Rozsudok ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. september 2013

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 23S/61/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6013200467
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Segeč
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6013200467.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Segeča a členov
JUDr. Jána Škvarku a JUDr. Drahomíry Mikulajovej, v právnej veci žalobcu: N.. Y. P., bytom P. XX, XXX
XXX.X.,zast.advokátomJUDr.BohumilomNovákom,AKHorná27,BanskáBystrica,protižalovanému:
Obvodný úrad Banská Bystrica, odbor výstavby a bytovej politiky, Nám. Ľ. Štúra č. 1, 974 05 Banská
Bystrica, za účasti: 1.) N.. O. P., trvale bytom U. XX, XXX XX X. X., zast. N.. N. K., bytom Y. X, XXX XX

X. X., 2.) H. G., trvale bytom U. XX, XXX XX X. X., 3.) I. G., trvale bytom U. XX, XXX XX X. X., 4.) Y. P.,
bytom B. L. X, XXX XX X. X., 5.) T. X. X., Oddelenie evidencie a správy majetku mesta, Československej
armády 26, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OBÚ OVBP
2013-159-2:K1 zo dňa 17.01.2013, takto

r o z h o d o l :

I./ Krajský súd rozhodnutie žalovaného č. OBÚ OVBP 2013-159-2: K1 zo dňa 17. januára 2013, ako
aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu Mesta Banská Bystrica č. RV 20906/2008-MA-II, ev.
č. 39/2012 zo dňa 10. septembra 2012 z r u š u j e podľa §250j ods. 2 písm. a), e) O.s.p. a vec

vracia na ďalšie konanie.

II./ Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy súdneho konania vo výške 314,37 Eur na účet právneho
zástupcu JUDr. Bohumila Nováka v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový správny orgán - Mesto Banská Bystrica rozhodnutím zo dňa 10.09.2012 podľa § 88a ods.
4 Stavebného zákona a § 10 vyhlášky č. 453/2000 Z.z. dodatočne povolil stavebníkovi N.. O. P. (ďalší

účastník 1./) stavbu: „Adaptácia podkrovia rodinného domu X. X. - U.“ v mestskej časti U. na U. S., na
pozemkuparc.č.KNCXX,vkat.územíU.,atovrozsahuužprevedenýchstavebnýchprác.Vovýrokovej
časti prvostupňový správny orgán podrobne popísal rozsah prevedených stavebných prác, ktoré
predstavovali najmä stavebné úpravy v zadnej časti pôdorysu existujúceho prízemia rodinného domu na
pozemku parc. číslo KN C č. XX v kat. území U., vybúranie dverného otvoru v nosnej stene, nadstavbu
obytného podkrovia nad celou zadnou časťou rodinného domu na pozemku KN C č. XX v kat. území U.
vo vlastníctve žalobcu, realizáciu novej sedlovej strechy, popis dopravného sprístupnenia, vykurovania

objektu a pripojenia na inžinierske siete. V časti nadstavba obytného podkrovia správny orgán uviedol,
že nadstavbou podkrovia došlo k odstráneniu pôvodnej strechy, vrátane krovu s pomúrnicami a k
podmurovaniu pôvodných stien o cca 700 mm nad úroveň nového fošnového stropu plus 2,90. Svetlá
výška v prízemí rodinného domu zostala zachovalá, svetlá výška podkrovia je 2900 mm, v dolnej časti
zošikmenia 968 mm. Presvetlenia podkrovia je podľa rozhodnutia navrhnuté jednak strešnými oknami a
jednak cez dva strešné vikiere, ktoré budú na obidvoch stranách sedlovej strechy. Jeden je orientovaný

do dvora stavebníka, druhý je orientovaný do záhrady N.. P. (žalobcu). Vo výrokovej časti stavebný
úrad zároveň stanovil aj podmienky pre uskutočnenie dokončenia stavby a opísal námietky N.. Y. P.
(žalobcu) podané na stavebný úrad dňa 07.05.2009 v súvislosti s oznámením konania o dodatočnompovolení stavby. Taktiež vo výrokovej časti sa správny orgán vyslovil aj k žiadosti žalobcu o odročenie
a určenie nového termínu ústneho pojednávania určeného na deň 02.09.2012 tak, že o žiadosti sa
referent dozvedel hodinu pred ústnym pojednávaním - dňa 09.08.2012 a termín už nebolo možné zrušiť.

