Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, June 25, 2014

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 8C/20/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1208201820
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Raul Pospíšil

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2014:1208201820.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II pred samosudcom Mgr. Raulom Pospíšilom v právnej veci žalobkyne: H. R.,

nar. XX.XX.XXXX, N. X, XXX XX U., zast. JUDr. Ľudmilou Jurčovou, advokátkou, Michalská 9, 811 01
Bratislava proti žalovanému: Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, Primaciálne nám. 1, 814 99
Bratislava, IČO: 603 481, o nahradenie vyhlásenia vôle, takto

r o z h o d o l :

Súd n a h r á d z a vyhlásenie vôle žalovaného Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy,
Primaciálne nám. 1, Bratislava, IČO: 603 481 ako predávajúceho, uzavrieť so žalobkyňou H. R., rod.
H., nar. XX.X.XXXX, r.č. XXXXXX/XXX, bytom N. X, U. ako kupujúcou, zmluvu o prevode vlastníctva
bytu č. XX nachádzajúcom sa na X. nadzemnom podlaží domu na N. X, súp. č. XXX, postavenom

na pozemku - parcele č. XXX evidovaného ako parcela registra "C", druh stavby: bytový dom, druh
pozemku: zastavané plochy a nádvoria, spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach domu a príslušenstve domu o veľkosti XXXX/XXXXXX k celku, zapísaného na LV č. XXXX
vedeného Okresným úradom Bratislava, Katastrálny odbor, obec BA - MČ Ružinov, okres Bratislava
II, katastrálne územie Ružinov a spoluvlastníckeho podielu k zastavanému pozemku o veľkosti XXXX/
XXXXXX k celku nachádzajúcom sa na parcele č. XXX evidovanej ako parcela registra "C" o výmere
X XXX m2 zapísanom na LV č. XXXX ako zastavané plochy a nádvoria vedeného Okresným úradom

Bratislava, Katastrálny odbor, obec BA - MČ Ružinov, okres Bratislava II, katastrálne územie Ružinov
za kúpnu cenu 586,35 €.

Písomné vyhotovenie zmluvy o prevode vlastníctva bytu je súčasťou tohto rozsudku.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v sume 99,58 € a trov právneho
zastúpenia v sume 1.858,44 €, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu
žalobkyne.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa svojou žalobou podanou na súde dňa 29.01.2008 domáhala vydania rozhodnutia,
ktorým by súd nahradil vyhlásenie vôle žalovaného ako prevádzajúceho uzavrieť so žalobkyňou ako
nadobúdateľom zmluvu o prevode vlastníctva bytu, ktorá tvorí súčasť rozsudku.

Žalobkyňa v žalobe uviedla, že je nájomníčkou bytu č. XX na N. X T. U. na základe nájomnej zmluvy zo
dňa 14.11.2001. Dňa 19.09.2005 doručila MÚ m. č. Bratislava Ružinov žiadosť o prevod vlastníctva k
predmetnému bytu v zmysle zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, ktorej

žalovaný nevyhovel vzhľadom na špecifický charakter predmetného domu ako domu s opatrovateľskou
službou. Predmetný dom bol skolaudovaný v roku 1980 a právoplatnosť kolaudačného rozhodnutia
potvrdil Okresný úrad Bratislava II dňa 15.04.2002. Žalovaný sa stal vlastníkom domu v zmysle zákona
o majetku obcí. V zmysle Stavebného zákona sa určuje účel stavby kolaudačným rozhodnutím, pričom vdanomprípadeidevýlučneoúčelbytový.Pokiaľžalovanýtvrdí,žepredmetnýdomjedomomosobitného
určenia a v roku 1984 uznesením Rady národného výboru hlavného mesta SR Bratislavy nadobudol
charakter domu s opatrovateľskou službou, nie je tomu tak. Takéto uznesenie nemôže zmeniť účel

užívania domu z bytového na výkon opatrovateľskej služby bez rozhodnutia príslušného stavebného
úradu,rovnakosatotýkaŠtatútudomuprestaršíchobčanov.Podľazákonaovlastníctvebytovjedomom
osobitného určenia dom, ktorý je usporiadaním, umiestnením, vybavením alebo spôsobom užívania
určený pre vymedzený okruh osôb. Tieto náležitosti zákonnej definície predmetný dom nespĺňa. Ďalej v
zmysle zákona je domom osobitného určenia dom s bytmi určenými výlučne na výkon opatrovateľskej

služby podľa predpisov o sociálnom zabezpečení a ani túto definíciu predmetný dom nespĺňa, nakoľko
všetkých 240 bytových jednotiek slúži podľa kolaudačného rozhodnutia na účel bytový. Ďalej nájomcom
takéhoto domu môže byť len osoba, ktorá spĺňa predpoklady vyplývajúce z osobitného určenia bytu,
pričom v predmetnom dome nájomcami nikdy neboli výlučne takéto osoby, naopak napríklad i mladé
rodiny s deťmi. Opatrovateľská služba v rozhodnom čase (podľa právnych úprav do r. 1988, do r. 2003
a v súčasnosti) bola poskytovaná osobám ŤZP a starým, ktorí neboli schopní sami obstarať vedenie

domácnosti ani za pomoci rodinných príslušníkov, sociálne slabým alebo odkázaným. Pre poskytnutie
opatrovateľskej služby čo najhospodárnejšie boli zriaďované rôzne zariadenia opatrovateľskej služby.
Nová právna úprava špecifikovala čo sú sociálne služby, kto má byť ich príjemcom a ktoré nevyhnutné
životné úkony, práce a iné služby patria pod pojem opatrovateľská služba. Je definovaná ako pomoc
pri zabezpečovaní nevyhnutných životných úkonov, prác v domácnosti a kontaktu so spoločenským

