Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, September 22, 2014

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 8C/10/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7212234328
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blažena Fedorková

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2014:7212234328.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňou JUDr. Blaženou Fedorkovou, v právnej veci žalobcu P.

X., A.. X.XX.XXXX, W. H. X, O., právne zastúpeného JUDr. Marekom Tkáčom - advokátom, Kukučínova
12, Lipany proti žalovanému Q. Š., A.. XX.X.XXXX, W. I. A. M. XX, právne zastúpenému JUDr.
Vladimírom Zeleňákom - advokátom, Letná 47, Košice o zaplatenie sumy 4.500,- Eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 4.500,- Eur s 5,50 % úrokom z omeškania ročne
zo sumy 4.500,- Eur od 14.6.2013 do zaplatenia a nahradiť trovy konania na účet právneho zástupcu
žalobcu v celkovej výške 1.224,29 Eur a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku .

V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcasažaloboudoručenousúdudňa3.12.2012domáhal,abysúdvydalplatobnýrozkaz,vktoromby
uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 4.500,- Eur s príslušenstvom a nahradiť trovy konania.
Žalobu odôvodňoval tým, že dňa 26.1.2010 si spoločne so žalovaným požičali od Q. X. bezúčelovú
pôžičku vo výške 9.000,- Eur. Peniaze od neho prevzal žalovaný v motorovom vozidle žalobcu na
parkovisku pri reštaurácii na Moldavskej ulici v Košiciach pred hotelom Privilege. Tieto peniaze boli
žalobcom aj žalovaným použité na zaplatenie pozdĺžností na Daňovom úrade Košice IV. Dňa 8.12.2010
žalobca všetky peňažné prostriedky (v sume 9.000,- Eur) teda aj podiel pripadajúci na žalovaného, Q.

X. vrátil, o čom mal žalovaný vedomosť už pred podaním žaloby.
Na pojednávaní žalobca uviedol, že spolu so žalovaným založili firmu VMS, s.r.o., v ktorej boli obaja
spoločníkmi aj konateľmi. Založili ju niekedy v rokoch 2003-2004, pričom predmetoch ich podnikania
bolo stavebníctvo. Keďže jedna z firiem im nezaplatila za prácu a za materiál v januári 2010 im hrozila z
daňového úradu exekúcia. Dôvodom bolo to, že Daňovému úradu Košice IV. bolo potrebné do 25.1.2010
zaplatiť DPH ( jednalo sa o sumu cca 9.500,- Eur). Ich daňový poradca G.. F. ich upozornil, že musia
zohnať peniaze, pretože dôjde k exekúcii. Riešili to on, žalovaný aj pán F. dňa 25.1.2010 v kancelárii

na Južnej triede 3, Košice, kde sídlila ich firma VMS. V tomto období mali už aj iné dlhy, takže by im
už nikto nepožičal. Žalovaný vedel, že bude volať bratovi, pretože ani úver by im už nikto neposkytol.
Následne zavolal svojmu bratovi, aby im požičal 10.000,- Eur. Brat povedal, že má len sumu 9.000,- Eur.
Pri telefonáte bol prítomný aj žalovaný, pretože bez neho by si peniaze nepožičal. Pýtal sa žalovaného,
či si aj on nemôže nejaké peniaze požičať, ale tento mu stále tvrdil, že si nemá od koho požičať. Dňa
26.1.2010, deň potom ako mali peniaze daňovému úradu uhradiť, opäť z auta volal bratovi Q.i, že či
im peniaze požičia. Hovoril mu, že peniaze potrebuje odniesť do 15,00 hod na daňový úrad. Aj Ing. F.

čakal, či tieto peniaze budú alebo nie, pričom ich mal na úrad odniesť on so žalovaným. Keď bratovi
volal ( robil tak z auta) brat mu povedal, že im požičia, ale že má poradu. Keďže peniaze potrebovali
najneskôr do 13,00 hod. resp. do 14,00 hod. zavolal žalovaného, aby prišiel na parkovisko k hotelu
Privilage, pretože brat má neďaleko kanceláriu a nachádza sa tu veľké parkovisko. Žalovaný prišiel naparkovisko svojim autom a následne si presadol k nemu do auta a obaja čakali, kedy sa brat uvoľní z
porady. Brat mu volal asi okolo 12,30 hod 13,00 hod, že kde sú, na čo mu povedal že sú na parkovisku
hotela Privilage. V tom období padal dážď so snehom, brat vybehol iba v poltopánkach a v saku a dal

