Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, September 18, 2015

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 7C/160/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4412221842
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Arpád Pastorek

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2015:4412221842.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v konaní pred samosudcom JUDr. Arpádom Pastorekom v právnej veci žalobcu:

POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova č. 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. : Fridrich
Paľko, s.r.o., IČO: 36 864 421, so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, proti žalovanej: Slovenská
republika - Ministerstvo spravodlivosti SR o náhrady majetkovej škody 125,- EUR a nemajetkovej ujmy
770,- EUR, takto

r o z h o d o l :

Súd uplatnený návrh navrhovateľa na rozhodnutie medzitýmnym rozsudkom z a m i e t a .

Súd žalobu z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca vo svojom podaní ktoré označil ako: „Žaloba na plnenie o náhradu majetkovej škody a
nemajetkovej ujmy“ z dňa 17.09.2012, ktoré bolo doručené súdu dňa 27.09.2012 sa domáhal náhrady
majetkovej škody 125,- EUR a nemajetkovej ujmy 770,- EUR, ako aj ďalších nárokov vrátane nároku na
náhradu trov konania a to všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia.

Obaja účastníci konania boli súdom riadne predvolaní, napriek tomu sa na pojednávanie nedostavili,

predvolania s pripojenými doručenkami zhodne boli prevzaté dňa 02.09.2015, ako je zrejmé z č. l. 41- 4
súdneho spisu. Žalobca zastúpený splnomoc.práv.zást. žiadal o odročenie pojednávania a svoju žiadosť
odôvodnil tým, že súd svoje písomné podanie neoznačil spisovou značkou žalobcu. Podľa súdu je
zrejmé, že 5-dňová lehota na prípravu pojednávania (pojednávanie sa konalo dňa 18.09.2015 a žalobca
zastúpený sponomoc. práv. zást. prevzal predvolanie dňa 02.09.2015) podľa § 115 ods. 2 Obč. súd
por. v trvaní 5-dní bola zachovaná. Žalobkyňa žiadala o odročenie pojednávania z dôvodu, že jednak
lehota na prípravu pojednávania podľa neho nebola zachovaná a nebola im oznámená ich spisová

značka. K uvedenej požiadavke splnomoc. práv. zást. žalobcu súd poznamenáva, že samotný žalobca
svoj identifikačný kód a to kombináciu čísel a písmen (štvormiestne číslo s textom ISTINA RS) uviedol
len jedenkrát na prvej strane a nie v záhlaví svojho podania ako je to obvyklé a zaužívané v bežnej
korešpondencii s označením, skratkou, napr.: „naša značka, listová značka, j. č., atď. ..“, vo svojich
ďalších podaniach to už ani neuviedol a ani nepožadoval uvádzať. Vzhľadom k umiestneniu textu, v
ľavo dole možno mať za to, že tento text je spojený s tlačou. Na základe uvedených je zrejmé, že vo
vzájomnej korešpondencii v súdnom konaní, jednotným kritériom pre identifikáciu korešpondencie je

spisová značka súdneho konania tohto ktorého súdu a nie iné značky napr. účastníka konania.Žalobca ako ani žalovaný sa na pojednávanie sa nedostavili napriek tomu, že bol riadne predvolaný,
lehota na prípravu pojednávania podľa § 115 ods. 2 O.s.p. bola zachovaná, a na základe vyššie
uvedených skutočností preto súd vo veci konal a rozhodol podľa § 101 ods. 2 O.s.p. v ich neprítomnosti.

Vzhľadom k neúčasti žalobkyne na pojednávaní súd pristúpil k oboznámeniu sa s obsahom spisového
materiálu, prečítaním jednotlivých listín a to s podanou žalobou žalobcu na čís. l. l.-4, v zmysle ktorého
si žalobca uplatnil nárok na zaplatenie sumy z dôvodu, že súd vo veci nerozhodol o udelení poverenia
na vykonanie exekúcie v L-15 dní, ďalej sa oboznamuje plná moc na zast.- č. l. 5, potvrdenie o prevzatí

