Rozhodnutie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, December 5, 2013

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 20C/34/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7713202330
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kotora
ECLI: ECLI:SK:OSMI:2013:7713202330.6

Rozhodnutie
Okresný súd Michalovce, sudca JUDr. Marek Kotora v právnej veci žalobkyne: I., zast. JUDr. Iveta
Fejleková, advokátka so sídlom Nám. osloboditeľov 25, Michalovce proti žalovanému: S. zast. JUDr.
Miroslav Vidovenec, advokát, so sídlom Sama Chalupku 18, Michalovce, o návrhu na na vylúčenie z
užívacieho práva k nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

Úplne v y l u č u j e žalovaného S. z užívacích práv k nehnuteľnostiam - parc. reg. C č. 312/1 - zastavané
plochy a nádvoria vo výmere 446 m2, parc. reg. C č. 312/2 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 198
m2, parc. reg. C č. 313 - záhrady vo výmere 1295 m2 a rodinného domu súpisné číslo 30 postavaného
na parc. reg. C č. 312/2, ktoré sú zapísané na Q..

O trovách konania medzi účastníkmi konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa návrhom podaným na tunajší súd dňa 12.2.2013 domáhala, aby súd vo veci nariadil
vydanie predbežného opatrenia a zároveň vo veci rozhodol rozsudkom s tým, aby úplne vylúčil
žalovaného z užívacích práv k nehnuteľnostiam zapísaných na Q. a to dom súp. číslo 30 postavený na
parc. č. 312/2, parc. reg. C č. 312/1 zastavané plochy a nádvoria vo výmere 446 m2, parc. reg. C č.
312/2 zastavané plochy a nádvoria vo výmere 198 m2, parc. reg. C č. 313 záhrady vo výmere 1295 m2.
V podanom návrhu uviedla, že Rozsudkom Okresného súdu Michalovce, č.k. 21C/24/2010 jej
manželstvo so žalovaným bolo rozvedené a maloleté deti pochádzajúce z manželstva boli zverené do
jej osobnej starostlivosti. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 10.9.2010.
Po rozvode ostali bývať pod jednou strechou, nakoľko sa žalovaný z domu odmietol vysťahovať. Vôbec
nebral ohľad na to, že sú rozvedení, naďalej sa dopúšťal voči jej osobe psychického, ako aj fyzického
násilia, vulgárne jej nadával, fyzicky ju napádal, vypínal ústredné kúrenie, keď ho zapla tak ho opäť
odpojil. Vyhrážal sa jej zabitím, sledoval ju, ako aj jej mobilný telefón. Opakovane tieto útoky hlásila na
polícii, pričom tieto boli kvalifikované len ako priestupky proti občianskemu spolunažívaniu.
Začiatkom tohto roka jej ublížil na zdraví a pokúsil sa ju znásilniť. Mala pohmoždenú záhlavovú časť
hlavy, krvné podliatiny pod očami, čiarovité odreniny prsníkov, brucha, stehien, pohmoždenie chrbta.
Vec bola postúpená na vyšetrovanie ako vec nebezpečného vyhrážania.
Poukazovala na to, že účastníci bývajú v rodinnom dome, súp. č. 30, ktorá nehnuteľnosť je zapísaná
na Q.. Všetky skutky sa stali za prítomnosti ich ešte maloletej dcéry. Žijú v každodennom strachu a v
obavách o svoje zdravie. Agresivita žalovaného sa stupňuje preto sa rozhodla požiadať o súdnu ochranu.
Zdôraznila, že aj keď ide o veľký zásah do práv spoluvlastníka mala za to, že viac ako vlastníctvo je
potrebné chrániť život a zdravie ostatných členov domácnosti a hlavne deti, preto žiadala aj o vydanie
predbežného opatrenia, ktorým by súd nariadil žalovanému, aby nevstupoval do domu súp. č. 60,
postavenom na parc. č. 312/2, ktorý je zapísaný na Q. a to až do právoplatného rozhodnutia súdu vo
veci vylúčenia z užívania k nehnuteľnosti.

Žalovaný s podaným návrhom nesúhlasil. Obvinenia voči svojej osobe zo strany žalobkyne považoval
za vykonštruované. Mal zato, že nie sú dané dôvody nato, aby bol vylúčený z užívacích práv k
nehnuteľnostiam uvedeným v žalobnom návrhu.

Vykonaným dokazovaním súd zistil nasledovný skutkový stav:

Z LV č. XXX., kat. územie T. (č.l. 9 spisu) súd zistil, že žalobkyňa I. a žalovaný S. sú vlastníkmi
nehnuteľnosti každý v podiele 1 z celku - parc. č. 312/1 zastavané plochy a nádvoria o výmere 446 m2,
parc. č. 312/2 zastavané plochy a nádvoria o výmere 198 m2, parc. č. 313 záhrady o výmere 1295 m2
a rodinného domu, súp. číslo 30 postaveného na parc. č. 312/2.
*
Z predbežnej lekárskej správy vystavenej dňa 11.1.2013, vydanej K. (č.l. 4 spisu) súd zistil, že žalobkyňa
sa dňa 3.1.2013 dostavila na zdravotnícke zariadenie, pričom u pacientky bola zistená diagnóza -
pohmoždenie hlavy (záhlavnej časti), krvná podliatina okolia očnice vpravo, čiarovité odreniny prsníkov,
brucha a stehien, pohmoždenie chrbáta s uvedením pokus o znásilnenie. Podľa zistenia lekára čím
boli tieto zranenia urobené je uvedené, že ide o tupé poranenia hlavy hrudníka po páde a odreniny od
nechtov útočníka na celom tele. Úraz bol špecifikovaný ako ľahký.

Z Potvrdenia Obvodného oddelenia PZ SR zo dňa 23.3.2010 (č.l. 5 spisu) súd zistil, že obvodné
oddelenie potvrdilo, že dňa 23.3.2010 v čase o 9.10 hod. oznámila na tunajšom oddelení žalobkyňa
spáchanie priestupku proti občianskemu spolunažívaniu a to nezhody s manželom S.
Z Potvrdenia Okresného riaditeľstva PZ v Michalovciach zo dňa 8.12.2012 (č.l. 6 spisu)
súd zistil, že predmetné oddelenie potvrdilo, že I. podala dňa 8.12.2012 oznámenie na OO PZ Trhovište
vo veci priestupku proti občianskemu spolunažívaniu ku ktorému došlo dňa 8.12.2012 v obci TB.
Z Potvrdenia Okresného riaditeľstva PZ v Michalovciach zo dňa 28.11.2012 (č.l. 7
spisu) súd zistil, že predmetné oddelenie potvrdilo, že I. podala dňa 28.11.2012 oznámenie na OO PZ
Trhovište vo veci priestupku proti občianskemu spolunažívaniu ku ktorému došlo v dobe od septembra
roku 2010 až do 28.11.2012 v obci Tušice.

Z Oznámenia Okresného riaditeľstva PZ Michalovce, zo dňa 10.1.2013 (č.l. 8 spisu) súd zistil, že dňa
8.1.2013 zadokumentovalo tunajšie OO PZ Trhovište podozrenie z prečinu nebezpečného vyhrážania
podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona a prečinu vydierania podľa § 189 ods. 1 Trestného zákona,
zápisnicou o trestnom oznámení poškodenej I. ku ktorému malo dôjsť v Tušiciach v rodinnom dome jej
trvalého bydliska zo strany jej bývalého manžela S., ktorý aj po rozvode v roku 2010 bývali v spoločnej
domácnosti s tým, že ju vo viacerých prípadoch r. 2012 fyzicky napadol, slovne ju uráža vulgárnymi
nadávkami a v prítomnosti ich deti, pričom v poslednom zimnom období vypína v ich spoločnom dome
ústredné kúrenie, čím ju obmedzuje a bráni jej v obvyklom spôsobe života. Taktiež sa jej slovne vyhráža
zabitím, pričom oznamovateľka má dôvodné podozrenie zo sledovania jej osobného motorového vozidla
a mobilného telefónu. Uvedené konanie podozrivého je riešené tunajším OO PZ ako priestupky proti
občianskemu spolunažívaniu.
*
Uznesením č.k. 20C/34/2013 zo dňa 14.2.2013 (č.l.13-15 spisu) súd vo veci vydal predbežné opatrenie,
ktorým nariadil žalovanému dočasne nevstupovať do domu so súpisným číslom 30, postavenom na
parcele číslo 312/2, zapísaného na LV č. 643, katastrálne územie T., a to až do právoplatného skončenia
konania vo veci o úplné vylúčenie z užívacieho práva k nehnuteľnosti, ktoré sa vedie na Okresnom súde
Michalovce pod sp. zn. 20C/34/2013. Voči predmetnému uzneseniu podal odvolanie žalovaný.
Predmetné uznesenie nadobudlo vykonateľnosť dňa 20.2.2013 a právoplatnosť dňa 9.5.2013 v spojení
s Uznesením Krajského súdu Košice č.k. 2Co/167/2013 zo dňa 18.4.2013.
Uznesením Krajského súdu v Košiciach, č.k. 2Co/167/2013 zo dňa 18.4.2013 bolo potvrdené Uznesenie
Okresného súdu Michalovce, č.k. 20C/34/2013 zo dňa 14.2.2013. V odôvodnení predmetného
uznesenia sa udáva, že odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že navrhovateľka
osvedčila dôvody pre vydanie takéhoto predbežného opatrenia doložením písomných dokladov a z
výpovede odporcu v rozvodovom konaní na pojednávaní konanom dňa 24.6.2010 vyplýva, že uznal, že
viackrát navrhovateľku fyzicky napadol. Bola to jeho reakcia na to, že ju podozrieval z nevery.
Za tohto stavu sa odvolaciemu súdu nejaví tvrdenie odporcu o tom, že nie je agresívnej povahy
pravdivým a priklonil sa k návrhu navrhovateľky a k rozhodnutiu súdu prvého stupňa, ktorý z neho
vychádzal.
*

Zo Správy OR PZ v Michalovciach zo dňa 1.6.2013 (č.l. 39 spisu) vo veci upovedomenia o vznesení
obvinenia súd zistil, že žalobkyňa bola týmto upovedomená, že dňa 1.6.2013 bolo povereným
príslušníkom OOPZ Trhovište pod číslom ČVS: ORP - 524/TR-MI-2013 v zmysle § 206 ods. 1 Trestného
poriadku vznesené obvinenie pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm.
g) Trestného zákona vo veci nerešpektovania predbežného opatrenia súdu, ktoré oznámila na tunajšie
OO PZ dňa 6.4.2013 a neskôr v Michalovciach a to voči osobe S..

Zo Správy ORPZ v Michaloviach zo dňa 5.6.2013 (č.l. 40 spisu) bola žalobkyňa upovedomená o naložení
s vecou a to veci jej trestného oznámenia zo dňa 2.5.2013, ktoré podala na OOPZ Michalovce na
svojho bývalého manžela Júliusa Pallia vo veci jeho opakovaného porušovania predbežného opatrenia
OS Michalovce, pod sp. zn. 20C/34/2013 dňa 14.2.2013, ktoré nadobudlo vykonateľnosť dňa 20.2.2013,
ktorým bolo nariadené dočasne nevstupovať do uvedeného domu, číslo popisné XX, v obci TB..
Povereným príslušníkom OO PZ Trhovište bolo zahrnuté do vyšetrovacieho spisu v ktorom bolo začaté
trestné stíhanie a nasledovne aj vznesené obvinenie voči jej bývalému manželovi za prečin marenia
výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1, písm. g) Trestného zákona, pričom okolnosti uvedené
v trestnom oznámení sú už zahrnuté v jej výsluchu svedka zo dňa 31.5.2013, kedy došlo k opätovnému
porušeniu rozhodnutia súdu zo strany jej bývalého manžela.

Z Upovedomenia o začatí trestného stíhania zo dňa 31.5.2013 (č.l. 41 spisu) bola žalobkyňa
upovedomená o tom, že vo veci jej trestného oznámenia zo dňa 6.4.2013 a to marenie výkonu
úradného rozhodnutia je bývalého manžela Júliusa Pallaia z obce Tušice bolo dňa 31.5.2013 povereným
príslušníkom OO PZ Trhovište v zmysle § 199 ods. 1 Trestného poriadku začaté trestné stíhanie vo veci
prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. g) Trestného zákona.

Z Uznesenia Obvodného oddelenia PZ v Michalovciach, F. zo dňa 12.2.2013 (č.l. 42-43 spisu) súd
zistil, že vo veci podozrenia zo spáchania pokusu zločinu znásilnenia, ktorého sa mal dopustiť S.
bola vec odovzdaná na prejednanie priestupku na Obvodný úrad Michalovce, nakoľko nie je dôvod
na začatie trestného stíhania, ale ide o skutok, ktorý by mohol byť priestupkom proti občianskemu
spolunažívaniu. Z odôvodnenia predmetného uznesenia súd zistil, že z vykonaných dôkazov vyplýva, že
konanie S. nedosiahlo takú intenzitu ohrozenia, alebo porušenia záujmu chráneného trestným zákonom,
aby boli naplnené všetky stránky skutkovej podstaty zločinu znásilnenia podľa § 199 ods. 1, ods. 2,
Trestného zákona, alebo iného trestného činu, avšak konaním S. mohlo dôjsť k porušeniu Zákona č.
372/1990 Zb. o priestupkoch a to tým, že jeho konanie má znaky narušenia občianskeho spolunažívania
voči oznamovateľke I. pričom oznamovateľka preukázateľne utrpela zranenia zavinením inej osoby s
priberanou dobou liečenia 5 dní.

Z Rozhodnutia Obvodného úradu Michalovce zo dňa 19.4.2013 (č.l. 44-45 spisu) súd rozhodnutím
vo veci konania o priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, ktorého sa mal dopustiť S. na tom
základe, že 9.1.2013 v obci T. v pivnici rodinného domu č.30 medzi 20.00 a 21.00 hod. fyzicky napadol
svoju bývalú manželku I. tým spôsobom, že do nej sotil, v dôsledku čoho spadla chrbtom na stôl s
pracovným náradím, oboma rukami jedným ťahom ju škrabal po tele, pritom zodvihol tričko a poškriabal
ju nechtami na prsiach, bruchu a hornej časti stehien cez tepláky, v dôsledku čoho I. utrpela podľa
odborného lekárskeho vyjadrenia ľahké zranenia - začervenanie očného bulbu vpravo, pomliaždenie
hlavy v záhlaví, povrchové odreniny na oboch prsiach viac vľavo, pomliaždenie zadnej hrudnej steny
vpravo, povrchové odreniny v oboch podbruškách, pomliaždenie ľavého predlaktia a povrchové odreniny
na oboch stehnách s podkožným výronom vpravo s primeranou dobou dočasnej práceneschopnosti v
trvaní 5 dní, čím takto drobným ublížením na zdraví úmyselne narušil občianske spolunažívanie sa
zastavuje, nakoľko podľa § 76 ods. 1 písm. c) zákona o priestupkoch, lebo spáchanie skutku, o ktorom
sa koná, nebolo obvinenému z priestupku preukázané.

Z Uznesenia Okresnej prokuratúry Michalovce zo dňa 12.3.2013 (č.l.46 - 49 spisu) súd zistil, že vo veci
vedenej pre podozrenie z pokusu zločinu znásilnenia podľa § 199 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného
zákona k § 14 ods. 1 Trestného zákona rozhodol, že zamietol sťažnosť oznamovateľky I. zo dňa
20.2.2013 proti uzneseniu vyšetrovateľa policajného zboru ORPZ, odbor kriminálnej polície Michalovce,
ČVS: ORP-74/OVK-MI-2013 zo dňa 12.2.2013 o odovzdaní veci Obvodnému úradu, Odboru všeobecnej
vnútornej správy Michalovce, pretože sťažnosť nie je dôvodná.
Z predmetného odôvodnenia vyplýva, že S. nepopieral, že mohlo dôjsť počas toho ako sa snažil zobrať si
späť svoj mobilný telefón k poškrabaniu rúk oznamovateľky. Nič iné jej nepoškrabal a v žiadnom prípade

sa ju nesnažil znásilniť. Ďalej v odôvodnení je evidentné, že k určitému konaniu zo strany bývalého
manžela došlo, avšak toto nenapĺňa znaky skutkovej podstaty zločinu znásilnenia a to ani v štádiu
pokusu. Jednalo sa len o fyzicky atak bývalého manžela, ktorý vyplynul z napätej situácie medzi bývalými
manželmi o čom svedčí aj samotné vyjadrenie oznamovateľky, že bývalý manžel jej mal pritom povedať,
že ešte uvidí z čoho v žiadnom prípade nemyslel na skutočnosť, žeby mal v úmysle s ňou vykonať súlož.
Je ďalej zrejmé, že konanie bývalého manžela bolo takej intenzity, že tomuto sa ubránila a toto skončilo
potom, ako do neho nejako kopla, no nevie uviesť ako, nie je si istá. Potom odišla do svojej izby a ďalej
už nebolo nič. Na záver uviedla, že nevie povedať, že o čo mu vlastne išlo, či len o zastrašenie.

Žalobkyňa vo svojom výsluchu na pojednávaní konanom dňa 13.6.2013 (č.l. 50 a následne spisu)
uviedla, že keď ešte neboli rozvedení žalovaný bol stále agresívny, fyzicky ju napadal aj predtým a mal
aj vzťahy so ženami pred rozvodom, ktorý bol 24.6.2010.
Po rozvode sme ostali bývať spolu v dome. Žalovaný sa však naďalej dopúšťal hlavne psychického
násilia, ale aj fyzického násilia. Nepozorovala žiadnu zmenu v jeho správaní a to aj napriek tomu, že
vedel, že rozvod z jej strany bol kvôli tomu, aby sa tento spamätal, aby začal žiť normálny život a aby
si vážil manželku. Tento to však nikdy to nedokázal.
Šancu zmeniť sa mal aj po rozvode, avšak po rozvode to bolo ešte horšie. Povedal si, že je slobodný
a môže mať žien koľko chce. Ona bola stále ešte viac ponižovaná, napádal ju. Stále boli hádky, nedalo
sa to vydržať, pričom tieto počúvali aj deti a veľakrát sa báli. Bolo obdobie, že keď ju udrel tak odišla s
dcérkou spať k rodičom, lebo sa strašne bála či príde opitý, alebo nie.
Odkedy žalovaný nie je v dome, je to lepšie. Jeho agresivita sa iba stupňovala. Aj potom keď odišiel tak
som si myslela, že sa spamätá a nájde nejaký kamarátsky spôsob a komunikácia sa obnoví. Nestalo
sa tak.
Naopak bol viac agresívny. Do domu chodil stále. Kľúče jej neodovzdal a preto vymenila zámok. Potom
chodieval cez garážovú bránu a to aj po nariadení predbežného opatrenia. Potom navštívil akože dcéru
doma. Na Veľkú Noc prišiel domov pre oblek. Takže stále vstupoval do domu, pričom stále bol agresívny
a kričal.
V čase, keď mu bolo doručené predbežné opatrenie tak neodišiel. Nechcel odísť, lebo povedal, že podal
odvolanie a kým sa nerozhodne o odvolaní tak on nemusí odísť z domu. Nakoniec odišiel až 8.3.2013.
Avšak stále keď prišiel bol agresívny, nadával jej do kuriev, že ešte uvidím, že ešte budem plakať. Toto
jej neustále opakoval aj po rozvode, že keď ja som sa rozhodla spraviť A teda rozvod tak on spraví to
B. Do dnešného dňa však neviem čo je to B.
Potom povedal synovi nech mu otvorí, alebo keď bol tento doma tak vstupoval stále.
Žalobkyňa podotkla, že aj keď prišiel do domu na Veľkú Noc tak prišiel s tým, že potrebuje oblek. Tak
išiel do izby a začal sa prezliekať, pričom ona mu povedala, aby si vzal oblek a odišiel. On reagoval tak,
že neodíde a znova začal cirkus, že ja som ho dala vyhodiť, že to ešte zlé dopadne.
Raz keď prišiel za malou bola doma aj ona. Takisto bola zvada, narážky, nadávky, stále to isté, že je
hnusná, odporná.
Dokonca keď mala návštevu v máji niekedy 17. resp. 18.5.2013 a to jeho mamy sestru, čiže jeho tetu
C.. Sedeli sme na terase a žalovaný prišiel a začal vulgárne nadávať, že či prišla k tej kurve, ku tej pič.,
akým právom, ako si to dovoľuje, že ona je jeho rodina, čo tam hľadá, kto ju tam pozval a proste spŕška
výčitiek a hádanie. A vykrikoval po dvore.
Takisto keď mala na návšteve švagra K. s priateľkou U. dňa 31.5.2013, pričom opekali a sedeli na terase
tak prišiel žalovaný. Mal vypité a proste začal cirkus. Začal na priateľku švagra vulgárne nadávať „Ty
kurva vypadni stade, čo tu robíš, ja som Ťa nepozval“. Takisto začal aj na švagra. Ale najprv keď prišiel
tak začal do nej ako sa opovážila ich tu pozvať, ty kur..., ty špina. A zase bolo toto isté dookola. Keď
sa jeho agresivita stupňovala tak som odišla do izby dnu. Myslela som si, že sa to ukľudní, že posedí a
odíde. Po jej odchode však začal nadávať im. Potom na ňu na kričať, že je už bledá, že už má strach.
Chcel ju udrieť. Potom ho švagor zobral a ona odišla volať políciu. Keď už prišla tak žalovaný ležal na
zemi. Bol neskutočne agresívny a kopol ju do nohy.
Mala zato, že žalovaný nemohol vedieť, že švagor je na návšteve, že išiel s istým cieľom, lebo si myslel
že je sama. Mala oba vy z toho, čo by sa stalo, keby naozaj bola sama doma, keďže aj švagor mal čo
robiť, aby ho udržal na zemi.
Pred vydaním predbežného opatrenia bolo správanie žalovaného rovnaké. Bol agresívny, kričal, deti sa
ho báli. Stále bolo nedobre. Všetko jej robil naschvál. Nič si neupratal a povedal, že slúžka príde a uprace.
Agresivita z jeho strany bola stále. Myslela si, že niečo sa zmení, že sa spamätá, ale nestalo sa tak.
Najviac agresívny začal byť od októbra 2012. Povedal jej, že má nejaký trvalejší vzťah. Ešte v septembri
2012 jej povedal, že jej ešte šancu, aby sme spolu žili, že on sa tak rozhodol, že ešte jej dá šancu.

Pýtala som sa ho, že či odídeme my, alebo on, alebo ako. A vtedy jej povedal, že ešte jej dáva šancu,
že ešte to so ňou skúsi.
Pokiaľ sa týka incidentu z 31. mája 2013 uviedla, že ešte aj začal kričať, že má frajera v dome. Keď sa
presvedčil, že tomu tak nie je kričal na švagra, že s ňou správa, pričom to kričal aj pred jeho priateľkou.
Žalobkyňa zároveň potvrdila, že po rozvode k atakom zo strany žalovaného voči jej osobe dochádzalo
3x do týždňa. Cez víkend, keď si vypil tak to bolo nonstop, celý víkend, pričom viac sa to dialo, keď bol
žalovaný pod vplyvom alkoholu.
Ďalej uviedla, že hádky väčšinou začínali na tému, že má frajerov, že spí v robote so spolupracovníkmi.
Nestále ju sledoval, kontroloval. Bol chorobne žiarlivý. Z jeho strany boli ataky ako pľuvanie do tváre,
facky po tvári, s päsťou, bil ju rukami, alebo ju vyhodil z izby, pričom vtedy si aj zlomila. Keď boli v pivnici
zvalil ju. Takisto chcel z nej strhnúť šaty. Jeho fyzické útoky smerovali hlavne na tvár, lebo bil ju po hlave
a po tvári s tým, že sem tam ju kopol, ale väčšinu ju bil po tvári.
Vulgárne jej nadával, že som kurva, ľompa, štetka, zdochlina. Nadával jej, že je zlatokopka, hnusná,
odporná hyena. Nadával jej všetko možné, čo mu prišlo na rozum.
Pokiaľ sa týka jej postoja k žalovanému vzhľadom na jeho správanie žalobkyňa uviedla, že na základe
toho ako jej ubližoval čo všetko jej spravil ho rešpektuje ako otca svojich detí, avšak keď ho vidím má
z neho strach.
Ohľadne toho ako správanie žalovaného ovplyvnilo deti žalobkyňa uviedla, že z ich manželstva
pochádzajú 3 deti a to Július - 20 rokov, Ondrej - 19 rokov a Adriána - 12 rokov, pričom deti sa ho
veľmi boja. Veľmi psychicky to zle znášajú. Najmä tie hádky, ktoré medzi nami boli a tie bitky zo strany
žalovaného voči jej osobe. Chlapci ju aj bránili, či Július, alebo Ondrej. Július je už od októbra 2012 v
Anglicku. Mali strach ju nechávať doma so žalovaným, pričom aj oni chceli ísť vonku na diskotéku, ale
obávali sa, že čo sa doma udeje.
Takisto dcéra keď prišla vždy očakávala, že bude nejaká hádka, nejaká bitka. Dcére sa zhoršil prospech
v škole, riešila to aj s lekárkou, aj v škole, aj s psychologičkou. Odkedy má žalovaný zákaz vstupu do
rodinného domu v Tušiciach badá zmeny na ich správaní a to k lepšiemu. Takisto v decembri roku 2012
sa odohral incident vo vnútri rodinného domu, kde ju zastával syn Ondrej ktorý ju bránil. Vtedy jej tiež
žalovaný nadával - k... a takisto to zlé vplývalo na syna, ktorému sa spustilo krvácanie z nosa. Boli s ním
na internom vyšetrení, mal problémy s tlakom. V podstate tento stres na neho veľmi negatívne vplýval.
Uviedla, že svedkom útokov na jej osobu bola aj jej mama Anna Eľková.
Na otázky právneho zástupcu žalovaného uviedla, že v manželskom vzťahu so žalovaným 20 rokov,
pričom sobáš uzavreli v roku 1991. Pred rozvodom na žalovaného nepodala trestné oznámenie a to z
toho dôvodu, že hanbila pred deťmi a hanbila sa, aby sa to neriešilo. Vedela čo by sa dialo v dedine,
nakoľko to prežíva teraz a kvôli ľuďom to tak riešila.
Správanie žalovaného voči jej osobe na otázku právneho zástupcu žalovaného vysvetlila tým, že si
myslím, že je to chorobná žiarlivosť. Nevie vlastne čo žalovaný chce, lebo aj keď ju napádal, snažila
sa komunikovať, porozprávať, vyrozprávať si všetko, ale s ním sa nedalo. Pýtala som sa ho prečo jej
ubližuje, prečo to robí, pričom on to prirovnal k tomu, že je to tak ako keď niekto niekomu zoberie
obľúbenú hračku. Čiže asi tak jej povedal, že ona mu rozvodom zobrala jeho obľúbenú hračku. Chorobná
žiarlivosť bola počas manželstva. Odpočúvacie zariadenia mala v taške, sprchovať sa nemohla ráno.
Ohľadne kolegu s ktorým spolupracovala tak podľa žalovaného aj s týmto spala. Aj na policajtov kričal,
že aj s nimi spím. Aj po nariadení predbežného opatrenia usudzuje z jeho strany žiarlivosť voči svojej
osobe vzhľadom na žalovaného žiarlivostné prejavy. Aj keď tam bol švagor kričal po nej, že má tam
doma frajera, že spáva aj so švagrom.
Vo výpovedi uviedla, že žalovaný má určitú zábavku v tom, že si ju nahráva, teda komunikáciu medzi
nimi keď vznikne hádka. Napríklad, keď telefonoval v dome so svojou priateľkou, nakoľko má žalovaný
vzťah, pričom ona v tomto vzťahu nebráni. Tak keď telefonoval a keď prichádzala jej povedal, že už musí
končiť, lebo tá ku... je už tu zase. Vtedy dvihla hlas, povedala mu niečo a on si to nahrával a potom jej
to púšťal. Robil to aj pred deťmi, pričom jej nadával mi aj pred deťmi. Ona mu nebráni vo vzťahu. Môže
k ním prísť aj k deťom aj cez víkendy, len by chcela, aby mali kamarátsky vzťah, veď majú 3 deti, čakajú
ich školské roky potom svadba a iné veci, ktoré bude treba riešiť veci, avšak so žalovaným sa to nedá.
Takéto útoky a takéto ponižovania aj týmto telefonátom a nahrávkami v nej evokovali len to, že konečne
podala aj takýto návrh, ktorý sa na súde teraz prejednáva a trvám na ňom.
Na otázku právneho zástupcu žalovaného žalobkyňa uviedla, že nemala vedomosť o intenzite vzťahov
žalovaného, pokiaľ ide o terajší vzťah tak vie len to, čo on povie, ona to neskúma, nerieši to, je to jeho
život. Ohľadne terajšieho vzťahu jej povedal, že je šťastný a spokojný.
Od nariadenia predbežného opatrenia ju žalovaný udrel 31.5.2013, keď ju kopol na terase rodinného
domu. Odvtedy ju neudrel.

Uviedla, že stalo, keď sa hádali, že vulgárne mu nadávala aj ona. Pri vzájomných konfliktoch však tieto
nezačínala prvé útoky ona. Nikdy na neho neútočila, pokiaľ však zaútočil on, tak sa bránil, čo je logické.
Pokiaľ by zaútočila ako prvá určite by to s ňou zle dopadlo.
Žalobkyňa potvrdil, že žalovaný ju bil ma aj keď bol triezvy, keď bol opitý tieto útoky vtedy boli ozaj veľmi
zlé, ale žalovaný to vždy hodnotil tým, že on dostal amok a že on si nič na také dačo nepamätá, žeby
sa udialo.
Raz keď ju škrtil, presne nevedela uviesť, kedy to bol, avšak pred rozvodom, pričom bolo v čase keď
odchádzala s deťmi do telocvične do T. a keď sme boli v chodbičke, prišiel žalovaný z nejakej akcie,
niekto ho doviezol a vtedy začal, že Ty kurvo kde ideš, zase sa ideš kurviť. Chytil ju za vlasy a ťahal
ju cez celý dom do spálne. Dcéra kričala, bla sa, kričala aby ju pustil, pričom on sotil dcéru do steny a
vtedy jej povedala, aby rýchlo bežala pre chlapcov, lebo boli vonku. Keď prišli a mali problém ho zobrať.
Keď sa im ho podarilo stiahnúť od nej tak potom išiel do kúpeľne a začal rukou biť do vane. Oni rýchlo
utiekli preč k jej rodičom, pričom žalovaný keď už bola tma, on cez záhradu a cez bránu preskočil a
odišiel. Potom, keď prišla jej mama O. žalovaný už ležal na gauči a na nič si nepamätal, že to bol amok
a že nevie o ničom.
Zdôraznila, že nebráni žalovanému prísť si zobrať svoje osobné veci, avšak najlepšie pod dohľadom
polície, resp. cez rodinného známené.
*
Žalovaný vo svojom výsluchu na pojednávaní dňa 19.9.2013 (č.l. 62 a následne spisu) uviedol, že s
podaným návrhom nesúhlasi. Celý život sa trápil a narobil na tomto rodinnom dome. Podnety, ktoré
podala žalobkyňa voči jeho osobe boli účelové s tým, že chcela len od neho vyťahať peniaze. Nič viac.
Nič menej. Podľa žalovaného všetko fungovalo normálne. Teda nie normálne, keďže sa rozviedli. Avšak
nevera na jednej strane ako aj na druhej strane. Ohľadne toho si môžu podať ruku. Trestné oznámenia
sú z 90% výmysly, načo reagoval tak, že takisto podal podnet za krivé obvinenie.
To, že sa pokúsil žalobkyňu znásilniť, je totálny výmysel. Takisto uvádzala, že sa jej vyhrážal zabitím,
že ju udrel, avšak ani to nebola pravda. Dokonca ani jej matka a syn to nepotvrdili čo tam boli prítomní.
Mal zato, že nie sú dôvody na to, žeby bol vyštvaný z domu len tak. Takýto stav jej to vyhovuje, lebo
môže nakladať s majetkom ako chce, pričom možno polovička z toho majetku už tam nie je. Možno si
to presťahovala, nevedel to však, lebo tam nechodí.
Pokiaľ ide o tvrdenie, že som na ňu zaútočil keď tam bol môj švagor S. aj so svojou priateľkou uviedol, že
tam išiel z toho dôvodu, že tam on je s dakým. Vedel, že tam má auto tak tam išiel. Vstúpil maximálne na
terasu. Tento tam bol so svojou priateľkou aj keď nie je rozvedený, je ženatý a žije so svojou priateľkou.
Nejako sa to zomlelo. Nešiel tam s tým, aby tam niekomu ublížil, išiel sa len porozprávať. Pohádali sa,
švagor ho zhodil na zem, tam pritlačil. Zavolali políciu. Uviedol, že vraj on stál a on do neho strčil. Aj
keď nevedel, či to tak bolo. Stával zo sedačky a sadol si naspäť a potom sa na neho zvalil, chytil ho za
ruky a tak ho tam držal až kým neprišla polícia.
Ohľadne incidentu, že mal vraj žalobkyňu znásilniť uviedol, že ani neviem, ktorý deň to bol, nakoľko ona
to podala s určitým odstupom neskôr. Spätne keď som bol volaný na výsluch si spomenul, že čo sa stalo.
Telefonoval so svojou priateľkou vo svojej izbe v spálni. Došiel som do kúpeľne kde bola tma a tam našiel
po tme žalobkyňu. Pýtal som jej čo tu robí, že či počúva čo ja rozpráva so svojou priateľkou, pričom ona
mu povedala, že tu budem rozprávať so svojou kurvou. Vrhla mu mobilný telefón z ruky, vybehla von,
tam ju dobehol, a zobral jej mobilný telefón. Nič viac sa nestalo. Z jej strany ide o totálny výmysel, že
ju chcel znásilniť. Ona doložila rôzne znalecké posudky, že mala nejaké škrabance z ktorých vyplývalo,
že tieto škrabance boli spôsobené inou osobou. Podľa jeho názoru si to dala urobiť úmyselne. Na polícii
to bolo ukončené tak, že skutok sa nestal. Podala sťažnosť voči rozhodnutiu. Rozhodovala prokuratúra,
zamietla túto sťažnosť. Vec bola postúpená na priestupkové oddelenie, kde to bolo takisto zastavené.
Nič mu nebolo dokázané ani priestupok, ani trestný čin.
Vo výpovedi žalovaný uviedol, že od incidentu so svojim švagrom, ktorý sa stal dňa 31.5.2013 na
pozemok nevstupoval, takže žiadne problémy nenastali, ani neboli. Dozvedel sa, že podávala trestné
oznámenia, ale nie je si vedomý, aby niečo také bolo.
Pokiaľ sa týka vyporiadania ich BSM uviedol, že prvý návrh podal v šiestom mesiaci r. 2011
prostredníctvom advokátskej kancelárie pána Kizivata. Chodil tam dosť často, pričom žalobkyňa
neustále menila svoje postoje. Zaslal jej oznámenie cez advokáta a ona na to vôbec nereagovala a
vôbec sa k tomu nevyjadrila.
Na otázku právnej zástupkyne žalobkyne, koľkokrát bol v rodinnom dome po nariadení predbežného
opatrenia, to znamená po 20.2.2013 uviedol, že neviem presne koľko krát som tam bol. Bol si tam pre
veci. Býval tam prakticky ešte zhruba do 4.-5. marca. Potom tam bol na Veľkú noc po oblek, lebo išiel na

Veľkú noc do kostola. Tam sa v dome prezliekol a išiel do kostola. Keď prišiel domov z kostola, žalobkyňa
mu cez okno vyhodila veci vonku, povedala také dačo, že zmizni, alebo viac sa tu neukazuj.
Doplnil, že incident zo dňa 31.5.2013 v prítomnosti pána S.j sa stal na terase rodinného domu, ktorá
ani nie je súčasťou domu, lebo nie je zakreslená na pozemkovej mape.
Vo výpovedi zároveň podotkol, že nebol psychiatricky liečený ani nemá uložený podmienečný trest. V
súčasnej dobe má známosť.
Ohľadne toho prečo nerešpektoval predbežné opatrenie a naďalej vstupoval do rodinného domu uviedol,
že prakticky ani nevedel o čo sa jedná. Nebol si vedomý toho, že sa
stalo niečo zlé. Ohľadne predbežného zákazu mu bolo povedané, že keď ho chce vyhodiť z domu musí
to dať exekútorovi. Až potom raz prišiel na návštevu, keď robil na svojom pozemku riaditeľ polície tak
mu povedal, že keď nechce skončiť vo väzbe tak nech sa zbalí a idem preč, lebo môže ísť do väzby,
príde o robotu atď. Tak si asi od pondelka zobral veci a odišiel. V dome má osobné veci, takže nemôže
len tak zo dňa na deň odísť preč. Má tam aj kopu materiálu z výstavby domu. Majú aj iný dom v Tušickej
Novej Vsi oproti rodičom žalobkyne.
Pokiaľ sa týka zranení, ktoré sú uvádzané v lekárskej správe pripojenej k návrhu, ktoré utrpela žalobkyňa
a to pohmoždenú zahlavovú časť hlavy, krvné podliatiny pod očami, čiarovité odreniny prsníkov, brucha
stehien, pohmoždenie chrbta, uviedol, že tieto si musela urobiť sama, alebo účelovo si ich dalo niekomu
urobiť.
*
Z výsluchu svedka Mariána Jenča na pojednávaní konanom dňa 14.11.2013 (čl. 71 spisu a nasl.) súd
zistil, že tento si spomínal na určitú udalosť, ktorá sa odohrala medzi ním a žalovaným niekedy v mesiaci
máj, deň presne uviesť nevedel, kedy spolu so svojou priateľkou bol na návšteve u žalobkyne. Večer, čas
nevedel uviesť, avšak bola už tma prišiel žalovaný, pričom z jeho správania bolo zrejmé, že mal vypité.
Oslovil jeho priateľku „či je tam aj s tou kurvou“. Spočiatku sa choval normálne, neskôr jeho správanie
začalo byť agresívne, začal rozprávať o tom, že vlastne vybudoval dom, porozprával toho dosť veľa,
rozprával len o tom, že čo všetko urobil na predmetnom dome. Svedok uviedol, že mal za to, že polovicu
vlastní Slávka, pričom aj oni mu pomáhali na predmetnom dome. Keď svedok už chcel odísť, že už sa
rozídu, vtedy žalovaný odsunul stôl, svedok sa postavil avšak žalovaný ho opätovne posadil. Na to sa
on znova postavil sa pochytili sa. Podarilo sa mu žalovaného spacifikovať, dostať ho na zem, pričom ho
pritlačil. Žalovaný kopal, medzitým prišli aj ženy a keď bol žalovaný priľahnutý tak kopol Slávku, pričom
svedok nemal vedomosť o tom, či kopol aj jeho priateľku. Následne ženy išli zavolať políciu. Keď sa
žalovaný ukľudnil potom ho svedok pustil, očakával, že z jeho strany môže byť ešte iné správanie, keďže
správanie žalovaného svedka prekvapilo. Medzitým keď došla polícia už neboli na zemi, ale už stáli.
Takisto žalovaný produkoval určité nadávky vulgárneho spôsobu aj voči žalobkyni. Oslovoval ju „kurva“,
avšak odznela aj nadávka „Ty špina“. Nevedel sa vyjadriť k tomu, keď bol žalovaný priľahnutý, či kopol
žalobkyňu úmyselne, keďže žalovaný vtedy dosť kopal.
*
Z výsluchu svedkyne U. na pojednávaní konanom dňa 14.11.2013 (čl. 71 spisu a nasl.) súd zistil, že
niekedy v mesiaci máj roku 2013 na pozvanie žalobkyne prišli do T., keďže všetci traja či už pán K.,
ona, ako aj I. sa narodili v máji. K. nič nepil, keďže večer ešte plánovali autom návrat domov. Asi o pol
dvanástej, presne čas uviesť nevedela prišiel žalovaný. Bol opitý, čo bolo zrejmé z jeho artikulácie, ktorá
bola nejasná a takisto sa potácal. Zo začiatku rozprával aj priateľsky, oslovoval ju ako priateľku pána K.
keďže pán K. má za manželku sestru žalovaného. Stále sa pýtal načo sú tam, načo mu oni odpovedali, že
ich pozvala I.. Postupne začalo správanie žalovaného naberať na obrátkach, začal byť viacej agresívny,
začal ju urážať, povedal jej, že je kurva, vždy zdôrazňoval to, že sú tam bez jeho pozvania a že tam
nemali čo prísť, lebo on si to neželá, aby prišli bez jeho výslovného pozvania a že dom je jeho.
Potom keď sa rozhodli už s K. odísť, že pôjdu preč pán Pallai vrazil do konferenčného stolíka, popadali
nejaké poháre a fľaše, pani N. videla, že pán N. začína byť agresívny, odišla do domu. Svedkyňa tam
ostala sedieť na terase aj s pánom S.. Pán N. stal za konferenčným stolíkom. Pán K. sa postavil, pričom
pán Pallai do neho sotil a p. S. spadol naspäť na pohovku. Pán K. vyskočil, postavil sa a začali sa
naťahovať. Ona odišla preč z terasy, išla za žalobkyňou, že je zlé, aby rýchlo niečo robila, lebo videla,
že oni sa tam vzájomne medzi sebou naťahujú a začína bitka.
Potom prišli so žalobkyňou na terasu, pričom K. už fixoval žalovaného. Mal ho priľahnutého na terase,
snažili sa mu pomôcť zabrániť, aby žalovaný nekopol pána K. niekam do hlavy. Chceli mu fixovať nohy,
ale on sa správal ako opitý človek. Mal dosť sily, kopal, narábal so sebou. Kopol pritom aj žalobkyňu
niekde do boku, lebo táto skričala. Následne odišla spolu so žalobkyňou pred dom, aby vyčkali na políciu.
Pred dom odišli potom, čo žalovaný kopol žalobkyňu do boku. Nevie ako dlho to mohlo trvať kým prišla
polícia , či hodinu, alebo trištvrte, ale zdalo sa jej, že to bolo veľmi dlho.

Keď prišla polícia ona odišla do domu. Nechcela vzbudzovať agresivitu pána N.. Pred týmto stretnutím
s pánom Pallaiom sa nestretla.
Svedkyňa potvrdila, že žalobkyňa sa snažila k pánovi N. vyjadrovať slušne. Nepamätala si, či žalovaný
použil aj nejaké vulgárne slová jej smerom, vyjadroval sa však v tom duchu, že „drž hubu, že buď ticho,
neozývaj sa“, ale či použil aj nejaké vulgarizmy na adresu žalobkyne si už nepamätala vzhľadom na
dlhšiu dobu.
Takisto sa vyjadroval o tom, že žalobkyňa má frajera. Nevyjadroval sa však konkrétne, ani o tom kde by
mal byť ten frajer a kto to má byť. Mala vedomosť o tom, že žalovaný má zákaz vstupu na pozemok.
Nemala vedomosť o tom, či má aj zákaz vstupu do domu.
Ohľadne kopania žalovaného, keď bol fixovaný pánom Jenčom uviedla, že pokiaľ by ho pán Jenčo
nepriľahol, nespacifikoval ho, tak šarvátka mohla dopadnúť aj ináč.
Pokiaľ ide o kopnutie žalovaného do žalobkyne, keď bol žalovaný fixovaný zo strany pána Jenča na
zemi uviedla, že z jej pohľadu to bolo skôr náhodné kopnutie, keďže pán Pallai možno ani nevedel, že
oni mu držia nohy a chcel sa vymaniť zo zovretia pána Jenča.
Žalovaný, keď žalobkyňa odišla do domu, ostal útočiť iba na nich obidvoch slovne. Mala za to, že útoky
zo strany pána Pallaia smerovali viacej voči nim dvom. Teda voči jej osobe a voči pánovi Jenčovi. Celý
ten útok aj celé to správanie bolo prvotne zamerané iba voči jej osobe, keďže skôr chcel pán N. brániť
česť svojej sestry, keďže tam bola ona a vždy otázky smeroval kvôli tomu, aby odišli preč, že sme tam
bez jeho pozvania a vlastne tieto útoky viacmenej smerovali na jej osobu.
Bola si istá v tom, že pán Jenčo držal pána Pallai fixovaného na terase až do príchodu polície. Medzitým
ešte žalobkyňa išla urgovať políciu, že kde sú tak dlho a to, že boli už postavení videla až keď prišla
polícia. Čakala na políciu pred domom spolu so žalobkyňou. Na návšteve u žalobkyne bola viackrát
predtým a pokiaľ by ju žalobkyňa pozvala nemala by problém, aby prišla na návštevu ku nej.
Na otázku žalovaného, či jej vyhovuje tento stav, že on bude vyhostený z toho domu a vylúčený z
užívacích práv, svedkyňa uviedla, že vôbec ju táto skutočnosť nezaujíma.
*
Z výsluchu svedkyne O., matky žalobkyne na pojednávaní konanom dňa 14.11.2013 (čl. 71 spisu a nasl.)
súd zistil tie skutočnosti, že táto popisovala, že jej vnučka zo školy a žalobkyňa z práce prišli viackrát ku
nej domov, pričom im dala aj najesť. Keď sa to opakovalo druhý až tretí krát tak sa ich pýtala, že prečo
nejdú domov. Vtedy jej vnučka povedala, že u nich nie je tak teplo. Potom presne uviesť nevedela, ale
niekedy na Mikuláša jej povedala vnučka aj dcéra, že u nich je zima keďže tri dni predtým boli v kuse
u svedkyne doma. Ona jej na to povedala, že ich nevyháňa, avšak dom v ktorom bývajú je takisto ich
ako aj žalovaného, pričom pozemok dala ona a vyplatila svojho brata.
Povedala im, aby išli domov, ale oni veľmi nechceli ísť domov. Tak jej to nedalo a išla spolu s nimi.
Mohlo byť asi okolo pol šiestej. V jednej izbe tam bolo príjemne, lebo bol pustený radiátor. Potom prišiel
pán Pallai domov, prišiel k žalobkyni a hovoril jej, že prečo neprišla na Mikulášsky beh a ona mu na to
povedala, že je chorá, že v dome je zima. On chytil radiátor a následne ho išiel vypnúť. Potom začal
kričať na dcéru také slová, ktoré sa jej ťažko vyslovujú, že „Ty k..., zlatokopka“ všelijako. Boli to vulgárne
slová, ktoré svedkyňa nehovorí a tieto na pojednávaní neopakovala. Potom čo videla, že začal žalovaný
kričať a že žalobkyňa už jednu dostala tak sa zapojila do rozhovoru, pričom žalovaný udrel aj ju. Keď
udrel aj ju, vyskočil aj vnuk, ktorý ležal na gauči. Takisto bola svedkyňa u žalovaného „k....“, pričom vnuk
vyskočil, že prečo žalovaný hovorí babke, že je „k....“, že babke ubližovať nebude a všetko sa vlastne
spustilo. Svedkyni bolo veľmi ľúto vnučky a vnuka. Vnučka kričala: „oci choď preč, my sme tu štyria daj
nám pokoj“ a potom takisto vnuk Ondrej povedal, aby išiel preč. Potom zavolali políciu, prišla polícia a
ona sa zobrala domov, lebo sa bála. Vtedy prespali všetci u nej, ale Ondrík povedal, že on nebude spať
tu, že on ide domov, tak nakoniec prespal v podkroví a ona mu dala aj periny, aby mohol prespať v dome.
Ohľadne incidentu na Mikuláša ešte dodala, že jej vnuk Ondrík, ako aj vnučka Adrianka odišli do
kúpeľne, pričom ona videla, že vnukovi sa spustila krv, pričom snažila to utíšiť, pričom žalobkyňa mu
hovorila, že „Ondrík, Ondrík čo Ti je, nezomri“ a takisto začala plakať. Ondrík bol natoľko rozrušený,
že bola s ním následne aj na internom vyšetrení. Vnuk vtedy takisto plakal, že prečo nemôže mať také
detstvo ako jeho kamaráti. Prosila aj pána Pallaia, aby keď sa rozviedli a on žije s druhou ženou tak
nech si žije, že ona mu praje len to najlepšie, len nech dá pokoj dcére, ako aj vnúčatám.
Spomenula si takisto aj na iný incident keď prišla ku žalobkyni, kedy jej vnučka povedala, že baby nechoď
dnu, lebo tatik Ťa zabije, lebo mamku chcel zabiť. Vtedy vošla dovnútra, kričala či u nich nie je niekto
doma. Následne prišiel pán N. Pýtala sa ho, že kde sú deti, kde je Slávka. On začal plakať a rozprávať
o tom, že v živote by I. neublížil, neublížil by ani deťom a že nechce byť takým ako jeho otec. Nechce,
aby jeho deti prežívali to čo on prežíval.

Svedkyňa ďalej uviedla, že takisto aj v čase keď bola jej dcéra operovaná na nos tak bola s ňou na
kontrole v Humennom a keď po kontrole prišla ku nej domov tak videla, že jej ide krv z nosa. Vtedy jej
dcéra nepovedala nič, že len jej tak ide, avšak na druhý deň keď prišla ku nej mala slnečné okuliare a
povedala jej, že ju pán Pallai zbil. Svedkyňa sa veľmi pohoršovala nad tou skutočnosťou, že žalovaný
ublížil žalobkyni aj po tom, čo táto bola operovaná.
Takisto si pamätala aj na to, keď bola v detskej izbe s deťmi. Nevie či žalobkyňa bola vtedy doma, ale boli
doma vnúčatá, pričom správanie žalovaného bolo také, že chodieval do domu iba ako do hotela. Keď
prišiel, išiel rovno do svojej izby v ktorej mal zapnutý ohrievač. Mal tam teplo a všade v dome bola zima.
Toto považovala svedkyňa za týranie zo strany žalovaného a to nielen fyzické, ale aj psychické, keďže
všade bola zima, len on vo svojej izbe mal teplo. Oni nemohli ani zapínať plyn, keďže im to žalovaný
nedovolil.
Svedkyňa si spomenula aj na jednu okolnosť, keď žalovaný dokončoval plot na novom rodinnom dome,
ktorý staval. Mal tam ľudí, ktorých však pohostil v dome T.. Keď títo ľudia odišli on sa vybral do svojej
izby a nechal to tak, pričom zo žalobkyne si urobil slúžku.
Pokiaľ sa týka spolužitia účastníkov konania pred rozvodom uviedla, že účastníci konania u nich bývali
asi 8 rokov predtým než dokončili dom, pričom nemôže povedať na žalovaného nič zlé. Bol to vynikajúci
zať. Následne odišli bývať do toho domu, vtedy ešte nevedela, že keď mala vnučka 3 roky, že už vtedy
mal žalovaný inú známosť. Raz keď prišiel ku nej domov, mal vypité a v tom čase to prepuklo, že má inú
známosť. Prišiel jej povedať, že keď to už prepuklo, tak že už nemá ani on čo skrývať a začal rozprávať aj
na jej dcéru. Nadával, že koľko má ona frajerov, koľko má známosti, pričom začal vymenovávať všetkých
chlapov, pričom keby aspoň vymenovával poriadnych chlapov, ale menoval takých, čo pracovali na VPP.
Nevedela sa bližšie vyjadriť o ich vzájomnom spolužití. Mala vedomosti od ľudí o tom, že žalovaný
chodieval po baroch, bol opitý, ako aj od cudzích ľudí sa dozvedela, že oni už sú rozvedení a až potom
jej povedala dcéra, že už sú rozvedení.
Pokiaľ sa týka toho stavu, že žalovaný nemôže ísť do rodinného domu uviedla, že aj na vnučke vidno,
že je to úplne iné dievča. Smeje sa, spieva si v dome, predtým len ostávala u nej, teraz sa teší domov.
Pokiaľ sa týka Mikulášskeho večierku na otázku žalovaného uviedla, že prvú facku síce nevidela, ale
keď už vbehla do haly tak tam už nebola žiadna sranda a takisto dostala aj ona facku od žalovaného.
Takisto svedkyňa nemala vedomosť o tom, žeby Ondrík bol v ten večer opitý ako tvrdil žalovaný, že
Ondreja videlo viacero ľudí, že bol opitý. Na tieto skutočnosti svedkyňa uviedla, že pokiaľ by bol aj vnuk
Ondrej opitý tak asi ťažko by tak promtne a rýchlo reagoval na útoky zo strany žalovaného.
*
Žalobkyňa predložila lekársku správu z detskej psychologickej ambulancie vypracovanú PH.č.l. 70 spisu)
z ktorej súd zisťuje, že maloletá udáva, že jej je to nepríjemné, keď sa jej vypytujú na ich rodinnú situáciu a
otca prečo si stavia dom v dedine a podobne. Hanbí sa, má aj pekné spomienky na otca, ale prevládajú tie
nepríjemné. V tomto čase prebieha súdne konanie o vylúčenie otca z domu, nakoľko on s tým nesúhlasí
a žiada zrušiť predbežné opatrenie. Počas obdobia kedy neboli pojednávania sa stav menovanej aj
vplyvom liekov upravoval. Matka prišla na stretnutie s dcérou, ktorá je vystrašená, úzkostná v rozhovore
udáva, že má stres z toho, keby sa otec vrátil, zvýrazňuje sa jej úzkostná, depresívna symptomatika a
zvýšená tenzia obavy z budúcnosti v obave, aby sa nevrátili situácie, ktoré prežila v minulosti, ktoré by
nepriaznivo ovplyvnili jej psychický stav ako vyplýva zo záverov.
*
Z pripojeného spisu tunajšieho súdu č.k. 21C/24/2010 súd z výsluchu žalobkyne na č.l. 33 pripojeného
spisu zistil, že táto uviedla, že v minulosti ju (žalovaný) začal aj fyzicky napádať, viackrát ju udrel. Bolo
to aj tesne po operácii dutín. Napriek týmto fyzickým napadnutiam ho neudala. Napádal ju aj pred ich
deťmi, pričom potom uznal, že sa musí podrobiť psychiatrickej liečbe. Počas trvania manželstva ju stále
kontroloval, podozrieval z nevery, bolo to dlhodobé, avšak v poslednej dobe sa to vystupňovalo. Aj v
minulosti sa podrobila náročnej operácii po ženskej stránke. Nemala síl pracovať v obchode, preto bola
nútená zmeniť zamestnanie.
Z výsluchu S. (žalovaného na č.l. 35 pripojeného spisu) súd zistil, že tento uznal, že dvakrát
navrhovateľku fyzicky napadol. Bola to jeho reakcia na to, že ju podozrieval z nevery. Uznával, že
odpočúvacie zariadenie navrhovateľke dal do auta a do kabelky, avšak jednalo sa podľa neho nefunkčné
zariadenie. Podozrieval ju aj naďalej z nevery.
**
Súd vo veci nevykonal dokazovanie navrhnuté žalovaným a to výsluch jeho súčasnej priateľky W., keďže
táto mala iba potvrdiť tú skutočnosť, že žalobkyňa takisto nadávala na žalovaného pred ich deťmi ako
aj deťmi W. a ako sa o žalovanom vyjadrovala. Samotné potvrdenie tejto skutočnosti by v konečnom

dôsledku nemalo vplyv na rozhodnutie vo veci samej a na dôvody uvedené nižšie pre ktoré súd rozhodol
tak ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
§
Podľa § 705a Občianskeho zákonníka, ak sa z dôvodu fyzického násilia alebo psychického násilia,
alebo hrozby takýmto násilím vo vzťahu k manželovi alebo k rozvedenému manželovi ako spoločnému
užívateľovi bytu alebo k blízkej osobe, ktorá s ním býva spoločne v byte, stalo ďalšie spolužitie
neznesiteľným, môže súd na návrh jedného z manželov alebo rozvedených manželov obmedziť užívacie
právo druhého z nich, alebo ho z jeho užívania úplne vylúčiť.
-
Zákonom č. 526/2002 Z.z. účinného od 1. januára 2003 sa doplnilo nové ustanovenie § 705a, ktoré
má slúžiť na ochranu týraných osôb v bytoch. Ide o obmedzenia z užívania bytu, ktorý je v spoločnom
nájme manželov. Hlavným cieľom je to, aby z bytu bolo možné vysťahovať osobu, ktorá psychicky, alebo
fyzicky týra manžela, alebo aj bývalého manžela, ktorý aj po rozvode právo v byte bývať.

Manžel (resp. bývalý manžel), ktorý podá návrh na súd musí preukázať, že došlo k psychickému, alebo
fyzickému násiliu, resp. znie tu hrozba takéhoto násilia aj v budúcnosti. Podmienkou je, že konanie
jedného z manželov spôsobuje neznesiteľné spolužitie, čo treba chápať tak, že pomery v byte druhému
manželovi a jeho deťom, či iným blízkym príbuzným bývajúcim v byte nedovoľujú byt spokojne užívať
bez strachu o svoju osobu a bez strachu o svoj život a zdravie.

Súd môže právo užívať byt druhému manželovi obmedziť, alebo ho môže z užívania úplne vylúčiť pokiaľ
pôjde o obmedzenie užívacieho práva. Treba to chápať tak, že súd môže rozhodnúť, či určiť, ktorú časť
bytu nebude môcť druhý manžel užívať. Zakáže mu prístup do niektorých častí bytu, resp. niektorých
miestnosti. Takéto obmedzenia, aby splnilo svoj účel bude možné uplatniť vtedy ak bude z hľadiska
charakteru bytu možné. Vylúčenie z užívania bytu znamená, že súd rozhodne, že druhý manžel a teda
spolunájomca nemôže užívať byt a zakáže mu vstup do bytu.

Súd by mal v rozhodnutí určiť lehotu dokedy má byt opustiť. Opustenie bytu v takomto prípade sa
neviaže na poskytnutie žiadnej bytovej náhrady. Právo má chrániť slabšiu stranu a aj za cenu zásahu
do výkonu vlastníckeho práva poskytnúť možnosť, aby sa právne situácie riešili takým spôsobom, aby
ten z manželov, ktorý zasahuje do práva druhých na pokojný a zdravý život bol obmedzený aj v takých
právach, ako je právo spoluvlastníka na užívanie, resp. spoluužívanie bytu. Ide pomerne o veľký zásah
do práv spoluvlastníka a však ešte väčšmi ako vlastníctvo treba chrániť zdravie a život druhého manžela
a členov rodiny (najmä detí) bývajúcich v spoločnom byte.

Obmedzenie z užívania, alebo úplne vylúčenie z užívania bytu neznamená, že v prípade zmeny
pomerov, najmä pokiaľ pôjde o osobu druhého manžela, ktorý sa podrobil, napr. protialkoholickej liečbe
a sú tu predpoklady na obnovenie spolužitia v byte, súd na návrh niektorého z manželov môže zrušiť
obmedzenie vylúčenie z užívacieho práva druhého manžela.
*
Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že žalobkyňa, ako aj žalovaný sú podieloví spoluvlastníci
nehnuteľnosti zapísaných na LV č. XXX, kat. územie T. s rovnakou výškou podielu 1 z celku.

Aj keď žalovaný v konaní poukazoval na tú skutočnosť, že trestné oznámenia a iné podania, ktoré
urobila žalobkyňa voči nemu skončili neúspešne, teda že nebol uznaný vinným nielen v trestnom, ale
ani v priestupkovom konaní, súd poukazuje na tú skutočnosť, že zo strany orgánov polície ako aj
iných štátnych orgánov boli viackrát riešené vzájomné strety medzi nimi, pričom tieto vzájomné strety
aj účastníci potvrdili.

Žalovanému aj keď bolo Uznesením č.k. 20C/24/2013 zo dňa 14.2.2013, ktoré nadobudlo vykonateľnosť
dňa 20.2.2013 nariadené dočasne nevstupovať do domu so súpisným číslom 30, postaveného na parc.
č. 312/2, zapísaného na LV č.., kat. územie T.. Tento sa viackrát dostavil do rodinného domu aj po tom,
čo už mal vedomosť o nariadení predbežného opatrenia. Rodinný dom opustil až následne t.j. niekedy v
mesiaci marec 2013, pričom viackrát sa dostavil do rodinného domu, či už z dôvodu návštevy maloletej
Adriany, resp. vyzdvihnúť si veci. Dokonca sa dostavil na pozemky priľahlé k tomuto rodinnému domu
v stave opilosti, pričom došlo k incidentu, ktorý vyprovokoval žalovaný.

Aj keď žalovaný pri tomto incidente kopol žalovanú keď bol priľahnutý svedkom K. a toto konanie
v konaní vypočutí svedkovia vyhodnotili ako neúmyselné súd má za to, že žalovaný provokatívnym
spôsobom prišiel v neskorých večerných hodinách, pričom mal vedomosť teda vedel o tom, že nemá
právo dočasne vstupovať do predmetného rodinného domu a toto jeho správanie možno vyhodnotiť viac
ako provokatívne.

V čase, ktorý nastal po vydaní predbežného opatrenia a počas ktorého sa žalovaný nezdržiaval v
rodinnom dome, nastalo určité ozdravenie atmosféry v rodinnom dome, čo pozitívne vplýva na maloletú
dcéru Adrianu a celkovo to prospelo lepšej psychickej pohode osôb, ktoré ostali v rodinnom dome bývať.

Účastníci konania sú podielovými spoluvlastníkmi, vlastnícke práva žalovaného ostávajú nedotknuté a
účastníci konania ich môžu vyriešiť v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva.

Súd mal za preukázané, že žalovaný sa dopúšťal opakovane - voči žalobkyni, či už ako k manželke
alebo ex-manželke, fyzického (fyzické útoky, ktoré boli počas trvania manželstva ako aj po jeho rozvode)
a psychického násilia, pričom býval so žalobkyňou ako aj deťmi pochádzajúcimi z ich manželstva v ich
spoločnom dome.

Ďalšie spolužitie žalobkyne a detí účastníkov konania so žalovaným v predmetných nehnuteľnostiach,
sa z dôvodu fyzického a psychického násilia žalovaného a hrozby takýmto násilím, stalo vo vzťahu
k žalobkyni ako ex-manželke neznesiteľným. Bolo preukázané, z výpovede účastníkov, svedkov a
listinných dokladov, že žalovaný už niekoľko rokov sa opakovane v predmetnom dome dopúšťa voči
žalobkyni fyzického násilia, vyhráža sa žalobkyni, túto ponižuje, vulgárne jej nadáva, čím v nej vzbudil
dôvodnú obavu o jej život a zdravie, ako aj o zdravie maloletej dcéry.

Bola zistená dôvodnosť z podozrenia násilia, ktoré nemusí byť len fyzické (telesné), ale aj vo forme
psychického, či emocionálneho týrania (vyhrážanie, deprimovanie, ponižovanie, vulgárne nadávky,
vypínanie kotla, v dôsledku čoho bola zima v dome okrem jeho izby a pod.). Násilím je akýkoľvek
útok, alebo zanedbanie, ktorý ovplyvňuje život, fyzickú a psychickú integritu, slobodu osoby, alebo ktorý
poškodzuje zámerne rozvoj jej osobnosti, pričom žalovaný sa takéhoto konania dopúšťal aj v prítomnosti
ich spoločných detí a najmä maloletej O.
Predbežné opatrenie vydané vo veci sa vzťahovalo na zákaz vstupu žalovaného do rodinného domu
súpisné č. XX v T. súd týmto rozsudkom rozšíril vylúčenie užívacích práv žalovaného aj na prihľahlé
nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX, . katastrálne územie T. keďže žalovaný sa dopúšťal takých konaní,
ktoré ohrozovali a narúšali pokojné spolužitie žalobkyne a ich detí, a v súčasnej dobe sú tieto konania
riešené v rámci trestného stíhania žalovaného z dôvodu marenia výkonu súdneho rozhodnutia.

Aj v konaní o rozvod manželstva účastníkov konania (č.k. 21C/24/2010) bolo preukázané nevhodné
správanie žalovaného voči žalobkyni. Tento ju viackrát fyzický napadal, inštaloval odpočúvacie
zariadenia do jej vecí a neustále ju podozrieval z nevery. Navyše odvolací súd vo svojom uznesení zo
dňa 18.4.2013 uviedol, že žalovaný neosvedčil, že nie je agresívnej povahy už vzhľadom aj na jeho
správanie počas manželstva, nakoľko v rozvodom konaní sám priznal, že je žalobkyňu viackrát napadol
a upodozrieval ju z nevery.

Vzhľadom na uvedené, súd vyhovel návrhu žalobkyne a žalovaného úplne vylúčil v zmysle § 705a
Občianskeho zákonníka z užívacieho práva k predmetných nehnuteľnostiam. Súd vo výroku rozhodnutia
nestanovil lehotu dokedy má žalovaný predmetnú nehnuteľnosť vypratať, keďže žalovaný tak bol
povinný urobiť už v zmysle nariadeného predbežného opatrenia, pričom predbežné opatrenie vydané
vo veci ostáva až do právoplatnosti rozhodnutia v platnosti.
*
O trovách konania medzi účastníkmi konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím v zmysle §
151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od jeho doručenia na tunajšom
súde.

Odvolanie musí obsahovať všeobecné náležitosti podania podľa § 42 ods. 3 O.s.p., to znamená musí
byť z odvolania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť
podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby
jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Ďalej z odvolania musí
byť zjavné, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.