Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, March 5, 2014

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 14C/183/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2213219588
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jakubová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2014:2213219588.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Monikou Jakubovou, v právnej veci

žalobcov: X/ E. V., O.. XX. O. XXXX, X/ M. V., E.. Á., O.. XX. L. XXXX, D. V. X. V. Č.. XX, XXX XX
B., právne zastúpených JUDr. Helenou Buzgóovou, advokátkou so sídlom Alžbetínske námestie č. 2,
929 01 Dunajská Streda, proti žalovaným: X/ L. P., E.. Á., O.. XX. L. XXXX, V. F. B.Á. Č.. XXX/XX,
XXX XX Y. F., X/ Š. Á., O.. XX. U. XXXX, V. XXX XX E. Č.. XX, právne zastúpeným JUDr. Ladislavom
Bohuniczkým, advokátom so sídlom Kukučínova 459, 929 01 Dunajská Streda, o určenie vlastníctva k
nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

Žaloba sa zamieta.

Žalobcovia v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť žalovaným v 1. a 2. rade trovy
právneho zastúpenia vo výške 330,70 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, k rukám právneho
zástupcu žalovaných.

o d ô v o d n e n i e :

Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 2. októbra 2013 sa žalobcovia domáhali rozhodnutia súdu,
ktorým by bolo určené vlastníctvo k nehnuteľnosti. Svoju žalobu odôvodnili tým, že matka žalobkyne v
2.rade - Ž.D. Á., E.. U., O.. XX.O. XXXX, v roku 1977 so svojou sestrou U. I., E.. U., O.. X.O. XXXX,
zdedili nehnuteľnosť v kat. úz. F. T., D. B., parc.č. XXX/X záhradu vo výmere X.XXX U., evidovanú

nehnuteľnosť na liste vlastníctva č. XXX Správy katastra v Dunajskej Strede. Uvedenú nehnuteľnosť ich
matka spolu s jej sestrou U. I. dňa 19.júla 1978 odpredali pánovi W. W. P. a jeho manželke E. P., E.. P.,
bytom V. - Z.Á., X. XXX. Okrem uvedenej záhrady im odpredali aj starorodičovskú nehnuteľnosť - dom,
dvor, záhradu. Kupujúci dohodnutú kúpnu cenu 10.800 Kčs pri podpise zmluvy vyplatili jej matke a jej
sestre a ujali sa užívania nehnuteľnosti. Ku kúpnej zmluve týkajúcej sa tejto nehnuteľnosti z dôvodu,
že bola evidovaná ako orná pôda v pozemkovoknižnej vl.č. XXX bol potrebný súhlas ONV, odbor
poľnohospodárstva, príslušného poľnohospodárskeho družstva a obecného úradu. Z dôvodu, že tento

súhlas udelený nebol, kúpna zmluva nenadobudla právnej účinnosti. V priebehu vybavovania súhlasu ku
kúpnej zmluve kupujúci zomreli, ich právni nástupcovia dom, dvor a záhradu odpredali ďalším osobám
a za uvedenú parcelu žalobcovia dňa 30.decembra 1978 vyplatili dohodnutú kúpnu cenu 10.000 Kčs
právnemu nástupcovi kupujúcich a v r. 1979 sa ujali užívania uvedenej nehnuteľnosti. Od roku 1979
až do smrti ich matky, do 13.decembra 2012 nehnuteľnosť v kat. uz F. T. parc.č. XXX/X nerušene a
nepretržite užívali ako vlastnú a nehnuteľnosť naďalej užívajú ako vlastnú. Ich matka Ž.D. Á. a jej sestra
U. I. sa nikdy nedomáhali svojho vlastníckeho práva k uvedenej nehnuteľnosti z dôvodu, že ju dňa 19.júla