im peniaze v obálke. On mu povedal, aby dal peniaze žalovanému. Brat len cez okno na jeho strane
dal peniaze v obálke priamo žalovanému, ktorý peniaze prevzal. Brat ešte povedal, aby si tieto peniaze
prepočítali, na čo žalovaný povedal, že Vojto mi Ti veríme. Následne on volal Ing. F. a oznámil mu, že
brat im peniaze doniesol, že ide za ním žalovaný do kancelárie. Peniaze boli v bielej obálke, ale nevie v
akých bankovkách, pretože tieto peniaze v rukách nemal. G.. F. mu povedal, že nech žalovaný nejde za

ním do kancelárie, ale nech ide rovno na daňový úrad, kde sa spolu stretnú. Žalovaný vyšiel z jeho auta,
že ide na daňový úrad. Peniaze si požičali obaja a dohoda bola taká, že do 2 mesiacov im dôjdu peniaze
od firmy, ktorá im dlhovala, tak ich vrátia jeho bratovi. Peniaze však z tejto firmy nedostali. Ťahalo sa
to do decembra, kedy dňa 8.12.2010 vrátil žalobca svojmu bratovi sumu 9.000- Eur, pretože brat na
neho tlačil. Nepoprel, že on aj žalobca si požičali peniaze aj od G.. T., jeho zaťa, ale stalo sa tak až
koncom mája 2010 alebo začiatkom júna 2010 a to sumu 7.500,- Eur, ktorú mu on a žalovaný vrátili, ale

nepamätal si kedy. Brat Q. U. starší, lepšie zarába ako zať, ktorý vtedy potreboval peniaze na výstavbu
domu, tak sa dohodli, že zaťovi vrátia peniaze skôr a brat počká. Tvrdil, že od svojich príbuzných si
požičali 3 krát v roku 2010 najskôr sumu 9.000,- Eur od brata Vojtecha, 7.500,- Eur od zaťa G.. T. a
30.000,- Eur od P.. P. jeho druhého zaťa a to koncom novembra z toho dôvodu, aby žalovaný neprišiel
o dom a o svoj majetok. Jeho zať P.. S. P. mu finančné prostriedky v sume 30.000,- Eur previedol na

jeho účet. Zo svojho účtu vybral aj peniaze pre brata Q.. Dôkazy o tom sa nachádzajú v spise tunajšieho
súdu č. 5C 97/2011. Do dňa 13.12.2010 vybral celkovo sumu 14.000,- Eur, avšak peniaze vyberal
postupne, pretože naraz v jeden deň ich vybrať nemohol. Zdôraznil, že peniaze od brata Vojtecha si
on aj žalovaný zobrali s vedomím, že im ich požičal ako fyzickým osobám, pretože ich firme by už nik
nepožičal, keďže nemala peniaze. Brat si so žalovaným nedohadoval žiadne podmienky, ale tento mal

vedomosť, že prevzaté peniaze musia bratovi vrátiť za 1 - 2 mesiace a tiež, že tieto peniaze nebudú
vložené do firmy. Žalovaného na vrátenie peňazí bratovi ústne vyzval, žiadal ho aby si aj on požičal
od svojej rodiny. Pred podaním žaloby mu však žalovaný nedvíhal telefón, nechodil na zhromaždenia,
nedalo sa s ním skontaktovať a komunikovať. Poukázal tiež na to, že rozpornosť výpovede žalovaného,
ktorý popieral fakt, že by si niekedy požičal aj so žalobcom peniaze na parkovisku, avšak v konaní č. 5C

97/2011 priznal spoločnú pôžičku vo výške 9.000,- Eur avšak pôžička bola údajne od pána O.. V tomto
konaní tvrdil, že išlo o pánu T., ale žiaden dôkaz na podporu svojich tvrdení nenavrhol.

Žalovaný poprel požičanie a prevzatie peňazí od Q. X. vo výške 9.000,- Eur. Nikdy si žiadne peniaze od
neho nepožičal a nemá vedomosť ani o existencii čestného prehlásenia urobeného Q. X.. Jedná sa o

fiktívnu pôžičku s cieľom vylákať od neho finančné prostriedky. Upozornil na skutočnosť, že žalobca už
raz označil túto vymyslenú pôžičku ako dôkaz v konaní vedenom pod spisovou značkou č. 5C 97/2011,
ktoré je právoplatne skončené a bola tu urobená aj konfrontácia Q. X. so žalovaným.