spisu OS NZ č. l. 6, písomnosti súdu OS NZ č. l. 7- 8 uznesenie KS NR č. l. 9 - 12, písomnosti OS NZ -
č. l. 13, potvrdenie o prevzatí veci OS KN - č. l. 14, písomnosti OS KN č.l. 15 - 16, oznámenie - odpoveď
žalobcu na výzvu súdu - č. l. 17, doplnenie rovnopisu - č. l. 18, vyžiad.spisu z OS NZ č. l.19, zaslanie
spisu z OS NZ - č. l. 20, uzn.OS KN - č. l. 21 - 22, vyjadrenie žalovanej - č. l. 23 - 32, ozn. žalobcu -
doplnenie - č. l. 33 - 35, potvrdenie o prevzatí veci sudcom OS KN č. l. 36, potvrdenie o prevzatí veci
sudcom JUDr. A. Pastorekom - č. l. 37, predvolania - č. l. 38 - 40, ospravedlnenie neúčasti žalovanej -

č. l. 41 - 42, osprav.neúčasti žalobcu - č. l. 43 - 44, súd oboznamuje originál spisu OS Nové Zámky sp.
zn. 4Er/736/2010 z ktorého je zrejmé že žalobca doručil súdu žiadosť na vydanie poverenia 15.7.2010,
súd vydal poverenie 19.10.2010.

Žalovaná vo svojom vyjadrení žiadala podanú žalobu zamietnuť okrem iných skutočností s poukazom

na § 9 a súvis. ustanovení zák. č. 514/2003 v platnom znení.

Súd z obsahu spisových materiálov zistil tento skutkový stav.

Z originálu spisu Okresného súdu Nové Zámky sp. zn.: 4Er/736/2010 súd zistil, že žalobca doručil súdu

žiadosť na vydanie poverenia 15.7.2010 a súd vo veci až dňa 19.10.2010 vydal poverenie na vykonanie
exekúcie JUDr. R. G. súdnemu exekútorovi so sídlom exekútorského úradu v N. na R. XX. Z uvedeného
je zrejmé, že zo strany konajúceho súdu došlo k porušeniu uloženej povinnosti rozhodnúť v poriadkovej
lehote 15 dní podľa § 44 ods. 2 Exek. por., o návrhu na vydanie poverenia vydanie.

Žalobca sa podanou žalobou domáhal náhrady majetkovej škody 125,- EUR a nemajetkovej ujmy 770,-
EUR.

Žalobca špecifikoval majetkovú škodu, ktorá má predstavovať náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá
viac nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní

vedenomprotidlžníkovizozáväzkovéhozmluvnéhovzťahuzaloženéhoZmluvouoúvere.Nemôžepreto
tiež nastať akceptácia návrhu na nútené vymáhanie istiny a príslušenstva zo strany exekučného súdu.

Žalobca sa ďalej domáhal nemajetkovej ujmy v peniazoch. Túto náhradu odôvodnil tým, že nesprávnym
úradným postupom došlo k zmareniu legitímneho očakávania žalobcu, že správnym a zákonným

postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky. Žalobca mohol vďaka skorému rozhodnutiu
exekučného súdu v zákonnej lehote včas, efektívne a účinne uskutočniť rad iných krokov smerujúcich
k zvýšeniu úspechu mimosúdneho zabezpečenia vymožiteľnosti jeho pohľadávky a jej príslušenstva.
Podľa žalobcu mal postup exekučného súdu zamedziť správať sa so starostlivosťou riadne hospodára.
Potreba náhrady nemajetkovej ujmy má svoj základ v požiadavke na spravodlivé usporiadanie vzťahov

a dosiahnutie adekvátnej nápravy a primeranej satisfakcie za porušenie základných práv a princípov
právneho štátu. Žalobca si uplatňuje ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy
do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu
legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v
právo a v spravodlivé riešenie veci a zamedzenie vymoženiu pohľadávky cestou exekúcie (spôsobené

v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom exekučného súdu).

Žalobca požiadal u žalovanej o predbežné prerokovanie nároku. Žalovaná do podania žaloby na súd
nereagovala pozitívne.

Podľa § 3 ods. 1 písm. d) zákona zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov(ďalej cit. zákona), štát zodpovedá za podmienok
ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti
tohto zákona pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.Podľa § 4 ods. 1 písm. a) bod 1. cit. zákona vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom
verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak

škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym
úradným postupom súdu.

