Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, November 30, 2012

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 19C/47/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7110229227
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Stolárová

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2012:7110229227.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Zuzanou Stolárovou v právnej veci navrhovateľa: W.. W. E., nar.

XX.XX.XXXX, bytom XX J. N., T., K. - XX, W., zastúpený advokátom JUDr. Milanom Trnovským, so
sídlom v Liptovskom Mikuláši, Ulica Ester Šimerovej Martinčekovej 4505/2, proti odporkyni: B. E., nar.
XX.XX.XXXX, bytom X Q. S., Q., V., F., W., zastúpenej advokátom JUDr. Jánom Cáfalom, so sídlom v
Košiciach, Murgašova 3, o vyporiadanie BSM a trovy konania, takto

r o z h o d o l :

Z vecí patriacich do BSM účastníkov konania pripadá do výlučného vlastníctva navrhovateľa:

1. byt č. 8 pozostávajúci z 3 obytných miestností a príslušenstva a k nemu prislúchajúci spoluvlastnícky

podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach vo veľkosti 342/10000, ktorý je zapísaný na
LV č. 1650 katastrálneho územia Nové Ťahanovce, okres Košice I v hodnote 42.300,- EUR,
2. televízor Samsung v hodnote 100,- EUR,
3. videoprehrávač Panasonic NV-HD 630 v hodnote 75,- EUR,
4. nábytok v spálni - posteľ v hodnote 20,- EUR,
5. zrkadlo v spálni v hodnote 10,- EUR,
6. toaletný stolík v spálni - 2 kusy v hodnote 10,- EUR,

7. spálňová skriňová zostava v hodnote 20,- EUR a
8. osobné motorové vozidlo Citro?n Xsara model Zara, farba Gold Mica v hodnote 600,- EUR.

Z vecí patriacich do BSM účastníkov konania pripadá do výlučného vlastníctva odporkyne:

1. sedacia súprava v hodnote 250,- EUR,
2. sektorový obývačkový nábytok v hodnote 100,- EUR,
3. DVD videorekordér Panasonic DMR - HS2 v hodnote 50,- EUR,

4. reprosystém JBL vo výške 75,- EUR,
5. kuchynský stôl, stoličky 2ks a rohová lavica v hodnote 25,- EUR,
6. vysávač Triathlon v hodnote 80,- EUR,
7. telefón Panasonic v hodnote 50,- EUR,
8. mraznička Zanussi v hodnote 150,- EUR,
9. hriankovač Rowenta v hodnote 20,- EUR,
10. kávovar Solac v hodnote 25,- EUR,

11. práčka Whirpool FL243-500 v hodnote 150,- EUR,
12. kúpeľňový nábytok - zrkadlo s osvetlením a kúpeľňová skrinka v hodnote 75,- EUR,
13. elektrický ventilátor PF 16 GM v hodnote 30,- EUR,
14. záhradná sedačka v hodnote 30,- EUR,
15. televízor Samsung čierna v hodnote 150,- EUR,
16. šijací stroj v hodnote 50,- EUR a
17. kuchynský riad - obedová súprava pozostávajúca z tanierov a pohárov z hnedého skla a jednej

príborovej sady v hodnote 75,- EUR.Navrhovateľ p r e b e r á záväzok na zaplatenie zostatku pôžičky v Bank of Ireland číslo účtu:
XXXXXXXX vo výške 3.233,24 EUR a záväzok na zaplatenie zostatku pôžičky v Bank of Ireland číslo
účtu: XXXXXXXX vo výške 1.761,03 EUR.

Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť odporkyni na vyrovnanie majetkovej hodnoty sumu 18.377,87
EUR v lehote 60 dní od právoplatnosti rozsudku.

O povinnosti zaplatiť súdny poplatok bude rozhodnuté samostatným uznesením.

O náhrade trov konania bude rozhodnuté v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom došlým súdu dňa 25.11.2010 domáhal vyporiadania BSM a tiež náhrady trov
konania.