Napojednávanížalovanýuviedol,žepodnikalsožalobcomodroku2004.Jepravdou,čoudávalžalobca,

že im firma nezaplatila, mali problémy a kontokorent mali vo výške 70.000,- Sk. Podnikali ako s.r.o. ale
mali nevyplatenú zákazku a nesplatený kontokorent. Je pravdou, že mali začiatkom roka 2009 problémy
na daňovom úrade a že im požičal v januári 2009 G.. T. asi sumu 8.000,- Eur, čo bolo treba odniesť
na daňový úrad. Tvrdil, že tieto peniaze, ktoré spolu s G.. F. bol odniesť na Daňový úrad, ale boli od
pána G.. F. T.. Nevedel presne či išlo o január 2009 alebo január 2010, ale nepoprel, že peniaze bolo

treba dať na daňový úrad, nie však do 25.1.2010. Vtedy skutočne volal žalobca z auta svojmu zaťovi
G.. T.. Dohodli sa, že v galérii v Košiciach na prízemí obchodného domu v kaviarni im peniaze požičia.
Boli tam spolu so žalobcom. Požičal im vtedy 8.000,- Eur, pretože dlh na daňovom úrade bol do 8.000,-
Eur a on išiel tieto peniaze odniesť na daňový úrad. Doklad čo mu tam vystavili zobral pán F. do firmy do
účtovníctva. Peter im povedal, že keďže ide stavať dom, aby mu tieto peniaze vrátili. Nevie, či žalobca

peniaze zaťovi vrátil, lebo on mu ich nevrátil. Q. žalobcovi aj jemu požičal peniaze, ale to bolo ešte pred
rokom 2009, vždy im finančne pomohol, keď bolo treba. Čo sa požičiavalo od neho predtým, vždy sa mu
všetko vrátilo. Nešlo o veľké čiastky. Neskôr uviedol, že brat žalobcu Vojtech im požičal peniaze aj v roku
2010 s tým, že firma mu peniaze vráti, ale popieral, že by sa s bratom žalobcu stretol na parkovisku a
že on im dal peniaze. Ak aj žalobcovi jeho brat poskytol sumu 9.000,- Eur, mohol mu dávať peniaze ako

zálohu na tovar, pretože on nebol do tejto zákazky zainteresovaný. Vojtech mohol dať svojmu bratovi
tiež zálohu na práce, ktoré mu bolo treba robiť na dome, pretože v roku 2010 robil žalobca rekonštrukciu
rodinného domu bratovi Q.i. Od žalobcu vedel, že firma VMS, s.r.o., dlhovala stavebninám sumu 9.000,-
Eur ktoré si žalobca požičal od brata. Bolo to niekedy v apríli - máji 2010, ale tieto faktúry sa stavebninámnezaplatili. Pánovi DŽ. peniaze vrátil žalobca, on mu nič nevracal. Najskôr uviedol, že nemal vedomosť
ani o pôžičke od pána P., ale na poslednom pojednávaní uviedol, že najväčšia pôžička, ktorá jemu aj
žalobcovi bola poskytnutá ako fyzickým osobám bola pôžička od P.. P.. Ďalej tvrdil, že žalobca ani jeho

brat Q. ho o vrátenie peňazí nežiadali. Tiež uviedol, že si nepamätá, od koho ešte si on a žalobca ako
fyzické osoby požičali, ale neskôr uviedol, že si požičali aj od pána T..

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníka konania, oboznámením sa s obsahom listinných
dôkazov, spisom č. 5C 97/2011 a zistil tento skutkový stav:

Žalobca sa dožaduje od žalovaného uhradenia podielu z dlhu, ktorý mal žalobca spolu so žalovaným na
základe ústnej zmluvy o pôžičke, uzavretej medzi účastníkmi konania a bratom žalobcu Q. X. a ktorý
žalobca svojmu bratovi aj za žalovaného uhradil. Vypláva to z čestného vyhlásenia Q. X. zo dňa 2.3.2012
urobeného v písomnej forme z ktorého vyplýva, že Q. X. dňa 8.12.2010 prevzal od P. X. peniaze v plnej
výške ako boli požičané začiatkom roka 2010 žalovanému a žalobcovi v sume 9.000 Eur, ktoré žalovaný

prevzal do vlastných rúk v prítomnosti žalobcu.

Zo spisu č. 5C 97/2011 súd zistil, že zať žalobcu P.. P. podal žalobu proti žalovanému o uhradenie
sumy 5.500,- Eur s príslušenstvom titulom zmluvy o pôžičky. Zmluvy o pôžičke bola uzavretá medzi
P.. P. ako veriteľom na jednej strane a žalobcom a žalovaným ako dlžníkmi na strane druhej. Žalovaný

prevzatie pôžičky od žalobcu poprel napriek tomu, že zmluvu o pôžičke podpísal. Žalobca P.. P. na
účet spoločnosti VMS s.r.o. vložil 30.11.2010 sumu 4.500,- Eur, dňa 30.12.2010 sumu 5.600,- Eur. P. X.
na pojednávaní vo veci ako svedok vypovedal, že dňa 16.1.2012 si požičal od svojho brata 10.000,-
Eur, ktoré peniaze prevzal žalovaný pri hoteli Privilage na parkovisku a potom žalovaný a p. F. G.ch išli
zaplatiť na daňový úrad. Žalovaný nepoprel, že sa tak stalo, ale nie na parkovisku a nie v roku 2010 ale

v roku 2009. Svedok Q. X. ďalej vypovedal že ešte pri dverách auta, v ktorom sedel žalovaný povedal,
aby si peniaze prepočítali.

