Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, March 8, 2011

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 10Cb/178/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5109224763
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 03. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr., PhD. Lenka Müllerová

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2011:5109224763.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Lenkou Müllerovou, Ph.D., v právnej veci

navrhovateľa: K S J, spoločnosť s ručením obmedzeným, so sídlom Martinengova 20, 811 02 Bratislava,
IČO: 31 691 935, právne zastúpeného: JUDr. Tatianou Polkovou, advokátkaou, so sídlom Na Priekope
174/13, 010 07 Žilina, proti odporcom : v rade 1/ VÁHOSTAV -SK, a.s., so sídlom Hlinská 40, 011
18 Žilina, IČO: 31 356 648, právne zastúpeným: Mgr. Jánom Páchnikom, advokátom, so sídlom J. M.
Hurbana 1, 010 01 Žilina, IČO: 37 909 843, v rade 2/ SLOVENSKÝ VODOHOSPODÁRSKY PODNIK,
štátny podnik, odštepný závod Bratislava, so sídlom Karloveská 2, 842 17 Bratislava, IČO: 36 022 047,
o zaplatenie 400.000,- EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa voči odporcom v rade 1/, 2/ v celom rozsahu z a m i e t a.

O náhrade trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania zo dňa 31.8.2009, podaným na Okresnom súde Žilina
dňa 4.9.2009 domáhal voči v návrhu označeným odporcom v rade 1/, 2/ uloženia povinnosti zaplatiť
navrhovateľovi spoločne a nerozdielne istinu vo výške 400.000,- eur a nahradiť trovy konania
titulom náhrady škody. Uplatnený nárok navrhovateľ skutkovo odôvodnil tým, že je vlastníkom
a prevádzkovateľom plávajúceho zariadenia - ubytovacej lode S.-F., evidenčné označenie XXXX,

umiestneného pri ľavom brehu vodnej cesty P. v km XXXX, XXX-XXXX, XXX v obvode prístavu O..
Rozhodnutím Krajského úradu životného prostredia v Bratislave zo dňa 16.5.2008 bolo vydané stavebné
povolenie stavebníkovi - odporcovi v rade 2/ na uskutočnenie vodnej stavby "O. - V.R. R., U. Č.. X, Ú.
W. Q. - K. Q.". V dôsledku realizácie stavby v období február 2009 až jún 2009, bola úplne vylúčená
prevádzka ubytovacej lode. Obmedzenie prístupu k miestu kotvenia základného výrobného prostriedku
navrhovateľa a tým, zamedzenie výkonu živnosti bolo pre navrhovateľa likvidačné, nakoľko úverové
zaťaženie spojené s technickým zhodnotením botelu a ďalšie fixné náklady navrhovateľa pri neexistencii

tržieb spôsobujú nevyhnutnosť ďalších dodávateľských alebo priamo bankových úverov. V dôsledku
rekonštrukcie priestorov a skvalitnenia služieb, registrácie v piatich nových rezervačných systémoch
a zvýšenej reklamy navrhovateľ predpokladal nárast cien v roku 2009 o 36,5 až 41%. Od začiatku
februára 2009 došlo k výraznému obmedzeniu prevádzky botela z dôvodu zvýšenej hlučnosti a menej
komfortnéhoprístupudobotela.Výsledkomvykonávanýchstavebnýchúpravbolisťažnostiklientov,ktorí
žiadali finančnú kompenzáciu vo výške 20% až 50% zľavy, prípadne úplne zrušili svoje objednávky.
Od 5.3.2009 je prevádzka úplne zatvorená z dôvodu odpojenia od elektrickej prípojky. Od 9.3.2009

došlo k prerušeniu telefónnej prípojky. Obmedzenie a následné zatvorenie prevádzky spôsobilo storno
rezervácií, prerušenie spolupráce s rezervačnými systémami, ktoré tvoria jednej z hlavných zdrojov
rezervácií ubytovania, prerušenie spolupráce s cestovnými kanceláriami a obchodnými partnermi, stratu
individuálnych zákazníkov bez rezervácie, odstavenie prevádzky reštaurácie, náklad navrhovateľa nazabezpečenie réžie prevádzky, poškodenie dobrého mena prevádzky a náklady pri znovuotvorení
prevádzky. Pre výpočet škody navrhovateľ vychádzal z primeraných výnosov za porovnateľné obdobie
roku2008,keďvobdobímájaždecember2008sapohybovalivýnosyvsume1.526.000,-Sk.Nazáklade