1978 odpredali a po smrti kupujúcich manželov P. sa ujali užívania žalobcovia a s touto skutočnosťou boli
obe vlastníčky uzrozumené z dôvodu, že sa s právnym nástupcom rodiny P. dohodli. Sestra ich matky v
roku 2013 sa od nich dozvedela, že je vedená ako vlastníčka uvedenej nehnuteľnosti a darovala im svoj
podiel za cieľom právneho usporiadania. Nehnuteľnosť v roku 1978 neprešla do vlastníctva kupujúcichW.D. W. P. a manž. E. P., zostala vo vlastníctve ich matky a jej sestry. Kúpnu cenu, ktorú kupujúci zaplatili
po ich smrti žalobcovia ich právnemu nástupcovi vrátili a od uvedenej doby nehnuteľnosť obrábali ako
ich vlastníctvo, platili za ňu dane a poplatky a touto skutočnosťou boli obe vlastníčky nehnuteľnosti

uzrozumené.
Toho času prebieha dedičské konanie po ich matke Ž.D. Á., rod. U.F. a zákonní dedičia, súrodenci
žalobkyne v 2.rade navrhli, aby uvedená nehnuteľnosť bola pojatá do dedičstva a majú záujem svoj
dedičský podiel prevziať do podielového spoluvlastníctva. Preto navrhli usporiadať vlastnícke právo k
3 nehnuteľnosti, ktoré tvorí vlastníctvo ich matky, formou určenia vlastníckeho práva, titulom vydržania,

dobromyseľnej a nerušenej držby od roku 1979 do dnešného dňa.

K žalobe sa vyjadrili žalovaní v tom smere, že predmetná nehnuteľnosť, je pojatá do dedičstva po ich
matke Ž. R., vzhľadom ku skutočnosti, že v čase jej smrti bola jej podielovou spoluvlastníčkou. Ich matka
Ž. Á. a jej sestra U. I. sa nemuseli domáhať svojho vlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti, nakoľko boli
vždy jej podielovými spoluvlastníčkami a s ich vedomím a súhlasom ju žalobcovia využívali, nakoľko

bývali v B.. Čo sa týka usporiadania vlastníckeho práva k časti nehnuteľnosti titulom vydržania, majú za
to, že nie sú naplnené náležitosti predpokladané príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka, a
preto navrhli žalobu zamietnuť a zaviazať žalobcov k náhrade trov konania.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a výsluchmi všetkých účastníkov konania

a svedkyne - U. I., ako aj s pripojenými listinnými dôkazmi, najmä výpisom z LV č. XXX k.ú. F. T., obec B.,
úmrtným listom Ž. Á., rod. U., potvrdením Notárskeho úradu o okruhu dedičov, Kúpnou zmluvou z 19.júla
1978, písomným záznamom z 30.decembra 1978, darovacou zmluvou z 30.júla 2013, prehlásením
Adriany Lelkesovej z 15.januára 2014, Prehlásením Ž. Á.G. R. U. I. z 27.augusta 1978, potvrdením obce
B. z 3.marca 2014. Následne, v súlade s § 167 O. s. p. v spojitosti s § 120 ods. 4 O. s. p. vyhlásil na

pojednávaní dňa 5.marca 2014 dokazovanie za skončené, pričom zistil nasledovné skutočnosti:

Nalistevlastníctvač.XXXk.ú.F.T.,obceB.jevedenánehnuteľnosťparc.č.XXX/X,svýmerouX.XXXU.,
pričom ako vlastníci sú zapísaný v podiele 1 V. M., rod. Á. (teda žalobkyňa v 2.rade), titul nadobudnutia
Darovacia zmluva, pričom vklad bol povolený dňa 9.septembra 2013 X.-XXXX/XX, č.z. XX/XX. Ako

ďalšou podielovou spoluvlastníčkou v podiele 3 je Á. Ž., E.. U.Á. (matka žalobkyne v 2.rade a žalovaných
1/ a 2/).
V úmrtnom liste, zapísaného v knihe úmrtí matričného úradu V. - P. V., zväzok XX, ročník XXXX, strana
XX, por.č. XXX je zapísané dňom 13.decembra 2012 úmrtie Ž. Á., E.. U.F..
Z potvrdenia notárskeho úradu JUDr. Jany Horváthovej z 19.septembra 2013 súd zistil, že v dedičskej

veci po neb. Ž. R., E.. U.F., zomrela ako vdova, bez zanechania závetu a listiny o vydedení, ktorá
skutočnosť vyplýva z Potvrdenia o lustrácii v Notárskom centrálnom registri závetov Notárskej komory
SR v Bratislave, zo dňa 4.februára 2013. Ako dedičia po poručiteľke do úvahy prichádzajú deti
poručiteľky: G. P., E.. Á. (Ž. X. X.E.), Š. Á. (Ž. X. X.E.) R. X/Katarína V., E.. Á. (Ž. X. X.E.).
Z predloženej kúpnej zmluvy z 19.júla 1978, ktorá je ťažko čitateľná, vyplýva, že pani Ž. Á., E.. U.

