Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 23. marec 2015

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 8C/97/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5810204413
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martin Štubniak

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2015:5810204413.17

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo samosudcom Mgr. Martinom Štubniakom v právnej veci navrhovateľa: S. W.,

nar. XX.XX.XXXX, bytom U. č. XXX, práv. zast.: JUDr. Dušan Serek, advokát, Nižná, Nová Doba č.
489/15, proti odporcom: 1/ K. J., nar. XX.XX.XXXX, 2/ K. J., rod. J., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom U.
č. XXXX, obaja práv. zast.: Mgr. Igor Palider, advokát, Zubrohlava, Klinec II č. 215, v konaní o vydanie
bezdôvodného obohatenia, vypratanie nehnuteľnosti a odstránenie stavby, takto

r o z h o d o l :

I. Odporcovia 1/ a 2/ sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne vypratať pozemok vedený na liste vlastníctva
č. XXXX, k. ú. U. ako C-KN parcela č. XXXX/XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 94 m2, okrem
časti tohto pozemku priľahlého k hospodárskej budove na C-KN parcele č. XXXX/X, ktorá časť má od

stenyhospodárskejbudovysmeromkudiarnidĺžkuX,Xm,atodoXdníodprávoplatnostitohtorozsudku.

II. I.z r i a ď u j e k pozemku vedenému na liste vlastníctva č. XXXX, k. ú. U. ako C-KN parcela č.
XXXX/XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 94 m2 vecné bremeno spočívajúce v práve stavby
udiarne odporcov 1/ a 2/ na tomto pozemku.

III. Odporcovia 1/ a 2/ sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi za zriadenie

vecného bremena čiastku 19,08 Eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Odporcovia 1/ a 2/ sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi sumu 354,71
Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 303,74 Eur od 17.04.2014 do zaplatenia, s
úrokom z omeškania vo výške 5,15% ročne zo sumy 8,96 Eur od 20.06.2014 do zaplatenia, s úrokom z
omeškania vo výške 5,15% ročne zo sumy 3,14 Eur od 08.07.2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania
vo výške 5,15% ročne zo sumy 8,67 Eur od 03.09.2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške
5,05% ročne zo sumy 24,81 Eur od 17.02.2015 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 5,05%

ročne zo sumy 5,23 Eur od 11.03.2015 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto
rozsudku.

V. Vo zvyšku súd návrh navrhovateľa z a m i e t a.

VI. Navrhovateľ je p o v i n n ý doplatiť na účet tunajšieho súdu súdny poplatok vo výške 52,00 Eur v
lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

VII. Žiadny z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Po pripustení viacerých zmien návrhu sa navrhovateľ domáhal uloženia povinnosti odporcom 1/ a 2/
spoločne a nerozdielne na vlastné náklady odstrániť z pozemku zobrazeného ako C-KN parc. č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 127 m2 zapísaného na LV č. XXXX, k.ú. a obec U. stavbu -
hospodársku budovu, odstrániť z pozemku zobrazeného ako C-KN parc. č. XXXX/XX zastavané plochy
a nádvoria o výmere 94 m2 zapísaného na LV č. XXXX, k.ú. a obec U. stavbu - udiareň a tiež vypratať

pletivové oplotenie a to v tej časti, v ktorej toto oplotenie oddeľuje pozemok C-KN parc. č. XXXX/XX
zastavané plochy a nádvoria o výmere 94 m2 od susedného pozemku C-KN parc. č. XXXX/X trvalé
trávne porasty o výmere 60 m2, oba zapísané na LV č. XXXX, k.ú. a obec U. a to všetko v lehote 30 dní
odo dňa právoplatnosti rozsudku. Ďalej žiadal uložiť odporcom 1/ a 2/ povinnosť spoločne a nerozdielne
vypratať z pozemku zobrazeného ako C-KN parc. č. XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere

94 m2 zapísaného na LV č. XXXX, k.ú. a obec U. hnojisko, suché WC a koterec pre psa do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku. Napokon žiadal uložiť povinnosť odporcom 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne
zaplatiť sumu 1.257,46 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 1.081,63 Eur
od 16.04.2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 5,25 % ročne zo sumy 32,50 Eur od 16.06.2014
do zaplatenia, s úrokom z omeškania 5,15 % ročne zo sumy 11,19 Eur od 07.07.2014 do zaplatenia,
s úrokom z omeškania 5,15 % ročne zo sumy 30,90 Eur od 03.09.2014 do zaplatenia, s úrokom z

omeškania 5,05 % ročne zo sumy 25,04 Eur od 20.10.2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 5,05
% ročne zo sumy 57,55 Eur od 16.02.2015 do zaplatenia a s úrokom z omeškania 5,05 % ročne zo
sumy 18,65 Eur od 23.03.2015 do zaplatenia.