Podľa § 9 ods. 1 cit. zákona štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.
Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon

alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo
výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa či. 86 písm. a) a
d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone
jej pôsobnosti podľa či. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.

Podľa § 9 ods. 2 cit. zákona v znení v čase začatia tohto konania a podania návrhu na vydanie
poverenia, právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola
takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 cit. zákona nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,
o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4

a 11.

Podľa § 16 ods. 1 cit. zákona v znení v čase vydania poverenia a podania tohto návrhu, ak príslušný
orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti,
môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 17 ods. 1 cit. zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje
inak.

Podľa § 17 ods. 2 cit. zákona v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie

je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

Podľa § 17 ods. 3 cit. zákona výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s

prihliadnutím najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa § 19 ods. 1 cit. zákona právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený
dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena
právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia,
ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie.

Podľa § 19 ods. 3 cit. zákona lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo
dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

Podľa § 41 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný

poriadok) ďalej len EP a o zmene a doplnení ďalších zákonov exekučným titulom je vykonateľné
rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.Podľa § 41 ods. 2 písm. c), d) a i) Exekučného poriadku podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu
aj na podklade
c) notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba

a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s
vykonateľnosťou súhlasila,
d) vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a
zmierov nimi schválených,
i) iných vykonateľných rozhodnutí a schválených zmierov, ktorých výkon pripúšťa zákon.

Ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, platného v čase podania žiadosti o udelenie poverenia
upravovalo povinnosť súdu rozhodnúť v lehote 15 dní, ak nezistí rozpor. Už toto samotné znenie
zákonného ustanovenia oprávňovalo exekučný súd ex offo preskúmať všetky podmienky konania či sú
splnené nielen z formálneho, ale aj z vecného hľadiska.

Súd mal preukázaný nasledovný skutkový a právny stav a po vykonanom dokazovaní podľa § 132
O.s.p. dôkazy hodnotil podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti, pritom starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli
účastníci. a pri hodnotení dôkazov dospel k presvedčeniu, že podaná žaloba žalobkyne nie je dôvodná
a preto súd túto žalobu zamietol v plnom rozsahu, tak ako je vo výroku tohto rozhodnutia uvedené.

Z originálu spisu Okresného súdu Nové Zámky sp. zn.: 4Er/736/2010 súd zistil, že žalobca doručil
súdu žiadosť na vydanie poverenia 15.7.2010 a súd vo veci až dňa 19.10.2010 vydal poverenie na
vykonanie exekúcie M.. R. G. súdnemu exekútorovi so sídlom exekútorského úradu v N. na R. XX. Z
uvedeného je zrejmé, že zo strany konajúceho súdu došlo k porušeniu uloženej povinnosti rozhodnúť

v poriadkovej lehote 15 dní podľa § 44 ods. 2 Exek. por., o návrhu na vydanie poverenia vydanie.
Na základ vyššie uvedených súd dospel k záveru že exekučný súd sa v uvedenej veci síce dostal do
omeškania ale aj napriek tomu v danom prípade nie sú splnené podmienky pre zodpovednosť štátu v
§ 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. Z. preto súd podanú žalobu žalobcu zamietol. Pre priznanie náhrady
škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je nevyhnutné súčasné splnenie troch podmienok: 1)

nesprávny úradný postup, 2) vznik škody a 3) príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom
a vznikom škody. Predpoklad kumulatívneho splnenia uvedených podmienok znamená, že ak chýba čo
i len jedna z podmienok, náhradu škody nie je možné priznať. Dôkazné bremeno preukázať podmienky
náhrady škody spočíva na poškodenom, v preskúmavanej veci na žalobcovi. Zákon nedefinuje pojem
nesprávny úradný postup. Podľa obsahu tohto pojmu môže ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom

právomoci určitého štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu
pravidiel ustanovených právnymi normami pre konanie štátneho orgánu alebo k porušeniu poriadku,
ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľov tejto činnosti. Pretože úradný postup spravidla nemožno v
právnom predpise upraviť do najmenších podrobností, treba správnosť úradného postupu posudzovať
aj z hľadiska účelu, k dosiahnutiu ktorého postup štátneho orgánu smeruje. Nesprávnym úradným

