Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Zvolen

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Klaudia Kosková

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 16C/2/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6713211052
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Klaudia Kosková
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2014:6713211052.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou JUDr. Klaudiou Koskovou v právnej veci žalobcu: Intrum
Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 831 154 zast. JUDr. Ján
Šoltés, advokát, so sídlom Karadžičova 8, P.O.BOX 205, 810 00 Bratislava proti žalovanému: S. K., R..
XX.XX.XXXX, D. O.. D. XXX/X, XXX XX A.-I., občan SR, v konaní o zaplatenie 441,78 EUR istiny a
prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 109,84 EUR s 9 % úrokom z omeškania ročne zo
sumy 19,84 EUR od 28.08.2010 až do zaplatenia; s úrokom z omeškania ročne vo výške 9
% zo sumy 62,63 EUR od 28.07.2010 až do zaplatenia; s úrokom z omeškania ročne vo výške 9 % zo
sumy 27,37 EUR od 28.06.2010 až do zaplatenia pričom súd p o v o ľ u j e žalovanému pohľadávku
splácať v 50-eurových mesačných splátkach splatných vždy do 25-teho dňa v tom ktorom mesiaci od
právoplatnosti tohto rozhodnutia až do úplného zaplatenia žalovanej pohľadávky pod hrozbou straty
výhody splátok v prípade neuhradenia čo i len jednej z nich.

V prevyšujúcej časti súd žalobu žalobcu z a m i e t a .

Súd u r č u j e , že zmluvná podmienka uvedená v bode 4/ Dodatku k Zmluve o pripojení zo dňa
7.6.2010 a to: „V prípade porušenia akejkoľvek povinnosti uvedenej v bode 1/ písm. b) alebo v bode 2/
alebo v bode 3/ tohto Dodatku, alebo v čl. 3 bod 3.6 Všeobecných podmienok, alebo v čl. 5 bod 5.2 písm.

a) až c) Všeobecných podmienok, v dôsledku ktorej dôjde k následnému vypojeniu SIM-karty zo strany
Podniku, je Účastník povinný uhradiť Podniku zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č.1 tohto Dodatku“
- je ako neprijateľná n e p l a t n á .

Žalovanému súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia žalovanej pohľadávky z titulu uzatvorenej zmluvy
o pripojení podľa § 43 a nasledujúce zákona č. 610/2003 Zb.z. medzi právnym predchodcom

žalobcu - spoločnosťou T-Mobile Slovensko, a.s. a žalovaným. Ďalej žalobca v písomne podanej
žalobe uviedol, že právny predchodca žalobcu poskytol a sprístupnil žalovanému verejné elektronické
komunikačné služby prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti T-Mobile Slovensko, a.s.
za podmienok stanovených predmetnou zmluvou o pripojení, za čo sa žalovaný zaviazal uhradiť
dohodnutú cenu za poskytované služby. Právny predchodca žalobcu verejné elektronické komunikačné
služby žalovanému riadne a načas poskytol a sprístupnil, a na cene za poskytnuté služby v zmysle

zmluvnýchdojednaníZmluvyopripojenívystaviladoručilžalovanémufaktúruč.7007417849sdátumom
splatnosti do 27.08.2010, ktorej dlžná suma ku dňu postúpenia pohľadávky predstavovala sumu 19,84
EUR; ďalej faktúru č. 7006400613 s dátumom splatnosti do 27.07.2010, ktorej dlžná suma ku dňupostúpenia pohľadávky predstavovala sumu 62,63 EUR; faktúru č. 7005407182 s dátumom splatnosti
do 27.06.2010, ktorej dlžná suma ku dňu postúpenia pohľadávky predstavovala sumu 27,37 EUR.
Zároveň si žalobca voči žalovanému z titulu porušenia jeho povinnosti vyplývajúcich zo zmluvy o

pripojení (porušenie záväzku doby viazanosti) uplatnil právo na zaplatenie zmluvnej pokuty v sume
2,50 EUR v zmysle zmluvných dojednaní zmluvy o pripojení vyúčtovanej vo faktúre č. 70008472554
a v sume 331,94 EUR v zmysle zmluvných dojednaní zmluvy o pripojení vyúčtovanej vo faktúre č.
7111326040. Napriek tomu, že právny predchodca žalobcu verejné elektronické komunikačné služby
žalovanému riadne a včas poskytol a sprístupnil, žalovaný mu v rozpore so zmluvnými dojednaniami

zmluvy o pripojení dohodnutú cenu za poskytnuté služby neuhradil riadne a včas, čím sa dostal do
omeškania. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi spoločnosťou Slovak Telekom,
a.s. akopostupcomaspoločnosťouIntrumJustitiaSlovakia,s.r.o.akopostupníkomdňa03.10.2012bola
pohľadávkavočižalovanémuztitulunezaplatenýchdlžnýchfaktúrvovýškedlžnejistiny vovýške441,78
EUR s príslušenstvom postúpená spoločnosti Intrum Justitia Slovakia, s.r.o. Zároveň žalobca žiadal s
poukazom na ustanovenie § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka, ako aj § 3 ods.l Nariadenia Vlády SR č.