Návrh zdôvodnil tým, že právni predchodcovia odporcov neoprávnene postavili na pozemku C-KN parc.

č. XXXX/X začiatkom 60. rokov minulého storočia stavbu - hospodársku budovu. Spolu s pozemkom
pod stavbou odporcovia neoprávnené užívajú aj pozemok C-KN parc. č. XXXX/XX, na ktorom majú
umiestnené drobné stavby a majú ho prihradený k svojmu dvoru. Pretože užívajú tieto pozemky v jeho
vlastníctve bez právneho dôvodu, sú povinní mu zaplatiť bezdôvodné obohatenie v žalovanej výške za
obdobie od 21.09.2008 do 22.03.2015.

Odporcovia 1/ a 2/ žiadali návrh v celom rozsahu zamietnuť popierajúc vlastnícke právo navrhovateľa
k sporným pozemkom.

Na základe vykonaného dokazovania bolo zistené, že aktuálny vlastnícky zápis na LV č. XXXX k.ú. U. je

taký, že ako výlučný vlastník pozemkov C-KN parc. č. XXXX/X a č. XXXX/XX je evidovaný navrhovateľ
v celosti.

Bolo v konaní nesporné (a podložené aj geometrickým plánom č. XXXXXXXX-XX/XXXX zo dňa
14.05.2010 vyhotoviteľa S. K.), že C-KN parc. č. XXXX/X aj C-KN parc. č. XXXX/XX boli pôvodne

súčasťou pozemnoknižnej parcely č. XXX/X vedenej v pk protokole č. XXX, v ktorom boli ako podieloví
spoluvlastníci vedení O. a K. Q..

V konaní tunajšieho súdu sp. zn. 5C/20/2010 sa odporcovia 1/ a 2/ síce domáhali voči navrhovateľovi
určenia vlastníckeho práva okrem iného aj k pozemkom C-KN parc. č. XXXX/X a č. XXXX/XX z

titulu vydržania, no ich návrh bol právoplatne zamietnutý, pretože z objektívneho hľadiska nemohli
byť dobromyseľnými držiteľmi týchto pozemkov. Súdne rozhodnutie v uvedenom konaní však vyriešilo
z pohľadu ust. § 159 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku záväzne len to, že k nadobudnutiu
vlastníckeho práva odporcami nedošlo na základe vydržania. Nie je preto prekážkou, aby na základe
iných skutkových okolností bola (predbežná) otázka vlastníckeho práva navrhovateľa k uvedeným

pozemkom posúdená v tomto konaní inak.

Podľa predloženej dohody datovanej dňom 17.02.1983 na MNV v U. sa dcéra menovaných S. D., rod.
Q. označená ako vlastníčka dohodla na výmene pk parcely č. XXX/X za parcelu č. XXX/X s otcom
navrhovateľa E. W., ktorý pk parcelu č. XXX/X užíva ako dvor. Vtedy už pritom na tejto parcele s istotou

stálaspornáhospodárskabudova,lebootáznymvkonaníbololento,kedyvpriebehu60.rokovminulého
storočia došlo k jej postaveniu právnymi predchodcami odporcov.

Neskôr evidentne z dôvodu, že pôvodná dohoda o výmene nebola právne perfektnou, došlo k uzavretiu
kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX, ktorou S. D., rod. Q. odpredala navrhovateľovi pk parcelu č. XXX/

X z pk protokolu č. XXX. Zmluva bola zavkladovaná do katastra nehnuteľností pod č. V XXX/XX.Na druhej strane však súdu bola predložená dohoda datovaná dňom 01.02.1965 medzi otcom odporcu
1/ T. J. ako kupujúcim a K. V. ako predávajúcim. Potvrdzuje sa v nej, že došlo k odpredaju parcely č.
XXX/X o výmere 342,40 m2 za sumu 500,- Kčs. Na dohode sú podpisy dvoch svedkov a T. J. a J. V..