postupom nie sú len prípady, v ktorých orgán verejnej moci priamo koná (pri rozhodovacej činnosti),
ale aj pri porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote,
prípade ak ide o nečinnosť pri výkone verejnej moci. Žalobca odvodzuje svoj nárok na uplatnené
náhrady z údajného nesprávneho úradného postupu exekučného súdu, ktorý v konaní o žiadosti na
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nekonal v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov keď

rozhodnutie vydal po uplynutí lehoty 15 dní od doručenia žiadosti súdu. Súd ďalej poukazuje na to, že
otázku, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov garantované v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, je kompetentný preskúmať ústavný súd, ktorý ju
v súlade so svojou ustálenou judikatúrou preskúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého
jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka

a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). Súdne konanie nie je kompetentný preskúmavať súd v konaní o
náhrade škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z., ale len Ústavný súd SR na podklade ústavnej sťažnosti
(resp. predseda súdu na podklade sťažnosti na prieťahy). Opačný výklad by znamenal, že by existovalo
niekoľko orgánov, ktoré by boli oprávnené v tom istom čase preskúmavať postup toho istého súdu z
hľadiska vzniku zbytočných prieťahov. Prípadné nedodržanie primeranej lehoty automaticky nezakladá

nárok na náhradu škody. Konštatovanie že vo veci išlo o prieťah nie je všeobecný súd v tomto konaní
oprávnený konštatovať. Žiadne konanie, v ktorom je možné konštatovať prieťahy v konaní, sa neviedlo.
Pokiaľ by súd konajúci o náhrade škody mohol hodnotiť postup iného súdu z hľadiska existencie
zbytočných prieťahov, znamenalo by to absurdný záver, keďže všeobecné súdy by preskúmavali postupiných všeobecných súdov, pričom uvedené by mohlo smerovať aj k porušeniu inštančného princípu v
súdnictve.
Ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, platného v čase podania žiadosti o udelenie poverenia

upravovalo povinnosť súdu rozhodnúť v lehote 15 dní, ak nezistí rozpor. Už toto samotné znenie
zákonného ustanovenia oprávňovalo exekučný súd ex offo preskúmať všetky podmienky konania či sú
splnené nielen z formálneho, ale aj z vecného hľadiska.

Ako súd už vyššie konštatoval, základné podmienky pre priznanie nároku na náhradu škody spôsobenej

pri výkone verejnej moci musia byť splnené kumulatívne. Keďže potom podmienka existencie
nesprávneho úradného postupu exekučného súdu v danej veci, s poukazom na vyššie uvedenú
argumentáciu splnená nebola, nemohol vzniknúť žalobou uplatnený nárok žalobcu, ani nadväzne
nemôžu byť splnené podmienky príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou a
anivznikškody,resp.ujmy.Vzhľadomnatoužpotomniejepotrebnéabolobynadbytočnéavrozporeso
zásadou hospodárnosti občianskeho súdneho konania skúmať existenciu škody a nemajetkovej ujmy,

ako aj ich rozsah. Nebol zistený právny základ a to zodpovednosť žalovanej za škodu.

Žalovaná v písomnom vyjadrení k žalobe namietala, že žalobca si svoj nárok uplatnil na súde predčasne.
Žalobcasanažalovanúobrátilsožiadosťouopredbežnéprerokovanienárokunanáhraduškody,pričom
podal žalobu na súd skôr, ako uplynula lehota 6 mesiacov od podania tejto žiadosti. Aj keď žaloba bola

podaná pred uplynutím 6 mesačnej lehoty ku dňu rozhodovania súdu o žalobe žalobcu už bolo zrejmé,
že žalovaná neuznala nárok žalobcu a v rámci predbežného prerokovania ho neuspokojila, čo vyplynulo
aj z vyjadrenia žalovanej, preto mal súd za to, že v čase rozhodovania súdu 6 mesačná lehota uplynula,
teda už nemožno žalobu považovať za predčasne podanú.

Na záver len pre úplnosť súd poznamenáva, že ak by bol výkon exekúcie ukončený nevymožením
pohľadávky žalobcu (či už úplne alebo len čiastočne) ani v tom prípade by uvedená žaloba zrejme
nemohla byť úspešná a to s poukazom na, že vo veci v zmysle písomného podania: „Žaloby na
plnenie o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy“ súd riešil ako predbežnú otázku, v žalobe
uvádzaných skutočností a to podmienok v bode III., kedy žalobca o. i. uviedol, že ... v súlade s

pravidlami riadneho hospodárenia (poskytol úver na základe ... ). Podľa súdu je zrejmé, že v právnom
poriadku či už SR tak aj EU bola a aj je vždy prítomná zásada obozretného hospodárenia, ktorá
osobitne vo finančnom hospodárení a tým aj pri poskytovaní úverov má svoje dominantné postavenie,
natoľko, že napr. prezident ECB Mario Draghi v tejto súvislosti uviedol, že výsledok hospodárenia je
odrazom .....a obozretného finančného hospodárenia..... V tejto súvislosti treba poznamenať, že aj

NBS vyhlasuje tzv. zásady obozretného hospodárenia, ktoré podliehajú vývoju, ale vždy boli odrazom
všeobecných skúsenosti a zvyklostí, ktoré boli zhmotnené v tzv. zásadách obozretného hospodárenia.
Za danej situácie je nepochybné a zrejmé, že poskytovanie finančných prostriedkov zo strany žalobcu
bez zohľadnenia týchto zásad, ktoré nie sú založené vo vzťahu k nebankovým spoločnostiam na báze
povinností, ale nie je možné podľa súdu neprihliadať k týmto skúsenostiam, ktoré boli zhmotnené

v uvedených zásadách. Za tejto situácie ako je všeobecne známe, že spoločnosť POHOTOVOSŤ,
s.r.o., ktorá emitovala obrovské množstvo úverov čo do počtu osôb ako aj čo do objemu finančných
prostriedkovaosobitnesahlásikzachovaniupravidielriadnehohospodáreniaprisvojejčinnosti nechala
bez povšimnutia jednak všeobecne známe zásady ako aj skúsenosti z tzv. obozretného hospodárenia
vo finančníctve, rovnako ako právnym poriadkom SR poskytnuté zabez-pečovacie inštitúty a bankové

zvyklosti ako sú napr. preverenie bonity klienta z hľadiska možnosti splatenia si svojich dlhov a
tak optimalizovať vo vzťahu k tejto osobe zabezpečenie poskytnutého úveru pre prípad insolvencie,
zabezpečenie kontroly čerpania, prihliadať možno k účelovosti poskytnutého úveru na nákup, konkrétnej
veci z ktorej sa v prípade insolvencie dá zabezpečiť návratnosť úveru atď. Podľa súdu v týchto prípadoch
ak by bolo zriadené či už záložné právo resp. iný zabezpečovací inštitút a ak sa súdny exekútor a ani súd

síce nedostanú do omeškania, aj tak v prípade, že dlžník príde o svoju prácu z ktorej uhrádzal splátky
úveru, by bolo obtiažne ak nie vylúčené u nemajetných ľudí zabezpečiť návratnosť úverov poskytnutých
za daných podmienok. Záverom je potrebné poznamenať, že ak žalobca za danej skutkovej situácie,
kedy si zvolil takúto podnikateľskú stratégiu za možno menej formálnych podmienok pri poskytnutí
finančných prostriedkov takéto konanie žalobcu v snahe poskytovať úvery, podľa súdu nepredstavuje

vyvážené a dôvodné riziko pri výkone podnikania a v tom prípade ak dôjde ku škode podľa súdu
nie je možné sa domnievať, že ku škody došlo postupom súdu ale žalobcu, tak ako bolo vyššie
uvedené. Napokon ešte podľa súdu je zrejmé že nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym
úradným postupom sa môže voči štátu úspešne uplatniť len vtedy ak poškodený nemohol dosiahnuťuspokojenie svoje pohľadávky voči dlžníkovi, ktorý mu je povinný plniť ako je zrejmé z rozhodnutia
Najvyššieho súdu SSR sp. zn. 4 Cz 110/84 zo 16.4.1985. Ďalej v tejto súvislosti chce súd poukázať
na uznesenie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25 Cdo 105/2004 z dňa 07.10.2004, ktoré rozhodnutie