prostredím. Konkrétne pomoc pri osobnej hygiene, obliekaní a vyzliekaní, presunoch, použitia WC,
kúpaní, podávaní jedla a pitia, nahrádzaní rodinného prostredia, dohľad. Ďalej donáška uhlia, dreva,
nákupovvrátaneprípravyjedla,pranie,žehlenie.Kontaktsprostredímsazabezpečujesprievodommimo
bytu (zákon č. 195/1998 Z.z. o sociálnej pomoci). Predmetný dom nemôže byť takým domom, nakoľko v
zmysle uvedeného žiadnemu z nájomcov nebola a nie je poskytovaná zo strany vlastníka opatrovateľská

služba ani žiadna bezplatná služba sociálneho či zdravotného charakteru. Naopak, potrebný nájomník si
jumusízaobstaraťsám.Preprevodbytusúsplnenéajpodmienkypodľazákonaovlastníctvebytov,kedy
po požiadaní žalobkyne dňa 19.09.2005 uplynula zákonná dvojročná lehota a počet žiadosti nájomcov
prekročil 50% z celkového počtu dňa 19.09.2005.

Žalujúca strana predložila zmluvu o nájme bytu, výpisy z LV, kolaudačné rozhodnutie, protokol o odňatí
správy, Štatút Domu pre starších občanov, zoznam zariadení sociálnych služieb v Bratislavskom kraji,
návrh zmluvy o prevode vlastníctva predmetného bytu.

Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že zákon o vlastníctve bytov sa nevzťahuje na

byty osobitného určenia ani byty v domoch osobitného určenia. Predmetný dom bol skolaudovaný
rozhodnutím zo dňa 05.11.1980 na bytový účel. Podľa Zápisu o odovzdaní a prevzatí stavby začalo
preberacie konanie 240-tich malometrážnych bytov, určených ako domov dôchodcov s miestnosťami
pre lekársku a opatrovateľskú službu, ukončené dňa 30.06.1980. Dňa 03.04.1984 prijala Rada NV
hl. m. SR Bratislavy uznesenie, v rámci ktorého uložila radám ObNV venovať pozornosť výberu

vhodných žiadateľov o pridelenie bytov s opatrovateľskou službou. Je nepochybné, že základným
účelom existencie predmetného domu je zabezpečenie bytových potrieb vopred presne určených
skupín obyvateľov Bratislavy, čo kolaudačnému rozhodnutiu neodporuje. Počas celej existencie mal
dom špeciálny režim a špecifický okruh nájomcov. Už z jeho stavebno-technického usporiadania je to
zrejmé. Ide o malometrážne byty s miestnosťami pre lekársku a opatrovateľskú službu. Bývanie bolo

poskytované len uchádzačom, ktorí spĺňali vopred určené podmienky rozhodnutím o pridelení bytu v
dome s opatrovateľskou službou, vydávané ObNV. Aj po novej úprave sociálnej starostlivosti boli obce
povinné zabezpečiť starostlivosť o občanov v životne ťažkej situácií. Žalovaný tak vyčlenil 5% zo svojich
bytov na zabezpečenie tohto účelu a uložil tak konať aj mestským častiam. Upravil tiež podmienky pri
postupe uzatvárania zmlúv o nájme bytov v domoch s opatrovateľskou službou. Rozhodnutia prijímal

Všeobecne záväznými nariadeniami. O výbere a poradí uchádzačov rozhodovala celomestská komisia
v zmysle rokovacieho poriadku a prijatých zásad výberu nájomcov. Z uvedeného vyplýva, že dom na
Rezedovej 3 nie je bytovým domom, ale ide o dom osobitného určenia, na ktorý sa zákon o vlastníctve
bytov nevzťahuje. Svedčí o tom aj žiadosť žalobkyne o pridelenie bytu v dome s opatrovateľskou
službou spolu so záznamom o sociálnej situácií dôchodcu a zhodnotenie zdravotného stavu, ďalej

žiadosť žalobkyne o nájom garzónky v DOS, súhlas s nájmom vydaný MČ Bratislava - Ružinov, ako
vtedajším správcom predmetného domu a zápis zo zasadnutia celomestskej komisie DOS (doložené v
spise). Osobitný a špeciálny režim podstatne odlišný od režimu bežných bytových domov potvrdzuje aj
stanovisko Ministerstva financií SR, navrhovateľa, tvorcu a gestora zákona o vlastníctve bytov. Opačnýzáver by odporoval nielen účelu predmetného domu, ale bol by na úkor iných občanov, ktorí sa ocitnú v
rovnakej neľahkej životnej situácii, v akej sa pred časom ocitla samotná žalobkyňa.

Žalobkyňa dňa 28.09.2010 súdu oznámila, že MČ Bratislava - Ružinov ako príslušný stavebný úrad
svojím rozhodnutím zo dňa 06.09.2010 určil, že stavba na N. Č.. X v Bratislave, parc. č. XXX, k.ú.
Ružinov, súp. č. stavby XXX, zapísaná na LV č. X vo vlastníctve Hl. mesta SR Bratislavy, nie je domom
osobitného určenia. V zmysle kolaudačného rozhodnutia, ktoré vydal Obvodný národný výbor Bratislava
II pod č. výst./447/1980/Št zo dňa 05.11.1980 bola povolená výstavba a užívanie stavby: 240 bytov na N.

ulici v Bratislave na bytový účel. Žalovaný v priebehu konania nepredložil súdu relevantné rozhodnutie
stavebného úradu o zmene spôsobu užívania stavby na N. Č.. X Bratislava. Stavba na N. Č.. X v
Bratislave je bytovou budovou podľa ust. § 43b ods. 1 písm. a) Stavebného zákona, ktorá svojím
spôsobom užívania nie je určená na to, aby byty v nej užíval vymedzený okruh osôb.

Žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že režim v predmetnom dome sa ničím neodlišuje od bežných.

Je daná možnosť objednať si donášku stravy z domova dôchodcov, pričom žalobkyňa túto službu
nevyužíva. Tiež sa hovorí o zdravotnej starostlivosti, napr. formou odberu krvi priamo v byte v prípade
potreby, ona sama však lekára za celý čas nevyužila a ani ho v dome nevidela. V priestoroch vchodu
sedí strážnik, ktorý podľa jeho vyjadrenia stráži majetok hlavného mesta a viac sa o veci v dome nestará.
Lekárka, ktorá mala poskytovať zdravotnú starostlivosť, v dome nejaký čas bola, jedenkrát týždenne

robila odbery a predpisovala lieky, ale po tom ako jej došla faktúra za nájom, priestory opustila. V dobe,
keď sa nasťahovala, boli v dome vrátnici, ktorí zodpovedne vykonávali svoju funkciu, na najvyššom
poschodí bola klubovňa, kde sa ľudia mohli stretávať, prípadne za nimi chodil kňaz. V súčasnosti je
bývanie neúnosné, poznačené aj blízkosťou Pentagonu, resp. je to podobné ako tam.

Právna zástupkyňa žalobkyne v priebehu konania uviedla, že žalovaný tento dom nikdy nepovažoval
za dom s bytmi osobitného určenia a titul dom pre starších občanov nie je v praxi naplnený.
V priestory MUDr. Vtáčikovej zistil RÚVZ v Bratislave zistil hygienické nedostatky. V dodatočnom
stavebnom povolení z roku 1979 je v bode 11 vymedzená možnosť užívať dom len na základe
kolaudačného rozhodnutia. V uznesení mestského zastupiteľstva o štatúte Domu pre starších občanov

obsah dôvodovej správy konštatuje neposkytovanie služieb sociálneho a zdravotného charakteru v
predmetnom dome, ďalej súdu predložila Informáciu o preverení domu na N. X, z ktorej tiež vyplýva vôľa
žalovaného nepovažovať byty v predmetnom dome za osobitné.

Žalovaný sa v priebehu konania vyjadril, že zabezpečuje v dome bezpečnostnú službu, do nedávnej

minulosti boli v dome poskytované služby lekára, v súčasnosti prechodne z dôvodu technických
nedostatkov ambulancia nefunguje, v minulosti tiež fungoval klub dôchodcov a dom má spoločenské
priestory o výmere 310 m2. Oproti klasickým domom tu funguje stanica zborovej diakonie ADOS -
MARTA. Okrem výdaja stravy priamo v dome je poskytovaná i opatrovateľská služba prostredníctvom
domova dôchodcov. Všetky služby majú vytvorené priestorové podmienky a nájomné je symbolické.

Neexistuje právny ani faktický dôvod na zabezpečovanie takýchto nadštandartných služieb pre
obyvateľov obyčajného domu. K uvedeným tvrdeniam žalovaný predložil príslušné listinné dôkazy. Čo
sa týka Informácie, autorkou je nájomníčka v predmetnom dome a zároveň pracovníčka magistrátu
a obsahom Informácie je pohľad na vec, s ktorým sa žalovaný nikdy nestotožnil. K dodatočnému
stavebnému povoleniu uviedol, že v čase stavebných rozhodnutí neexistovala zákonná kategória domu

osobitného určenia. Čo sa týka žiadostí o odkúpenie bytu do vlastníctva, v predmetnom dome bolo v
súčasnosti evidovaných 244 bytových jednotiek, pričom z nájomcov, ktorí mali uzatvorenú zmluvu na
dobu neurčitú, požiadalo asi 70, ich celkový počet nebola nadpolovičná väčšina, nakoľko ich je celkovo
99.

Žalobkyňa dňa 15.03.2012 doručila súdu vyjadrenie, v ktorom uviedla, že cena bytu a spoluvlastníckeho
podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a príslušenstve, ako aj podielu k
zastavanému pozemku bola určená v súlade s § 18 a 18a zákona č. 182/1993 Z.z., pričom tieto
ustanovenia presne určujú postup výpočtu ceny bytu, ako aj ceny spoluvlastníckych podielov. Dňa
02.08.2013 žalobkyňa doručila súdu znalecký posudok č. 15/2013 vypracovaný znalcom Z.. J. J. vo

veci stanovenia spoluvlastníckych podielov bytov a nebytových priestorov na spoločných častiach a
spoločných zariadeniach bytového domu na N. I.. X v Bratislave.Žalobkyňadňa11.04.2014súduoznámila,žejejboldoručenýznaleckýposudokč.45/2013vypracovaný
znalcom Ing. Jozefom Fajnorom vo veci stanovenia spoluvlastníckych podielov bytov a nebytových
priestorov na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu na N. I.. X v Bratislave.