posúdenia rozhodujúcich skutočností navrhovateľ za obdobie február 2009 až jún 2009 žiadal náhradu
škody vo výške 400.000,- eur. Písomným podaním zo dňa 13.3.2009 vyzval navrhovateľ zriaďovateľa
odporcuvrade2/krokovaniuonáhradeškody.Napriekrokovaniamkdohodemedziúčastníkminedošlo.
Odporca v rade 2/ potvrdil, že otázky súvisiace s náhradou škody má zmluvne riešené so zhotoviteľom
stavby - odporcom v rade 1/, ktorý sa zmluvne zaviazal a prevzal na seba zodpovednosť za všetky ním

spôsobené škody. Písomným podaním zo dňa 17.7.2009 s poukazom na obsah oznámenia odporcu v
rade 2/ z 23.6.2009, navrhovateľ vyzval odporcu v rade 1/ k mimosúdnej dohode o náhrade škody. Na
výzvu odporca v rade 1/ nereagoval.

Navrhovateľ spolu s návrhom na začatie konania pripojil do obsahu spisového materiálu fotokópie
listinných dôkazov - rozhodnutie Krajského úradu životného prostredia v Bratislave zo dňa 16.5.2008

(č.l. 8 až č.l. 9), predsporovú korešpondenciu účastníkov (č.l. 12 až č.l. 20), výpisy z účtu navrhovateľa
a prehľady pohybov na účte navrhovateľa (č.l. 21 až č.l. 220), účtovné doklady - zoznam rezervácií izieb
(č.l. 231 až č.l. 266), ciachový preukaz pre vnútrozemské lode (č.l. 269, 268), lodné osvedčenie (č.l.
271), potvrdenie Miestneho úradu mestskej časti Bratislava - Staré mesto zo dňa 4.7.2008 (č.l. 272),
klasifikačný preukaz plavidla, registračné číslo 115/1-010 (č.l. 274).

V zmysle návrhu a predložených listinných dôkazov Okresný súd Žilina platobným rozkazom č.k. 20Rob
550/2009 - 354 zo dňa 25.5.2010 v celom rozsahu vyhovel návrhu navrhovateľa.

V zákonom stanovenej 15-dňovej lehote podali proti vyššie označenému platobnému rozkazu

odporcovia v rade 1/, 2/ odôvodnený odpor, čím došlo k zrušeniu platobného rozkazu v celom rozsahu
zo zákona.

Odporca v rade 1/ podaný odpor odôvodnil tým, že z návrhu navrhovateľa nevyplývajú žiadne
skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé zdôvodniť výšku ním uplatňovanej sumy a s poukazom na

skutočnosť, že navrhovateľom uplatnenú pohľadávku odporca v rade 1/ neuznáva čo do právneho
dôvodu. žiadal návrh navrhovateľa zamietnuť v celom rozsahu a zaviazať navrhovateľa na náhradu trov
konania.

Odporca v rade 2/ podaný odpor odôvodnil tým, že dielo v súvislosti, s ktorým mala navrhovateľovi

vzniknúť škoda, uskutočnil a zhotovil na základe zmluvy o dielo D. W. D. V. XXX.XXX zhotoviteľ
VÁHOSTAV - SK, Žilina. V súlade so zmluvnými podmienkami bol zhotoviteľ diela zodpovedný za všetky
škody spôsobené ním alebo jeho podzhotoviteľmi počas výkonu prác a taktiež sa zaviazal k odstráneniu
takýchto škôd na vlastné náklady. Žalobu podanú voči odporcovi v rade 2/ preto odporca považuje za
nedôvodnú a žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

Pojednávanie konané dňa 8.3.2011 sa uskutočnilo v neprítomnosti riadne a včas predvolaného odporcu
v rade 1/ za súčasného splnenia zákonných podmienok vymedzených v ustanovení § 101 ods. 2 O.s.p..

Súdvykonaldokazovanievýsluchomúčastníkovkonania,ichprávnychzástupcovaprečítanímlistinných

dôkazov, pričom zistil nasledovný skutkový stav.

Navrhovateľ sa v celom rozsahu pridržiaval písomného návrhu na začatie konania tak, ako bol doručený
Okresnému súdu v Žiline písomným podaním zo dňa 31.8.2009 a žiadal zaviazať odporcov v rade 1/, 2/
zaplatiť navrhovateľovi žalovanú istinu v súlade s obsahom žalobného návrhu s poukazom na skutkové

zdôvodnenie žaloby a obsah pripojených listinných dôkazov.