okrem iných skutočností poukazuje na to, že skutočnou škodou v zmysle ust. § 442 ods.1 Obč. zák. je
ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného (spočíva v zmenšení jeho majetkového stavu oproti
stavu pred škodovou udalosťou) a je objektívne vyjadriteľná v peniazoch. Skutočnou škodou je aj ujma
spočívajúca v neuspokojenej pohľadávke veriteľa voči dlžníkovi, ktorej náhradu požaduje od štátu, ako
subjektu zodpovedného za nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci. Táto škoda však nevzniká

už v okamihu splatnosti pohľadávky resp. omeškania dlžníka, ale až okamihom, keď sa právo veriteľa
na plnenie proti dlžníkovi stalo fakticky nevymáhateľným (mutatis mutandis uznesenie Najvyššieho súd
ČR sp. zn. 25 Cdo 105/2004 zo 7.10.2004).

Súdpodľaods.1aods.2§152Obč.súd.por.rozsudkomrozhodujesúdovecisamej.Zákonustanovuje,
kedy súd rozhoduje vo veci samej uznesením. Rozsudkom má sa rozhodnúť o celej prejednávanej veci.

Ak je to však účelné, môže súd rozsudkom rozhodnúť najskôr len o jej časti alebo len o jej základe.

Súd podľa § 152 /2/ a súvisiacich ustanovení Obč. súd. por. poriadku v prvej vete výroku rozhodnutia
zamietol návrh navrhovateľa rozhodnúť medzitýmnym rozsudkom. V zmysle § 152 /1/ a súvisiacich
ustanovení Obč. súd. por. má súd rozhodnúť o celej prejednávanej veci jedným rozhodnutím, avšak

skôr výnimočne v osobitných konaniach (napr. podľa Zák. práce, resp. v iných prípadoch) ak sa to javí
ako účelné môže rozhodnú len o časti, alebo len o jej základe nároku. Uvedená výnimočnosť podľa
súdu vychádzala z teórie procesného práva z minulosti (z 50-rokov), keď základ predmetu konania bol
postavený do protikladu sume, výške predmetu konania. Podľa súdu z obsahu spisového materiálu
ako aj vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobca žiadal aby súd rozhodol najprv medzitýmnym

rozhodnutím, avšak žalobca nepreukázal dôvodnosť, opodstatnenosť uplatneného nároku, osobitne
rozhodnúť o základe nároku a v prípade úspechu neskôr rozhodnúť o peňažnej sume uplatneného
nároku. V zmysle vykonaného dokazovania nie je účelné vo veci využiť možnosť rozhodnutia
medzitýmnym rozsudkom v zmysle § 152 odseku 2. druhej vety, nakoľko podľa súdu je zrejme, že
žalobca nepreukázal dôvodnosť podanej žaloby a preto nie je namieste takýmto spôsobom rozhodnúť

najprv o základe nároku medzitýmnym rozsudkom a je to zrejmé aj z doterajšej rozsiahlej rozhodovacej
praxe súdov v SR v týchto konaniach.

V zmysle § 109 Obč. súd. por. ods. 1 a ods. 2 platí, že súd konanie preruší, ak

a) účastník stratil spôsobilosť konať pred súdom a nie je zastúpený zástupcom s plnomocenstvom pre
celé konanie;
b) rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu
pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je
v rozpore s ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná; v

tom prípade postúpi návrh ústavnému súdu na zaujatie stanoviska.
c) rozhodol, že požiada Súdny dvor Európskych spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa
medzinárodnej zmluvy12). Pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak
a) sa účastník nemôže konania zúčastniť pre prekážku trvalejšej povahy alebo preto, že jeho pobyt nie
je známy;

b) zákonný zástupca účastníka zomrel alebo stratil spôsobilosť konať pred súdom;
c) prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak
súd dal na takéto konanie podnet.
Ak to účastníci zhodne navrhnú alebo ak sa neustanovia bez predchádzajúceho ospravedlnenia na
pojednávanie, súd konanie podľa § 110 Obč. súd. por. preruší, ak sa to neprieči účelu konania. Ak ide

o konanie o rozvod, preruší súd v týchto prípadoch konanie vždy.
Súd v ďalšom svojom výroku rozhodnutia zamietol podaný návrh na prerušenie konania nakoľko dospel
k presvedčeniu, že návrh na prerušenie konania podľa § 110 Obč. súd. por. nie je dôvodný, ktorá
skutočnosť podľa súdu je zrejmá nakoľko k podanému návrhu navrhovateľa pod doručení odporcovi sa
odporca nepripojil čím v zmysle § 110 O. s. p. neboli splnené zákonom predpokladané podmienky na

prerušenie konania a to v časti ak to účastníci konania zhodne navrhli.
Ďalej podľa názoru súdu nie je dôvod na prerušenie konania ani podl'a § 109 ods.1 a 2 OSP v
zmysle podania navrhovateľa nakoľko tieto dôvody s odkazom na prebiehajúce konania nemajú oporu vcitovaných ustanoveniach O.s.p. a preto podľa súdu v prejednávanom prípade bolo možné pokračovať
bez prerušenia konania.
Nazákladeuvedenýchsúdmalzato,ženičnebránitomuaby vjednomrozhodnutírozhodolozamietnutí

návrhu navrhovateľa na prerušenie konania, ako i o zamietnutí návrhu vo veci samej, nakoľko právo
navrhovateľa na súdnu ochranu, osobitne jeho možnosť konať pred súdom je zabezpečená tým, že
navrhovateľ má možnosť podať opravný prostriedok tak proti rozhodnutiu súdu, ktorým zamietol jeho
návrh na prerušenie konania, ako i proti výroku rozhodnutia, ktorým zamietol jeho žalobu vo veci samej.

Súdkonštatuje,žežalobcadoručilsvojepísomnépodanie,ktorébolooznačenéako:„Znaleckýposudok“
k majetkovej ujme, ktorá mala vzniknú žalobcovi z konania žalovanej to s dôrazom na časť III. - záver.
V tejto časti III. žalobca zdôvodnil svoj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy veľmi všeobecne a to
do všetkých konaní vedených na súdoch, kedy jeho predstava vychádzala v závislosti od mzdových
nárokov, telekomunikačných a poštových nákladov spojených s týmto konaní a s úpravou informačného
systému resp. z iných skutočností.

Súd uvedenému písomnému podaniu žalobcu nemohol prihliadnuť ako k znaleckému posudku, ktorý
má platiť pre všetky súdne konania žalobcu vedené voči žalovanej SR na všetkých stupňoch súdov a to
jednak vzhľadom k univerzálnemu charakteru tohto podania, čím sa vylučuje zohľadnene individuálnych
osobitostí toho ktorého konania ako aj verifikácie výsledkov takéhoto dôkazu vo vzťahu k jednotlivým

konania. Ďalej nie je možné k uvedenému dôkaznému prostriedku prihliadať ako k znaleckému posudku,
nakoľko nebolo nariadené súdom na riešenie, vysporiadanie sa s určitými konkrétnymi otázkami v tom
ktorom súdnom konaní a to v súčinnosti aj so žalovanou stranou, ktorá má právo sa vyjadrovať k osobe
znalca ako aj k zadaniu konkrétnych otázok atď.

Súd v tomto konaní vykonal všetky dôkazy navrhnuté účastníkmi konania, žiadny návrh na doplnenie
dokazovania nebol zo strany účastníkov konania uplatnený a ktoré dôkazy súd považoval za potrebné
tie v tomto písomnom vyhotovení rozsudku aj vyhodnotil.

Súd o náhrade trov konania rozhodol v zmysle ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že žalovanej,

ktorá mala vo veci úspech, nepriznal náhradu trov konania, keďže žiadne nešpecifikovala z hľadiska
uplatnenej sumy tak ani z hľadiska vzniku nároku s poukazom na konkrétnu právnu úpravu a z obsahu
spisu je zrejmé, že žalovanej žiadne trovy nevznikli.

Na základe uvedených skutočností rozhodol súd tak ako je vo výroku rozhodnutia uvedené.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Komárno na Krajský súd v Nitre v 2 písomných vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť: proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo

postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa citovaného ustanovenia ods. 2 odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté
vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,

ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.