a pani U.C. I., E.. U., ako predávajúce uzavreli zmluvu s pánom P. W. W. a jeho manželkou P. E. o
odpredaji nehnuteľnosti zapísanej v pozemkovej knihe k.ú. Stará gala vo vložke č.XXX, parc.č. XXX/X,
ako roľu vo výmere X.XXX U.. Dohodnutá kúpna cena bola v sume 10.800 Kčs, ktorá bola vyplatená v
hotovosti 19.júla 1978 do rúk predávajúcich pri podpise zmluvy (článok III). V článku VI. je uvedené, že
účastníci zmluvy vzali na vedomie, že táto zmluva nadobudne účinnosť registráciou štátnym notárstvom

(po prípadnom predchádzajúcom súhlase národného výboru podľa § 490 ods. 2 obč. zák.) a že svojimi
zmluvnými prejavmi sú viazaní až do právoplatnosti rozhodnutí, ktorými je účinnosť zmluvy podmienená.
Účastníci sa dohodli, že môžu od tejto zmluvy písomným oznámením do (nebolo vyplnené) dní odo dňa
právoplatnosti príslušného rozhodnutia odstúpiť, keby národný výbor odoprel dať bezvýhradný súhlas
k scudzeniu, alebo keby štátne notárstvo odoprelo registrovať niektorú časť tejto kúpnej zmluvy, keďže

podľa úmyslu účastníkov kúpna zmluva tvorí nedielny celok. Ak táto zmluva nenadobudne účinnosť,
alebo keby v dôsledku odstúpenia od zmluvy ku zmluve nedošlo, účastníci sú povinní vrátiť navzájom
všetko, čo podľa tejto zmluvy už prijali.
Z písomného záznamu (čl. 11) je zrejmé, že dňa 30.decembra 1978 V. E. (žalobca v 1.rade) odovzdal
10.000 Kčs za pozemok synovi W.O. P., ktorý býva na B. XX X. V.. Tento záznam je podpísaný oboma

účastníkmi.
Z darovacej zmluvy z 30.júla 2013 je zrejmé, že U. I., E.. U. darovala svoj podiel: 1 spoluvlastníckeho
podieluznehnuteľnostivk.ú.F.T.,D.B.parc.č.XXX/X,evidovanejnaLVč.XXXdovýlučnéhovlastníctva
obdarovanej M. V.Y., E.. Á. (Ž. X. X.E.).Z prehlásenia pani R. G., V. B., F. T. Č.. XX z 15.januára 2014 vyplýva, že manželia V. (žalobcovia)
od roku 1978 užívajú a obrábajú nehnuteľnosť v k.ú. F. T. par.č. XXX/X záhradu vo výmere X.XXX U.,
evidované na LV č. XXX správy katastra Dunajská Streda.

Z prehlásenia Ž.D. Á. a U. I. z 27.augusta 1978 vyplýva, že dňa 19.júla 1978 predali P.D. W. W. a
jeho manželke E. P. nehnuteľnosti v F. T., dom dvor, roľu, vo výmere X.XXX U., všetky porasty, stavby.
Predávajúce prehlásili, že ak by došlo k úmrtiu niektorých z kupujúcich, alebo predávajúcich, o roľu vo
výmere X.XXX U. nebudú žiadne požiadavky uplatňovať nijakou cestou ani súdnou.
Z potvrdenia D. B. z 3.marca 2014 vyplýva, že za pozemok, vedený na liste vlastníctva č. XXX v k.ú.