Právny zástupca odporcu v rade 1/ sa v celom rozsahu pridržiaval podaného odporu proti platobnému
rozkazu a namietol dôvodnosť uplatnenej žaloby v celom jej rozsahu. S poukazom na spôsob
špecifikácie uplatnenej škody, ktorej výška je z obsahu žaloby nepreskúmateľná a je založená na

dohadoch bez uvedenia konkrétnych relevantných tvrdení podporených dôkazmi, z ktorých by vyplýval
uplatnený nárok.Odporca v rade 2/ sa pridržiaval dôvodov podaného odporu proti platobnému rozkazu. Uviedol, že výška
žalovanej pohľadávky je z podanej žaloby nepreskúmateľná a neodôvodnená.

Navrhovateľ v rámci svojho účastníckeho prednesu poukázal na skutočnosť, že uplatnený nárok z titulu
náhrady škody vychádza z mesačných výnosov za porovnateľné obdobie v mesiacoch máj až december
2008, ktoré v jednotlivých mesiacov dosahovali sumu 1.526.000,- Sk. Na základe uvedenej skutočnosti
navrhovateľ vyčíslil žalovanú pohľadávku.

Vzhľadom na postavenie subjektov záväzkovo-právneho vzťahu súd primárne zameral svoje
dokazovanie na posúdenie základu uplatneného nároku z titulu náhrady škody, konkrétne zistenia
charakteru porušenej povinnosti, a to najmä z pohľadu určenia právnej úpravy, ktorú súd bude aplikovať
na daný skutkový stav. Právna úprava zodpovednosti za škodu v Obchodnom zákonníku je koncipovaná
len ako zodpovednosť za porušenie povinnosti zo záväzku, a to z obchodných záväzkov tak, ako sú
vymedzené v ust. § 261 a § 262, ako aj za škodu spôsobenú porušením povinností stanovených

Obchodným zákonníkom. Teda pre vznik zodpovednosti za škodu podľa ust. § 373 Obchodného
zákonníka sa vyžaduje porušenie povinnosti z obchodného záväzkového vzťahu alebo porušenie inej
právnej povinnosti stanovenej v Obchodnom zákonníku. Pokiaľ subjekt obchodného záväzkového
vzťahu poruší povinnosť stanovenú v inom právnom predpise ako v Obchodnom zákonníku, prichádza
do úvahy aplikácia všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa ust. Občianskeho zákonníka, prípadne

osobitné druhy zodpovednosti za škodu, či už podľa ustanovení Občianskeho zákonníka alebo iných
právnych predpisov, ktoré sa aplikujú aj na zodpovednosť podnikateľov.

Z vyjadrenia právneho zástupcu navrhovateľa na pojednávaní vyplynulo, že náhrady škody sa
navrhovateľ domáha voči odporcovi v rade 1/ ako zodpovednému subjektu, ktorý realizoval predmetné

dielo, teda vykonával konkrétnu stavbu, pričom v súvislosti s výkonom tejto stavebnej činnosti vznikla
navrhovateľovi škoda.

Porušenie povinnosti na strane odporcu v rade 2/ ako investora diela navrhovateľ konkretizoval v tom,
že pri uzatváraní zmluvy a v súvislosti s realizáciou predmetného diela nebol navrhovateľ riadne a

dostatočne informovaný o priebehu realizácie prác, v dôsledku čoho bol navrhovateľ prakticky od
začiatku roka 2009 obmedzený v užívaní predmetného objektu a vo výkone podnikateľskej činnosti.
Napriek stanovenému termínu výstavby tento sa postupne menil a posúval.

Vzhľadom na povahu právneho vzťahu medzi navrhovateľom ako poškodeným a odporcami,

ktorých zodpovednosť navrhovateľ dovodzoval z porušenia mimozmluvných povinností, súd posúdil
zodpovednosť odporcov v rade 1/, 2/ podľa ust. Občianskeho zákonníka.