V novom konaní (ktoré sa uskutočnilo po tom ako predchádzajúce rozhodnutie stavebného úradu zo
dňa 21.09.2011 zrušil odvolací orgán zrušujúcim rozhodnutím zo dňa 02.04.2012) sa podľa výrokovej
časti rozhodnutia zo dňa 10.10.2012 stavebný úrad vrátil k námietkam žalobcu zo dňa 07.05.2009, ktoré
stavebný úrad opísal vo výrokovej časti, na ktoré aj reagoval v odôvodnení rozhodnutia (z 10.09.2012).

Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca, o ktorom rozhodol druhostupňový správny orgán -
obvodný úrad Banská Bystrica, odbor výstavby a bytovej politiky (žalovaný) tak, že odvolanie zamietol
a napadnuté rozhodnutie stavebného úradu, Mesta Banská Bystrica zo dňa 10.09.2012 potvrdil.

K odvolacej námietke o neuvedení označenia obsahu a záverov predchádzajúceho zrušujúceho
rozhodnutia krajského stavebného úradu vo veci zo dňa 02.04.2012 žalovaný uviedol, že nakoľko z

tohto rozhodnutia boli žalobcom niektoré časti citované v odvolaní, tak by malo byť žalobcovi zrejmé
o aké rozhodnutie ide, aký má obsah a záver. K neodročeniu ústneho pojednávania a miestneho
šetrenia určeného na deň 09.08.2012 žalovaný uviedol, že pre vzniknutú časovú tieseň nebolo možné
požiadavke žalobcu vyhovieť a zmenu termínu oznámiť aj ostatným účastníkom konania. Na tomto
konaní nezistil správny orgán žiadne nové skutočnosti, ktoré by mali vplyv na ďalší priebeh konania,

a ktoré by odôvodnili jeho prerušenie. Žalovaný ďalej v odôvodnení rozhodnutia vysvetľuje pojem
„verejný záujem“ tým, že v danom prípade nebol právny dôvod na iné rozhodnutie, než na potvrdenie
rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu. Podľa žalovaného stavebný úrad v novom konaní
posúdil realizovanú stavbu. Stavebnotechnické riešenie a vnútorná dispozícia si vyžiadala presvetlenie
obytných miestností vytvorených v podkroví, pričom do pozemku žalobcu je orientovaný vikier s dvomi

oknami, aj 3 strešné okná. Strešná konštrukcia sa od pôvodnej sedlovej strechy neodlišuje. Výška
stavby a ani odstupová vzdialenosť od hranice pozemku sa nezmenila. Pozemok žalobcu je toho času
voľný, je vedený ako záhrada a možnosť jeho využitia na stavbu rodinného domu bude predmetom
posúdenia takéhoto zámeru na stavebnom úrade. Vzhľadom na rozlohu pozemku, na povolenie novej
výstavby rodinného domu na tomto pozemku nevylučuje. Podľa žalovaného stavebný úrad mal v

novom konaní preukázané, že realizáciou stavby neboli neprimerane ohrozené či obmedzené práva a
právom chránené záujmy účastníkov, a preto rozhodol o stavbe. K námietke nesprávneho a zdĺhavého
postupu konania od roku 2003 až do roku 2012 žalovaný uznal, že neoprávnená stavebná činnosť
bola posudzovaná zdĺhavo, opakovane a ani uložením sankčných opatrení stavebný úrad nedosiahol
zjednanie nápravy, nápravu nevynútil a nedodržiaval termíny pre konanie a rozhodnutie vo veci.

Zodpovednosť za konanie stavebného úradu má primátor mesta, ktorý je povinný zabezpečiť prenesený
výkon štátnej správy na úseku územného plánovania a stavebného poriadku odborne spôsobilým
pracovníkom. Jedná sa pritom o pracovnoprávny vzťah, ktorý odvolací orgán nemôže ovplyvniť.

V zákonom stanovenej lehote podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu žalobu o

preskúmanie rozhodnutí správnych orgánov prvého aj druhého stupňa, ktoré žiadal zrušiť a vec vrátiť
na ďalšie konanie. V žalobe, ktorá obsahovala v prevažnej miere v podstate rovnaké námietky ako aj
odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu zo dňa 05.12.2012 žalobca namietal:
1. z dôvodov prvostupňového rozhodnutia nie je možné zistiť, či sa prvostupňový správny orgán
zaoberal záväznými závermi odvolacieho orgánu (z predchádzajúceho zrušeujúceho rozhodnutia zo

dňa 02.04.2012),
2. namietal nezákonnosť postupu prvostupňového správneho orgánu (stavebného úradu), že mu bola
znemožnená účasť na miestnom zisťovaní dňa 09.08.2012 s tým, že znemožnením účasti nemohol
namietať konkrétne skutočnosti, ktoré by mali podstatný vplyv na zmenu posúdenia veci.
3. Trval aj na námietke, že stavebný úrad, ako aj žalovaný sa nesprávali ako objektívny a

nezávislý verejný orgán a svojim protiprávnym postupom úmyselne napomáhali protiprávnemu konaniu
stavebníka N.. O. P.. V tejto súvislosti poukázal na to, že stavebný úrad už 15.10.2003 začal výkon
štátneho stavebného dozoru vo veci stavby N.. P., ktorú vykonával bez akéhokoľvek povolenia, na
čo sám upozornil stavebný úrad listom zo dňa 01.10.2003. Stavebný úrad vyzval stavebníka listom z
21.06.2005 o predloženie dokladov a podkladov preukazujúcich súlad s verejným záujmom v lehote

do 30 dní. Stavebný úrad mal v prípade nepredloženia dokladov v stanovenej lehote začať konanie o
nariadení odstránenia stavby. Medzi prvou a druhou výzvou stavebného úradu uplynulo 20 mesiacov a v
priebehu tohto obdobia nedostal žalobca žiadne informácie o postupe stavebného úradu. Po uplynutí 36
mesiacov mu dňa 05.06.2008 bolo doručené oznámenie o začatí konania o dodatočnom povolení stavbya nariadenie ústneho pojednávania miestneho zisťovania na základe žiadosti stavebníka O. P. zo dňa
22.04.2008. Až po uplynutí ďalších 10 mesiacov na základe žiadosti s totožným dátumom 22.04.2008
stavebníka O. P. bolo zvolaná konanie o dodatočnom povolení už zrealizovanej stavby (16.04.2010) bez

upovedomenia známych účastníkov konania. Z tohto je podľa žalobcu zrejmé, že stavebný úrad v rámci
jeho kompetencií uložených zákonom nezamedzil ďalšiemu pokračovaniu protiprávnej stavby, ktorá do
dnešného dňa nie je dokončená a je v štádiu rozpracovania. Žalovaný podľa žalobcu uznal rozhodnutím
nezákonnosť postupu prvostupňového správneho orgánu, avšak z tejto nezákonnosti vyvodil zákonný
stav s tým, že dodatočne povolil stavbu.

4. Namietal ďalej nedostatočné zistenia skutkového stavu, keď sám stavebný úrad priznal, že nemal
všetky podklady pre vydanie rozhodnutia.
5. S poukazom na dôvody odvolania, kde žalobca namietal porušenia ustanovenia § 127 Občianskeho
zákonníka a čl. 16 ods. 1 a čl. 20 Ústavy SR, nemôže byť podľa žalobcu v súlade so všeobecným
záujmom, aby stavebník protiprávne vykonával stavbu napriek zákazu stavebného úradu, pričom
protiprávny stav, ktorý vytvoril stavebník, prípadne stavebný úrad nemôže požívať právnu a ani súdnu

ochranu. Žalovaný nereagoval na námietku žalobcu vo veci nezákonnosti postupu stavebného úradu
pri vybavovaní žiadosti o dodatočné stavebné povolenie a taktiež ani na námietku, že stavebník mohol
dosiahnuť zamýšľaný cieľ stavby s iným technickým riešením. Mal za to, že stavebník už od začiatku
mohol riešiť veci bez toho, aby v neprimeranej miere bolo zasiahnuté do žalobcových základných
ľudských práv. Stavebník zlikvidoval súkromie žalobcovi postavením okien do jeho dvora. Tento stav sa

dal už riešiť v začiatkoch bez toho, aby došlo k neprimeranému zásahu do žalobcových práv.
6. Podľa žalobcu dôvody druhostupňového rozhodnutia sú ešte väčšmi zmätočné, ako dôvody
prvostupňového rozhodnutia, keď žalovaný používa právne irelevantné skutkové argumenty bez
akejkoľvek opory v zákone, čím chcel legalizovať protiprávny stav vydaním napadnutého rozhodnutia.

Na pojednávaní zástupca žalobcu trval v celom rozsahu na podanej žalobe a dôvodoch v nej
uvedených a žiadal, aby súd žalobe vyhovel. Uviedol, že správne orgány uznávajú len stavebný zákon
a nerešpektujú občiansky zákonník. Namietal, že žalovaný sa nevysporiadal so všetkými námietkami,
ktoré boli uvedené v odvolaní. Pokiaľ ide o riešenie vikieru, tak tento sa dal riešiť aj iným technickým
riešením. Žalobca už 10 rokov dáva námietky voči tomu, aby nesmerovali okná z nadstavby na jeho

pozemok. Na pozemku má v úmysle postaviť rodinný dom. Jedná sa o pozemok určený na zastavanie
a je to aj súčasťou územného plánu. Povinnosťou správneho orgánu bolo odstrániť čiernu stavbu, ale
na druhej stavbe sa správny orgán postavil do situácie, ako keby obhajoval túto stavbu.

Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení, ako aj na pojednávaní zotrvával na dôvodoch rozhodnutí

a žiadal žalobu ako neodôvodnenú zamietnuť. Uviedol, že pre stavebný úrad bol záväzný výrok
predchádzajúceho zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho orgánu (zo dňa 02.04.2012), t.j. vrátenie veci
na nové prejednanie. Požiadavke žalobcu na presunutie termínu konania nemohol stavebný úrad
vyhovieť, pretože konanie oznamoval všetkým účastníkom a dotknutým orgánom a žalobca svoju
neúčasť ospravedlnil dňa 07.08.2012, čo bolo dva dni pred konaním. Pracovník stavebného úradu

oznámenie žalobcu prevzal len tesne pred konaním a konanie sa preto uskutočnilo dňa 09.08.2012
tak ako bolo oznámené. Stavebný úrad uskutočnil preskúmanie stavby v novom konaní a nezistil
žiadne nové skutočnosti, ktoré by mali vplyv na zmenu konania (o odstránení stavby) a prípadne
iného rozhodnutia. Stavebný úrad v konaní nezistil rozpor s verejnými záujmami (riešenie stavebných
úprav pre zobytnenie podkrovia tak, že do záhrady žalobcu stavebník orientoval vikier s dvomi

oknami pre presvetlenie obytných miestností nie je v rozpore s ustanoveniami stavebného zákona
a jeho vykonávacej vyhlášky č. 532/2002). Z.z. Žalovaný nemohol odstrániť v odvolacom konaní
následky nezákonného postupu konania stavebného úradu pri riešení veci od roku 2003, pretože nie
je nadriadeným orgánom stavebného úradu.. Na pojednávaní uviedol, že pokiaľ ide o územný plán, tak
pozemok žalobcu je vedený v súčasnom období ako záhrada a v budúcnosti môže slúžiť ako stavebný

pozemok, pričom vychádzali zo stavu, aký je teraz, keď na pozemku nie je vybudovaná žiadna stavba.
Pokiaľ ide o postup prvostupňového správneho orgánu v súvislosti s konaním začatým v roku 2005
uznal, že zrejme sa malo postupovať v zmysle § 88 stavebného zákona a začať konanie o odstránení
stavby. Spis ale do minulosti nepozná, a preto sa k tomu bližšie zástupca nevedel vyjadriť.

Pribratí účastníci I. G. a H. G. na pojednávaní uviedli, že proti stavbe nemajú žiadne námietky.Stavebník N.. O. P. na pojednávaní uviedol, že pri stavbe vychádzali z toho, že pokiaľ ide o pozemok
žalobcu, tak sa jedná o záhradu. Ďalej uviedol, že je rozdiel, či je na nadstavbe zabudovaný vikier alebo
je tam strešné okno, a to predovšetkým pokiaľ ide o spôsob vetrenia.

Zástupca stavebníka N.. N. K. na pojednávaní uviedol, že pokiaľ sa naprojektovali a postavili na
nadstavbe vikiere, tak tieto sa nestavali s cieľom, aby sa mal cez ne niekto sledovať, ale postavili sa
kvôli tomu, aby presvetlili miestnosť. Uznal však, že presvetlenie sa dá dosiahnuť aj strešným oknom.

Zástupca Mesta Banská Bystrica vo svojom písomnom vyjadrení, ako aj vo vyjadrení na pojednávaní
žiadal žalobu zamietnuť v celom rozsahu. Poukázal na to, že žalobca mal podľa § 32 správneho poriadku
možnosť počas celého konania predkladať návrhy a vyjadrenia. Ďalej uviedol, že v prestavanej časti
prízemia rodinného domu stavebníka aj naďalej ostalo okno orientované do záhrady žalobcu. Riešenie
strešnéhovikierasmeromdozáhradyžalobcutedanenarušilosúkromiežalobcu.Malzato,žepostupom
stavebného úradu neboli porušené práva a oprávnené záujmy žalobcu a správne orgány aj dostatočne

zistili skutkový stav, vec správne posúdili a náležite odôvodnili. Pokiaľ ide o územný plán, tak tento sa
mení a aj v minulosti sa menil každé 4 roky. Ďalej uviedol, že pokiaľ ide o pôvodnú stavbu, tak z kuchyne
sú dve okná, ktoré sú nasmerované do záhrady žalobcu a to doteraz nikomu nevadilo.

Zástupca žalobcu uviedol, že pokiaľ ide o okná z kuchyne, tak tieto sú na prízemí, a to sa dá riešiť

výstavbou zelene, ale pokiaľ ide o okná na nadstavbe, tak tieto sú na poschodí a iný je pohľad z okien
na poschodí a iný z prízemia.

Krajský súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie a postup správnych orgánov podľa § 247 ods.
1 O.s.p. a po preskúmaní veci rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho

orgánu podľa § 250j ods. 2 písm. a), e) O.s.p. zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

Vo veci bolo nesporne preukázané, že napadnuté rozhodnutie je výsledkom konania o dodatočnom
povolení stavby podľa § 88a stavebného zákona, pričom medzi účastníkmi nebolo sporné, že predmetná
stavba „Adaptácia podkrovia rodinného domu X. X. - U.“ na pozemku v kat. území U., parcelné č. KN-C

XX bola postavená bez stavebného povolenia. Z obsahu správneho spisu, ako aj z vyjadrení žalobcu a
žalovaného vyplynulo, že otec žalobcu Y. P. dňa 01.10.2003 podal na Stavebný úrad v Banskej Bystrici
sťažnosť na stavebníka O. P., ktorý mal na svojom dome urobiť novú strechu presahujúcu až na susedné
pozemky, pričom podľa sťažnosti na streche sú aj veľké okná, ktoré na pôvodnej streche neboli, a ktoré
sú otočené smerom na jeho parcelu. Dňa 02.12.2003 na mieste samom bol spísaný zápis z výkonu

štátneho stavebného dozoru stavebným úradom, v ktorom bol popísaný skutkový stav na stavbe tak,
že na rodinnom dome O. P. bola prevedená nadstavba podkrovia, s nadmurovkami, s novým tvarom
strechy, so strešnými oknami a s obojstranným strešným vikierom, pričom strecha zasahuje do pozemku
sťažovateľa. Stavebníkovi bolo podľa zápisu s okamžitou platnosťou zakázané pokračovať v prácach
na stavbe. Stavebný úrad v liste zo dňa 18.05.2005 označenom ako oznámenie o začatí konania o

dodatočnom povolení stavby vyzval stavebníka N.. O. P. (stavebník), aby stavebnému úradu predložil
v lehote 60 dní od doručenia výzvy doklady a podklady preukazujúce, že dodatočné povolenie stavby
nie je v rozpore s verejným záujmom. V liste stavebný úrad uviedol aj to, že stavebníkovi bola zakázaná
akákoľvek ďalšia stavebná činnosť a vo veci predchádzajúcej sťažnosti prebehlo priestupkové konanie,
ktoré bolo ukončené vydaním rozhodnutia o vine, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 30.09.2004 s

uložením pokuty za spáchanie priestupku, ktorú stavebník uhradil v roku 2005. Rovnakú výzvu stavebný
úrad zopakoval aj listom z 21.06.2005.

Z obsahu spisu, najmä z vyjadrenia žalobcu vyplynulo, že stavebník nereagoval na výzvy stavebného
úradu. V správnom spise sa v ďalšom slede nachádza žiadosť žalobcu v zastúpení N.. N. K. o dodatočné

vydanie stavebného povolenia pre stavbu zo dňa 21.04.2008, doručené dňa 22.04.2008 spolu s
prílohami. Následne stavebný úrad listom zo dňa 05.06.2008 zaslal účastníkom konania (aj žalobcovi)
oznámenie o začatí konania o dodatočnom povolení stavby spojenom s kolaudačným rozhodnutím a
nariadenie ústneho pojednávania na deň 25.06.2008. Žalobca podal listom doručeným stavebnému
úradu 24.06.2008 námietky a nesúhlasil s dodatočným povolením stavby, pretože uskutočnená stavba

závažným spôsobom zasahuje do jeho vlastníckeho práva. Toto porušenie podľa žalobcu spočíva
v tom, že postavením vikiera, tak ako to uskutočnil stavebník je úplne zrušené súkromie na jeho
pozemku. Pritom zdôraznil, že cieľ, ktorý sa snaží stavebník dosiahnuť, t.j. presvetlenie podkrovia
môže dosiahnuť vikierom obráteným do pozemku stavebníka. Stavebný úrad zrejme, ako to ajuvádza vo svojom rozhodnutí pokračoval v konaní ďalším oznámením o začatí stavebného konania
o dodatočnom povolení stavby a nariadenia ústneho pojednávania a miestneho zisťovania na deň
07.05.2009, ku ktorému konaniu zaslal žalobca opätovne svoje námietky, pričom vecné námietky boli

v podstate zhodné s námietkami z roku 2008. Stavebný úrad následne (podľa obsahu spisu) vydal
dňa 21.09.2011 rozhodnutie, ktorým dodatočne povolil stavbu „Adaptácia podkrovia rodinného domu X.
X. - U.“ na pozemku v kat. území U., KN-C č. XX. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie
o ktorom rozhodol krajský stavebný úrad rozhodnutím zo dňa 02.04.2012 tak, že rozhodnutie zrušil.
Po tomto zrušujúcom rozhodnutí konal opätovne stavebný úrad a vydal rozhodnutie dňa 10.09.2012

(prvostupňové rozhodnutie), ktoré je predmetom preskúmania podľa žaloby.

Podľa § 88a ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (Stavebný
zákon), ak stavebný úrad zistí, že stavba bola postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore
s ním, začne z vlastného podnetu konanie a vyzve vlastníka stavby, aby v určenej lehote predložil
doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto

zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania, a osobitnými predpismi. Ak bola stavba
začatá bez právoplatného stavebného povolenia, ktoré už bolo vydané, stavebný úrad posúdi súlad
stavby s verejnými záujmami na základe záväzných stanovísk podľa § 140b a podkladov predložených
v stavebnom konaní.

Podľa § 88a ods. 2 citovaného zákona, ak vlastník stavby požadované doklady nepredloží v určenej
lehote alebo ak sa na ich podklade preukáže rozpor stavby s verejným záujmom, stavebný úrad nariadi
odstránenie stavby.

Podľa§88aods.7citovanéhozákona,na konanieododatočnompovolenístavbysaprimeranevzťahujú

ustanovenia § 58 až 66.

Podľa § 3 ods. 1, 2 a 4 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (Správny
poriadok),
(1) Správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné

chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne
vyžadovať plnenie ich povinností.
(2) Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania,
zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli
svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje

návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia
správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní
ujmu.
(4) Správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom
konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú

k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej
zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného
zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.
Podľa § 21 ods. 1, 2 správneho poriadku,
(1) Správny orgán nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje

k jej objasneniu, alebo ak to ustanovuje osobitný zákon. Ak sa má pri ústnom pojednávaní uskutočniť
ohliadka, uskutočňuje sa ústne pojednávanie spravidla na mieste ohliadky.
(2) Na ústne pojednávanie správny orgán prizve všetkých účastníkov konania a požiada ich, aby
pri ústnom pojednávaní uplatnili svoje pripomienky a námety. Osobitné zákony ustanovia, v ktorých
prípadoch sa na neskôr uplatnené pripomienky a námietky neprihliada; na túto skutočnosť musia byť

účastníci konania výslovne upozornení.

Podľa § 33 ods. 1, 2 správneho poriadku,
(1) Účastník konania a zúčastnená osoba má právo navrhovať dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom
a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke.

(2) Správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred
vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho
doplnenie.Podľa § 32 ods. 1 a 2 správneho poriadku,
(1) Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať
potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.

(2) Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy,
čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej
činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán.

Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi

predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.

Podľa čl. 16 ods. 1 Ústavy SR, nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia je zaručená. Obmedzená môže
byť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa čl. 20 ods. 1 a ods.3 Ústavy SR,
(1) Každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a
ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.
(3) Vlastníctvo zaväzuje. Nemožno ho zneužiť na ujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecnými
záujmamichránenýmizákonom.Výkonvlastníckehoprávanesmiepoškodzovaťľudskézdravie,prírodu,

kultúrne pamiatky a životné prostredie nad mieru ustanovenú zákonom.

V správnom súdnictve súdy preskúmavajú na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť
rozhodnutia a postupu orgánov verejnej správy. Pre súd je rozhodujúci skutkový stav, ktorý bol
v čase vydania napadnutého rozhodnutia, pričom súd prihliadne len na tie vady konania pred

správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia. Súd pri preskúmavaní zákonnosti
rozhodnutia správnych orgánov je viazaný dôvodmi uvedenými v žalobe.