Odporkyňa s návrhom na vyporiadanie BSM pokiaľ ide o záväzky účastníkov konania a pokiaľ ide o
niektoré položky hnuteľných vecí súhlasila; vo vzťahu k ostatným položkám vecí patriacich do masy
BSM, pokiaľ ide o hnuteľné veci a tiež pokiaľ ide o nehnuteľnosť, navrhla tieto priznať do jej výlučného
vlastníctva.

Súd vykonal vo veci dokazovanie a zistil nasledovný skutkový stav veci.

Manželstvo účastníkov konania bolo rozvedené Okresným súdom Košice I na základe rozsudku zo
dňa 16.03.2010, č.k. 12C/350/2008-39, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 13.05.2010. Po rozvode sa
účastníci na vyporiadaní BSM nedohodli.

Zo žalobného návrhu, vyjadrení a prednesov účastníkov konania a ich právnych zástupcov súd ustálil,
že do masy BSM patria hnuteľné veci s týmito zostatkovými hodnotami:
1. sedacia súprava v hodnote 250,- eur,
2. sektorový nábytok v obývačke v hodnote 100,- eur,

3. televízor Samsung v hodnote 100,- eur,
4. DVD videorekordér Panasonic DMR - HS2 v hodnote 50,- eur,
5. videoprehrávač Panasonic NV-HD 630 v hodnote 75,- EUR,
6. reprosystém JBL vo výške 75,- EUR,
7. vysávač Triathlon v hodnote 80,- EUR,

8. telefón Panasonic v hodnote 50,- EUR,
9. mraznička Zanussi v hodnote 150,- EUR,
10. nábytok v spálni - posteľ v hodnote 20,- EUR,
11. zrkadlo v spálni v hodnote 10,- EUR,
12. toaletný stolík v spálni - 2 kusy v hodnote 10,- EUR,

13. spálňová skriňová zostava v hodnote 20,- EUR,
14. kuchynský stôl, stoličky 2ks a rohová lavica v hodnote 25,- EUR,
15. hriankovač Rowenta v hodnote 20,- EUR,
16. kávovar Solac v hodnote 25,- EUR,
17. práčka Whirpool FL243-500 v hodnote 150,- EUR,

18. kúpeľňový nábytok - zrkadlo s osvetlením a kúpeľňová skrinka v hodnote 75,- EUR,
19. elektrický ventilátor PF 16 GM v hodnote 30,- EUR,
20. záhradná sedačka v hodnote 30,- EUR,
21. televízor Samsung čierna v hodnote 150,- EUR,
22. šijací stroj v hodnote 50,- EUR,

23. kuchynský riad - obedová súprava pozostávajúca z tanierov a pohárov z hnedého skla a jednej
príborovej sady v hodnote 75,- EUR.
24. osobné motorové vozidlo Citro?n Xsara model Zara, farba Gold Mica v hodnote 600,- EUR.

Z hnuteľných vecí medzi účastníkmi konania zostala spornou položka - elektrická sušička na prádlo s

tým, že podľa navrhovateľa táto položka patrí do BSM, nakoľko sušička bola zakúpená pre celú rodinu,t.j. v tom čase pre neho a odporkyňu ako vtedajšiu manželku a tiež jeho syna s manželkou, ktorému sa
narodilo dieťa a s ktorými spolu bývali a používala ju z toho dôvodu aj celá rodina. Naopak, odporkyňa
tvrdila, že predmetná položka do BSM nepatrí z dôvodu, že bola zakúpená a darovaná staršiemu synovi

vtedy,keďsamunarodilo dieťa.Poukázalanato,žesušičkasazakupovalavÍrsku,kedybývalispoločne
v dome so svojim starším synom a s jeho manželkou v čase, keď sa im narodilo dieťa a keď teda túto
sušičku zakúpili práve svojmu synovi.