F. T., č.par. XXX/X o výmere XX.XX U. (zrejme omyl, správne má byť X.XXX U.), druh - záhrada, daň
z nehnuteľnosti platí pán E. V.Ó. a jeho manželka M..
Zo svedeckej výpovede pani U. I., E.. U. súd zistil, že s jej sestrou (P.. Ž. Á.) a so švagrom predávali
rodinný dom (nehnuteľnosť) za 100 000 Kčs pričom záhrada je predmetom tohto sporu. Uviedla, že
vtedy sa neprepisovali nehnuteľnosti len nad XX-XX B.. Túto nehnuteľnosť predali istému V. - P.W.,
pričom sa s ním dohodli, že teda kúpi nehnuteľnosť aj celú záhradu s tým, že keď príde čas, že by sa

to mohlo prepísať, tak to prepíšu, keď nie, tak ostane zatiaľ tak. Asi po 10 rokoch pán P. zomrel a jeho
syn chcel predať túto nehnuteľnosť, avšak keďže nehnuteľnosť nebola prepísaná, tak ich poprosil, aby
ho vyplatili sumou 20.000 Kčs, a bude patriť im daná nehnuteľnosť. Pani svedkyňa chcela túto sumu
vyplatiť, avšak sa dozvedela, že manželia V. (žalobcovia), že už pánovi P. (mladšiemu) vyplatili 20.000
Kčs a mala za to, že oni odkúpili uvedenú nehnuteľnosť. Ešte si spomínala, že ich matka - jej sestra

sa pýtala svojich detí, že kto chce túto nehnuteľnosť. Žalovaní nemali záujem v tom čase starať sa o
nehnuteľnosť. Natožalobcav1.radedodal,žežalovanýv1.radeuviedol,ženechcedanúnehnuteľnosť,
lebo sa z toho nedá vyžiť a žalovaná v 2.rade uviedla, že nechce v záhrade pracovať. A teda žalobcovi
v 1.rade bolo vyslovene povedané, že nemajú záujem a nechcú to vyplatiť, a teda nakoniec on zaplatil
za nehnuteľnosť.

Podľa § 80 písm. c) O. s. p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení,
či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
Podľa ustanovenia § 40 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme,
ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný. Písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť
alebo zrušiť iba písomne.

Podľa ods. 3 tohto ustanovenia, písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou;
ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis
ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé.
Podľa ods. 4 tohto ustanovenia, písomná forma je zachovaná, ak je právny úkon urobený telegraficky,
ďalekopisom alebo elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a

určenie osoby, ktorá právny úkon urobila. Písomná forma je zachovaná vždy, ak právny úkon urobený
elektronickými prostriedkami je podpísaný zaručeným elektronickým podpisom.
Medzi základné náležitosti právneho úkonu patrí vo vymedzených prípadoch aj jeho forma, pričom
formou právneho úkonu je potrebné rozumieť formu prejavu vôle. Zákon v § 40 vychádza zo zásady,
že právny úkon možno urobiť v akejkoľvek forme. V niektorých prípadoch sa vyžaduje, aby sa

právne úkony urobili len v určitej forme, napr. len písomne. Písomnú formu musia mať zmluvy o
prevodoch nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov.
Nedodržanie písomnej formy právneho úkonu spôsobuje jej neplatnosť, pričom je potrebné rozlišovať
medzi nedodržaním písomnej formy vyžadovanej zákonom alebo formy úradnej zápisnice, ktoré má za
následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu a nedodržaním dohodnutej písomnej formy, ktoré má

za následok relatívnu neplatnosť právneho úkonu (§ 40a tretia veta).

Podľa § 46 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch
nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov. Pre uzavretie
zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde k písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu. Ak ide o

zmluvu o prevode nehnuteľnosti, musia byť prejavy účastníkov na tej istej listine.

Podľa § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo
kto vykonáva právo pre seba.
Právo držby je jedným zo základných práv vlastníka a za určitých podmienok môže patriť i osobe, ktorá

je odlišná od vlastníka. Zákon rozlišuje medzi oprávnenou držbou, neoprávnenou držbou a detenciou.
Základom držby je faktický stav, keď určitá osoba má vec vo svojej moci. Aby však mohli nastať právne
účinky, s ktorými zákon držanie spája, musí daná osoba s vecou nakladať ako s vlastnou. Tým sa držba
líši od detencie. Detentorom je ten, kto síce s vecou nakladá, ale nie ako s vecou vlastnou (ide napr. onájomcu alebo vypožičiavateľa). Detentor má tiež právo na ochranu, ktorá však nie je totožná s ochranou
držiteľa.
Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný

o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že
držba je oprávnená.
V tomto ustanovení sa vymedzuje oprávnená držba. Každé iné držanie, ktoré tomuto vymedzeniu
nevyhovuje, je držaním neoprávneným. Kritériom na posúdenie, či ide o držanie oprávnené, alebo
neoprávnené, je dobrá viera držiteľa v to, že mu držaná vec patrí. Na dobrú vieru, t.j. dôvodné

