Rozhodnutie Judgement was issued on Wednesday, September 26, 2013

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 20C/63/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6113206374
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Libuša Záthurecká
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2013:6113206374.3

Rozhodnutie
Okresný súd Banská Bystrica, v konaní pred sudkyňou JUDr. Libušou Záthureckou v právnej veci
navrhovateľa O. Q., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom E. XX, L., v konaní právne zastúpený Advokátskou
kanceláriou STOKLASA & STOKLASOVÁ, s. r. o., so sídlom Farská 25, Nitra proti odporcovi
Banskobystrický samosprávny kraj, so sídlom Nám. SNP 23, Banská Bystrica, IČO: 37 828 100, o
zaplatenie 44 225 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu z a m i e t a.

Odporcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ navrhol, aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť mu sumu 44 225 Eur s úrokom
z omeškania a trovami konania, a to za užívanie pozemkov, ktoré sú v jeho vlastníctve za obdobie od
01. 02. 2011 do 28. 02. 2013 podľa znaleckého posudku č. 33/2012, v ktorom bola vypočítaná
suma za užívanie pozemkov a zodpovedá ročnému nájomnému, ktoré by navrhovateľovi prislúchalo v
prípade uzatvorenia zmluvy o nájme.

Odporca navrhol návrh zamietnuť v celom rozsahu.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom, písomnými vyjadreniami účastníkov
konania, výpisom z LV č. XXXX kat. ú. J. E., užívaním pozemkov listom zo dňa XX. XX. XXXX, listom
zo dňa XX. XX. XXXX, listom zo dňa XX. XX. XXXX, listom zo dňa XX. XX. XXXX, listom zo dňa XX.
XX. XXXX, listom zo dňa XX. XX. XXXX, listom zo dňa XX. XX. XXXX, vyjadrením odporcu zo dňa XX.
XX. XXXX, znaleckým posudkom č. XX/XXXX, oznámením o nariadení konania M. pozemkový úrad X.
nad Y. zo dňa 26. 11. 2012, informáciou vo veci vykonania jednoduchých pozemkových
úprav zo dňa 09. 09. 2013.

Z návrhu navrhovateľa, jeho vyjadrení a výsluchu bolo zistené, že je vlastníkom nehnuteľnosti kat. ú.
Banská E. vedený na D. katastra J. J. na LV č. XXXX ako pozemky parcely registra C XXXX/
X zastavené plochy a nádvoria o výmere XXXX m2, parcela č. XXXX/X zastavané plochy
a nádvoria o výmere XXXX m2, parcela č. XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2,
parcela č. XXXX/X o výmere XXXX mX a parcela č. XXXX/X o výmere XXXX m2.

Na časti uvedených nehnuteľností je postavená cesta, pôvodne išlo o štátnu cestu. Q. II/XXX je vo
vlastníctve odporcu, ktorú odporca nadobudol na základe zákona č. XXX/XXXX Z. z. o
majetku vyšších územných celkov. Pozemky pod stavbami zostali majetkoprávne nevysporiadané a
celková výmera pozemkov vo vlastníctve navrhovateľa pod cestou II/XXX je XX XXX m2.

Navrhovateľ poukázal na ustanovenia § 4 ods. 1 a § 2 ods. 2 a § 3 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z. z.