Na výzvu súdu adresovanú B. E. - staršiemu synovi účastníkov konania, tento v liste zo dňa 18.10.2011

uviedol, že predmetná elektrická sušička na prádlo bola zakúpená po narodení jeho dieťaťa v marci
2005 ako dar k narodeniu dieťaťa, ktorý mu zakúpili rodičia spoločne a preto má za to, že sušička patrí
jemu a jeho rodine. V súčasnosti sušička je uskladnená a nepoužívaná.

Súd ďalej z návrhov, vyjadrení a prednesov účastníkov konania, prípadne ich právnych zástupcov zistil,
že z predmetu BSM, pokiaľ o hnuteľné veci, navrhovateľ požaduje do svojho výlučného vlastníctva

všetky hnuteľné veci s výnimkou televízora Samsung čierna a šijacieho stroja; odporkyňa požadovala
do svojho výlučného vlastníctva všetky hnuteľné veci s výnimkou týchto položiek: televízor Samsung,
videoprehrávač Panasonic, nábytok v spálni - posteľ, zrkadlo v spálni, toaletný stolík v spálni - 2 kusy,
spálňovú skriňovú zostavu a osobné motorové vozidlo. Zo súhlasných prednesov účastníkov konania
súd zistil, že hnuteľné veci, ktoré patria do BSM sa nachádzajú v byte, ktorý je predmetom tohto

vyporiadania (nevzťahuje sa to na osobný automobil a šijací stroj). Účastníci prostredníctvom svojich
právnych zástupcov tiež zhodne uviedli, že budú mať záujem o požadované hnuteľné veci aj v prípade,
že im nebude určený do vlastníctva byt.

V konaní ďalej nebolo pochybným, že do masy vyporiadania BSM je potrebné zahrnúť záväzky v

súvislosti s poskytnutými termínovanými pôžičkami v Bank of Ireland, ktorých zostatok ku dňu zániku
BSM, pokiaľ ide o číslo účtu XXXXXXXX, predstavoval sumu 3.233,24 Eur a vo vzťahu k číslu účtu
XXXXXXXX, predstavoval sumu 1.761,03 Eur. Tieto skutočnosti tiež vyplývajú z pripojených výpisov z
oboch účtov v Bank of Ireland, ktoré sú súčasťou návrhu na začatie konania.

Zo súhlasných tvrdení účastníkov konania má súd preukázané, že predmetné pôžičky sú splácané zo
strany navrhovateľa, pričom obaja účastníci zhodne navrhli, aby zostatky z oboch pôžičiek prevzal na
zaplatenie navrhovateľ.

Zo súhlasných vyjadrení účastníkov konania ďalej vyplýva, že do predmetu BSM patrí aj byt č. 8

pozostávajúci z 3 obytných miestností a príslušenstva a k nemu prislúchajúci spoluvlastnícky podiel
na spoločných častiach a spoločných zariadeniach 342/10000, ktorý je zapísaný na LV č. XXXX pre
katastrálne územie L. Ť., okres T. W. s tým, že jeho hodnota bola účastníkmi konania zhodne ustálená
na sumu 42.300,- Eur vychádzajúc pritom zo znaleckého posudku č. 31/2010 znalca W.. K. R. zo dňa
19.07.2010, ktorý je tiež pripojený k žalobnému návrhu ako listinný doklad.