presvedčenie držiteľa, že mu vec patrí, sa pritom usudzuje z posúdenia všetkých okolností, za ktorých k
držaniu došlo a za ktorých držanie prebieha. Oprávneným držiteľom nemôže byť osoba, ktorá sa zmocní
cudzej veci tým, že si ju privlastní. Rovnako ale ním nemôže byť ani nálezca, ktorý si ponechal vec,
hoci ju mal podľa zákona odovzdať. Oprávnený držiteľ má v zásade rovnaké práva ako vlastník. Napriek
tomu je však právo vlastníctva vždy zásadne silnejšie ako právo držby. Preto, ak vlastník preukáže svoje
vlastnícke právo a dožaduje sa vydania veci, musí oprávnený držiteľ vec vrátiť. V prípade, že oprávnený

držiteľ počas držania vec zhodnotil, má nárok na náhradu nákladov, ktoré účelne vynaložil v dobe, keď
mal vec právom v držaní. Rozsah náhrady sa určuje v závislosti od miery zhodnotenia veci ku dňu jej
vrátenia. Náhrada sa vypočíta z ceny, ktorú vec mala v tejto dobe. Oprávnený držiteľ sa môže stať
vlastníkom držanej veci, ak splní podmienky vydržania. Rovnako ako vlastník sa môže domáhať ochrany
na súde alebo inom príslušnom orgáne. Má tiež oprávnenie brať plody a úžitky z veci počas doby, keď

vec drží. Neoprávnený držiteľ nie je v zákone priamo vymedzený. Neoprávneným držiteľom je ten, kto
síce s vecou nakladá ako s vlastnou bez toho, aby bol v dobrej viere, že mu vec patrí. Na rozdiel od
oprávneného držiteľa neoprávnený držiteľ nemôže nadobudnúť neoprávnene držanú vec do vlastníctva,
je povinný vec vždy vydať vlastníkovi, ak tento uplatní svoje právo, nemá nárok ani na plody a úžitky z
veci. Neoprávnený držiteľ zodpovedá vlastníkovi za škodu, ktorá neoprávnenou držbou vznikla. Jediným

oprávnením neoprávneného držiteľa je oddeliť si od veci to, čím ju na svoje náklady zhodnotil. Nesmie
však ísť o plody a úžitky, ale len o tú časť veci (príslušenstvo, zariadenie, súčasť), ktorú neoprávnený
držiteľ obstaral na svoje náklady v dobe neoprávneného držania. Zákon zároveň určuje podmienku, a
síce to, že týmto oddelením nesmie dôjsť k zhoršeniu podstaty veci.
Podľa § 134 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju

má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť a po dobu desať rokov, ak ide
o nehnuteľnosť. Takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom
vlastníctva,alebokveciam,ktorémôžubyťlenvovlastníctveštátualebozákonomurčenýchprávnických
osôb (§ 125).
Podľa ods. 3 a 4 tohto ustanovenia, do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v

oprávnenej držbe právny predchodca. Pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane
ustanovenia o plynutí premlčacej doby.
V tomto ustanovení zákon upravuje pôvodné (originárne) nadobudnutie vlastníckeho práva. O pôvodné
nadobudnutie vlastníckeho práva ide vtedy, ak vlastnícke právo nadobúdateľa nie je odvodené a závislé
od vlastníctva predchodcu. Vydržanie predstavuje právnu skutočnosť, na základe ktorej dochádza k

nadobudnutiu vlastníckeho práva. Ide o originárny spôsob nadobudnutia vlastníctva k hnuteľným veciam
a nehnuteľnostiam, ak ide o: oprávnenú držbu, ktorá trvá nepretržite po stanovenú dobu a spôsobilý
predmet držby. Ďalšou podmienkou vydržania je dobrá viera držiteľa, ktorá sa posudzuje objektívne,
t.j. so zreteľom na konkrétne okolnosti a z hľadiska osobného presvedčenia držiteľa. Dobromyseľnosť
držiteľa musí trvať po celú zákonom predpísanú dobu potrebnú na vydržanie. Po splnení uvedených