Navrhovateľ nadobudol nehnuteľnosti, na ktorých je cesta postupne v roku 2010. Dňa 24. 02. 2011
požiadal odporcu o poskytnutie informácie ako bude riešená náhrada za užívanie jeho pozemkov
odporcom. Odporca mu oznámil, že náhrada bude riešená v rámci pozemkových úprav. O ich vykonanie
však nepožiadal. Navrhovateľ opätovne sa domáhal, aby odporca konal alebo aby mu poskytol náhradu
za užívanie pozemkov. Odporca uviedol, že jeho kraj tvorí 13 okresov a postupuje podľa svojich
možností. Podľa názoru odporcu vzniklo vecné bremeno ako zákonné vecné bremeno vo verejnom
záujme a úmyslom zákonodarcu bolo zriadiť vecné bremeno bezodplatne. S týmto názorom navrhovateľ
nesúhlasí. Poukázal na článok 20 ods. 4 Ústavy SR, podľa ktorého je vyvlastnenie alebo nútené
obmedzenie vlastníckeho práva možné iba v nevyhnutnej miere vo verejnom záujme na základe zákona
a za primeranú náhradu. Z toho vyplýva, že nútené obmedzenie vlastníckeho práva nie je zriadené
bezodplatne. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva preťaženosť štátnych orgánov nesmie
byť na úkor občana a nemôže byť na ťarchu navrhovateľa, nakoľko jeho vlastnícke právo je stále
obmedzované bez poskytnutia primeranej náhrady. Odporca od roku 2004 do roku 2012 neposkytol
žiadne kroky smerujúce k poskytnutiu primeranej náhrady navrhovateľovi. Napriek tomu, že od účinnosti
zákona č. 66/2009 mal možnosť požiadať o vykonanie pozemkových úprav.

Navrhovateľ si dal vypracovať znalecký posudok za účelom stanovenia primeranej náhrady za užívanie
nehnuteľností, a to znaleckým posudkom Ing. G. C. č. 33/2012 zo dňa 30. 03. 2012. Znaleckým
posudkom bola vyčíslená suma za užívanie pozemkov na rok XX XXX R. a zodpovedá ročnému
nájomnému, ktoré by navrhovateľovi prislúchalo, keby bola uzavretá zmluva o nájme.

Navrhovateľ si uplatňuje zaplatenie sumy 44 225 Eur za užívanie pozemkov od 01. 02. 2011
do 28. 02. 2013. Opakovane vyzýval odporcu na úhradu. Odporca uvedené sumy neuhradil, preto si
zároveň uplatnil úrok z omeškania v zmysle § 517 ods. 1, 2 OZ a nariadenia vlády č. 87/95 Zb.

Z písomného vyjadrenia odporcu bolo zistené, že návrh navrhovateľa považuje za nedôvodný,
neopodstatnený a z viacerých dôvodov za nejasný a nejednoznačný. Nakoľko z návrhu nie je zrejmé,
akého porušenia sa odporca dopustil. Poukázal na § 3d zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných
komunikáciách (ďalej len cestný zákon). V zmysle uvedeného sú vo vlastníctve samosprávnych krajov,
t. j. odporcu cesty druhej a tretej triedy vrátane ich prejazdných úsekov cez obce, ktoré prešli na nich
delimitáciou z majetku štátu ku dňu 01. 01. 2004. Delimitáciou štátneho majetku prevzal odporca
do vlastníctva cesty druhej a tretej triedy, stavby a vysporiadané pozemky pod nimi. Usporiadanie
vlastníckych vzťahov k pozemkom pod stavbami, cestami vo vlastníctve samosprávnych krajov rieši
zákon č. 66/2009. Cieľom zákona je usporiadať neusporiadané vlastnícke vzťahy k pozemkom
pod stavbami, ktoré boli delimitované na vyššie územné celky. Zákon umožňuje odporcovi realizovať
proces usporiadania vzťahov presne stanovenými spôsobmi s poukazom na § 4 zákona č.
66/2009, § 3 ods. 1 citovaného zákona.