Z vyjadrení a výpovede navrhovateľa, prednesov jeho právneho zástupcu, pokiaľ ide o predmetnú
nehnuteľnosť vyplýva, že navrhovateľ požaduje v rámci vyporiadania BSM predmetnú nehnuteľnosť
prikázaťdosvojhovýlučnéhovlastníctvasodôvodnením,žeodrozvoduuhrádzavšetkynákladyspojené
s prevádzkou a údržbou bytu výlučne sám, pričom celková suma týchto nákladov ku dňu 11.11.2011

predstavovala sumu spolu 2.630,82 Eur, o čom žalobca ako doklad doložil fotokópie inkasných bločkov
a výpisy zo svojho účtu. Priemerné mesačné náklady spojené s prevádzkou tak predstavujú spolu cca
sumu 150,- Eur, pričom žalovaná sa na úhrade týchto nákladov žiadnym spôsobom nepodieľala a ich
platbu odmietala s odôvodnením, že jej finančná situácia jej nedovoľuje úhradu týchto nákladov. V
ďalšom poukázal na to, že nakoľko v súčasnej dobe stratil v Írsku prácu, v krátkej dobe plánuje návrat

na Slovensko, keďže mieni podnikať na základe živnostenského oprávnenia v oblasti stavebníctva,
pričom predpokladá návrat od januára 2013. Tiež poukázal na to, že je schopný na rozdiel od odporkyne
zabezpečiť riadnu prevádzku predmetnej nehnuteľnosti aj v budúcnosti, a že v súčasnosti bytová a
finančná situácia odporkyne, pokiaľ ide o jej pobyt v Írsku je omnoho lepšia ako jeho situácia a to napriek
tomu, že odporkyňa uvádza, že žije v sociálnom dome a že poberá iba sociálne dávky, pričom on v Írsku

obýva iba jednu prenajatú izbu v byte írskej rodiny a je tiež poberateľom sociálnych dávok, avšak v nižšej
sume. V neposlednom rade poukázal tiež na to, že predmetný byt nadobudol z dôvodu výkonu svojho
povolania ako vojenský nájomný byt, ktorý neskôr s odporkyňou nadobudli do vlastníctva, že on, na
rozdiel od odporkyne je schopný ju vyplatiť v súvislosti s vyrovnaním majetkových podielov a že byt budepotrebovať v súvislosti s podnikateľskou činnosťou a s tým súvisiaci jeho návrat na Slovensko v krátkej
dobe. Upriamil preto pozornosť na to, že pre rozhodnutie o tom, komu bude spoločná nehnuteľnosť
prikázaná, je potrebné skúmať, akou mierou sa ten ktorý z účastníkov pričinil o jej nadobudnutie, ktorý

z nich je na ňu väčšmi odkázaný a napokon aj na ich solventnosť v súvislosti s povinnosťou vyplatenia
podielu druhému účastníkovi (rozsudok KS v Nitre z 24.1.2008, sp. zn. 7Co/112/2007).

Odporkyňa vo svojej výpovedi, vo svojich vyjadreniach a tiež v prednesoch vyjadrených prostredníctvom
jej právneho zástupcu navrhla určiť predmetnú nehnuteľnosť do svojho výlučného vlastníctva poukazom

na to, že k predmetnému bytu má veľmi blízky vzťah, pretože je to miesto, kde posledné dni svojho
života prežila aj jej matka a je to miesto posledného spojenia jej detí s rodným Slovenskom. Po skončení
vysokoškolského štúdia mladšieho syna sa s týmto chce vrátiť na Slovensko, kde jej syn si chce otvoriť
prax klinického psychológa a predmetný by im obom poskytol dostatočné zázemie. K otázke miery ako
sa ten ktorý s manželov zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí uviedla, že predmetný byt
im síce bol pridelený ako vojenský byt, avšak najmä pričinením jej otca, hoci nepoprela, že byt nadobudol

navrhovateľzdôvoduvýkonusvojhopovolaniaakovojenskýnájomnýbyt.Tiežuviedla,žebudeschopná
v prípade, že predmetný byt bude určený do jej výlučného vlastníctva vyplatiť navrhovateľovi primerané
majetkové vyrovnanie majetkovej hodnoty z dôvodu, že má prísľub na poskytnutie pôžičky od svojej
priateľky, čo súčasne aj preukázala príslušnou budúcou zmluvou o pôžičke. Nepoprela, že náklady na
byt uhrádza navrhovateľ, avšak súčasne to zdôvodnila tým, že vzhľadom k výške jej príjmu v súčasnej

dobe nie je schopná tieto náklady hradiť ona. Tiež poukázala na to, že o byt sa počas manželstva starala
ona, tiež tak činila po rozvode, pričom táto jej starostlivosť spočívala v udržiavaní poriadku, prerábke a
rekonštrukcií bytu. Na strane druhej nepoprela, že starostlivosť o domácnosť navrhovateľ zabezpečoval
najmä po finančnej stránke.