87/1995 Zb.z. priznať úrok z omeškania, ako aj uhradiť trovy konania v prípade úspechu. Vo Vyjadrení
zo dňa 19.12.2013, ktoré došlo tunajšiemu súdu dňa 27.12.2013 žalobca ďalej uviedol okrem iného, že
zmluvná pokuta dojednaná medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola dojednaná platne,
v súlade s ustanovením § 544 ods.2 Občianskeho zákonníka, bola dojednaná písomne s uvedením
výšky zmluvnej pokuty a dojednanie o zmluvnej pokute je dojednaním individuálnym. Ďalej žalobca

uviedol, že zmluvná pokuta ako bola dojednaná medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným
spĺňa všetky náležitosti v zmysle ust. § 544 ods.2 Občianskeho zákonníka, bola dojednaná písomne a
zároveň bol dojednaný aj spôsob určenia výšky zmluvnej pokuty a možnosť jej uplatnenia pre prípad
porušenia povinnosti zmluvnej strany zmluvy o pripojení, preto je takto dojednaná zmluvná pokuta
platná. Z ust. bodu 4 dodatku k zmluve o pripojení č. 903482494 zo dňa 08.07.2010 jednoznačne

vyplýva, porušenie ktorých zmluvných povinností žalovaného vyplývajúcich mu zo záväzkovo-právneho
vzťahu založeného predmetnou zmluvou má za následok vznik práva žalobcu, resp. jeho právneho
predchodcu na zaplatenie dojednanej zmluvnej pokuty. Žalobca zdôraznil, že zo žiadneho právneho
predpisu nevyplýva zákaz zjednania zmluvnej pokuty v spotrebiteľskej zmluve pre prípad porušenia
zmluvnej povinnosti spotrebiteľom. Zmluvná pokuta je zabezpečovacím inštitútom upraveným zákonom

a nárok na jej zaplatenie vznikol z dôvodu neplnenia si zmluvných povinností žalovaným, konkrétne
neplatenie dohodnutej ceny za poskytnuté využité služby a porušenie záväzku doby viazanosti. Pre
prípad argumentácie súdu nevyváženosťou práv a povinností pri zjednaní zmluvnej pokuty považoval
za potrebné zdôrazniť, že právny predchodca žalobcu si svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy
o pripojení plnil riadne a včas, žalovanému požadované služby riadne v zmysle zmluvných dojednaní

sprístupnil, žalovaný však svoj záväzok doby viazanosti 24 mesiacov preukázateľne porušil. Zákonná
úprava zmluvnej pokuty nepredpokladá zohľadňovanie intenzity porušenia, či časových súvislostí, ktoré
sa týkajú zmluvných pokút. Zmluvnú pokutu možno dojednať len za porušenie, pričom nerozhoduje, či
ide o vážne alebo menej vážne, veľmi intenzívne, či menej intenzívne porušenie povinnosti. Rovnako
tu zákon nepozná ani časové súvislosti (samozrejme okrem času, kedy nastane nárok na zaplatenie

zmluvnej pokuty). Preto nemôže súd hodnotiť prijateľnosť či neprijateľnosť zmluvnej pokuty na základe
toho, či je zmluvná pokuta nižšia a postupom času alebo ostáva po celú dobu rovnaká. Takéto chápanie
inštitútu zmluvnej pokuty by popieralo jeho zmysel. Znamenalo by to degresívne stanovenie výšky
zmluvnej pokuty s ohľadom na dobu plnenia podmienok zmluvy zo strany dlžníkov, čo by v konečnom
dôsledku degradovalo tento zabezpečovací právny inštitút na „poplatok“, čím by sa poprela preventívna

aj sankčná funkcia zmluvnej pokuty ( a teda aj jej celá podstata). Zároveň v tomto smere dodal, že
zo žiadneho ustanovenia právneho predpisu nevyplýva povinnosť zaťažovať zmluvnou pokutou obe
zmluvné strany pre prípad jej riadneho dojednania v zmluve, pričom poukázal na právny záver vyjadrený
v rozsudku Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 4Obdo 4/99, ktorý je možné aplikovať aj na občiansko-právne
vzťahy a to, že sama skutočnosť, že strany dojednali zmluvnú pokutu pre prípad porušenia zmluvnej

povinnosti iba jednou zmluvnou stranou neznamená, že takáto dohoda odporuje zásadám poctivého
obchodného styku. Zdôraznil, že žalobca si svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o pripojení
plnil riadne a včas; žalovanému sprístupnil služby v zmysle zmluvných dojednaní a tiež žalovanému
poskytol mobilný telefón zn. NOKIA 5530 za zvýhodnenú akciovú cenu 19,00 EUR, ktorého reálna
hodnota predstavovala v čase predaja sumu 239,- EUR, čomu zodpovedal protizáväzok v podobe 24

mesačnej doby viazanosti, ktorý žalovaný preukázateľne porušil. Naviac právny predchodca žalobcu
poskytol žalovanému benefit v podobe poskytnutia prenosného kupónu Paušál pre blízkeho s výhodami
bližšie špecifikovaný v ust. čl.1 písm. d/ dodatku k zmluve o pripojení, čomu zodpovedal protizáväzok
v podobe 24 mesačnej doby viazanosti, ktorý žalovaný preukázateľne porušil. Primárnym cieľomzjednanej zmluvnej pokuty nie je dosiahnuť finančné plnenie od dlžníka, ale prinútiť dlžníka pod hrozbou
majetkovej sankcie plniť si svoje zmluvné povinnosti vyplývajúce zo vzťahu založeného zmluvou o
pripojení. Zmluvná pokuta plní aj funkciu paušalizovanej náhrady škody a právo na jej zaplatenie vznikne