Daňový úrad Košice IV. prevzal dňa 26.1.2010 od firmy VMS s.r.o. sumu 9.578,75 Eur za účelom
exekúcie, vyplýva to z príjmového dokladu vystaveného pánom Vargom. Daňový úrad Košice I. prípisom

súdu zo dňa 25.8.2014 oznámil, že firma VMS, s.r.o. uhradila dňa 28.1.2010 hotovosť vo výške 9.578,75
Eur titulom daňovej povinnosti na DPH za marec a november 2009.

Svedok G.. Q.Á. F., potvrdil, že so žalovaným bol zaplatiť dlh na Daňovom úrade Košice IV. v roku
2010, bolo to v januári 2010. Bol tam dlh necelých 10.000,- Eur z titulu nezaplatenia DPH. Pamätal

sa na to, že riešil ekonomické veci vo firme VMS s.r.o. a došlo k situácii, že nebolo zaplatené DPH.
Upozorňoval účastníkov konania na možnosť exekúcie. Žalobca aj žalovaný urobili všetko preto, aby
tieto peniaze zohnali. Žalobca mu volal do kancelárie, že majú peniaze a že ich žalovaný odnesie na
daňový úrad, aby dlh vyrovnali. Vedel o tom, že tieto peniaze sú od brata žalobcu Q.. Bolo to vo výške
cca 10.000,- Eur a má vedomosť aj o tom, že dňa 26.1.2010 peniaze Vojtech požičal pre firmu spoločne

obomkonateľomakofyzickýmosobám.Jednalosaovkladoboch konateľovakopôžičkadospoločnosti.
Následne on a žalovaný išli na Daňový úrad Košice IV. a žalovaný odovzdal peniaze exekútorovi H.
Q. oproti príjmovému dokladu. Bol toho svedkom. Žalobca mu volala, že žalovaný má peniaze a nesie
ich ku nemu, ale on mu povedal, že sa stretnú na parkovisku pred daňovým úradom. Cez firmu pánovi
Q. peniaze, ktoré požičal vrátené neboli, pretože firma mala len dlhy a nemala žiadne peniaze. Išlo

o pôžičku, ktorú žalovaný sprostredkoval cez svoju rodinu. V účtovníctve sa tieto peniaze zaevidovali
ako pôžička konateľov spoločnosti, Išlo o účet č. 365. Poprel, že by okrem tohto nedoplatku, ktorý bol
zaplatiť s pánom Š. J. F. Q. bol ešte nejaký dlh, ktorý on a F. Š. išli uhradiť a ktorého hodnota by bola
do 8.000,- Eur.

Svedok Q. X., A.. XX.XX.XXXX, uviedol, že požičal peniaze svojmu bratovi a žalovanému, pričom išlo
o pôžičku pre dve fyzické osoby a stalo sa tak v januári 2010. Brat mu volal, či jemu aj žalovanému
nemôže pomôcť, lebo veľmi súrne potrebujú peniaze. Dohodli sa, aby mu zavolal na druhý deň doobeda,
že im peniaze poskytne. Keďže v tom čase kupoval staršiu nehnuteľnosť, peniaze mal dom. Brat a
žalovaný museli na neho čakať na ulici pred budovou, kde sídli jeho firma, pretože mal veľkú poradu.

Pribehol za nimi na parkovisko, kde v aute za volantom sedel brat a vedľa neho žalovaný. Vonku bolo
plno snehu, nechcel sa zdržiavať, tak peniaze dával bratovi a on mu cez okienko povedal, aby ich dal
žalovanému. On stál pri okne na strane brata. Žalovaný sa nahol a on mu podal peniaze. Ešte povedal,
aby si peniaze prepočítali. Peniaze boli v obálke, ale nespomína si, akej farby bola obálka. Jemu bolojedno, kto peniaze prevezme. Dohoda bola taká, že do 2 mesiacov sa mu peniaze vrátia. V marci už
totiž malo dôjsť k pohybu okolo kúpy nehnuteľnosti. Na žalovaného nemal telefón, tak volal bratovi,
že peniaze potrebuje vrátiť, tie mu však boli vrátené až v decembri pred Vianocami 2010. Vrátil mu ich

brat a išlo o sumu 9.000,- Eur. Neuzatvárali žiadnu zmluvu, keďže išlo o jeho brata, s ktorým má dobré
vzťahy. Vedel, že brat a žalovaný spolu podnikajú, ale neriešil načo potrebujú peniaze, nemal na to čas.
Bolo to akútne, pretože brat mu nepretržite vyvolával. Presne si nepamätal akú čiastku požičal, ale išlo
zrejme o 9.000,- Eur. V ten týždeň keď požičal peniaze bol služobne mimo. Prišiel večer zo služobnej
cesty a najskôr im mohol dať peniaze až na druhý deň. Viackrát v živote pomohol obom aj pánovi