V zmysle citovaného zákona vzniklo v prospech odporcu k častiam pozemkov navrhovateľa pod cestou
právo zodpovedajúce vecnému bremenu dňom 01. 07. 2009, a to priamo zo zákona vo verejnom záujme
na dobu určitú, t. j. do vykonania pozemkových úprav v príslušnom katastrálnom území. Je nepochybné,
že vecné bremeno vzniklo v súlade s § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z. z. a odkazuje na
§ 151n až § 151p OZ. Vecné bremeno vzniklo odo dňa účinnosti zákona od 01. 07. 2009, čo vyplýva
z článku V. predmetného zákona. Vecné bremená zriadené zo zákona majú špecifický režim upravený
verejnoprávnymi predpismi na základe ktorých boli zriadené. Zároveň majú aj súkromnoprávny prvok
a ich režim nie je úplne totožný s režimom zmluvných vecných bremien, pretože sa riadia špeciálnou
úpravou právnych predpisov. Pokiaľ tieto špeciálne právne predpisy nemajú zvláštnu úpravu riadi sa ich
režim všeobecnou úpravou podľa ustanovení OZ. Nakoľko k vzniku vecného bremena došlo zo zákona,
nie je možné hovoriť o odplatnom alebo bezodplatnom zriadení vecného bremena. Aj keď zákona č.
66/2009 neuvádza, že vecné bremená vzniknuté podľa § 4 ods. 1 vznikajú za náhradu je potrebné
vychádzať z článku 11 ods. 4 listiny základných práv a slobôd. Finančná náhrada za zriadenie vecného
bremena je nepochybne majetkové právo, je nepochybne jednorazová a nemá charakter opakujúceho
sa plnenia. Tento nárok je iba jeden a má ho ten vlastník zaťaženého pozemku, ktorý nehnuteľnosť
vlastnil v čase vzniku vecného bremena, teda k účinnosti zákona č. 66/2009 ku dňu 01. 07. 2009, pričom
tento nárok stratil prevodom vlastníctva dotknutých pozemkov na iný subjekt. Navrhovateľ uvádza, že
sa stal vlastníkom pozemkov pod cestou vo vlastníctve odporcu postupne v roku 2010, čo vyplýva z
listu vlastníctva na základe kúpnych zmlúv zo dňa 15. 03. 2010, 01. 04. 2010, 06. 07. 2010 a zámennej

zmluvy zo dňa 20. 12. 2010. Na základe uvedeného je nesporné, že vtedajší vlastník sa oprávnene a
dôvodne mohol dožadovať uhradenia primeranej finančnej náhrady za vznik vecného bremena.

Z dôvodovej správy zákona č. 66/2009 Z. z. vyplýva, že rieši problematiku usporiadania vlastníctva k
takýmto pozemkom a jeho účelom bolo práve vyriešenie takejto situácie. Územná samospráva môže
realizovať usporiadanie vlastníctva k pozemkom zámennou zmluvou. Ak nebudú usporiadané takouto
formou tak prostredníctvom zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách s tým, že
proces pozemkových úprav začína na podnet príslušnej samosprávy. Dňa 22. 11. 2012 podal odporca
na Obvodnom pozemkovom úrade X. žiadosť o vykonanie pozemkových úprav v kat. ú. J. E. za
účelom vysporiadania pozemkov pod cestou. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 66/2009 Z. z. je vlastník
pozemku pod stavbou povinný strpieť výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu do vykonania
pozemkových úprav v príslušnom katastrálnom území a odporca preukazuje, že príslušné pozemkové
úpravy prebiehajú.

V prípade, že by bol priznaný nárok navrhovateľovi došlo by k duplicitnému uspokojovaniu nárokov
navrhovateľa, keďže by dostal primeranú finančnú náhradu a po pozemkových úpravách by mohol
dostať náhradný pozemok. Je nepochybné, že nárok je jednorazový, pričom navrhovateľ sa dožaduje
opakovaného plnenia, pričom zákon priznáva nárok na náhradu len tomu vlastníkovi pozemku, ktorý ho
vlastnil v čase vzniku vecného bremena.