veriteľovi aj v prípade, že spotrebiteľ poruší svoju zmluvnú povinnosť aj za len posledný mesiac doby
jeho viazanosti. Dojednanie o zmluvnej pokute chráni pred zneužívaním kúpy mobilného zariadenia za
akciovú cenu, príp. získania benefitov v podobe lacných volaní zo strany špekulatívnych zákazníkov,
keď pri neexistencii zmluvnej pokuty za porušenie povinností zo strany zákazníka by podnik nemohol
poskytnúť benefit v podobe zľavnenej ceny mobilného zariadenia, akciovej ceny poskytovanej služby,

ale musel by mobilné zariadenie predávať, resp. elektronickú službu poskytovať za neakciovú plnú cenu.
Ak má zmluvná pokuta plniť prevenčnú funkciu, jej výška musí byť zákonite vyššia ako je skutočná
hodnota výhody, ktorú zákazník získava, v opačnom prípade by sa zákazníkovi neoplatilo záväzky
plniť, nakoľko ich neplnením aj tak získava a nič nestráca. Jednostranné dojednanie zmluvnej pokuty je
odôvodnenétým,žežalobcadožalovanéhopriuzavretízmluvyinvestoval(poskytoldotovanézariadenie
a zľavy z cien) a táto investícia bola kalkulovaná pri predpoklade využívania služieb žalovaným počas

celej doby viazanosti. Žalovaný žiadne takéto investície do zmluvného vzťahu na začiatku nevkladal.
Podotkol, že postavenie žalovaného ako spotrebiteľa sa dojednaním zmluvnej pokuty nijako nezhoršilo,
nakoľko nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty by žalobcovi nevznikol, ak by si žalovaný, a to bez
ohľadu na to či je, alebo nie je spotrebiteľom plnil svoje povinnosti, ku ktorým sa zmluvne zaviazal
riadne a včas. Právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému mobilný telefón zn. NOKIA 5530 za

zvýhodnenú akciovú cenu 19,00 EUR, ktorého reálna hodnota predstavovala v čase predaja sumu
239,00 EUR a poskytol žalovanému benefit v podobe poskytnutia prenosného kupónu Paušál pre
blízkeho s výhodami, pričom žalovaný sa právnemu predchodcovi žalobcu zaviazal záväzkom doby
viazanosti pri získaní výhody v podobe akciovej zľavnenej ceny mobilného zariadenia a akciovej
ceny služby. Žalobca k prípadnej deklarovanej „značnej“ nerovnováhe medzi zmluvnými stranami

považuje za potrebné zdôrazniť, že žalovanému nič nebránilo vybrať si balík služieb v plnej hodnote
bez záväzku doby viazanosti zmluvou o pripojení. V takom prípade mal žalovaný možnosť uzavrieť
dodatok k zmluve o pripojení bez doby viazanosti a bez benefitov, samozrejme bez zmluvnej pokuty.
Právny predchodca žalobcu mal totiž v ponuke viacero variant dojednaní zmluvy o pripojení, pričom
len vyhovel žiadosti žalovaného o uzavretie zmluvy s výhodami v podobe benefitov (akciová cena

služby) a akciovej ceny mobilného zariadenia so záväzkom doby viazanosti. Žalovaný tak mal možnosť
výberu do akého zmluvného vzťahu s právnym predchodcom žalobcu vstúpi a ovplyvniť tak dojednanie
o zmluvnej pokute. Dojednanie o zmluvnej pokute tak zodpovedalo individuálnemu dojednaniu a preto
takto dojednanú zmluvnú podmienku nie je možné označiť za neprimeranú. K spôsobu dojednania
zmluvnej pokuty uvádzame, že písomný prejav vôle treba hodnotiť podľa ust. § 2 ods.3 Občianskeho

zákonníka, z ktorého je zrejmý dispozitívny charakter občiansko-právnych vzťahov, pričom zmluvná
voľnosť je obmedzená iba výslovným zákazom uvedeným v zákone. Žalovaný dal prednosť výhodnej
akciovejcenemobilnéhozariadeniaaponúkanémubenefitu,čomuzodpovedalprotizáväzokžalovaného
spočívajúci v 24-mesačnej dobe viazanosti, ktorý žalovaný preukázateľne porušil. Žalovaný v pozícii
priemerného spotrebiteľa si musel a bol vedomý následkov prípadného porušenia zmluvných povinností,

ku ktorých plneniu sa zaviazal. Žalobca si je vedomý predpisov na ochranu spotrebiteľa a následkov z
toho plynúcich. Ochrana spotrebiteľa však tiež má svoje medze, nemôže byť bezbrehá a je treba mať
na zreteli, že je nutné primeraným spôsobom chrániť nielen jednu stranu a to spotrebiteľa, ale taktiež
aj veriteľa, ktorý v rámci výkonu svojej podnikateľskej činnosti podstupuje všetky riziká spojené s jej
výkonomVtomtosmereniejemožnépripustiť,aby vprípadnýchsporochzospotrebiteľskýchzmlúvbola

neobmedzená chránená len jedna zmluvná strana a dochádzalo tak k narušeniu obecne uplatňovaného
princípu proporcionality, ako ho vníma aj judikatúra Ústavného súdu SR. Žalovaný napriek tomu, že
služby od právneho predchodcu žalobcu využíval od 07.06.2010 povinnosť riadne a včas platiť cenu
služieb porušil, porušil tak záväzok doby viazanosti 24 mesiacov, nakoľko do omeškania sa dostal
so zaplatením faktúr už v mesiaci jún 2010, následne neplatil ani ďalšie faktúry. Právny predchodca