podmienok na vydržanie dochádza k nadobudnutiu vlastníckeho práva priamo na základe zákona.
Osobitnú právnu úpravu preukázania nadobudnutia vlastníctva k pozemkom vydržaním predstavuje ust.
§ 11 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v
znení nálezu Ústavného súdu SR publikovaného pod č. 131/1996 Z. z. a zákona č. 80/1998 Z. z. Konanie
sa začína na návrh, pričom účastníkom správneho konania je navrhovateľ, teda ten, kto navrhuje, aby

mu ako oprávnenému držiteľovi alebo ako dedičovi oprávneného držiteľa bolo vydané rozhodnutie, že
nadobudol vlastníctvo k určitému pozemku vydržaním. Druhým účastníkom konania by mal byť ten,
komu svedčí posledný zápis v pozemkovej knihe (jeho právny nástupca).
Predmetom tohto konania je žaloba, ktorou sa žalobcovia domáhajú určenia vlastníckeho práva k
nehnuteľnosti vo veľkosti podielu 3 k celku, evidovanej na LV č. XXX v katastrálnom území F. T., obce

B., a to z titulu vydržania. Súd zistil, že danú nehnuteľnosť najprv vlastníčky pani Ž. Á. a pani U. I.
predali kupujúcim manželom P., a to kúpnou zmluvou z 19.júla 1978, pričom v tento deň im aj vyplatili
manželia P.Č. sumu 10.800 Kčs. Avšak právnu účinnosť táto zmluva nenadobudla, a teda účastníci si
mali vrátiť navzájom všetko, čo podľa zmluvy prijali. Teda manželia P.W. vrátili nehnuteľnosť pôvodnýmvlastníčkam pani Ž. Á. a pani U. I. a tieto mali vrátiť kúpnu cenu. Kúpnu cenu však vrátil pán V. - žalobca v
1.rade, o čom predložil súdu potvrdenie z 30.decembra 1978 (čl. 11) a túto skutočnosť potvrdil aj ústnou
výpoveďou, že vrátil jednak 10.000 ešte v roku 1978 a tiež ďalších 10.000 neskôr. Žalobcovia uviedli,

že si mysleli, že sú teda vlastníkmi danej nehnuteľnosti. Až v dedičskom konaní po neb. Ž.D. Á. sa
dozvedeli, že vlastníčkou je práve Ž. Á.G. a nie oni.
Súd mal za to, že v danom prípade žalobcovia síce preukázali naliehavý právny záujem
na takomto určení, keďže na strane žalobcov je daný stav objektívnej právnej neistoty medzi
účastníkmi, ktorý je ohrozením právneho postavenia žalobcov. Rozhodnutie o určení vlastníctva

by z hľadiska žalobcov bolo podkladom pre zápis vlastníckeho práva do katastra
nehnuteľností. Vydržanie je osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníctva. V prípade splnenia
zákonom určených podmienok dochádza k nemu priamo zo zákona. K tomu, aby bolo možné
nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním, musia byť splnené zároveň zákonné predpoklady, a to, že
nadobúdateľjeoprávnenýmdržiteľomvecipocelúvydržaciudobu,anepretržitosťvydržacejdoby,ktorou
je neprerušovaný stav užívania predmetu vydržania počas zákonom ustanovenej doby, tiež sa musí

jednať o spôsobilý predmet vydržania.
Predpokladom vydržania je skutočnosť, že držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný,
že mu vec alebo právo patrí. Rozlišujúcim znakom medzi držbou oprávnenou a neoprávnenou je
teda dobromyseľnosť, resp. nedobromyseľnosť držiteľa, pričom otázku dobromyseľnosti je potrebné
posudzovať so zreteľom na všetky okolnosti. Súdna prax je jednotná v tom, že posúdenie toho, či držiteľ

je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí, nemôže vychádzať len z posúdenia
subjektívnych predstáv držiteľa.
Dobromyseľnosť, ako vnútorný psychický stav, je potrebné objektivizovať s prihliadnutím na všetky
okolnosti, za ktorých došlo k faktickému nakladaniu s vecou, resp. vykonávaniu práva pre seba. Z týchto
okolností potom možno usúdiť, či držiteľ mohol, alebo nemohol rozpoznať, že mu vec alebo právo