SvedkyňaE.Q.-dcéraK.aJ.V.potvrdila,žepotomtopredajisinikdyjejrodinanenárokovalaodpredanú
parcelu. Uviedla, že rodičia parcelu predtým užívali, pretože boli jej vlastníkmi s tým, že o parcelu spory
nikdy neboli. Nespornosť nerušeného užívania parcely pod hospodárskou budovou a v jej blízkosti
(aktuálna parcela č. XXXX/XX) vyplynula aj z výpovede S.. T. J. a X. Q., ktorá tiež uviedla, že otec

odporcu síce zabral cestu, čo mu hovorili, ale sa kvôli tomu nehádali. Táto rovnako ako aj jej sestra S. D.
uviedli, že išlo o parcelu, ktorá pôvodne bola prístupom do poľa užívaného rodinami O. Q. a K. V., ktorí
boli spolu s právnym predchodcom navrhovateľa bratrancami, no mali dobré vzťahy, nikdy sa nehádali a
každý mal svoje. Z jej výpovede tiež vyplynulo, že pozemok pod hospodárskou budovou navrhovateľovi
v roku 1997 neodpredávala.

Na ohliadke sa účastníci konania zhodli, že sporná hospodárska budova je situovaná na pozemku C-KN
parc. č. XXXX/X. Spočiatku navrhovateľ tvrdil, že bola postavená niekedy po roku 1964, no po vykonaní
viacerých dôkazov v podstate sám uznal, že bola postavená ešte pred 01. aprílom 1964, kedy nadobudol
účinnosť Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. Z predloženej fotografie, na ktorej je pred hospodárskou
budovou zobrazený odporca 1/ ako dospievajúci chlapec, z jeho presvedčivej účastníckej výpovede ako

aj z výpovede svedka C. vypočutého v konaní sp. zn. 5C/20/2010 totiž nesporne vyplynulo, že bola
postavená v presne nezistenom čase na prelome 50. a 60. rokov minulého storočia, keď fotografia podľa
odporcu 1/ pochádza z roku 1959 a menovaný svedok sa vyjadril, že v čase jeho návratu z vojny v roku
1963 hospodárska budova už stála.

Zhodnotiac tieto dôkazy vo vzájomných súvislostiach súd preto dospel k záveru, že hospodárska budova
bola právnymi predchodcami odporcov postavená na súčasnej C-KN parc. č. XXXX/X v subjektívnom
presvedčení, že ju stavajú na svojom vlastnom pozemku, ktorý ešte predtým odkúpil otec odporcu 1/
od K. V.. Žiaden z vypočutých svedkov neuviedol, že by si evidovaní pozemnoknižní vlastníci O. Q. s
manželkou, resp. K. V. s manželkou, ktorá dokonca bola podpísaná na dohode z roku 1965 nárokovali

vlastníctvo tejto časti zemského povrchu v tom čase evidovaného ako pk parc. č. XXX/X. Ohľadne
nej neboli žiadne nezhody, či dokonca súdne spory a užívací stav sa dlhodobo nerušene rešpektoval.
Na tom nič nemení skutočnosť, že stavba hospodárskej budovy zabrala prístup do poľa, lebo sa tak
stalo s vedomím všetkých zainteresovaných a nikto z nich z toho vo vzťahu k právnym predchodcom
odporcov nevyvodzoval žiadne právne dôsledky. V susedstve pritom dlhodobo žili rodičia navrhovateľa

E. W. s manželkou, ktorí mali na susednej parcele postavený svoj rodinný dom. Navrhovateľ okrem
svojhotvrdenianepredložilanineoznačilsúdužiadendôkazsvedčiaciotom,žebyprávnipredchodcovia
odporcov boli rušení v držbe odkúpeného pozemku časti pk parc. č. XXX/X a ako vyplynulo z výpovede
odporcu 1/, nevysporiadanosť pozemku pod hospodárskou budovou bola zistená až v roku 2009 v
súvislosti s ROEP-om.