Predpokladom vzniku každej občiansko-právnej zodpovednosti je protiprávny úkon, spôsobenie škody
a príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou. V niektorých prípadoch sa vyžaduje aj

zavinenie. Občiansko-právna zodpovednosť za škodu pritom môže vzniknúť z porušenia zmluvných
alebo iných záväzkových povinností alebo porušením iných zákonom určených povinností, a vtedy
ide o mimozáväzkovú zodpovednosť. Obsahom zodpovednostného vzťahu medzi tým, kto za škodu
zodpovedá a medzi poškodeným, je právo poškodeného požadovať náhradu škody a povinnosť
toho, kto podľa zákona za škodu zodpovedá, škodu nahradiť. Teda základným predpokladom vzniku

zodpovednosti za škodu je, že niekto porušil určitú povinnosť, pričom nie je relevantné, či ide o porušenie
povinnosti vyplývajúcej z určitého záväzkovo-právneho vzťahu alebo o povinnosť uloženú zákonom,
pričom porušením tejto povinnosti spôsobil inej osobe škodu. Spôsobenie škody inej osobe a príčinná
súvislosť medzi protiprávnym konaním a vzniknutou škodou sú ďalšími kumulatívnymi podmienkami
vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa ust. § 420 Občianskeho zákonníka. Porušenie právnej

povinnosti, respektíve existenciu protiprávneho úkonu, je povinný preukázať poškodený. Procesnou
povinnosťoupoškodenéhojevkonanítvrdiťapreukázať,ževpríčinnejsúvislostisporušenímkonkrétnej
právnej povinnosti odporcov došlo na strane navrhovateľa k vzniku škody, ako majetkovej ujmy
vyjadriteľnej v peniazoch. Z obsahu žaloby a vyjadrení navrhovateľa nesporne vyplynulo, že navrhovateľ
siuplatnilvočiodporcomžalovanýnároktitulomplneniazmimozmluvnéhovzťahu.Navrhovateľbolpreto

povinný konkretizovať a preukazovať porušenie mimozmluvných povinností odporcami v rade 1/ a 2/ .

Podľa § 420 ods. 1 ObčZ každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Podľa ods. 2/ škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená priich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa
tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.
Podľa ods. 3/ zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

Súd zameral svoje dokazovanie na rozhodujúce skutkové závery potrebné pre určenie všetkých
základných predpokladov zodpovednosti odporcov za spôsobenú škodu navrhovateľovi.
Vo vzťahu k odporcovi v rade 1/ ako stavebníkovi a odporcovi v rade 2/ ako investorovi diela navrhovateľ
namietol spôsob vykonávania diela, ktorý do značnej miery obmedzil a čiastočne vylúčil odporcu z

možnosti vykonávania podnikateľskej činnosti. Navrhovateľ uviedol, že v období mesiacov február až
jún 2009 bol konaním odporcov vylúčený z prevádzkovania botelu F., čím mu vznikla škoda v podobe
ušlého zisku v požadovanej výške. V súvislosti so zbúraním múrika nachádzajúceho sa v bezprostrednej
blízkosti botela F. vo februári roku 2009 došlo k prerušeniu inžinierskych sietí, ktoré viedli k botelu ,
následne došlo k prerušeniu kanalizácie, pričom tento stav trval minimálne do 31.7.2009. Hoci prvé
stavebné práce začali vo februári roku 2009, ešte v máji 2009 neboli začaté výkopové práce, s ktorými

mal byť vybudovaný provizórny vstup do botela F.. Vo vzťahu k odporcovi v rade 2/ navrhovateľ namietol,
že napriek viacerým rokovaniam medzi sporovými stranami navrhovateľ nebol presne informovaný
zo strany investora diela o priebehu výkonu stavebných prác. V dôsledku tejto skutočnosti došlo k
opakovaným posunom termínu realizácie diela a bezprostredne s touto skutočnosťou aj k obmedzeniu
užívania botela F..

Z tvrdení právneho zástupcu odporcu v rade 1/, navrhovateľa ako účastníka konania, z predložených
listinných dôkazov - Zmluvy o dielo uzatvorenej medzi spoločnosťou VÁHOSTAV - SK, a.s., Žilina
a DOPRASTAV, a.s., Bratislava zo dňa 16.10.2007 mal súd nesporne preukázané, že zhotoviteľom
časti diela označeného "U. X - W. Q. - K.Ý. Q.", ktoré malo slúžiť pre účely ochrany Bratislavy pred

povodňami, bol podnikateľský subjekt DOPRASTAV, a.s.. Uvedený záver rovnako vyplynul z listinného
dôkazu predloženého navrhovateľom k realizácii stavby Bratislava - Protipovodňová ochrana, z obsahu
ktorého súd zistil, že stavebníkom a objednávateľom diela je odporca v rade 2 - SLOVENSKÝ
VODOHOSPODÁRSKY PODNIK, š.p., Žilina, pričom zhotoviteľom stavby je spoločnosť VÁHOSTAV -
SK, a.s., Žilina a subdodávateľom ucelenej časti diela, ktorá bezprostredne súvisela s uplatňovanou

náhradou škody, je spoločnosť DOPRASTAV, a.s., Bratislava.

Navrhovateľ si uplatnil náhradu škody voči odporcovi v rade 1/ ako stavebníkovi a voči odporcovi v
rade 2/ ako investorovi diela s poukazom na spôsob vykonávania stavebných prác, v dôsledku ktorých
došlo k prerušeniu prívodu elektriny, telefónnej prípojky, kanalizácie, zvýšenej hlučnosti na stavenisku,

pričom medzi navrhovateľom a odporcami v rade 1/, 2/ neexistoval zmluvný vzťah. Za predpokladu, že
navrhovateľ označil ako príčinu vzniku škody spôsob vykonávania stavebných prác stavebníkom, t.j.
odporcom v rade 1/, bolo jeho procesnou povinnosťou tvrdiť a preukázať, že k vzniku škody došlo práve
prevádzkovou činnosťou odporcu v rade 1/. Zásadne platí, že zhotoviteľ môže dielo vykonať sám alebo
prostredníctvom svojich zhotoviteľov, u ktorých si objednáva zhotovenie časti diela v zmysle ust. § 538

Obchodného zákonníka, kedy zhotoviteľ preberá úplnú zodpovednosť za riadne vykonanie diela, avšak
predmetný druh zodpovednosti sa týka len zodpovednosti vyplývajúcej zo záväzkovo-právneho vzťahu
medzi objednávateľom a zhotoviteľom diela, nie však zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkovou
činnosťou iného voči tretiemu subjektu, ktorý nie je účastníkom záväzkovo-právneho vzťahu zo zmluvy
o dielo. V prípade vzniku zodpovednosti v dôsledku prevádzkovej činnosti podľa ust. § 420a ods. 2

Občianskeho zákonníka nesie zodpovednosť za škodu ten, kto ju spôsobil a nie je teda relevantné, kto
bol účastníkom zmluvného vzťahu, prípadne kto je v zmluvnom vzťahu s poškodeným. Napriek zisteniu,
že odporca v rade 1/ bol zhotoviteľom diela na základe zmluvy o dielo uzatvorenej s odporcom v rade 2/
ako objednávateľom diela, pre zodpovednosť za škodu podľa ust. § 420a Občianskeho zákonníka je pre
posúdenie pasívnej vecnej legitimácie relevantné, ktorý zo subjektov svojou prevádzkovou činnosťou,

ku ktorej je oprávnený, spôsobil škodu. Vzhľadom na skutočnosť, že odporca v rade 1/ stavebnú činnosť,
v dôsledku ktorej mala navrhovateľovi vzniknúť škoda, v posudzovanom prípade nevykonával, a vo
vzťahu k odporcovi v rade 1/ neboli namietané iné porušenia zákonných alebo zmluvných povinností,
súd návrh navrhovateľa z dôvodu nedostatku jednej z kumulatívnych podmienok vzniku zodpovednosti
za škodu ako nedôvodný zamietol.

Odporca v rade 2/ ako objednávateľ a investor diela namietal v konaní svoju pasívnu vecnú legitimáciu s
odvolaním sa na obsah zmluvy o dielo uzatvorenej medzi odporcami v rade 1/, 2/ v súvislosti s výstavbou
diela protipovodňovej ochrany mesta Bratislava. Súd poznamenáva, že akékoľvek dohody o spôsobuvysporiadania náhrady škody medzi zmluvnými stranami nemajú dopad na tretie subjekty, ktoré nie sú
účastníkmizmluvy.Odporcavrade2/satedanemôžedohodouuzatvorenousodporcomvrade1/zbaviť
svojejzodpovednostivočipoškodenémuzaprípadnevzniknutúškodu.Zmluvoumôžeriešiťlennásledné

vzájomné vyporiadanie práv a povinností medzi účastníkmi zmluvy. Odporca v rade 2/ ako objednávateľ
diela za určitých okolností môže niesť zodpovednosť za škodu v dôsledku spôsobu vykonávania diela
samotným zhotoviteľom diela. Pre posúdenie jeho zodpovednosti je však relevantné, či došlo na strane
odporcu v rade 2/ k porušeniu konkrétnej povinnosti, v dôsledku ktorej vznikla navrhovateľovi tvrdená
škoda. Odporca v rade 2/ sa tak nemôže zbaviť zodpovednosti za škodu s poukazom na obsah dohody

uzatvorenej medzi objednávateľom a zhotoviteľom diela, prípadne s poukazom na skutočnosť, že k
vykonaniu diela a k náhrade škody sa zaviazal iný subjekt.

Vovzťahukodporcovivrade2/navrhovateľpredovšetkýmnamietalinformovanienavrhovateľazostrany
odporcu v rade 2/ o spôsobe plánovaného vykonávania diela. Porušenie konkrétnej právnej povinnosti
vo vzťahu k odporcovi v rade 2/ však navrhovateľ nešpecifikoval.

Z vykonaných listinných dôkazov - záznamov z prerokovania pripravovaného stavebného projektu
nesporne vyplynulo, že medzi navrhovateľom a odporcom v rade 2/ sa uskutočnili viaceré rokovania
v súvislosti s prijatím opatrení na obmedzenie zásahu do vlastníckych a užívacích práv navrhovateľa.
Výsluchom účastníkov a z predložených listinných dôkazov - zápisnice z pracovného rokovania zo

dňa 16.4.2008 súd zistil, že z podnetu riaditeľa štátnej plavebnej správy a vedúceho služobného
úradu H.. Q. sa uskutočnilo pracovné rokovanie dotknutých strán, ktorého bol účastný aj zástupca
navrhovateľa v súvislosti s budovaním protipovodňovej ochrany mesta O. U. X, úsek SI. Q. - K. Q.. Na
rokovaní zástupca projektanta odovzdal zúčastneným harmonogram postupu prác, na základe čoho bol
určený predpokladaný termín výstavby úseku bezprostredne súvisiaceho so zariadením botelu F. od 4.

týždňa roku 2009. Podľa zápisnice z pracovného rokovania zástupca navrhovateľa požiadal, aby počas
odstávky bol botel Grácia umiestnený na niektorú náhradnú polohu za účelom zabezpečenia provizórnej
prevádzkyvzáujmepredídeniamožnéhovznikuškodyvsúvislostisozamestnávaním22ľudí,splácaním
úveru a ďalšími prevádzkovými nákladmi. Zástupca správcu SLOVENSKÝ VODOHOSPODÁRSKY
PODNIK, š.p., bol požiadaný na zabezpečenie výpočtu nákladov na premiestnenie jedného plávajúceho

zariadenia a ostatní účastníci stretnutia boli vyzvaní na doručenie pripomienok k postupu prác, ktoré
by mohli byť v harmonograme zohľadnené. Možnosti premiestnenia plavidla boli ďalej riešené na
nadväzujúcom rokovaní dňa 11.11.2008. Z obsahu záznamu nesporne vyplýva, že na predmetnom
rokovaní boli so zástupcom navrhovateľa prejednané bližšie podmienky zabezpečenia plavidla v
súvislosti s výkonom stavebných prác a určená predpokladaná doba vylúčenia prevádzky navrhovateľa

v rozsahu asi troch mesiacov. Zo záznamu z prerokovania a projektovej dokumentácie zo dňa
2.2.2009 vyplýva, že bol vypracovaný doplnok realizačnej projektovej dokumentácie za účelom nájsť
riešenie výstavby nových uväzísk za stavu, keď botel F. nebude premiestnený a zostane kotviť na
súčasnommieste.ZástupcabotelaF.svojímpodpisompotvrdil,ženemáktechnickémuriešeniudoplnku
realizačnej a projektovej dokumentácie pripomienky. Upozornil však, že na obdobie plánovanej výluky

prevádzky botela navrhovateľ má zabezpečenú klientelu, a preto požaduje realizovať stavbu podľa
možnosti bez vylúčenia prevádzky, respektíve obmedzenia výluky na najmenšiu možnú mieru. Postup
výstavby, prípadne jej obmedzenie, malo byť predmetom osobitného rokovania zhotoviteľa stavby
DOPRASTAV, a.s., s majiteľmi botela. K uskutočneniu, obsahu a výsledkom tohto osobitného rokovania
neboli procesnými stranami tvrdené žiadne ďalšie skutočnosti ani predkladané dôkazy.

Z vykonaných dôkazov mal súd nesporne preukázané, že odporca v rade 2/ ako investor zabezpečoval
realizáciu verejnoprospešnej stavby - protipovodňovej ochrany mesta O.. V súvislosti s pripravovanou
stavbou diela došlo medzi odporcom v rade 2/ a navrhovateľom k viacerým pracovným rokovaniam,
predmetom ktorých bolo oboznámenie navrhovateľa s plánom výstavby, priebehom stavebných prác

a boli diskutované riešenia na minimalizáciu zásahov týchto stavebných činností do užívateľských
práv dotknutých subjektov. Z posledného záznamu z prerokovania projektu zo dňa 2.2.2009 nesporne
vyplynulo, že postup výstavby prípadne jej obmedzenie bude predmetom osobitného rokovania
medzi zhotoviteľom stavby DOPRASTAV, a.s. a navrhovateľom. Odporca v rade 2/ zabezpečoval
protipovodňovú stavbu v rámci systému prevenčných právnych povinností ako jeden zo spôsobov

predchádzania, ohrozenia a porušenia subjektívnych občianskych práv, ktoré sú upravené a chránené
normami občianskeho hmotného práva, podľa ktorých je každému vo vzťahu k všetkým subjektom
uložená povinnosť ako vlastníkovi alebo správcovi nehnuteľnosti užívať a spravovať majetok tak, aby
jeho stav nespôsobil inému škodu, a teda je povinný prijať také opatrenia, ktoré zamedzujú či znižujúmožnosť vzniku škody na zdraví, na majetku a iných hodnotách, a pokiaľ už škoda hrozí, učiniť
opatrenia k jej odvráteniu. Prevenčná povinnosť teda spočíva na každom subjektu právneho vzťahu a
spočíva najmä na ohrozenom subjektu. U tretích osôb zákon predpokladá a vychádza z primeraného

prevenčného správania, ktorého porušenie na strane odporcov nebolo tvrdené a ani preukazované.

V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že navrhovateľ neuviedol dostatok skutkových tvrdení, z ktorých
by bolo možné vyvodiť záver o porušení povinnosti na strane odporcu v rade 2/, v dôsledku ktorých
vznikla navrhovateľovi škoda. Navrhovateľ neuniesol bremeno tvrdenia, ktoré vyústilo do procesného

neúspechu navrhovateľa v spore. Navrhovateľ najmä nedokázal formulovať tvrdenia o konkrétnych
skutočnostiach, ktoré boli predpokladom na použitie pravidla správania obsiahnutého v právnej norme, z
ktorej by bolo možné dovodiť právnu zodpovednosť žalovaných subjektov za spôsobenú škodu. Napriek
tomu, že navrhovateľ žiadal vykonať dôkaz prečítaním obsahu zmluvy uzatvorenej medzi odporcami
v rade 1/ a 2/, vykonanie takéhoto dôkazu súd zamietol, nakoľko kvalifikované navrhovanie dôkazov
požaduje nielen označenie dôkazu, jeho identifikáciu, ale taktiež uvedenie spornej skutočnosti, ktorá

má byť navrhovaným dôkazom preukázaná. Nakoľko navrhovateľ takúto spornú skutočnosť neoznačil s
odôvodnením, že obsah predmetnej zmluvy nepozná, odročenie pojednávania za účelom zabezpečenia
predloženia takéhoto dôkazu by bolo pri absencii kvalifikovaného procesného návrhu na doplnenie
dokazovania v rozpore s procesnými zásadami vyjadrenými v ust. §§ 1 a 6 Občianskeho súdneho
poriadku. Pokiaľ ide o návrhy na doplnenie dokazovania prednesené právnym zástupcom odporcu v

rade 1/, súd návrhu nevyhovel z dôvodu, že pochybnosti o skutočnostiach, ktoré boli relevantné pre
rozhodnutie súdu, boli odstránené už vykonanými dôkazmi.

Podľa platnej právnej úpravy mal navrhovateľ v zmysle ust. § 79 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
procesnú povinnosť opísať rozhodujúce skutočnosti, teda uviesť také skutkové tvrdenia, ktoré umožňujú

súdu posúdenie skutkového stavu a jeho podradenie pod príslušnú právnu normu. Poškodený musí
pri uplatnení nároku na náhradu škody uviesť, ktorá právna povinnosť bola porušená, a toto porušenie
preukázať. Pokiaľ ide o povinnosť vyplývajúcu z právneho predpisu bez väzby na zmluvný vzťah,
postačuje poukázať na túto zákonnú povinnosť a preukázať podmienky naplnenia hypotézy právnej
normy. Aj v tomto prípade však musí byť preukázané konanie zodpovednej osoby, ktorá porušila

svoju zákonnú povinnosť. Vo vzťahu k týmto tvrdeniam je preto úlohou súdu určiť, ktoré z uvedených
skutkových tvrdení majú podstatný význam pre rozhodnutie vo veci samej so zreteľom na právny dôvod
žaloby. Napriek široko koncipovanej všeobecnej zodpovednosti za škodu, ako aj prípadom osobitnej
zodpovednosti upravenej v Občianskom zákonníku a inými právnymi predpismi, ktoré vytvárajú systém
občiansko-právnej zodpovednosti za škodu, navrhovateľ nešpecifikoval protiprávne konanie odporcov

ako prejav vôle formou omisívneho správania (nekonanie) alebo komisívneho správania (konania),
ktorými by bolo porušené konkrétne ustanovenie zákona a svoje dokazovanie upriamil na vzniknutú
škodu a jej prejavy. Pri absencii tejto základnej podmienky zodpovednosti za škodu súd nemohol
pristúpiť ku skúmaniu ďalšej z kumulatívnych podmienok zodpovednosti za škodu, a to príčinnej
súvislosti medzi vznikom škody a protiprávnym konaním (kauzálny nexus), ktorý je najťažším prvkom

dokazovania, pretože poškodený musí preukázať, že škoda by nebola vznikla, pokiaľ by k protiprávnemu
úkonu škodcu nedošlo, teda že škoda bola priamym následkom protiprávnosti. Vznik škody na strane
poškodeného, t.j. navrhovateľa je len jedným z predpokladov zodpovednosti za škodu podľa hmotného
práva. K zisťovaniu výšky škody súd pristupuje spravidla až vtedy, pokiaľ je základ uplatneného nároku
daný, teda ak sú súčasne splnené všetky predpoklady zodpovednosti za škodu, ktorými okrem vzniku

ujmy je aj vyššie uvedená príčinná súvislosť medzi právnou skutočnosťou, za ktorú škodca zodpovedá,
a medzi vznikom škody na strane poškodeného, pričom za príčinu škody sa považuje okolnosť , ktorá
škodu skutočne spôsobila (vzťah príčiny a následku) a v prípade subjektívnej zodpovednosti za škodu k
týmto podmienkam pristupuje preukázanie zavinenia zodpovedného subjektu. Výška škody je následne
určovaná v závislosti od okolnosti, ktorá ju spôsobila , a ktorá bola jej príčinou.

Súd na základe výsledkov vykonaného dokazovania dospel k záveru, že navrhovateľ nepreukázal
rozhodujúce okolnosti, z ktorých dovodil uplatnený právny nárok na plnenie odporcov z titulu náhrady
škody, a preto návrh navrhovateľa v celom rozsahu voči odporcom v rade 1/, 2/ ako nedôvodný a
nepreukázaný zamietol. O náhrade trov konania súd rozhodne v zmysle ust. § 151 ods. 1,3 O.s.p.

samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Podľa § 151 ods. 1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinnýtrovy konania vyčísliť najneskôr do 3 pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Podľa ods. 2
cit. zák. ust. ak účastník v lehote podľa ods. 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania,
vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s vynímkou trov právneho zastúpenia; ak takému

účastníkoviokremtrovprávnehozastúpeniainétrovyzospisunevyplývajú,súdmunáhradutrovkonania
neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto
účastníkovivrozhodnutí,ktorýmsakonaniekončí.Podľaods.3cit.zák.ust.vzložitýchprípadoch,najmä
z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní
súd môže rozhodnúť, že o trovách konaniach rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej;

ustanovenie § 166 sa nepoužije. Ustanovenie ods. 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota 3 pracovných
dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, prostredníctvom
Okresného súdu v Žiline ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní je potrebné uviesť: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí
byť podpísané a datované. Ďalej je potrebné označiť rozhodnutie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom vidí odvolateľ nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa
domáha. Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami
tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné.

Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.