Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 11. júl 2014

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 6T/39/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113010543
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 07. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Varga PhD., LL.M., MBA

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2014:8113010543.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Vargu a prísediacich Lýdie

Csikyovej a Róberta Čižíka, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 11. júla 2014 v Prešove, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:

G. R., nar. XX.XX.XXXX v D., trvale bytom I. č. XXX, okres D., t.č. v ÚVV a ÚVTOS Prešov,

j e v i n n ý, ž e

potom čo sa dňa X.X.XXXX po predchádzajúcom dlhšiu dobu trvajúcom napätom vzťahu s poškodeným
M. H., nar. XX.XX.XXXX z dôvodu striedavého partnerského vzťahu k N. L., pri priamej konfrontácii
v čase okolo XX.XX hod. za účasti poškodeného M. H. a Dominiky L. od tejto dozvedel, že ona ho
už nemiluje a že miluje M. H., tak následne dňa X.X.XXXX v skorých ranných hodinách v čase medzi

XX.XX - XX.XX hod. na ceste tretej triedy číslo XXXXXX v smere jazdy od obce H. G. do obce O., vedľa
objektu spoločnosti B. H. G., riadil osobné motorové vozidlo značky Suzuki Vitara čiernej farby, EVČ
D. kde na priamom úseku cesty cielene dostihol M. H. a G. G., nar. XX.X.XXXX, ktorí sa v tom čase
po pravej strane vozovky pri pravej krajnici vracali domov z baru K2 zo H. G., cielene zišiel ku krajnici
na pravej strane, kde vozidlo nasmeroval na chodcov M. H. a G. G. a odzadu do nich v rýchlosti okolo
25 km/hod. narazil, následkom čoho G. G. spadol na zem a odplazil sa do priekopy na ľavej strane
cesty a M. H. bol odhodený do priekopy na pravej strane cesty, kde po tomto zastavil motorové vozidlo,
z ktorého vystúpil, podišiel k M. H. na miesto ležiace mimo cesty, ktorý na neho ešte kričal: „Ja ce

znam, ja ce poznam“ a tohto v úmysle usmrtiť a z pomsty za ukončenie jeho vzťahu s N. L. a prebratie
dievčaťa - N. L., presne nezisteným nožom, ktorý mal pri sebe, surovým spôsobom usmrtil tak, že M. H.
v priebehu asi dvoch minút opakovane a viackrát bodol do oblasti hlavy, krku, trupu a horných končatín,
pričom počas tohto útoku došlo k odlomeniu čepele noža, čím mu spôsobil v oblasti hrudníka dve hlboké
bodnorezné rany s hĺbkou bodných kanálov 12 cm a 9 cm s prebodnutím pohrudnice, pravých pľúc,
osrdcovníka a nabodnutím ľavých pľúc a pravdepodobne už s nožom s odlomenou čepeľou ďalších 48
prevažne povrchových bodnorezných rán, z toho 11 bodnorezných rán v oblasti krku, pričom tieto všetky

zranenia mu spôsobovali bolesti veľkej intenzity, ktoré sa zväčšovali, v dôsledku týchto poranení došlo k
vnútornému a vonkajšiemu krvácaniu, rozvinutiu šoku po krvácaní, čo viedlo k zlyhaniu srdcovocievnej
a dýchacej činnosti a bezprostredne k smrti poškodeného v priebehu desiatich až dvadsiatich minút,
smrti poškodeného by sa nedalo zabrániť ani poskytnutím adekvátnej zdravotníckej a odbornej lekárskej
pomoci,

t e d ainého úmyselne usmrtil a tento čin spáchal závažnejším spôsobom konania - surovým spôsobom a z
osobitného motívu - z pomsty,

č í m s p á c h a l

obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 ods. 1, ods. 2 písm. b/, písm. d/ Trestného zákona s
poukazom na § 138 písm. c/ Trestného zákona a s poukazom na § 140 písm. b/ Trestného zákona.

Z a t o m u s ú d u k l a d á :

Podľa § 145 ods. 2 Trestného zákona, s použitím § 36 písm. d/, j/ Trestného zákona, § 38 ods. 2, 3, 8
Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní 22 (dvadsaťdva) rokov.

Podľa § 48 ods. 3 písm. b/ Trestného zákona obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje

do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia.

Podľa § 76 ods. 1 Trestného zákona, v spojení s § 78 ods. 1 Trestného zákona ochranný dohľad na
3 (tri) roky.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku povinnosť nahradiť škodu vo výške 1.594,72 Eur poškodenej A.
H., nar. X.X.XXXX, trvale bytom O. č. XX a škodu vo výške 3,55 Eur poškodenej Všeobecnej zdravotnej
poisťovni a.s. so sídlom Bratislava, Mamateyova č. 17, IČO: XXXXXXXX zastúpenej splnomocnenkyňou
poškodeného JUDr. Ivanou Bzdilovou.

Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku poškodenú A. H., nar. X.X.XXXX, trvale bytom O. č. XX, so
zvyškom nároku na náhradu škody odkazuje na občianske súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 6.5.2013 podal prokurátor Krajskej prokuratúry Prešov na Okresný súd Prešov obžalobu na
obvineného G. R. pre skutok kvalifikovaný ako obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 ods. 1, ods.

2 písm. b/, písm. d/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. c/ Trestného zákona a s poukazom
na § 140 písm. b/ Trestného zákona na skutkovom základe v predmetnej obžalobe uvedenom.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného G. R., výsluchom svedkov
poškodených G. G. a A. H., výsluchom svedkov N. G., N. L., C. T., A. G., H. L., H. Q., F. I., K. T., L.

G., G.. M. U., B. N., G. T., G. O., F. R., C. Y., F. D., D. A., G. T. a K. T., výsluchom znalcov MUDr.
DaliboraKállaya,MUDr.MartinaKováča,Ing.MariánaViňanského,MUDr.DaniceCaisovejŠkultétyovej,
PhDr. Jozefa Kandalu, PhDr. Eugena Čížeka a Doc. PhDr. Miroslava Skorodenského CSc., vykonaním
konfrontácií medzi obžalovaným G. R. a svedkom poškodeným G. G. a medzi obžalovaným G. R. a
svedkyňou N. L., čítaním výpovedí svedkov W. D., G.. H. H., K. R., F. R., práp. C. D., práp. G. W., C.. B.

R. a C. M., čítaním znaleckých posudkov KEÚ PZ Košice, znalca Ing. E. H. a znalca Ing. C. E., čítaním
listinných dôkazov a to zápisnice o previerke výpovedí na mieste s fotodokumentáciou, zápisnice o
vykonaní prehliadky iných priestorov, alebo pozemkov s fotodokumentáciou, zápisnice o rekonštrukcii
s fotodokumentáciou, zápisníc o vyšetrovacom pokuse s fotodokumentáciou, uznesení o vrátení
veci, správ mobilných operátorov, zápisnice o prehliadke tela obžalovaného s fotodokumentáciou,

zápisnice o prehliadke tela G. G. s fotodokumentáciou, zápisníc o vydaní vecí, fotodokumentácie vecí
vydaných osobou G. R., zápisnice o zaistení veci, zápisnice o prevzatí zaistenej veci, fotodokumentácie
vydanej veci, zápisnice o vydaní veci, zápisníc o ohliadke miesta činu s fotodokumentáciou, zápisníc
o dodatočnej obhliadke miesta činu s fotodokumentáciou, zápisnice o obhliadke motorového vozidla
s fotodokumentáciou, zápisnice o obhliadke s fotodokumentáciou, prepisu telefonického hovoru linky

158 obvineného G. R., prepisu telefonického hovoru linky 158 p. M., rozhodnutí o oslobodení odpovinnosti mlčanlivosti, výsledkov toxikologických vyšetrení, záznamu o zhodnotení zdravotného stavu
osoby, lekárskych správ, súhlasu na pochovanie, úmrtného listu, zápisu o dychovej skúške, výtlačku
facebookového profilu G. R., správ a charakteristík, odpisu z registra trestov obžalovaného, dokladov

súvisiacich s pohrebom predložených poškodenou, zápisnice o prehliadke tela a obdobných úkonov
nebohého M. H. s fotodokumentáciou, správy Centra pedagogicko psychologického poradenstva a
prevencie E. a správy Centra špeciálneho pedagogicko psychologického poradenstva M., vykonaním
obrazovozvukového záznamu z rekonštrukcie a zvukových záznamov telefonického hovoru zločinu
vraždy medzi obžalovaným G. R. a operačným pracovníkom linky 158 a 112 a telefonického hovoru

zločinu vraždy medzi pani M. a operačným pracovníkom linky 158 a na základe takto vykonaného
dokazovania dospel súd k záveru, že skutok sa stal tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, tento
je trestným činom a spáchal ho obžalovaný G. R..

Obžalovaný G. R. na hlavnom pojednávaní odmietol urobiť vyhlásenie v zmysle § 257 ods. 1 Trestného
poriadku a uviedol, že s N. L. mal vzťah asi dva a pol roka, pričom sa rozchádzali každý mesiac a asi

pre všetko, ale nebol žiaden trojuholník medzi ním, ňou a M. H., ona mala aj viac chlapcov. M. H. poznal
osobne, od doby, kedy tento začal chodiť s jeho sestrou, s M. sa stretávali a konflikt mali iba raz, asi pol
roka pred skutkom. V inkriminovaný deň mu M. volal, aby prišiel na kúpalisko, kam následne prišiel a
kde bol M. aj s kamarátmi, z ktorých poznal iba N. G., pričom M. sa ho pýtal na N., na čo M. ukázal SMS
správy, ktoré mu písala N., že sa chce k nemu vrátiť, ako aj M. povedal, že N. ho podviedla s D. A., na

čo sa M. nahneval, lebo to bol jeho kamarát. Tak išli spolu za N., ktorú odviezli do H. G. a cestou natrafili
na N. G. a ďalších známych, ktorých zviezli na futbalové ihrisko. Keď odchádzal z ihriska, zastavil ho
M., že N. sa im chce ospravedlniť, tak išli za ňou, kde im povedala, že miluje jedného aj druhého, na čo
sa ona s M. začali hádať a on odišiel do baru K2 sám a M. ostal s N.. Po čase prišiel do uvedeného baru
aj M. s nejakými chlapcami a išli dozadu, na druhú stranu baru si sadnúť k stolu a následne prišiel M.

sám za bar, kde vyzeral dosť nahnevaný, preto išiel za ním, pozval ho na alkohol, ktorý vypil, pričom ani
nič nehovoril. Potom prišla za ním jeho sestra, aby išli domov, ale on nechcel, tak sa s ňou pohádal a išli
preč a vtedy zazrel N. ako ide do baru. Sadol do auta a chcel ísť do D., ale tam veľa ľudí nepozná, ale
nechcel byť s N. a M., preto sa rozhodol ísť do E. za kolegom, avšak nemal jeho číslo, preto sa po E.
prešiel a išiel domov. Keď prechádzal cez H. G., tak zastavil na parkovisku pri obchodnom centre, kde

mu prišlo zle, lebo asi 3 - 4 dni poriadne nespal a tam sa dostal do konfliktu s určitými ľuďmi, nakoľko ho
napadol ich pes, preto im nadával, dostal facku a uvedomil si, že tú bitku neustojí, tak vošiel do auta, kde
zo zásuvky auta vytiahol nôž, ktorým odohnal páchateľov. Keď odchádzal z parkoviska, tak išiel dosť
rýchlo a mal poškodené sklo a asi aj šuchol auto, pričom dosť rýchlo išiel aj cez obec a aj za obcou, bola
tam veľká tma, tak nechcel zastaviť. Videl málo, lebo mal rozbité sklo, aj mu slzilo oko, nakoľko ho jeden

z útočníkov do neho zasiahol a následne zrazil nejakých ľudí, pričom až z obžaloby sa dozvedel, že malo
ísť o dve osoby. On zabrzdil až v poslednej sekunde, keď ich videl a keď vystúpil z auta, tak z priekopy
počul šuchot trávy a následne prišiel útok z boku, ktorý nečakal, pričom nôž mal vo vrecku, preto ho
vytiahol a chcel toho človeka odstrašiť. Dostali sa do konfliktu a nastal zápas o nôž, pričom sa zlomila
čepeľ, on našiel iba rukoväť noža, preto sa zľakol, že ten chlapec bude mať čepeľ. Konflikt sa skončil tak,

že ušiel, pričom dotyčná osoba za ním ešte kričala: „ja ce znam, ja ce poznam“. Išiel autom rýchlo preč
a zastavil až pri stromoch, niekde v okolí E., a odtiaľ zavolal políciu, avšak nevedel, čo im má povedať,
preto im klamal čo sa stalo. S N. L. bol naposledy, keď jej blahoželal k meninám, čo bolo na cintoríne
v H. G., s tým, že sa rozprávali iba o tom, ako bolo v práci, pričom vtedy jej najavo svoje pocity nedal.
V R. bol asi tri týždne, vrátil sa nie kvôli N., ale preto, lebo mu skončila zákazka. M. poznal asi tri roky

pred skutkom z videnia, osobne až keď sa zoznámil s jeho sestrou, považoval ho za kamaráta, išli občas
do baru, alebo jazdili na motorkách, čo však nebolo viditeľné, lebo nosili prilby a jazdili mimo hlavných
ciest, ale keď si M. vypil, nedalo sa s ním. Obžalovaný ďalej uviedol, že žiadnu dohodu s M. nemali,
ani sa v ten deň na ničom nedohodli. Osoby, ktoré ho mali napadnúť na parkovisku pred obchodným
centrom nepozná, boli rómskeho pôvodu, vie o nich, že obchodujú s marihuanou, ale nevie ich popísať.

Nôž mal v aute, lebo často chodil do lesa, kde ho používal na huby, alebo na odrezanie nejakého lanka.
Opačným smerom po skutku išiel preto, lebo chcel ísť stále rovno, aby išiel čo najrýchlejšie, pričom na
E. je rovná cesta. Ako došlo k rozbitiu jeho čelného skla nevie, všimol si to až keď nastúpil, jeho krv sa
tam dostala, keď tam dal ruku, keď prišli policajti, nevidel, aby niektorá z osôb mu mala naraziť do čelné
skla. Do priekopy išiel zozadu, poza auto, následne počul šušťanie v tráve a začal konflikt, ktorý začal

byť intenzívnejší, keď vytiahol nôž, ktorý mal vo vrecku, bez puzdra, čepeľou asi smerom von, jeden čas
mal nôž v ruke on, ale aj tá druhá osoba. Obžalovaný skonštatoval, že nevedel, keď sa nôž zlomil, že na
rúčke ostalo ešte niečo ostré, tak ňou búchal dookola, aby sa obránil, nevedel čo sa deje, bola tam tma,
rukoväť hodil pár metrov od miesta, kde bol konflikt, aby sa tá druhá osoba k nej nedostala, prečo nebolanájdená nevie. Prečo policajtom udával niečo iné ako na hlavnom pojednávaní nevie, ani si nepamätá,
čo presne im povedal. Dňa X.X.XXXX o XX.XX hod. volal M. H., či tam nie je jeho sestra, nakoľko nemal
číslo na iné osoby a N. mala nefunkčnú SIM kartu. Jeho telefón bol nájdený na inom mieste preto, lebo

mu mohol vypadnúť, on ho neodhodil. Alkohol v ten večer nepožil, kedy odišiel z baru K2 nevie, bola už
tma. Vie, že M. H. býval v O., ale kde presne, to nevie, v inkriminovaný večer v O. nebol. Nie je pravdou,
aby M. chcel počuť, aby mu N. povedala, že ho nechce a chce M., že s ním chodí, aby ju neotravoval,
na čo mal nasadnúť do auta, povedať, že sa ide zabiť a prudko vyštartovať.

Svedkyňa poškodená A. H. na hlavnom pojednávaní uviedla, že M. s N. chodil, ale nevie ako dlho, lebo
toto jej nepovedal, obžalovaného nikdy nespomínal. V inkriminovaný deň išla na nákup, keď sa vrátila
domov, M. už doma nebol, preto mu volala a povedal, že je na kúpalisku a onedlho príde, avšak keď
neprišiel, večer si išla normálne ľahnúť. V noci ju zobudilo búchanie a bol tam G. G. a v aute sedel nejaký
pán, ktorého nepozná a G. sa pýtal, či je M. doma a tak jej vravel, že ich zrazilo auto a šoféroval nejaký
chlapec, ktorý chodil s N.. Na to prišli policajti, kde zisťovali totožnosť a potom išli na miesto skutku ona,

G. s policajtmi a ten pán, ktorý bol pôvodne s G. išiel za nimi. Tak išli na miesto skutku, kde hľadali M. na
ľavej strane a to z pohľadu zo smeru od O. a potom aj na pravej. Následne ho G. zbadal a išli k nemu,
pričom, keď bola pri ňom, si všimla že tento má dve rany, avšak si myslela, že to bolo od motorového
vozidla, až následne sa dozvedela, že M. mal byť dobodaný. Na to policajti zavolali záchranku, ako aj
posily so psami a potom ju už na miesto skutku nepustili a následne ju odviezli na psychiatriu. M. volala

aj keď jej G. oznámil, že ho zrazilo auto, ale už mal vypnutý telefón. M. pracoval v Holandsku, odchádzal
asi vo februári, bol dlhšie a vrátil sa asi v máji. Odkedy sa M. vrátil z Holandska N. L. sa u nich občas
zastavila, alebo M. išiel k nej. M. kamarátov poznala, jeho najlepší kamarát bol D. A. a jeho kamaráti boli
aj G. G., G. M., M. mal veľa kamarátov, obžalovaného G. R. nepozná, prvýkrát ho videla až na súde. M.
záľubu v motorkách zdieľal s kamarátmi D. A. a C. H. a F. A., medzi motorkármi obžalovaného nevidela,

všetko to boli chlapci z O.. O konfliktoch M. s inými chlapcami nevie.

Svedok poškodený G. G. na hlavnom pojednávaní uviedol, že M. s N. chodili spolu, tak sa rozišli a
tak opäť chodili, s obžalovaným sa M. nemal rád, keď M. odcestoval za prácou, obžalovaný chodil za
N., vravel jej, že ju ľúbi, čo vedel od M.. M. chodil za prácou do Holandska, keď sa M. z Holandska

vrátil, chodili s N. von, či s N. chodili v tom čase obaja, teda M. aj obžalovaný, toto nevie, on bol tiež
odcestovaný za prácou. O konfliktoch medzi M. a obžalovaným vie, že jedenkrát videl v bare L že sa
pobili a to asi kvôli N., ale on k ním vtedy nešiel. V ten deň ráno sa stretli s M. s tým, že idú na kúpalisko
a išiel s nimi aj C. T. a A. G.. M. ešte telefonoval s obžalovaným, že sa majú stretnúť a obžalovaný príde
po neho na aute. Následne išli do pizzerie, kde ich odmietli obslúžiť a tak išli do večierky, kde si kúpili 0,7

l vodky a pili, boli aj na ihrisku, kde tiež popíjali, už si presne poradie nepamätá. Na ihrisku bol s nimi aj
obžalovaný, ktorý následne išiel po sestru, vrátil sa a rozprával sa s M.. Tak išli do baru L kde bol M. aj s
N.,cestouzbaruodprevadiliN.,ktoráišladomovaoniišlitieždomov.Keďišlipoceste,išloauto,ktorédo
nich narazilo, pričom jeho odhodilo pred auto a odplazil sa na ľavú stranu a M. odhodilo na pravú stranu.
Následne obžalovaný vystúpil z auta a išiel za M., ktorý na neho kričal: „ja ce znam, ja znam kto ši“.

Potom čo obžalovaný odišiel, išiel M. hľadať, ale nemohol ho nájsť, tak išiel pešo do G., kde zabúchal na
prvú bránu, aby mu prišli pomôcť hľadať kamaráta, že ho zrazilo auto a nevie ho nájsť. Dotyčný vytiahol
auto z garáže, aj baterku, išli na to miesto a nemohli ho nájsť, potom išli do O., či náhodou nie je doma,
ale nebol, vyšla jeho mama a išli ho hľadať, pričom volali políciu. O obžalovanom pred skutkom vedel
kto to je, ale osobne ho nepoznal. Z rozprávania vie, že chodil s N., ako aj že kamarátovi rozbil auto

pred barom L on sa s ním nezoznamoval ani v ten deň, konflikt s ním nemal, M. kamarátov poznal, ale
obžalovaný medzi nimi nebol, ani ho M. ako kamaráta nespomínal, nevie, či obžalovaný mal motorku.
Svedok poškodený ďalej uviedol, že obžalovaný s M. väčšinou riešili len ich vzťah k N., ohľadom ktorej
mali dohodu, že jej dajú pokoj, ale nedodržali ju. V ten deň požili alkohol obaja, aj on, aj M., na kúpalisku
približne po 5 až 6 poldeci a následne pili aj fľašu vodky, ale tú pili aj s N. G. a F. D. a pili aj v bare L

ale koľko to už nevie, či sa M. stretol s obžalovaným a N. v ten večer nevie, v ten večer obžalovaného
v bare K2 videl, ale kedy prišiel, alebo kedy odchádzal nevie, bol tam asi so sestrou. M. bol v bare s
N., sedeli, boli tam asi tri dievčatá a prišiel aj on, obžalovaný ich videl, kedy odchádzali z baru si už
nespomína, išli sami a až na ceste sa chytili pod pazuchy, on išiel po ľavej strane, čiže bližšie k ceste a
M. išiel po pravej strane, išli normálne. Keď do nich narazilo auto, narazil do čelného skla a to hlavou, aj

lakťom, z miesta kde dopadol sa odplazil cca 10 až 15 metrov, po odplazení ležal na bruchu. Aké boli v
ten večer svetelné podmienky nevie, vie, že svietili svetlá auta, pričom auto ostalo naštartované. Vodič
po náraze vystúpil z dverí vodiča a išiel dozadu okolo auta dole do priekopy, vodiča spoznal, lebo ho
osvetlili zadné svetlá auta, pričom videl mu do tváre a spoznal ho aj podľa postavy a videl ho aj keď sado auta vracal. Uvedenú osobu poznal pod prezývkou G., dnes vie, že ide o osobu G. R., je si istý, že
to bol on, spoznal aj auto, vie, že on má také, čo mal na sebe oblečené nevie, mimo vozidla bol asi dve
minúty, počas toho počul len tie slova: „ja ce znam, ja znam kto ši“, aký časový odstup uplynul odkedy

osoba vodiča vystúpila z motorového vozidla, pokým počul tie slová nevie. Ako obžalovaný nastupoval
do motorového vozidla nevie, po nastúpení prešiel asi 20 metrov, otočil sa a odišiel smerom na H. G.,
odchádzal rýchlo. Obžalovaný ho asi videl, keď auto odchádzalo, ale nevie to isto. Potom išiel hľadať M.
k priekope, ale nenašiel ho, hľadal ho asi 10 až 15 minút, ale presne nevie a to asi do šírky 10 metrov,
na opačnej strane cesty ho nehľadal, nespomína si, aby v tom čase prešlo nejaké auto, ani keď išli k M.

mame. M. pred skutkom mu nespomínal, že by sa mu mal obžalovaný nejakým spôsobom vyhrážať, ani
neregistroval, aby malo predmetné motorové vozidlo pred nehodou poškodené čelné sklo. Po náraze
vedomie nestratil a nespomína si, aby v rukách obžalovaného registroval nejaký predmet, keď tento
vystupoval z vodidla, alebo keď doňho nastupoval. V roku 2012 pracoval v Bielorusku, ako dlho to nevie,
chodil tam častejšie, mali aj 7 týždňové, aj 9 týždňové turnusy, doma nebol často, k jednotlivým vzťahom
sa vie vyjadriť, lebo sa rozprávali s M. keď sa vrátil. O dohode medzi M. a obžalovaným sa dozvedel od

M., ktorý mu to vravel, dohodu porušil asi M., či došlo k nejakým vyhrážkam po zistení porušenia dohody
už si nespomína. V inkriminovaný večer nemali na sebe reflexné prvky, svetlá nesvietili, on zaregistroval,
že auto, ktoré išlo za nimi spomalilo a potom pridalo, prečo sa odplazil na druhú stranu cesty nevie. Po
vystúpení obžalovaného z vozidla niečo počul, ale nespomína si čo, pozrieť na miesto sa nešiel, bál sa,
lebo ho zrazilo auto. Policajtom, ktorí prišli na miesto skutku uviedol, že bol v bezvedomí, ale to nebola

pravda, povedal to, lebo sa bál a nevedel, čo má povedať. Že obžalovaný je agresívny vie z rozprávania
inýchľudí,alepresnenevieodkoho,pričomvminulostividelakoobžalovanýudrelpäsťouM.,alenevidel
kto to vyprovokoval. Nespomína si, či videl v inkriminovaný deň konflikt medzi obžalovaným a M., v ten
deň sa k sebe správali kamarátsky.

Svedok N. G. na hlavnom pojednávaní uviedol, že vie, že M. bol veľmi zaľúbený do N. a veľmi ju chcel,
ale aké to bolo z jej strany, k tomu sa vyjadriť nevie, ale videl ich párkrát spolu. Obžalovaného s N. videl
častejšie, pričom s obžalovaným sa o tom nerozprával. O vzťahu medzi obžalovaným a nebohým M.
nevie, len vie, že v ten deň boli na kúpalisku, M. poznal len z videnia. V ten deň si volali s F. D., že
pôjdu na kúpalisko a tiež volali aj G. G., ale nedvíhal, tak šli k nemu domov, kde jeho dedko im povedal,

že išiel na kúpalisko. Z kúpaliska chceli ísť na pizzu, ale nechceli ich obslúžiť, preto išli do večierky,
kúpili vodku a išli na ihrisko, odkiaľ išli do baru K2 v G., kde boli aj N. s M. a odtiaľ išli domov, na ďalší
deň sa dozvedel čo sa stalo. Obžalovaného poznal asi rok pred skutkom, bol často v bare a vtedy sa
stretli. Svedok uviedol, že si pamätá, že obžalovaný s M. si podali na kúpalisku ruky s tým, že sa nebudú
hádať pre dievča. Obžalovaný prišiel za nimi na ihrisko na svojom džípe aj so sestrou, ktorú potom išiel

odviezť domov, potom ho videl v bare L kam išli z ihriska, čo bolo v čase XX.XX až XX.XX hod. a v
bare bol aj nebohý M. a N. L., pričom títo sedeli spolu, obžalovaného v bare videl, ale oni sedeli inde,
medzi obžalovaným a nebohým M. nejaký konflikt neregistroval, ani ich pri sebe nevidel. Z uvedeného
baru odchádzal tesne pred polnocou a to s F. D.. Na kúpalisku sa obžalovaný s M. správali k sebe ako
kamaráti, pričom oni tam už boli, keď tam prišiel, ale ako dlho to už nevie. Na ihrisku ich videl, ale nevidel

ich sa rozprávať medzi sebou, ani žiaden konflikt medzi nimi nevidel, vie, že pred skutkom sa s M. pobili,
o čom sa rozprávalo. Vie, že obžalovaný s N. spolu chodili, ale obdobia ohraničiť nevie. Svedok ďalej
uviedol, že je pravdou, že videl M. s G. rozprávať sa o N., že jej dajú pokoj, že ich oboch ťahá za nos
a tiež videl ako si navzájom podávajú ruky, aj to, že keď M. spadol pri bare, G. mu pomáhal vstať. Tiež
je pravdou, že keď išli na ihrisko zastavil ich G. s M. v aute Suzuki čiernej farby - džíp a odviezol ich na

ihrisko a vie, že keď z ihriska odchádzal G. so sestrou, odchádzal s nimi aj M., ale či išli spolu nevie,
ako aj je pravdou, že videl G. vypiť jedno poldeci alkoholu, avšak nevie o aký alkohol išlo. Čo sa týka
toho ako odchádzali z baru, je pravdou, že z baru odchádzal on, G. G., N. a M., nakoľko F. išiel tesne
pred nimi za priateľkou.

Svedkyňa N. Kubíčková na hlavnom pojednávaní uviedla, že G. R. je jej bývalý priateľ a aj M. je jej bývalý
priateľ, pričom s G. chodila ako s prvým a ich vzťah trval asi dva a pol roka. Ich vzťah bol normálny a
rozišli sa preto, lebo obžalovaný na ňu žiarlil, kontroloval ju, nikde nemohla chodiť, ak, tak len s ním
a žiarlil aj na jej kamarátky, rozišli sa tak, že mu povedala po telefóne, že je koniec a on jej následne
volal naspäť, ale už nedvíhala, na druhý deň po rozchode jej poslal nejaké SMS správy, jej vzťah s

M. začal asi tri dni potom, ako sa s G. rozišli. S obžalovaným pred inkriminovaným dňom sa stretli asi
dňa X.X., lebo dňa X.X. mala meniny, pričom on ešte vtedy nebol doma a preto jej prišiel zablahoželať
a chcel, aby išla s ním, stretla sa s ním pri kostole a pri tom stretnutí bola aj H. L., pričom obžalovaný
jej povedal, že ju miluje a chce, aby sa k nemu vrátila. Raz keď boli v krčme a G. jej volal, dvihol M. apýtal sa ho, čo od nej chce, na čo obžalovaný mu povedal, že ho zabije, čo jej povedal M., v tom čase
tam bol prítomný aj D. A., ktorému to tiež povedal M., ktorý sa z toho smial, nakoľko nikoho z nich by
nenapadlo, že to urobí. V inkriminovaný deň volala ráno M., ktorý jej povedal, že ide na kúpalisko, tak

sa ho pýtala, či príde po ňu, lebo mala autoškolu. Keď jej skončila jazda, prišli po ňu G. s M. na G. aute,
pričom ona nechcela nasadnúť, ale nakoniec nasadla a G. ju odviezol do H. G. pred bar L O XX.XX hod.
jej volal M., či sa nestretnú a ona mu povedala, že áno, ale bez G., na čo on prišiel aj s G. a M. chcel,
aby G. povedala, že ho neľúbi a že chce byť s M., čo povedala, pričom uvedený rozhovor prebehol tak,
že ona, M., K. a H. L. stáli pri aute a G. sedel v aute, na ktorom mal otvorené okno, preto to celé počul,

čo bolo pred bytovkou H. L., na čo G. naštartoval a povedal, že sa ide zabiť a tak sa s ním stretli až
v bare L kam za nimi prišiel G. G. aj s N. G. a obžalovaný v ten večer sedel neďaleko nich, s tým, že
on tam už bol keď prišli, tváril sa, že ich nevidí, aj keď podľa nej ich videl, ale nevie, či sa v ten večer
M. s obžalovaným rozprávali, ale obžalovaného videla v ten večer požívať alkohol, videla pred ním 5
až 6 pohárikov, ale o aký druh alkoholu išlo nevie, M. pil pivo, iné v bare nepožil. Obžalovaný odišiel z
baru cca po XX.XX hod. a to aj so sestrou K. a kamarátkami, pri odchode ho nestretla, iba videla ako

odchádza. Prekvapilo ju, že keď G. s M. v inkriminovaný deň prišli za ňou, že boli kamaráti, pri tých
bytovkách už bol G. nazlostený, že M. zostal s ňou, lebo počula, že sa dohodli, že s ňou nič nebudú mať.
Z baru K2 išla s M., N. a G. čo bolo cca o XX,XX - X,XX hod. Obžalovanému v ten deň písala správu,
že ho má rada, čo myslela tak, aby sa na ňu nehneval, že si vybrala M.. Okrem toho telefonátu, keď jej
volal obžalovaný a dvihol M., si nespomína, aby bola svedkom, aby sa obžalovaný mal M. vyhrážať, ani

jej to M. nehovoril. V aute obžalovaného videla jedenkrát nôž, ale kedy presne to bolo, si nespomína. K
napadnutiu obžalovaného M. v bare svedkyňa uviedla, že prišli s G. do baru L kde M. bol pri bare, ale
nevie či chcel napadnúť ju, alebo G., ale pobili sa, pričom M. to vyprovokoval a G. ju bránil, toho času
nemá žiaden vzťah k obžalovanému a hnevá sa na neho. Jeden večer, keď bola s D. A. na pizzu a volala
jej H. L., že sa chce s ňou rozprávať, tak išli k nej a vtedy prišiel G., otvoril dvere na aute a A. sa pýtal, či

vystúpi, alebo ho má biť v aute, D. naštartoval auto a išli preč, na čo mu G. skočil pred auto. Svedkyňa
ďalej uviedla, že videla ako G. v ten večer pil pivo a vodky, ako aj je pravdou, že pri kostole v H. G. G.
povedala, že ho nechce a miluje M., na čo jej G. povedal, aby bola šťastná s kým chce. Je pravdou,
že M. ju chcel už skôr, o čom G. vedel a rovnako je pravdou aj, že jej M. vravel, že mu G. telefonoval,
že pozná dobrých kamarátov, ktorí vyšli z väzenia a že ho zabijú, aby jej dal pokoj, ako aj to, že G. jej

v nedeľu večer volal, že ju miluje a nikdy jej pokoj nedá a z G. reči vedela, že M. nemá rád. Svedkyňa
skonštatovala, že G. sa vrátil z R. naspäť, aby zachránil ich vzťah, čo jej povedal, keď jej blahoželal k
meninám. M. nenapísala dňa X.X.XXXX, že ho miluje, toto mu povedala. Je pravdou, že G. jej povedal,
že si zistí, kde M. býva a že mu podpáli dom, ako aj to, že jej M. vravel, vtedy keď bol G. v R., že mu
G. volal, že si ho nájde a že ho zabije.

Svedok C. T. na hlavnom pojednávaní uviedol, že s N. L. najprv chodil M., neskôr sa rozišli a začala
chodiť s G., pričom podľa jeho názoru chodila s oboma, M. vravela, že ho má rada a určite to isté tvrdila aj
G.. M. im ešte na kúpalisku čítal SMS, v ktorých mu písala N., že ho miluje, pričom bol tam aj obžalovaný
a navzájom si s M. čítali SMS, ktoré im písala, pričom si pamätá, že obom napísala, že majú prísť o

pol siedmej po ňu, preto sa rozhodli, že pôjdu do D.. M. H. bol jeho dobrý kamarát, oni boli partia a
to aj s G. Ďuricom, G. M., E. W., D. A. s nimi chodieval iba občas, on bol hlavne s M. dobrý kamarát,
obžalovaný v tejto partii nebol. M. konflikty nevyhľadával, ale keď si vypil a niekto do neho skákal, tak si
to nenechal. M. s obžalovaným neboli kamaráti, aj keď M. sa s ním snažil skamarátiť na tom kúpalisku.
Obžalovaného veľmi nepozná, len z videnia, pričom aj z počutia vie, že tento sa mal opakovane pobiť,

čo vie od M. a D. A.. V inkriminovaný deň mal dovolenku, išli na kúpalisko, vypili si tam pár pohárikov
a to nad 10 a to G. G., N. G., aj M. a asi s nimi išiel aj G.. Vie, že M. volal G., nech príde na kúpalisko,
aby sa vyjasnila situácia. Obsah SMS, ktoré písala N. L. nebohému M. videl, bolo tam napísané, že ho
miluje a že je jeho a obžalovaný ukazoval SMS M., pričom z počutia vie, že aj obžalovanému písala,
že ho miluje a že ho chce a oni tomu nerozumeli a sa na tom smiali. Následne chodili piť k bufetu a tak

odišli do D. a to obžalovaný s M. za N. s tým, že nech si niekoho z nich vyberie definitívne a ten druhý
za ňou prestane chodiť. Medzi obžalovaným a M. došlo k dohode, že ten, ktorého si N. vyberie s ňou
ostane a ten druhý sa do toho nebude pliesť. Potom išli domov a v ten večer ich už nestretol. Večer boli
na ulici v O., pričom stáli pred Jednotou pri ceste a to on, D. A. a ďalší, ale kto, to si už nepamätá, pričom
si všimli ako sa G. premáva po O. na svojom aute, ktoré malo byť osobné auto, čierne a D. A. povedal,

že to je on, lebo poznal ŠPZ. On tiež spoznal jeho auto, nakoľko prešiel okolo nich. Uvedené auto prišlo
z G., pred M. domom spomalilo, prakticky až zastavilo, následne pohlo ďalej, otočilo sa a odišlo smerom
na G.. Bolo to okolo XX.XX hod., svietilo pouličné osvetlenie, od miesta kde stáli bolo k M. domu vidno
a vzdialenosť bola cca 50 metrov, pričom v ten večer tam to auto bolo minimálne dvakrát, druhýkrátišlo podobne, teda prišlo smerom z G., pred M. domom spomalilo a to tak, aby vodič videl do dvora,
následne pridalo, otočilo sa a odišlo naspäť na G., čo bolo medzi XX.XX a XX.XX hod. V ten večer v
O. vodiča uvedeného auta nevidel, D. A. povedal, že je to obžalovaný, vychádzal z toho čo povedal A.,

pričom A. stál pri ňom, či mu povedal A., že videl vodiča, si už nepamätá, on si auto veľmi nevšímal.
Jeho obžalovaný nenapadol, z počutia od D. A. vie, že sa im mal vyhrážať, či mal obžalovaný konflikt
aj s inými osobami, to nevie. Svedok skonštatoval, že vie, že obžalovaný s M. sa pobili v bare L. a vie,
že G. mal tvrdiť, že si jeho, A. a M. odchytí a to jeho preto, lebo sa s N. L. bozkával, D. A., lebo s ňou
chodil a to po M., ale pred G. a M., lebo chodil za ňou. Pri tej bitke v bare K2 prítomný nebol, ale vie o

nej z počutia a to aj, že ju vyprovokoval M.. Obžalovaný a M. sa na kúpalisku k sebe správali priateľsky.
Je pravdou, že D. A. mu povedal, že v ten večer v O. videl auto G. R..

Svedok A. G. na hlavnom pojednávaní uviedol, že s M. H. sa poznali od mala, chodili vonku a to cez
víkendy, keď prišiel z práce, nakoľko robil v Holandsku, M. často jazdieval na motorke s kamarátmi a to
so H. a A., ktorých pozná, aj ich na motorkách videl, obžalovaného s nimi jazdiť nevidel. Obžalovaného

nepozná, prvýkrát sa s ním stretol na tom kúpalisku. O vzťahu M. s N. L. vedel, chodili spolu do G. do
baru L on ich spolu videl, pričom vie, že M. jej chcel kúpiť motorku, ako dlho chodili spolu nevie, ale často
ich spolu videl, o vzťahu obžalovaného s N. L. nevie. V inkriminovaný deň ráno išli k M. a dohodli sa, že
pôjdu na kúpalisko, kam nakoniec išli on, M., G. a C. T.. Na kúpalisku pili vodku a pivo, koľko to nevie a to
poháriky o objeme 0,4 dcl a mohlo to byť aj viac ako 10. Na kúpalisko za nimi ešte prišiel N. G. a F. D., on

bol na deke a oni chodili k baru. Potom vie, že M. volal obžalovaný, ktorý následne prišiel na kúpalisko,
oni s M. išli k nemu pred kúpalisko, podali si ruky s tým, aby už k sebe neboli zlí, vie, že obžalovaný
kupoval M. a G. poldeci, potom sa rozprávali, ale on tam nebol a potom odišli s tým, že M. mu následne
volal, či mu nemôže požičať 50,- Eur. Keď bolo asi okolo XX.XX hod. tak išli domov a N., G. a F. išli ešte
do baru L ale on už ostal doma. Obžalovaný na kúpalisko prišiel na aute, bol to džíp asi Suzuki, menší,

ale farbu si nepamätá, M. obžalovanému hovoril, že sa chce zmieriť a obžalovaný prikyvoval, že dobre,
nevidel, aby si ukazovali mobilné telefóny, ani nevie, aby sa na niečom dohodli. Obžalovaný z kúpaliska
išiel niekam s M., ale kam to už nevie, on nemá vedomosť o žiadnych konfliktoch M. s obžalovaným, M.
bol v pohode, ale keď si vypil a niekto skákal do O., tak skočil aj on. Svedok ďalej uviedol, že je pravdou,
že M. volal G., nech príde na kúpalisko, ale je pravda, že potom volal G. M., že je už pred kúpaliskom.

Čo sa týka farby auta, myslí, že to bolo čierne Suzuki.

Svedkyňa H. L. na hlavnom pojednávaní uviedla, že s M. H. sa poznali, chodili spolu vonku, keď prišiel
z Holandska bol to bezproblémový chlapec. Predtým pil, ale po príchode z Holandska už nie, vrátil sa
v lete 2012, nevnímala ho ako konfliktného človeka. Obžalovaný bol jej kamarát, nepovedala by, že sa

niečo také môže stať, chodili spolu vonku, pri nej sa agresívne nesprával, a to ani voči iným. Vie, že
mal problémy s O., a to D. A. a M. H., čo vie z počutia, napr. v L. sa rozprávalo, že bola bitka medzi
O. a I.. O vzťahoch N. L. k nebohému M. a k obžalovanému svedkyňa uviedla, že ona ich mala ako
bábky, raz bola s jedným, raz s druhým, keď bol M. doma chodila s ním, keď odišiel vrátila sa k G., keď
jeden nebol doma, chodila s druhým a naopak. V inkriminovaný deň jej volala N., či môže prísť k nej,

čo bolo cca o XX.XX až XX.XX hod. Následne prišla, išli si zafajčiť a ona volala M., že má prísť k nej,
lebo tento bol s G. na ihrisku, na čo prišli M. aj s G. na čiernom džípe a ona išla domov, čiže pri nich
nebola a N. išla za nimi. V ten večer bola doma, len vie, že jej ešte volala N. mama, že kde je N.. O
vzťahu obžalovaného s nebohým M. H. vie, že mali problémy, ktoré sa týkali N., resp. boli kvôli nej a
trvali asi rok a pol. S N. L. boli niekedy spolu dosť často, teraz sú iba sporadicky, vie o nej, že stále

musela mať nejakého chlapca, bez nich nevedela byť a bolo jedno akého. Keď bola s G., hľadala chyby
na M., keď bola s M. tak na G., okrem nich mala vzťah ešte s D. A., čo bolo na začiatku toho obdobia,
ktoré trvale asi rok a pol, keď mala vzťah striedavo s G. aj s M., či mala pomer aj s niekým iným, to
nevie. V nedeľu, dňa X.X.XXXX bola s N. aj so svojím bratom na cintoríne v G. a prišiel G., zablahoželal
N. a volal ju na Kofolu, pričom oni sa aj rozprávali, ale nevie o čom, lebo išla trochu ďalej, pričom N. s

ním asi bola dohodnutá, že príde a reagovala na jeho prítomnosť normálne a jej vravela, že to nemá
povedať M.. N. L. jej o žiadnych vyjadreniach obžalovaného vo vzťahu k M. H. alebo D. A. nevravela,
medzi obžalovaným a N. L. k žiadnej nezhode, alebo zvade v deň X.X.XXXX keď sa streli nedošlo, ona
išla k nemu, rozprávali sa pri aute, či bol obžalovaný nazlostený keď odchádzal, nevie. Je pravdou, že N.
jej povedala, že G. s M. boli za ňou v D., že jej vynadali, že jej povedali, že s ňou nebude ani jeden, že

z nich robí debilov, tiež je pravdou, že N. jej povedala, že zavolá M. s G. a G. povie pred M., že ľúbi M. a
G. nechce a následne prišli na čiernom džípe s kolesom vzadu. Svedkyňa skonštatovala, že je pravdou
aj to, že na druhý deň jej N. povedala, že G. pred M. povedala, že ho nechce, že ľúbi M., kde mal G.
na to povedať, že sa zabije, ale už nevie povedať, či mu N. povedala, že jej G. povedal, že keď sa k nejpriblíži niektorí z O. tak pôjde najprv A., tak H., potom T.. O vzťahu M. s G. vie, že oni, keď boli spolu,
tak sa kvôli N. skoro vždy pohádali, ako aj od N. vie, že v pondelok boli na kúpalisku spolu a tvárili sa
ako veľkí kamaráti a spolu boli aj na ihrisku v H. G..

Svedok H. Q. na hlavnom pojednávaní uviedol, že M. poznal zo základnej školy z videnia, následne sa
z videnia poznali aj z baru L ako aj z obce H. G., avšak nepoznali sa dobre. Vie, že nemal veľmi zdvorilé
správanie, bol výtržník, ale potom sa zmenil, začal pracovať, pomáhal mame, ale on nebol svedkom
žiadnychkonfliktovM..Obžalovanéhoveľminepozná,ibasizdravili,lepšiehopoznalijehokamaráti,sM.

sa poznal trochu lepšie. O vzťahu N. L. s obžalovaným alebo s M. H. sa dopočul, že mali nejaké konflikty
medzi sebou, lebo si ich N. pohadzovala, ale nič bližšie, čo vedel z počutia z baru L V inkriminovaný deň,
v nočných hodinách, keď už bola tma stál pred oznamami pred Obecným úradom H. G. s priateľkou a
kamarátkou N. F. a videl obžalovaného ako sa okolo dediny premával autom a to čierne Suzuki, malý
džíp, s tým, že išiel po ceste oproti nim, zhasol svetlá, zastavil vedľa nich trošku ďalej, pričom podľa
neho bol podnapitý, alebo mu bolo nevoľno, nakoľko sa trošku motal, keď vyšiel z auta a s ním vystúpil

aj spolujazdec G. T., pričom následne sa odtiaľ vytratili, to bolo naposledy, čo videl to auto. Že auto
jazdilo dookola dediny usúdil z toho, že väčšinou vždy chodilo na hlavnú cestu, pričom prišlo z nej aj
keď to osobne nevidel, ale prišlo z vedľajšej cesty od tohto smeru, takže muselo ísť z hlavnej cesty, ale
koľkokrát presne to nevie, ale určite nie menej ako dvakrát. Po vystúpení obžalovaného z vozidla myslel,
že je opitý a chcel volať policajtov, ale sa bál, tak sa vytratili, pričom bál sa konfliktu, keby obžalovaný

videl, že dvihol telefón, alebo keby prišli policajti a donieslo by sa mu, že ich volal on. Uvedené auto po
zastavení bolo od nich asi 10 metrov, nevie presne, obžalovaného rozoznal, bolo tam verejné osvetlenie,
obžalovaný pri aute niečo kričal, rozprával sa so spolujazdcom, obsah ich komunikácie nerozumel, vyšiel
pred dvere auta, ale on sa na neho viackrát nepozeral, spolujazdec tiež vystúpil z auta a ostal von,
keď uvedené motorové vozidlo odchádzalo, tak bol buď vodič opitý, alebo robil myšičky. On počul niečo

ščerčať, ale či to bola fľaša, alebo iné sklo, napr. na aute, to už nevie, poškodenie vozidla si nevšimol,
bar K2 bol v tom čase otvorený, ktorý deň v týždni to bolo, si nepamätá. Či sa mal obžalovaný agresívne
rozprávať s nejakým pánom vo veku 24-25 rokov, to si nespomína, vie, že tam bol ten G. T., čo mu
povedala priateľka, nakoľko on má dvojča E. T., ktorých nevie rozoznať, ale ona vie. Čo sa týka toho
výrazu a pohybov obžalovaného svedok uviedol, že najmä jeho pohyby naznačovali, že je nazlostený,

alebo že má vypité a nevie sa udržať na nohách. O udalosti, ktorá sa mala stať M. H., sa dozvedel
na druhý deň, keď vstal okolo obeda a to zo sociálnej siete facebook, pričom udalosti, ktoré popisoval
sa stali v deň predtým. V ten deň na diskotéke bol a to v bare L púšťali si jukebox, preto to berie ako
diskotéku, avšak reálne nevie uviesť, či sa tá diskotéka konala, alebo nie, ale ktorý to bol deň, nevie. Bar
L. otvárajú o piatej, ale nevie ani kedy tam prišiel a odvtedy sa tam motal, avšak už nevie ani ako, ani s

kým išiel domov, aj keď z jeho výsluchu v prípravnom konaní vyplýva, že s mamou. Kedy sa spomínané
udalosti mali odohrať vie, lebo pozeral na hodinky a v tom čase mal požité maximálne jedno pivo.

Svedok F. I. na hlavnom pojednávaní uviedol, že v ten deň, keď sa to všetko stalo, sa s M. zoznámil,
keď prišiel s G. k nemu na aute okolo XX.XX až XX.XX hod. domov do I., vystúpili z auta a G. ho s

ním zoznámil a potom odišli, ale kam to nevie, pričom prišli na G. čiernom džípe, ktorý šoféroval G.,
čo jemu bolo divné, lebo G. mu vravel, že M. proti nemu niečo má. Obžalovaný s N. L. spolu chodili,
ale ako dlho to nevie, pričom M. sa k nej snažil dostať a z G. rozprávania vie, že si myslel, že N. ho s
ním podvádza. Obžalovaného pozná od detstva, začali sa stretávať v puberte, jediný konflikt s ním mal
ešte ako dieťa vo veku 10 - 11 rokov kvôli autíčkam, inak bol priateľský, nebol agresívny. Svedok ďalej

uviedol, že obžalovaný vlastní motorku, na ktorej chodieval jazdiť sám, nevie o tom, aby chodieval jazdiť
s M. H.. Svedok skonštatoval, že je pravdou, že za ním prišli G. s M. na aute Suzuki Vitara čiernej farby,
pričom je pravdou, že M. bol dosť opitý a prejavovalo sa to na jeho artikulácii, jemu vraveli, že idú do H.
G. za N. jej povedať, že ani jeden nič s ňou nechcú mať z dôvodu, že sa kvôli nej hádali.

Svedkyňa K. T. na hlavnom pojednávaní uviedla, že pracuje v bare L. v G. ako barmanka a pracovala
tam aj v inkriminovaný večer. Vie, že v ten večer prišli do baru obžalovaný aj nebohý M., avšak v tom
bare sedel každý inde. Nevšimla si, či išli jeden k druhému, pričom nič zvláštne sa v tom bare neudialo,
obaja sa správali slušne a obžalovaný odišiel skôr a nebohý po ňom, kto prišiel skôr, netuší, ani nevie
s kým prišiel obžalovaný, ale vie, že sedel so sestrou a nebohý sedel so svojimi kamarátmi, ktorých

pozná z videnia, ale mená už si nepamätá. Priateľku nebohého M. pozná z videnia, vie, že sa volala
N. L.. Vie, že bola jeho priateľkou, lebo občas prišli do baru a aj sa to rozprávalo. Obžalovaný v ten
večer objednal vodku alebo slivku, ale či ju vypil to nevie, ona ho piť nevidela, lebo s nimi odišiel k
stolu, či to bolo jedenkrát, alebo viackrát to nevie. Nebohý M. H. v ten večer objednal asi vodku, aleona ho piť tiež nevidela, lebo aj on s ňou odišiel k stolu, či to bolo jedenkrát, alebo viackrát to nevie.
Kedy odišiel obžalovaný nevie, ale išiel skôr ako nebohý, ale či sám, alebo s niekým, to nevie. Nebohý
M. odišiel okolo záverečnej, teda okolo polnoci, ale presne nevie, majú záverečnú o polnoci, v piatok

a sobotu o XX.XX hod. ráno. Konflikt medzi obžalovaným a nebohým M. v bare L. neregistrovala, v
uvedenom bare sa strieda s kolegyňou, čo bolo aj v čase keď ku skutku malo dôjsť, ani kolegyňa jej
žiaden konflikt nespomínala. V ten večer v bare diskotéka nebola, lebo nebol piatok a diskotéky sú v
piatok a v pondelok sú na Veľkú noc, pričom aj cez prázdniny sú diskotéky len v piatok. Svedkyňa ďalej
uviedla, že je pravdou, že medzi XX.XX až XX.XX hod. v ten večer do baru prišiel M. H. s G. G., N. L.

a ešte dvoma dievčatami a je pravdou aj, že neskôr prišiel aj G. R. so sestrou - blondínou, ktorá bola
jeho dvojča a objednal si slivovicu. Rovnako je pravdou, že G. z baru odchádzal so sestrou o XX.XX
hod. a M. s partiou okolo XX.XX až XX.XX hod. Trvá na tom, že M. aj obžalovaného videla iba objednať
alkohol, ale nevidela vypiť, avšak to množstvo čiže 4 x 0,4 dcl vodky u M. 4 x 0,4 dcl slivovice u G., to
je pravdou, že si objednali. V ten večer bol G. kľudný a tichý, nemal s nikým konflikt a bavil sa iba so
sestrou. Je pravdou, že keď odchádzala G. sestra, pýtala od nej číslo na taxík, ako aj to, že videla, že

jeho sestra mala v ruke kľúče od auta a trochu sa s G. naťahovali, nakoľko on od nej tie kľúče požadoval
a ona mu ich nechcela dať, že má vypité, pričom počula, keď mu to hovorila. Svedkyňa skonštatovala,
že je pravdou aj to, že v ten večer sa G. rozprával s G. T..

Svedok L. G. na hlavnom pojednávaní uviedol, že v tom čase bol študentom na praxi v E. na Záchrannej

stanici. V nočných hodinách zavolalo operačné stredisko, že im bolo nahlásené, že bol niekto okradnutý
a zbitý a asi tam bolo uvedené aj meno, tak išli na miesto, ktoré im bolo nahlásené a to vodič F. R., lekár
G.. U., záchranár B. N. a on. Po príchode na miesto prišla osoba obžalovaného G. R., ktorý nastúpil do
sanitky a boli tam aj policajti. Obžalovaný tvrdil, že bol zbitý, okradnutý, vozili ho po okolí a potom ho
tam nechali aj s autom. Bol špinavý, vyzeralo to, ako keby bol vyváľaný niekde v hline, keď mu policajti

dali fúkať, nafúkal cca 0,5 promile, bol kľudný, nebol agresívny. Svedok ďalej uviedol, že obžalovaný
vravel, že ho bili, ale už si nespomína koľkí, že ho okradli, vozili, ale bližšie okolnosti, ani počet osôb,
ani či hovoril niečo o zbrani si už nespomína. Obžalovaný bol podrobený dychovej skúške keď prišla
druhá hliadka PZ, či mu dávala fúkať prvá hliadka nevie. Na obžalovanom registroval škrabance, z tých
škrabancov bolo na ňom trochu krvi, bol zľaknutý. Protirečil si v tom čo rozprával, ale už si nepamätá v

čom konkrétne. Je pravdou, že im obžalovaný povedal, že v H. G., keď stál pri aute Suzuki prišli k nemu
dvaja muži, jeden mal kuklu na hlave a v ruke nôž, prinútili ho sadnúť na miesto spolujazdca, jeden z
tých mužov si sadol na miesto vodiča a vozili ho na aute, pričom nešpecifikoval kde a vravel, že ho zbili,
okradli, zobrali peňaženku a doklady a auto zaparkovali do kriakov.

Svedok MUDr. M. U. na hlavnom pojednávaní uviedol, že boli zavolaní k nejakej nehode týkajúcej sa
osoby a motorového vozidla, prišli na miesto, osobu ošetrili a následne transportovali do nemocničného
zariadenia v D.. Dotyčná osoba mala povrchové zranenia, ale presne si nespomína. Či bol obžalovaný
podrobený dychovej skúške, či mal znečistený odev, tvár, ruky, alebo nohy, ani čo mal oblečený si
nepamätá. Výpoveď obžalovaného bola zmätená, nemala nejakú logickú súvislosť, čo on pripisoval

zrážke s autom, alebo v aute, pre to táto výpoveď pre neho nemala z anamnestického hľadiska váhu.
Obžalovaný uvádzal, že údajne bol unesený a vyhodený z auta, ale zranenia tomu nenasvedčovali,
preto mu prestal klásť otázky. Je pravdou, že obžalovaný im uviedol, že ho prepadli dvaja muži, pod
hrozbou zbrane prinútili nastúpiť do vozidla a následne z auta vyhodili.

Svedok B. N. na hlavnom pojednávaní uviedol, že operačné stredisko im oznámilo, že majú
napadnutého, alebo zbitého, tak išli na výjazd na miesto, kde už bola policajná hliadka aj s dotyčnou
osobou, ktorú im následne dodali do pojazdnej ambulancie, pričom táto osoba bola plachá a rozprávala,
že ho napadli, dali ho do auta, vozili ho, pričom musel mať hlavú sklonenú pod palubnou doskou, ale to
čo rozprával nemalo ani hlavu, ani pätu a následne ich policajti ešte zdržali, že tam ide o nejaký trestný

čin. Pamätá si, že udával, že obžalovaný mal vozidlo čiernu Kiu, ale od vyšetrovateľa sa dozvedel,
že to nebola Kia. Obžalovaný bol bez trička, ktoré mal v rukách a bol od krvi, pôsobil, že potrebuje
pomoc, avšak oni mu nemali ako pomôcť, keďže jeho zdravotný stav pomoc nevyžadoval. Obžalovaný
mu pripadal prostoduchý, plačlivý, vravel, aby mu verili, správal sa ako malé dieťa. Je pravdou, že
obžalovaný vravel, že stál na parkovisku opretý o kapotu auta, fajčil, prišli k nemu dvaja alebo traja,

nanútili ho sadnúť na miesto spolujazdca, bál sa a vyhodili ho z auta.

Svedok G. T. na hlavnom pojednávaní uviedol, že mal nočnú službu s kolegom O., pričom im bolo
hlásené, že niekto bol prepadnutý, prišli na miesto, zavolali záchranku osobe obžalovaného, ktoréhonašli na mieste, ďalej si všimli auto, preto operačný poslal na miesto hliadku z dopravných nehôd, oni
zabezpečili miesto do príchodu kriminalistického technika a jedna hliadka bola vyslaná do G.. Už si
nepamätá, čo obžalovaný hovoril po príchode na miesto, len vie, že výpoveď viackrát menil. Po príchode

na miesto sa obžalovaný nachádzal na pravej strane za mostom, ako sa ide doľava na kúpalisko, bol na
zemi, ale či sedel, alebo ležal, to nevie, oni si ho všimli. Nepamätá si, čo mal oblečené, ale vie, že bol od
krvi, na tvári mal určite krv, rozprával niečo, že ho prepadli. Pri obhliadke miesta našli auto obžalovaného
tak, že svietili baterkou a zaleskli sa im odrazové svetlá auta, išlo o čierny džíp, obžalovaný sa nezdal
prekvapený keď sa vozidlo našlo. Následne išli preveriť, či sa v aute, alebo okolí niekto nenachádza, ale

nikoho nevideli, tak sa vrátili, pričom obžalovaný bol celý čas pri jeho kolegovi. Do vozidla nešli, len ho
obišli dookola, ale nevideli nikoho, vozidlo bolo poškodené, malo rozbité čelné sklo, obžalovaný sa pri
nich čelného skla nedotkol. Obžalovaného podrobili dychovej skúške hneď po tom ako sa našlo vozidlo,
ale koľkokrát, už si nepamätá. Dychová skúška bola pozitívna, ale s akým výsledkom nevie. Je pravdou,
že obžalovaný im uvádzal, že ho mali zbiť a zobrať mu auto, jeho vyzvali na nastúpenie a jeden nastúpil
ako vodič a druhý odišiel preč, následne ho ten druhý zbil a vyhodil z auta a s autom odišiel, ale ktorým

smerom nevie. Svedok skonštatoval, že je pravdou, že následne začul vyhlásenie pátrania po vozidle
Suzuki Vitara čiernej farby, ktoré malo zraziť dve osoby a utiecť, na čo nahlásil, že ho majú nájdené aj
s pravdepodobným majiteľom, ako aj, že po podrobení obžalovaného dychovej skúške prístroj ukázal
0,22 mg/l. Svedok ďalej skonštatoval, že škrabance, ktoré mal obžalovaný nezodpovedali množstve krvi
na rukách a tvári a tento bol dosť nervózny.

Svedok G. O. na hlavnom pojednávaní uviedol, že v tom čase bol referentom OO PZ E. a službu mali
s kolegom T., s ktorým boli vyslaní na miesto, ale akým spôsobom, to už nevie. Po príchode na miesto
tam bol človek, ktorý bol od krvi a neďaleko bolo motorové vozidlo, bol privolaný kolega z dopravných
nehôd, ktorý prevzal udalosť. Ten človek od krvi bol stotožnený ako pán R., ktorý im po príchode na

miesto niečo vravel, ale čo konkrétne to si už nespomína, jeho motorové vozidlo bolo vo vzdialenosti asi
50 metrov, možno aj menej, išlo o vozidlo tmavej farby, značku ani typ nevie, malo prasknuté čelné sklo.
Je pravdou, že im obžalovaný vravel stále niečo iné, že chodili okolo jeho auta v H. G. zamaskované
osoby v kuklách, mali nože, prepadli ho dve osoby, potom si mala k nemu sadnúť jedná osoba, kde
mal ísť v smere na E., potom sa mal naťahovať zase s viacerými a potom ho vyhodili z auta a auto

mu zobrali a mali s ním odísť smerom na les. Po príchode záchranky ho podrobili dychovej skúške s
pozitívnym výsledkom.

Svedok F. R. na hlavnom pojednávaní uviedol, že tej noci mali službu s kolegom Y. a boli operačným
vyslaní do obce O., že jeden pán volal, že ho zrazilo auto, aj s kamarátom, tak išli do O., kde táto osoba

stála na chodníku aj s druhým pánom, ktorý ju mal priviezť zo H. G.. Dotyčný vravel, že ich zrazil čierny
džíp keď išiel s kamarátom z G. do O., pričom uviedol, že zraziť ich mal G. z I.. Tak nasadli do auta a
išli na miesto, kde ten druhý chlapec mal ostať. Po príchode na miesto začali tohto druhého chlapca
hľadať a to na mieste, kde sa mala stať tá nehoda. Tak prešli na druhú stranu, kam viedli krvavé stopy
a začali ho hľadať na druhej strane, pričom ho našli blízko B. ležať v tráve. Bol celý skrvavený a kolega

mu ešte skúšal nahmatať tep, ale už bol mŕtvy. Následne volali rýchlu zdravotnú pomoc, nehodovkára,
prišiel ešte psovod a čakali na mieste činu. Oznamovateľ bol vystrašený, v šoku, tvrdil, že keď ho zrazilo
auto, tak ho odhodilo do trávy, omdlel a prebral sa až po polhodine a ešte 20 minút až polhodinu hľadal
kamaráta a tak išiel do G. za tým pánom, čo ho doviezol. Oznamovateľ nejavil známky požitia alkoholu,
iba kríval a to od nehody, pričom tvrdil, že sa zranil, keď do neho narazilo auto. Oznamovateľ uviedol,

že omdlel, čo bolo v motorovom vozidle, keď ho viezli na miesto nehody, vo vozidle bol kolega Y. a už
si nepamätá, či brali aj matku nebohého. Od príchodu k oznamovateľovi po príchod na miesto nehody
si nespomína, či zaregistroval prejsť nejaké vozidlo, ale zdá sa mu, že žiadne. Po príchode na miesto
nehody im oznamovateľ označil miesto, kde mohlo dôjsť k dopravnej nehode, videli pováľanú trávu a
prehľadali obe strany, bola tma a svetlá svietili až pri B.. Oznamovateľ im tvrdil, že si všimol čierny džíp

a že po nehode ho odhodilo do priekopy, kde bol polhodinu v bezvedomí a následne mal ešte 20 minút
hľadať kamaráta. K nehode malo dôjsť pri pohľade z O. do G. na ľavej strane cesty, oznamovateľa po
nehode malo odhodiť z pohľadu z O. do G. na ľavú stranu cesty. Na ktorú stranu malo odhodiť jeho
kamaráta si oznamovateľ nespomínal, len o sebe hovoril, že omdlel. Oni hľadali na ľavej strane cesty
pri pohľade z O. na G. a tam bola aj tráva pošliapaná, pričom stále si mysleli, že ide o nehodu. Tam ho

nenašli, tak prešli na druhú stranu cesty, kde ho našli asi 100 metrov od miesta, kde k nehode malo dôjsť.
Oznamovateľ nevravel nič, kam kamaráta malo odhodiť po nehode, ani, že po nehode videl, aby auto
zastavilo a niekto z neho vystúpil a išiel smerom za jeho kamarátom. Oznamovateľ pôsobil vystrašený,
vyplašený,alenevravel nič,tvrdil,žeomdlelakeďsaprebral,hľadalkamaráta,alehonenašielarovnakotvrdil, že išli po krajnici a mal ich nabrať čierny džíp a mal to byť G. z I.. Či to malo byť úmyselné, alebo
nie, k tomu sa nevyjadroval, bol v šoku.

Svedok C. Y. na hlavnom pojednávaní uviedol, že v tom čase pracoval ako člen PMJ D., pričom volal
operačný, že pri O. boli zrazené dve osoby a vodič z miesta ušiel, preto išli k rodinnému domu, kde už
bol oznamovateľ, jeho kamarát a pani, teda matka jedného zo zrazených osôb. Tam im oznamovateľ
vysvetlil čo sa stalo, preto išli na miesto zrážky a hľadali tú druhú zrazenú osobu a následne ju aj našli,
pričom osoba už bola mŕtva, bol privolaný nehodovkár, keďže stále si mysleli, že ide o nehodu, ako

aj RZP, pričom lekárka uviedla, že sú tam bodné rany, preto následne volali operačného a zabezpečili
miesto činu. Oznamovateľ bol v strese, prešľapoval na mieste, bol nervózny, mal zranenú nohu, krvácal,
bol v šoku, na mieste udával, že bol zrazený aj s kamarátom, že ho zrazilo čierne auto a že to bol G.
z I., povedal čo sa stalo, ukázal im miesto nehody, ktoré začali prehľadávať na tej strane čo ukázal a
tak prešli na druhú, ukázal im kde dopadli, čo bolo cca 10 metrov pred alebo za značkou a podľa toho
začali hľadať. Pri pohľade z O. na H. G. mali dopadnúť na ľavú stranu cesty, pričom tam mali dopadnúť

obaja. Viditeľnosť na mieste nehody bola veľmi zlá, nesvietilo tam osvetlenie, svietili si baterkami. Či
prešlo nejaké motorové vozidlo počas toho ako išli z O. na miesto nehody nevie, nevnímal to. Môže byť
pravdou, že oznamovateľ povedal, že vozidlo ktoré ich malo prejsť bolo čierne, ako aj, že sa vyjadril,
že ich prešiel G. z I., nakoľko ho spoznal podľa auta, ale už nevie, či oznamovateľ im hovoril, či videl
vodiča. Je pravdou, že zaregistroval, že oznamovateľ pán G. mal byť pod vplyvom alkoholu, lebo mal

takú motoriku a bolo to z neho aj cítiť, ako aj že im uviedol, že po zrážke odpadol a asi po hodine sa
prebral a začal hľadať kamaráta.

Svedok F. D. na hlavnom pojednávaní uviedol, že osoby M. H. a G. R. poznal z videnia, ale nestretávali
sa a ani neboli nejakí kamaráti a obdobne aj s N. L., s ktorou sa tiež poznal z videnia, ale bližší vzťah

nemali. V ten deň sa stretli, avšak nikdy predtým a to na kúpalisku, kde bol N. G., G. G. a ešte jeden
chlapec, ktorého nepozná, ako aj obžalovaný R. a poškodený H., ktorí riešili vzťah s L., že s ňou nebudú,
lebo raz bola s jedným, raz bola s druhým, o čom oni vedeli, preto sa tak dohodli, pričom si podali ruky,
čo všetko on osobne videl aj počul, lebo stál vedľa nich. Na kúpalisku sa pilo, pričom pil M. H., G. G., on
nepil, lebo mal auto a kto ďalší pil, to nevie. Z kúpaliska odišli podvečer do E. do I. a to on, N. G. a G. G.

a odtiaľ všetci traja išli do H. G. na ihrisko, kde cestou stretli obžalovaného R., s ktorým bol v aute M. H.,
ktorý ich zviezol autom na to ihrisko a to džípom tmavej farby, ktorý šoféroval obžalovaný R.. Na ihrisko
prišli všetci piati, kde zjedli pizzu, vypili fľašku vodky, chvíľu posedeli, následne obžalovaný R. odišiel,
ale či niekto išiel s ním, to nevie, avšak určite vie, že on, G. G. a N. G. išli do baru L. do H. G., kde prišiel
aj R., pričom potom tam bol aj H., ale či prišli spolu, to nevie. Svedok ďalej uviedol, že išiel domov okolo

XX.XX hod a na druhý deň sa od N. G. dozvedel, čo sa stalo, nakoľko mu volal, keďže on mu predtým
poslal sms správu, že sa mu má ozvať. Je pravdou, že na kúpalisko mohli prísť v čase okolo XX.XX hod,
kde bol G. G. a M. H. a ďalší kamaráti, ktorých nepozná, pričom už si nepamätá, či prišiel obžalovaný
R. potom, alebo už tam bol a je pravdou, že sa rozprávali o tom, že keďže ich N. navzájom podvádza,
ani jeden s ňou nebude mať nič spoločné. Nespomína si, či je pravdou, že M. s G. odišli do D. cca okolo

XX.XX hod. a oni, teda on G. a N. odchádzali z kúpaliska cca o XX.XX hod. Keď uvádzal, že R. auto je
džíp čiernej farby, tak je to pravdou a je pravdou aj to, že keď boli na ihrisku, R. odišiel na aute a M. H.
ostal pri nich, potom sa obžalovaný R. vrátil a už s ním bola aj jeho sestra a následne opäť odišiel spolu
so sestrou aj M. H.. Je pravdou, že G. videl v bare L. piť alkohol, ale už si nespomína, či registroval jeho
sestru zháňať nejakého šoféra, lebo G. už vypil alkohol. Nespomína si, aby v bare videl v ten večer N. L.

a čo sa týka M. H., tak toho tam nezaregistroval, keď vypovedal, že ho tam videl, tak si už na to presne
nepamätá, nakoľko už prešiel značný odstup času. Súhlasí s tým, že v ten večer v podniku L. videl G.
R. vypiť jedno poldeci alkoholu a viac ho piť nevidel, ako aj s tým, že nevie o žiadnom konflikte medzi
G. R. a M. H., ako aj s tým, že žiadnu zbraň si v ten deň u M. H. ani G. R. a ani nikoho iného z tej partie
nevšimol. V inkriminovaný deň sa k sebe obžalovaný R. a poškodený H. na ihrisku správali normálne,

priateľsky, nič špecifické nevnímal, resp. na nič také si nepamätá.

Svedok D. A. na hlavnom pojednávaní uviedol, že s M. boli najlepší kamaráti, s obžalovaným sa poznali
z videnia a čo sa týka vzťahu M. a G. s N., tak ona ich ťahala za nos, čo si vysvetľuje tak, že ona napr.
poslala sms obidvom, že ich ľúbi, čo mu povedal M., ako aj mu takéto sms ukazoval, kde mu N. písala,

že ho ľúbi, ale v akom čase to bolo, to povedať nevie. Spolu s M. jazdili na motorkách, jazdil s nimi
aj F. E., C. H. a občas aj iní, ale najčastejšie jazdili oni dvaja, obžalovaný s nimi nejazdil a ani nevie
o tom, aby jazdil s M. a ani jemu o tom M. nepovedal. V tom čase pracoval v zahraničí, kde pracuje
už cca 7 rokov, pričom keď sa to stalo, bol asi 3 týždne doma a asi týždeň po skutku opäť odcestoval.Svedok skonštatoval, že v tom čase, keď bol doma, tak M. asi s N. nechodil, kto s ňou chodil v tom čase,
nevie. Obžalovaného G. R. pozná iba z videnia z baru, kde sa stretli. M. mu rozprával, že N. vypisuje
obžalovanému G. R., nakoľko oni, teda M. s G. mali kvôli nej aj konflikt a to tak, že sa pobili v H. G.

v bare, kam G. prišiel s N. a pochytili sa s M., pričom on v tom čase bol na WC, ale po konflikte sa
rozprával s G., ktorý mu povedal, že M. do neho skočil a bolo to kvôli N., lebo ona M. vravela, že chodí
s ním, avšak do baru vtedy prišla s G.. Vie o tom, že si G. spolu s M. volali, kde G. volal M. a ten dal
telefón na hlasitý odposluch, kde G. M. vravel, že uvidí, akých má on - G. kamarátov - basmanov, že sa
to M. dozvie, keď G. príde domov, nakoľko G. v tom čase pracoval v R.. On ten hovor počul, lebo bol

vtedy s M. na terase pri krčme v O.. M. obžalovanému povedal, že keď príde, tak sa s ním chce slušne
porozprávať. Či M. po tom telefonáte niečo vravel, už si nepamätá, on s obžalovaným konflikt nemal. V
inkriminovaný deň sa stretli s M., keď išiel na motorke a to aj s G. G. a volal ho na kúpalisko, ale on M.
povedal, že nemôže ísť, lebo mal zranenú nohu. V ten deň s M. ešte volal, aby prišiel do krčmy do O. a
M. mu povedal, že je s R. v krčme v G., čo bolo asi o XX.XX hod. On mu povedal, aby prišli do O., kde sa
slušne porozprávajú, lebo ich chcel uzmieriť, nakoľko oni boli pohádaní kvôli N., pričom on v ten večer

sedel v krčme v O. s C. T., W. C. a D. D. O.. Obžalovaný v tom čase užíval vozidlo Suzuki Vitara tmavej
farby, bol to taký menší džíp, pričom v čase cca XX.XX hod. - XX.XX hod. a to keď zavreli krčmu, tak stáli
pri Jednote v O. a fajčili, prišlo uvedené vozidlo z G. do O., otočilo sa na zastávke, pol minúty - minútu
stálo pred M. domom a následne odišlo smerom na H. G.. Vzdialenosť od miesta, kde stáli po M. dom je
cca 100 metrov a v tom čase svietilo pouličné osvetlenie. M. mu uvedené vozidlo ukazoval už predtým,

on v tom čase vedel aj ŠPZ, ale teraz si už nepamätá, vie, že to bola prešovská ŠPZ, ale v ten večer ŠPZ
nevidel. Do vozidla nevidel, ale videl, že vo vozidle bol aj spolujazdec, ktorý bol predklonený, pričom
nevie, či sa skrýval, alebo opitý v aute spal. Uvedené vozidlo videl v ten večer jedenkrát, išlo o malý
džíp Suzuki Vitara, v ten večer uvedené vozidlo prechádzalo okolo nich vo vzdialenosti cca 2 metre, za
volant nevidel, ani nevidel, kto riadil uvedené vozidlo v ten večer, iba videl, že tam sedí spolujazdec. V

čase, keď dal M. telefón na hlasitý odposluch bol obžalovaný rozčúlený, vravel, že uvidí, akých on ma
kamarátov a vravel že M. zabije, ale bližšie si už nepamätá. S M. sa stretával aj v Holandsku, tam sa
rozprávali aj o jeho vzťahu s N., ale čo presne, to si už nepamätá. M. s G. boli raz priatelia, raz nepriatelia,
ale on to nevie ohraničiť ani vo vzťahu k skutku. Svedok ďalej uviedol, že jedenkrát keď boli s N. L. na
pizzu, tak jej zavolala H. L., aby za ňou prišli, tak za ňou išli, pričom keď ju čakali pred blokom, naraz sa

otvorili dvere spolujazdca a bol tam obžalovaný R., ktorý vytrhol N. telefón a hodil ho o podlahu a jeho
sa pýtal, či chce dostať. On sa zľakol, naštartoval a odchádzal preč, pričom N. bola s ním v aute a na
to mu skočil obžalovaný do cesty, ktorého sa snažil obísť, kde mu ešte obžalovaný buď kopol, alebo
buchol do auta. Uvedený incident sa stal asi turnus predtým, keď sa vrátil domov, teda pred vraždou,
obžalovaný bol vtedy strašne rozčúlený, kričal, nahol sa do auta a vyhnal sa na neho voľnou rukou. To,

že G. volal M., že sa s ním poráta, to vie osobne, keďže bol pri tom a počul to, keďže M. dal telefón na
hlasitý odposluch, pričom je pravdou, že G. M. výslovne povedal, že ho zabije. Je pravdou, že mu N.
povedala, že obžalovaný R. mu odkazuje, že odstráni najprv jeho, potom M. a nakoniec T..

Svedok D. L. na hlavnom pojednávaní uviedol, že G. pozná odmalička, je to jeho kamarát, nie je

agresívny, je bezkonfliktný. S N. chodil, ale bližšie sa o tom nerozprávali, M. H. pozná z rozprávania
G., ktorý spomínal, že chodí za N., ale viac nevie a M. pozná aj zo školy, lebo bol jeho spolužiak, ale
neboli kamaráti a ani sa spolu nerozprávali, len si zdravili. On nebol osobne prítomný pri žiadnej bitke
ani vyhrážkach, pričom bol aj v G. v bare L. na diskotéke, ale k ničomu nedošlo, v tom čase tam nebol
prítomný M. H., N. L. videl niekoľkokrát, ale nerozprávali sa spolu, bližšie o nej nič nevie. Svedok ďalej

uviedol, že poznal aj iných dobrých kamarátov obžalovaného, ale či patril medzi nich M. H., nevie, spolu
ich nevidel, ani nevie, či niekedy jazdil obžalovaný s M. na motorke, obžalovaný väčšinou jazdil sám,
ani v okruhu kamarátov obžalovaného nebol nikto, kto by bol vo výkone trestu odňatia slobody. Svedok
skonštatoval, že obžalovaný používal motorové vozidlo Suzuki Vitara čiernej farby. K skutku samotnému
svedok nevedel uviesť nič.

Svedok G. T. na hlavnom pojednávaní uviedol, že M. poznal zo základnej školy, aj s ním párkrát
rozprával, ale bližšie ho nepoznal, obžalovaného pozná, zoznámili sa, keď jazdil na motorke a stretávali
sa vonku v obci a to pri kaštieli, avšak tam boli všetci. Vie, že obžalovaný s N. L. boli spolu, ale nevie
ako dlho, to bol ich vzťah, on sa oň nezaujímal, o vzťahu M. s N. nevie. V inkriminovaný deň pracoval

okolo domu a bolo asi XX.XX hod, preto išiel na kolu, ale bola nuda, tak sa išiel prejsť, pričom obchádzal
celé H. G. a následne išiel späť do baru L kde stretol kamaráta A. a boli vonku. Okolo XX.XX hod. išiel
do baru L kam prišiel aj obžalovaný a to sám, kde už ich bolo dosť, tam sa aj pilo, ale on nepil. Okolo
XX.XX hod. videl, že obžalovaný je už dosť opitý, preto ho asi trikrát poslal domov, čo bolo pred barompri kaštieli. Obžalovaný tam bol autom, ale nevie akým, bola už tma. Ako reagoval na upozornenie nevie
a on následne išiel domov tak, že okolo XX.XX hod. už doma spal. V ten večer v bare L. bol M. H., G.
G. a N. L., on sa v bare zdržal cca 15 minút, vyplatil dlh, ktorý tam mal a išiel domov. Obžalovaného

videl piť pivo, ale nevie koľko, ale už bol pod vplyvom. V ten večer bol obžalovaný taký zlý, agresívny,
podráždený, chodil von a dnu, ale príčinu nevie. Obžalovaného videl na aute keď vyšiel von z baru, on
išiel dnu, pričom videl ho aj ako vonku pije pivo s tým, že on už predtým bol v bare, tak išiel von a tak
išiel dnu, keď on išiel preč, teda domov, v aute obžalovaného nebol nikto, ani on si v ten večer do auta
obžalovaného nesadol, ani sa s ním v aute nevozil, ani inokedy sa s ním v aute nevozil, ani v jeho aute

nesedel. Čo sa malo stať M. H. sa dozvedel zo správ TV JOJ ráno, keď ich opakovali. Svedok ďalej
uviedol, že je pravdou, že v ten večer obžalovaný prišiel autom a zaparkoval džíp trojdverový, menší
asi 60 metrov od neho a to hore ako je krčma Pod orechom, prišiel k nemu, pričom chodil doľava a
doprava, z čoho usúdil, že je pod vplyvom alkoholu, pozdravili sa, prehodili zopár slov, ako sa má a on sa
obžalovaného pýtal, kde robí a potom G. išiel do baru si kúpiť pivo a keď vyšiel G. z baru s pivom Kozel,
10 stupňové v ruke a išiel k autu, on mu povedal, aby išiel domov spať, že už ma dosť a obžalovaný

ho poslal do p...

Svedkyňa K. T. na hlavnom pojednávaní uviedla, že k skutku samotnému nevie nič uviesť. V ten večer
jej syn prišiel domov okolo XX.XX hod. a odvtedy už bol doma, o tom kde v ten večer bol, alebo čo robil a
s kým bol, sa vôbec nerozprávali. O tom čo sa malo stať sa dozvedela na vlakovej stanici, keď kupovali

lístky, kde predavačka jej povedala, že sa stalo nejaké veľké nešťastie, ale nevedela jej povedať o čo
by malo ísť. Až potom, keď sa vrátili, G. išiel von a keď sa vrátil, povedal jej, že či vie, čo sa stalo, že
G. zabil nejakého chlapca z O., pričom G. pozná, lebo párkrát bol za G. u nich, nevie o tom, či sa jej
syn G. niekedy vozil s obžalovaným na jeho aute. G. jej akurát povedal, že sa rozprával s G. v ten večer
ako sa skutok stal a G. povedal, aby išiel domov sa vyspať, lebo je opitý, čo jej povedal potom ako sa

dozvedel, že sa tá vražda stala a to spôsobom, že: „ja som mu hovoril, aby išiel domov spať, lebo už je
opitý“. Nič viac jej k tomu nehovoril, iba že sa o tom rozprávali pred kaštieľom a on videl, že G. je opitý.
Svedkyňa skonštatovala, že jej syn G. má kratšiu pamäť, mal úľavy keď chodil do školy, tak ako jeho
brat - dvojča E.. Kratšiu pamäť by charakterizovala tak, že si nepamätá dlho, teda že zabúda, on sa aj
ťažšie učil, aj ťažšie si zapamätal, tento pojem jej povedala psychologička. V čase, keď sa to stalo, jej

druhý syn E., G. dvojča, nebol doma, nakoľko pracuje v F. v E..

Z konfrontácie medzi obžalovaným G. R. a svedkom poškodeným G. G. na hlavnom pojednávaní
vyplýva, že obaja zotrvali na skutočnostiach, ktoré uvádzalina hlavnom pojednávaní. Svedok poškodený
obžalovanému do očí opakovane uviedol, že došlo k dohode medzi obžalovaným a nebohým M. H.

ohľadom N. L., že jej nebudú volať, ani sa s ňou stretávať, ani jeden, ani druhý, ako aj, že po vystúpení
obžalovaného z auta po nehode išiel obžalovaný do priekopy a tak počul M. kričať: „Ja ce poznam,
ja znam kto ši“. K zrážke s motorovým vozidlom došlo tak, že išli s M. po krajnici cesty a na to prišlo
auto, ktoré spomalilo a narazilo do nich, obžalovaný išiel rovno, potom pribrzdil, stočil volant a následne
pridal, počul zníženie a následne zvýšenie otáčok, oni v tom čase išli po krajnici, po štrku, po nehode sa

vozidlo otočilo a odišlo na H. G.. Obžalovaný poprel, aby došlo k dohode medzi ním a M. H. a uviedol,
že na kúpalisku s M. H. iba ukázali SMS správy a on M. povedal, že už s N. nič nechce mať a aj M.
jemu povedal, že s ňou nič nechce mať, ako aj že vystúpil z vozidla, išiel dozadu, bola tma, mali konflikt
s M. a až tak začal kričať tie slová, ktoré hovoril svedok poškodený. K zrážke obžalovaný uviedol, že
išiel autom, niečo sa mu mihlo, zatočil a ťukol do nich nechtiac, nešli po krajnici, vozidlo nespadlo do

priekopy, po nehode sa vozidlo neotáčalo, odišlo na O..

Z konfrontácie medzi obžalovaným G. R. a svedkyňou N. L. na hlavnom pojednávaní vyplýva, že obaja
zotrvali na skutočnostiach, ktoré uvádzali na hlavnom pojednávaní. Svedkyňa obžalovanému do očí
uviedla, že jej volal v čase, keď bola s nebohým M. H. v krčme v O., dvihol to M., ktorý išiel telefonovať

von a keď sa vrátil, tak jej povedal, že obžalovaný sa mu mal vyhrážať, ale už nevie zopakovať tie slová,
bol tam aj D. A., ktorý sedel pri nej, že jej M. povedal, že sa na kúpalisku dohodli, že si s ňou nezačne
ani jeden z nich, ako aj, že bola u H., keď jej volal M., že kde je a že ju chce vidieť. Ona mu povedala kde
je, ale nech príde bez obžalovaného, ale on prišiel s ním, kde obžalovanému povedala, že s ním chodiť
nechce a chce M., na čo obžalovaný sadol do auta a povedal, že sa ide zabiť a išiel preč, pričom zostala

tam jeho sestra K., ktorá mu potom volala a išla za ním a ona išla s M.. Pri stretnutí pred skutkom jej
obžalovaný doniesol čokoládu, keď bola s H., išli spolu na cintorín, kde ju volal na Kofolu a následne jej
povedal, že ju miluje a že všetko bude iné. Obžalovaný na to uviedol, že nevolal jej, ale M., alebo on
jemu, kde sa aj pohádali, ale nepovedal mu, že ho zabije, s M. sa pohádali kvôli SMS, ktorú poslala onajeho sestre, nevie, čo má povedať na to, že jej M. hovoril o dohode medzi nimi, keďže pri nich nebol,
ale žiadnu dohodu s M. nemal, ani pri stretnutí nehovorila nič o tom, že ho nechce, alebo že chce M.,
povedala, že ich chce oboch. Stretnutie na cintoríne prebiehalo tak, ako uviedla svedkyňa, len s tým

rozdielom, že jej nič nesľuboval, ani nevravel, že ju miluje.

Znalec MUDr. Dalibor Kállay na hlavnom pojednávaní uviedol, že dňa X.X.XXXX spolu s druhým
znalcom MUDr. Antonom Gavelom vykonali súdnu pitvu nebohého M. H. a na základe preštudovania
vyšetrovacieho spisu, ako aj rekonštrukcie, či vyšetrovacieho pokusu, vyhotovil spoločne po vzájomnej

konzultácii znalecký posudok a následne aj doplnok znaleckého posudku, na ktorých v plnom rozsahu
trvajú. Bezprostrednou príčinou smrti M. H. bol šok po krvácaní pri viacerých bodnorezných a rezných
poraneniach tváre, krku, trupu i horných končatín a najmä hlbokých bodnorezných rán hrudníka
prenikajúcich do hrudnej dutiny s prebodnutím pohrudnice pravých pľúc, osrdcovníka a nabodnutím
ľavých pľúc. Pri pitve zistili viaceré, prevažne povrchové bodnorezné a rezné rany v oblasti tváre,
krku, hrudníka, brucha a končatín, ktoré sú podrobne popísané v nálezovej časti v bode II. posudku,

pričom najzávažnejšie boli hlboké dve bodnorezné rany na prednej ploche hrudníka vpravo, ktoré
prenikali do hrudnej dutiny s prebodnutím pľúc pohrudnice a osrdcovníka. Pri týchto poraneniach došlo
k zakrvácaniu oboch pohrudnicových dutín a pri ostatných poraneniach došlo aj k strate krvi navonok,
z čoho bolo možné usudzovať, aj na základe pitevného nálezu, že došlo k vytvoreniu šoku po krvácaní,
čo bola aj príčina smrti poškodeného. Tieto poranenia boli spôsobené ostrým predmetom o užšej

kontaktnej ploche, ktorým mohol byť nôž s dĺžkou čepele viac ako 12 cm, pričom došlo k odlomeniu
tejto čepele a následne prevažne povrchové poranenia už mohli byť spôsobené len s tou časťou noža
s odlomenou čepeľou. Okrem týchto bodnorezných a rezných rán, boli zistené aj kožné odreniny a
krvné podliatiny v oblasti trupu a dolných končatín, ktoré mohli vzniknúť s najväčšou pravdepodobnosťou
pri zrazení poškodeného M. Vyhnánka osobným motorovým vozidlom a to zozadu a viac zľava s

následným odhodením jeho tela a dopadom na pravú plochu tela, pričom uvedené poranenia neboli
závažné a neboli by spôsobili smrť poškodeného. Pri pitve bola odobratá krv na vyšetrenie alkoholu
a metódou plynovej chronografie bola zistená koncentrácia 2,63 promile etylalkoholu, ktorý sa hodnotí
v krvi živej osoby ako ťažký stupeň opilosti. V danom prípade išlo o dvojnásobné hlboké bodnorezné
poranenie hrudníka prenikajúce do hrudnej dutiny s prebodnutím pohrudnice, osrdcovníka, pravých i

ľavých pľúc s následnou veľkou stratou krvi, ktoré, aj pri súčasných ďalších bodnorezných a rezných
ranách, možno hodnotiť ako smrteľné pre všeobecnú povahu. V ostanom v celom rozsahu zotrváva na
záveroch, ktoré uviedli vo svojom znaleckom posudku a jeho doplnku. Celkove bolo u poškodeného
zistených 50 bodnorezných a rezných rán prevažne povrchového charakteru z toho dve hlboké, ktoré
prenikali do hrudnej dutiny, na poškodeného bolo útočené hlavne na hornú časť tela, teda najmä

krk a hrudník, kde bolo zistených 21 bodnorezných rán na krku, aj hrudníku, ďalej veľké množstvo
bolo vedené aj na oblasť horných končatín, pričom len jedna bodnorezná rana išla na oblasť brucha,
niektoré z nich mohli byť pri obrane poškodeného tlmené spočiatku hornými končatinami, avšak po
zasiahnutí hrudníka ešte s neodlomenou čepeľou noža, muselo dôjsť po týchto poraneniach k zlomeniu
tejto čepele a mnohé z popísaných povrchových bodnorezných a rezných rán boli už spôsobené

prevažne s nožom s odlomenou čepeľou, je možné predpokladať, že k odlomeniu čepele mohlo dôjsť
pri náraze na tvrdý predmet, napr. kosť alebo aj tvrdý povrch zeme v okolí nebohého, vo vnútri pri
hlbokých bodnorezných ranách nedošlo k odlomeniu čepele. Rezné rany č. 8 a 9 mohli vzniknúť
ostrým predmetom, ako aj ostatné povrchové rezné a bodnorezné poranenia v oblasti tváre, krku, trupu
a končatín, pričom pri týchto bol použitý najmä ťah a tlak čepele na oblasť krku s predpokladaním,

že išlo o pôsobenie už nástroja s odlomenou čepeľou. Vzhľadom na charakter a priebeh bodných
kanálov, ako aj charakter samotných bodnorezných rán č. 18 a 19 na prednej ploche hrudníka vpravo,
je možné predpokladať, že tieto nevznikli nabodnutím, ale aktívnym pôsobením ostrého predmetu na
oblasť hrudníka sprava, spredu a zhora. Z pitevného nálezu i po obhliadke miesta činu, ako aj vykonanej
rekonštrukcie, nie je možné určiť presnú polohu poškodeného a druhej osoby, ktorá spôsobila viaceré

najmäbodnoreznéporaneniavoblastitváre,krkuatrupuahornýchkončatín,jemožnélenpredpokladať,
že k nim došlo v ležiacej polohe pri súčasnej zmene polohy na bočnú, zadnú a prednú plochu tela
poškodeného, v snahe poškodeného vyhnúť sa viacerým bodnutiam pred útočiacou osobou, útočiaci
v danom prípade by mal byť v ležiacej, alebo kľačiacej polohe, nedá sa to určiť presne. Je možné
predpokladaťlenteoreticky,žekvznikuporanenídošlotak,žemohloísťoviacnásobnérýchlepôsobenie

útočiacej osoby približne v priebehu 2 - 4 minút, pričom nie je možné vylúčiť aj dlhšiu dobu, smrti
poškodeného sa v tomto prípade a na tomto mieste nedalo zabrániť ani včasnou lekárskou pomocou,
na tele nebohého poranenia, ktoré by zodpovedali rozbitiu čelného skla motorového vozidla Suzuki
Vitara nezistili. Z pohľadu súdneho lekárstva je možné tento útok hodnotiť ako viacnásobné napadnutieostrým predmetom, spočiatku väčšou až veľkou silou, so vznikom dvoch hlbokých bodnorezných rán
prenikajúcich do pľúc a následným viacnásobným útokom, prevažne menšou silou, pravdepodobne
s predmetom s odlomenou čepeľou po predchádzajúcom zrazení menovaného osobným motorovým

vozidlom. Z ich pohľadu išlo o násilnú smrť spôsobenú druhou osobou, jednak nárazom vozidlom, ale
najmä napadnutím s ostrým predmetom, pričom útok bol vedený najmä na dôležité oblasti tela, krk a
hrudník, je možné predpokladať, že išlo o kontinuálny útok, k smrti poškodeného mohlo dôjsť približne
15-20minútodvznikubodnoreznýchrán. PoškodenýM.H.sapoutŕženípopísanýchviacerýchporanení
bodnorezným nástrojom mohol pohybovať a mohol aj prejsť vzdialenosť od miesta napadnutia ostrým

predmetom, resp. zrazenia motorovým vozidlom až na miesto jeho nájdenia. Osoby v takomto stupni
opilosti majú všeobecne výrazné prejavy opilosti spojené s poruchami rovnováhy, stability, niekedy
spojené s potácaním sa, pričom po zachytení a zrazení takejto osoby motorovým vozidlom, aj menšou
silou a prudkosťou, môžu spôsobiť pád na zem, ako to mohlo byť aj v danom prípade. Okrem toho
tieto osoby majú spomalené obranné reakcie so znížením schopnosti brániť sa pred útočiacou osobou,
avšak aj z literatúry je známe, že alkohol pôsobí ako protišokový prostriedok, takže v danom prípade

mu mohol pomôcť pri prejdení určitej vzdialenosti z miesta napadnutia na miesto nálezu jeho tela.
Poškodený M. H. mohol byť schopný upozorniť na seba krikom, avšak sila jeho hlasu sa mohla výrazne
znížiť najmä v dôsledku bodných poranení obidvoch pľúc a pohrudnice spôsobujúcich výraznú bolesť,
prípadne aj vyčerpaním pri zápasení druhou osobou a výskytom ďalších početných bodnorezných a
rezných rán. M. H. bol schopný aktívneho útoku, avšak skôr nečakal útok. Pri zistených poraneniach

poškodený pociťoval výrazné bolesti najmä v oblasti hrudníka, kde došlo k hlbokým poraneniam pľúc,
pohrudnice a tie pociťoval až do upadnutia do bezvedomia, pričom výrazné bolesti by charakterizoval
ako bolesti veľkej intenzity, ako napr. pri infarkte kde keď nie je podané morfium, môže sa osoba
dosť až do šoku a v danom prípade mohli byť bolesti tlmené koncentráciou alkoholu, čo usudzuje z
toho, že M. H. mal snahu o záchranu a snažil sa dostať bližšie k obydliu. K bezvedomiu poškodeného

mohlo dôjsť približne za 10-20 minút od vzniku bodnorezných rán, pričom k tomuto mohlo dôjsť na
tom mieste, kde bol nájdený, je ťažké jednoznačne hodnotiť čo si poškodený uvedomoval, avšak určite
pociťoval závažnosť svojho stavu, svojho poranenia. Charakter bodnorezných rán a priebeh bodných
kanálov nie je typický pre mechanizmus, aby došlo k nabodnutiu pádom na nôž, pretože v takýchto
prípadoch charakter rán býva skôr kolmý a jednalo sa o dve, úplné podobne prebiehajúce bodnorezné

rany šikmo prebiehajúce zhora sprava a spredu, takže je málo pravdepodobné, že by tieto dve rany
boli spôsobené pádom poškodeného a útočiacej osoby po spoločnom zápase, je málo pravdepodobné,
aby hociktorá z nich mohla byť takýmto mechanizmom spôsobená, ale teoreticky sa to nedá úplne
vylúčiť, aby aspoň jedna z nich takto vznikla, pričom hlboké bodnorezné rany mohli by vzniknúť aj v stoji.
Charakter týchto bodnorezných rán a priebeh bodných kanálov nezodpovedá takémuto mechanizmu,

aby mohli tieto rany vzniknúť čiastočne aj aktívnou obranou poškodeného, resp. tým, že poškodený
aktívne mohol útočiť na obžalovaného. Ostatné bodnorezné rany mohli vzniknúť tak, ako ich popisuje
obžalovaný vo svojej výpovedi, teda že udieral rúčkou s odlomenou čepeľou po rôznych častiach tela
vediac, že na noži už nie je čepeľ, avšak v 13 prípadoch bol použitý aj ťah. To, že poškodený sa v
priebehu konfliktu otáčal, vzhľadom na utrpené poranenia a ich miesta, môže svedčiť o aktívnej obrane

poškodeného a to najmä s nálezom obranných poranení na pravej hornej končatine a potom v oblasti
chrbta. Keď od poškodeného útočník odchádzal, bol poškodený v šokovom stave, tzn. že stratil väčšie
množstvokrvi,pociťovalbolestinamiestachporanení,malzníženýtlakkrvi,zvýšenúpulzovúfrekvenciu,
potil sa, určite mal aj problém s dýchaním, možno aj chrčal, mohol sa aj hýbať, mohol byť výrazne
oslabený zasiahnutím pľúc, mohol rozprávať. Čepeľ nájdená na mieste skutku mohla byť súčasťou

noža, ktorým boli poškodenému spôsobené poranenia, vzhľadom na zistené poranenia, ňou mohli
vzniknúť niektoré z uvedených poranení, najmä dve hlboké bodnorezné rany hrudníka prenikajúce do
pľúc. Viaceré bodnorezné a rezné rany v oblasti horných končatín, najmä pravej, mohli byť spôsobené
bodnorezným nástrojom, avšak pravdepodobne už s odlomenou čepeľou. Na ľavej ruke boli zistené
odreniny, ktoré mohli vzniknúť pri páde menovaného po predchádzajúcom zrazení motorovým vozidlom.

Uvedené poranenia, najmä bodnoreznú ranu v oblasti pravej ruky, je možné považovať za typicko
obranné poranenie. Poškodený po zrazení motorovým vozidlom bol odhodený mimo vozovku, pričom
neutrpel nejaké vážnejšie poranenia, ktoré by mu bránili v pohybe, mohol byť otrasený, tzn. vzhľadom na
ťažkú opilosť aj dezorientovaný, takže určitú dobu mohol ostať ležať. Znalec skonštatoval, že znalcom
je už 35 rokov, pričom s takýmito prípadmi už sa stretol, avšak sú ojedinelé, v podstate boli tri.

Znalec MUDr. Martin Kováč na hlavnom pojednávaní uviedol, že po preštudovaní zdravotnej
dokumentácie a vyšetrení G. R. zistil, že menovaný utrpel viaceré kožné odreniny a drobné tržné rany
v oblasti tváre viac vpravo, viaceré mierne šikmo zdola nahor a zľava doprava, miestami rovnobežneprebiehajúce kožné odreniny a škrabance na prednej ploche hrudníka a brucha uprostred a viac
vľavo, takmer vodorovne a mierne šikmo prebiehajúci kožný škrabanec na prednej ploche dolnej
tretiny hrudníka vľavo a hornej tretine brucha uprostred, zhora nadol prebiehajúci kožný škrabanec

na predobočnej ploche ľavého ramena, reznú ranu na prednej ploche ľavého zápästia siahajúcu do
podkožia dĺžky 2 cm, pomliaždenie prednej steny brucha v okolí brucha. Viaceré kožné odreniny a
drobnétržnéranyvoblastitváreviacvpravo,viacerémiernešikmozdolanahorazľavadopravamiestami
rovnobežne prebiehajúce kožné ryhy a škrabance na prednej ploche hrudníka a brucha uprostred a
viac vľavo takmer vodorovne a mierne šikmo prebiehajúci kožný škrabanec na prednej ploche v dolnej

tretine hrudníka vľavo a v hornej tretine brucha uprostred, zhora nadol prebiehajúci kožný škrabanec
na predobočnej ploche ľavého ramena boli spôsobené tupohranatými predmetmi o užšej kontaktnej
ploche, ktoré pôsobili na uvedené oblasti malou, až strednou silou až prudkosťou a mohlo sa tak
stať z najväčšou pravdepodobnosťou pri poškriabaní uvedených oblastí nechtami prstov jednej, alebo
dvoch rúk. Vzhľadom na pravidelný priebeh a orientáciu rán je možné ustáliť, že si uvedené poranenia
mohol spôsobiť sám obžalovaný. Pri vypracovaní znaleckého posudku mal možnosť nahliadnuť do

fotodokumentácie tela obžalovaného, ktorá bola zhotovená po predmetnom skutku, pričom priebeh
týchto poranení nezodpovedá fyzickému konfliktu dvoch osôb, vzhľadom na ich pravidelnosť a rozsah.
Rezná rana na prednej ploche ľavého zápästia siahajúca do podkožia dĺžky 2 cm bola spôsobená
ostrým, úzkym, rezným nástrojom, ktorý pôsobil na uvedenú oblasť malou silou a prudkosťou a mohlo
sa tak stať s najväčšou pravdepodobnosťou pri narezaní v oblasti ľavého zápästia spôsobeného nožom.

Vzhľadom na lokalizáciu, je možné ustáliť, že uvedené poranenie si mohol obvinený spôsobiť sám,
pričom vzhľadom na charakter poranenia, nie je možné vylúčiť, že mohlo ísť o samovražedný pokus.
Pomliaždenie prednej steny brucha v okolí brucha bolo spôsobené tupým predmetom o užšej kontaktnej
ploche, ktorý pôsobil na uvedenú oblasť malou silou a prudkosťou a mohlo sa tak stať s najväčšou
pravdepodobnosťou pri náraze menovaného na bezpečnostný pás s jeho zachytením pri dopravnej

nehode. V prípade reznej rany ide o poranenie stredne ťažké, ktoré si vyžaduje špecifickú chirurgickú
liečbu spojenú s dezinfekciou rany, jej zošitím, prípadne užívanie liekov proti bolesti a na urýchlené
vstrebávanie opuchu, pričom k úplnému zahojeniu spravidla dochádza za 7-9 dní. Ostatné poranenia
môžeme hodnotiť ako ľahké s dobou liečenia 5-6 dní. V danom prípade neboli zistené typické poranenia,
ktoré vznikajú pri bežnom fyzickom konflikte dvoch osôb a to krvné podliatiny, na základe toho je možné

ustáliť, že nešlo o fyzický konflikt dvoch mužov, kde pri takomto konflikte dochádza vo väčšine prípadov k
útoku vedenému zatvorenými dlaňami - päsťami. Väčšina útokov prebieha do oblasti hlavy a to päsťami,
prípadne pri podobných konfliktoch dochádza takisto ku kopnutiam do oblasti predkolenia, prípadne
stehien, kde takéto poranenia neboli u poškodeného zistené. Jediná rezná rana obžalovaného bola
zistená na prednej ploche ľavého zápästia, ktorú nie je možné považovať, zo súdnolekárskeho hľadiska,

za typickú obranu, ostatné poranenia zistené u obžalovaného takisto nie je možné považovať za typické
obranné poranenia pred útočiacim nožom, vzhľadom ku skutočnosti, že sa nachádzajú v oblasti tváre,
hrudníka a brucha. Kožný škrabanec prebiehajúci na predobočnej ploche ľavého ramena nie je možné
takisto hodnotiť ako typické obranné poranenie. Je možné pripustiť, že kožné odreniny a drobné tržné
rany v oblasti tváre viac vpravo mohli svojim charakterom spôsobiť znečistenie skla vo vozidle, prípadne

jeho rozbitie. Typické poranenie, ktoré by svedčilo pre úder päsťou poškodeného do oblasti skla, s
jeho zakrvácaním, nebolo zistené. V prípade, ak by mal obžalovaný oblečenú tenkú vrstvu odevu tzn.
tričko, alebo košeľu, mohli by poranenia, škrabance hrudníka, vzniknúť aj cez uvedený odev, pričom tieto
poranenia mohli takisto vzniknúť aj pri pôsobení priamo na neoblečenú kožu. Vzhľadom na charakter
a rozsah poranení je možné ustáliť, že poranenia, ktoré utrpel obžalovaný svojou lokalizáciou nie sú

typické pre fyzický konflikt dvoch osôb a to najmä pre ich početnosť v oblasti hrudníka a brucha, ich
navzájom kolmý priebeh, pričom nezodpovedajú fyzickému konfliktu dvoch osôb, ktorý by sme mohli
pokladať za možnú bitku. V danom prípade išlo o kožné odreniny a škrabance, ktoré z medicínskeho
hľadiska nemohli zastaviť prebiehajúci útok a boli vedené na oblasti, v ktorých sa nenachádza miesto,
ktorými mohol útočník spôsobovať zranenia poškodenému. Ak by sa podobné poranenia nachádzali

na predlaktiach útočníka - obžalovaného, mohlo by ísť o zranenia, ktoré vznikli pri snahe poškodeného
zachytiť obžalovaného ruky počas vedenia útoku. V danom prípade takéto poranenia zistené neboli.

Znalec Ing. Marián Viňanský na hlavnom pojednávaní uviedol, že v danom prípade riešil prvú časť
tejto udalosti a to je zrážka chodcov s vozidlom Suzuki Vitara, jeho úlohou bolo určiť technický stav

vozidlaaztechnickéhohľadiskaurčiťpriebehzrážky,popísaťjejpríčinu.Obhliadkapredmetnéhovozidla
bola vykonaná dňa XX.X.XXXX vyšetrovateľom PZ za účasti jeho a ostatných osôb, ktoré boli pribraté.
Ohliadka vozidla bola, mimo iného, zameraná na technický stav brzdového systému a riadenia vozidla.
Neboli zistené poškodenia, ani závady, ktoré mohli ovplyvniť vznik a priebeh dopravnej nehody. Vdanom prípade k dopravnej nehode došlo medzi obcami H. G. a O. na ceste III. triedy č. XXXXXX.
Účastníkmi dopravnej nehody bolo vozidlo zn. Suzuki Vitara, chodci M. H. a G. G.. Vodič vozidla Suzuki
Vitara sa svojim vozidlom pohyboval v smere na obec O., kde vozidlom jazdil pred nehodou cirka v

strede pravého jazdného pruhu určeného pre smer jeho pohybu, viac po strede vozovky. Chodci sa
pred nehodou pohybovali taktiež smerom na obec O., avšak išli po pravom jazdnom pruhu v blízkosti
pravej krajnice a to vedľa seba tak, že pri krajnici sa pohyboval chodec M. H. a po jeho ľavom boku
sa pohyboval chodec G., teda účastníci nehodového deja sa pohybovali tým istým smerom. K zrážke
medzi prednou časťou vozidla a chodcami došlo v pravom jazdnom pruhu vozovky pozdĺžne v oblasti

stopy č. 1, pričom chodci zasahovali v pravom jazdnom pruhu od pravého kraja vľavo cirka 0,95 m do
vozovky. Po samotnej zrážke vozidlo malo ostať stáť v neoznačenej vzdialenosti, podľa dokumentácie
a popisu v zápisnici o ohliadke miesta činu, z toho mal vodič vozidla vystúpiť a vykonávať iné úkony,
následne nastúpil do vozidla, prešiel určitú dráhu a s vozidlom sa mal na vozovke v miestach stôp
č. 14-19 otočiť. Boli technicky určené predpokladané polohy chodcov po zrážke a to v oblasti č. 4 a
č. 6. Z technického hľadiska bolo potrebné simuláciou v počítačovom programe PC Crash verifikovať

oblasť miesta zrážky a stanoviť pohybové stavy účastníkov v okamihu zrážky. Z uvedenej simulácie
PC Crash vyplýva, že technicky najprijateľnejšia oblasť miesta zrážky vozidla a chodcov sa nachádza
pozdĺžne za VBM, čo je východzí bod merania, smerom na O. v oblasti stopy č. 1, teda pozdĺžne za VBM
41,1 m a od pomocného bodu merania - PBM cez cca 0,4 až 0,95 m, t. j. stredovou osou od pravého
okraja vozovky vľavo priečne v pravom jazdnom pruhu. Nehodová situácia sa vyznačovala tým, že vodič

vozidla bezprostredne pred zrážkou natočil vozidlo vpravo a pravými kolesami sa pohyboval od stopy
č. 1 po trávnatom povrchu, teda mimo vozovky, kde práve v týchto miestach došlo aj k zrážke chodcov.
V danom prípade rýchlosť pohybu vozidla nebola príčinou dopravnej nehody. Z technického hľadiska
príčinou dopravnej nehody bola nesprávna technika jazdy vodiča vozidla Suzuki Vitara, a to z dôvodu
nedodržania bezpečného priečneho odstupu od chodcov, ktorú bolo potrebné dodržať premiestnením

vozidla dvojitým oblúkom vľavo. Vodič vozidla Suzuki Vitara však z technicky nevysvetliteľných dôvodov
vozidlo premiestnil dvojitým oblúkom vpravo, čím došlo k zrážke chodcov. Nárazová rýchlosť vozidla
do chodcov, technický prijateľne vyplývajúca z uvedenej simulácie, bola 25 km/hod. +/- 5%. K zrážke
chodcov došlo počas brzdenia vodiča vozidla. Keďže neboli zistené iné stopy na vozovke po brzdení, je
možné predpokladať, že k zrážke došlo na konci nábehu brzdenia vozidla, čo vyplýva zo simulácie PC

Crash, ako technicky najprijateľnejšie, tak na základe uvedeného je možné usúdiť, že rýchlosť vozidla
na začiatku reakcie vodiča bola okolo 28,8 km/hod. až 30,6 km/hod. +/- 5%. Technicky najprijateľnejšia
rýchlosť pohybu chodcov, ktorá vyplýva zo simulácie PC Crash bola 2,9 km/hod. +/-5% a túto ich
rýchlosť možno charakterizovať ako chôdzu pomalú, až normálnu. Na základe uvedených skutočností
je možné usúdiť, že príčinou dopravnej nehody bola nesprávna technika jazdy vodiča vozidla Suzuki

Vitara a to z dôvodu nedodržania bezpečného priečneho odstupu od chodcov, ktorý bolo potrebné
dodržať premiestnením vozidla dvojitým oblúkom vľavo, teda obídením týchto chodcov. Vodič urobil
manéver presne opačne, teda premiestnil sa dvojitým oblúkom vpravo. Bola vykonaná ohliadka, pri
ktorej neboli zistené žiadne závady, ktoré by mohli ovplyvniť priebeh dopravnej nehody, prečo takto vodič
konal. Uvedené vozidlo, ako je zrejmé aj z fotodokumentácie vozidla, foto č. 14 v spisovom materiáli

a nasl., bolo vybavené mohutným rámom v prednej časti. Už aj to jednoznačne nasvedčuje tomu, že
pri tak nízkej nárazovej rýchlosti, chodci nemohli byť preklopený na prednú kapotu vozidla s prípadným
dopadom na čelné sklo. Túto skutočnosť konštatovali spolu so znalcom z odboru zdravotníctva už pri
vyšetrovacom pokuse zo dňa X.XX.XXXX, obyčajne pri klasických autách, nie pri terénnych a nie pri
autách, ktoré sú vybavené ochranným rámom, dochádza k dopadu na predné sklo, najčastejšie hlavy,

pri rýchlostiach nad 50 km/hod., teda z technického hľadiska by takúto možnosť v tomto prípade úplne
vylúčil. Ak by vodič zotrval v jazdnom pruhu v smere jazdy tak, ako popísal, že vozidlo viedol pred
zrážkou, pravdepodobne by došlo ku kontaktu s G. G., nakoľko chodci zasahovali 0,95 m do jazdného
pruhu, avšak pravdepodobne by nedošlo ku kontaktu s M. H.. Vierohodne koridor pohybu vozidla pred
nehodovým dejom nevie preukázať, nakoľko tam nie sú vierohodné jazdné stopy. Je potrebné poukázať

na tie foto potrebné k analýze, že sa jedná o cestu III. triedy a tá ma asfaltový povrch vo veľmi zlom
stave, nie je vodorovné značenie. Čo je vierohodné, je stopa č. 1, ktorá poukazuje na začiatok stopy na
asfalte pri pravom okraji a táto prechádza na nespevnenú trávnatú plochu. Na mieste dopravnej nehody
neboli zistené stopy po tzv. havarijnom brzdení, ktoré by nasvedčovali tomu, že vodič sa snažil zrážke s
chodcami zabrániť, vozidlo po zrážke zastavilo, teda muselo byť spomaľované, až následne bolo vozidlo

premiestnené cez stopu 12 a 13 až k miestu kde sa vozidlo otáčalo. Aj z tohto dôvodu pri analýze bolo
potrebné zohľadniť spomalenie vozidla, ktoré sa pri bežných nehodách, kde je vozidlo plne brzdené, tzv.
havarijne,sapohybujevrozpätí7-9m/s2nasuchomasfalte.Ztohodôvoduboloprianalýzeuvažovanés
polovičným brzdením, teda vozidlo nebolo plne brzdené. Manéver vodiča, keď premiestnil vozidlo náhledoprava je nevysvetliteľný, za normálnych okolností malo vozidlo týchto chodcov obísť vľavo, pričom
treba poukázať na nízku rýchlosť pohybu vozidla. Vozidlo vpredu bolo vybavené mohutným rámom z
rúrok o priemere 35 mm, bolo zistené, že druhá rúrka v poradí zospodu je mierne prehnutá o 0,3 cm,

tretia rúrka nie je prehnutá, štvrtá nie je prehnutá, piata rúrka je prehnutá o 1 mm a šiesta najviac až o 1
cm.Niejemožnéjednoznačne,ztechnickéhohľadiskakonštatovať,žetietodeformácievznikliodnárazu
do chodcov, toto mohlo vzniknúť aj predtým, nie je možné to vylúčiť, ani potvrdiť. Iné deformity súvisiace
s kontaktom s chodcami neboli zistené. Evidenčné číslo sa na vozidle nenachádzalo, bolo zaistené vo
vnútri vozidla pri ohliadke, bolo namontované medzi 1-2 rúrkou. Úlomky č. 8, 9, 11 zaistené na mieste

dopravnej nehody z ohliadky miesta činu môžu byť z držiaku evidenčného čísla. Na čelnom skle boli dve
epicentrá nárazu, ktoré označil ako prvé epicentrum od stredu vozidla vľavo cca 11 cm a od spodného
okraja čelného skla v smere hore 11 cm, na foto 14 sa nachádza na spodnom okraji. Druhé epicentrum
sa nachádza od stredu vozidla vpravo vo vzdialenosti 14 cm a od spodného okraja čelného skla 21 cm,
znovu foto č. 14, zorné pole vodiča je vľavo v ľavej polovici čelného skla, z technického hľadiska môže
povedať, že uvedené epicentrá nemohli brániť vo výhľade vodičovi vozidla tak, aby nemohol vidieť pred

motorové vozidlo, ak by bola viditeľnosť cez sklo úplné zlá, tak by sa tým vozidlom nedali prejsť tie dva
kilometre odhadom, možno to bolo menej. K výpovedi svedka poškodeného G. znalec uviedol, že je
technicky prijateľné, že M. išiel na tej hranici medzi asfaltom a trávnatou časťou a auto počul, videl ho
pribrzďovať, následne hovoril, že ho videl pridať, čo jemu sa tak mohlo javiť, ale osobne si myslí, že už
to pridávanie nebolo, bola len reakcia a brzdenie vozidla, aký bol manéver predtým, či bolo pridanie,

toto nevie. K pravdepodobnosti reakcií tiel osôb M. H. a G. G. pri zrážke je technicky najprijateľnejšie
tak, ako to je uvedené na str. 23 pri stope označenej č. 4 a 5, čiže H. ostal na zelenom páse mimo
vozovky a G. na krajnici vozovky, čiže na vozovke, resp. čiastočne na krajnici čiastočne na vozovke. Zo
všetkých dostupných stôp a údajov je takáto poloha tiel technicky najprijateľnejšia. Znalec skonštatoval,
že v ostatnom sa v celom rozsahu pridržiava svojho znaleckého posudku.

Znalkyňa MUDr. Danica Caisová - Škultétyová na hlavnom pojednávaní uviedla, že na základe
uznesenia vyšetrovateľa boli pribraté ako súdne znalkyne z odboru psychiatria, aby vyšetrili obvineného
G. R., nar. XX.XX.XXXX a o tomto vyšetrení spracovali písomný znalecký posudok, na ktorého záveroch
trvá. Kompletným psychiatrickým vyšetrením prítomnosť duševnej choroby, alebo prechodnej duševnej

poruchy v čase spáchania činu nezistili. Intelekt obvineného nevykazoval poruchy, nachádzal sa v
ľahko nadpriemernom pásme, osobnosť hodnotia ako nezrelú, emočne labilnú, s dráždivou emotivitou
a neurotickou symptomatológiou. Na otázku vyšetrovateľa ako by hodnotili vzťah medzi obvineným a
poškodeným, ako aj jeho správanie sa v čase skutku, za ktorý je obvinený, konštatujú, že podľa údajov
obvineného, ako aj podľa údajov svedkov nevykazovalo správanie obvineného nápadnosti. Zistili však,

že jeho vzťah k poškodenému vykazuje známky ambivalencie, čo znamená že raz ho vnímal ako rivala
a v priebehu toho istého večera ako kamaráta, boli pozorovateľné známky žiarlivosti voči poškodenému,
táto žiarlivosť však nemala chorobný charakter. Na otázku vyšetrovateľa, či obvinený konal pod vplyvom
alkoholu, konštatujú, že obvinený v čase jemu za vinu dávanému skutku, bol prakticky triezvy, v priebehu
večera vypil minimálne množstvo alkoholu, čo potvrdili aj svedkovia. Vplyv alkoholu na jeho správanie

je bezvýznamný. Na otázku vyšetrovateľa, či u obvineného nezistili, že by v čase spáchania skutku
trpel kvalitatívnou poruchou vedomia, alebo či sa u neho nejednalo o patický afekt udáva, že žiadne
známky kvalitatívnej poruchy vedomia nezistili a obvinený nekonal v patickom afekte. Prognóza do
budúcnosti o sociálnom správaní sa obvineného je priaznivá, jeho osobnosť nevykazuje psychopatické
rysy, ani v minulosti neboli u neho prítomné závažné poruchy správania, či kriminálne skutky, preto

považujú jeho prognózu do budúcnosti, čo sa týka protispoločenského konania, za priaznivú, nezistili,
že by motiváciou jeho konania bola duševná choroba, alebo duševná porucha, ktorá by mala podstatný
vplyv na úroveň jeho ovládacích a rozpoznávacích schopností. Motiváciu považujú v danom prípade
za komplex emočnej frustrácie s erotickým neuspokojením vzťahu, žiarlivosti a osobnostnej nezrelosti.
Pobyt obvineného na slobode nie je z psychiatrického hľadiska nebezpečný, chápe zmysel trestného

konania v plnom rozsahu. Obžalovaného plnohodnotne vyšetrili jedenkrát, ale v kontakte boli trikrát,
prvýkrát im oznámil, že po porade s obhajcom odmieta vyšetrenie, druhýkrát poskytol údaje o svojej
osobe, ale odmietol sa vyjadriť ku skutku a až tretíkrát ho vyšetrili tak, že mohli vypracovať komplexný
posudok, lebo vypovedal aj ku skutku, pričom nie je to časté, ale ani výnimočné, že obvinený sa
odmieta vyjadriť ku skutku, resp. sa považuje za nevinného. Obvinený nebol trestaný, nemá skúsenosti

s výkonom trestu, bol vo väzbe a zistili u neho veľký strach z toho čo sa stalo a čo bude. V postoji
obžalovaného známky sebareflexie, alebo ľútosti k poškodenému nezistili, ale neprikladala by tomu
význam, ocitol sa vo väzbe, preto na prvom mieste je u neho strach o seba a budúcnosť, má za to,
že pocit viny postupne príde, aj keď tento pocit pri stretnutí s obvineným nebol nápadný, aj vzťah kdievčaťu mal znaky nezrelosti, čo sa preukazuje aj na postoji k ľútosti. Osobnosť obžalovaného vykazuje
osobnostnú nezrelosť, emočnú labilitu, úzkosť, emočné prejavy, nevykazuje však psychopatické rysy.
Emocionálna labilita má blízko k agresii, ale výslovne agresívnu črtu nezistili. Citáty obžalovaného na

facebooku u emočne labilných môžu naznačovať vzťahovačnosť a ostražitosť, ona by význam týchto
citátov nepreceňovala, skôr za tým môže byť pózerstvo, snaha o zapôsobenie, snaha niečím šokovať,
byť iným a podobne, má to znaky teatrálnosti. Pri konštatovaní, že motiváciou činu bola žiarlivosť
vychádzali z vyšetrovacieho spisu a z psychiatrického vyšetrenia obvineného, bolo tam viacero údajov,
z ktorých vychádzali, ktoré vyhodnotili ako žiarlivecké, napr. časté telefonovanie, upodozrievanie, časté

rozchody, aj samotný fakt, že mal rivala, z evolučného hľadiska prítomnosť rivala v kontexte eroticko
- milostného vzťahu je temer vždy sprevádzaná žiarlivosťou, žiarlivosť je obranný mechanizmus, ktorý
ma chrániť vzťah pred rozpadnutím. Neakcentovala by žiarlivosť ako jediný dôvod, motivácia činu
bola zložená z kombinácie zložitého vzťahu, bola tam frustrácia z neuspokojeného vzťahu, neistota,
frustrácia z toho, že ho opustí, objavenie sa rivala, samotný rival zakladá emočnú žiarlivosť, tretia
zložka je tá osobnostná nezrelosť, u obžalovaného sa nejednalo o chorobný, ani patický afekt. Konanie

obžalovaného nebolo to chladnokrvné, priebeh toho konania nevykazuje známky chorobného afektu, v
zmysle nezrozumiteľnosti, bolo ľudsky zrozumiteľné, ale nebolo chladnokrvné, nebolo to naplánované,
nebol profesionálnym vrahom, nájomným vrahom.

Znalec PhDr. Jozef Kandala na hlavnom pojednávaní uviedol, že svedok G. G., nar. XXXX, bol

vyšetrený X. - X. novembra na psychiatrickom oddelení FNsP D.. Správanie v priebehu vyšetrenia
bez poruchovosti, bez problémov, ochotne kooperuje, na kladené otázky odpovedá v primeranom
rozsahu pre potreby znaleckého skúmania, v správaní sa nenašli žiadne diskrepancie, nezrovnalosti. Pri
psychologickom vyšetrení bolo zistené, že svedok disponuje priemernou intelektovou výbavou, ktorej
zodpovedá aj úroveň pamäťových schopností, intelekt je 108 a pamäťové schopnosti 96, organické

poškodenie mozgu nebolo zistené, vizuálno - retenčné schopnosti priemerné až ľahko nadpriemerné,
v teste neuroticizmu rozhranie medzi normou a ľahkým neuroticizmom, čo však môže byť spôsobené
aj styčne práve v období psychiatrického vyšetrenia predmetnej udalosti, iných procesných úkonov. V
oblasti afektivity prítomné neurotické strachy ľahšieho rázu, lži skóre v norme, dokonca veľmi nízke,
čo vypovedá o relatívne vysokej úprimnosti probanta. Osobnostne mierny extrovert, sangvinického

temperamentu, takisto úprimný, nebola zistená snaha javiť sa v lepšom svetle, alebo snaha skresľovať,
zavádzať či klamať vo výpovediach a vo svojom správaní. V osobnostnom teste vystupuje do
popredia fakt, že probant nie je agresívny, nejaví sa ako agresívny, všeobecne pokojný človek, skôr
poddajný a umiernený, pokojný, sebakritický a podobne, bez akýchkoľvek známok duševného ochorenia
(choroby) v zmysle psychózy, ľudovo povedané bez bláznovstva, šialenstva, v podstate išlo, ide o viac

menej zdravého, normálneho psychicky nenarušeného človeka. Svedok v čase činu netrpel žiadnym
psychopatologickým definovaným stavom, alebo procesom, ktorý by mu mohol brániť správne vnímať,
zapamätať si a reprodukovať udalosti, teda aspoň v hlavnej dejovej línii. Netrpel halucinatórnym
syndrómom, nemal halucinácie, ide o priemerného človeka. Pokiaľ ide o špecifickosť situácie, takisto v
hlavnej dejovej línii bol schopný potvrdiť, poukázať a reprodukovať to, čo videl, s tým, že nezrovnalosti

malého charakteru možno pripustiť, vzhľadom k vysokej emocionálne napätej situácii, ktorá pod vplyvom
emócii, tam môže časť sekvencie, maličká, vypadnúť, ale to gro, hlavná dejová osnova tohto skutku, tejto
udalosti, ostáva zachovaná, on jednoducho videl. V podstatných rysoch vypovedá jasne, koherentne.
Všeobecná vierohodnosť svedka je vysoká, bola vysoká a špecifická o niečo nižšia, nedá sa to nejako
numericky alebo matematicky vyjadriť, čo možno pripustiť vzhľadom k emočne nabitej situácii, zo

strachu, čo by bolo možné až teraz zisťovať, že tam dochádza k mechanizmu vytesnenia. Teda nie že
by si nechcel pamätať, ale jednoducho to je fyziologický proces, nepríjemné obsahy, traumatizujúce,
ktoré obťažujú organizmus sú vytesňované, svedok sa snaží zabudnúť. K skutočnosti, že svedok
G. G. bezprostredne po prežitej udalosti pri prvom kontakte s príslušníkmi PZ sa vyjadril, že po
náraze motorovým vozidlom omdlel, upadol do bezvedomia na nejaký čas, avšak následne v priebehu

vyšetrovania pri svojich výpovediach a ďalších vyšetrovacích úkonoch uviedol, že v tomto smere klamal,
pretože sa bál a koherentne už popisoval skutkový dej znalec uviedol, že čo sa skutočne dialo po tom
náraze, jednoducho nevie povedať, nevie to zosnímať, teraz už vonkoncom nie, sú odkázaní len na
interpretáciu svedka, čo povie, on mohol byť psychicky dezorientovaný, ale jednoducho vedel o čo ide,
vedel o náraze, on sám nevedel, čo sa s ním deje, ťažko to exaktne, koherentne vysvetliť, čo bolo, to je o

úrovnipocitovej,jedinekeďoninterpretujeniečo,akotoprežíva,akotocíti. Tiejehopocitybyzapadalido
celého toho rámca, tohto deja. Ťažko si predstaviť, že by presne každú sekvenciu deja popísal. Prvotná
výpoveď svedka G., teda ten prvotný údaj, že upadol do bezvedomia mohla byť ovplyvnená emóciami,
dokonca tie môžu urobiť aj to, že by to „zgumovali“, dokonca aj strach to môže spôsobiť. Vzťah svedkaG. k poškodenému H. bol intenzívny a dalo sa vycítiť z neho, že ide o kvalitný priateľský vzťah. Vzťah
svedka G. k obžalovanému R. hodnotí v tom zmysle, že svedok obžalovaného nenávidí, že mu zabil
najlepšieho kamaráta, že to bol grázel, po tejto udalosti, keď stratil kamaráta, pred tým sa dôvernejšie

nepoznali. V osobe svedka G. snahu poškodiť obžalovanému R. nezistil, javil sa ako úprimný človek,
neutrálny v týchto veciach, nie nejako emocionálne podmienený, teda za každých okolností, vypovedal
toto čo videl. Vylúčiť to jednoznačne nemôže, aj keď ten vplyv nebol výrazný, ide o proces, ktorý prebieha
nevedome, vedomú snahu poškodiť obžalovanému nezistil. Z obsahu spisu zistil, že svedok G., v čase
keď sa skutok mal stať, bol pod vplyvom alkoholických nápojov, niečo vypili, už si nespomína teraz

presne, že koľko toho vypili. Toto množstvo alkoholu bolo konzumované v priebehu dňa, t.j. koľko sa
vypilo, súčasne sa aj odbúravalo, skutok sa stal, resp. tá udalosť, v noci, resp. nadránom, čiže dovtedy
alkohol sa odbúral, resp. veľká časť alkoholu, čím chce povedať to, že napriek tomu, že požil alkohol,
jeho schopnosti vnímať boli porušené, resp. skreslené len minimálne, ide o mladého chlapa, muža, ktorý
je zdravý, ktorý celý dej popísal, bol schopný v hlavnej dejovej línii vnímať, zapamätať si a reprodukovať,
dotyčného poznal, koherentne rozprával, nemusel vedieť napr. aké mal obžalovaný botasky, či zelené

alebo červené, ale podstatné je, že v situácii bol zorientovaný, svedčilo o tom aj jeho správanie, že išiel
hľadať pomoc po skutku, že vedel, čo sa deje. Na otázku, či môže vylúčiť, že svedok G. v tejto konkrétne
veci vzhľadom na vzťah k obžalovanému a poškodenému mohol zámerne klamať znalec uviedol, že v
psychológii sa nedá povedať na 100 %, že môže to vylúčiť, jednoducho to nejde, vylúčiť to nemôže, že
je to pravdepodobnosť minimálna, to je druhá vec, tam by mu chýbal aj motív toho klamania. U svedka

G. snaha javiť sa v lepšom svetle nebola zistená, lži skóre bolo veľmi nízke, 1 - to je minimum, málokedy
sa s tým stretáva. Toto lži skóre v mnohých háklivých prípadoch nie je až také dôležité, alebo kardinálne,
lebo aj podľa literatúry, osoba, ktorá má nízke lži skóre, nesnaží sa javiť v lepšom svetle, aj tá môže
klamať, ak ide o ohrozenie vysoko dôležitých hodnôt. Snahu poškodiť obžalovanému R., alebo pomôcť
nebohému H. znalec nezistil.

Znalec PhDr. Eugen Čížek na hlavnom pojednávaní uviedol, že ako znalec bol poverený vypracovaním
znaleckého posudku na G. R., kde v záveroch svojho posudku č. 74/2012 uviedol, že úroveň jeho
intelektových i pamäťových schopností je v pásme mierneho nadpriemeru, osobnosť obvineného
je nezrelá, sociálnoemočne málo prispôsobivá, so slabším ovládaním emočných reakcií, v popredí

psychologického obrazu je intrapsychická tenzia, afektívna výbušnosť, impulzívnosť a ľahká citová
zraniteľnosť. Počas vyšetrenia bola pre neho charakteristická nedôverčivosť, opatrnosť. Jeho
emocionalita je labilná, so sklonom ku kolísaniu nálad, prítomné sú známky vysokého emočného
napätia.Mázvýšenúpohotovosťsafektomzlosti.Frustračnátoleranciajeznížená,másklonknásilnému
a agresívnemu konaniu. V osobnosti obžalovaného nenašiel známky psychotického ochorenia, ani

organického poškodenia, osobnosť sa javila ako emočná nestabilná, porucha osobnosti s črtami
infantility, impulzívnosti, afektívnej lability. Je schopný správne vnímať, zapamätať si a reprodukovať
prežité skutočnosti, má však tendenciu skresľovať opis skutočností a časom získava presvedčenie, že
sa udalosti skutočne odohrali tak, ako ich on popísal. V bežných životných situáciách má zachovanú
kvalitu kritického hodnotenia vlastného správania, neplatí to však pre vyšetrovaný zločin. Túto situáciu

vníma ako emocionálne náročnú situáciu, dôsledkom ktorej sa uťahuje do seba, uzatvára sa, znižuje
sa spontabilita a ochota ku kontaktu. Záverom konštatoval, že obžalovaný je schopný konať v emočne
vypätých situáciách plánovite, po myšlienkovom spracovaní udalostí, ktoré sa odohrali, nasledovalo u
neho rozhodnutie, ktorá iniciovalo správanie, ktoré bolo riadené jeho vôľou. V aktuálnej motivácii zohral
dôležitú úlohu jeho aktuálny psychický stav sprevádzaný pocitmi ľútosti, prehry, sklamania, osamelosti a

nepochopenia, ktoré energizovali agresiu voči M. H., ktorého vnímal ako svojho soka, pretože v podstate
celá udalosť, ktorá sa mala odohrať, bola následkom pocitu sklamania, žiarlivosti, pretože obaja, aj
poškodený, aj obvinený sa snažili o získanie citového pozitívneho vzťahu k jednej a tej istej osobe,
pričom ťažko je použiť slovo kamarátstvo, pretože niekedy vytvárame vzťahy, ktoré vyzerajú navonok
ako kamarátstvo, ale vnútorne ich nemusíme tak prežívať, vnútorný pocit nemusí korešpondovať s

vonkajším prejavom, ťažko hovoriť o nejakom kamarátstve, šlo skôr medzi nimi o akúsi vzájomnú
dohodu, ako budú vzájomne postupovať vo vzťahu k osobe, ktorá bola centrom ich pozornosti, aj keby
sa vrátili ešte do predchádzajúceho obdobia, kedy akože boli kamaráti, je to tiež veľmi hypotetické, tie
kamarátske vzťahy nemusia byť vždy založené na úprimnom vzťahu, môžu byť rôzne motivované. K
osobe N. L. prechovával obžalovaný vysoko pozitívny vzťah, sám ju popisuje ako osobu, s ktorou sa

dokázal porozprávať, hovoriť jej o svojich problémoch, bola to osoba, ktorá ho bola schopná vypočuť
a preto, keď zistil, že napriek tomu naďalej udržiava priateľstvo aj k nebohému H., pociťoval to ako
vysoké sklamanie, ktoré ho vnútorne veľmi citovo ranilo. V závere svojho posudku č. 74 na otázku č. 5
konštatoval, že nezistil u obžalovaného poruchy pamäti kvantitatívneho charakteru, ale z kvalitatívnychporúchpamätizistilznámkyfantastickejpseudológie,toznamená,žedošlounehokskresľovaniupopisu
udalostí, kde neskôr získal vnútorne presvedčenie, že sa udalosti odohrali tak, ako ich popísal. Toto
bolo spôsobené jeho vnútornou potrebou vytesniť prežitú situáciu zo svojho vnútra. Konfabuláciu, ktorú

ráta medzi kvantitatívnu poruchu pamäte, čiže ide o vyplňovanie pamäťových medzier novovytvoreným
materiálom, znalec u obžalovaného nezistil. V bežných životných situáciách má obžalovaný zachovanú
kvalitu kritického hodnotenia vlastného správania, to znamená, pokiaľ by hodnotil jeho všeobecnú
hodnovernosť, tá je zachovaná. Špecifická hodnovernosť jeho výpovede bola narušená. Pri prvom
vyšetrení obvineného, obvinený odmietal o danom probléme rozprávať s odvolávaním sa na svojho

advokáta, že o danej veci bude rozprávať až na hlavnom pojednávaní. Následne pri opakovanom
vyšetrení, ktoré robil, mu popisoval udalosti spontánne, bez toho, aby ho bol hocijakým iným spôsobom
k tomu navádzal tak, ako ich on prežíval, špecifická hodnovernosť jeho výpovede bola znížená.
Hodnota lži skóre sa berie skôr pri osobnostnej štruktúre, nikdy nemôže pri takýchto trestných činoch
vychádzať zo lži skóre. Známky psychotickej symptomatológie u obžalovaného nezistil. Ako odborník z
klinickej psychológie pri diagnostikovaní použil overené a stále aplikované metódy psychodiagnostiky,

projektívneho i dotazníkového charakteru, na základe ktorých konštatoval, že u obvineného nezistil
žiadne známky psychotickej symptomatológie. Použil pritom z projektívnych techník Szondiho techniku,
Rorschachov test (ROR test), z dotazníkových metód použil Eysenckov dotazník, dotazník afektivity,
Freiburský osobnostný dotazník, BDI - dotazník zameraný na meranie agresivity, z výkonových testov
použil Vekslerovu skúšku na meranie intelektových schopností, aj na meranie pamäťových schopností.

Projektívne technicky, ktoré uvádza vo svojom znaleckom posudku, je schopný používať iba klinický
psychológ, erudovaný dlhodobo v tejto oblasti, sú to techniky, ktoré sú uznávané všetkými odbornými
kapacitami, napr. posledná kniha Vraždy od profesorov Heretika a Novotného z roku 2012, kde tiež
ako jeden z dôležitých faktorov diagnostiky používajú práve túto techniku, profesor Svoboda, ktorý
vydal knihu Psychodiagnostika v roku 2001 alebo 2002, kde tiež považuje túto techniku ako jednu z

najdôležitejších pri identifikácii psychických porúch, všetci títo autori uvádzajú, že s touto technikou
dokáže pracovať len ten odborník, ktorý má dlhodobé skúsenosti, má atestáciu v odbore klinickej
psychológie a dlhodobo ju používa vo svojej klinickej praxi. Pri takýchto závažných posudkoch, ako bol
vypracovaný aj tento, sa ako odborník nemôže opierať len o výsledky dotazníkových metód, pretože
vždy tam hrozí nebezpečie, ak ide o klienta, či už obvineného, alebo poškodeného, ktorý má intelektový

potenciál mierne zvýšený, aby nedochádzalo k zámernému skresľovaniu odpovedí na kladené otázky,
pri aplikácii projektívnych techník takáto možnosť sa absolútne vylučuje. Snaha javiť sa v lepšom
svetle, to je odpoveď na otázku zvýšeného lži skóre a ak sa má držať záverov vypracovaného prvého
posudku, tam mal tendencie obvinený popisovať len všeobecné udalosti, pričom sa zámerne vyhýbal
udalostiamtýkajúcimsadanéhovyšetrovanéhoskutkuvtomobdobí,pridruhomvyšetreníbolotvorenýa

hovoril o udalostiach, ktoré sa odohrali. Pri prvom vyšetrení, pri vypracovaní prvého posudku správanie
obžalovaného navonok pôsobilo dojmom, že sa ho táto udalosť netýka, že to ide „akoby mimo neho“, že
mu chce niekto ukrivdiť, ublížiť, avšak potom, keď náhodne otočil v spisovej dokumentácii na stranu, kde
bola fotografia usmrteného, výraz jeho tváre sa výrazne zmenil, sčervenal, zrýchlilo sa jeho dýchanie,
boli tam aj iné vegetatívne symptómy, ktoré signalizovali, že tento pohľad na fotografiu ho veľmi rozrušil,

po chvíli však nadobudol opäť svoju rovnováhu a pokračoval v rozhovore, akoby sa ho celý tento prípad
netýkal. Znalec ďalej uviedol, že iná situácia nastala pri stretnutí, kedy vypracovával dodatok k prvému
vyšetreniu, keď obžalovaný osobne veľmi privítal jeho príchod, spontánne mu hovoril, že cíti veľkú
potrebu o probléme s niekým rozprávať, bol výrazne tenzný, teda napätý, ako sám uviedol, vyplývalo to
z dlhej absencie jeho kontaktu so svojím obhajcom, pretože od rekonštrukcie prípadu až po dobu, kedy

ho prišiel vyšetriť, nebol s nikým v kontakte, nevedel, čo sa odohráva a opakovane žiadal od neho, či je
ochotnýprísťknemuopakovanesarozprávať,porozhovoresnímbadalvjehosprávanípocituvoľnenia.
Za normálnych okolností, ak človek vidí fotografiu usmrteného, raneného, skrvaveného, môžu sa v jeho
mimike objaviť emócie, ale nikdy, alebo skoro nikdy nie sú emócie tak silného charakteru, ako ich prejavil
obvinený pri vzhliadnutí tejto fotografie, vhodne to napovedalo o tom, že sa ho to vnútorne bytostne

dotýkalo, o to viac, keď počas celého rozhovoru sa snažil odosobniť od problému, ktorý bol predmetom
vyšetrovania, tento pohľad mu zrejme vrátil spomienky, alebo mohol mu vyvolať spomienky, ktoré
jednoducho emocionálne nebol schopný uniesť. Znalec skonštatoval, že u obžalovaného suicidálne
tendencie nezistil, známky ľútosti, prípadne sebareflexie vo vzťahu k tomu, čo sa stalo nebohému M.
H. pri jeho vyšetrení u obžalovaného absentovali, dá sa pripustiť, že celé jeho konanie bolo motivované

afektívnym správaním, pretože udalosti, ktoré tomuto celému predbiehali, boli v podstate konfrontáciami
o vzájomných vzťahoch, jeho emocionalita je nezrelá, infantilná, labilná, afekt v tomto smere zohral
svoju úlohu. Skratové jednanie obžalovaného by bolo vtedy, ak by pri hádke zobral nôž a bezprostredne
pichol, toto všetko sa však odohralo s určitým časovým odstupom, t.j. predchádzali tieto stretnutia, ktorétam boli, jeho odchod, následne chodenie autom, vlastne aj vyhľadávanie tej situácie, kedy usmrtený
so svedkom išli domov, kedy došlo k zrazeniu autom, z čoho usudzuje, že konanie obžalovaného bolo
plánovité z jeho strany. V motivácii konania obvineného zohral svoju úlohu jeho aktuálny psychický

stav, sprevádzaný pocitmi ľútosti, prehry, sklamania, osamelosti a nepochopenia, nedá sa vylúčiť pocit
žiarlivosti a z toho plynúca potreba sa osobe, ktorá toto všetko spôsobila nejakým spôsobom odplatiť.
Resocializačná prognóza, napriek tomu, ak tento skutok mu bude dokázaný, nemusí byť u obvineného
zlá, za podmienok, že sa dostane do prostredia, v ktorom mu budú opätované ním vyžadované vzťahy,
citová náklonnosť a nájdenie určitej psychickej stability, za týchto okolností prognóza ďalšieho vývoja

osobnosti môže byť skôr pozitívnejšia. Vo vzťahu k záverom znaleckého posudku znalca Doc. PhDr.
Skorodenského, CSc. znalec PhDr. Čížek uviedol, že pri tomto posudku ho zarazilo, že diagnostiku
obvineného robila interná doktorandka, ktorá nemá atestáciu z odboru klinickej psychológie, ale nevie
to presne, to znamená, že nemá ani dostatočné klinické skúsenosti s diagnostikovaním tak závažných
prípadov i keď rieši psychodiagnostiku. Osobne by len čisto na základe použitia dotazníkových metód
nikdy nerobil tak hĺbkové závery, ale v podstate tieto sa stotožňujú so závermi jeho znaleckého posudku.

K tomu, čo znalec Doc. Skorodenský CSc. uvádza k jeho posudku, že použil zastaralé metódy s
diskutabilnou reliabilitou pochádzajúce z 30 - tych rokov minulého storočia znalec uviedol, že aby tieto
techniky klinicky psychológ atestovaný dokázal aplikovať v praxi, je potrebné psychologické nadanie,
značná odborná erudovanosť a i keď je pravdou, že Rorschachova technika pochádza z 30 - tych
rokov minulého storočia, tak, ako uvádzajú mnohé odborné kruhy, zatiaľ je to neprekonaná technika

pri objektívnej diagnostike osobnostných čŕt človeka, ak je potrebné sa dopátrať objektívnych záverov.
Metódami zisťovania osobnostnej štruktúry sú použité testové metódy psychodiagnostiky, ale metódou
je aj samotný rozhovor znalca s osobou, u ktorej sa vykonáva znalecké dokazovanie, pričom ako
znalec odborník sa nikdy nemôže opierať o „suchú aplikáciu“ dotazníkov, v podstatnej miere zohráva
rolu pri záveroch jeho znaleckého posudku aj rozhovor s osobou, pozorovanie jeho správania, jeho

emočné prejavy, je tam celý sled udalostí, ktoré znalec pri takomto znaleckom dokazovaní vykonáva
a pozoruje. Nikdy nedávajú podpisovať to, z čoho si robia záznamy, záznamy robia doslova z toho,
čo sa hovorí, čo potom uvádza aj v samotnom znaleckom posudku a všetky diagnostické aplikácie,
ktoré boli prevedené, sú uložené v spisovej dokumentácii, ktorú ako znalec má k dispozícii na základe
výsledkov, z ktorých potom aj robí závery svojho znaleckého posudku. Rorschachov test sa robí,

tak, že sa ukáže tabuľka, najprv vyšetrovaná osoba sa pozerá na tabuľku, ktorú dostane do ruky s
inštrukciou, čo má robiť, psychológ zaznamenáva pritom čas odkedy sa osoba na tabuľku pozrela,
teda čas jeho prvej reakcie, zaznamenáva si potom jeho presné, detailné odpovede, zaznamenáva
rotáciu tabuľku, to je celý postup diagnostiky, na záver samotné vyhodnotenie, analýza výsledkov a
vyhodnocujú sa štatisticky jednotlivé údaje, ktoré sú tam, testy sa nepodpisujú. Vyšetrenie vykonával

sám, znalcom z odboru psychológie, odvetvia klinickej psychológie je zhruba 30 rokov, postupy pri jeho
psychologickom vyšetrení boli štandardné, postupuje tak stále, všetky aplikácie testov boli s platnou
úpravou v súlade, tieto testy používa pri bežnej diagnostickej praxi. Platná právna úprava a odborná
prax pri vykonávaní vyšetrenia zvukový záznam, audiovizuálne záznamy, prípadne podpisovanie testov
vyšetrovaným nevyžaduje. Keď vo vzťahu k správaniu obžalovaného voči poškodenému použil slovo

odplata, chcel tým v podstate len zjemniť slovo pomsta, v danej chvíli to vnímal skoro ako synonymum,
len použil iný výraz.

Znalec Doc. PhDr. Miroslav Skorodenský CSc. na hlavnom pojednávaní uviedol, že na požiadanie
obhajcu JUDr. M. vypracoval znalecký posudok č. 3/2013 na obžalovaného. B. obžalovaného meraný

neverbálnym intelektným testom sa u menovaného nachádza v priemere, t.j. IQ okolo 100, pamäť nie je
narušená ani v jednej zo svojich fáz, teda zapamätanie je u neho v úplnej norme. Osobnostný dotazník
EPQR poukazuje na geneticky vulnerabilnú - predisponovanú, vysoko neurolabilnú - emocionálne
nestabilnú osobnosť s primeraným skóre psychoticizmu a zvýšeným skóre v osobnostných typoch,
návykovosť a antisociálne správanie, dotazník má novú verziu EPQR z roku 1992, tam je antisociálne

správanie popísané ako kriminalita. Nemá tendenciu dávať sociálne žiadajúce odpovede, je sociabilný,
má rád spoločnosť, potrebuje okolo seba veľa ľudí, s ktorými komunikuje, je aktívny, niekedy „stráca
nervy“ a nekontroluje svoje pocity. Je silne emotívny, neprimerane silno reaguje na všetky druhy
podnetov a po intenzívnom citovom zážitku je preňho ťažké znovu nadobudnúť rovnováhu, upokojiť sa.
V dôsledku týchto silných emócií môže byť iracionálny, je rigidný, je zároveň výrazný extrovert, má skony

k precitlivenosti, je nepokojný, vzrušivý a môže byť aj agresívny. Znalec ďalej udáva, že v druhej časti
osobnostného dotazníka EPQR, teda v dotazníku IVE poukazuje na výraznú empatiu obžalovaného,
tento je výrazne empatický, má mierne zvýšenú impulzivitu a primeranú dobrodružnosť, rád riskuje, je
na hrane, menovaný dosiahol zvýšené hodnoty v škálach fyzicky nezameranej agresie, celkový faktoragresivity bol zvýšený a faktor hostility, teda všeobecného nepriateľstva bol primeraný, vo všeobecnosti
neprejavuje nepriateľstvo voči ľuďom. Z dotazníka SCL 106, ktorý meria 10 psychopatologických škál
vyplýva vysoké skóre z týchto 10 - tich škál, teda skóre, ktoré je už psychopatologické, tendencia k

poruche, škála obsesie a kompulzie, tam dosiahol psychopatologické hodnoty, interpersonálna citlivosť,
ďalšia škála, v ktorej je zvýšená psychopatologická tendencia, bola zvýšená škála depresie. Vo
všeobecnosti obžalovaný nemá tendenciu dávať sociálne žiaduce odpovede, lži skóre je primerané,
skreslenia, ktoré boli v priebehu inkriminovaného dňa pripisuje úzkostnému ladeniu počas vyšetrenia
k samotnej udalosti, ku ktorej sa vlastne on odmietol vyjadriť. Charakter trestného činu a spôsob jeho

vykonania zodpovedá zisteným psychickým charakteristikám, všeobecná aj špecifická vierohodnosť
výpovede, teda toho kritického dňa je znížená. Čo sa týka k metodikám a zisteniam znalca PhDr. Čížeka,
k tomu znalec uviedol, že EOD vzniklo v roku 1957 a EPQR je z roku 1992 a robil ho Eysen, psychológ
svetového mena, EOD nemeria psychoticizmus, nemeria návykovosť a kriminalitu, kdežto EPQR meria
návykovosť a kriminalitu, čo je trošku rozdiel. Na základe uvedených skutočností odporúča komplexné
psychiatrické vyšetrenie obžalovaného so zameraním na úzkostné poruchy, pretože predpokladá reálnu

možnosť následnej úspešnej resocializácie. Znalec skonštatoval, že videl vyšetrenie MUDr. Caisovej
a MUDr. Medveckej, kde sa uvádza, že v čase vyšetrenia G. R. nejavil známky duševnej poruchy,
osobne sa nesmie vyjadriť k duševnej poruche, ale má k dispozícii dotazník SCL 106, z ktorého môže
odporučiťtakétotendencie.KvyšetreniuobžalovanéhoprizvalajPhDr.I.PhD.,ktoránerobilavyšetrenie,
ale bola pri ňom prítomná a sledovala behaviorálne prejavy správania. Znalec ďalej skonštatoval, že

si nemyslí, že u obžalovaného išlo o impulzívny čin, ale tie emócie dozrievali, nebolo to náhodné,
impulzívne, skratové konanie. Obžalovaný sa k skutku počas vyšetrenia pred ním nevyjadril, podkladom
pri vypracovaní znaleckého posudku bol spis, ktorý mu dal zadávateľ, teda pán obhajca, v čase,
keď spis preberal mal istotu, že mal k dispozícii celý spisový materiál, zadávateľ mu oznámil, že mu
poskytol celý vyšetrovací spis a na základe týchto podkladov vypracoval znalecký posudok. Účasť

doktorandky pri vyšetrení spočívala v tom, že sedela, pozorovala a zapisovala prejavy obžalovaného,
lebo psychomotorický prejav niekedy znamená viac pre diagnostiku ako verbálna výpoveď posudku,
na strane 9 znaleckého posudku je pozorovanie, z ktorého vychádzal, teda z jej poznámok, k inému
podklady neposkytla, prizval ju iba na pozorovanie, ani s ňou závery nekonzultoval. Motiváciou konania
obžalovaného bola emocionálna nestabilita, teda komplex, súbor, súhrn emocionálnych a kognitívnych

podnetov, pohnútok, ktoré sa počas toho obdobia, kedy sa oni stretávali a kedy sa celá tá dráma
odohrala, stali, určite v rámci tohto komplexu emocionálne zložitých vnútorných procesov obžalovaného
by sa mohlo nájsť niečo, čo by súviselo s tým, že sa chcel pomstiť, alebo vyrovnať s tým človekom,
ale nie je to také jednoznačné, ako my chápeme, teda slovo žiarlivosť alebo pomstychtivosť. Vzťah
obžalovaného a poškodeného by popísal ako nejaké zvláštne priateľstvo.

Zo zápisnice o výsluchu svedka W. D. z prípravného konania vyplýva, že sa k skutku nevedel vyjadriť,
obžalovaného pozná zo základnej školy, boli priateľmi. Obžalovaný R. mu hovoril, že berie tabletky proti
agresivite, ich názov však neupresnil. Uviedol, že nevedel či má obžalovanému veriť, nakoľko mal z
neho kedykoľvek pocit, že obžalovaný nehovorí pravdu.

Zo zápisnice o výsluchu svedka G.. H. H. z prípravného konania vyplýva, že sa k skutku nevedel
vyjadriť, v predmetný deň s obžalovaným nebol ani v osobnom, ani v telefonickom kontakte, stretávajú
sa len sporadicky, keďže už má vlastnú domácnosť. S obžalovaným nemal žiadne konflikty, nevidel ho
brať žiadne lieky, vo vzťahu k dievčatám bol obžalovaný galantný, nebol agresívny. Nevšimol si, aby v

osobnom motorovom vozidle zn. Suzuki Vitara bola odložená nejaká zbraň.

Zo zápisnice o výsluchu svedkyne K. R., sestry obžalovaného, z prípravného konania vyplýva, že sa
k skutku nevedela vyjadriť, v predmetný deň v osobnom kontakte s obžalovaným nebola. Uviedla, že
v čase okolo XX.XX hod. jej volal M. H. a dal jej k telefónu obžalovaného, keďže tento nemal pri sebe

telefón. S obžalovaným sa rozprávala, ten jej povedal, že sú s M. kamaráti, čo ju prekvapilo, obaja boli
v úplnej pohode, smiali sa do telefónu. Z M. hlasu počula, že tento už má vypité, nakoľko pomalšie
komunikoval. Neskôr jej ešte raz zavolal M., pričom obžalovaného už pri ňom nepočula. Nevšimla si,
aby v osobnom motorovom vozidle zn. Suzuki Vitara bola odložená nejaká zbraň, obžalovaný nevlastnil
ani plynovú zbraň.

Zo zápisnice o výsluchu svedka F. R. z prípravného konania vyplýva, že pracuje ako vodič - záchranár,
pričom dňa X.X.XXXX v čase okolo XX.XX hod. boli vyslaní krajským operačným strediskom na výjazd
do E. oproti mestskému kúpalisku. Po príchode na miesto videl, že tam boli policajti a zakrvavený mladýmuž, ktorý mal zakrvavené ruky a tvár. V kríkoch pred policajným vozidlom stálo vozidlo Suzuki Vitara,
trojdverové, tmavej farby. Kolegovia chlapca ošetrovali v ambulantnej časti vozidla, on zostal sedieť na
mieste vodiča, nevie o čom sa rozprávali, keďže nebol pri nich prítomný, všimol si však, že chlapec

mal zvláštny, neprítomný pohľad. Taktiež nevie ako bol chlapec oblečený, vie len, že mal zakrvavené
tričko, ktoré bolo následne zaistené. V E. sa zdržali približne polhodiny a následne odviezli chlapca na
ošetrenie do D., kde ho odovzdali službukonajúcemu lekárovi.

Zo zápisnice o výsluchu svedkov práp. C. D. a práp. G. W. z prípravného konania zhodne vyplýva,

že zo X.X. na X.X.XXXX vykonávali hliadkovú službu a v čase okolo XX.XX hod. dňa X.X.XXXX boli
operačným dôstojníkom vyslaní k monobloku v D. s tým, že sa tam nachádza osoba menom R., ktorú
je potrebné eskortovať na psychiatrické oddelenie, do H. G. a na OO PZ Prešov - juh. Počas cesty s
uvedenou osobou nenadväzovali verbálny kontakt. Po príchode do H. G. sa ich len opýtal, že prečo ho
tam vezú, keď bol prepadnutý v E., počas celej cesty pôsobil kľudným dojmom.

Zo zápisnice o výsluchu svedkyne splnomocnenkyne poškodeného JUDr. B. R. z prípravného konania
vyplýva, že je právničkou Všeobecnej zdravotnej poisťovne, k uvedenému skutku sa nevie vyjadriť,
pripája sa k trestnému stíhaniu a uplatňuje si škodu vo výške 3,55 €, ktorá vznikla v súvislosti s
poskytnutím zdravotnej starostlivosti M. H..

Zo zápisnice o výsluchu svedka C. M. z prípravného konania vyplýva, že inkriminovaného dňa cca o
XX.XX hod. G. G. zvonil na zvonček pri ich bráne, pričom kričal „pomoc, pomoc“, preto sa obliekol a
vybehol za ním vonku a tento mu povedal, že spoločne s M. H. ich zrazilo auto a nevie nájsť M.. Následne
na to on vzal svoje motorové vozidlo a spolu išli na miesto, ktoré označil G., cesta k miestu im trvala
asi jednu minútu. Na danom mieste začali hľadať M., hľadali ho asi 5 - 10 minút, a keďže ho nenašli išli

za ním domov, či náhodou nie je už doma. Cesta autom trvala asi 2 minúty, G. búchal na dvere domu,
načo vyšla M. mama. Nevedel o čom sa rozprávali, pričom približne po 5 - 10 minútach prišli pred dom
policajti, ktorí sa dopytovali čo sa stalo. G. im odpovedal, že ich zrazil čierny džíp a že pozná toho, kto ich
zrazil. G. G. pôsobil vystrašene, bol v šoku, ale rozprával zrozumiteľne, nepôsobil, akoby mal byť pod
vplyvom alkoholu. Následne policajti vzali do auta G. a M. mamu a išli opäť na miesto zrážky, on išiel za

nimi na svojom aute. Opätovne začali prehľadávať okolitý priestor, kde asi až po polhodine G. spoločne
s M. mamou objavili M. telo. Policajti skontrolovali či dýcha a zavolali záchrannú službu. Po príchode
záchranky a po skontrolovaní životných funkcií M., ohliadajúci lekár skonštatoval smrť. Následne na to
z miesta odišiel a nevie čo sa dialo potom.

Zo znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ, č. PPZ-KEU-KE-EXP-2012/2514
zo dňa 4.9.2012 vyplýva, že poškodené predmety: čierny plastový úlomok vonkajších rozmerov približne
265x28x14 mm s hrúbkou materiálu plastu približne 2 mm (predmet č. 1), plochý čierny plastový úlomok
vonkajšíchrozmerovpribližne35x16x2mmshrúbkou2mm(predmetč.2),lesklýčiernyplastovýúlomok
so zaobleným tvarom vonkajších rozmerov približne 41x20x9 mm s hrúbkou materiálu plastu max.

3 mm (predmet č. 12), poškodený čierny plastový držiak evidenčného čísla vozidla, ktorého niektoré
časti sú odlomené a chýbajú o vonkajších rozmeroch približne 53x13,5x1,4 cm s označením 1/TP-
OSV/98 (predmet č. 23) sú vhodné na expertízne skúmanie za účelom identifikácie pôvodného celku.
U predmetov č. 1, 2 a 23 bola zistená jednoznačná zhoda, tieto tvorili pred rozlomením jeden celok.
Úlomok predložený ako predmet č. 12 je druhovo odlišný od ostatných predmetov.

Zo znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ, č. PPZ-KEU-KE-EXP-2012/2514
zo dňa 7.9.2012 vyplýva, že predmety: zaistená „in natura“ pánska kúpeľňová obuv - šľapka čiernej farby
(predmet č. 8), zaistená „in natura“ pánska kúpeľňová obuv - šľapka čiernej farby (predmet č. 9), zaistená
„in natura“ pánska kúpeľňová obuv - šľapka čiernej farby so vzorom (predmet č. 10), trasologická stopa

zaistená fotograficky a zároveň odliatím a predložená na sadrovom odliatku z bahenného nánosu pod
mostom (predmet č. 34), kúpeľňová obuv - šľapka osoby G. G. (predmet č. 39), zaistená a predložená
obuv obžalovaného G. R. (predmety č. 57 a 58), sú upotrebiteľné k expertíznemu skúmaniu. Vzájomným
porovnaním zaistenej trasologickej stopy s predloženou obuvou obžalovaného R. bola zistená zhodnosť
vo vzore a rozmere podošvy obuvi, na základe čoho je možné konštatovať, že táto stopa bola vytvorená

podošvami obuvi obžalovaného G. R..

Zo znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ, č. PPZ-KEU-KE-EXP-2012/2514
zodňa12.9.2012vyplýva,ženaznaleckéskúmaniebolipredloženépredmety,naktorýchboladokázanáprítomnosť ľudskej krvi. Bola vykonaná DNA analýza, z ktorej vyplýva, že DNA sa zhoduje s profilom
porovnávanej vzorky označenej M. H., G. R. a G. G..

Zo znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ, č. PPZ-KEU-KE-EXP-2012/2514
zo dňa 12.9.2012 vyplýva, že predmety: daktyloskopická stopa zaistená z predných dverí vodiča v
strede pod oknom zvonku motorového vozidla zn. Suzuki Vitara SLX, ev. č. PO-910CF (predmet č.
26), daktyloskopická stopa - zaistená z predných dverí vodiča v oblasti zámku z vonkajšej strany
motorového vozidla zn. Suzuki Vitara SLX, ev. č. PO-910CF (predmet č. 28) sú neupotrebiteľné k

skúmaniu. Predmety: odtlačky svedka G. G. (predmet č. 46), odtlačky obžalovaného G. R. (predmet
č. 55), odtlačky nebohého M. H. (predmet č. 61) sú vhodné k skúmaniu. Daktyloskopické odtlačky
obžalovanéhoG.R.bolispracovanéazaradenévdatabázesystémuAFIS,pričomnebolazistenážiadna
vzájomná zhodnosť so stopami zaradenými v zbierke neobjasnených prípadov a v databáze systému
AFIS.

Zo znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ, č. PPZ-KEU-KE-EXP-2013/205
zo dňa 14.2.2013 vyplýva, že predmety: foto č. 40 a 41 zaistené fotograficky a predložené na CD
nosiči s digitálnymi fotografiami a foto č. 57 až 64 zaistené fotograficky a predložené na CD nosiči
s digitálnymi fotografiami OMV zn. Suzuki Vitara (predmety č. 57 až 64) sú vhodné k skúmaniu.
Vzájomnýmporovnanímstopypopneumatikenafotografiáchč.40a41spneumatikaminamontovanými

na prednej náprave továrenskej značky GOOD-YEAR továrenským označením Wrangler HP (foto č.
57, 58, 63 a 64) bola zistená zhoda dezénu behúňa plášťa pneumatiky. Na základe toho je možné
konštatovať, že stopa na fotografiách č. 40 a 41 mohla byť vytvorená pneumatikami prednej nápravy
motorového vozidla Suzuki Vitara EVČ: D.
Zo znaleckého posudku Ing. E. H., znalca z odboru elektrotechnika, odvetvie Riadiaca technika,

výpočtová technika (hardware), Odhad hodnoty elektrotechnických zariadení a elektroniky, Počítačové
programy (software), zapísaného v zozname znalcov MS SR, zo dňa XX.X.XXXX, č. 4/2013 vyplýva, že
predložené telefóny zn. Nokia C2-02 zaistený z ľavého vrecka nebohého M. H. a Nokia 1208 zaistený
v Sabinove v trávnatom poraste pri moste pri mestskom kúpalisku boli funkčné a vhodné na znalecké
skúmanie. Z uvedených mobilov boli zistené a zaistené výpisy prichádzajúcich telefonických hovorov,

volaných čísel, SMS správ a MMS správ, z ktorých je zrejmé, že z telefónu Nokia 1208 bol dňa X.X.XXXX
v čase o XX:XX hod. vykonaný hovor na tel. č. +XXXXXXXXXXXX, ktoré v tom čase používal M. H.. V
uvedených mobilných telefónoch neboli nájdené iné konkrétne údaje súvisiace s vyšetrovanou trestnou
vecou.

Zo znaleckého posudku Ing. Jána Sabóa, znalca z odboru cestná doprava, zapísaného v zozname
znalcov MS SR, zo dňa 26.1.2013, č. 4/2013 vyplýva, že obžalovaný G. R. svojím motorovým vozidlom
zn. Suzuki Vitara JLX, 1,6 benzín mohol prejsť z cesty tretej triedy č. XXXXXX (za zákrutou v smere na
O. pri objekte spoločnosti B. H. G.) k mestskému kúpalisku v E. v čase okolo XX:XX hod. - XX:XX hod., a
to cez: a) H. G., O., E. alebo b) O., A., E.. Po analýze priebehu cesty v technicky možných smeroch jazdy

s poukázaním na dobu jazdy v nočných hodinách v čase XX:XX až XX:XX hod., suchý povrch cesty,
kvalitu povrchu jednotlivých ciest, je pri priemerne skúsenom vodičovi a vozidle zn. Suzuki Vitara JLX
1,6 s vylúčením zákonných obmedzení o maximálne povolenej rýchlosti jazdy v jednotlivých úsekoch
cesty možné potvrdiť, že na prekonanie úseku cesty H. G., O., E. je potrebný čas minimálne 4 minúty
46 sekúnd (asi 5,6 km) a na prekonanie úseku cesty H. G., O., A., E. je potrebný čas minimálne 5 minút

45 sekúnd (7,4 km).

Zo zápisnice o previerke výpovedí na mieste s fotodokumentáciou vyplýva, že dňa X.X.XXXX v čase o
XX.XX hod., za prirodzeného osvetlenia a teplote 28° C bola v obci H. G. vykonaná previerka výpovede
poškodeného G. G..

Zo zápisnice o vykonaní prehliadky iných priestorov alebo pozemkov s fotodokumentáciou vyplýva, že
dňa X.X.XXXX bola vykonaná prehliadka v motorovom vozidle zn. SUZUKI Vitara SLX, ev. č. D. čiernej
farby, stav tachometra: 77.568 km, ktoré vozidlo sa nachádzalo v lesoparku H. v E. pri rieke F. cca 10
metrov od hlavnej cesty oproti Mestskému kúpalisku, z ktorého boli odňaté veci: držiak na evidenčné

číslo, biologická stopa - kvapka červenej farby rozmerov 1x1 mm, biologická stopa na čelnom skle -
škvrna nepravidelného tvaru o rozmere 25x10 cm, daktyloskopická stopa, biologická stopa - červená
škvrna nerovnomerného tvaru o rozmere 20x10 mm, daktyloskopická stopa, biologická stopa - červená
škvrna nerovnomerného tvaru o rozmere 60x10 mm, biologická stopa - červená škvrna nerovnomernéhotvaru o rozmere 180x10 mm, biologická stopa - červená škvrna nepravidelného tvaru o rozmere 50x80
mm - v strede operadla.

Zo zápisnice o rekonštrukcii s fotodokumentáciou vyplýva, že dňa X.XX.XXXX o XX.XX hod. v H. G. na
ceste III. triedy č. XXXXXX v smere jazdy od obce H. G. do obce O., vedľa objektu spoločnosti B. H.
G. bola vykonaná rekonštrukcia za účelom napodobnenia situácie, okolností a spôsobu, za ktorých bol
dňa X.X.XXXX spáchaný trestný čin, pri ktorom bol usmrtený M. H., a to na základe výpovede svedka
G. G., ktorý uviedol, že obžalovaný G. R. je G. z I. a vozidlo, ktoré je prítomné na rekonštrukcii je to,

na ktorom jazdil.

Zo zápisnice o vyšetrovacom pokuse s fotodokumentáciou vyplýva, že dňa X.XX.XXXX o XX.XX hod. v
H. G. na ceste III. triedy č. XXXXXX v smere jazdy od obce H. G. do obce O., vedľa objektu spoločnosti B.
H. G. bol vykonaný vyšetrovací pokus za účelom objasnenia mechanizmu vzniku spôsobených zranení
nebohého M. H. a svedka G., poškodenia motorového vozidla, preverenia zmyslov, konkrétne zraku

svedka G., zistenie času od vyjdenia z motorového vozidla, cez spáchanie skutku až po nastúpenie do
motorového vozidla a zistenie a upresnenie času, ktorý uplynul pri prekonaní vzdialenosti svedkom G.
od miesta spáchania skutku po privolanie pomoci, za prítomnosti prokurátora, obhajcu obžalovaného,
znalcov, figurantov a nezúčastnenej osoby. Znalci MUDr. Kállay a Ing. Viňanský uviedli, že je veľmi málo
pravdepodobné až vylúčené, aby niektoré z tiel dopadlo na čelné sklo motorového vozidla, pričom podľa

vyjadrenia znalca Ing. Viňanského čelné sklo motorového vozidla bolo rozbité iným predmetom ako je
ľudské telo. Zároveň bol pokusom nameraný čas pri vychádzaní z motorového vozidla, spáchaní 50
bodnorezných rán a vychádzaní obžalovaného z priekopy, ktorý bol 35,7 sekúnd a čas, ako aj spôsob
behu svedka G. z miesta spáchania skutku po privolanie pomoci v trvaní 3 min. a 27,6 sekúnd.

Zo zápisnice o vyšetrovacom pokuse s fotodokumentáciou vyplýva, že dňa XX.X.XXXX o XX.XX hod. bol
v H. G. na ceste III. triedy č. XXXXXX v smere jazdy od obce H. G. do obce O., vedľa objektu spoločnosti
B. H. G. vykonaný vyšetrovací pokus za účelom zmerania vzdialenosti, ktorú prešiel s poraneniami
nebohý M. H., ako aj vzdialenosti od nájdenia jeho tela po objekt B., za prítomnosti prokurátora,
obžalovaného, obhajcu obžalovaného, znalca MUDr. Kállaya a nezúčastnenej osoby. Vyšetrovacím

pokusom bola nameraná celková dĺžka od miesta nájdenia čepele v kaluži krvi pochádzajúcej od
nebohého H. po miesto nájdenia jeho tela, ktorá predstavovala 90 m a celková vzdialenosť od miesta
nájdenia tela nebohého po objekt B. je 99,5 m.

Z uznesenia o vrátení veci zo dňa XX.X.XXXX, ČVS:ORP-845/1-OVK-PO-2012 vyplýva, že svedkovi G.

G. boli vrátené veci, ktoré boli zaistené pri ohliadke miesta činu dňa X.X.XXXX, nakoľko tieto pre ďalšie
konanie už nie sú potrebné a neprichádza do úvahy ich prepadnutie alebo zhabanie a nie je pochybnosť
o práve svedka na tieto veci.

Zo správ mobilných operátorov Orange Slovensko, a.s., Slovak Telekom, a.s, a Telefónica O2 Slovakia,

s.r.o., ako aj z výpisov hovorov vyplývajú uskutočnené telefonické hovory z tel. č. XXXXXXXXXXXX
(zákazník K. R.).

Zo zápisnice o prehliadke tela obžalovaného s fotodokumentáciou vyplýva, že dňa X.X.XXXX o XX.XX
hod. a o XX.XX hod. bola vykonaná prehliadka tela obžalovaného G. R., pri ktorej bol odobratý biologický

materiál.

Zo zápisnice o prehliadke tela s fotodokumentáciou vyplýva, že dňa X.X.XXXX o XX.XX hod. a o XX.XX
hod. bola vykonaná prehliadka tela svedka G. G., pri ktorej bol odobratý biologický materiál.

Zo zápisnice o vydaní veci zo dňa X.X.XXXX, ČVS:ORP-845/1-OVK-PO-2012, ako aj z
fotodokumentácie k nej vyplýva, že obžalovaný G. R. dobrovoľne vydal veci pre účely trestného konania.

Zo zápisnice o zaistení veci, zo zápisnice o prevzatí zaistenej veci, ako aj z fotodokumentácie zaistenej
veci vyplýva, že dňa X.X.XXXX o XX.XX hod. bola od F. R., pracovníka spoločnosti FALCK E. zaistená

vec - 1 ks čierne tričko, ktorá bola následne toho istého dňa o XX.XX hod. prevzatá npor. G.. G. I.,
starším inšpektorom OVS ODI D..Zo zápisníc o vydaní vecí zo dňa X.X.XXXX, ČVS:ORP-845/1-OVK-PO-2012 vyplýva, že svedok G. G.,
znalec MUDr. Dalibor Kállay, obžalovaný G. R. vydali veci pre potreby trestného konania.

Zo zápisnice o obhliadke miesta činu s fotodokumentáciou zo dňa X.X.XXXX, ČVS:ORP-845/1-OVK-
PO-2012 vyplýva, že dňa X.X.XXXX v čase od XX.XX hod. do XX.XX hod. bola vykonaná obhliadka
miesta činu: cesty III. triedy č. XXXXXX v smere jazdy od obce H. G. do obce O., vedľa objektu
spoločnosti B. H. G., pri ktorej boli zistené vecné, trasologické a biologické stopy.

Zo zápisnice o obhliadke miesta činu s fotodokumentáciou zo dňa X.X.XXXX, ČVS:ORP-845/1-OVK-
PO-2012 vyplýva, že dňa X.X.XXXX v čase od XX.XX hod. do XX.XX hod. bola vykonaná obhliadka v
meste E., v trávnatom poraste pri moste pri mestskom kúpalisku, pri rieke F., kde bola zaistená vecná
stopa - mobilný telefón čiernej farby zn. Nokia, nezisteného typu, výrobného čísla a IMEI, na ktorom sú
viditeľné červené škvrny.

Zo zápisnice o dodatočnej obhliadke miesta činu s fotodokumentáciou zo dňa X.X.XXXX,
ČVS:ORP-845/1-OVK-PO-2012 vyplýva, že v čase od XX.XX hod. do XX.XX hod. dňa X.X.XXXX bola
vykonaná dodatočná obhliadka miesta činu - križovatky H. G. - B. v smere na obec O., kde došlo k
zrážke motorového vozidla zn. Suzuki Vitara ev. č. D. s chodcom, pri ktorej boli zaistené vecné stopy.

Zo zápisnice o dodatočnej obhliadke miesta nálezu vozidla s fotodokumentáciou zo dňa X.X.XXXX,
ČVS:ORP-845/1-OVK-PO-2012 vyplýva, že v čase od XX.XX hod. do XX.XX hod. dňa X.X.XXXX
v Lesoparku H., E., oproti mestskému kúpalisku bola vykonaná dodatočná obhliadka miesta nálezu
vozidla, pri ktorej bola zaistená trasologická stopa.

Zo zápisnice o obhliadke motorového vozidla s fotodokumentáciou vyplýva, že dňa XX.X.XXXX o XX.XX
hod. bola vykonaná obhliadka osobného motorového vozidla zn. Suzuki Vitara, ev. č. D.
Zo zápisnice o obhliadke s fotodokumentáciou vyplýva, že dňa XX.X.XXXX o X.XX hod. bola vykonaná
obhliadka časti vodného toku rieky F., ako aj jej užšieho okolia - v meste E. pod mostom nad riekou F.,
vedúcim zo E. v smere na A., za účelom hľadania rukoväte noža s negatívnym výsledkom.

Z prepisu telefonického hovoru zo dňa XX.X.XXXX vyplýva, že dňa X.X.XXXX o XX.XX.XX hod. volal
na tiesňovú linku 112 obžalovaný G. R., ktorý oznámil krádež auta, ako aj jeho napadnutie.

Z prepisu telefonického hovoru zo dňa XX.X.XXXX je zrejmé, že dňa X.X.XXXX o XX.XX.XX hod. volala

na tiesňovú linku 158 pani M., ktorá oznámila dopravnú nehodu.

Z rozhodnutia o oslobodení od povinnosti mlčanlivosti zo dňa XX.X.XXXX, č. SITB-
OB4-2012/001643-003 vyplýva, že nstržm. G. T., nstržm. G. O., práp. G. W., práp. C. D., práp. Bc. F.
R. a nstržm. C. Y., príslušníci policajného zboru, boli oslobodení od povinnosti mlčanlivosti v trestnej

veci vedenej pod sp. zn. ČVS:ORP-845/1-OVK-PO-2012 pre obzvlášť závažný zločin vraždy podľa §
145 ods. 1 Trestného zákona.

ZvýsledkovtoxikologickýchvyšetrenívykonanýchÚradompredohľadnadzdravotnoustarostlivosťouzo
dňa XX.X.XXXX, č. ÚDZS-27566/2012/810 vyplýva, že vo vzorke krvi M. H. bola stanovená koncentrácia

etylalkoholu 2,65g/kg (‰). Skúška na prítomnosť omamných a psychotropných látok bola negatívna.

ZvýsledkovtoxikologickýchvyšetrenívykonanýchÚradompredohľadnadzdravotnoustarostlivosťouzo
dňa XX.X.XXXX, č. ÚDZS-27566/2012/810 vyplýva, že vo vzorke krvi G. R. bola stanovená koncentrácia
etylalkoholu0,00g/kg(‰).Prítomnosťdrog,akoajliečivvovzorkemočubolanegatívna,okremnikotínu.

Zo záznamu o zhodnotení zdravotného stavu osoby vypracovanou Záchranou službou L. vyplýva, že
M. H. utrpel zranenia, na základe ktorých bol diagnostikovaný exitus letalis.

ZlekárskychsprávtraumatologickejpohotovostnejslužbyapsychiatrickejpohotovostnejslužbyFNsPD.

zo dňa X.X.XXXX vyplýva, že G. R. bol uvedeného dňa privezený RZP v doprovode polície na vyšetrenie
za účelom umiestnenia v CPZ.Z lekárskej správy traumatologickej pohotovostnej služby FNsP D. zo dňa X.X.XXXX vyplýva, že G. G.
bol uvedeného dňa ošetrený po tom, čo ho zrazilo auto.

Z opatrenia Krajskej prokuratúry Prešov zo dňa X.X.XXXX, č. KV 39/12-10 vyplýva, že prokurátor udelil
súhlas na pochovanie nebohého M. H..

Z úmrtného listu zapísaného v knihe úmrtí matričného úradu H. G., zväzok 2, ročník XXXX, strana XX,
pod por. č. 9 vyplýva, že dňa X.X.XXXX došlo k úmrtiu M. H..

Zo zápisu o dychovej skúške vykonanej dňa X.X.XXXX o XX.XX hod. vyplýva, že G. R. mal v uvedenom
čase v dychu 0,22 mg/l alkoholu. Z ďalších zápisov vykonaných toho istého dňa v čase o XX.XX hod. a
o XX.XX hod. vyplýva, že tieto merania boli s negatívnym výsledkom.

Z výtlačku facebookového profilu obžalovaného G. R. vyplýva, že obžalovaný mal obľúbené citáty:

„Smrť je riešením všetkých problémov, žiadny človek, žiadny problém“, „Útočte hneď! Útočte všade! A
keď neprejdete, znova útočte!“, „História nám dokazuje, že neporaziteľná armáda neexistuje“, „Neverím
nikomu, ani sám sebe“, Myšlienky sú nebezpečnejšie ako zbrane. Nenechali sme našim nepriateľom
zbrane, tak prečo by sme im mali nechať myšlienky?“, „Jediná skutočná sila vychádza z hlavne pušky“.

K osobe obžalovaného G. R. súd zistil, že obžalovaný je prihlásený k trvalému pobytu v obci I.,
pričom doposiaľ nebol prejednávaný komisiou pre verejný poriadok. Od X.X.XXXX je vo väzbe v ÚVV
a ÚVTOS Prešov. Správanie obžalovaného počas výkonu väzby nebolo v súlade so stanoveným
ústavným poriadkom, na podmienky výkonu väzby sa adaptoval s problémami, v cele a v osobných
veciachneudržiavalporiadoknapožadovanejúrovni.Obžalovanýboldvakrátdisciplinárnepotrestaný.V

dôsledku sebapoškodzovania bol eskortovaný do Nemocnice pre obvinených a odsúdených v Trenčíne,
kde bol hospitalizovaný na psychiatrickom oddelení. Počas pobytu v nemocnici neboli zaznamenané
žiadne negatívne poznatky. K príslušníkom ZVJS sa správa slušne, nezhody so spolubývajúcimi
nevyvoláva. Z výpisu z Ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra SR vyplýva, že od roku
2010 má obžalovaný evidovaný 1 priestupok proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb.

o priestupkoch v znení neskorších predpisov.

Z odpisu z registra trestov súd zistil, že obžalovaný G. R. doposiaľ nebol súdne trestaný.

Z dokladov predložených poškodenou A. H. vyplývajú náklady súvisiace s pohrebom nebohého M. H.,

ako aj náklady na vyhotovenie pomníka.

Zo zápisnice o prehliadke tela a obdobných úkonov nebohého M. H. s fotodokumentáciou vyplýva,
že dňa X.X.XXXX o XX.XX hod. vo FNsP J. A. Reimana Prešov, oddelenie patológie bola vykonaná
prehliadka tela nebohého M. H., kde pri pitve bola odobraná vzorka krvi nebohého a odobraté

daktyloskopické odtlačky prstov ľavej a pravej ruky.

Zo správy Centra pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie E. zo dňa XX.X.XXXX
vyplýva, že G. T., nar. XX.X.XXXX bol klientom centra od XX.X.XXXX pre poruchy učenia, znížené
rozumové schopnosti. Posledné vyšetrenie absolvoval dňa XX.XX.XXXX, z ktorého dôvodu sa nevedia

objektívne vyjadriť k vnímaniu, zapamätaniu si a reprodukovaniu prežitých udalostí menovaným zo dňa
X.X.XXXX až do jeho výpovedí v dňoch XX.X.XXXX a X.X.XXXX.

Zo správy riaditeľky Centra špeciálneho pedagogicko-psychologického poradenstva M., PaedDr. K.
M. zo dňa X.X.XXXX vyplýva, že zamestnanci centra, s ktorými sa jej podarilo telefonicky spojiť sa

nepamätajú na osobu G. T., jeho spis je založený v archíve, preto nie je schopná zodpovedať na zadané
otázky týkajúce sa svedka G. T..

Z obrazovo-zvukového záznamu z vykonanej rekonštrukcie vyplýva priebeh vykonanej rekonštrukcie
trestného činu vraždy nebohého M. H..

Zo zvukového záznamu telefonického hovoru k zločinu vraždy medzi obžalovaným G. R. a operačnými
pracovníkmi linky 158 a 112 vyplýva telefonický hovor obžalovaného R. na telefónne číslo 112
uskutočnený dňa X.X.XXXX o XX.XX.XX hod.Zo zvukového záznamu telefonického hovoru k zločinu vraždy medzi pani M. a operačným pracovníkom
linky 158 vyplýva telefonický hovor pani M. na telefónne číslo 158 uskutočnený dňa X.X.XXXX o

XX.XX.XX hod.

Na základe takto vykonaného dokazovania, po vyhodnotení dôkazov podľa svojho vnútorného
presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností, jednotlivo i v ich vzájomnej
súvislosti, dospel súd k záveru, že skutok sa stal, tento je trestným činom a spáchal ho obžalovaný G. R..

Obžalovaný G. R. je zo spáchania skutku usvedčovaný predovšetkým výpoveďou svedka poškodeného
G. G., ktorý podrobne popísal, ako sa v inkriminovaný deň v noci vracali s M. H. zo H. G. z baru L.
domov do O., keď počas toho začul za nimi prichádzajúce motorové vozidlo, ktoré najprv spomalilo a
potom pridalo, narazilo do nich, na čo ho odhodilo pred auto a odplazil sa na ľavú stranu cesty a M.
odhodilo na pravú stranu cesty, následne obžalovaný vystúpil z auta, išiel za M., ktorý na neho kričal: „ja

ce znam, ja znam kto ši“, mimo vozidla bol asi dve minúty, tak sa vrátil, nastúpil do vozidla, prešiel asi
20 metrov, otočil sa a odišiel smerom na H. G., pričom obžalovaného spoznal, lebo ho osvetlili svetlá
auta a videl ho aj keď sa tento do auta vracal, v tom čase ho poznal pod prezývkou G., v súčasnosti
vie, že ide o osobu G. R., s tým, že uvedené skutočnosti svedok poškodený počas konfrontácie s
obžalovaným uviedol obžalovanému priamo do očí, kde zároveň dodal, že potom, čo obžalovaný išiel

dole do priekopy počul M. H. kričať slová: „ja ce znam, ja znam kto ši“, ako aj, že keď išiel s M. po
krajnici, prišlo auto, ktoré do nich narazilo s tým, že obžalovaný išiel rovno, potom pribrzdil a stočil
volant. K námietkam obhajoby, že svedok poškodený G. uviedol policajtom, ktorí boli privolaní na miesto
skutku, že po náraze motorového vozidla obžalovaného bol v bezvedomí a až následne uviedol, že si
to vymyslel, z dôvodu, že sa obával o svoje zdravie, v bezvedomí nebol a opísal priebeh skutku tak,

ako ho vnímal, súd udáva, že ak by naozaj bol svedok poškodený G. po náraze motorovým vozidlom
obžalovaného v bezvedomí, nemohol by počuť, ako poškodený H. kričí na obžalovaného, že ho pozná,
pričom skutočnosť, že poškodený H. na obžalovaného takto kričal, vyplýva aj z výpovede samotného
obžalovaného. Výpoveď svedka poškodeného G. je čiastočne podporovaná aj výpoveďou svedkyne N.
L., ktorá uviedla, že raz, keď boli v krčme s M., volal jej obžalovaný, s tým, že mu dvihol M. a pýtal

sa ho, čo od nej chce, na čo mu obžalovaný povedal, že ho zabije, čo jej povedal M., pričom v tom
čase tam bol prítomný aj D. A., výpoveďou svedka C. T., ktorý uviedol, že v inkriminovaný večer stáli
pri Jednote v O. spolu s D. A. a ďalšími, ktorých si už nepamätá a videl ako sa G. premáva po O.
na svojom aute, ktoré malo byť osobné, čierne a D. A. povedal, že je to obžalovaný a aj on spoznal
jeho auto, lebo prešlo okolo nich, pričom prišlo z G., pred M. domom spomalilo, tak, aby vodič videl do

dvora, následne pohlo ďalej, otočilo sa a odišlo smerom na G., ako aj od D. A. vie, že obžalovaný sa
im mal vyhrážať, výpoveďou svedka D. A., ktorý uviedol, že vie o tom, že M. s obžalovaným volali, M.
dal telefón na hlasitý odposluch, kde G. M. povedal, že uvidí akých má on - G. kamarátov - basmanov,
že sa to M. dozvie, keď G. príde domov, s tým, že obžalovaný výslovne M. povedal, že ho zabije, ako
aj, že je pravdou, že mu N. povedala, že G. mu odkazuje, že odstráni najprv jeho, tak M. a nakoniec

T. a rovnako, že v inkriminovaný večer stáli pri Jednote v O. a fajčili, na čo v čase cca XX.XX hod.
až XX.XX hod. prišlo z G. do O. motorové vozidlo Suzuki Vitara tmavej farby, ktoré v tom čase užíval
obžalovaný, otočilo sa na zastávke, pol minúty - minútu stálo pred M. domom a následne odišlo na H.
G., pričom z týchto výpovedí vyplýva, že obžalovaný už aspoň v hrubých rysoch pojal úmysel usmrtiť
poškodeného H. a zároveň, že v inkriminovaný večer opakovane zisťoval, či sa M. H. v tom čase

nenachádza doma. Uvedené výpovede sú podporované výpoveďou znalca MUDr. Dalibora Kállaya a
ním podaným znaleckým posudkom, ktorý uviedol, že bezprostrednou príčinou smrti M. H. bol šok po
krvácaní pri viacerých bodnorezných a rezných poraneniach tváre, krku, trupu a horných končatín a
najmä hlbokých bodnorezných rán hrudníka prenikajúcich do hrudnej dutiny s prebodnutím pohrudnice
pravých pľúc, osrdcovníka a nabodnutím ľavých pľúc, s celkovým počtom 50 bodnorezných a rezných

rán, z toho 21 sa nachádzalo na krku a hrudníku a veľké množstvo bolo vedené aj na oblasť horných
končatín,kdetietoporaneniabolispôsobenéostrýmpredmetomoužšejkontaktnejploche,ktorýmmohol
byť nôž s dĺžkou čepele viac ako 12 cm, s tým, že došlo k odlomeniu tejto čepele a následné poranenia
už mohli byť spôsobené nožom s odlomenou čepeľou, pričom vzhľadom na charakter a priebeh bodných
kanálov bodnorezných rán č. 18 a 19 je možné predpokladať, že tieto nevznikli nabodnutím, ale

aktívnym pôsobením ostrého predmetu na oblasť hrudníka sprava, spredu a zhora s tým, že je možné
predpokladať, že k bodnorezným ranám došlo v ležiacej polohe poškodeného M. H., pri súčasnej
zmene polohy na bočnú, zadnú a prednú plochu tela poškodeného v snahe poškodeného vyhnúť sa
viacerým bodnutiam pred útočiacou osobou a tento útok je zo súdnolekárskeho hľadiska možné hodnotiťako viacnásobné napadnutie ostrým predmetom, spočiatku väčšou až veľkou silou, so vznikom dvoch
hlbokýchbodnoreznýchránprenikajúcichdopľúcsnáslednýmviacnásobnýmútokomprevažnemenšou
silou, pravdepodobne s predmetom s odlomenou čepeľou po predchádzajúcom zrazení poškodeného

osobným motorovým vozidlom, pričom útok bol vedený na dôležité oblasti tela, krk a hrudník, s tým,
že poškodený útok nečakal a charakter bodnorezných rán a priebeh bodných kanálov nezodpovedá
mechanizmu aktívnej obrany poškodeného, resp. aktívnemu útoku poškodeného na obžalovaného a
povrchové bodnorezné rany mohli vzniknúť tak, ako ich popisuje obžalovaný vo svojej výpovedi, že
udieral rúčkou s odlomenou čepeľou po rôznych častiach tela poškodeného, avšak v 13 prípadoch

bol použitý aj ťah, pričom poranenia na horných končatinách poškodeného je možno považovať za
typické obranné poranenia. Uvedené výpovede sú v časti zrazenia poškodeného M. H. obžalovaným
ním užívaným motorovým vozidlom podporované aj výpoveďou znalca Ing. Mariána Viňanského, ktorý
uviedol, že pri obhliadke uvedeného vozidla neboli zistené poškodenia a závady, ktoré by mohli
ovplyvniť vznik a priebeh dopravnej nehody, kde vodič vozidla Suzuki Vitara sa uvedeným vozidlom
pred nehodou pohyboval v strede pravého jazdného pruhu v smere na obec O., rovnako ako účastníci

nehodového deja, chodci H. a G., s tým, že vodič uvedeného vozidla bezprostredne pred zrážkou
z technicky nevysvetliteľných dôvodov, namiesto aby týchto chodcov obišiel, vykonal presne opačný
manéver a natočil vozidlo vpravo a pravými kolesami sa pohyboval po trávnatom povrchu, čím došlo k
zrážke chodcov H. a G.. Uvedené dôkazy sú v celom rozsahu podporované aj znaleckými posudkami
KEÚ PZ Košice, z ktorých vyplýva, že čierne plastové úlomky a poškodený čierny plastový držiak

evidenčného čísla vozidla tvorili pred rozlomením jeden celok, ako aj, že vzájomným porovnaním stopy
po pneumatike s pneumatikami namontovanými na prednej náprave motorového vozidla Suzuki Vitara
bola zistená zhoda dezénu behúňa plášťa pneumatiky, z čoho možno konštatovať, že uvedená stopa
mohla byť vytvorená pneumatikami prednej nápravy motorového vozidla Suzuki Vitara EČ: D. ako aj
listinnými dôkazmi, najmä zápisnicou o previerke výpovedí na mieste s fotodokumentáciou, zápisnicou o

vykonaní prehliadky iných priestorov, alebo pozemkov s fotodokumentáciou, zápisnicou o rekonštrukcii s
fotodokumentáciou, zápisnicami o vyšetrovacom pokuse s fotodokumentáciou, zápisnicami o prehliadke
tiel, zápisnicami o vydaní vecí, zápisnicami o ohliadke miesta činu s fotodokumentáciou, zápisnicou o
dodatočnej obhliadke miesta činu s fotodokumentáciou, zápisnicou o obhliadke motorového vozidla s
fotodokumentáciou, ako aj ďalšími, pričom ani obžalovaný G. R. spáchanie skutku jemu kladnému za

vinuvpodstatenepoprel,avšakuviedolinéokolnostiakokuskutkumalodôjsťatotak,ževinkriminovaný
večer, keď prechádzal cez H. G., tak mu prišlo zle, preto zastavil na parkovisku pri obchodnom centre,
kde sa dostal do konfliktu s určitými ľuďmi, nakoľko ho napadol ich pes, nadával im, na to dostal
facku, po ktorej si uvedomil, že tú bitku neustojí, preto vošiel do auta, kde zo zásuvky vytiahol nôž,
ktorým páchateľov odohnal. Keď odchádzal z parkoviska, išiel dosť rýchlo a mal poškodené čelné sklo

a následne zrazil dve osoby, pričom zabrzdil v poslednej chvíli, keď ich videl a keď vystúpil z auta,
tak z priekopy počul šuchot trávy a následne prišiel útok z boku, ktorý nečakal, pričom mal vo vrecku
nôž, ktorý vytiahol, aby útočníka odstrašil, dostali sa do konfliktu, nastal zápas o nôž, pri ktorom sa
zlomila čepeľ, s tým, že po konflikte ušiel a dotyčná osoba ešte za ním kričala: „ja ce znam, ja ce
poznam“. Uvedené tvrdenia obžalovaného boli vyvrátené výsluchom svedka poškodeného G., ktorý

uviedol, ako sa v inkriminovaný deň v noci vracali s M. H. zo H. G. z baru L. domov do O., keď počas
toho začul za nimi prichádzajúce motorové vozidlo, ktoré najprv spomalilo a potom pridalo, narazilo do
nich, na čo ho odhodilo pred auto a odplazil sa na ľavú stranu cesty a M. odhodilo na pravú stranu
cesty, následne obžalovaný vystúpil z auta, išiel za M., ktorý na neho kričal: „ja ce znam, ja znam kto
ši“, mimo vozidla bol asi dve minúty, tak sa vrátil, nastúpil do vozidla, prešiel asi 20 metrov, otočil sa a

odišiel smerom na H. G., pričom počas konfrontácie s obžalovaným svedok poškodený zároveň tieto
skutočnosti uviedol obžalovanému priamo do očí, kde zároveň dodal, že potom, čo obžalovaný išiel dole
do priekopy počul M. H. kričať slová: „ja ce znam, ja znam kto ši“, ako aj, že keď išiel s M. po krajnici,
prišlo auto, ktoré do nich narazilo s tým, že obžalovaný išiel rovno, potom pribrzdil a stočil volant a
narazil do nich. Zároveň tvrdenia obžalovaného o priebehu skutku, najmä o tom, že poškodený M. H.

ho mal napadnúť sú vyvrátené aj výsluchom znalca MUDr. Dalibora Kállaya a ním podaným znaleckým
posudkom, ktorý výslovne uviedol, že páchateľ pri skutku spôsobil poškodenému M. H. 50 bodnorezných
rán, s tým, že bolo útočené hlavne na hornú časť tela, najmä na krk a hrudník, ako aj na oblasť
hornýchkončatín,pričomprihlbokýchbodnoreznýchranáchč.18a19,vzhľadomnacharakterapriebeh
bodných kanálov, je možné predpokladať, že tieto nevznikli nabodnutím, s tým, že k vzniku poranení

došlo pri súčasnej zmene polohy tela poškodeného na bočnú, zadnú a prednú, v snahe poškodeného
vyhnúť sa viacerým bodnutiam pred útočiacou osobou, pričom útok na poškodeného je možné hodnotiť
ako viacnásobné napadnutie ostrým predmetom spočiatku väčšou až veľkou silou so vznikom dvoch
hlbokýchbodnoreznýchránprenikajúcichdopľúcanáslednýmviacnásobnýmútokomprevažnemenšousilou pravdepodobne s odlomenou čepeľou, po predchádzajúcom zrazení poškodeného motorovým
vozidlom a charakter bodnorezných rán zasahujúcich pľúca, osrdcovník a pohrudnicu nie je typický
pre mechanizmus vzniku zranení nabodnutím pádom na nôž, ani nezodpovedá aktívnej obrane, či

aktívnemu útoku poškodeného pred obžalovaným, s tým, že aj v 13 prípadoch ostatných bodnorezných
rán tieto nemohli vzniknúť tak, ako ich popísal obžalovaný, teda, že udieral rúčkou s odlomenou čepeľou
po rôznych častiach tela poškodeného, nakoľko v týchto 13 prípadoch bol použitý aj ťah. Tvrdenia
obžalovaného o priebehu skutku sú vyvrátené aj výpoveďou znalca Ing. Mariána Viňanského a ním
podaným znaleckým posudkom a to najmä v časti týkajúcej sa zrážky jeho motorového vozidla s

chodcami H. a G., k čomu znalec uviedol, že vodič motorového vozidla Suzuki Vitara (ktorým bol
obžalovaný) z technicky nevysvetliteľných dôvodov, namiesto toho aby vozidlo premiestnil doľava a
chodcov obišiel, vykonal manéver presne opačne a vozidlo premiestnil vpravo, čím došlo k zrážke
chodcov, ako aj výpoveďou znalca MUDr. Martina Kováča a ním podaným znaleckým posudkom, v
časti týkajúcej sa tvrdení obžalovaného o napadnutí zo strany poškodeného, k čomu znalec uviedol,
že vzhľadom na pravidelný priebeh a orientáciu ním konštatovaných poranení obžalovaného, je možné

ustáliť, že uvedené poranenia si mohol spôsobiť sám obžalovaný, nakoľko priebeh týchto poranení
nezodpovedá fyzickému kontaktu dvoch osôb, vzhľadom na ich pravidelnosť a rozsah, uvedené
poranenia nezodpovedajú obranným poraneniam pred nožom útočiacou osobou, ani sa nenachádzajú
napredlaktiachobžalovanéhoanesvedčiaútokupoškodenéhoM.H.naosobuobžalovaného.Vovzťahu
k uvedenému je potrebné konštatovať, že na posúdenie vierohodnosti osôb obžalovaného a svedka

poškodeného G., ktorého výpoveď bola pre uznanie viny obžalovaného podstatná, boli do konania
pribratí znalci z odboru psychológie PhDr. Eugen Čížek, Doc. PhDr. Miroslav Skorodenský CSc. a PhDr.
Jozef Kandala, ktorých súd na hlavnom pojednávaní vypočul, pričom vo vzťahu k obžalovanému súd z
výsluchu znalca PhDr. Eugena Čížeka zistil, že obžalovaný má tendenciu skresľovať opis skutočností
a časom získava presvedčenie, že udalosti sa odohrali tak, ako ich on popísal, v bežných životných

situáciách má zachovalú kvalitu kritického hodnotenia vlastného správania, čo neplatí pre vyšetrovaný
zločin, s tým, že všeobecnú hodnovernosť má zachovanú, špecifická hodnovernosť jeho výpovede bola
narušenáaznalecDoc.PhDr.MiroslavSkorodenskýCSc.uviedol,žeobžalovanýnemátendenciudávať
sociálne žiaduce odpovede, všeobecná aj špecifická vierohodnosť jeho výpovede je znížená. Vo vzťahu
k svedkovi poškodenému G. G. znalec PhDr. Jozef Kandala uviedol, že lži skóre svedka poškodeného

je v norme, dokonca veľmi nízke, čo vypovedá o relatívne vysokej úprimnosti probanta, nebola zistená
snaha javiť sa v lepšom svetle, skresľovať, zavádzať, či klamať vo výpovediach, v čase činu tento netrpel
žiadnym psychopatologicky definovaným stavom, alebo procesom, ktorý by mu bránil správne vnímať,
zapamätať si a reprodukovať prežité udalosti v hlavnej dejovej línii, jeho všeobecná hodnovernosť je
vysoká, špecifiká o niečo nižšia, nezistil u neho snahu poškodiť obžalovanému, javil sa ako úprimný

človek, neutrálny v týchto veciach. Vo vzťahu k vierohodnosti tvrdení obžalovaného súd konštatuje, že
z výpovedí svedkov L. G. a G.. M. U., ktorí boli ako členovia záchrannej služby vyslaní na ošetrenie
obžalovaného vyplýva, že obžalovaný už bezprostredne po spáchaní skutku vypovedal o tom, že bol
zbitý, okradnutý, vozili ho po okolí, resp. unesený, vyhodený z auta, ale zranenia tomu nenasvedčovali,
pričom si protirečil v tom, čo rozprával, resp. jeho výpoveď bola zmätená a nemala logickú súvislosť.

Návrh na doplnenie dokazovania vykonaním konfrontácie medzi svedkyňou N. L. a svedkom D. A. za
účelom odstránenia rozporov ohľadom toho, že svedkyňa L. uviedla, že to, že obžalovaný povedal M.,
že ho zabije jej povedal M. a v tom čase tam bol prítomný D. A., ktorému to tiež povedal M. a svedok D.
A. uviedol, že bol pri tom, keď G. volal M., že sa s ním poráta a počul to, lebo M. dal telefón na hlasitý

odposluch súd zamietol, z dôvodu, že z výpovedí oboch svedkov, ani z iných dôkazov vykonaných v
tejto trestnej veci nevyplývalo, aby išlo o totožný rozhovor, pri ktorom mal byť M. H. a svedkovia A.
a L. súčasne prítomní. Zároveň súd zamietol aj návrh na doplnenie dokazovania novým znaleckým
dokazovaním z odvetvia psychiatrie, resp. doplnením pôvodného znaleckého dokazovania na základe
odporúčania znalcom Doc. PhDr. Skorodenským CSc. z dôvodu posúdenia resocializačnej prognózy

obžalovaného, nakoľko znalec Doc. PhDr. Skorodenský CSc. je znalcom z odboru psychológie, odvetvia
klinickej psychológie detí a dospelých, ktorý podľa názoru súdu nie je oprávnený sa vyjadrovať k
otázkam týkajúcim sa odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvia psychiatrie, navyše z vykonaného
dokazovania výsluchom znalkyne MUDr. Danice Caisovej Škultétyovej a znaleckého posudku, ktorý
podala spolu so znalkyňou MUDr. Elenou Medveckou nevyplývajú skutočnosti, ktoré by odôvodňovali

potrebu vykonania nového znaleckého dokazovania z odvetvia psychiatrie, resp. doplnenie pôvodného
dokazovania doplnkom k znaleckému posudku, navyše znalkyňa MUDr. Caisová Škultétyová sa vo
svojej výpovedi vyjadrila aj prognóze ďalšieho vývoja osobnosti obžalovaného k protispoločenskému
konaniu, ktorú považuje za priaznivú.Po právnej stránke bol skutok uvedený vo výroku tohto rozsudku, ktorého sa obžalovaný G. R. dopustil,
kvalifikovaný ako obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 ods. 1, ods. 2 písm. b/, písm. d/ Trestného

zákona s poukazom na § 138 písm. c/ Trestného zákona a s poukazom na § 140 písm. b/ Trestného
zákona.

Objektívna stránka trestného činu bola naplnená konaním obžalovaného G. R. a to tým, že iného
úmyselne usmrtil a tento čin spáchal závažnejším spôsobom konania - surovým spôsobom, ako aj z

osobitného motívu - z pomsty. Spáchanie činu závažnejším spôsobom konania - surovým spôsobom
vyplýva zo samotného priebehu skutku, keď obžalovaný G. R. najprv motorovým vozidlom Suzuki Vitara
bez zjavnej technickej príčiny natočil toto motorové vozidlo doprava na po pravej krajnici cesty idúcich
chodcov M. H. a G. G., ktorých v dôsledku zrážky odhodilo, na čo vystúpil z uvedeného motorového
vozidla, išiel do priekopy za tam nachádzajúcim sa M. H., ktorému v úmysle usmrtiť ho spôsobil 50
bodnorezných rán, čo vyplýva najmä z výsluchu znalcov Ing. Mariána Viňanského a MUDr. Dalibora

Kállaya a nimi podaných znaleckých posudkov, pričom znalec MUDr. Dalibor Kállay vo svojej výpovedi
zároveň uviedol, že znalcom je už 35 rokov a už sa s takými prípadmi stretol, avšak sú ojedinelé,
v podstate boli tri, teda aj z uvedeného vyplýva, že daný trestný čin sa výrazne vymyká z bežného
rámca väčšiny trestných činov tohto druhu, nakoľko útok obžalovaného na poškodeného sa vyznačoval
značnou mierou brutality a surovosti a to aj s ohľadom na osobu, voči ktorej útok smeroval, nakoľko

poškodený M. H. bol pod značným vplyvom alkoholických nápojov, ktoré konzumoval v priebehu celého
dňa, čo vyplýva z výpovede znalca MUDr. Kállaya, ako aj ním podaného znaleckého posudku, kde
uviedol, že poškodenému H. bola pri pitve zistená koncentrácia 2,63 promile etylalkoholu, čo hodnotia
ako ťažký stupeň opilosti, pričom o tom, že poškodený H. sa v takomto stave nachádzal, musel
obžalovaný vedieť, keďže s ním trávil značnú časť dňa predchádzajúceho inkriminovanému skutku, čo

vyplýva z výpovedí svedka poškodeného G., či svedkov L., G., T., G., I., L. a D.. Zároveň znalec MUDr.
Kállay skonštatoval, že poškodený H. pociťoval výrazné bolesti, najmä v oblasti hrudníka, kde došlo k
hlbokým poraneniam pľúc a pohrudnice a tieto bolesti pociťoval až do upadnutia do bezvedomia, ktoré
by hodnotil ako bolesti veľkej intenzity, ako napr. pri infarkte, kde keď nie je podané morfium, môže sa
osoba dostať až do šoku. K tomuto súd dodáva, že o surovosti útoku obžalovaného na poškodeného

H. okrem uvedeného svedčí aj skutočnosť, že na noži, ktorým obžalovaný útočil na poškodeného H.
došlo v priebehu skutku k odlomeniu čepele, pričom výpoveď obžalovaného v časti, že udieral rúčkou s
odlomenou čepeľou po rôznych častiach tela vediac, že na noži už nie je čepeľ, je vyvrátená výpoveďou
znalca MUDr. Kállaya, ktorý uviedol, že síce povrchové bodnorezné rany by takýmto spôsobom mohli
vzniknúť, avšak v 13 prípadoch bol použitý aj ťah. Tento popísaný značne surový mechanizmus spôsobu

spáchania predmetného trestného činu, ktorý by sa dal nazvať aj procesom usmrcovania, bol použitý
voči poškodenému, ktorý bol v čase spáchania skutku v stave ťažkého stupňa opitosti, o ktorom
obžalovaný musel vedieť, čo poškodenému značne znižovalo spôsobilosť primerane sa brániť útoku
obžalovaného (R 4/2000). Spáchanie činu obžalovaným z osobitného motívu - z pomsty vyplýva z
výpovede znalca PhDr. Eugena Čížeka a ním podaného znaleckého posudku, ktorý uviedol, že v

motivácii konania obžalovaného zohral svoju úlohu jeho aktuálny psychický stav sprevádzaný pocitmi
ľútosti, prehry, sklamania, osamelosti a nepochopenia, nedá sa vylúčiť pocit žiarlivosti a potreba odplatiť
sa osobe, ktorá to spôsobila, pričom keď použil slovo odplata, chcel tým zjemniť slovo pomsta, ktoré
v danej chvíli vnímal ako synonymum, s tým, že obžalovaný poškodeného M. H. vnímal ako svojho
soka, nakoľko sa obaja snažili o získanie citového pozitívneho vzťahu k jednej a tej istej osobe. Zároveň

aj znalec Doc. PhDr. Miroslav Skorodenský CSc. vo svojej výpovedi uviedol, že motívom konania
obžalovaného bol súhrn emocionálnych a kognitívnych podnetov a pohnútok, v rámci ktorého by sa dalo
nájsť niečo, čo by súviselo s tým, že obžalovaný sa chcel pomstiť, alebo vyrovnať s tým človekom. V
zmysle ustálenej judikatúry pomsta je páchateľova reakcia na nejakú udalosť alebo okolnosť priamo
súvisiacusobeťou,akoformaurčitejodplatypáchateľavočipoškodenému.Abysadalohovoriťopomste

v zmysle osobitného motívu ako kvalifikačného znaku podľa § 140 písm. b/ Trestného zákona, musí ísť
o pomstu ako negatívnu emóciu voči nejakej konkrétnej osobe alebo viacerým konkrétnym osobám ako
reakciu na nejakú udalosť alebo okolnosť, pričom táto emócia nevyplýva z morálne ospravedlniteľného
citového rozpoloženia, ktoré je vo všeobecnosti spoločnosťou vnímané ako pochopiteľné. Osobitným
problémom je žiarlivosť, ktorá sama osebe nie je pomstou v zmysle § 140 písm. b/ Trestného zákona,

ak sa však prejavuje vyšším stupňom plánovania a pripravovanosti trestného činu, už ju je možné za
pomstu v zmysle § 140 písm. b/ Trestného zákona považovať. Vo vzťahu k uvedenému súd poukazuje
na skutočnosť, že z výpovedí svedka poškodeného G., ako aj svedkov A., L., L., G., T., Q. a D. vyplýva,
že majú vedomosť o vzťahu obžalovaného G. R. a poškodeného M. H. s N. L., kde tak obžalovaný, akoaj poškodený sa usilovali o jej priazeň, pričom z výpovedí svedka poškodeného G., ako aj svedkov G.,
L. a T., ako aj z konfrontácií medzi obžalovaným a svedkom poškodeným G. a svedkyňou L. vyplýva,
že vedia o dohode medzi obžalovaným a poškodeným H., ktorí sa dohodli na kúpalisku v E., že ani

jeden z nich už s N. L. nič nechce mať, pričom, ako vyplýva z výpovede svedkyne L., ako aj z jej
konfrontácie s obžalovaným, večer ešte toho istého dňa prišli za ňou obaja na motorovom vozidle, ktoré
užívalobžalovanýstým,ženapožiadaniepoškodenéhoH.obžalovanémupovedala,žehoneľúbiachce
byť s M., na čo obžalovaný povedal, že sa ide zabiť, naštartoval a odišiel. O pozitívnom citovom vzťahu
obžalovaného k N. L. bezprostredne pred skutkom svedčí aj skutočnosť, že obžalovaný dňa X.X.XXXX

prišiel za N. L., ktorej zablahoželal k meninám, s tým, že jej povedal, že ju miluje a chce, aby sa k nemu
vrátila, čo svedkyňa L. uviedla vo svojej výpovedi, ako aj počas konfrontácie s obžalovaným. Zároveň z
výpovedí svedkov A. a T. zhodne vyplýva, že v inkriminovaný večer stáli pred krčmou pri Jednote v O.,
keď v čase okolo XX.XX až XX.XX hod. prišlo od H. G. do O. motorové vozidlo, ktoré užíval obžalovaný,
toto spomalilo, resp. zastavilo pred domom, v ktorom poškodený H. býval a následne odišlo smerom
na H. G., pričom v ten večer tam uvedené vozidlo bolo minimálne dvakrát. Vo vzťahu k uvedenému

súd dodáva, že aj keď ani jeden z uvedených svedkov nevidel do uvedeného motorového vozidla, ani
nevedel, kto bol jeho vodičom, toto vozidlo opoznali ako vozidlo, ktoré v tom čase užíval obžalovaný,
pričom z výpovedí svedka poškodeného G. a svedkov G., L., G., I., Q., L. a D. vyplýva, že obžalovaný
uvedené motorové vozidlo používal v priebehu celého inkriminovaného dňa, preto podľa názoru súdu
je len málo pravdepodobné, aby v ten večer opakovane prišlo do O. iné, totožné motorové vozidlo,

ktoré by spomalilo, resp. zastavilo práve pred domom poškodeného M. H., navyše keď z výpovede
svedka Q. vyplýva, že v inkriminovaný večer v nočných hodinách, keď stáli s priateľkou pri oznamoch
pred Obecným úradom v H. G. videl obžalovaného premávať sa okolo dediny autom Suzuki, ktoré bolo
čierny malý džíp, pričom prišlo z hlavnej cesty a to nie menej ako dvakrát, čo korešponduje s výpoveďou
svedka T., že vozidlo obžalovaného videl v ten večer v O. minimálne dvakrát. Zároveň z výpovede

svedkyne L., ako aj z konfrontácie medzi ňou a obžalovaným vyplýva, že M. jej povedal, že obžalovaný
mu povedal, že ho zabije a svedok D. A. uviedol, že počul ako sa obžalovaný poškodenému H. vyhrážal,
že uvidí akých má on - G. kamarátov - basmanov, že sa to M. dozvie, keď príde domov, ako aj výslovne
mu povedal, že ho zabije, čo počul, keď bol s M. a tento dal telefón na hlasitý odposluch. Zároveň
svedkyňa H. L. v prípravnom konaní vypovedala, že jej N. L. povedala, že jej G. povedal, že keď sa

k nej niektorý z O. priblíži, tak pôjde najprv A., tak H. a potom T., avšak na hlavnom pojednávaní si
na uvedené už nepamätala. K tomuto súd dodáva, že z výpovede svedkov G., G.. U. a N. vyplýva, že
boli ako záchranná služba dňa X.X.XXXX v skorých ranných hodinách vyslaní na miesto skutku, kde sa
nachádzal zakrvavený mladý muž, ktorého zranenia nekorešpondovali s tým, koľko mal na sebe krvi,
ktorý uvádzal, že bol prepadnutý, donútený nastúpiť do vozidla a následne z vozidla vyhodený, čo je

v zhode s výpoveďami svedkov, príslušníkov policajného zboru nstržm. T. a nstržm. O., ktorí zhodne
uviedli, že dňa X.X.XXXX v čase okolo XX.XX hod. boli vyslaní k mestskému kúpalisku v E., že tam má
byť pán R., že ho zbili a ukradli mu vozidlo, po čom išli na uvedené miesto, kde bol G. R. a tento im
uviedol,žehozbili,zobralimuauto,jemupovedali,abynastúpilakospolujazdec,potomhozbiliavyhodili
z auta a auto mu zobrali, pričom uvedené skutočnosti vyplývajú aj zo zvukového záznamu hovoru medzi

operačnými pracovníkmi linky 112 a 158 a obžalovaným, ako aj z prepisu tohto hovoru, z čoho vyplýva
dôvodný predpoklad, že obžalovaný už mal aj vopred pripravenú a premyslenú svoju obhajobu. Na
základe uvedeného mal súd za to, že bol preukázaný osobitný motív konania obžalovaného - pomsta,
ktorá podľa názoru súdu vyplynula zo žiarlivosti obžalovaného na svojho soka - poškodeného M. H.,
nakoľko jeho konanie voči poškodenému sa vyznačovalo vyšším stupňom plánovania a pripravenosti

trestného činu, pričom zložka žiarlivosti v konaní obžalovaného vyplýva zo znaleckého dokazovania z
psychiatrie, ako aj z psychológie.

Pokiaľ ide o subjektívnu stránku trestného činu vraždy, obžalovaný G. R. konal vo forme priameho
úmyslu v zmysle § 15 písm. a/ Trestného zákona, nakoľko svojím konaním chcel porušiť alebo ohroziť

záujem chránený týmto zákonom, t.j. záujem na ochrane života.

Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom
tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu,
aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje

morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol na
zabezpečenie ochrany spoločnosti pred páchateľom v zmysle § 34 ods. 1 Trestného zákona, ako aj na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy v zmysle § 34 ods. 4 Trestného zákona.Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na
pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Podľa § 38 ods. 3 Trestného zákona, ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná
hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.

Podľa § 38 ods. 8 Trestného zákona, zníženie hornej hranice alebo zvýšenie dolnej hranice trestnej
sadzby podľa odsekov 3 až 6 sa vykoná iba v rámci zákonom ustanovenej trestnej sadzby; základom na

zníženiealebozvýšenietrestnejsadzbyjerozdielmedzihornouadolnouhranicouzákonomustanovenej
trestnej sadzby. Zníženie hornej hranice alebo zvýšenie dolnej hranice zákonom ustanovenej trestnej
sadzby sa nepoužije v prípadoch, keď v osobitnej časti zákona je ustanovený iba trest odňatia slobody
na dvadsaťpäť rokov alebo doživotie.

Podľa § 76 ods. 1 Trestného zákona, ochranný dohľad uloží súd páchateľovi, ktorého odsudzuje za

obzvlášť závažný zločin na nepodmienečný trest odňatia slobody.

Podľa § 78 ods. 1 Trestného zákona, ochranný dohľad sa ukladá na jeden rok až tri roky.

Za obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 ods. 2 Trestného zákona je možné uložiť trest odňatia

slobody na dvadsať až dvadsaťpäť rokov alebo na doživotie.

Pri rozhodovaní o uložení trestu spojeného s odňatím slobody a pri určovaní výmery trestu odňatia
slobody obžalovaného G. R., súd aplikoval ustanovenia § 36 písm. d), j) Trestného zákona, § 38 ods.
2, 3, 8 Trestného zákona, nakoľko mal v prípade obžalovaného G. R. za preukázané dve poľahčujúce

okolnosti a to, že spáchal trestný čin vo veku blízkom veku mladistvých a táto skutočnosť mala vplyv na
jehorozumovúavôľovúspôsobilosť(§36písm.d/Trestnéhozákona)aviedolpredspáchanímtrestného
činu riadny život (§ 36 písm. j/ Trestného zákona), preto upravil trestnú sadzbu za použitia § 38 ods. 2, 3,
8 Trestného zákona tak, že znížil jej hornú hranicu o jednu tretinu v rámci zákonom ustanovenej trestnej
sadzby. Súd mal za to, že obžalovanému zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti, vytvorí podmienky

na jeho výchovu k tomu, aby v budúcnosti viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania
trestnýchčinov,trestodňatiaslobodyvtrvaní22rokovatentotrestnazabezpečenieochranyspoločnosti
považoval za postačujúci, pričom súd neuložil obžalovanému trest na spodnej hranici trestnej sadzby
vzhľadom na to, že obžalovaný sa k skutku, tak ako mu bol kladený za vinu nepriznal, jeho spáchanie
neoľutoval, neuhradil škodu spôsobenú trestným činom, pričom svojim konaním dvakrát naplnil okolnosti

podmieňujúce použitie ustanovenia ods. 2, § 145 Trestného zákona, s tým, že súd zároveň prihliadal
na následok trestného činu, zavinenie, ako aj pohnútku páchateľa. Vzhľadom na to, že obžalovaný G.
R. spáchal obzvlášť závažný zločin, za ktorý bol uznaný vinným, súd ho v zmysle § 48 ods. 3 písm. b/
Trestného zákona pre výkon uloženého trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia
slobody s maximálnym stupňom stráženia a zároveň vzhľadom na to, že obžalovaný G. R. bol odsúdený

za obzvlášť závažný zločin na nepodmienečný trest odňatia slobody, súd mu obligatórne uložil ochranný
dohľad v trvaní troch rokov.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku, ak súd odsudzuje obžalovaného pre trestný čin, ktorým spôsobil
inému škodu uvedenú v § 46 ods. 1, uloží mu spravidla v rozsudku, aby ju poškodenému nahradil, ak

bol nárok riadne a včas uplatnený. Ak tomu nebráni zákonná prekážka, súd uloží obžalovanému vždy
povinnosť nahradiť neuhradenú škodu alebo jej neuhradenú časť, ak jej výška je súčasťou popisu skutku
uvedeného vo výroku rozsudku, ktorým bol obžalovaný uznaný za vinného, alebo ak ide o náhradu
morálnej škody spôsobenej úmyselným násilným trestným činom podľa osobitného zákona, ak škoda
nebola dosiaľ uhradená.

Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku, na občianske súdne konanie alebo na konanie pred iným
príslušným orgánom odkáže súd poškodeného tiež so zvyškom jeho nároku, ak mu nárok z akéhokoľvek
dôvodu prizná len sčasti.

Vzhľadom na to, že poškodení A. H. a Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., zastúpená
splnomocnenkyňou poškodeného JUDr. Ivanou Bzdilovou si nároky na náhradu škody uplatnili riadne
a včas, súd podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku uložil obžalovanému G. R. povinnosť nahradiť
škodu pozostávajúcu z účelne vynaložených nákladov na pohreb nebohého M. H. a nákladov nazriadenie pomníka, spolu vo výške 1.594,72 Eur poškodenej A. H. a škodu pozostávajúcu z nákladov
za poskytnutú zdravotnú starostlivosť vo výške 3,55 Eur poškodenej Všeobecnej zdravotnej poisťovni,
a.s., zastúpenej splnomocnenkyňou poškodeného JUDr. Ivanou Bzdilovou, avšak nakoľko náklady na

zriadenie pomníka je možné v zmysle nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. priznať iba do výšky 663,88 Eur,
súd poškodenú A. H. podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku so zvyškom nároku na náhradu škody
odkázal na občianske súdne konanie. Vzhľadom na to, že svedok poškodený Michal Ďurica na hlavnom
pojednávaní uviedol, že si uplatňuje nárok na náhradu škody vo výške 20.000,- Eur, avšak tento si v
zmysle § 46 ods. 3 Trestného poriadku neuplatnil riadne a včas, teda do skončenia vyšetrovania, súd

o jeho nároku na náhradu škody nerozhodoval.

Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
iného úmyselne usmrtil a tento čin spáchal závažnejším spôsobom konania - surovým spôsobom a z
osobitného motívu - z pomsty,

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 ( pätnástich ) dní odo dňa jeho oznámenia na Krajský
súd v Prešove prostredníctvom Okresného súd Prešov.