Uvedené podľa názoru súdu vylučuje, že právni predchodcovia odporcov postavili hospodársku budovu
na súčasnej C-KN parcele č. XXXX/X s vedomím, že stavajú na cudzom pozemku. Povedané aj inak,
stavali evidentne minimálne s konkludentným súhlasom vlastníkov pozemku.

Vyporiadanie medzi stavebníkom a vlastníkom pozemku, na ktorom je neoprávnená stavba umiestnená
trebavykonaťpodľaprávnejúpravyplatnejvdoberozhodovania.Oprávnenosťstavbysavšakposudzuje
podľa právnej úpravy platnej v čase jej vzniku (viď napríklad rozhodnutie NS ČR zo dňa 17.04.2001 sp.
zn. 22Cdo/2392/99).

V súčasnosti neoprávnenú stavbu upravuje ust. § 135c Občianskeho zákonníka, ktorý určuje, že ak
niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na to nemá právo, môže súd na návrh vlastníka pozemku
rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady vlastníka stavby. Pokiaľ by odstránenie stavby nebolo
účelné, prikáže ju súd za náhradu do vlastníctva vlastníkovi pozemku, pokiaľ s tým vlastník pozemku
súhlasí. Súd môže usporiadať pomery medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby aj inak, najmä

tiež zriadiť za náhradu vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe.

Platná judikatúra zastáva názor, že v prípade stavby zriadenej na cudzom pozemku za účinnosti
stredného Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Sb. bez práva stavby (§ 155 a §§ 159 a 160 cit. zákona),treba analogicky aplikovať jeho ust. § 125 a nasl. o nadobudnutí vlastníckeho práva spracovaním
cudzej veci (viď rozhodnutie NS SR zo dňa 26.02.2008 sp. zn. 2Cdo/295/2006, resp. aj rozhodnutie
NS ČR zo dňa 17.09.2008 sp. zn. 22Cdo/5103/2007). Podľa týchto ustanovení z hľadiska spôsobu

nadobudnutia vlastníctva k pozemku vlastníkom stavby na ňom postavenej bol rozhodujúci súhlas
vlastníka pozemku so stavbou pre stavebníka. Na základe toho pozemok zahŕňajúci nielen zastavanú
plochu ale aj nevyhnutný manipulačný priestor potrebný k užívaniu stavby „prirástol“ k stavbe. Judikatúra
tak vytvorila pravidlo, že kto staval na cudzom pozemku so súhlasom vlastníka, nadobúda nielen
vlastníctvo stavby, ale aj vlastnícke právo k pozemku v rozsahu jeho zastavania.

I keď teda na podklade kúpnej zmluvy otec odporcu 1/ vlastnícke právo k pozemku pod hospodárskou
budovou a priľahlému priestoru nenadobudol, pretože zmluva nebola registrovaná štátnym notárstvom
podľa § 134 ods. 2 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení účinnom do 31.03.1983, v dôsledku
zástavby pozemku so súhlasom vlastníkov nadobudol vlastnícke právo spracovaním podľa § 126 ods.
1 stredného Občianskeho zákonníka. Kúpnou zmluvou z roku 1997 preto S. D. nemohla platne previesť

navrhovateľovi vlastnícke právo k pk parcele č. XXX/X v rozsahu súčasnej C-KN parc. č. XXXX/X a časti
C-KNparc.č.XXXX/XXakoobslužnémupriestoru,keďtietonadobudolspracovanímprávnypredchodca
odporcov.

Na ohliadke bolo zistené, že hneď pri hospodárskej budove smerom k udiarni sa nachádza hnojisko,

ktoré bolo podľa odporcu 1/ zriadené ešte spolu s hospodárskou budovou a tiež suché WC ako aj
koterec pre psa o šírke 2,4 metra totožnej so šírkou hnojiska. Za manipulačný priestor potrebný pre
užívanie stavby pritom súd považoval ešte vzdialenosť cca 2 metre od hnojiska smerom k udiarni. Preto
ani obslužnú plochu o rozmeroch 7,12 metra (šírka C-KN parc. č. XXXX/X podľa geometrického plánu)
krát 4,5 metra (čo je po zaokrúhlení cca 32 m2) predstavujúcu časť parcely č. XXXX/XX priľahlú k

parcele č. XXXX/X navrhovateľ nenadobudol kúpnou zmluvou od S. D., ale jej vlastníkom sa stal právny
predchodca odporcov na základe spracovania.