Š.. Nepamätal si, o aké bankovky v obálke išlo, ale boli to jeho osobné peniaze. Žalovaný ich začal
prepočítavať, ale on už tam nebol, lebo mu bola zima, tak odišiel.
Z výpisov z účtu žalobcu súd zistil, že dňa 29.11.2010 bol ním urobený výber 2.500,- Eur, dňa 30.11.2010
vybral sumu 2.500,- Eur a dňa 2.12.2010 sumu 7.000,- Eur.

Účastníci konania boli písomne poučení, že všetky dôkazy a skutočnosti na preukázanie svojich tvrdení

musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí, pretože
na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada ( § 120 ods. 4 O.s.p). Keďže
účastníci konania nepredložili súdu žiadne dôkazy ani skutočnosti na preukázanie svojich tvrdení, súd
vyhlásil uznesením dňa 22.9.2014 dokazovanie za ukončené.

Podľa § 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je
ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má
tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od
ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne.

Podľa § 511 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dlžník v rozsahu uplatneného nároku dlh sám splnil, je
oprávnený požadovať náhradu od ostatných podľa ich podielov. Pokiaľ nemôže niektorý z dlžníkov svoj
podiel splniť, rozvrhne sa tento podiel rovnakým dielom na všetkých ostatných.

Súd vykonal dokazovanie a mal preukázané, že Vojtech Sajko poskytol tak svojmu bratovi ( žalobcovi )

ako aj žalovanému pôžičku v sume 9.000 Eur. K reálnemu kontraktu uzavretému v zmysle § 657
Občianskeho zákonníka došlo tým, že predmet pôžičky Q. X. odovzdal priamo do rúk žalovaného
za prítomnosti žalobcu s úmyslom obom, ako fyzickým osobám, finančne pomôcť. Skutočnosť, že k
uzatvoreniu ústnej zmluvy o pôžičke medzi Q. X. a účastníkmi konania došlo, vyplýva z výpovede tak
žalobcu, svedka Q. X. a nepriamo aj z výpovede svedka pána F.. Tiež samotný žalovaný potvrdil, že v

prípade finančnej núdze získavali finančné prostriedky od príbuzných žalobcu, nie zo strany jeho rodiny
alebo priateľov, teda pôžička od Q. X. nebola javom zriedkavým alebo výnimočným.

Je nutné dať do pozornosti rozpornosť vo výpovediach žalovaného, ktorý na jednej strane úplne popieral
že by mu brat žalobcu niekedy nejaké peniaze požičal, avšak v priebehu konania uznal, že Q. jemu aj

žalobcovi vždy finančne pomohol, keď potrebovali, ale stalo sa tak ešte pred rokom 2009, jednalo sa o
menšie finančné čiastky. Súd preto nemal príčinu pochybovať o tom, že sa tak nestalo aj v roku 2010,
kedy obaja účastníci konania skutočne finančnú pomoc potrebovali, tobôž ak na poslednom pojednávaní
žalovaný priznal pôžičku od brata žalobcu aj v roku 2010, ba dokonca aj do zaťa žalobcu P.. P..

Skutočnosť, že všetko prebehlo tak ako tvrdil žalobca jasne nasvedčuje vykonané dokazovanie ale
najmäsprávaniežalovanéhovpriebehuceléhokonania.Jehotvrdeniaboliprinajmenšomnepresvedčivé
a postupne vyvracané žalobcom, dokonca paradoxne aj ním samotným. Žalovaný zo začiatku popieral
všetko, nie len požičanie peňazí od brata žalobcu, ale aj že pôžička mala byť použitá na dlh na daňovom
úrade,dokoncaževôbecnadaňovomúradefyzickybol,alesúdmaljednoznačnepreukázanúexistenciu

dlhu na daňovom úrade, zaplatenie tohto dlhu, zaplatenie dlhu žalovaným priamo na daňovom úrade
za prítomnosti svedka, aj to že sa tak stalo v roku 2010, nie 2009 a že sa jednalo o sumu 9.578,75
Eur, nie sumu cca 8.000,- Eur.

Súd považuje za potrebné uviesť aj to, že výpoveď žalobcu aj jeho brata Q.a bola zhodná v tomto konaní

ako aj v konaní č. 5C 97/2011. To, že požičanie peňazí vybavoval ( aj v prospech žalovaného) len
žalobca, nemôže mať za následok, že žalovaný nemá povinnosť ich vrátiť. Súd tvrdeniu svedka p. Q.
X., že peniaze prevzal od neho žalovaný do svojich rúk uveril a poukazuje na to, že ak by sa tak nestalo,
bolo úlohou žalovaného preukázať, odkiaľ potom (keď nie od brata žalobcu) mal na zaplatenie dlhov nadaňovom úrade peniaze. Žalovaný však na podporu svojich tvrdení neprodukoval žiadne dôkazy, čím
sa dostal do dôkaznej tiesne.

V zmysle § 120 ods.1 O. s. p. tak žalobca ako aj žalovaný mali v konaní procesnú dôkaznú povinnosť,
t.j. povinnosť uviesť dôkaz na preukázanie tvrdených skutočností, nakoľko procesný dôsledok spojený s
dôkaznou povinnosťou môže mať za následok neunesenie dôkazného bremena. V prejednávanej veci
bolo teda povinnosťou žalobcu preukázať, že došlo k zmluve o pôžičke peňazí pre potreby jeho aj
žalovaného, teda ku vzniku dlhu, ale aj jeho splnenie, resp. preukázať iný spôsob zániku dlhu.

Z tvrdenia žalobcu, v kontexte s inými dôkazmi, bolo preukázané, že k požičaniu peňazí skutočne došlo,
že vôľu si peniaze požičať mal aj žalovaný, teda mal aj povinnosť pôžičku vrátiť a nakoľko dohoda
účastníkovpôžičkynestanovilapodielyobochdlžníkov,ichpodielynadlhubolirovnaké.Nadruhejstrane
žalovaný nepreukázal, že v čase kedy malo dôjsť k prevzatiu peňazí od p. Q. X. zdržiaval sa na inom
mieste, v prítomnosti iných osôb, vykonával inú činnosť ako aj to, že mal iný zdroj peňazí z ktorých na

daňovom úrade dlh uhradil, nepreukázal pôžičku od pána T., ani dlh pána Q. X. voči stavebninám.
Súd dospel k záveru, že spoločný dlh žalobcu a žalovaného vznikol z dôvodu toho, že bolo úsilím
účastníkov konania uhradiť svoje pozdĺžnosti, ktoré mali ako konatelia firmy VMS, s.r.o. voči daňovému
úradu za omeškanie svojej daňovej povinnosti za mesiace marec 2009 a november 2009 a ktorú ( v
sume9.578,75Eur)dňa26.1.2010skutočneuhradili.Avšakskutočnosť,že nazákladezmluvyopôžičke

boli žalobcovi a žalovanému požičané finančné prostriedky, ktoré im poslúžili na uhradenie daňovej
povinnosti na DPH firmy VMS, s.r.o, nič nemení na tom, že v spore je pasívne legitimovaný žalovaný,
nie firma VMS, s.r.o. Brat žalobcu totiž peniaze požičal dvom fyzickým osobám, nie firme VMS, s.r.o a to
ako disponovali tieto fyzické osoby s požičanou sumou je bez právneho významu na záväzkovoprávny
vzťah vzniknutý medzi bratom žalobcu ako veriteľom a účastníkmi konania ako dlžníkmi. Tento vzťah

zostal zachovaný do doby kým žalobca ( jeden z dlžníkov) pohľadávku veriteľa( svojho brata) splnil.
Jeho splnením záväzok žalovaného voči bratovi žalobcu zanikol.

Súd podčiarkuje, že bolo irelevantné, na aký účel požičané peňažné prostriedky účastníci konania
použili, teda či na úhradu daňovej povinnosti na DPH firmy VMS, s.r.o, alebo na iné účely, pretože

vôľa osoby, ktorá peniaze požičiavala bola taká, že ich poskytol obom účastníkom konania ako fyzickým
osobám, teda nie priamo firme VMS, s.r.o., ako vklad. To na čo bol predmet pôžičky použitý v žiadnom
prípade nemohlo spôsobiť zmenu na strane osôb, ktorým boli peniaze požičané.
Brat žalobcu tvrdil, že poskytol žalobcovi a žalovanému pôžičku na zaplatenie dlhov a žalobca mu
pôžičkuvrátil.SpochybňovaniehodnovernostivýpovedevovecivypočutéhosvedkaQ.X.niejedôvodné

a to ani v prípade, že ako svedok vypovedal brat žalobcu, pretože to nie je možné mechanicky považovať
za okolnosť, ktorá by sama o sebe vylučovala hodnovernosť výpovede. Výpoveď tohto svedka sa javila
súdu vierohodná, v tom zmysle, že mal skutočne vôľu peniaze požičať, tiež podrobne uviedol kedy, kde a
kým k odovzdaniu a prebratiu peňazí došlo, aké bolo počasie, ako bol oblečený, obutý, aká komunikácia
medzi ním a účastníkmi konania prebehla. A to, že si úplne nepamätal na všetky detaily nemôže ísť

na vrub žalobcu tobôž ak si žalovaný nepamätal ani na dlh na daňovom úrade, ani kedy došlo k jeho
úhrade, dokonca ani to, že mu na úrade bol vydaný doklad o prevzatí peňazí pánom Q..
Pokiaľ ide o svedka pána F., tento nemal dôvod nadržiavať žalobcovi, v jeho záujme nebola
snaha o neúspech žalovaného vo veci samej a v konečnom dôsledku žalovaný žiadnym spôsobom
hodnovernosť jeho výpovede nespochybnil. Okrem toho svedok vypovedal po zákonnom poučení o

trestných následkoch krivej výpovede, pričom jeho výpoveď bola objektivizovaná aj ďalšími dôkaznými
prostriedkami najmä jeho prítomnosťou na daňovom úrade, kde bol spolu so žalovaným. Pri uzavretí
pôžičky prítomný nebol ale mal vedomosť, že brat žalobcu obom účastníkom konania peniaze požičal.
Jedna sa len o nepriamy dôkaz, avšak má dôkaznú silu, pretože spolupotvrdzuje dôvodnosť podanej
žaloby.

Súd uveril tvrdeniu žalobcu, že tento uhradil za oboch teda seba aj žalovaného celú požičanú sumu,
vezmúc v úvahu jeho výbery z vlastného účtu pred rozhodným obdobím teda pred 8.12.2010 nakoľko
nebolozistené,žebytietoprostriedkypoužilnainéúčelyapretomáprávonavráteniečastidlhu,ktorýza
žalovaného uhradil. Tento podiel predstavuje polovicu z nesplateného dlhu na pôžičke, t.j. sumu 4.500,-
Eur. V takto určenej výške ( § 511 ods. 3 Občiansky zákonník ) na žalobcu prešlo právo na náhradu

plnenia a preto súd žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel.

Podľa § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právood zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj
len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;

výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Okrem žalovanej sumy súd zaviazal žalovaného aj k úhrade úrokov z omeškania v zmysle ustanovenia
§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka poukazujúc na vládne nariadenie č. 87/1995 Zb. platné v čase
omeškania odporcu. Úroky z omeškania boli žalobcovi priznané počnúc od 14.6.2013 teda po troch

dňoch od prevzatia žaloby žalovaným, nie od spísania žaloby a to vo výške 5,50% z dlžnej sumy
ročne a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol, pretože žalovaný sa do omeškania nedostal počnúc od
dátumu spísania žaloby, teda od 28.11.2012, ale až od 14.6.2013, kedy bola výška úroku z omeškania
5,50% nie 8,75% ročne.

Podľa§142ods.1O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných

na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa§10ods.1vyhláškyMSSRč.655/2004Z.z.oodmenáchanáhradáchadvokátovzaposkytovanie
právnych služieb ak nie je ustanovené inak, základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej
služby z tarifnej hodnoty je

do 165,97 eura 16, 60 eura,
nad 165,97 eura do 663, 88 eura 16,60 eura + 1,66 eura za každých aj začatých 33,19 eura
prevyšujúcich sumu 165,97 eura,
nad 663,88 eura do 6 638,78 eura 41,49 eura + 9,96 eura za každých aj začatých 331,94
eura prevyšujúcich sumu 663,88 eura,

nad 6 638,78 eura do 33 193,92 eura 220,74 eura + 16,60 eura za každých aj začatých 1
659,70 eura prevyšujúcich sumu 6 638,78 eura,
nad 33 193,92 eura 486,29 eura + 6,64 eura za každých aj začatých 3 319,39 eura prevyšujúcich sumu
33 193,92 eura.

Podľa § 13a ods. 1 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb Odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za tieto úkony
právnej služby:
a) prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom,
b) ďalšia porada alebo rokovanie s klientom za každú skončenú hodinu,

c) písomné podanie na súd alebo iný orgán alebo protistrane týkajúce sa veci samej,
d) účasť na konaní pred súdom alebo iným orgánom a na konaní o zmieri, a to za každé začaté dve
hodiny bez ohľadu na počet týchto za sebou nadväzujúcich úkonov vykonaných počas dvoch hodín;
ak úkon alebo na seba nadväzujúce úkony trvajú viac ako štyri hodiny, patrí odmena za každé dve
skončené hodiny,

e) vypracovanie právneho rozboru veci,
f) rokovanie s protistranou, a to za každú skončenú hodinu,
g) návrh na predbežné opatrenie, ak k nemu dôjde pred začatím konania, odvolanie proti takémuto
rozhodnutiu o predbežnom opatrení, návrh na obnovu konania, odvolanie, dovolanie, návrh na podanie
mimoriadneho dovolania,

h) vypracovanie listiny o právnom úkone alebo jej podstatné prepracovanie.

Podľa § 15 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov, advokát má popri
nároku na odmenu aj nárok
a/ na náhradu hotových výdavkov účelne a preukázateľne vynaložených v súvislosti s poskytovaním

právnych služieb, najmä na súdne poplatky a iné poplatky, cestovné a telekomunikačné výdavky a
výdavky za znalecké posudky, preklady a odpisy,
b/ na náhradu za stratu času (§ 17)

Podľa§16ods.3vyhláškyMSSRč.655/2004Z.z.oodmenáchanáhradáchadvokátovzaposkytovanie

právnych služieb od klienta možno požadovať na náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné
výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu za každý úkon právnej
služby.Tútosumumôžeadvokátpožadovaťajvtedy,aksanajejnáhradesklientomosobitnenedohodol.Podľa § 16 ods. 4 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov, na
výšku náhrady preukázaných cestovných výdavkov sa vzťahujú osobitné predpisy, ak táto vyhláška
neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov, pri úkonoch
právnej služby vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom advokáta, za čas strávený cestou do tohto
miesta a späť patrí advokátovi náhrada za stratu času vo výške jednej šesťdesiatiny výpočtového
základu za každú aj začatú polhodinu.

Pri určení výšky základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon súd postupoval podľa § 10 ods. 1
citovanej vyhlášky. Pri hodnote sporu 4.500,- eur je výška jedného úkonu 161,01 eur.

Súd rozhodol o trovách konania v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia a žalobcovi priznal
právo na náhradu trov konania prvostupňového súdu v celkovej výške 1.224,29 eur, ktoré pozostávajú

zo zaplateného súdneho poplatku za podanie návrhu vo výške 270,- eur a z trov právneho zastúpenia
za úkony právnej služby vo výške 954,29 eur,
1/ 4 úkony právnej služby prvostupňového konania spolu vo výške 644,04 eur, a to
- podľa § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. a/ vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. - prevzatie a príprava
zastúpenia vo výške 161,01 eur,

- podľa § 10 ods. 1 , § 13a ods. 1 písm. d/ vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. - účasť na pojednávaní
dňa 26.05.2014 vo výške 161,01 eur,
- podľa § 10 ods. 1 , § 13a ods. 1 písm. d/ vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. - účasť na pojednávaní
dňa 10.07.2014 vo výške 161,01 eur,
- podľa § 10 ods. 1 , § 13a ods. 1 písm. d/ vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. - účasť na pojednávaní

dňa 22.09.2014 vo výške 161,01 eur,
2/ režijný paušál podľa § 15 písm. a/, § 16 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z.- 4 x 8,04 eur,
spolu 32,16 eur.
3/ cestovné podľa § 15 písm. a/, § 16 ods. 4 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. v celkovej výške 117,29
- 26.05.2014 vo výške 39,16 eur (6l spotreba x 1,483 cena PHM :100 = 0,08898 km + 0,183 eur paušálna

náhrada /1 km = 0,27198/1 km, Lipany - Spišská Nová Ves a späť 2 x 72 km, 0,027198 x 144 = 39,16 eur)
- 10.07.2014 vo výške 39,01 eur (6l spotreba x 1,466 cena PHM :100 = 0,08796 km + 0,183 eur paušálna
náhrada /1 km = 0,27096/1 km, Lipany - Spišská Nová Ves a späť 2 x 72 km, 0,027198 x 144 = 39,01 eur)
- 22.09.2014 vo výške 39,12 eur (6l spotreba x 1,473 cena PHM :100 = 0,08868 km + 0,183 eur paušálna
náhrada /1 km = 0,27168/1 km, Lipany - Spišská Nová Ves a späť 2 x 72 km, 0,027168 x 144 = 39,12 eur)

4/ náhrada za stratu času podľa § 15 písm. b/, § 17 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. v celkovej
výške 160,80 eur (12 polhodín x 13,40 eur).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na
Krajský súd v Košiciach, písomne v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo
iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/95 Zb., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých
detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci.