskytnutý bez uzavretia dohody o splnomocnení v znení vopred pripravenom na
formulári bez možnosti dlžníka meniť jej podmienky.

Takéto dojednanie spôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Za tejto situácie preto občianske združenie ProHelp nebolo oprávnené uzavrieť záložnú
zmluvu a nakladať s nehnuteľnosťami dlžníka.

Súd sa stotožňuje s námietkou navrhovateľky, podľa ktorej dohodu o splnomocnení nemožno
posudzovať ako spotrebiteľskú zmluvu, avšak tento právny názor odporcu nemá za následok

nezákonnosť napadnutého rozhodnutia.

Súd poznamenáva, že v zmysle čl. I bod 1. stanov občianskeho združenia ProHelp ide o dobrovoľné
združenie fyzických a právnických osôb založené na ochranu práv a oprávnených záujmov účastníkov
v konaniach pred orgánmi verejnej správy a podľa čl. II bod 1. stanov jeho cieľom je ochraňovať práva a

oprávnené záujmy účastníkov v konaniach pred orgánmi verejnej správy. Uzatvorenie záložnej zmluvy
v zmysle Občianskeho zákonníka, ktorý je súkromnoprávnym predpisom, sa preto vymyká z rámca
pôsobnosti a cieľov predmetného združenia.

Na záver krajský súd dodáva, že zmluva o zriadení záložného práva č. 398/2014 - ŠTR zo

dňa 05.08.2014 na zabezpečenie pohľadávky záložného veriteľa, t.j. navrhovateľky v tomto konaní
nerešpektuje požiadavkou vyváženosti vzájomného vzťahu medzi predmetom zmluvy o úvere a
predmetom zmluvy o zriadení záložného práva, pretože z obsahu čl. II zmluvy vyplýva, že jej účelom
je zabezpečenie istiny vo výške 1.100,- eur spolu s bližšie nešpecifikovaným príslušenstvom, ktorého
výšku navrhovateľka ku dňu rozhodnutia správneho orgánu žiadnym spôsobom nevyčíslila a z dôvodu,

že ku vkladovému konaniu nepredložila zmluvu o úvere a ani doklad vo výške aktuálneho dlhu účastníka
konania, výšku zabezpečovanej pohľadávky nebolo možné žiadnym spôsobom zistiť. Predmetom
zálohu mali byť viaceré nehnuteľnosti vo výlučnom, resp. podielovom vlastníctve účastníka konania
vrátane stavieb ( rodinných domov), pričom je zrejmé, že ich hodnota vysoko prevyšuje poskytnutú istinu
spolu s primeraným príslušenstvom.

Z uvedených dôvodov preto súd podľa § 250q ods. 2 O.s.p. preskúmavané rozhodnutie odporcu ako
vecne správne a vydané v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami potvrdil.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 250k ods. 1 O.s.p. s použitím § 250l ods. 2 O.s.p. tak, že

navrhovateľke, ktorá nemala v konaní úspech, právo na náhradu trov nepriznal. Odporca si právo na
náhradu trov konania neuplatnil.

Neúspešnej navrhovateľke vznikla povinnosť zaplatiť súdny poplatok podľa § 2 ods. 4 druhá veta v
spojení s § 5 ods. 1 písm. h) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra

trestovvzneníneskoršíchpredpisov,apretojejsúduložiluhradiťsúdnypoplatokvsume35,-eururčenej
podľa položky č. 10e) sadzobníka súdnych poplatkov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, žea/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.