Obstarávacia cena bytového domu predstavovala 727.422,89 €, výstavba domu začala v roku 1980.
Základný štátny príspevok predstavoval 276.587,35 € (7.100,- Kčs x 258 bytov + 740 Kčs x 8.784,69 m2
úžitkovejplochybytovvdome).Sumaopotrebeniabytovpredstavovala480.099,10€(obstarávaciacena
domu, t.j. 727.422,89 € x počet začatých rokov od kolaudácie, t.j. 33 rokov x 0,02). Znížená obstarávacia
cena bytu predstavovala 145.484,57 €. Cena za 1 m2 bytu tak bola 16,56 € (znížená obstarávacia cena

bytu / podlahová plocha bytov v dome). Podlahová plocha bytu č. 31 s príslušenstvom bola 32,07 m2.
Celková cena bytu tak predstavovala 371,76 € (531,08 € znížená o 30% podľa § 18 ods. 4 zákona o
bytoch). Cena za 1 m2 bola určená podľa § 15 ods. 1 vyhlášky č. 465/1991 Zb., ktorá predstavovala
1.500,- Sk. Výmera pozemku bola 1.222 m2, t.j. celková cena pozemkov je 1.833.000,- Sk (60.844,45
€). Spoluvlastnícky podiel vlastníka bytu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a
pozemku bol o veľkosti 3207/909189, pričom prepočet veľkosti spoluvlastníckeho podielu na m2 bol

4,31 m2. Cena za spoluvlastnícky podiel tak predstavovala sumu 214,59 € (4,31 m2 x 49,79 €). Kúpna
cena bytu a pozemku bola stanovená na 586,35 €.

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších
predpisov, tento zákon sa nevzťahuje na byty osobitného určenia okrem bytov stavebne určených na

bývanie ťažko telesne postihnutej osoby, najmä bezbariérový byt, byty v domoch osobitného určenia,
byty v domoch určených podľa schváleného územného plánu na asanáciu a na predaj bytov v rodinných
domoch, ktoré majú len jeden byt.

Podľa § 18 zákona č. 182/1993 Z.z.:

(1) Cena za 1 m2 podlahovej plochy bytu alebo ateliéru, ktorý sa prevádza do vlastníctva doterajšieho
nájomcu z vlastníctva právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktoré sú uvedené v § 17 ods. 3 sa zisťuje
tak, že z obstarávacej ceny domu sa odpočíta
a) pri byte základný štátny príspevok poskytnutý na porovnateľný družstevný byt podľa roku začatia

výstavby domu,
b) pri byte 2 % a pri ateliéri 0, 5 % opotrebenia za každý začatý rok veku domu,
a vydelí sa súčtom podlahovej plochy bytov a ateliérov v dome. Ak nemožno zistiť obstarávaciu cenu
domu, určí ju Ministerstvo financií Slovenskej republiky.

(2) Opotrebenie podľa odseku 1 písm. b) sa vypočíta z obstarávacej ceny domu a celková výška zníženia
obstarávacej ceny domu podľa odseku 1 môže byť najviac 80%.

(3) Obstarávacou cenou domu na účely tohto zákona sa rozumie cena vedená v účtovníctve 24a)
zohľadňujúca prvú generálnu inventarizáciu majetku v roku 1955 a druhú generálnu inventarizáciu

majetku v roku 1965. Ak je súčasťou obstarávacej ceny domu nebytový priestor (§ 2 ods. 3) alebo garáž,
obstarávacia cena domu sa odborným prepočtom zníži o časť prislúchajúcu nebytovému priestoru alebo
garáži.

(4) Ak sa prevádza byt alebo ateliér z vlastníctva štátu alebo obce do vlastníctva nájomcu, vlastník domu

pri uzatváraní zmluvy o prevode vlastníctva bytu alebo ateliéru je povinný poskytnúť nadobúdateľovi na
úhradu ceny zrážku z ceny zistenej podľa odseku 1 vo výške 30%.

Podľa § 18a ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z., vyššiu cenu pozemku zastavaného domom a priľahlého
pozemku ako cenu zistenú podľa osobitného predpisu nemožno dojednať.

Podľa § 4 ods. 1 vyhlášky č. 160/1976 Zb. o finančnej a úverovej pomoci družstevnej a individuálnej
bytovej výstavbe, Základný príspevok je 7 100 Kčs na každý byt bez zreteľa na jeho veľkosť a 740 Kčs
na každý m2 skutočnej úžitkovej plochy do výmery 85 m2 pri jednotlivých bytoch.

Podľa§29aods.1zákonač.182/1993Z.z.,obecjepovinnásnájomcombytuuzavrieťzmluvuoprevode
vlastníctva bytu do dvoch rokov odo dňa, keď nájomca požiada o prevod vlastníctva bytu podľa tohto
zákona v dome, v ktorom požiada o prevod vlastníctva najmenej 50% nájomcov bytov. Túto povinnosť
obec nemá, ak nájomcom bytu je právnická osoba, ak ide o byt v rodinnom dome alebo ak ide o byt,na ktorý sa nevzťahovala povinnosť previesť vlastníctvo bytu podľa § 29 ods. 3 a vlastníctvo tohto bytu
prešlo na obec podľa osobitného predpisu.

Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z., zmluva o prevode vlastníctva bytu a zmluva o prevode
vlastníctva nebytového priestoru v dome musí byť písomná a okrem všeobecných náležitostí musí
obsahovať
a) popis bytu alebo nebytového priestoru v dome a príslušenstva bytu, vymedzenie polohy bytu alebo
nebytovéhopriestoruvdomeoznačenímčíslabytu,číslavchoduaopisomnebytovéhopriestoru,určenie

rozsahu podlahovej plochy a vybavenia bytu a nebytového priestoru v dome,
b) vymedzenie veľkosti spoluvlastníckeho podielu vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome na
spoločných častiach domu, spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve, na pozemku zastavanom
domom a na priľahlom pozemku, pričom veľkosť spoluvlastníckeho podielu je určená podielom
podlahovej plochy bytu alebo nebytového priestoru k úhrnu podlahových plôch všetkých bytov a
nebytových priestorov v dome, ak sa pri priľahlom pozemku nepostupuje podľa písmena e),

c) určenie a popis spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, príslušenstva a priľahlého
pozemkuaprípadnéurčenie,ktoréspoločnéčastidomuaspoločnézariadeniadomu,častipríslušenstva
a priľahlého pozemku užívajú len niektorí vlastníci bytov a niektorí vlastníci nebytových priestorov,
d) úpravu práv k pozemku zastavanému domom a k priľahlému pozemku,
e) vymedzenie veľkosti spoluvlastníckeho podielu na priľahlom pozemku dohodou nadobúdateľa bytu

alebo nebytového priestoru s vlastníkom domu,
f) zistenie technického stavu bytu a nebytového priestoru podľa znaleckého posudku s uvedením opráv,
ktoré treba nevyhnutne vykonať v najbližších dvanástich mesiacoch, ak o to nadobúdateľ bytu alebo
nebytového priestoru požiada,
g) vyhlásenie nadobúdateľa bytu alebo nebytového priestoru v dome o pristúpení k zmluve o

spoločenstve vlastníkov alebo k zmluve o výkone správy,
h) úpravu práv k zariadeniam civilnej ochrany, ak sú také objekty v dome, po predchádzajúcom súhlase
príslušných orgánov.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 189/1992 Zb. o úprave niektorých pomerov súvisiacich s nájmom bytov a

s bytovými náhradami v znení neskorších predpisov, domom osobitného určenia je dom, ktorý svojím
stavebným usporiadaním, umiestnením, vybavením alebo spôsobom užívania je určený na to, aby byty
v ňom obýval vymedzený okruh osôb.

Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 189/1992 Zb. o úprave niektorých pomerov súvisiacich s nájmom bytov a s

bytovými náhradami v znení neskorších predpisov, domom osobitného určenia je a) obytný dom s bytmi
určenými výlučne na výkon opatrovateľskej služby podľa predpisov o sociálnom zabezpečení, b) obytný
dom vo vlastníctve alebo v nájme cirkvi alebo náboženskej spoločnosti s bytmi trvale určenými výlučne
na bývanie duchovných cirkvi alebo náboženskej spoločnosti.

Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 189/1992 Zb. o úprave niektorých pomerov súvisiacich s nájmom bytov a s
bytovými náhradami v znení neskorších predpisov, nájomcom bytu v dome osobitného určenia môže byť
iba ten, kto spĺňa predpoklady vyplývajúce z osobitného určenia bytu. Prenajímateľom bytov je orgán
oprávnený konať za vlastníka alebo nájomcu domu osobitného určenia.

Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 189/1992 Zb. o úprave niektorých pomerov súvisiacich s nájmom bytov a s
bytovými náhradami v znení neskorších predpisov, ak sú pochybnosti o tom, či ide o dom osobitného
určenia, rozhodne o charaktere domu stavebný úrad po vyjadrení vlastníka alebo nájomcu domu.

Súd na základe medzitýmneho rozsudku, č.k. 8C/20/2008-424, zo dňa 20.06.2012, právoplatného dňa

07.11.2012 rozhodol, že nárok žalobkyne na rozhodnutie, ktoré nahradí vyhlásenie vôle žalovaného ako
predávajúceho uzavrieť so žalobkyňou ako nadobúdateľom zmluvu o prevode vlastníctva bytu č. XX
nachádzajúceho sa na 2. poschodí domu na N. I.. Č.. X v Bratislave spolu s podielom na spoločných
častiach a spoločných zariadeniach domu a pozemku je daný. V odôvodnení medzitýmneho rozsudku
súd konštatoval, že zo zisteného skutkového stavu je zrejmé, že predmetný dom a rozsah poskytnutých

služieb žalobkyni, ako užívateľke bytu, nespĺňa vymedzenie pojmových znakov bytu v dome osobitného
určenia. Z kolaudačného rozhodnutia a odôvodnení rozhodnutí stavebných úradov bolo preukázané, že
stavebným usporiadaním je predmetný dom "panelák" s trinástimi nadzemnými a jedným podzemným
podlažím s 240-timi malometrážnymi bytovými jednotkami. Spôsob užívania zodpovedá bežnémurežimu bytového domu. Nebol produkovaný žiadny dôkaz, ktorý by dom na N. X z tohto pohľadu
nespochybniteľne vymedzoval oproti bežným bytovým domom len pre užívanie vymedzeného okruhu
osôb. Vybavenie stavby bytového domu účelovými spoločných priestormi (sušiareň, práčovňa, vrátnica,

spoločenské priestory) je dnes samozrejmou súčasťou výbavy bytového domu. Prítomnosť stanice
zborovej diakonie, prípadne klubu dôchodcov vrátane možnosti donášky jedál rozširujú síce možnosti
nájomcov, nemenia ale spôsob užívania bytov pre výlučne vymedzený okruh osôb a už vôbec
nespĺňajú potrebný zákonný rozsah poskytovania opatrovateľskej služby, na ktorý má byť dom výlučne
určený. Absenciu výkonu opatrovateľskej služby potvrdzuje nielen výpoveď samotného žalovaného (v