Súd preto zamietol návrh navrhovateľa na odstránenie hospodárskej budovy z pozemku C-KN parc.
XXXX/X, lebo navrhovateľ nie je jeho vlastníkom. Tiež súd zamietol návrh na vypratanie celého

pozemku C-KN parc. č. XXXX/XX, lebo ani plocha nachádzajúca sa do vzdialenosti 4,5 metra od steny
hospodárskej budovy smerom k udiarni (na ktorej je situované hnojisko, suché WC a koterec) nie je
vlastníctvom navrhovateľa. V časti, v ktorej súd návrhu na vypratanie časti tohto pozemku vyhovel, súd
vychádzal z ust. § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka a zo skutočnosti, že navrhovateľ túto časť C-
KN parc. č. XXXX/XX platne odkúpil v roku 1997 od S. D. kúpnou zmluvou a odporcovia majú na nej

neoprávnene umiestnenú vlečku a pletivové oplotenie bez pevného základu v zemi. Menovaná síce
uviedla, že pozemok pod hospodárskou budovou navrhovateľovi nepredávala, no jej vôľa evidentne
podľa obsahu kúpnej zmluvy z roku 1997 k odpredaju pk parc.č XXX/X navrhovateľovi smerovala. Súd
ešte podotýka, že z hľadiska formulácie rozsudočného výroku o vyprataní nie je potrebné jednotlivo
vymenúvať všetky hnuteľné veci, na ktoré sa táto povinnosť vzťahuje (ako v danom prípade pletivové

oplotenie, vlečka, atď.).

Ohliadkou súd ďalej zistil, že udiareň sa nachádza na pozemku parc. č. XXXX/XX vo vzdialenosti väčšej
než 4,5 metra od steny hospodárskej budovy, je teda na pozemku navrhovateľa. Má pôdorysné rozmery
približne 1,5 metra x 1,5 metra a je so zemou spojená betónovým základom. Odporca 1/ sa vyjadril, že

ju postavil v roku 1990, pričom iný dôkaz o čase jej dostavby predložený nebol.

Na základe vykonaného dokazovania súd nemal preukázaný žiaden občianskoprávny titul, ktorý by
oprávňoval odporcu 1/ zriadiť na pozemku parc. č. XXXX/XX predmetnú udiareň. Preto ide o stavbu
neoprávnenú.

Vzhľadom na nerušenú existenciu tejto stavby od jej dostavby vyše dvadsať rokov, fakt, že bola
postavená bez akýchkoľvek námietok navrhovateľa či jeho právnych predchodcov a skutočnosť, že
prioritným záujmom navrhovateľa v konaní bolo odstránenie hospodárskej budovy za účelom zriadenia
prístupu po pozemku pod ňou (ohľadne čoho však nebol úspešný), súd považoval za neúčelné jej

odstránenie. Udiareň nijako svojou existenciou výrazne neobmedzuje využitie zvyšnej časti pozemku
navrhovateľom, ktorý počas konania neprejavil vôľu získať túto stavbu do svojho vlastníctva. Preto
súd zvolil možnosť uvedenú v ust. § 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka a usporiadal pomery medzi
navrhovateľom ako vlastníkom pozemku a odporcami ako vlastníkmi stavby inak a to zriadením vecnéhobremena spočívajúceho v oprávnení odporcov mať na pozemku navrhovateľa zriadenú stavbu udiarne
(právo stavby). Náhradu súd určil vychádzajúc z odporcami predloženého znaleckého posudku č. XX/
XXXX vypracovaného znalcom X.. J., ktorý stanovil výšku jednorazovej náhrady za zriadenie vecného

bremena na sumu 8,48 Eur/m2, čo pri výmere 2,25 m2 (rozmery udiarne 1,5 x 1,5 metra) predstavuje
19,08 Eur.

Okrem toho sa navrhovateľ domáhal zaplatenia bezdôvodného obohatenia v sume 1.257,46 Eur s
príslušenstvom za neoprávnené užívanie pozemkov C-KN parc. XXXX/X o výmere 127 m2 a č. XXXX/

XX o výmere 94 m2 odporcami za obdobie od 21.09.2008 do 22.03.2015.