Podľa ust. § 143 Občianskeho zákonníka, v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo
môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou
vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe
alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku
jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému

bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

Podľa ust. § 148 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zánikom manželstva zanikne i bezpodielové
spoluvlastníctvo manželov.

Podľa ust. § 149 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa
vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150.

Podľa ust. § 150 Občianskeho zákonníka, pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch
manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho

vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho
ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z
manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení
miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

Prevedeným dokazovaním má súd preukázaný zánik BSM rozvodom a tiež dôvodnosť vyporiadania
BSM súdom, keďže účastníci sa na vyporiadaní BSM nedohodli a súdny návrh na vyporiadanie BSM
bol podaný v zákonnej lehote.

V konaní tiež nebol sporným predmet vyporiadania BSM s výnimkou spornej položky elektrická sušička,

ktorá podľa názoru súdu nepatrí do BSM, keďže tvrdenie navrhovateľa o tom, že táto hnuteľná vec
do BSM patrí, bolo vyvrátené vyjadrením svedka- syna účastníkov konania, ktorý písomne uviedol, že
sušička bola zakúpená jemu a jeho manželke z dôvodu narodenia dieťaťa ako dar, z toho dôvodu má
za to, že patrí jemu a jeho rodine. Navrhovateľ v tomto smere neoznačil, resp. nenavrhol iný dôkaz a ani
iný dôkaz nepredložil, preto v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno.

V konaní nebola spornou ani otázka ustálenia zostatkových hodnôt jednotlivých položiek predmetu
vyporiadania BSM vrátane stanovenia hodnoty bytu a zostatku pôžičiek.Pokiaľ ide o spôsob, akým súd vykonal predmetné vyporiadanie, súd za primárnu otázku považoval
vyriešenie určenia spôsobu vyporiadania bytu, keďže obaja účastníci požadovali byt určiť do svojho
vlastníctva. V tomto smere súd určil za vlastníka predmetného bytu navrhovateľa s nasledovným

odôvodnením:
Pre určenie, ktoré konkrétne veci alebo pohľadávky majú byť každému z manželov pridelené, zákon
výslovne neustanovuje žiadne hľadiská- určujúcim je zásadne účelné využitie vecí tak, aby pokiaľ
možno nebolo treba vyrovnanie podielov peňažnou sumou. Takýto postup však nie je bezvýnimočný.
V odôvodnených prípadoch preto možno napríklad prikázať do vlastníctva jedného z manželov vec z

podielového spoluvlastníctva, o ktorej získanie či udržanie sa prevažnou mierou zaslúžil, aj napriek
tomu, že sa tým zvýši suma, ktorú bude treba na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva zaplatiť
( Rozsudok NS ČR z 27.mája 2004, sp. zn. 22Cdo 1054/2004 ).
Je nepochybné, že kritérií na určenie spôsobu vyporiadania predmetu BSM môže byť niekoľko, je na
súde, akým spôsobom dokáže tieto kritéria pomenovať, vyhodnotiť jednotlivo ale aj komplexne v ich
vzájomnej súvislosti tak, aby jeho rozhodnutie bolo dostatočne odôvodnené a presvedčivé.