súčasnosti nefungujúca ambulancia, strážna služba), ale aj zhodné tvrdenia nájomkýň v konaniach (13C
26/2008, 13C 20/2008, 45C 26/2008, 51C 26/2008, 18C 20/2008, 52C 20/2008). Ak teda dom na N.
X v Bratislave nespĺňa účel, na ktorý je výlučne určený, nemôže byť domom osobitného určenia. Na
tom nemení nič ani selektívny a špeciálne upravený výber jeho nájomcov. Sám osebe, pri nenaplnení
oprávnených očakávaní služieb pre nájomcov, nezakladá bezobsažnú fikciu domu osobitného určenia.
V neposlednom rade nebol produkovaný žiadny dôkaz o tom, že žalobkyňa spĺňa potrebný stupeň

odkázanosti na pomoc inej osoby. Konštatovaný záver zároveň korešponduje aj s rozhodnutiami
stavebných úradov, v ktorých kompetencii je v prípade nejasností rozhodnúť, konkrétne Mestskej časti
Bratislava - Ružinov zo dňa 6.9.2010, Krajského stavebného úradu v Bratislave zo dňa 10.1.2011, ktoré
určili, že predmetný dom nie je domom osobitného určenia. Krajský súd v Bratislave rozhodnutím č.k.
1S 60/2011-249 zamietol žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Krajského stavebného úradu.

Splnenie podmienky, že o prevod bytu v dome požiada najmenej 50% nájomcov bytov, žalobkyňa
preukázala doložením konkrétne 143 žiadostí z obdobia od 19.9.2005 do 28.11.2005, z maximálneho
možného počtu 240 nájomcov. Žalovaného obrana, že v súčasnosti je v dôsledku nových žiadostí,
zmien v osobách a režime nájmu stav iný, nemá oporu v zákone. Podmienka polovičného počtu žiadostí
bola v uvedenom období splnená a s reštitúciou pôvodného stavu zákon žalovaným tvrdenými úkonmi

nespája.

Predmetom konečného rozhodnutia bol uplatnený nárok na nahradenie vôle uzavrieť konkrétnu zmluvu
s presne špecifikovaným predmetom prevodu vlastníctva.

Žalobkyňa v konaní preukázala, že bola nájomníčkou bytu č. XX, ktorý sa nachádza v bytovom dome
na N. I.. X v Bratislave, a to na základe Zmluvy o nájme bytu uzavretej podľa § 685 a nasl. Občianskeho
zákonníka zo dňa 14.11.2001. Žalobkyňa rovnako preukázala, že dňa 19.05.2005 požiadala o prevod
bytu, ktorého bola nájomníčkou, do jej vlastníctva. Žalobkyňa súčasne súdu predložila fotokópie 143
žiadostí ďalších nájomcov bytov v bytovom dome na N. I.. X v Bratislave z celkového počtu 240

bytov (počet aktuálny v čase podania žiadostí). Bytový dom na N. I.. X v Bratislave pritom nemožno
považovať za dom osobitného určenia, k čomu už súd zaujal stanovisko v medzitýmnom rozsudku.
Súd zároveň poukazuje na skutočnosť, že bytový dom na N. I.. X v Bratislave nemal charakter domu
osobitného určenia ani v čase podania žiadosti o prevod vlastníctva k bytu č. 31. Uvedené vyplýva
z rozhodnutia MČ Bratislava - Ružinov zo dňa 06.09.2010, č.j.: SÚ/CS/1914/2010/7/Gaš, ktoré bolo

potvrdené rozhodnutím Krajského stavebného úradu v Bratislave zo dňa 10.01.2011, č. A/2011/789/
LGZ. Následná žaloba žalovaného o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia bola zamietnutá. Predmetné
rozhodnutie stavebného úradu má deklaratórny charakter, t.j. nevytvára (nekonštituuje) nový právny
stav. Z dikcie § 3 ods. 5 zákona č. 189/1992 Zb. vyplýva, že v prípade pochybností o tom, či ide
o dom osobitného určenia, rozhodne o charaktere domu stavebný úrad po vyjadrení vlastníka alebo

nájomcu domu. Podmienky rozhodujúce pre určenie, že posudzovaná stavba spĺňa, resp. nespĺňa znaky
domu osobitného určenia, musia byť dané už v čase rozhodovania stavebného úradu o charaktere
stavby. Stavebný úrad tak následne svojím rozhodnutím len deklaruje už existujúci stav, ktorý tu bol
predtým, ako vznikli pochybnosti o charaktere stavby, čo viedlo k rozhodovaniu príslušného stavebného
úradu. MČ Bratislava - Ružinov ako príslušný stavebný úrad vo svojom rozhodnutí konštatoval, že

predmetná stavba spĺňa kritéria bytovej budovy a je bytovým domom podľa § 43b ods. 1 písm.
a) Stavebného zákona, nakoľko nadpolovičná väčšina podlahovej plochy je v zmysle stavebného
povolenia,akoajkolaudačnéhorozhodnutiač.j.Výst/447/1980/Štzodňa05.11.1980,určenánabývanie.
Stavbu možno pritom užívať len na účel určený v kolaudačnom rozhodnutí. Ako už súd uviedol v
medzitýmnom rozsudku, bytový dom na N. I.. X v Bratislave nespĺňa predpoklady domu osobitného

určenia. S poukazom na rozhodnutie stavebného úradu č.j.: SÚ/CS/1914/2010/7/Gaš, ktorý vychádzal
z údajov vyplývajúcich z kolaudačného rozhodnutia, predmetný dom uvedené predpoklady nespĺňal
ani ku dňu vydania kolaudačného rozhodnutia, nakoľko dom bol určený výlučne na bývanie. Na
uvedenú skutočnosť nemá vplyv ani to, že v čase vydania kolaudačného rozhodnutia právny poriadoknedefinoval kategóriu domov osobitného určenia, keďže ani v čase povolenia užívania stavby bytový
dom nevykazoval charakteristické znaky domu osobitného určenia tak, ako to predpokladá súčasná
právna úprava. Vzhľadom na deklaratórny charakter rozhodnutia s účinkami ex tunc, stavebný úrad