Navrhovateľ uviedol, že vyjadrenie odporcu je v rozpore s rozhodnutiami NS SR č. k. 4Cdo/52/2009
a ak nie je v občianskoprávnej rovine napríklad zmluvou upravené všeobecné užívanie verejného
priestranstva zahrňujúce pozemky vlastnícky patriace tretej osobe má to za následok vznik
bezdôvodného obohatenia na strane vlastníka, a to plnením bez právneho dôvodu pretože aj keď
existuje právny dôvod užívania nejde o titul podľa ktorého by vlastníkovi komunikácie vzniklo oprávnenie,
aby takéto plnenie zo strany tretej osoby bolo poskytované bezplatne. Pripustením opačnej možnosti by
došlo k porušeniu základného princípu občianskoprávnych vzťahov spočívajúceho v rovnosti účastníkov
§ 2 ods. 2 OZ. Zároveň právny názor vyslovený odporcom o jednorazovej finančnej náhrade, ktorú má
len vlastník pozemku, ktorý ju vlastnil v čase jeho vzniku je v rozpore už s tým, čo uviedli. Zároveň
poukázali na nález Ústavného súdu ČR II.ÚS 325/2000. Navrhovateľ mal za to, že v danom prípade sú
splnené predpoklady pre vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 a nasledujúce OZ.
Čo sa týka výkladu, že nárok má len vlastník, ktorý túto nehnuteľnosť vlastnil v čase vzniku vecného
bremena podľa takéhoto výkladu by mohlo dôjsť k odmietnutiu práva. Obrana odporcu o uspokojení
navrhovateľa pozemkovými úpravami je nesprávna. Zákon č. 66/2009 rieši v § 3 ako dôvod usporiadania
vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou konanie o nariadení pozemkových úprav a usporiadanie
sa vykoná formou poskytnutia náhradného pozemku. Do doby usporiadania týchto vzťahov rieši §
4 zákona užívací vzťah vlastníka stavby k pozemku zriadením vecného bremena a nerieši odplatnosť
tohto užívania a preto je potrebné náhradu riešiť podľa občianskoprávnych predpisov. Pokiaľ odporca
požiadal o pozemkové úpravy urobil tak tri roky po účinnosti daného zákona a pozemkové úpravy budú
riešiť situáciu vlastníctva k pozemkom len do budúcna a nie do ich vykonania.

Navrhovateľ na pojednávaní uviedol, že má za to, že je aktívne legitimovaný v danom konaní a patrí
mu náhrada za užívanie pozemkov pod cestou, a to do rozhodnutia o pozemkových úpravách. Obvodný
pozemkový úrad vydal nariadenie konania o začatí jednoduchých úprav zo dňa 26. 11. 2012, nevedia
uviesť v akom štádiu je dané konanie. Navrhovateľovi prislúcha náhrada za bezdôvodné obohatenie,
ktorá sa poskytuje do vyriešenia vlastníckych vzťahov a dovtedy odporca užíva cestu bez právneho
dôvodu a vzniká na jeho strane bezdôvodné obohatenie.

Odporca uviedol, že pozemky neužíva bezdôvodne, ale na základe vzniknutého zákonného vecného
bremena podľa zákona č. 66/2009 s účinnosťou od 01. 07. 2009. Odporca má za to, že ide o bezodplatné
vecné bremeno, keďže by došlo k duplicitnému plneniu a je podstatné, že boli začaté pozemkové úpravy.
V prípade, že by malo ísť o odplatné vecné bremeno malo by byť vo forme jednorazovej odplaty. Zároveň
trval na námietke aktívne legitimácie na strane navrhovateľa, keďže nárok si môže uplatniť vlastník,
ktorý nehnuteľnosti vlastnil ku dňu účinnosti zákona, t. j. v čase vzniku vecného bremena. Navrhovateľ
nehnuteľnosti získal až v roku 2010.

Podľa § 451 ods. 1, 2 OZ kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z

neplatného právneho úkonu alebo plnením správneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech
získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa článku 20 ods. 4 Ústavy SR vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné
iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu.

Podľa článku 11 ods. 4 ústavného zákona č. 23/1991 Z. z., ktorým sa uvádza listina základných práv a
slobôd, vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné len vo verejnom záujme,
a to na základe zákona a za náhradu.

Podľa § 128 ods. 2 OZ vo verejnom záujme možno vec vyvlastniť alebo vlastnícke právo obmedziť, ak
účel nemožno dosiahnuť inak, a to len na základe zákona, len na tento účel a za náhradu.

Podľa § 151n ods. 1 OZ vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho
iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným
bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe.

Podľa § 151o ods. 1 OZ vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe záveru, schválenou
dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona.

Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z. z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní
pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celku a o zmene a
doplnení niektorých zákonov, tento zákon upravuje usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom pod
stavbami vo vlastníctve obce alebo vyššieho územného celku, ktoré prešli do vlastníctva obce alebo
vyššieho územného celku podľa osobitných predpisov vrátane priľahlej plochy, ktorá svojim umiestnením
a využitím tvorí neoddeliteľný celok so stavbou (ďalej len pozemok pod stavbou).

Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z. z. obec alebo vyšší územný celok, ktorý sa stal podľa osobitných
predpisov vlastníkom stavby prechodom z vlastníctva štátu bez majetkovoprávneho usporiadania
vlastníctva k pozemkom, môže poskytnúť zámennou zmluvou vlastníkovi pozemku pod stavbou
náhradný pozemok, ktorý je v jeho vlastníctve. Náhradný pozemok v primeranej výmere bonite a
rovnakého druhu ako bol pôvodne pozemok pred zastavaním, poskytne vlastník stavby v tom istom
katastrálnom území.

Podľa § 2 ods. 2 citovaného zákona ak sa neuplatní postup podľa ods. 1, usporiadanie vlastníckych
vzťahov k pozemku pod stavbou sa vykoná v konaní o nariadení pozemkových úprav podľa osobitného
predpisu.

Podľa § 3 ods. 1 citovaného zákona konanie o nariadení pozemkových úprav z dôvodu usporiadania
vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou podľa tohto zákona sa začína na žiadosť vlastníka stavby.
Pri usporiadaní sa prihliada na potrebu vlastníka stavby.

Podľa § 3 ods. 3 citovaného zákona usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou
sa vykoná formou poskytnutia náhradného pozemku v obvode pozemkových úprav v tom istom
katastrálnom území v primeranej výmere, bonite a rovnakého druhu ako bol pôvodne pozemok pred
zastavaním alebo formou finančnej náhrady ak v obvode pozemkových úprav nie sú pozemky na účely
poskytnutia náhrady, ide o pozemok pod stavbou vo výmere do 400 m2, ak o to požiada vlastník
pozemku.

Podľa § 4 ods. 1 zákona ak nemá vlastník stavby ku dňu účinnosti tohto zákona k pozemku pod stavbou
zmluvne dohodnuté iné právo vzniká vo verejnom záujme k pozemku pod stavbou užívanému vlastníkom
stavby dňom účinnosti tohto zákona v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému
bremenu, ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou, vrátane práva uskutočniť stavbu
alebo zmenu stavby, ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnych predpisov, ktorá prešla z
vlastníctva štátu na obec alebo vyšší územný celok. Podkladom na vykonanie záznamu o vzniku
vecného bremena v katastri nehnuteľností je súpis nehnuteľností, ku ktorým vzniklo v prospech vlastníka
stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu.

Podľa § 4 ods. 2 citovaného zákona vlastník pozemku pod stavbou je povinný strpieť výkon práva
zodpovedajúceho vecnému bremenu do vykonania pozemkových úprav v príslušnom katastrálnom
území.

V konaní súd mal za nesporné, že navrhovateľ sa domáha vydania bezdôvodného obohatenia od
odporcu za nehnuteľnosti vedené na LV č. XXXX kat. ú. Banská Štiavnica, t. j. za časť nehnuteľností, na
ktorých je cesta, ktorá prešla zákonom č. 66/2009 podľa § 4 ods. 1 do vlastníctva odporcu a v prospech
vlastníka stavby vzniklo zákonné vecné bremeno. Navrhovateľ sa domáhal vydania bezdôvodného
obohatenia za obdobie od 01. 02. 2011 do 28. 02. 2013 vo výške 44 225 Eur, t. j. sumy vyčíslenej
znaleckým posudkom č. 33/2012 W.. G. C. ako ročné nájomné vo výške 21 228 Eur na rok.

Súd mal v konaní za nesporné, že odporca podal žiadosť dňa 22. 08. 2012 o vykonanie pozemkových
úprav v katastrálnom území J. E. za účelom vysporiadania pozemkov pod cestou. Svojou žiadosťou
podľa § 3 ods. 1 zákona č. 66/2009 požiadal o začatie konania.

Z oznámenia o aktuálnom stave konania o začatí pozemkových úprav bolo zistené, že vo veci je
nariadené konanie o začatí jednoduchých pozemkových úprav v časti kat. ú. J. E. a prebieha prípravné
konanie, t. j. vykonáva sa potrebné zisťovanie za účelom posúdenia dôvodnosti pozemkových úprav
na základe ktorého výsledkov Obvodný pozemkový úrad v Žiari nad Hronom rozhodne o povolení
pozemkových úprav v zmysle § 8 zákona č. 330/1991 Zb.

Nesporné v konaní bolo, že zapísané zákonné vecné bremeno vzniklo v súlade s §
4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z. z., ktoré vzniklo v prospech vlastníka stavby. Predmetné ustanovenie
ohľadne vecného bremena odkazuje na ustanovenie § 151n až § 151p Občianskeho zákonníka a ide
o vecné bremeno, ktoré v zmysle § 151o ods. 1 OZ vzniklo zo zákona. Obsahom vecného bremena je
držba a užívanie pozemku pod stavbou vrátane práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby, ak ide
o stavbu povolenú podľa platných právnych predpisov, ktorá prešla do vlastníctva štátu alebo VÚC.
E. bremeno vzniklo účinnosťou zákona č. 66/2009 Z. z. dňom 01. 07. 2009, tak ako to vyplýva z
článku 5 daného zákona. Vecné bremená zriadené na základe zákona majú špecifický režim upravený
verejnoprávnymi predpismi, na základe ktorých boli zriadené a zároveň majú aj súkromný prvok.
Vecné bremeno je charakterizované podľa občianskeho práva ako právo užívať vec niekým iným, než
vlastníkom veci, ktorého obmedzuje povinnosť niečo strpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať a
zákonné vecné bremená majú tiež tento charakter. Ich režim však nie je úplne totožný s režimom
zmluvných vecných bremien, pretože sa riadia špeciálnou úpravou právnych predpisov. Pokiaľ špeciálne
právne predpisy nemajú zvláštnu úpravu, riadi sa ich režim všeobecnou úpravou podľa hmotnoprávnych
ustanovení OZ. K vzniku daného vecného bremena došlo zo zákona a nie je možné hovoriť o odplatnom
alebo bezodplatnom zriadení vecného bremena najmä ak vecné bremeno je zapísané už do katastra
nehnuteľností. Zákon č. 66/2009 Z. z. neuvádza, že vecné bremená vzniknuté podľa § 4 ods. 1
vznikajú za náhradu, je preto potrebné vychádzať z článku 11 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd.
Finančná náhrada za zriadenie vecného bremena je nepochybne majetkovým právom vyplývajúcim z
vecného bremena, ktoré vzniká k veci a vzťahuje sa na každého vlastníka zaťaženého pozemku bez
ohľadu na spôsob zmeny vlastníctva. Je taktiež nepochybné, že ide o jednorazovú náhradu, ktorá nemá
charakter opakujúceho sa plnenia. Nárok je iba jeden a má ho len ten vlastník zaťaženého pozemku,
ktorý túto nehnuteľnosť vlastnil v čase vzniku vecného bremena teda ku dňu účinnosti zákona k 01.
07. 2009. V konaní je taktiež nesporné, že navrhovateľ v čase účinnosti zákona ku dňu 01. 07. 2009
nebol vlastníkom predmetných nehnuteľností, tak ako vyplýva z listu vlastníctva nehnuteľnosti nadobudol
kúpnymi zmluvami zo dňa 15. 03. 2010, 01. 04. 2010, 06. 07. 2010 a zámennou zmluvou zo dňa 20.
12. 2010. Súd mal potom za to, že navrhovateľovi neprislúcha jednorazová náhrada zo zákonného
vecného bremena, keďže v čase, keď sa stal vlastníkom predmetných nehnuteľností, tieto už kupoval
aj s vecným bremenom.

Zo zákona č. 66/2009 je nepochybné, že rieši problematiku usporiadania vlastníctva k pozemkom
nachádzajúcim sa pod stavbami v rámci pozemkových úprav ako nástroj usporiadania vlastníckych
vzťahov v tom ktorom katastrálnom území a účelom prijatia daného zákona bolo vyriešenie situácie
k vlastníctvu pozemkov pod stavbami vo vlastníctve odporcu. Cieľom zákona je usporiadať doteraz
neusporiadané vlastnícke vzťahy k daným pozemkom pod stavbami, ktoré boli delimitované na obce
a VÚC v rámci reformy verejnej správy, ktoré je možné riešiť buď formou zámennej zmluvy v zmysle
§ 2 ods. 1 zákona a poskytnúť náhradný pozemok. Ak sa neuplatní postup podľa ods. 1 vykoná sa

usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou v konaní o nariadení pozemkových úprav,
ktoré sa začínajú na žiadosť vlastníka stavby, a to v zmysle zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových
úpravách.

Tak ako vyplýva z vyššie citovaného ustanovenia § 4 ods. 2 zákona týmto ustanovením zákonodarca
ustálil, že vlastník pozemku pod stavbou je povinný strpieť výkon práva zodpovedajúceho vecnému
bremenu, a to do vykonania pozemkových úprav v príslušnom katastrálnom území, ktoré prebiehajú, čo
bolo v konaní preukázané a nebolo sporné. Predmetné pozemkové úpravy prebiehajú, nie sú ukončené
a citovaný zákon rieši problematiku a postup pri vyporiadavaní pozemkov pod stavbami a v prípade
priznania jednorazovej náhrady, keďže po zriadení vecného bremena by dostali primeranú finančnú
náhradu a po pozemkových úpravách náhradný pozemok. Pokiaľ prebiehajú pozemkové úpravy nie je
možné návrhu vyhovieť.

Súd mal za to, že navrhovateľ nie je aktívne legitimovaný na priznanie jednorazovej náhrady za vznik
vecného bremena.

Navrhovateľ v konaní žiadal, aby mu súd priznal náhradu voči odporcovi za užívanie pozemkov titulom
bezdôvodného obohatenia, ktorú výšku preukazoval znaleckým posudkom vyššie uvádzaným, a to za
obdobie od 01. 02. 2011 do 28. 02. 2013 s úrokom z omeškania, keďže suma zodpovedá ročnému
nájomnému, ktoré by mu prislúchalo v prípade uzatvorenia zmluvy o nájme.

Súd mal za to, že navrhovateľovi neprislúcha náhrada titulom bezdôvodného obohatenia zodpovedajúca
výške nájomného, a to s poukazom na vyššie uvedené, keďže ide o vecné bremeno zriadené zákonom,
a to v zmysle zákona č. 66/2009 Z. z., ktorý upravuje postup, a to náhradu za pozemky titulom zákonného
vecného bremena a pokiaľ súd ustálil prislúchala by mu náhrada z titulu zákonného vecného bremena
ako jednorazová náhrada za obmedzenie užívania jeho nehnuteľnosti vo verejnom záujme, avšak nebol
vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti ku dňu účinnosti zákona, ktorým vzniklo vecné zákonné bremeno.

Pokiaľ navrhovateľ poukazoval na rozhodnutia Ústavného súdu SR a Najvyššieho súdu SR nejde o
rozhodnutia, ktoré riešia problematiku zákonných vecných bremien, podľa zákona č. 66/2009 Z. z. boli
vydané ešte pred jeho účinnosťou.

O trovách konania rozhodol súd tak, že odporca, ktorý bol v konaní úspešný si náhradu trov konania
neuplatnil a preto mu náhradu trov konania nepriznal, ktorá by mu podľa § 142 ods. 1 OSP prislúchala.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne vo
vyhotovení dvojmo na tunajší súd.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, kto ho robí
- odvolateľ, ktorej veci sa týka, v akom rozsahu odvolateľ napáda rozhodnutie, v čom je rozhodnutie
alebo postup okresného súdu nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť),
uviesť dátum a podpis. Odvolanie treba predložiť v dvoch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy
odvolateľa (§ 205 ods. 1 OSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a - sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
odvolateľ nebol poučený podľa § 120 ods. 4 OSP, odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť alebo
označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný neplní dobrovoľne to, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné
rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie v zmysle zvláštneho predpisu.

Banská Bystrica 26. 09. 2013

JUDr. Libuša Záthurecká
sudkyňa

Za správnosť vyhotovenia: Anna Trnovská