Pri stanovení toho, koho z účastníkov súd určí za vlastníka bytu, súd vychádzal zo zistenia, že o
nadobudnutie predmetného bytu sa pričinil navrhovateľ, keďže tento mu bol pridelený z dôvodu výkonu
svojho povolania ako vojenský nájomný byt. V tomto smere súd neprihliadol na tvrdenie odporkyne o
tom, že bez pričinenia jej otca by navrhovateľ byt nedostal, pretože podľa názoru súdu, otázku pričinenia
o nadobudnutie predmetu BSM, súd skúma vo vzťahu k účastníkom konania o vyporiadanie BSM. Ďalej

súd vychádzal zo zistenia, že na úhradách za predmetný byt sa podieľa výlučne navrhovateľ. Pokiaľ
v tejto súvislosti odporkyňa odôvodnila nepodieľanie sa na týchto platbách zlou finančnou situáciou,
súd poukazuje na to, že sama odporkyňa v súvislosti s prípadnou potrebou vyplatiť navrhovateľa
na vyrovnanie podielov poukázala na možnosť požičať si finančné prostriedky, preto súd takéto
zdôvodnenie zo strany odporkyne považuje za účelové, keďže formou pôžičky mohla riešiť aj podieľanie

sa na úhradách za byt. S uvedeným úzko súvisí aj posúdenie solventnosti účastníkov konania čo do
realizácie úhrad na predmetnom byte aj do budúcna a čo do možnosti a schopnosti vyplatenia druhého
účastníka na vyrovnanie podielov. Podľa názoru súdu predmetná solventnosť v oboch prípadoch
vyznieva v prospech navrhovateľa, ktorý podľa vlastného vyjadrenia nebude mať problém finančne
vyplatiťodporkyňuaktorýbudeschopnýnaďalejplatiťúhradynapredmetnýbyt,ktorétvrdeniasúdnemá

dôvod spochybňovať, keďže úhrady za byt vykonával navrhovateľ aj doteraz výlučne sám. Naopak,
súdu sa javí nepresvedčivým tvrdenie odporkyne o tom, že bude schopná do budúcna hradiť výdavky
za užívanie bytu, pretože pokiaľ táto poukazuje na svoju zlú finančnú situáciu, pričom aj na vyrovnanie
podielov by si musela požičať a teda v tej súvislosti by jej vznikla povinnosť pôžičku splácať, súdu
potom nie je zrejmé, z akých finančných prostriedkov bude odporkyňa schopná byt hradiť do budúcna.

Taktiež vyznieva v prospech navrhovateľa otázka ďalšieho využitia predmetného bytu, keďže tento v
súvislosti so svojou podnikateľskou činnosťou na Slovensku bude predmetný byt potrebovať a z tohto
dôvodu sa mieni vrátiť na Slovensko už začiatkom nového roku. Naopak argumentácia odporkyne o
tom, že aj ona plánuje návrat na Slovensko spolu so synom potom, čo tento ukončí školu, pretože
tento si tu plánuje otvoriť prax, v porovnaní s plánovaným návratom navrhovateľa na Slovensko sa javí

viac hypotetickou, keďže súdu nie je zrejmá časová konkretizácia tohto plánovaného návratu, návrat
na Slovensko odporkyňa viaže na rozhodnutie jej syna žiť na Slovensku, pričom súd stanovisko jej
syna nepozná priamo od neho a tiež môže byť otáznou reálna možnosť výkonu povolania jej syna na
Slovensku (napr. rečová bariéra, splnenie podmienok na výkon praxe klinického psychológa a pod.). V
neposlednom rade je možné prisvedčiť navrhovateľovi jeho tvrdenie o väčšej odkázanosti na predmetný

byt, keďže v súčasnosti má lepšie zabezpečenú bytovú otázku odporkyňa, ktorá má pridelený sociálny
dom v porovnaní s navrhovateľom, ktorý obýva iba jednu prenajatú izbu v byte írskej rodiny. Súd
nepovažuje za relevantné prihliadať na osobnú starostlivosť o domácnosť počas trvania manželstva, tak
ako to navrhovala odporkyňa, keďže odporkyňa prostredníctvom svojho zástupcu síce tvrdila, že osobnú
starostlivosť o domácnosť zabezpečovala ona, súčasne nepoprela, že navrhovateľ zabezpečoval rodinu