deklarovalužexistujúciprávnystav,ktorýtubolodčasupovoleniaužívaniastavbynaN.I..XvBratislave.
Zuvedenéhodôvodusapodmienkyprevoduvlastníckehoprávakbytuč.31naN.XvBratislavespravujú
príslušnými ustanoveniami zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Súd má
ďalej za preukázané, že žalobkyňa splnila všetky podmienky pre prevod bytu č. 31 do jej vlastníctva,
ktoré upravuje ust. § 29a od. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. Splnenie podmienky, že o prevod vlastníctva

požiada najmenej 50% nájomcov bytov, súd posudzoval ku dňu, kedy žalobkyňa požiadala o prevod
vlastníctva bytu, t.j. ku dňu 19.05.2005. Argumentácia žalovaného, že v čase rozhodovania súdu o
prejednávanej veci bol v dôsledku nových žiadostí, zmien v osobách nájomcov a režime nájmu stav iný,
je pre právne posúdenie veci irelevantná. Vzhľadom na to, že žalovaný si nesplnil povinnosť uzavrieť
so žalobkyňou zmluvu o prevode bytu č. XX do jej vlastníctva do dvoch rokov odo dňa podania žiadosti,
žalobkyňa si dôvodne uplatnila svoj nárok na súde.

Čo sa týka určenia ceny bytu a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach domu a pozemku, žalobkyňa prostredníctvom podania doručeného súdu dňa 11.04.2014
uviedla presný výpočet ceny bytu a spoluvlastníckeho podielu. Všetky vstupné parametre rozhodné pre
určenie konečnej ceny predmetu prevodu vlastníctva vyplývajú z LV č. XXXX, k.ú. Ružinov a ďalších

listinných dôkazov predložených súdu v priebehu konania. Súd preskúmal výpočet ceny predmetu
prevodu vlastníctva a zistil, že je v súlade s § 18 a 18a zákona č. 182/1993 Z.z.

Žalobkyňa rovnako predložila návrh Zmluvy o prevode vlastníctva bytu podľa § 5 ods. 1 zákona č.
182/1993 Z.z. Súd preskúmal návrh zmluvy a dospel k záveru, že obsahuje všetky podstatné náležitosti

kúpnej zmluvy v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka a § 5 ods. 1 zákona č. 182/1993
Z.z.

Súd zároveň uvádza, že obranu žalovaného v konaní považuje za účelovú, a to najmä vzhľadom na
záznam zo stretnutia primátora s obyvateľmi domu na N. I.. X v Bratislave konaného dňa 22.02.2012

a návrh na riešenie domu na N. I.. X v Bratislave zo dňa 26.04.2012. Podľa záznamu zo stretnutia
s obyvateľmi domu ich primátor informoval, že hlavné mesto pristúpi na základe žiadostí nájomcov k
odpredaju nájomcom, ktorí majú uzatvorenú nájomnú zmluvu na dobu neurčitú. V dôvodovej správe k
návrhu na riešenie domu na N. X (č.l. 418) sa uvádza, že pokiaľ hlavné mesto SR Bratislava pristúpi k
prevodu bytov do vlastníctva nájomcov, je tento ústretový krok potrebné podmieniť rovnako ústretovým

krokom nájomcov, ktorí by sa vzdali náhrady súdnych trov a trov právneho zastúpenia a tieto by
od hlavného mesta nepožadovali a tento svoj postoj prezentovali pri späťvzatí žalobných návrhov.
Z uvedeného vyplýva, že žalovaný v minulosti prejavil vôľu previesť predmetné byty do vlastníctva
nájomcov, ktorí o prevod požiadajú. Žalovaný mal však v úmysle tento svoj krok podmieniť späťvzatím
návrhov na začatie súdneho konania podaných nájomcami bytového domu a neuplatňovaním si náhrady

trov konania. Takýto rozdielny prístup k nájomcom, ktorí voči žalovanému iniciovali súdne konanie, súd
považuje za diskriminačný. Žalobkyňa mala zákonné právo uplatniť svoj nárok na súde a v prípade
úspechu by jej vzniklo aj právo na náhradu trov konania. Tým, že žalovaný podmieňoval predaj bytu
späťvzatím návrhu na začatie konania a neuplatňovaním si trov konania, vytváral na nájomcov nátlak,
pričom takýto postup žalovaného nemá oporu v právnom poriadku.

Po vyhodnotení vykonaného dokazovania v zmysle citovaných zákonných ustanovení súd dospel k
záveru, že žalobkyňa splnila všetky podmienky pre prevod bytu č. XX na N. I.. X v Bratislave do
jej vlastníctva, určila cenu bytu a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach domu a pozemku v súlade s § 18 a 18a zákona č. 182/1993 Z.z. a predložený návrh zmluvy

o prevode vlastníctva bytu obsahuje všetky formálne aj obsahové náležitosti vyžadované príslušnými
právnymi predpismi. Z uvedeného dôvodu súd návrhu žalobkyne v celom rozsahu vyhovel.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnej žalobkyni proti neúspešnému
žalovanému priznal náhradu trov konania, ktoré predstavujú žalobkyňou zaplatený súdny poplatok vo

výške99,58EURatrovyprávnehozastúpeniazanižšieuvedenéúkonyprávnejslužby.Základnásadzba
tarifnej odmeny predstavuje 1/13 výpočtového základu za príslušný kalendárny rok. Keďže v priebehu
konania došlo k zmene právnej zástupkyne žalobkyne, ktorá je platiteľom DPH, suma odmeny za úkony
poskytnuté od roku 2010 sa zvyšuje o 20% sadzbu DPH:1. prevzatie a príprava zastúpenia v roku 2007 ................................................ 45,51 €
2. podanie žaloby v roku 2008.......................................................................... 48,63 €