skutočne patrí. Okolnosťami, ktoré môžu svedčiť pre záver o existencii dobrej viery, sú aj okolnosti
týkajúce sa právneho dôvodu nadobudnutia práva (právneho titulu), teda tzv. uchopenia sa držby.
Subjektívny pocit držiteľa nemôže byť sám osebe podkladom pre
vydržanie, ak nie je tento pocit vyvolaný okolnosťami objektívne nasvedčujúcimi oprávnenosti držby
práva. V dobrej viere je teda držiteľ, ktorý sa domnieva, že mu držaná vec alebo vykonávané právo patrí,

aj keď v skutočnosti tomu tak nie je. Držiteľ je teda ohľadom existencie svojho práva v omyle, ktorý sa
môže vzťahovať k právnym skutočnostiam, k osobám alebo k právnej úprave.
Základom oprávnenej držby je teda ospravedlniteľný omyl. Ospravedlniteľný je omyl, ku ktorému došlo
napriek tomu, že mýliaci sa postupoval s obvyklou opatrnosťou, ktorú možno so zreteľom k okolnostiam
konkrétneho prípadu požadovať. O ospravedlniteľný omyl naopak nejde vtedy, ak mýliaca sa osoba

z nedbalosti nevyužila možnosť overiť si skutočnosti rozhodujúce pre uskutočnenie právneho úkonu.
Omyl vychádzajúci z nevedomosti jednoznačne formulovaného ustanovenia Občianskeho zákonníka
platného v dobe, kedy sa držiteľ držby ujíma (právny omyl), ospravedlniteľný nie je. Preto ak sa niekto
uchopí držby nehnuteľnosti na základe ústnej zmluvy resp. na základe dohody, že dôjde k prevodu
nehnuteľnosti v budúcnosti, nemôže byť s ohľadom na všetky okolnosti v dobrej viere, že je vlastníkom

veci, a to ani v prípade, ak je presvedčený, že takáto zmluva k nadobudnutiu vlastníctva k nehnuteľnosti
postačuje a jej zápis v katastri nehnuteľnosti je len formálnym úkonom. Držba nehnuteľnosti, ktorá sa
o takú zmluvu opiera, nemôže viesť k vydržaniu.
V intenciách uvedeného súd vykonal dokazovanie a dospel k záveru, že žalobcovia nepreukázali
okolnosti, z ktorých možno usudzovať dobromyseľnosť, teda okolnosti svedčiace o preukázaní právneho

dôvodu nadobudnutia veci.
Žalobca v 1.rade podpísal s pánom P. len potvrdenie z 30.decembra 1978 o odovzdaní sumy 10.000
Kčs za pozemok. Táto listina, nemala všetky náležitosti riadnej kúpnej zmluvy. Žalobcovia uvádzali, že
sa jednalo o spätnú kúpu nehnuteľnosti. Avšak ani pôvodná kúpna zmluva z 19.júla 1978 nenadobudla
svoju účinnosť a ani nebola zavkladovaná. Hoc súd verí žalobcom, že skutočne odovzdali určitú sumu

(podľa výsluchov celkom 20.000 Kčs) synovi pána P., avšak z uvedených tvrdení nie je možné dôvodiť,
že kúpili predmetnú nehnuteľnosť. Vzájomne sa žalobcovia s vlastníkmi nehnuteľnosti (pani Ž. Á.G. a
pani U. I.) nikdy nedohodli a nepodpísali ani kúpnu zmluvu.
Tak ako to vyplýva zo samotnej výpovede žalobcov, zjavne vedeli, že predmetnú nehnuteľnosť nemajú
majetkovo vyporiadanú a táto nie je evidovaná v katastri nehnuteľnosti na ich mene a ani na mene

manželov P. nikdy nebolo. Vlastníctvo k nehnuteľnosti sa v tom čase nadobúdalo registráciou na štátnom
notárstve a to na základe písomnej kúpnej zmluvy, pričom k predaju bol potrebný súhlas príslušného
národného výboru (§ 40 ods. 1, § 47 ods. 2 Obč. zák. č. 40/1964 Zb.) a túto skutočnosť nebolo možné
opomenúť, pretože bola daná zákonom, o čom žalobcovia museli vedieť. Je teda zrejmé, že žalobcovianemohli byť v dobrej viere, že túto nehnuteľnosť kupujú, alebo že ju odkúpili a boli im obom známe
skutočnosti, resp. mali byť im známe skutočnosti, ktoré dôvodne vyvolávali pochybnosti o tom, že
predmetná nehnuteľnosť im patrí. Je pravdou, že po celý čas hospodárili na danej nehnuteľnosti, to