najmä po finančnej stránke. Za rozhodujúci argument súd nepovažoval ani tvrdenie odporkyne o tom,
že táto má blízky vzťah k bytu, v ktorom dochovala svoju mamu a ktorý spochybnil navrhovateľ tvrdením,
že jej mama zomrela v nemocnici, pretože podľa názoru súdu citový vzťah odporkyne k bytu, ktorý mala
odporkyňa nepochybne namysli, zrejme iba ťažko obstojí v porovnaní s vyššie uvedenými argumentmi,
ktoré sú v prospech navrhovateľa.

Rozhodnutie súdu o tom, že za vlastníka predmetného bytu určil práve navrhovateľa, súvisí s úvahou
súdu pri určení spôsobu vyporiadania hnuteľných vecí. Súd vyporiadal hnuteľné veci patriace do BSM
tak, že ohľadne tých hnuteľných vecí, kde bola medzi účastníkmi konania zhoda čo do spôsobu ichvyporiadania, súd vychádzal z týchto súhlasných návrhov. V ostatných položkách hnuteľných vecí tieto
určil do vlastníctva odporkyne z dôvodu priblíženia sa zásade, že podiely oboch manželov sú rovnaké,
t.j. za účelom vyrovnania podielov účastníkov konania z pohľadu ich finančnej hodnoty, keďže byt bol

určený do vlastníctva navrhovateľa, keďže je súčasne nepochybné, že hodnota bytu ďaleko presahuje
hodnotu hnuteľných vecí a ich prikázanie do vlastníctva navrhovateľovi aj vo zvyšku (t.j. tých, ohľadne
ktorých nebola medzi účastníkmi zhoda) by túto zásadu poprela ešte výraznejším spôsobom. Súd pritom
vzal na zreteľ stanovisko odporkyne prezentované jej zástupcom v tom zmysle, že táto má záujem o
hnuteľné veci aj v prípade, že byt nebude určený do jej vlastníctva.

Vyporiadanie záväzkov (zostatkov z pôžičiek) je v súlade so zhodnými návrhmi účastníkov konania a
preto ho súd nemal dôvod určiť odlišne.

V zmysle rozhodnutia súdu tak navrhovateľovi boli určené do vlastníctva veci v hodnote 43.135,- Eur
a odporkyni v hodnote 1.385,- Eur. Hodnota vecí patriacich do BSM spolu činí sumu 44.520,- Eur, z

čoho polovica predstavuje 22.260,- Eur. S prihliadnutím na navrhovateľom prebraté záväzky v hodnote
4.994,27 Eur, v konečnom dôsledku bola na vyrovnanie podielov určená navrhovateľovi povinnosť
zaplatiť odporkyni sumu 18.377,87 Eur (t.j. 22.260 - 1.385 - 2.497,13; z toho suma 2.497,13
Eur predstavuje 1 z hodnoty záväzkov, ktoré bolo potrebné odpočítať z hodnoty podielu pripadajúceho
odporkyni, keďže ide o záväzky).

Pretože v priebehu konania navrhovateľ požiadal o oslobodenie od súdnych poplatkov, o ktorom
návrhu nebolo do rozhodnutia súdu právoplatne rozhodnuté, o povinnosti zaplatiť súdny poplatok bude
rozhodnuté samostatným uznesením.

Výrok o rozhodnutí súdu o trovách konania až po právoplatnosti tohto rozsudku sa opiera o ust. § 151
ods. 3 O.s.p.

Poučenie:

ProtitomutorozsudkumožnopodaťodvolanienaOkresnýsúdKošiceIdo15dníododňajehodoručenia
v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (205 ods. 2

O.s.p.)

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 O.s.p.).