3. podanie zmluvy o prevode vlastníctva v roku 2008...................................... 48,63 €
4. návrh na prerušenie konania v roku 2010..................................................... 55,49 €
5. podanie vo veci samej zo dňa 28.09.2010..................................................... 55,49 €
6. účasť na pojednávaní dňa 07.03.2011.............................................................. 57,- €
7. rokovanie s klientom dňa 10.03.2011...............................................................57,- €

8. účasť na pojednávaní dňa 30.03.2011.............................................................. 57,- €
9. ďalšia porada s klientom dňa 18.04.2011........................................................ 57,- €
10. podanie vo veci samej zo dňa 21.04.2011....................................................... 57,- €
11. účasť na pojednávaní dňa 04.05.2011.............................................................. 57,- €
12. ďalšia porada s klientom dňa 09.05.2011..................................................... 28,50 €
13. podanie vo veci samej zo dňa 13.05.2011....................................................... 57,- €

14. účasť na pojednávaní dňa 23.05.2011.............................................................. 57,- €
15. ďalšia porada s klientom dňa 31.05.2011........................................................ 38,- €
16. podanie vo veci samej zo dňa 08.06.2011....................................................... 57,- €
17. účasť na pojednávaní dňa 27.06.2011.............................................................. 57,- €
18. rokovanie s klientom dňa 01.07.2011.............................................................. 38,- €

19. účasť na pojednávaní dňa 21.09.2011............................................................14,25 €
20. účasť na pojednávaní dňa 17.10.2011............................................................14,25 €
21. rokovanie s klientom dňa 31.10.2011.............................................................. 38,- €
22. účasť na pojednávaní dňa 23.01.2012........................................................... 58,69 €
23. rokovanie s klientom dňa 20.02.2012........................................................... 39,13 €

24. podanie - záverečná reč zo dňa 22.02.2012...................................................58,69 €
25. účasť na pojednávaní dňa 05.03.2012........................................................... 14,67 €
26. účasť na pojednávaní dňa 20.06.2012........................................................... 58,69 €
27. podanie vo veci samej zo dňa 31.07.2013..................................................... 60,07 €
28. účasť na pojednávaní dňa 30.04.2014........................................................... 15,47 €

29. účasť na pojednávaní dňa 25.06.2014........................................................... 61,87 €

Režijný paušál za rok 2007............................1x 5,91 €......................................... 5,91 €
Režijný paušál za rok 2008............................2x 6,31 €........................................12,62 €
Režijný paušál za rok 2010............................2x 7,21 €....................................... 14,42 €

Režijný paušál za rok 2011..........................16x 7,41 €......................................118,56 €
Režijný paušál za rok 2012............................5x 7,63 €....................................... 38,15 €
Režijný paušál za rok 2013............................1x 7,81 €..........................................7,81 €
Režijný paušál za rok 2014............................2x 8,04 €........................................16,08 €

Spolu.................................................................................................................1.575,58 €
Spolu + 20% DPH (úkony od roku 2010).....................................................1.858,44 €

Súd nepriznal žalobkyni náhradu za úkon právnej služby "prevzatie a príprava zastúpenia r. 2010".
Súdna prax dospela v obdobných prípadoch posudzovania nároku na advokátsku odmenu k záveru,

že tento úkon právnej pomoci je advokát oprávnený účtovať len jedenkrát. Prípadná zmena právneho
zástupcu a s ňou spojený úkon "prevzatie a príprava" nemôže zaťažiť druhého účastníka, t.j.
neúspešného žalovaného, ktorý je na náhradu trov konania povinný.

Súd nepriznal žalobkyni plnú náhradu trov za úkon "ďalšia porada s klientom dňa 31.05.2011". V zmysle

§ 14 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. účinnej ku dňu 31.05.2011 za tento úkon prislúcha odmena vo
výške 2/3 základnej sadzby tarifnej odmeny.

Súd žalobkyni nepriznal náhradu nákladov spojených s podaním znaleckého posudku v sume 1.100,-
€. Z vyúčtovania znalečného č. 15/2013 vyplýva, že zadávateľom vypracovania znaleckého posudku

bola okrem žalobkyne aj F. U.. Z príjmového dokladu rovnako vyplýva, že suma 1.100,- € bola prijatá
od žalobkyne a F. U., t.j. žalobkyňa jednoznačne nepreukázala, že by za znalecký posudok uhradila
celú sumu 1.100,- €. Súd tak nemá za preukázané, že žalobkyni vznikli v súvislosti s vypracovaním
znaleckého posudku náklady v ňou požadovanej výške. Žalobkyňa navyše v priebehu konania súduoznámila, že vo veci bol vypracovaný nový znalecký posudok č. 45/2013 znalcom Z.. H. A.. Na základe
aktuálnejšieho znaleckého posudku žalobkyňa určila konečnú cenu predmetu prevodu, t.j. znalecký
posudok č. 15/2013 nebol smerodajným dôkazom pre rozhodnutie súdu.

Náhradu trov konania je žalovaný podľa § 149 ods. 1 O. s. p. povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu
žalobkyne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal

navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania možno rozšíriť len do uplynutia lehoty na
odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.