Ako už bolo uvedené, navrhovateľ nie je ani nebol v uvedenom období vlastníkom pozemku C-KN parc.
č. XXXX/X, pričom mu nepatrí ani nepatrila plocha o výmere 32 m2 (7,12 x 4,5 metra) z pozemku C-
KN parc. č. XXXX/XX súvisiaca ako manipulačný priestor s hospodárskou budovou. Odporcovia preto
užívali iba časť pozemku navrhovateľa C-KN parc. č. XXXX/XX o veľkosti 62 m2 (94 m2 mínus 32 m2).

Pokiaľ potom nebol preukázaný v konaní určitý právny titul, ktorý by počas uvedeného obdobia
oprávňoval odporcov užívať túto výmeru pozemku, znamená to, že si neoprávnene prisvojovali jeho
úžitkovú hodnotu. Síce sa tým ich majetkový stav fakticky nijako nezväčšil, zároveň sa ale ani nezmenšil
ako by sa mal, ak by si odporcovia úžitkovú hodnotu pozemku prisvojovali oprávnene - na základe

určitého právneho dôvodu (napr. na základe nájomnej zmluvy). Znamená to, že odporcovia získali
majetkový prospech bez právneho dôvodu. V tomto smere judikatúra (viď R 25/1986) dospela k záveru,
že bezdôvodné obohatenie vzniká nielen tak, že sa doterajší majetok obohateného rozmnoží o nové
majetkové hodnoty ale aj tak, že sa jeho doterajší majetok nezmenšil, hoci by k tomu inak došlo ak by
obohatený plnil svoje povinnosti. O bezdôvodné obohatenie ide preto aj v prípade užívania pozemkov

bez právneho titulu (viď napríklad rozsudok NS SR sp. zn. 3Cdo/298/2006, publikovaný v periodiku Zo
súdnej praxe pod č. 62/2007).

Ustanovenie § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka v takomto prípade určuje, že majetkový prospech
získaný plnením bez právneho dôvodu predstavuje bezdôvodné obohatenie. Podľa § 451 ods. 1

Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať, pričom
podľa § 456 Občianskeho zákonníka prvej vety sa predmet bezdôvodného obohatenia musí vydať
tomu, na úkor koho sa získal. Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa musí vydať všetko, čo sa
nadobudlo bezdôvodným obohatením a ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo
vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

Majetkový prospech odporcov spočíval v neoprávnenom si prisvojovaní úžitkovej hodnoty sporného
pozemku. Odporcovia vzhľadom na povahu prijatého plnenia ho nemôžu vrátiť „in natura“ a sú preto
podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka povinný vydať bezdôvodné obohatenie formou peňažnej
náhrady. Pretože účelom inštitútu bezdôvodného obohatenia je odčerpať prostriedky toho, kto sa

bezdôvodne obohatil na úkor iného, je potrebné výšku peňažnej náhrady za neoprávnené užívanie
cudzieho pozemku odvodzovať od prospechu, ktorý získal obohatený. Výšku tohto prospechu vyjadruje
peňažná čiastka, ktorú by za obvyklých okolností musel bezdôvodne sa obohacujúci vynaložiť v danom
mieste a čase za porovnateľné užívanie veci, inými slovami táto čiastka predstavuje tzv. trhové nájomné.

Znalec X.. N. v navrhovateľom predloženom odbornom vyjadrení č. 111/2010 určil hodnotu nájmu
pozemkov C-KN parc. č. XXXX/X a č. XXXX/XX na sumu 0,88 Eur/m2/rok, ktorú odporcovia nenamietali.
Preto súd priznal navrhovateľovi náhradu za žalované obdobie za výmeru 62 m2 od 21.09.2008 do
22.03.2015 v celkovej výške 354,71 Eur (0,88 Eur/m2/rok x 62 m2 x 6 rokov čo je 327,36 Eur plus 27,35
Eur (54,56 Eur : 365 x 183 dní)) a v prevyšujúcej časti návrh zamietol. Túto sumu súd uložil odporcom

1/ a 2/ zaplatiť navrhovateľovi spoločne a nerozdielne z dôvodu analogickej aplikácie ust. § 145 ods. 2
Občianskeho zákonníka, podľa ktorého z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení
a povinní obaja manželia spoločne a nerozdielne.