potvrdili aj žalovaní. A tiež že za uvedenú nehnuteľnosť aj riadne platili dane z nehnuteľnosti. Avšak
žalobcovia po celú dobu užívania nehnuteľnosti, pokiaľ sa cítili byť vlastníkmi, neurobili žiadne právne
kroky, aby došlo k právoplatnému prevodu vlastníctva.
Z uvedeného vyplýva, že k vydržaniu predmetnej nehnuteľnosti žalobcami nemohlo dôjsť. Nebolo
sporné, že manželia - žalobcovia užívali nehnuteľnosť najmenej od roku 1979 a na tomto pozemku

hospodárili, pestovali plodiny, platili dane. Vlastníctvo k nehnuteľnosti sa nadobúdalo na základe
písomnej zmluvy so zápisom do pozemkovej alebo železničnej knihy alebo uložením listiny na súde,
pričom k predaju bolo potrebné privolenie okresného národného výboru a túto skutočnosť nebolo možné
opomenúť, pretože bola daná zákonom, o čom žalobcovia museli vedieť. Je teda zrejmé, že nemohli
byť v dobrej viere, že danú nehnuteľnosť kúpili od manželov P.. Jednak vedeli, že vlastníctvo neprešlo
na manželov P. z pôvodnej kúpnej zmluvy, a teda vlastníctvo patrilo pôvodným vlastníčkam. A jednak

s týmito vlastníčkami nedošlo k uzavretiu kúpnej zmluvy o prevode vlastníctva k danej nehnuteľnosti. Z
toho dôvodu, žalobcovia nemohli vstúpiť do oprávnenej držby danej nehnuteľnosti. A teda predmetná
nehnuteľnosť patrí do súpisu dedičstva po neb. pani Ž.D. Á..
Na základe týchto skutočností súd preloženú žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu
zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., a žalovaným v 1. a 2. rade, ktorí mali v
konaní plní úspech, priznal náhradu trov právneho zastúpenia za 4 úkony právnej služby podľa § 11 ods.
1, § 13 ods. 2 a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a
náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“) nasledovne: 1. prevzatie
veci (odmena 60,07 eur + paušálna náhrada výdavkov 7,81 eur + DPH 13,58 eur), 2. vyjadrenie k žalobe

dňa12.11.2013(odmena60,07eur+paušálnanáhradavýdavkov7,81eur+DPH13,58eur),3.účasťna
pojednávanídňa17.1.2014(odmena61,87eur+paušálnanáhradavýdavkov8,04eur+DPH13,98eur),
4. účasť na pojednávaní dňa 5.3.2014 (odmena 61,87 eur + paušálna náhrada výdavkov 8,04 eur + DPH
13,98 eur), spolu vo výške 330,70 eur (vrátane DPH). Súd žalovaným v 1. a 2. rade nepriznal náhradu
trov právneho zastúpenia tak, ako si ich uplatnili v podaní zo dňa 6. marca 2014, vo výške 515,04 eur.

Uplatnili si totiž tarifnú odmenu vo výške 1,5 násobku sumy, ktorá im podľa vyhlášky prináleží, paušálne
výdavky si uplatnili až v dvojnásobnej výške. V zmysle § 13 ods. 2 vyhlášky základná sadzba tarifnej
odmeny sa zníži o 50%, ak ide o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb. Základná
sadzba tarifnej odmeny je v konkrétnom prípade 1/13 výpočtového základu, teda priemernej mesačnej
mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho

roka. Za rok 2013 je to suma 60,07 eur, za rok 2014 suma 61,87 eur. Výška paušálnej náhrady výdavkov
podľa § 16 ods. 3 (1/100 výpočtového základu) v roku 2013 bola 7,81 eur, v roku 2014 činila 8,04 eur.
Podľa súdu žalobcom v 1. a 2. rade prináleží náhrada vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny za
každého zastupovaného klienta znížená o 50% v zmysle § 13 ods. 2 vyhlášky, a paušálna náhrada
nákladov podľa počtu realizovaných úkonov a nie podľa počtu klientov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Trnave
cestou tunajšieho súdu. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 205 ods. 1,
2 O. s. p.).Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže
podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok).