Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, November 11, 2015

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 12C/504/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6913217604
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Margita Žilková

ECLI: ECLI:SK:OSRS:2015:6913217604.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota samosudkyňou JUDr. Margitou Žilkovou v právnej veci žalobcu Intrum

JustitiaDebtFinanceAGsosídlomIndustriestrasse13C,6300Zug,Švajčiarsko,IČOCHE-100.023.266,
zast. JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom v Bratislave, Karadžičova 8 proti žalovanému I. Š., nar. XX.
XX. XXXX, bytom vo E. XX, zast. JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom so sídlom v Lučenci, J. Kráľa 5/A
za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS
so sídlom v Prešove, Námestie legionárov 5, Prešov, IČO 42 176 778, zast. JUDr. Andrejom Cifrom,
advokátom so sídlom v Lučenci, J. Kráľa 5/A o 1.107,56 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Žaloba sa z a m i e t a .

Žalobcajepovinnýnahradiťžalovanému159,50eurtrovprávnehozastúpeniaavedľajšiemuúčastníkovi
314,08 eur trov právneho zastúpenia, a to do rúk alebo na účet ich právneho zástupcu do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 31. 10. 2013 podal žalobca Profidebt Slovakia, s. r. o. so sídlom v Bratislave, Mliekarenská 10, IČO
35 925 922 žalobu proti žalovanému a to na základe toho, že dňa 11. 06. 2012 uzavrel so spoločnosťou
Consumer Finance Holding, a. s. so sídlom v Kežmarku, Hlavné námestie 12, IČO 35923130 zmluvu
o postúpení pohľadávok, na základe ktorej mu bola postúpená pohľadávka s príslušenstvom proti

žalovanému zo zmluvy uzavretej medzi Consumer Finance Holding a žalovaným.

Na základe návrhu súd uznesením zo dňa 08. 06. 2015 č. 12C/504/2013-68 pripustil, aby pôvodný
žalobca z konania vystúpil a na jeho miesto vstúpil terajší žalobca a to z dôvodu, že zmluvou o postúpení
pohľadávok zo dňa 31. 01. 2014 došlo k prevodu práv a povinností k predmetnej pohľadávke na žalobcu.

Podanou žalobou sa žalobca domáhal na žalovanom zaplatenia 2.040,90 eur a ďalej zmluvnej pokuty

vo výške 0,065 % denne z jednotlivých súm dlžných súm od 20. 12. 2012 a úrokov z omeškania 9,25
% ročne tiež z jednotlivých dlžných súm od 03. 07. 2012. Žalobu ohľadom zmluvnej pokuty, poplatkov ,
úrokov a vyčíslených úrokov z omeškania vo výške 933,34 eur, zmluvnej pokuty vo výške 0,065 % denne
a úroku odvodeného od zmluvnej pokuty vzal späť a konanie v tejto časti bolo zastavené uznesením
zo dňa 27. 07. 2015 č. 12C/504/2013-74 zastavené. Žalobca sa teda po čiastočnom späťvzatí žaloby
domáhal na žalovanom zaplatenia 1.107,56 eur a 8,75 % úrokov z omeškania ročne zo sumy 1.467,56
eur od 21. 07. 2012 do 15. 08. 2012, 8,75 % úrokov z omeškania ročne zo sumy 1.387,56 eur od 16.

08. 2012 do 01. 10. 2012, 8,75 % úrokov z omeškania ročne zo sumy 1.307,56 eur od 02. 10. 2012 do
22. 03. 2013 a 8,75 % úrokov z omeškania ročne zo sumy 1.107,56 eur od 23. 03. 2013 do zaplatenia.
Žalovaného žiadal zaviazať na zaplatenie na tom základe, že medzi Consumer Finance Holding a
žalovaným bola uzavretá zmluva "hotovostná pôžičke č. 5366080", na základe ktorej bol žalovanémuposkytnutý úver 2.714,96 eur. Pohľadávka ku dňu postúpenia je 1.947,07 eur a príslušenstvo je tvorené
úrokomzomeškaniazosumy1.467,56eurod21.04.2009dozaplatenia.Sožalovanýmboladňa02.07.
2012 uzavretá dohoda o uznaní dlhu č. XXXXXXXXXX, v ktorej žalovaný uznal svoj záväzok vo výške

2.400,90 eur pozostávajúci z nesplatenej istiny úveru 1.467,56 eur a zo zmluvných pokút, poplatkov,
úrokov a úrokov z omeškania vyčíslených ku dňu podpísania dohody.. Žalovaný sa zaviazal splatiť
uznaný záväzok v 30 mesačných splátkach vo výške 80,- eur, splatných v termínoch určených v dohode,
uhradil však len 80,- eur dňa 15. 08. 2012, 80,- eur dňa 01. 10. 2012 a 200,- eur dňa 22. 03. 2013. Keďže
žalovaný sa dostal do omeškania so splácaním splátky podľa záväzku o tri mesiace a viac, stali sa podľa

čl. 4.1 dohody splatnými všetky záväzky. Preto ho žiadal zaviazať aj na zaplatenie úrokov z omeškania.
Po doručení vyjadrenia vedľajšieho účastníka podaním zo dňa 27. 02. 2015 oznámil, že zmluvné strany
si presne vymedzili splatenie pôžičky v lehote do 48 mesiacov od splatnosti prvej mesačnej splátky,
t. j. od 20. 07. 2008 v lehote do 20. 07. 2012, kedy nastala konečná splatnosť pôžičky prirodzeným
spôsobom. Jeho právny predchodca zmluvu nijakým spôsobom neukončil. Až dátumom po 20. 07. 2012,
kedy nastala konečná splatnosť celého úveru, začala plynúť premlčacia doba na uplatnenie práva. Keď

právny vzťah so žalovaným predčasne nebol nijakým spôsobom ukončený, konečná splatnosť nastala
prirodzeným spôsobom 20. 07. 2012 a žalovaný uznal svoj záväzok 10. 08. 2012, bolo to v čase, kedy
jeho záväzok existoval a nebol premlčaný. Preto jeho pohľadávka premlčaná nie je. Žalovaný aj hradil
určité sumy po uznaní záväzku. Uzavretá zmluva obsahuje všetky požadované náležitosti podľa § 4 ods.
2 zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, keď je tam uvedená aj konečná splatnosť pôžičky 48

mesiacov, RPMN sa v konkrétnom prípade rovná úrokovej sadzbe, čo nie je ani nemožné ani vylúčené
a údaje o splátkach sú tiež obsiahnuté v čl. 2, kde je uvedená výška mesačnej splátky a počet splátok a
vo formulári o zmluvných podmienkach sú uvedené informácie, že termíny splátok sú do 20. dňa prísl.
mesiaca. Na pojednávanie sa zástupca nedostavil, svoju neúčasť ospravedlnil, a preto súd pojednával
v jeho neprítomnosti.

Žalovaný sa na výzvu súdu k žalobe písomne nevyjadril. Na pojednávaní vypovedal, že zmluva mu bola
poslaná poštou, že má nárok na pôžičku a potreboval kúpiť auto, tak ju podpísal. Potom išiel do VÚB s
podpísanou zmluvou z jeho strany a tam už boli pripravené peniaze, takže odovzdal zmluvu a prevzal
55.000,- Sk pôžičky ako je uvedené v zmluve. Mesačne splácal nejakých 1.500,- Sk šekmi, ale tieto

teraz nenašiel. Kým robil, tak aj splácal, a keď sa prešlo na euro, splácal po nejakých 100,- eur mesačne,
nevie presne po koľko a ani koľkokrát a mal aj problémy sú splácaním. Myslí, že raz mu bolo zaslané,
že má naraz zaplatiť, ale vtedy hneď volal a telefonicky sa dohodli na znížení platby po 50,- eur. V roku
2013 dostal infarkt a už nevedel riadne platiť, lebo má len invalidný dôchodok okolo 200,- eur. Pokiaľ ide
o dohodu o uznaní dlhu, za ním nikdy nikto nebol, nepamätá i, že by niečo také podpisoval a podpisuje

sa úplne inak, než ako je na dohode. Žiadal preto žalobu zamietnuť.

Do konania dňa 20. 11. 2013 vstúpil vedľajší účastník na strane žalovaného. Tento sa písomne vyjadril
tak, že ide o spotrebiteľský vzťah a uzavretá zmluva o pôžičke obsahuje viacnásobné neprijateľné
zmluvné podmienky a tiež neobsahuje však náležitosti podľa § 4 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z. z., konkrétne

podľa § 4 ods. 2 písm. g/, h/, i/, j/ k/, a preto poskytnutý úver podľa § 4 ods. 3 zák. č. 258/2001 Z. z. je
bezúročný a bez poplatkov. Tiež nie je špecifikované, z čoho pozostáva uplatnená sumy 2.040,90 eur.
Vzniesol aj námietku premlčania, lebo predložená dohoda o uznaní záväzku je na vopred pripravenom
formulári a predstavuje neprijateľné zmluvné podmienky, a to predĺženie premlčacej lehoty formou
uznania dlhu, pričom takto žalovaný uznal záväzok v rozsahu, na ktorý ani nemá žalobca právny titul.

Keďže zo strany dodávateľa došlo k ukončeniu zmluvného vzťahu dňa 20. 04. 2009, ako to vyplýva z
karty klienta, nárok žalobcu sa stal splatným 20. 04. 2009 a keď žaloba bola podaná na súd až dňa 31.
10. 2013, je celý nárok premlčaný. Vzniesol preto námietku premlčania a žiadal žalobu v celom rozsahu
zamietnuť.

Na pojednávaní zástupca žalovaného a vedľajšieho účastníka žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť
poukazujúc aj na písomné vyjadrenie. Žalobu považuje za nedôvodnú resp. nárok premlčaný. Poukázal
hlavne na to, že dohoda o uznaní dlhu je absolútne neplatný právny úkon, lebo je neurčitý, keď číslo
zmluvy na dohode nekorešponduje s číslom zmluvy na zmluve o pôžičke, tiež absentuje právny dôvod
uznania, dohoda je neurčitá aj v časti ohľadom výške, pretože nie je zrejmé, o aké príslušenstvo ide, na

dohoda o uznaní dlhu nie je uvedené ani číslo občianskeho preukazu žalovaného a podpis žalovaného
je celkom iný, čo tiež nasvedčuje tomu, že dohodu nepodpísal žalovaný. V dohode nie je ani označenie
oprávnenej osoby, ktorá má dohodu za veriteľa podpísať. Čo sa týka vznesenie námietky premlčania,
poukázal hlavne na to, že v karte klienta, ktorú predložil žalobca, sa uvádza dátum zosplatnenia úveru20. 04. 2009 a aj priamo v žalobe sa uvádza, že príslušenstvo pohľadávky je tvorené aj úrokom z
omeškania od 21. 04. 2009, čo nasvedčuje tomu, že úver bol skutočne zosplatnený, keď úroky sú
žiadané od nasledujúceho dňa od uvádzané zosplatnenia. Zo skúseností z iných vecí má za to, že k

zosplatneniu dochádzalo k dátumu, ako sa to uvádza v kartách klientov a je len v záujme žalobcu tvrdiť,
že k ukončeniu, teda k zosplatneniu nedošlo. Ak by však k zosplatneniu došlo prirodzeným spôsobom,
ako to tvrdí žalobca, nebol by dôvod zhruba mesiac po tvrdenom ukončení uzatvárať dohodu o uznaní
dlhu a to dňa 10. 07. 2012 vzhľadom na to, kedy začala plynúť premlčacia doba.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného, oboznámením žiadosti a zmluvy o poskytnutie
pôžičky č. 6212, všeobecných obchodných podmienok (takmer nečitateľných), dohody o uznaní dlhu č.
XXXXXXXXXX so splátkovým kalendárom aj so zmluvnými ustanoveniami, oznámenia o zosplatnení
dlhu zo dňa 07. 06. 2013, zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 11. 06. 2012 aj s identifikáciou
postúpenejpohľadávky,oznámeniaopostúpenípohľadávkyzodňa19.06.2012,kartyklientaaprehľadu
splátok zo dňa 18. 10. 2013, zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 31. 01. 2014 aj s identifikáciou

postúpenej pohľadávky, formálára o zmluvných podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom úvere a vec
posúdil takto:

Consumer Finance Holding, a. s. a žalovaný uzavreli dňa 02. 06. 2008 zmluvu o pôžičke č. XXXX (rukou
je na nej dopísané číslo XXXXXXXXXX a číslo XXXXXXX). Na jej základe bola žalovanému poskytnutá

pôžička 55.000,- Sk (1.825,66 eur), pričom účastníci zmluvy si dojednali splácanie v mesačných
splátkach po 1.778,- Sk pri počte 46 splátok. Ročná úroková sadzba aj RPMN činí 21,89 %. Konečná
splatnosť je uvádzaná 48 mesiacov.

Pohľadávka bola postúpená na Profidebt, s. r. o., Bratislava a následne na terajšieho žalobcu. Tieto

skutočnosti sú preukázané predloženými zmluvami o postúpení pohľadávok a zo strany žalovaného ani
vedľajšieho účastníka neboli ani spochybňované.

Súd ako prvé musel posúdiť, či sa v danom prípade jedná o spotrebiteľskú zmluvu na ktorú platná
slovenská aj európska legislatíva kladie v časti ochrany "slabšej strany -spotrebiteľa" zvýšené nároky.

Z predloženej úverovej zmluvy je zrejmé, že právny predchodca žalobcu v právnom vzťahu založenom
predmetnou zmluvou vystupuje voči žalovanému ako právnická osoba, ktorá v rámci predmetu svojho
podnikania poskytuje úvery. Na druhej strane tohto zmluvného vzťahu je žalovaná ako fyzická osoba,
ktorá čerpala finančné prostriedky na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Na základe uvedeného preto súd predmetný právny vzťah charakterizuje ako vzťah spotrebiteľský,

založený na zmluve o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 2 písm. b/ zák. č. 258/2001 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch v znení ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len "zákon").

Podľa § 2 písm. a/ zákona sa na účely na účely tohto zákona rozumie spotrebiteľským úverom dočasné
poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej

platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.

Podľa § 2 písm. b/ zákona sa na účely na účely tohto zákona rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere
zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Právny predchodca žalobcu a žalovaný ako fyzická osoba - spotrebiteľ teda uzavreli 02. 06. 2008 zmluvu
o spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 4 ods. 1 zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná,

pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 4 ods. 2 zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí
obsahovať

a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,
b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v
okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k
tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,

d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa
zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,

h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú
sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,
i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2,
l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
m) - s) necitované

Podľa § 4 ods. 3 zákona pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere
platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.
Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k)

a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Z tohto dôvodu preto súd pristúpil ku skúmaniu predmetnej zmluvy z pohľadu dodržania podstatných
náležitostí zmluvy, ako sú uvedené v § 4 ods. 2 zákona. Je nespochybniteľné, že obligatórnou
náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere je aj údaj o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru

(§ 4 ods. 2 písm. g/ zákona). V úverovej zmluve je konečná splatnosť uvedená 48 mesiacov. Súd
pri výklade predmetnej náležitosti si pomohol tzv. legálny výkladom v podobe dôvodovej správy k
predmetnému ustanoveniu. Zákonodarca v nej jasne uvádza, že zmyslom určenia konečnej splatnosti
je, aby spotrebiteľ bol už pri podpise zmluvy informovaný, v akých termínoch, resp. kedy, v akej výške
ako dlho je povinný plniť si povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Na podporu

tohto výkladu je aj záver uvedený v rozhodnutí Krajského súdu Banská Bystrica 17Co/151/2012:
"Vyžaduje sa teda časová (dátumová) špecifikácia konečnej splatnosti úveru, ktorá je dodávateľom
určená na základe vstupných údajov (týmito sú: dátum poskytnutia úveru spotrebiteľovi, splatnosť
prvej splátky, frekvencia, výška a počet splátok). Je potom úlohou dodávateľa, aby uvedené vstupné
údaje matematicko-logickými operáciami premietol do konkrétneho (jedného) časového údaju, ktorý

bude konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru predstavovať." Súd je toho názoru, že spôsob určenia
konečnej splatnosti, tak ako ju určil žalobca nie je v súlade s vyššie citovanými závermi. Nie je vôbec
zrejmé, odkedy sa počíta 48 mesiacov a inak tento údaje nekorešponduje ani s počtom mesačných
splátok 46. V zmluve teda nie je obsiahnutý údaj o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Tiež
zmluva neobsahuje termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (§ 4 ods. 2 písm. i/ zákona), a preto

z týchto dôvodov súd považoval predmetný úver s odkazom na ust. § 4 ods. 3 posledná veta zákona
za bezúročný a bez poplatkov, keď zmluva neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. g/ a i/ zákona.
Žalobca síce poukazuje na formulár o zmluvných podmienkach, ktorý predložil, avšak tento formulár nie
je nikým podpísaný, nie je v ňom uvedený dátum, nie je v ňom uvedené, že by sa týkal žalovaného (je
len údaj o veriteľovi), takže súd nemôže akceptovať jeho tvrdenie, že v tomto formulári boli dojednané

termíny splátok, lebo predmetný formulár to nedokazuje.

Súd ešte dodáva, že žalobca bol tým subjektom, ktorý určoval spôsob a podmienky poskytnutia úveru.
Bolo výlučne v jeho kompetencii, aby všetky podstatné údaje na výpočet konečnej splatnosti určil tak,
že spotrebiteľ pri podpise zmluvy by mal k dispozícii konkrétnu informáciu o dĺžke splácania, napriek

tomu pristúpil len k neurčitému uvedeniu o konečnej splatnosti 48 mesiacov a termíny splátok vôbec
zmluva neobsahuje.Žalovanémunazákladeuzavretejzmluvybolposkytnutýúver55.000,-Sk(1.825,66eur),alentútosumu
je žalovaný povinný vrátiť, keďže úver je bezúročný a bez poplatkov. Žalovaný napriek výzve súdu zo
04. 08. 2014 nepreložil súdu platobnú históriu. Nijakým spôsobom teda nepreukázal, akú sumu doteraz

žalovaný uhradil, vyjmúc súm 80,- eur + 80,- eur + 200,- eur (spolu 360,- eur), zaplatených v období od
15.08.2012do22.03.2013.Keďžepodľazmluvybolacelkovásumapôžičky81.791,-Sk(2.714,96eur),
po odpočítaní uvádzanej zaplatenej sumy 360,- eur ostáva 2.354,96 eur a žalobca nijakým spôsobom
nepreukázal, koľko z tejto sumy žalovaný zaplatil a nikdy ani netvrdil, že by žalovaný vôbec nič nebol
na úver platil. S odkazom na vyššie uvedené a pri aplikácii príslušných ustanovení súd konštatuje, že

žaloba by bola dôvodná len vo výške rozdielu medzi poskytnutou sumou úveru 1.825,66 eur (keďže úver
je bezúročný a bez poplatkov) a sumou, ktorú už žalovaný zaplatil. Žalobca však nepreukázal, koľko
tento rozdiel činí.

Podľa § 120 ods. 1 O. s. p. "účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako

navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci."

Podľa § 120 ods. 4 O. s. p. "všetky dôkazy sa musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia
uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§
115a O. s. p.) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy označené a

predložené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len
za podmienok uvedených v § 205a O. s. p."

Sporové konanie je ovládané takto ovládané prejednávacou zásadou, keď je na účastníkoch, aby tvrdili
a dokazovali rozhodujúce skutočnosti. Dôkazné bremeno ako inštitút procesného práva stíha toho

účastníka, v koho záujme je, aby určitá skutočnosť rozhodná podľa hmotného práva a účastníkom
tvrdená, bola v konaní preukázaná ako pravdivá. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná
zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní budú preukázané jeho tvrdenia; dôsledkom jeho
neunesenia je účastníkov procesný neúspech.

Žalobca takto neuniesol dôkazné bremeno (nepreukázal), koľko žalovaný z poskytnutého úveru dlhuje
(resp. či vôbec dlhuje, keď úver je bezúročný a bez poplatkov), a preto žalobu zamietol.

Súd ďalej poukazuje na to, že aj pre prípad, že by žalovaný nejakú sumu na úvere dlhoval, žaloba
by bola zamietnutá pre vznesenú námietku premlčania. Žalobca síce v podaní reagujúcom na

vyjadrenie vedľajšieho účastníka, v ktorom vzniesol námietku premlčania, tvrdí, že k zosplatneniu došlo
prirodzeným spôsobom 20. 07. 2012, teda po uplynutí 48 mesiacov od uzavretia zmluvy, avšak toto jeho
tvrdenie súd považuje len za účelové. Podľa predloženej karty klienta vyhotovenej 18. 10. 2013 dátum
zosplatnenia úveru je 20. 04. 2009. Taktiež v žalobe sa požadujú úroky z omeškania od 21. 04. 2009 do
zaplatenia. Samotné tieto skutočnosti nasvedčujú tomu, že v skutočnosti k zosplatneniu k 20. 04. 2009

došlo a ak následne žalobca tvrdí niečo iné, ako jeho právny predchodca, toto tvrdenie súd považuje len
za účelové, nekorešpondujúce s tvrdením a dôkazom predloženým priamo jeho právnym predchodcom.

Čo sa týka dohody o uznaní dlhu zo dňa 10. 07. 2012, táto dohoda je na záväzok č. zmluvy XXXXXXX,
ktoré číslo sa nikde v uzavretej zmluve neobjavuje a zmluva je vedená pod č. 6212. Už samotné toto by

bolo dôvodom na to, nepovažovať uznanie dlhu za platné, lebo nebola uznaná (nebolo to preukázané)
pohľadávka zo zmluvy, ktorá je predmetom tohto konania. Súd pritom poukazuje aj na to, že sú tu ďalšie
skutočnosti, ktoré nasvedčujú tomu, že nešlo o platne uzavretú dohodu, keďže v dohode nie sú vyplnené
všetky údaje o dlžníkovi (nie je uvedené číslo občianskeho preukazu resp. adresa podľa občianskeho
preukazu) a jednoznačne podpis dlžníka je evidentne iný ako na uzavretej zmluve o pôžičke (súd

porovnal podpis aj s podpisom na splnomocnení a žalovaný priamo aj pred súdom napísal svoj podpis a
tieto sa s podpisom na uznaní absolútne nezhodujú). Preto súd nemal za preukázané (žalobca neuniesol
dôkazné bremeno), že by žalovaný uznal dlh z predmetnej zmluvy o pôžičke.

Preto keď k zosplatneniu došlo 20. 04. 2009, k platnému uznaniu dlhu zo strany žalovaného nedošlo a

žaloba bola podaná na súd 31. 10. 2013, bola podaná po uplynutí trojročnej premlčacej doby podľa §
101 Obč. zák. (aj po uplynutí štvvorročnej premlčacej doby podľa § 397 Obch. zák. - toto súd uvádza len
okrajomzdôvodu,ževminulostibolanejednotnáprax,čibraťpremlčaciudobupodľaObčianskehoalebo
Obchodného zákonníka). Súd na vznesenú námietku premlčania zo strany žalovaného a vedľajšiehoúčastníka, vznesenú ich právnym zástupcom by nemohol túto premlčanú pohľadávku priznať vzhľadom
na ust. § 100 ods. 1 Obč. zák. a preto aj z tohto dôvodu by bolo potrebné žalobu zamietnuť.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O. s. p. resp. aj § 93 ods. 4 vety prvej O. s. p.
pokiaľideovedľajšiehoúčastníkaapriznalnáhradutrovkonaniažalovanémuavedľajšiemuúčastníkovi,
zastúpených tým istým zástupcom, a to náhradu trov právneho zastúpenia. Žalobca procesne zavinil,
že konanie v časti muselo byť zastavené, keď žalobu v časti vzal späť, a preto podľa § 146 ods. 2 vety
prvej O. s. p. je povinný uhradiť trovy žalovaného resp. vedľajšieho účastníka aj pokiaľ ide o túto časť

konania. V konečnom dôsledku pri aplikácii uvedených ustanovení žalovaný a vedľajší účastník majú
právo na plnú náhradu trov konania.

Žalovaný si uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia 213,20 eur a vedľajší účastník náhradu trov
právneho zastúpenia 331,98 eur, pričom boli zastúpení tým istým zástupcom, vychádzajúc pri všetkých
úkonoch z hodnoty sporu 2.040,90 eur, (hoci 25. 08. 2015 nadobudlo právoplatnosť uznesenie č,

12C/504/2013-74, ktorým bolo konanie v časti prevyšujúcej istinu 1.107,56 eur zastavené).

Súd priznal náhradu trov právneho zastúpenia podľa § 1 ods. 3, § 9 ods. 1, § 10 ods. 1, § 13 ods. 2,
§ 13a ods. 1 písm. a/ a c/, § 15, § 16 ods. 3, § 17 a § 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov a to za účelne

vynaložené trovy nasledovne:

1) 03. 12. 2014 prevzatie a príprava zastúpenia vedľ.
účastníka - tarifná hodnota 2.040,90 eur 91,29 eur
+ prináležiaci režijný paušál 8,04 eur

2) 05. 12. 2014 vyjadrenie vedľ. účastníka -
tarifná hodnota 2.040,90 eur 91,29
+prináležiaci režijný paušál 8,04 eur

3) 10. 11. 2015 prevzatie a príprava zastúpenia
žalovaného- tarifná hodnota 1.107,56 eur 61,45 eur
+prináležiaci režijný paušál 8,39 eur

4) 11. 11 2015 účasť na pojednávaní za žalovaného

aj vedľ. účastníka po 50 % - tarifná
hodnota 1.107,56 eur 61,45 eur -
+ prináležiaci režijný paušál 8,39 eur

5) cesta osobným motorovým vozidlom

Peugeot ev. č. LC576CF na pojednávanie
11. 11. 2015 pri spotrebe 4,6 l/100km,
vzdialenosti Lučenec - Rim. Sobota -
Lučenec spolu 60 km a základnej náhrade
0,183 eur/km 14,36 eur

6) náhrada za stratu času - cesta na
pojednávanie 11. 11. 2015 - 3 polhodiny
po 13,98 eur 41,94 eur
spolu 394,65 eur

+ 20 % DPH 78,93 eur
spolu = 473,58 eur

Celkové účelne vynaložené trovy právneho zastúpenia takto činia 473,56 eur. Z týchto trov suma 261,73

eur činí trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka - body 1), 2) a po 50 % z bodov 4), 5), 6) +
52,35 eur DPH - celkovo 314,08 eur a suma 132,91 eur činí trovy právneho zastúpenia žalovaného -
bod 3) a po 50 % z bodov 4), 5), 6) + 38,59 eur DPH - celkovo 159,50 eur (§ 13 ods. 2 vyhl. č. 655/2004Z. z. v znení neskorších predpisov - "základná sadzba tarifnej odmeny sa zníži o 50 %, ak ide o spoločné
úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb").

Súd preto priznal náhradu trov právneho zastúpenia žalovaného 159,50 eur a náhradu trov právneho
zastúpenia vedľajšieho účastníka 314,08 eur.

Zaplatenie trov právnemu zástupcovi žalovaného a vedľajšieho účastníka je odôvodnené ustanovením
§ 149 ods. 1 O. s. p.

Žalobca takto neuniesol dôkazné bremeno (nepreukázal), koľko žalovaný z poskytnutého úveru dlhuje
(resp. či vôbec dlhuje, keď úver je bezúročný a bez poplatkov), a preto žalobu zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde
písomne v 2 vyhotoveniach.

V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.

Odvolaniemožnoodôvodniťlentým,ževkonanídošlokvadámuvedenýmv§221ods.1O.s.p.konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne
zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,

ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak žalobca nesplní v stanovenej lehote uloženú mu povinnosť, možno podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.