žalobcu svoj záväzok vyplývajúci mu zo zmluvy o poskytovaní služieb riadne dodržal, pričom bol to práve
žalovaný, ktorý svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o poskytovaní služieb porušil. Nezaplatenie
ani len minimálnej fakturovanej ceny za poskytnuté služby pri záväzku doby viazanosti malo za následok
vznik povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi dojednanú zmluvnú pokutu, ktorú v takom prípade nie
je možné označiť za neprimeranú pri náležitom a riadnom posúdení všetkých okolností, ktoré viedli

právneho predchodcu žalobcu k vyúčtovaniu zmluvnej pokuty. Práve potencionálna sankcia v podobe
zmluvnej pokuty má odrádzať účastníkov zmluvného vzťahu založeného zmluvou o pripojení v pozícii
odberateľov služieb od ich ľahkovážneho konania a úmyslu získať drahé zariadenie (výhodnú službu
za neprimerane nízku cenu). V tomto smere odkázal na závery vyjadrené v rozsudku Najvyššiehosúdu SR, sp.zn. 4Obdo/4/99, ako aj viaceré české judikáty (rozsudok Najvyššieho súdu ČR, sp.zn.
28Cdo/575/2005m rozsudok Najvyššieho súdu ČR, sp.zn. 23Cdo/1646/2007. V prípade označenia
zjednanej zmluvnej podmienky za neprijateľnú podmienku sa vlastne vytvára neudržateľný stav, kedy

súdna ochrana je poskytovaná nezodpovednému a ľahkovážnemu spotrebiteľovi na úkon poctivého
dodávateľa, ktorý si na rozdiel od spotrebiteľa svoj záväzok riadne a včas splnil, pričom spotrebiteľ
v tomto prípade svoj záväzok platiť dohodnutú cenu za služby počas doby viazanosti preukázateľne
porušil. Vylákal tak od právneho predchodcu žalobcu výhodný balík služieb, ktorý mu právny predchodca
žalobcu garantoval počas trvania záväzkovo-právneho vzťahu a zariadenie za minimálnu hodnotu,

ktorého reálna hodnota značne prevýšila akciovú cenu, čo nepochybne malo za následok vznik škody
na strane žalobcu, resp. jeho právneho predchodcu. V zmysle ust. § 1 O.s.p. je úlohou súdu vychovávať
účastníkov k zachovávaniu zákonov a plneniu povinností, ako aj konať tak, aby bola zabezpečená
spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov súdneho konania. Nie je možné poskytnúť
súdnu ochranu tomu, kto svoje záväzky vedome porušuje. Uplatnenú zmluvnú pokutu považoval
vzhľadomnapreukázanéporušeniezmluvnejpovinnostižalovanéhozaspravodlivú,primeranúaplniacu

svoj účel vo vzťahu k porušovanej povinnosti a na jej zaplatení trval v celom rozsahu. S poukazom na
vyššie uvedené trval na žalobnom návrhu aj v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty. Týmto žiadal, aby sa
súd náležite vysporiadal so všetkými skutočnosťami a okolnosťami, za ktorých bol žalobcom uplatnený
nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty voči žalovanému. Záverom odkázal na zásadné rozhodnutie
Krajského súdu v Prešove pod sp.zn. 9Co/31/2012 zo dňa 19.03.2013, ktorým bolo podľa jeho názoru

prekonané posudzovanie zmluvných pokút v spotrebiteľských zmluvách ako neprijateľných podmienok
bez náležitého posudzovania všetkých súvisiacich okolností a osobitostí konkrétneho prípadu a so
závermi vyjadrenými v predmetnom rozhodnutí sa v plnej miere stotožňuje.

Žalovaný na pojednávaní konanom dňa 24.02.2014 uviedol, že pokiaľ sa týka žalovanej pohľadávky, túto

uznáva do výšky faktúr za hovorné a za služby poskytnuté predchodcom žalobcu na základe zmluvy o
pripojení. Uviedol, že je pravdou, že uvedené faktúry neboli zaplatené žalobcovi. Žalovaný si v podstate
bral mobil na svoje meno pre svoju manželku, ona tam bola s ním a vybrala výhodný mobil a žalovaný len
podpísal zmluvu. Nevedel uviesť presne, kedy uvedenú zmluvu podpísal. Teraz sa doma pýtal manželky
a povedala mu, že neboli uhradené faktúry za hovorné a služby. Manželka si je toho vedomá, pretože

žalovaný zostal nezamestnaný a nebolo ich z čoho uhradiť. Ďalej žalovaný uviedol, že v podstate len
prišiel k žalobcovi a podpisoval len zmluvu o pripojení, nič s ním individuálne dojednávané nebolo,
nevedel ani o tom, že sa zaväzuje uhradiť zmluvnú pokutu vo výške 331,94 EUR tak, ako to žiada
uhradiť žalobca. Toto s ním individuálne dojednané nebolo s tým, že v prípade, že neuhradí faktúry,
tak bude takúto zmluvnú pokutu platiť. Z toho dôvodu zmluvnú pokutu neuznáva, nie je ochotný ju

žalobcovi uhradiť. Faktúry, ktoré sú predmetom sporu, a to okrem faktúry za zmluvnú pokutu, ktorú
žalovaný neuznáva, požiadal splácať po 50 EUR mesačne, nakoľko je nezamestnaný a je evidovaný na
Úrade práce v Detve, podporu nepoberá a ani sociálnu dávku. Pracuje na základe dohody o vykonaní
pracovnej činnosti a za to dostáva 300-350 EUR. Iný príjem nemá. Od 13.03.2012 pracuje na základe
dohody o pracovnej činnosti, kde má odmenu 3 EUR/h. Uvedená dohoda je uzatvorená na dobu neurčitú

od 13.03.2012. S manželkou žije v prenájme, nemá teda vlastný byt. Nevlastní nehnuteľnosti, spláca
leasing auta mesačne po 60 EUR, pričom sa jedná o staršie auto, ktoré má 12-13 rokov - Daevo Lanos.
Iné hnuteľné veci väčšej hodnoty žalovaný nevlastní. Má ešte 2 maloleté deti, ktoré žijú s ním spolu v
spoločnej domácnosti. Jeho manželka je zamestnaná ako čašníčka, ktorá zarobí v priemere mesačne
350 EUR netto. Iný príjem nemá ani ona. Na záver žalovaný uviedol, že zmluva mu bola daná len na

podpis, pričom bola už pripravená a žalovaný si ju nestihol ani prečítať.

Žalobca k žalobe pripojil faktúru č. 7006400613, z ktorej súd zistil, že uvedenou faktúrou spoločnosť
Slovak Telekom, a. s. Bratislava vyfakturovala žalovanému ako účastníkovi sumu 62,63 EUR z titulu
mesačných poplatkov, hlasových služieb, nehlasových služieb a iných poplatkov a služieb za obdobie

od 08.06.2010 do 07.07.2010. Faktúra bola vyhotovená dňa 08.07.2010 s dátumom dodania služby
07.07.2010 a je na nej uvedený dátum splatnosti 27.07.2010.

Ďalej žalobca pripojil k žalobe faktúru č. 7005407182, z ktorej súd zistil, že spoločnosť T-Mobile
Slovensko, a.s. Bratislava vyfakturovala uvedenou faktúrou žalovanému - účastníkovi sumu 27,37 EUR

za mesačné poplatky za obdobie od 08.05.2010 do 07.06.2010. Uvedená faktúra bola vyhotovená dňa
08.06.2010 s dátumom dodania služby 07.06.2010 a dátumom splatnosti 27.06.2010.Zfaktúryč.7007417849súdzistil,žespoločnosťSlovakTelekom,a.s.Bratislavavyfakturovalauvedenou
faktúrou žalovanému - účastníkovi sumu 22,34 EUR ako mesačné poplatky za fakturované obdobie
od 08.07.2010 do 07.08.2010. Faktúra bola vyhotovená dňa 08.08.2010 s dátumom dodania služby

07.08.2010 a s dátumom splatnosti 27.08.2010.

Ďalej žalobca predložil do spisu faktúru č. 7111326040, ktorou spoločnosť Slovak Telekom, a.s.
Bratislava vyfakturovala žalovanému - účastníkovi sumu 331,94 EUR z titulu zmluvnej pokuty. Faktúra
bola vyhotovená 08.11.2011 s dátumom dodania služby 07.11.2011 a stala sa splatnou dňa 25.11.2011.

Z ďalšej faktúry, ktorú žalobca pripojil k žalobe č. 7008472554 súd zistil, že uvedenou faktúrou
spoločnosť Slovak Telekom, a.s. Bratislava vyfakturovala žalovanému - účastníkovi sumu 2,50 EUR
ako upomienku oneskorenej platby. Na faktúre je uvedené za obdobie od 08.08.2010 do 07.09.2010.
Faktúrabolavyhotovená dňa08.09.2010sdátumomdodaniaslužby07.09.2010asdátumomsplatnosti
27.09.2010.

Z pripojeného Dodatku k Zmluve o pripojení zo dňa 07.06.2010 súd zistil, že na strane Podniku v
uvedenom dodatku je uvedená spoločnosť T-Mobile Slovensko, a.s. Bratislava, IČO: 35 705 019 a na
strane účastníka - fyzická osoba nepodnikateľ - žalovaný. V tabuľke č. 1 je uvedený program služieb
- „PODĽA SEBA 3“, pôvodný program služieb - „100 (200) Viac“, typ mobilného telefónu Nokia 5530

za maximálnu kúpnu cenu za mobilný telefón 19 EUR (572,39 Sk) s dobou viazanosti 24 mesiacov
a zmluvná pokuta vo výške 331,94 EUR (10.000,02 Sk). Minimálny program služieb je v uvedenej
tabuľke uvedený „PODĽA SEBA 3“. V tabuľke č.2 uvedeného Dodatku je uvedené: „balíček hovorov
do TMSK 1-krát“ a „balíček hovorov do všetkých sietí 2-krát“. V bode 1 je uvedené okrem iného,
že predmetom tohto dodatku je zmena pôvodného programu služieb účastníka na program služieb

uvedený v tabuľke č.1 tohto dodatku a / alebo poskytovanie programu služieb uvedeného v tabuľke č.1/
tohto Dodatku účastníkovi, a to vo vzťahu k SIM-karte uvedenej v záhlaví tohto Dodatku, resp. k inej
SIM-karte, ktorá ju bude v budúcnosti nahradzovať. V bode 1 pod písm. b/ je v uvedenom dodatku
uvedený záväzok účastníka riadne a včas platiť cenu služieb Podniku podľa zvoleného programu
služieb a dodržiavať svoje povinnosti v súlade so zmluvou o pripojení, Všeobecnými podmienkami

poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete
spoločnosti T-Mobile Slovensko, a.s., platným cenníkom služieb spoločnosti T-Mobile Slovensko, a.s.
a týmto dodatkom a záväzok účastníka zaplatiť Podniku administratívny poplatok v súlade s cenníkom
za vykonanie administratívnych, alebo technických zmien v systémoch Podniku v súvislosti s uzavretím
tohto Dodatku k zmluve o pripojení. Pod bodom 1 písm. c/ je v uvedenom dodatku uvedený záväzok

Podniku zabezpečiť účastníkovi predaj zľavneného mobilného telefónu, ktorý je bližšie špecifikovaný v
tabuľke č.1 tohto Dodatku. V bode 2 uvedeného Dodatku je ďalej uvedené okrem iného, že účastník
sa zaväzuje, že po dobu viazanosti uvedenú v tabuľke č.1 tohto Dodatku nepožiada o vypojenie SIM-
karty z prevádzky a že sa nedopustí takého konania a ani neumožní také konanie, na základe ktorého
by podniku vzniklo právo zrušiť zmluvu o pripojení odstúpením od nej, alebo právo vypovedať zmluvu

o pripojení z dôvodov porušenia povinnosti zo strany účastníka; za žiadosť o vypojenie SIM-karty z
prevádzky sa pritom považuje najmä výpoveď zmluvy o pripojení zo strany účastníka, žiadosť o jej
vypojenie v prípade straty, alebo krádeže SIM-karty, ako aj odstúpenie účastníka od zmluvy o pripojení
z iného dôvodu, než je porušenie povinnosti na strane Podniku. V bode 4 uvedeného Dodatku je ďalej
uvedené, že „ V prípade porušenia akejkoľvek povinnosti uvedenej v bode 1 písm.b/, alebo v bode 2,

alebo v bode 3 tohto Dodatku, alebo v článku 3 bod 3.6 Všeobecných podmienok alebo v článku 5 bod
5.2 písm. a/ až c/ Všeobecných podmienok, v dôsledku ktorej dôjde k následnému vypojeniu SIM -karty
zo strany Podniku, je Účastník povinný uhradiť Podniku zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č.1 tohto
Dodatku.“

Zo Zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej podľa § 269 ods.2 Obchodného zákonníka a
ustanovenia § 524 a nasledujúce Občianskeho zákonníka súd zistil, že uvedenú zmluvu uzatvorili
zmluvné strany, a to na strane postupcu spoločnosť Slovak Telekom, a.s., Karadžičova 10, 825 13
Bratislava, Slovenská republika, IČO: 35 763 469 a na strane postupníka spoločnosť Intrum Justitia
Slovakia, s.r.o., Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, Slovenská republika, IČO: 35 831 154. V bode

II. uvedenej zmluvy je uvedený predmet zmluvy s tým, že postupca touto zmluvou a za podmienok v
nej ustanovených postupuje postupníkovi postupované pohľadávky, ktorých zoznam tvorí prílohu č.1
tejto zmluvy, s postupovanými pohľadávkami prechádza na postupníka aj ich príslušenstvo (úroky z
omeškania) a všetky práva s nimi spojené. Podrobnejšia špecifikácia postupovaných pohľadávok jeuvedená na priloženom CD-rom nosiči, ktorý tvorí prílohu č.2 tejto zmluvy. Uvedená zmluva je podpísaná
za stranu Slovak Telekom, a.s. dňa 02.10.2012 v Bratislave a za žalobcu dňa 03.10.2012.

Zo zoznamu postúpených pohľadávok, ktoré žalobca pripojil k Zmluve o postúpení pohľadávok súd
zistil, že uvedenou zmluvou o postúpení pohľadávok boli postúpené žalobcovi pohľadávky, ktoré sú
predmetom sporu.

Podľa § 43 ods.1 Zákona č. 610/2003 Zb.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších

predpisov (ďalej len zákon č. 610/2003 Z.z.) zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť
potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby.
Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

Podľa § 42 ods.l písm. a/ Zákona č. 610/2003 Zb. zákonov podnik má právo na zaplatenie ceny
za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch

mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.

Podľa § 544 ods.l Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti
zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému
účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa § 544 ods.2 Občianskeho zákonníka zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní
musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa § 52 ods.l Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na

právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 53a ods.l Občianskeho zákonníka ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej
zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným
spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu

neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky,
dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom
v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe
takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť
primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

Podľa § 53 ods.l Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a

zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods.3 Občianskeho zákonníka ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods.5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby

zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Podľa § 153 ods.3 O.s.p. súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy, aj
bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je
neprijateľná.

Podľa § 153 ods.4 O.s.p. ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve 16ab)
alebo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky,
nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo mu na základe takejto podmienky súduložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané
finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie túto zmluvnú podmienku vo výroku
rozhodnutia.

Podľa § 517 ods.1 prvá veta Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní.

Podľa § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ

právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Vykonaným dokazovaním dospel súd k záveru, že žaloba žalobcu je čiastočne dôvodná. Súd mal
preukázané, že predmetný vzťah vzniknutý medzi predchodcom žalobcu a žalovaným na základe

Dodatku k Zmluve o pripojení zo dňa 07.06.2010 je vzťahom spotrebiteľským (§ 52 Občianskeho
zákonníka). V časti, v ktorej sa žalobca domáhal zaplatenia faktúr č. 7007417849 s dátumom splatnosti
27.08.2010 na sumu 19,84 EUR, faktúry č. 7006400613 s dátumom splatnosti 27.07.2010 znejúca na
sumu 62,63 EUR, faktúru č. 7005407182 s dátumom splatnosti 27.06.2010 znejúca na sumu 27,37 EUR
súd žalobe žalobcu vyhovel, nakoľko sa jednalo o faktúry za služby poskytnuté predchodcom žalobcu

žalovanému v zmysle Dodatku k Zmluve o pripojení zo dňa 07.06.2010, ktorý žalobca pripojil k žalobe
a ktoré faktúry žalovaný na pojednávaní konanom dňa 24.02.2013 uznal a zaviazal sa ich žalobcovi
uhradiť. Žalovaný potvrdil súdu, že uvedené faktúry žalobcovi neuhradil, nakoľko sa dostal do finančných
problémov a nemal ich z čoho zaplatiť. Zároveň z uvedených faktúr súd priznal žalobcovi aj úrok z
omeškania s poukazom na ustanovenie § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka odo dňa nasledujúceho

po dni splatnosti tej-ktorej faktúry, nakoľko aj v tejto časti žalovaný uznal nárok žalobcu.

V zmysle § 160 O.s.p. súd povolil žalovanému splácať žalovanú pohľadávku vzhľadom na jeho
zlú finančnú situáciu, nakoľko žalovaný nie je schopný naraz uhradiť žalobcovi priznanú pohľadávku,
pretože pracuje na základe dohody o pracovnej činnosti, ktorú žalovaný doložil do spisu, kde má

dohodnutú odmenu 3 EUR/h. Žalovaný je nemajetný, iný príjem nemá a preto mu súd povolil pohľadávku
splácať.

Okrem vyššie uvedených faktúr žalobca sa ďalej žalobou domáhal aj nároku na zmluvnú pokutu, ktorú
žalovanému vyfakturoval predchodca žalobcu faktúrou č.7111326040 v sume 331,94 EUR s dátumom

splatnosti 25.11.2011.
Súdom prináleží súdna kontrola zmluvných podmienok a dokonca aj abstraktná kontrola zmlúv (§
153 ods.3,4 O.s.p.) s cieľom vylúčiť zo života bežných ľudí neprimerané zmluvné podmienky, ktoré
zhoršujú kvalitu ich života a tak naplniť cieľ článku 6 Smernice Rady 93/13/EHS; a postarať sa o to,
aby spotrebiteľov neprijateľné klauzuly v zmluvách nezaväzovali. Základným princípom spotrebiteľských

zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to
pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Zákonodarca v Občianskom zákonníku v
súvislosti s nerovnováhou v právnom pomere medzi spotrebiteľom a dodávateľom uzákonil v § 53
ods.1 preventívne predpisy, teda ustanovenia, na základe ktorých ich nesmie obsahovať spotrebiteľská

zmluva. V § 53 Občianskeho zákonníka bol do spotrebiteľskej legislatívy zavedený generálny zákaz
použitia neprijateľných zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Porušenie tohto zákazu je
sankcionovanéneplatnosťoudotknutýchneprijateľnýchzmluvnýchpodmienok/§53ods.5Občianskeho
zákonníka. Občiansky zákonník vychádza pri zákaze neprijateľných zmluvných podmienok z toho, že
v spotrebiteľských zmluvách často vystupujú nerovné subjekty. Ustanovenie § 53 ods.1 Občianskeho

zákonníka má povahu kogentnej právnej normy, ktorá dodávateľom výslovne zakazuje použiť v
spotrebiteľských zmluvách také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán na ochranu spotrebiteľa. Podľa § 53 ods.3 Občianskeho zákonníka
vypočítava indikatívne, čo sa za neprijateľnú podmienku považuje.

Z Dodatku k Zmluve o pripojení zo dňa 07.06.2010 vyplýva, že Účastník sa v bode 4/ uvedeného
Dodatku zaviazal k povinnosti uhradiť Podniku zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č. 1 tohto Dodatku
v prípade porušenia zmluvných povinností zo strany Účastníka. Súd je toho názoru, že uvedené
zmluvné dojednania ohľadom zmluvnej pokuty obsiahnuté v Dodatku k Zmluve o pripojení zo dňa07.06.2010, a to v bode 4/ spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa - žalovaného. Pokiaľ ide o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú
zmluvnú pokutu, ktorá obstojí v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom

na povahu, obsah a osobitosť právneho úkonu so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov
spotrebiteľských zmlúv a v neposlednom rade so zreteľom na sankcionované nesplnenie povinnosti
na strane oboch účastníkov Zmluvy. V spotrebiteľskej zmluve už pri samotnom uzatváraní zmluvy by
nemal byť výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ. Táto
skutočnosť na prvý pohľad vyznieva v neprospech jedného účastníka zmluvy, pričom treba konštatovať,

že predchodca žalobcu, ako dodávateľ nie je nijako sankcionovaný v súvislosti s prípadným nesplnením
povinnosti na jeho strane. V tomto smere sa kladie veľký dôraz na dodávateľa, ktorý pripravuje
obsah zmluvy, a ktorý obsah spotrebiteľ nijako neovplyvňuje, aby bol dôsledný pri dojednávaní, pri
ďalších zmluvných dojednaniach, ako je zmluvná pokuta. Predovšetkým tým, aby slabšia strana v
spotrebiteľských zmluvách bola dostatočne informovaná o následkoch nesplnenia povinností. V danej
veci zmluvnú pokutu je možné považovať za neprimeranú sankciu aj z hľadiska času, kedy dodávateľ

vôbec nerozlišuje situáciu, keď v dôsledku nezaplatenia sumy dôjde k ukončeniu zmluvy, napríklad
jeden mesiac pred uplynutím doby viazanosti s prípadom, keď spotrebiteľ nezaplatí hneď v prvý
mesiac viazanosti, teda na jeho začiatku. Súd mal ďalej preukázané z pripojeného Dodatku ako aj
výpovedi samotného žalovaného, že žalobca ponúkol žalovanému svoje služby ako spotrebiteľovi
prostredníctvom štandardných zmlúv, ktoré má vopred pripravené a ktoré spotrebiteľ, teda žalovaný

nemôže nijako ovplyvniť. To isté platí aj pre zmluvnú pokutu, ktorú žiada zaplatiť žalobca od žalovaného
v paušálnej výške bez ohľadu nato o aké zmluvné porušenie ide a hrozba pokuty existuje pri akomkoľvek
porušení, takže zmluvné pokuty neobchádzajú ani aspekt neurčitosti, napríklad (bod 4/ veta prvá
Dodatku „V prípade porušenia akejkoľvek povinnosti .....“). Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti
potom súd mal za to, že dojednanie o zmluvnej pokute nie je možné označiť v danom prípade ako

dojednanie individuálne, a to aj s poukazom na článok III. ods.1.2 smernice Rady 93/13/EHS. Súd mal
jednoznačne preukázané, že predchodca žalobcu, ako dodávateľ zmluvnú pokutu so žalovaným, ako
spotrebiteľom osobitne nevyjednával, pretože zmluvná pokuta je dojednaná za rovnakých podmienok
vo všetkých zmluvách, ako mal súd preukázané z desiatok konaní, ktoré prebiehali a prebiehajú na
tunajšom súde. Je zrejmé, že predchodca žalobcu menil len výšku zmluvnej pokuty a žalovaný nemohol

individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy (spotrebiteľ
- žalovaný si vyberá len balík služieb, mobilný telefón). Súdna kontrola štandardných zmlúv je postavená
na absolútnej neplatnosti neprijateľných klauzúl a bolo by v rozpore s cieľom smernice, ak by sa pred
neprijateľnou podmienkou jeden spotrebiteľ chránil a druhý nie. Rozhodujúce je, že problémová zmluvná
pokuta v spotrebiteľskej zmluve je objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa a nie je rozhodujúca vôľa

a subjektívny postoj zmluvných strán. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti potom mal súd zato,
že dojednanie o zmluvnej pokute je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v spotrebiteľskej zmluve, a to
aj z pohľadu časového aspektu, ktorý žiadnym spôsobom nereflektuje na výšku sankcie. Nie je možné
dospieť s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, žeby uvedená zmluva bola individuálne dojednaná,
uvedenú skutočnosť žalobca súdu nepreukázal v konaní. Súd mal preukázané, že predchodca žalobcu

poskytol svoje služby žalovanému prostredníctvom štandardnej typovej zmluvy, ktorá bola vopred
pripravená a spotrebiteľ zmluvné podmienky nemohol ovplyvniť, pričom výška tejto zmluvnej pokuty
ostala v nezmenenej výške bez ohľadu nato, aký čas ostáva do doby viazanosti, ako aj bez ohľadu nato,
akú sumu za poskytnuté služby spotrebiteľ nezaplatil.

V zmysle ustanovenia § 53 ods.4 Občianskeho zákonníka je neprijateľná podmienka v spotrebiteľskej
zmluve podmienkou neplatnou, preto nemohol súd s poukazom na ustanovenie § 545a Občianskeho
zákonníka znížiť zmluvnú pokutu, pretože k takémuto by mohol súd pristúpiť iba za situácie, ak zmluvná
pokuta by bola platne dojednaná. Keďže žalobca si uplatnil svoj nárok na zmluvnú pokutu, ktorý nárok
odvodzoval z neprijateľnej zmluvnej podmienky, súd potom žalobu žalobcu v tejto časti zamietol a v

zmysle ustanovenia § 153 ods.4 O.s.p. takúto zmluvnú podmienku vyhlásil za neprijateľnú priamo vo
výroku rozhodnutia.

Zároveň súd zamietol žalobu aj v časti uplatňovaného príslušenstva (úroku z omeškania) vzhľadom k
tomu, že istina nebola žalobcovi priznaná.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods.1 O.s.p. a žalovanému ako účastníkovi, ktorý mal v
konaní väčší úspech náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si žiadne neuplatnil.Poučenie:

Protitomutorozhodnutiumožnopodaťodvolaniedo15-tichdníododňajehodoručenia,prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach ( § 204 ods.1 prvá

veta O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci

sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. t.j.
1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov

2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom

7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát
8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav
9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli

alebo ak také dôvody neexistovali
10. bol odvolacím súdom schválený zmier
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatené (§ 205a O.s.p.), t.j.
1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej
3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,
4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.
2 O.s.p.)

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.