Pri rozhodovaní o úrokoch z omeškania súd vychádzal z právnej úpravy úrokov z omeškania obsiahnutej

v § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom
od 01.01.2009 do 31.01.2013 vzhľadom na prechodné ust. § 10c uvedeného nariadenia, resp. § 3
nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 01.02.2013. Podľa znenia § 3 ods. 1 cit. nariadenia
v znení účinnom do 31.01.2013 bola výška úrokov z omeškania o 8 % vyššia ako základná úrokovásadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, resp.
podľa znenia § 3 cit. nariadenia v znení účinnom od 01.02.2013 je výška úrokov z omeškania o 5 %
vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s

plnením peňažného dlhu. Odporcovia 1/ a 2/ sa so zaplatením tej-ktorej čiastky požadovanej titulom
bezdôvodného obohatenia, ktorá bola predmetom jednotlivých zmien (rozšírení) návrhu s poukazom na
ust. § 563 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 41 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku dňom
nasledujúcim po dni, kedy im bol doručený žalobný návrh, resp. následne tá-ktorá zmena návrhu, keďže
splatnosť žalovaného nároku nebola určená dohodou účastníkov, právnym predpisom ani rozhodnutím.

Navrhovateľovi, ktorý si za prvé obdobie uplatnil úroky z omeškania v nižšej miere než by mu patrila súd
preto priznal úroky z omeškania nasledovne:
- vo výške 5,25 % ročne zo sumy 303,74 Eur (za obdobie od 21.09.2008 do 15.04.2014 čo je 5 rokov
a 207 dní) od 17.04.2014 do zaplatenia,
- vo výške 5,15 % ročne zo sumy 8,96 Eur (za obdobie od 16.04.2014 do 15.06.2014 čo je 60 dní) od
20.06.2014 do zaplatenia,

- vo výške 5,15 % ročne zo sumy 3,14 Eur (za obdobie od 16.06.2014 do 06.07.2014 čo je 21 dní) od
08.07.2014 do zaplatenia,
- vo výške 5,15 % ročne zo sumy 8,67 Eur (za obdobie od 07.07.2014 do 02.09.2014 čo je 58 dní) od
03.09.2014 do zaplatenia,
- vo výške 5,05 % ročne zo sumy 24,81 Eur (za obdobie od 03.09.2014 do 15.02.2015 čo je 166 dní)

od 17.02.2015 do zaplatenia,
- vo výške 5,05 % ročne zo sumy 5,23 Eur (za obdobie od 16.02.2015 do 22.03.2015 čo je 35 dní) od
11.03.2015 do zaplatenia.
V prevyšujúcej časti súd návrh ako nedôvodný zamietol.

Zároveň súd podľa § 2 ods. 1 písm. a), § 5 ods. 1 písm. a), § 7 ods. 1 a § 8 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb.
o súdnych poplatkoch v platnom znení uložil navrhovateľovi doplatiť súdny poplatok v sume 52,- Eur za
rozšírený návrh, keď z pôvodne požadovanej sumy bezdôvodného obohatenia zaplatil súdny poplatok
23,- Eur avšak po rozšírení bola predmetom konania suma 1.257,46 Eur, z ktorej súdny poplatok 6 %
predstavuje sumu 75 Eur.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku v spojení s § 146
ods. 2 prvej vety Občianskeho súdneho poriadku (v časti kde bolo konanie zastavené uznesením zo
dňa 16.04.2014). Nakoľko predmetom konania boli viaceré nároky navrhovateľa, ktorý bol rovnako ako
odporcovia 1/ a 2/ čiastočne úspešný a numericky nemožno pomer úspechu navrhovateľa na jednej

strane a odporcov na strane druhej vyjadriť, súd vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu
trov konania.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujeprípustnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňadoručeniajehopísomného
vyhotovenia, písomne vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.

V odvolaní musí byť uvedené, kto ho robí, ktorému súdu je určené, ktorej veci sa týka, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup okresného
súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum
a podpis. Odvolanie treba predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa (§

205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a - sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,odvolateľ nebol poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť alebo
označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na
exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.