Ako to vyplýva z obsahu správneho spisu, ako aj žaloby, podstatnou vecnou námietkou bola námietka
voči postaveniu strešného vikiera na nadstavbe obytného podkrovia s oknami orientovanými do

záhrady na pozemku žalobcu. Táto námietka bola uplatnená prvýkrát už v sťažnosti žalobcu z
01.10.2003. Stavebný úrad námietke nevyhovel, hoci ako to uvádza v odôvodnení rozhodnutia pokúsil
sa už na ústnom pojednávaní dňa 07.05.2009 presvedčiť stavebníka, aby akceptoval požiadavku
žalobcu a problematický vikier zrušil. Stavebný úrad po vyjadrení sa zástupcu stavebníka, že tento
sa vzhľadom na súčasné susedské vzťahy rozhodol požiadavku na zrušenie vikiera neakceptovať

rozhodol o dodatočnom povolení celej predmetnej stavby aj s problematickým vikierom. Poukázal
pritom v odôvodnení rozhodnutia, že dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejnými
záujmamichránenýmistavebnýmzákonom,najmäcieľmiazámermiúzemnéhoplánovaniaaosobitnými
predpismi. Nestotožnil sa s tvrdením žalobcu, že stavba záväzným spôsobom zasahuje do jeho
vlastníckeho práva, pretože stavba mu obmedzuje jeho právo na súkromie. Poukázal pritom na to, že

pozemok žalobcu je využívaný len ako záhrada, pričom aj v pôvodnej stavbe boli z prízemia rodinného
domu stavebníka situované okná do priestoru záhrady žalobcu. Pre prípad ak by chcel žalobca na
pozemku postaviť rodinný dom, bude viazaný ustanovením § 6 vyhlášky č. 532/2002 Z.z.

Z charakteristiky rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby vyplýva, že ide o rozhodnutie, ktoré

dodatočne legalizuje už postavenú stavbu a v konaní o vydanie dodatočného stavebného povolenia
skúma stavebný úrad, či začatím stavby bez stavebného povolenia nedošlo k porušeniu práva na
ekologické, hygienické a občianske práva a k zníženiu štandardu užívania susedných pozemkov.

Stavebný úrad ako prvostupňový správny orgán a žalovaný ako druhostupňový orgán rozhodoval vo

veci ako správny orgán, a preto je pre nich záväzná právna úprava vyplývajúca zo zákona o správnom
konaní č. 71/1967 Zb. v platnom znení. K základným pravidlám správneho konania, mimo iné patrí
aj povinnosť chrániť práva a záujmy občanov, viesť konanie tak, aby posilňovalo dôveru občanov v
správnosť rozhodovania a aby prijaté rozhodnutia boli presvedčivé. S prihliadnutím k tomu krajský súd
dospel k záveru, že s ohľadom na postup stavebníka, ktorý ako to vyplýva zo spisu porušoval stavebné

predpisyapredpísanýpostuppredzačatímstavby(avšakajpozačatí),takjepotrebnéchrániťvlastnícke
právo žalobcu a právo na jeho súkromie pred neodôvodnenými a neúnosnými zásahmi. Nemožno
akceptovať stanovisko žalovaného, že vlastnícky pozemok žalobcu je využívaný len ako záhrada a nie
je na ňom postavený rodinný dom, a preto stavba závažným spôbosom nemôže zasahovať do jehovlastníckeho práva.. Nemôže byť „v záujme spoločnosti“ vyvolávanie sporov medzi vlastníkmi vedľajších
nehnuteľností, ktoré nepochybne v danej veci hrozia, a k následnému zaťažovaniu príslušných štátnych
orgánov, ak náprava môže byť vykonaná už v priebehu tohto správneho konania. V tejto súvislosti súd

opätovne poukazuje, že námietky žalobcu v tejto veci už trvali cca 10 rokov, pričom v prvom štádiu
bola stavebníkovi uložená aj pokuta, avšak ďalšie konanie bolo už zo strany stavebného úradu pasívne,
nakoľko tento orgán po dvoch výzvach žalobcovi na predloženie dokladov a podkladov preukazujúcich,
že dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejným záujmom z 18.05.2005 a 21.06.2005,
nepostupoval podľa § 88a ods. 2 Stavebného zákona, aj keď stavebník nepredložil požadované doklady.

Stavebník ako to vyplýva zo spisu požiadal sám o dodatočné stavebné povolenie až dňa 22.04.2008.
Po tomto úkone už stavebný úrad nemohol nariadiť odstránenie stavby, ale iba pokračovať v konaní o
dodatočnom povolení stavby, pretože z podania je zrejmé, že vlastník stavby má záujem na jej právnom
usporiadaní.

Z odsekov 1 a 2 § 88a Stavebného zákona vyplýva však dôkazné bremeno spočívajúce na vlastníkovi

stavby, aby preukázal, že ďalšia existencia nepovolenej stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami.
Vlastník stavby si sám na vlastné náklady musí zaobstarať všetky potrebné podklady pre rozhodnutie, t.j.
stanoviskáavyjadreniadotknutýchštátnychorgánov,akoajobce.Verejnýmzáujmomsavtejtosúvislosti
rozumejú záujmy chránené osobitnými zákonmi, všeobecnými záväznými vyhláškami, nariadeniami,
záväznými časťami technických noriem. Správny orgán (stavebný úrad) musí posúdiť najmä súlad s

platnou územnoplánovacou dokumentáciou z hľadiska súladu s funkčným využitím, určené záväzné
limity a regulatívy, ktoré vykonáva obec. Rozsah dokladov však nie je taxatívne vymedzený. Stavebný
úradvychádzanajmäzustanovenia§126Stavebnéhozákona,alemusívychádzaťajzinýchosobitných
záujmov, podľa toho, ktoré záujmy budú stavbou dotknuté. V danom prípade došlo k dotknutiu práva
na súkromie a tým aj vlastníckeho práva žalobcu, a to najmä postavením vikiera s oknami do pozemku

žalobcu.Právonasúkromiežalobcanemálenvsúvislostisprípadnýmvybudovanímrodinnéhodomuna
svojom pozemku, ale právo na súkromie má mať zachované aj v prípade využívania pozemku pre účely
záhrady a oddychu. Takéto právo je zakotvené v Ústave SR v čl. 16 a čl. 20. K tejto veci súd ešte uvádza,
že nemôžu byť potláčané práva jedného účastníka na úkor iného nad rozumnú mieru, pričom správny
orgán má chrániť záujem verejný, ale aj záujem súkromný. V konkrétnom prípade súd vytýka správnym

orgánom neposkytnutie dostatočnej ochrany k vyššie uvedeným právam žalobcu, keď stavebný úrad
legalizoval neoprávnenú stavbu v celom rozsahu tak ako ju sám stavebník postavil bez súhlasu žalobcu
- suseda, ako aj bez súhlasu stavebného úradu. Podľa názoru krajského súdu sa rozhodujúca vecná
námietka žalobcu dala vyriešiť v konaní iným spôsobom presvetlenia než ho vykonal stavebník.

V konaní bol zistený aj závažný procesný nedostatok, keď prvostupňový správny orgán síce na
ústne pojednávanie vykonané dňa 09.08.2012 predvolal žalobcu, ktorý sa listom doručeným dňa
07.08.2012ospravedlnilzneúčastiažiadalurčiťnovýtermínpojednávania,avšaksprávnyorgánvykonal
pojednávanie bez účasti žalobcu. Žalobcovi takto bolo odňaté právo uplatniť svoje námietky, návrhy,

právo vyjadriť sa k dôkazom a podkladom rozhodnutia. V tomto prípade nemožno súhlasiť z kontextu
odôvodnenia rozhodnutia vyplývajúceho záveru správnych orgánov, že postačuje námietka žalobcu
podaná dňa 07.05.2009 k oznámenému konaniu o dodatočnom povolení predmetnej stavby, a to najmä
vzhľadom na časový odstup medzi jednotlivými pojednávaniami, ako aj na to, že medzi tým došlo k
zrušeniu prvého rozhodnutia stavebného úradu zo dňa 21.09.2011 rozhodnutím krajského stavebného

úradu zo dňa 02.04.2012. Naviac na ústnom pojednávaní mohol stavebný úrad vec opätovne riešiť aj
zmierčím spôsobom medzi stavebníkom a žalobcom ohľadne sporného vikiera.

Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody krajský súd rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie

prvostupňového správneho orgánu zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. a) a e) O.s.p. a vec vrátil na ďalšie
konanie, pričom sa už podrobnejšie nezaoberal ďalšími námietkami žalobcu, ktoré nemali podstatný
vplyv na zákonnosť rozhodnutí.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že priznal žalobcovi trovy konania,
ktoré predstavujú zaplatený súdny poplatok 70,- Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške spolu s DPH
244,37 Eur. Trovy právneho zastúpenia pozostávajú z troch úkonov v roku 2013 (príprava a prevzatie
veci, spísanie žaloby, účasť na pojednávaní) po 60,07 Eur + 3x réžijný paušál 7,81 Eur, spolu trovyprávneho zastúpenia bez DPH 203,64 Eur, z ktorej sumy 20% DPH predstavuje 40,73 Eur. Trovy
právneho zastúpenia boli vyčíslené v zmysle vyhlášky 655/2004 Z.z. (§ 11 ods. 4, § 14 ods. 1).

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici jednomyseľne, t.j. pomerom hlasov
3:0.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici jednomyseľne, t.j. pomerom hlasov
3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho
doručenia. Odvolanie sa podáva písomne v dvoch vyhotoveniach cestou
krajského súdu na Najvyšší súd SR. Odvolanie je možné podať len
z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 O.s.p. V odvolaní sa má popri
všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.