Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, June 26, 2014

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 6C/43/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8312208486
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kurucová
ECLI: ECLI:SK:OSHE:2014:8312208486.7

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Kurucovou v právnej veci žalobkyne E. F., nar. XX. XX.
XXXX, bytom C. XXX, zast. opatrovníčkou R. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. XXX, právne zast. JUDr.
Petrom Harakálym, advokátom, Kováčska 28, Košice proti žalovanej Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s.,
so sídlom Dostojevského rad č. 4, Bratislava, IČO: 00151700, o náhradu liečebných nákladov vo výške
2233,97 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je p o v i n n á uhradiť žalobkyni 1 579,61 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75%
ročne zo sumy 1552,11 eur od 28.8.2012 do zaplatenia, zo sumy 27,50 eur vo výške 8,75% ročne od
27.9.2012 do zaplatenia a nahradiť jej trovy konania 581,21 eur, na adresu právneho zástupcu žalobcu,
všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd konanie z a s t a v u j e v časti uplatneného nároku na zaplatenie úroku z omeškania vo
výške 0,25% ročne zo sumy 2 206,47 eur od 28.8.2012 do zaplatenia a zo sumy 27,50 eur od 27.9.2012
do zaplatenia.

Z a m i e t a žalobu sčasti o zaplatenie 654,36 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne
od 28.8.2012 do zaplatenia.

Žalovaná je p o v i n n á uhradiť trovy štátu vo výške 20,12 eur, na účet Okresného súdu Humenné
v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaná je p o v i n n á uhradiť súdny poplatok vo výške 161,94 eur, na účet Okresného súdu
Humenné v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa, prostredníctvom právneho zástupcu, podala dňa 4. 7. 2012 na tunajší súd žalobu, ktorou
žiadala zaviazať žalovanú na zaplatenie sumy 2699,97 eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne
od 28. 8. 2012 do zaplatenia a na náhradu trov konania.

Žalobu odôvodnila tým, že dňa 30. 4. 2003 v Obci C. do nej narazilo dodávkové motorové vozidlo EVČ:
C., následkom čoho utrpela ťažký úraz. Zodpovedný prevádzkovateľ mal so žalovanou v čase škodovej
udalosti uzavreté poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a teda
priamy nárok voči žalovanej je daný ustanovením §15 Zák. č. 381/2001 Z.z.. Medzitýmnym rozsudkom
tunajšieho súdu zo dňa 3. 12. 2010 sp. zn. XXC/XX/XXXX, potvrdeného rozsudkom Krajského súdu
v Prešove zo dňa 13. 4. 2011 sp. zn. XCo/XX/XXXX, bola určená žalovanej miera zodpovednosti za
náhradu škody vo výške 30%. Dňa 28. 5. 2012 si žalobkyňa uplatnila u žalovanej nárok na náhradu
nákladov spojených s liečením v celkovej výške 8999,90 eur. Keďže žalovaná túto sumu neuhradila, po

zohľadnení spoluviny žalobkyne v rozsahu 70%, táto žiadala podanou žalobou zaviazať žalovanú na
zaplatenie sumy 2699,97 eur.

Žalovaná nepovažovala nárok žalobkyne za jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázaný v
tom smere, či neexistuje iná adekvátna zdravotná starostlivosť mimo súkromného rehabilitačného centra
ADELI, ktorá by žalobkyni bola poskytnutá a súčasne hradená z prostriedkov verejného zdravotného
poistenia. Žalovaná v tomto smere navrhla súdu vykonať dokazovanie s cieľom posúdenia účelnosti
vynaložených nákladov na liečenie, t.j. posúdenie vplyvu a nutnosti rehabilitácie žalobkyne práve v
spomínanom súkromnom rehabilitačnom centre.

Uznesením zo dňa 11. 1. 2013 č.k. XC/XX/XXXX-XXX súd konanie zastavil v súlade s ustanovením
§96 O.s.p. sčasti o zaplatenie 493,50 eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 28. 8. 2012
do zaplatenia. Dôvodom čiastočného späťvzatia žaloby vo výške 258,60 eur bola vznesená námietka
premlčania zo strany žalovanej. V časti o zaplatenie sumy 234,90 eur žalobkyňa zobrala žalobu späť z
dôvodu, že z faktúry č. XXXXXXXXX zo dňa 12. 5. 2012 (rehabilitácia ADELI Center Piešťany od 30. 4.
2012 do 12. 5. 2012), znejúcej na sumu 2233 eur, uhradila len sumu 1450 eur a z tejto uhradenej sumy
si uplatnila 30% náhradu liečebných nákladov.

Týmto uznesením súd súčasne pripustil zmenu žalobného petitu na znenie, že žalovaná je povinná
zaplatiť žalobkyni sumu 2233,97 eur, úrok z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 2206,47 eur od
28. 8. 2012 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 27,50 eur od 27. 9. 2012 do
zaplatenia a nahradiť trovy konania a trovy právneho zastúpenia.

Počas konania na pojednávaní dňa 3. 6. 2014, žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu, žiadala
priznať úrok z omeškania z jednotlivých súm špecifikovaných v upravenom žalobcom petite vo výške
8,75% ročne a v prevyšujúcej časti zobrala žalobu späť.

Podľa ustanovenia §96 ods. 1,2 a 3 O.s.p., navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho
začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý
späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. Súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu
z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.
Nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo
pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu
manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd rozhodne o zastavení konania do 30 dní od späťvzatia
návrhu.

Žalobkyňa zobrala žalobu späť v časti uplatneného nároku na zaplatenie úroku z omeškania vo výške
0,25% ročne zo sumy 2 206,47 eur od 28.8.2012 do zaplatenia a zo sumy 27,50 eur od 27.9.2012 do
zaplatenia. Preto v súlade s citovanými ustanoveniami súd konanie v tejto časti zastavil.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom opatrovníčky žalobkyne, znaleckým dokazovaním, oboznámením
sa so spisom tunajšieho súdu pod sp. zn. XXPs/XX/XXXX a oboznámením sa s listinnými dôkazmi,
najmä s rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 3. 12. 2010 č.k. XXC/XX/XXXX-XXX, rozsudkom Krajského
súdu v Prešove zo dňa 13. 4. 2011 sp.zn. XCo/XX/XXXX, rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 4. 4. 2012
sp. zn. XXC/XX/XXXX, faktúrou č. XXXXXXXX zo dňa 3. 7. 2010, faktúrou č. XXXXXXXXLU zo dňa
30. 6. 2010, faktúrou č. XXXXXXXXX zo dňa 4. 2. 2012, faktúrou č. XXXXXXXXLU zo dňa 4. 2. 2012,
faktúrou za pobyt v hyberbarickej komore dňa 3. 2. 2012, faktúrou č. XXXXXXXXXXX zo dňa 20. 3.
2012, faktúrou č. XXXXXXXXX z 12. 5. 2012, T. XXXX zo dňa 11. 5. 2012, vyúčtovaním zo dňa 27. 9.
2010, dokladmi o úhrade liečebných nákladov, správami spoločnosti ADELI Medical Center Piešťany
zo dňa 3. 7. 2010, 4. 2. 2012 a 12. 5. 2012, lekárskymi správami ošetrujúcich lekárov žalobkyne zo
dňa 20. 4. 2010, potvrdením ADELI Center Piešťany, výzvou žalobkyne na úhradu zo dňa 28. 5. 2012,
odpoveďou žalovanej zo dňa 4. 6. 2012 a 38. 9. 2012, listom Ministerstva zdravotníctva SR zo dňa 28.
5. 2014, listom Všeobecnej zdravotnej poisťovne a.s. zo dňa 10. 2. 2014 a zistil tento skutkový stav.

Zo spisu tunajšieho súdu pod sp. zn. XXPs/XX/XXXX súd zistil, že rozsudkom zo dňa 15. 11. 2005
žalobkyňa bola pozbavená spôsobilosti k právnym úkonom a bola jej ustanovená opatrovníčka R.T. F..

Medzitýmnym rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 3. 12. 2010 č.k. XXC/XX/XXXX-XXX v spojení s
rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 13. 4. 2011 sp. zn. XCo/XX/XXXX, v právnej veci žalobkyne
E.H. F. proti žalovanej Allianz Slovenská poisťovňa, a.s., o náhradu škody z ublíženia na zdraví, súd určil,
že žalovaná zodpovedá vo výške 30% za náhradu škody žalobkyne, vzniknutú pri dopravnej nehode
dňa XX. X. XXXX stretom motorového vozidla EVČ: C. so žalobkyňou.

Následne rozsudkom zo dňa 4. 4. 2012 sp. zn. XXC/XX/XXXX, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28. 4.
2012, súd rozhodol o žalobkyňou požadovanej náhrade škody z ublíženia na zdraví, t.j. o požadovanej
náhrade škody titulom bolestného a mimoriadneho zvýšenia bolestného, titulom sťaženia spoločenského
uplatnenia a mimoriadneho zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia a titulom náhrady nákladov
spojených s liečením.

Faktúrou č. XXXXXXXX zo dňa 3. 7. 2010 (čl. 13 spisu), bola žalobkyni vyfakturovaná suma 1933 eur za
rehabilitačné úkony v ADELI Center Piešťany za obdobie od 21. 6. 2010 do 3. 7. 2010. Uvedenú sumu
1933 eur žalobkyňa uhradila podľa príjmového pokladničného dokladu dňa 3. 7. 2010 (čl. 81 spisu). Zo
sumy 1933 eur, predstavuje 30% suma 579,90 eur a túto sumu žalobkyňa požaduje od žalovanej titulom
náhrady liečebných nákladov.

Spoločnosť ADELI Center Piešťany faktúrou č. XXXXXXXXLU zo dňa 30. 6. 2010, žalobkyni
vyfakturovala náklady za služby (ubytovanie a strava) v termíne od 20. 6. 2010 do 3. 7. 2010 na sumu
862 eur pre 2 dospelé osoby s tým, že túto sumu žalovaná uhradila dňa 30. 6. 2010. Podanou žalobou
žalobkyňa si z uvedenej sumy uplatňovala 30%, t.j. sumu 258,60 eur. Po vznesení námietky premlčania
žalovanou však v tejto časti žalobkyňa zobrala žalobu späť a v tejto časti súd konanie zastavil uznesením
zo dňa 11. 1. 2013 č.k. XC/XX/XXXX-XXX.

Faktúrou č. XXXXXXXXX zo dňa 4. 2. 2012 (čl. 18 spisu), bola žalobkyni vyfakturovaná suma 2233 eur
za rehabilitačné úkony v ADELI Center Piešťany za obdobie od 23. 1. 2012 do 4. 2. 2012. Uvedenú
sumu 2233 eur žalobkyňa uhradila podľa príjmového pokladničného dokladu dňa 26. 1. 2012 (čl. 73
spisu). Zo sumy 2233 eur, predstavuje 30% suma 669,90 eur a táto suma je súčasťou žalovanej sumy.

Spoločnosť ADELI Center Piešťany faktúrou č. XXXXXXXXLU zo dňa 4. 2. 2012 vyfakturovala žalobkyni
ubytovanie a stravu za pobyt za obdobie od 22. 1. 2012 do 4. 2. 2012 v celkovej výške 1057 eur. Táto
suma bola špecifikovaná pre 3osoby za obdobie od 22. 1. 2012 do 30. 1. 2012, t.j. 8nocí vo výške 744,50
eur a pre 2osoby za obdobie od 30. 1. 2012 do 4. 2. 2012, t.j. 5nocí vo výške 312,50 eur. Sumu 1057
eur žalobkyňa uhradila podľa príjmového pokladničného dokladu dňa 3. 2. 2012 (čl. 74 spisu) s tým, že
z tejto sumy 30% predstavuje 317,10 eur a táto suma je súčasťou žalovanej sumy.

Za pobyt v hyberbarickej komore v ADELI Center Piešťany dňa 3. 2. 2012, žalobkyňa uhradila sumu
28 eur, o čom svedčí aj príjmový pokladničný doklad z tohto dňa (čl. 20 spisu). Z tejto sumy žalobkyňa
požaduje 30%, t.j. sumu vo výške 8,40 eur.

Za liek CERABRAMIN žalobkyňa uhradila spoločnosti BioCitia s.r.o. sumu 27,90 eur na základe faktúry
20120020108 zo dňa 20. 3. 2012 splatnej dňa 3. 4. 2012 (čl. 21 spisu), pričom z tejto sumy 30%
predstavuje 8,37 eur, ktorá je súčasťou žalovanej sumy. Sumu 27,90 eur žalobkyňa pri preberaní lieku
od pošty ako dobierku, čo vyplýva z vyjadrenia právnej zástupkyne žalobkyne na pojednávaní dňa 5.
2. 2013.

Spoločnosť ADELI Center Piešťany faktúrou č. XXXXXXXXX zo dňa 12. 5. 2012, vyfakturovala žalobkyni
poskytnuté služby - rehabilitačný kurz v období od 30. 4. 2012 do 12. 5. 2012 na sumu 2233 eur (čl. 22
spisu). Poskytnuté rehabilitačné úkony boli však žalobkyňou uhradené len zálohou dňa 7. 5. 2012 vo
výške 1450 eur (čl. 74 spisu). Po čiastočnom späťvzatí žaloby z uvedenej faktúry si žalobkyňa uplatnila
v tomto konaní 30% zo sumy 1450 eur, t.j. vo výške 435 eur.

Spoločnosť ESPALINE s.r.o. Piešťany, faktúrou č. T. XXXX zo dňa 11. 5. 2012 (čl. 23 spisu), vyfakturovala
žalobkyni spolu sumu vo výške 626 eur, ktorú žalobkyňa uhradila. Táto suma bola špecifikovaná ako
ubytovanie pre 2osoby v období od 29. 4. 2012 do 4. 5. 2012 vo výške 245 eur, stravovanie v tomto
období vo výške 355,50 eur a jedna aplikácia plynových injekcií 25,50 eur. Zo sumy 626 eur predstavuje
30% suma 187,80 eur, zaplatenie ktorej žalobkyňa požaduje v tomto konaní.

Správami zo dňa 3. 7. 2010, 4. 2. 2012 a 12. 5. 2012, spoločnosť ADELI Medical Center Piešťany
opísala priebeh rehabilitačnej liečby žalobkyne v ich centre, výsledky tejto liečby počas jednotlivých
rehabilitačných turnusov a odporúčania.

ADELI Center Piešťany dňa 12. 5. 2012 potvrdila, že žiadna poisťovňa v SR neprepláca Adeli terapiu,
preto pacient je nútený si ju hradiť z vlastných finančných zdrojov.

Podľa vyúčtovania zo dňa 27. 9. 2010 (čl. 78 spisu) a príjmových pokladničných dokladov (čl. 79 spisu),
žalobkyňa v Leteckej vojenskej nemocnici, a.s., uhradila za obdobie od 27. 9. 2010 do 1. 10. 2010,
ubytovanie a stravu za dve osoby sumu vo výške 91,68 eur, z ktorej 30% je 27,50 eur.

Žalobkyňa, prostredníctvom právneho zástupcu, vyzvala žalovanú listom zo dňa 28. 5. 2012, na úhradu
liečebných nákladov vo výške 8999,90 eur. Žalovaná sa k tejto výzve vyjadrila listom zo dňa 4. 6. 2012,
v ktorom považovala nárok žalobkyne za nedostatočne preukázaný. V tomto liste žalovaná žiadala
o predloženie kompletnej lekárskej dokumentácie, pričom poukázala aj na to, že nebol predložený
žiaden dôkaz o posúdení vplyvu a nutnosti rehabilitácie práve v rehabilitačnom centre ADELI Piešťany.
Obdobné stanovisko žalovaná vyslovila aj v liste zo dňa 28. 9. 2012.

Žalobkyňa predložila súdu doklady o tom, že žiadala o rehabilitačnú liečbu v Národnom rehabilitačnom
centre Kováčová a to návrhmi zo dňa 25. 11. 2003 a 4. 7. 2012. Listami zo dňa 26. 5. 2004 a 23. 8. 2012
návrhy na rehabilitačnú liečbu boli vrátené z dôvodu, že pacientov v bdelej kóme u nich neliečia.

Na základe výzvy súdu, Ministerstvo zdravotníctva listom zo dňa 28. 5. 2014 súdu oznámilo, že liečbu,
akú žalobkyňa absolvovala v ADELI Center Piešťany, neposkytuje žiadne iné zariadenie na území SR.
Spôsob liečby v ADELI Center Piešťany bol pre žalobkyňu výnimočný a to vzhľadom na individuálne
vypracovaný liečebný plán s komplexným liečebným postupom cielene vytvorený pre jej diagnózu.
Niektoré rehabilitačné programy poskytujú aj iné zdravotnícke zariadenia. Tieto však môžu byť hradené
zo zdravotného poistenia za podmienky, že poskytovateľ zdravotnej starostlivosti má s príslušnom
zdravotnou poisťovňou uzatvorenú zmluvu.

Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. Krajská pobočka Prešov, listom zo dňa 10. 2. 2014 súdu oznámila,
že žalobkyňa vzhľadom na svoj ťažký zdravotný stav má nárok na poskytnutie neodkladnej, ako aj
následnej zdravotnej starostlivosti vo všetkých zdravotníckych zariadeniach, ktoré sú v zmluvnom
vzťahu s VšZP, pričom zdravotná starostlivosť je uvedeným zdravotníckym zariadeniam zo strany VšZP
hradená v zmysle vopred dohodnutých zmluvných podmienok. S ADELI Center Piešťany však VšZP
nemá uzatvorený zmluvný vzťah.

Vo veci bolo vykonané znalecké dokazovanie súdnym znalcom Z.. Z. K. z odboru „Zdravotníctvo a
farmácia“, odvetvia „Neurológia“, ktorý dňa 16. 7. 2013 predložil súdu znalecký posudok č. X/XXXX.
Z tohto znaleckého posudku vyplýva, že po absolvovaní rehabilitačnej liečby v jednotlivých
zdravotníckych zariadeniach, t.j. v Národnom rehabilitačnom centre Kováčová, v Leteckej vojenskej
nemocnici a.s. Košice a v ADELI centrum Piešťany, sa zdravotný stav žalobkyne podstatne zlepšil v
zmysle hybnosti a reagovania na okolie. Súdny znalec uviedol, že každé z týchto rehabilitačných centier
má svoje vlastné špecifiká a zameranie. V súčasnosti je žalobkyňa v stave „koma vigile“, pričom súdny
znalec u nej vyslovil potrebu celoživotnej rehabilitačnej liečby. Jej vynechanie by malo katastrofálny
následok na zdravotný stav žalobkyne. Najväčšie zlepšenie jej zdravotného stavu je po opakovaných
pobytoch v ADELI centrum Piešťany, kde sa žalobkyni individuálne venujú a kde majú dobrú skúsenosť s
podobnými stavmi. Vo vojenskej nemocnici žalobkyňa absolvovala oxynogenoterapiu a základnú liečbu,
ktorá nie je porovnateľná s rehabilitačnou liečbou v ADELI centrum a Národné rehabilitačné centrum
pripravuje pacienta na vozík.
Žalobkyňa opakovane bola hospitalizovaná v Leteckej vojenskej nemocnici za účelom absolvovania
HBO (Hyperbarickej oxygenoterapie), po ktorom sa zlepšili hybnosť pravej polovice tela, reakcia na
oslovenie najmä motorickými prejavmi, pozorovala sa snaha o splnenie jednoduchých príkazov.
Po pobyte v Národnom rehabilitačnom centre v Kováčovej sa posilnilo krčne svalstvo, zlepšilo sa držanie
hlavy, ktorú už dokáže v sede udržať aj bez podporného goliera, mierne zlepšená stabilita a výdrž v sede
pacientky, čiastočne sa zvýšil pasívny pohyb v pleciach, lakťoch a bedrách, kolenách i v ATC.

Rehabilitácie v ADELI Center Piešťany zabezpečili, aby sa zdravotný stav žalobkyne nezhoršoval,
jednoznačne pomohli skvalitniť jej život, zlepšila sa kontrola polohy hlavy a trupu v rôznych základných
polohách, žalobkyňa začala istejšie sedieť, bola stabilnejšia, zlepšila sa emočná nálada počas
rehabilitácie. Absencia pobytu v tomto rehabilitačnom centre spôsobuje opakovane zhoršenie stavu v
zmysle motoriky a zvýraznenia svalového stuhnutia. Rehabilitácia v ADELI centrum bola súčasťou liečby
a zabezpečila posun v zlepšení zdravotného stavu žalobkyne - zlepšenie celkových motorických funkcií,
mierne zníženie svalového tonusu flexorov horných a dolných končatín, nárast svalovej sily v svaloch
chrbta, prednej brušnej steny a končatín, naznačené opieranie nohy, zväčšenie rozsahu aktívnych a
pasívnych pohybov v kĺboch horných a dolných končatín, zmenšili sa prejavy neredukovaných svalovo-
tonických reflexov. K zlepšeniu prispel individuálny program neurofyziologických vyšetrení v ADELI
obleku. Na logopedických cvičeniach sa robila ORF stimulácia, pasívne a manuálne polohovanie lingivy,
posilnenie perno-perného uzáveru, stimulácia citlivosti pier, kontrola slinotoku, stimulácia prehĺtania a
žuvania. Žalobkyňa je kŕmená kašovitou stravou per os, len tekutiny cestou PEG, biofeedback zlepšil
pozornosť a vrástla odolnosť voči záťaži. Súdny znalec uviedol, že rehabilitácia v tomto zariadení
jednoznačne zabezpečila, aby sa zdravotný stav žalobkyne nezhoršoval a pomohla skvalitniť jej život
s tým, že túto rehabilitáciu v tomto centre jednoznačne nie je možné nahradiť rehabilitáciou v inom
zdravotníckom zariadení v SR.

Listom doručeným súdu dňa 10. 2. 2014 súdny znalec doplnil, že na Slovensku nie je žiadne
špecializované pracovisko okrem ADELI Centrum Piešťany, ktoré sa venuje pacientom s coma vigile. V
tomto centre je individuálna starostlivosť o pacienta so špeciálnymi pomôckami, ktoré nemá k dispozícii
žiadne rehabilitačné oddelenie, individuálny program neurofyziologických vyšetrení v ADELI obleku a
cvičenia popisované v znaleckom posudku.

Opatrovníčka žalobkyne na pojednávaní uviedla, že je matkou žalobkyne, ktorej zdravotný stav bol
dňa XX. X. XXXX pri dopravnej nehode vážne poškodený a tento stav pretrváva aj v súčasnosti. V
dôsledku týchto udalostí bola žalobkyňa pozbavená spôsobilosti na právne úkony a bola jej ustanovená
opatrovníčka - matka.
Pri dopravnej nehode žalobkyňa utrpela najmä poranenia mozgu. Bola liečená cca 1rok v Košiciach,
kde sa podrobila trom operáciám mozgu. Následne požiadali o liečbu v Národnom rehabilitačnom
centre Kováčová, odkiaľ im bolo oznámené odmietavé stanovisko, keďže neprijímajú pacientov v bdelej
kóme, ktorí nespolupracujú. Po prepustení do domáceho liečenia žalobkyňa nemohla byť umiestnená
v žiadnom zariadení, preto opatrovníčka - matka bola nútená zanechať zamestnanie a starať sa o
ňu. Určité obdobie navštevovali hyperbarickú komoru v Košiciach, po čom sa zlepšil zdravotný stav
žalobkyne - čiastočne zdvihla pravú ruku a nohu a začala rozoznávať určité písmená, čo pomohlo
v komunikácii s ňou. Po tomto zlepšení zdravotného stavu absolvovali 3krát rehabilitačný pobyt v
Národnom rehabilitačnom centre v Kováčovej. Ďalší návrh na pobyt v Kováčovej im zamietli z dôvodu
zmeny právnych predpisov, ktoré už neumožňujú prijímať pacientov v stave, v akom je žalobkyňa.
Žalobkyňa nemá poškodené iné orgány, iba mozog a ak by sa podarilo stimulovať mozgové bunky, jej
zdravotný stav by sa mohol zlepšovať. Je ležiaca a potrebuje 24hodinovú dennú starostlivosť, potrebuje
polohovať a odbornú rehabilitáciu, aby sa predišlo dekubitom (preležaninám), ktoré by viedli k infekcii
alebo aj k smrti. Odborná rehabilitácia má zabezpečiť, aby sa jej zdravotný stav nezhoršoval. Preto
aj podstúpili pobyt v súkromnom rehabilitačnom ADELI Center v Piešťanoch, kde sa venujú takýmto
pacientom ako žalobkyňa. Poskytujú tam procedúry, ktoré nie sú k dispozícii v žiadnom inom zariadení
na Slovensku - pohyb v špeciálnom obleku, prístroj na stimuláciu mozgu, masáže, rehabilitácie, cvičenia,
pacientovi sa venujú individuálne aj 5 terapeuti naraz. Tu absolvovali 3pobyty, kde náklady boli hradené
z dôchodku žalobkyne. Po týchto pobytoch sa žalobkyňa cítila oveľa lepšie a nastal aj určitý posun v
zlepšení jej zdravotného stavu - je vnímavejšia, lepšie sedí vo vozíku.
Na jeden z týchto pobytov cestovali vlakom, kde opatrovníčka žalobkyne potrebovala súčinnosť ďalšej
osoby, keďže potrebovala prepraviť nielen žalobkyňu, ale aj batožinu na 2týždenný pobyt. Preto jej
pomáhala staršia dcéra, ktorá ostala aj v rehabilitačnom zariadení a pomáhala pri manipulácii so
žalobkyňou s tým, že táto manipulácia je náročná a aj doma jej pomáhajú ostatní rodinní príslušníci.
Preto aj faktúra spoločnosť ADELI Center Piešťany č. XXXXXXXXLU zo dňa 4. 2. 2012 znela na 3osoby.
K predmetu konania opatrovníčka žalobkyne uviedla, že základom uplatneného nároku je náhrada
liečebných nákladov vynaložených zo strany žalobkyne, ktoré neboli uhradené z iných zdrojov.
Poukázala na rozsudok tunajšieho súdu sp. zn. XXC/XX/XXXX, kde jednak súd určil rozsah
zodpovednosti účastníkov dopravnej nehody, pri ktorej žalobkyňa utrpela úraz a jednak ju odškodnil
za uplatňované nároky. Nárok, ktorý je predmetom tohto sporu, však tam uplatňovaný nebol. Má za

to, že išlo o účelne vynaložené náklady spojené s liečením, ktoré v rámci daného zdravotného stavu
žalobkyne, prinášajú aspoň nezhoršenie tohto stavu. Zdravotný stav žalobkyne vyžaduje permanentnú
rehabilitáciu počas celého života. Opatrovníčka žalobkyne hľadala zariadenie v SR, kde by žalobkyni
ako pacientke v bdelej kóme, bola poskytnutá starostlivosť tak, aby sa jej stav zlepšoval, resp. aspoň
nezhoršoval. Dotazovala aj ministerstvo zdravotníctva, odkiaľ jej bolo oznámené, že takéto zariadenie
v SR neexistuje. Jediné zariadenie na území SR, ktoré našli, je len ADELI Center v Piešťanoch.

Zástupkyňa žalovanej žiadala žalobu zamietnuť. Nárok žalobkyne na absolvovanie takých liečebných
úkonov, ktoré by zlepšili jej zdravotný stav, žalovaná nepopierala. Neuznala však nárok žalobkyne na
náhradu liečebných nákladov za zdravotnú starostlivosť, ktorú obdobnú starostlivosť žalobkyňa nemohla
mať poskytnutú v štátnom zariadení, kde náklady by boli hradené z prostriedkov verejného zdravotníctva.
Namietala rehabilitáciu žalovanej v súkromnom zariadení, ako aj či rehabilitáciu v takom rozsahu, ako
ju žalobkyňa absolvovala, je potrebná vzhľadom na jej zdravotný stav.
Pri faktúre ADELI Center Piešťany č. XXXXXXXX zo dňa 3. 7. 2010, vystavenej na sumu 1933 eur, ktorú
žalobkyňa uhradila dňa 3. 7. 2010 a z ktorej požaduje od žalovanej zaplatenie 579,90 eur, žalovaná
vzniesla námietku premlčania. Žalobkyňa sa o škode dozvedela v deň úhrady sumy, t.j. dňa 3. 7. 2010 a
teda týmto dňom v súlade s ustanovením §106 ods. 1 Občianskeho zákonníka začala plynúť dvojročná
subjektívna premlčacia lehota, pričom jej posledný deň pripadol na deň 3. 7. 2012, t.j. na deň, ktorý sa
číslom zhoduje s dňom, kedy začala plynúť premlčacia lehota. Žaloba bola podaná na súd dňa 4. 7.
2012 a teda po uplynutí 2ročnej subjektívnej lehoty.
Ďalej pri faktúre č. XXXXXXXXX zo dňa 4. 2. 2012 namietala ubytovanie a stravu pre 3dospelé osoby.
Má za sporné, či žalobkyňa potrebovala pri doprave na pobyt dve osoby, resp. ani nebol predložený
žiaden dôkaz o tom, že doprava bola vykonaná vlakom. Ak by aj bola potrebná súčinnosť ďalšej osoby
pri doprave žalobkyne, namietala pobyt a stravu tretej osoby v rehabilitačnom centre.
Žalovaná namietala stravu pri všetkých pobytoch žalobkyne v rehabilitačných centrách. Má za to, že
poskytnutá strava nie je liečebným nákladom, pričom aj v domácnosti by si žalobkyňa, ako aj jej
opatrovníčka, museli hradiť stravu z vlastných finančných prostriedkov.
Žalobu žiadala zamietnuť aj v časti požadovaného úroku z omeškania. Má za to, že žalobkyňa v danej
veci nemá nárok na úrok z omeškania voči poisťovni, keďže žalovaná sa nedostala do omeškania.
Uviedla, že v danej veci je potrebné aplikovať ustanovenie §4 a §11 Zák. č. 381/2001 Z.z., z ktorých
vyplýva aj poškodenému povinnosť preukázať uplatnené nároky. Žalobkyňa uplatnila u žalovanej nárok
na úhradu liečebných nákladov, na čo žalovaná reagovala listom včas tak, že oznámila jej dôvody
pre ktoré nárok nebude uhradený. Má za to, že žalovaná začala šetrenie včas, keďže reagovala na
výzvu žalobkyne, pričom ju vyzvala na doloženie zdravotnej dokumentácie a iných potrebných listín pre
posúdenie jej nároku. Žiadne listiny jej však doručené neboli. Konanie pod sp. zn. 10C/15/2008 bolo
ukončené dňa 28. 4. 2012 a teda nevykonávalo sa tam dokazovanie o nárokoch, ktoré sú predmetom
tohto konania, preto žiadali predložiť kompletnú zdravotnú dokumentáciu žalobkyne.
Čo sa týka posudku súdneho znalca Z.. Z. K., žalovaná má za to, že neodpovedal ani na jednu z otázok,
keď mal posúdiť zdravotný stav žalobkyne po absolvovaní liečby v jednotlivých rehabilitačných centrách.
Znalecký posudok považuje za rozporný v tom smere, že na strane 7 sa konštatuje, že liečba žalobkyne
v Národnom rehabilitačnom centre v Kováčovej, v r. 2004 a 2012 bola odmietnutá. V závere znaleckého
posudku sa však u žalobkyne konštatujú zlepšenia zdravotného stavu vo všetkých troch zariadeniach.
Stanovisko VšZP žalovaná považuje za alibistické, keďže poisťovňa sa nevyjadrila, kde a v akých
zariadeniach má žalobkyňa nárok na liečebnú starostlivosť. Z vyjadrenia ministerstva zdravotníctva
vypichala, že niektoré rehabilitačné programy poskytujú aj iné zdravotnícke zariadenia, kde môžu byť
hradené zo zdravotného poistenia.

Právna zástupkyňa žalobkyne na pojednávaniach po čiastočných späťvzatiach trvala na podanej žalobe.
Poukázala na čl. 40 a 152 ods. 4 Ústavy SR, ako aj na Listinu základných práv a slobôd a na
ustanovenia §§1 a 11 Občianskeho zákonníka s tým, že žalobkyňa má právo na bezplatnú zdravotnú
starostlivosť. Považuje za diskriminačný názor, že mala využiť len liečbu hradenú z prostriedkov
verejného zdravotníctva.
Výsledkami vykonaného dokazovania má nárok žalobkyne čo do základu za preukázaný a to vzhľadom
na výsledky znaleckého dokazovania, ako aj vzhľadom na vyjadrenia Ministerstva zdravotníctva
SR, Národného rehabilitačného ústavu v Kováčovej a ADELI Center Piešťany. Z tohto dokazovania
vyplynulo, že túto rehabilitačnú liečbu, ktorá je predmetom tohto konania, žalobkyňa nemohla absolvovať
v žiadnom inom zariadení v SR. Absolvovaná liečba bola pre zdravotný stav žalobkyne prospešná a ak

by došlo k jej zanedbaniu, následky pre zdravotný stav žalobkyne by boli oveľa nepriaznivejšie. Nárok
žalobkyne má za preukázaný aj čo do výšky vzhľadom na predložené listinné dôkazy.
Trvala na úhrade nárokov aj z faktúr ADELI Center Piešťany č. XXXXXXXX zo dňa 3. 7. 2010 a č.
XXXXXXXXX zo dňa 4. 2. 2012.
Pri faktúre č. XXXXXXXX zo dňa 3. 7. 2010 nesúhlasila, že nárok žalobkyne je premlčaný. V súlade
s ustanovením §122 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka má za to, že hmotnoprávna premlčacia lehota
začala plynúť 4. 7. 2010, kedy mohla prvýkrát nárok uplatniť u žalovanej a uplynula dňom 4. 7. 2012,
kedy bol aj nárok uplatnený na súde.
Pri faktúre č. XXXXXXXXX zo dňa 4. 2. 2012, ktorou bolo vyfakturované ubytovanie a strava pre
3dospelé osoby, poukázala na rozhodnutie Okresného úradu práce a sociálnych vecí Humenné zo dňa
8. 8. 2011, ktorým žalobkyňa bola uznaná za osobu so 100% mierou funkčnej poruchy, ktorej prepravu,
vrátane batožiny, nie je možné zabezpečiť len jednou osobou.
Má za to, že žalobkyňa pri pobytoch v jednotlivých zariadeniach v súlade s ustanovením §449 ods.
1 Občianskeho zákonníka, má nárok na úhradu účelných nákladov spojených s liečením, ktorými
sú aj náklady na stravu, ako aj náklady na poskytnutie zdravotných pomôcok či preplatenie návštev
príbuzných pacienta. Vzhľadom na judikatúru súdov z uplatneného nároku nemožno vylúčiť nárok na
poskytnutie stravy počas rehabilitačného pobytu v rehabilitačnom zariadení.
Žalobe žiadala vyhovieť aj v časti požadovaných úrokov z omeškania, pričom poukázala, že Zák. č.
381/2001 Z.z. pri zisťovaní rozsahu poškodenia ukladá povinnosť len poistenému a poisťovateľovi a
žalobkyňa nie je v pozícii ani jedného z týchto účastníkov. Preto z citovaného zákona jej nevyplývala
žiadna povinnosť preukazovania. Má však za to, že žalovaná porušila svoju povinnosť vyplývajúcu
z §11 ods. 5 citovaného zákona, podľa ktorého do 3mesiacov od uplatnenia nároku, žalovaná mala
buď uhradiť nárok žalobkyne alebo zistiť rozsah svojej zodpovednosti. Žalovaná tak neučinila a
právnemu zástupcovi žalobkyne zaslala len dva listy, v ktorých jednak žiadala doručiť celú zdravotnú
dokumentáciu poškodenej a jednak namietala liečbu žalobkyne v súkromnom zariadení ADELI Center
Piešťany. V tom čase sa však viedlo sporové konanie pod sp. zn. XXC/XX/XXXX, ktorého predmetom
boli nároky žalobkyne na bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia, preto právny zástupca
žalobkyne má za to, že žalovaná mala vedomosť o zdravotnom stave žalobkyne a mala k dispozícii
aj jej zdravotnú dokumentáciu. Námietku žalovanej, že žalobkyňa sa podrobila rehabilitačnej liečbe v
súkromnom zariadení, považuje za diskriminačnú. Žalovaná od začiatku zaujala postoj, že neuznáva
nárok žalobkyne ani čo do základu práve z dôvodu, že žalobkyňa využila na svoju rehabilitačnú liečbu
súkromné zdravotné zariadenie. Neobstojí teda obrana žalovanej v tom smere, že neuhradila nárok
žalobkyne z dôvodu, že jej neboli predložené všetky dôkazy na výšku nároku. Keďže žalovaná sa
dostala sa do omeškania s plnením peňažného dlhu, preto žalobkyňa má nárok na zaplatenie úroku z
omeškania, ktorý požaduje od dátumu po uplynutí 3mesačnej lehoty v súlade s ustanovením §11 ods.
5 Zák. č. 381/2001 Z.z., t.j. pri sume 2206,47 eur od 28. 8. 2012 do zaplatenia. Pri sume 27,50 eur
požaduje úrok z omeškania od 27. 9. 2012 vzhľadom na výzvu žalobkyne na úhradu tejto sumy, v ktorej
bola určená lehota 10dní.
Čo sa týka znaleckého posudku, tento považuje za úplný, keďže bol vypracovaný nielen na základe
kompletnej zdravotnej dokumentácie žalobkyne, ale aj na základe osobného vyšetrenia žalobkyne
súdnym znalcom. K námietkam žalovanej k znaleckému posudku uviedla, že žalobkyňa bola liečená
v Národnom rehabilitačnom centre v Kováčovej, neskôr však došlo k zmene právnych predpisov, na
základe ktorých v tomto centre už nebolo možné prijímať na liečbu pacientov v bdelej kóme.

Na základe takto vykonaného dokazovania a po vznesení námietky premlčania zo strany žalovanej, súd
dospel k záveru, že podaná žaloba je dôvodná len čiastočne.

Medzi účastníkmi konania nebola sporná zodpovednosť žalovanej za škodu, ktorá bola spôsobená
žalobkyni na zdraví pri dopravnej nehode dňa XX. X. XXXX pri strete s motorovým vozidlom EVČ:
C.. Vodič vozidla v čase škodovej udalosti mal uzavreté poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla so žalovanou s tým, že miera zodpovednosti žalovanej bola skúmaná
a určená na 30% v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. XXC/XX/XXXX. Toto nebolo medzi
účastníkmi konania sporné, preto súd mal za preukázané, že všeobecne nárok žalobkyne voči žalovanej
na náhradu škody na zdraví v rozsahu 30% je daný v súlade s ustanovením §4 a §15 ods. 1 Zák. č.
381/2001 Z.z..

Podľa ustanovenia §449 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri škode na zdraví sa uhradzujú aj účelné
náklady spojené s liečením.

Podľa ustanovenia §449 ods. 3 Občianskeho zákonníka, náklady liečenia sa uhradzujú tomu, kto ich
vynaložil.

Náklady liečby, ako aj služieb spojených s liečením, sú obvykle kryté prostriedkami verejného poistenia
v oblasti zdravotného a sociálneho poistenia a to v prípade, že medzi poskytovateľom zdravotnej
starostlivosti a príslušnou zdravotnou poisťovňou je uzatvorená zmluva.

Ustanovenie §449 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka priznáva poškodenému právo uplatniť si tieto
náklady spojené s liečením, ktoré sú súčasťou spôsobenej škody na zdraví a to voči zodpovednej osobe
za splnenia zákonných podmienok. Prvou podmienkou je, že tieto náklady boli vynaložené účelne.
Druhou podmienkou je, že neboli hradené z prostriedkov verejného zdravotného poistenia, pričom nárok
na ich náhradu má nielen samotný poškodený, ale aj iná osoba, ak tieto náklady vynaložila.

Poskytovanie zdravotnej starostlivosti, poskytovanie služieb súvisiacich s poskytovaním zdravotnej
starostlivosti, ako aj práva a povinnosti osôb pri poskytovaní tejto starostlivosti, upravuje Zákon č.
576/2004 Z.z..

Podľa ustanovenia §2 ods. 1 citovaného zákona, zdravotná starostlivosť je súbor pracovných činností,
ktoré vykonávajú zdravotnícki pracovníci, vrátane poskytovania liekov, zdravotníckych pomôcok a
dietetických potravín s cieľom predĺženia života fyzickej osoby (ďalej len "osoba"), zvýšenia kvality jej
života a zdravého vývoja budúcich generácií; zdravotná starostlivosť zahŕňa prevenciu, dispenzarizáciu,
diagnostiku, liečbu, biomedicínsky výskum, ošetrovateľskú starostlivosť a pôrodnú asistenciu.

Ustanovenie §2 ods. 10 tohto zákona definuje liečbu ako vedomé ovplyvnenie zdravotného stavu osoby
s cieľom navrátiť jej zdravie, zabrániť ďalšiemu zhoršovaniu jej zdravotného stavu alebo zmierniť prejavy
a dôsledky jej choroby.

Podľa ustanovenia §13 citovaného zákona, služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti sú
a) poskytovanie stravovania počas poskytovania ústavnej starostlivosti,
b) poskytovanie pobytu na lôžku počas poskytovania ústavnej starostlivosti,
c) spracúvanie údajov zistených pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti v elektronickej forme na účely
zdravotného poistenia,
d) štatistické spracúvanie lekárskeho predpisu a lekárskeho poukazu na účely zdravotného poistenia,
e) doprava,
f) pobyt sprievodcu osoby v ústavnej starostlivosti,
g) vypracovanie lekárskeho posudku,
h) poskytnutie výpisu zo zdravotnej dokumentácie podľa §24 ods. 4.

Ustanovenie §11 tohto zákona upravuje práva a povinnosti osôb pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti.
Podľa dikcie zákona, každý má právo na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a služieb s tým
spojených. Toto právo je zaručené každému a v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania
sa zakazuje diskriminácia z dôvodov pohlavia, náboženského vyznania alebo viery, rasy, štátnej
príslušnosti, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, sexuálnej orientácie, manželského stavu
a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, odborovej činnosti, národného
alebo sociálneho pôvodu, zdravotného postihnutia, veku, majetku, rodu alebo iného postavenia.

Právo žalobkyne na poskytnutie takej liečby, ktorej cieľom je nielen zlepšenie jej zdravotného stavu, ale
aj zabrániť ďalšiemu zhoršovaniu zdravotného stavu, resp. zmierniť prejavy a dôsledky utrpeného úrazu,
vyplýva z citovaného ustanovenia §2 ods. 10 Zák. č. 576/2004 Z.z.. Súd má za preukázané, že tento
účel je možné dosiahnuť rehabilitačnou liečbou, čo konštatoval súdny znalec, keď uviedol, že žalobkyňa
si vyžaduje celoživotnú rehabilitačnú liečbu, pričom jej vynechanie by malo katastrofálny následok na
jej zdravotný stav.

Bolo preukázané, že žalobkyňa po úraze podľa toho, čo jej zdravotný stav dovoľoval, absolvovala
postupne rehabilitačné pobyty v troch zariadeniach. Keďže ako pacientka v bdelej kóme
nespolupracovala, po zamietnutí návrhu na liečbu v Národnom rehabilitačnom centre Kováčová, najprv
absolvovala hyperbarickú oxygenoterapiu v Košiciach, ktorá zlepšila komunikáciu žalobkyne s okolím.

Po tomto zlepšení jej zdravotného stavu absolvovala 3krát pobyt v Národnom rehabilitačnom centre
Kováčová, kde sa tiež jej zdravotný stav zlepšil. Účel liečby žalovanej však bol najlepšie dosiahnutý
rehabilitáciou v ADELI Centrum Piešťany. Súdny znalec zhodnotil, že všetky tieto rehabilitačné centrá
majú svoje špecifiká a vlastné zameranie, čo bráni ich porovnávaniu. Vyslovil však, že rehabilitačná
liečba v ADELI Centrum Piešťany jednoznačne zabezpečila posun v zlepšení zdravotného stavu
žalobkyne. Zabezpečila, aby sa jej zdravotný stav nezhoršoval a pomohla skvalitniť jej život. Zhodnotil,
že rehabilitáciu v tomto centre jednoznačne nie je možné nahradiť rehabilitáciou v inom zdravotníckom
zariadení v SR. Skonštatoval, že žalobkyňa je v stave „coma vigile“, pričom takýmto pacientom na
Slovensku sa venuje jediné špecializované pracovisko a to ADELI Centrum Piešťany. Rehabilitačnú
liečbu, tak ako ju uvedené centrum poskytlo žalobkyni, neposkytuje žiadne iné zdravotnícke zariadenie
na území SR. Spôsob liečby v uvedenom centre bol pre žalobkyňu výnimočný, vzhľadom na individuálne
vypracovaný liečebný plán a komplexný liečebný postup cielene vytvorený pre diagnózu žalobkyne.
Táto skutočnosť vyplynula nielen z výsledkov vykonaného znaleckého dokazovania, ale aj z vyjadrení
Ministerstva zdravotníctva SR a Národného rehabilitačného centra Kováčová, ktoré navyše neprijíma
pacientov na liečbu, v stave ako žalobkyňa. Teda aj keď niektoré rehabilitačné programy poskytujú
aj iné zdravotnícke zariadenia, kde môžu byť hradené zo zdravotného poistenia, tieto zariadenia
jednak neprijímajú pacientov v stave „coma vigile“ a jednak tieto zariadenia nie sú schopné poskytnúť
komplexnú a individuálne prispôsobenú rehabilitačnú liečbu, prispôsobenú diagnóze žalobkyne. Preto
žalobkyňa nemala možnosť absolvovať rehabilitáciu v inom zdravotníckom zariadení, kde by mohla byť
uhradená z prostriedkov verejného zdravotného poistenia.

Z týchto výsledkov vykonaného dokazovania súd mal teda za preukázané, že účel liečby podľa
ustanovenia §2 ods. 10 Zák. č. 576/2004 Z.z., vzhľadom na zdravotný stav žalobkyne možno dosiahnuť
len rehabilitačnou liečbou v ADELI Centrum Piešťany. Preto vyfakturované náklady na rehabilitačnú
liečbu v uvedenom centre súd považoval na účelné a to aj vrátane nákladov na pobyt žalobkyne či
už v uvedenom centre alebo v hoteli Máj Piešťany, prevádzkovaného spoločnosťou ESPALINE s.r.o..
V súlade s ustanovením §11 a 13 citovaného zákona, žalobkyňa má právo aj na služby súvisiace s
poskytovanou zdravotnou starostlivosťou, preto za účelne vynaložené liečebné náklady súd považoval
aj náklady na pobyt doprovodu u jednej osoby a stravu u žalobkyne i doprovodu. Účelne vynaloženými
nákladmi na liečbu žalobkyne sú aj náklady na úhradu lieku CEREBRAMINU a podanie plynových
injekcií.

Za neúčelne vynaložené náklady súd považoval len náklady vynaložené na pobyt tretej osoby,
vyfakturované spoločnosťou ADELI Center Piešťany faktúrou č. XXXXXXXXLU zo dňa 4. 2. 2012 za
obdobie od 22. 1. 2012 do 30. 1. 2012. Pobyt tejto tretej osoby opatrovníčka žalobkyne zdôvodnila tým,
že nepretržitá starostlivosť o žalobkyňu je náročná a aj doma jej pomáhajú ostatní rodinní príslušníci.
Súd súhlasí s tým, že táto starostlivosť o žalobkyňu je náročná. Poukazuje však na to, že v konaní
nebola preukázaná potreba ďalšej osoby ako doprovodu pri rehabilitačných pobytoch žalobkyne a to
aj vzhľadom na to, že tretia osoba sa zúčastnila len jedného rehabilitačného pobytu, dokonca len časti
jedného rehabilitačného pobytu. Preto súd nepovažoval náklady vynaložené na pobyt tretej osoby za
účelné a nepriznal ich.

Po čiastočnom späťvzatí žaloby a pripustení zmeny žalobného petitu, sa predmetom konania stala suma
2233,97 eur, ktorá po zohľadnení 70% spoluúčasti žalobkyne, pozostávala z týchto položiek:
- 579,90 eur (rehabilitačný pobyt v Adeli Center Piešťany 21. 6. 2010 - 3. 7. 2010),
- 669,90 eur (rehabilitačný pobyt v Adeli Center Piešťany 23. 1. 2012 - 4. 2. 2012),
- 317,10 eur (ubytovanie a strava v Adeli Center Piešťany 22. 1. 2012 - 4. 2. 2012),
- 8,40 eur (hyperbarická komora v Adeli Center Piešťany 3. 2. 2012),
- 8,37 eur (úhrada lieku Cerebramin),
- 435 eur (rehabilitačný pobyt v Adeli Center Piešťany 30. 4. 2012 - 12. 5. 2012),
- 187,80 (ubytovanie a strava Máj,Piešťany 29. 4. 2012 - 4. 5. 2012, plynové injekcie),
- 27,50 eur (ubytovanie a strava Letecká vojenská nemocnica 27.9.2010 - 1.10.2010).

Pri prvej položke - rehabilitačnom pobyte v ADELI Center Piešťany za obdobie od 21. 6. 2010 do 3. 7.
2010, žalovaná vzniesla námietku premlčania a preto sa ňou súd zaoberal. Uvedený pobyt bol žalobkyni
vyfakturovaný faktúrou č. XXXXXXXX zo dňa 3. 7. 2010 na sumu 1933 eur, ktorú žalobkyňa uhradila
dňa 3. 7. 2010.

Podľa ustanovenia §100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v
tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa
dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa ustanovenia §106 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na náhradu škody sa premlčí za dva
roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

Podľa ustanovenia §106 ods. 2 Občianskeho zákonníka, najneskoršie sa právo na náhradu škody
premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti,
z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

Podľa ustanovenia §122 ods. 2 Občianskeho zákonníka, koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov
alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá
udalosť, od ktorej sa lehota začína. Ak nie je takýto deň v poslednom mesiaci, pripadne koniec lehoty
na jeho posledný deň.

Podľa ustanovenia §122 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu,
nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.

Pri premlčaní práva na náhradu škody je ustanovená kombinovaná premlčacia doba, a to kratšia
subjektívna a dlhšia objektívna (§106 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka). Pri práve na náhradu škody
spôsobenej na zdraví však platí len subjektívna premlčacia doba. Vylúčenie objektívnej premlčacej
doby (§106 ods. 2 in fine) treba so zreteľom na osobitnú povahu týchto práv (škoda môže vzniknúť aj
po uplynutí trojročnej alebo desaťročnej doby), ale najmä na požiadavku zabezpečiť poškodeným čo
najúčinnejšiu ochranu, považovať za celkom opodstatnené. Súd mal za preukázané, že žalobkyňa sumu
1933 eur uhradila dňa 3. 7. 2010, teda tohto dňa sa dozvedela o škode, ktorá jej vznikla a už tohto
dňa si mohla uplatniť vo vzťahu k žalovanej svoje právo na náhradu liečebných nákladov z uvedenej
faktúry. Ustanovenie §106 ods. 1 Občianskeho zákonníka upravuje označenie premlčania podľa rokov
(za dva roky), koniec premlčacej doby teda pripadol v súlade s ustanovením §122 ods. 2 Občianskeho
zákonníka na deň 3. 7. 2012, keďže tento deň nepripadol na sobotu, nedeľu a ani sviatok. Žalobkyňa
podala na súd žalobu až dňa 4. 7. 2012, t.j. po uplynutí 2ročnej premlčacej doby.

Pri uplatnení žalovanej sumy 579,90 eur došlo k márnemu uplynutiu premlčacej doby podľa ustanovenia
§106 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pričom žalovaná v tejto časti úspešne uplatnila námietku
premlčania, preto súd žalobu v tejto časti zamietol a to aj vrátane požadovaného úroku z omeškania
z uvedenej sumy.

Žalobu súd zamietol aj v časti o zaplatenie 74,46 eur s príslušným úrokom z omeškania z tejto sumy.
Ako už bolo vyššie uvedené, za neúčelne vynaložené náklady súd považoval náklady na pobyt tretej
osoby, vyfakturované spoločnosťou ADELI Center Piešťany faktúrou č. XXXXXXXXLU zo dňa 4. 2. 2012
za obdobie od 22. 1. 2012 do 30. 1. 2012, t.j. 8nocí vo výške 744,50 eur. Z tejto sumy súd považoval
za účelne vynaložené náklady len v rozsahu pre dve osoby, t.j. vo výške 496,32 eur. Uvedená faktúra
obsahovala aj ďalšiu sumu vo výške 312,50 eur, t.j. 5nocí za obdobie od 30. 1. 2012 do 4. 2. 2012 pre
2osoby, ktorú už súd považoval za účelne vynaložené liečebné náklady. Zo sumy 808,82 eur (496,32
eur + 312,50 eur) po započítaní 70% spoluúčasti žalobkyne, 30% predstavuje 242,64 eur a túto sumu
súd považoval za účelne vynaložené náklady. Keďže z uvedenej faktúry si žalobkyňa uplatnila sumu
317,10 eur, z ktorej súd považoval za účelne vynaložené náklady na liečbu 242,64 eur, vo zvyšku o
zaplatenie 74,46 eur súd žalobu zamietol.

Vo zvyšku uplatnenej žaloby súd mal za preukázané, že žalobkyňa si uplatnila účelné náklady na jej
liečbu, ktoré nemohli byť kryté z prostriedkov verejného zdravotného poistenia, keďže ich poskytovatelia
nemali uzatvorenú zmluvu so zdravotnou poisťovňou žalobkyne - Všeobecnou zdravotnou poisťovňou.
Ďalej súd mal za preukázané, že tieto účelné náklady na liečbu žalobkyňa uhradila zo svojho dôchodku.
Po zohľadnení 70% spoluúčasti žalobkyne, vo zvyšku o zaplatenie 1579,61 eur súd žalobe vyhovel a na
zaplatenie tejto sumy zaviazal žalovanú v súlade s ustanovením §449 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Priznaná suma 1579,61 eur pozostáva z týchto položiek: 669,90 eur (rehabilitačný pobyt v Adeli Center
Piešťany 23. 1. 2012 - 4. 2. 2012), 242,64 eur (ubytovanie a strava v Adeli Center Piešťany 22. 1. 2012

- 4. 2. 2012), 8,40 eur (hyperbarická komora v Adeli Center Piešťany 3. 2. 2012), 8,37 eur (úhrada lieku
Cerebramin), 435 eur (rehabilitačný pobyt v Adeli Center Piešťany 30. 4. 2012 - 12. 5. 2012), 187,80
(ubytovanie a strava 29. 4. 2012 - 4. 5. 2012, plynové injekcie, hotel Máj Piešťany, firma ESPALINE
s.r.o.), 27,50 eur (ubytovanie a strava Letecká vojenská nemocnica 27.9.2010 - 1.10.2010).

Podľa ustanovenia §517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní.

Podľa ustanovenia §517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu,
má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis.

Podľa ustanovenia §3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Súd priznal žalobkyni aj požadovaný úrok z omeškania, pretože zhodnotil, že žalovaná je v omeškaní s
úhradou sumy 1552,11 eur od 28. 8. 2012 (po uplynutí 3mesačnej lehoty v súlade s ustanovením §11
ods. 5 Zák. č. 381/2001 Z.z., počítanej od výzvy na úhradu tejto sumy) a s úhradou sumy 27,50 eur
od 27.9.2012 (vzhľadom na výzvu žalobkyne na úhradu tejto sumy, v ktorej bola určená lehota 10dní).
Žalovaná namietala svoje omeškania s úhradou z dôvodu, že žalobkyňa svoj nárok na úhradu liečebných
nákladov jej nepreukázala, preto v súlade s ustanovením §11 ods. 8 Zák. č. 381/2001 Z.z. jej nepatria
úroky z omeškania. Súd je však toho názoru, že v predsúdnom konaní žalovaná listami zo dňa 4. 6. 2012
a 28. 9. 2012 neuznala nárok žalobkyne na náhradu v súdnom konaní uplatnených liečebných nákladov.
Prioritne odmietala nárok žalobkyne čo do základu, namietala náhradu liečby žalobkyne v súkromnom
zariadení, namietala náhradu liečby žalobkyne za zdravotnú starostlivosť, ktorá obdobná jej nemohla
byť poskytnutá v štátnom zariadení. Aj počas konania, po znaleckom dokazovaní, vyjadrení Ministerstva
spravodlivosti SR a VšZP, predložení odmietavého stanoviska zo strany Národného rehabilitačného
centra Kováčová, žalovaná vyslovila postoj a súhlasila len s takou liečebnou starostlivosťou, ktorá by
bola hradená z prostriedkov verejného zdravotníctva, t.j. ktorej náhradu by nebolo možné uplatňovať voči
nej. Aj počas konania pred súdom súhlasila s nárokom žalobkyne len na absolvovanie takých liečebných
úkonov, ktoré by zlepšili jej zdravotný stav, popierajúc právo žalobkyne na zdravotnú starostlivosť, ktorá
by zabránila ďalšiemu zhoršovaniu jej zdravotného stavu, resp. ktorá by zmiernila prejavy a dôsledky
úrazu. Podľa názoru súdu, ustanovenie §11 ods. 8 Zák. č. 381/2001 Z.z. nebráni aplikácii ustanovenia
§517 Občianskeho zákonníka, keďže vykonané dokazovanie preukázalo, že žalobkyni bolo potrebné
priznať uplatňovanú náhradu účelne vynaložených nákladov.

O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia §142 ods. 2 O.s.p. v spojení s ustanovením §146
ods. 2 O.s.p..

Pôvodne žalobkyňa podala žalobu na súd o zaplatenie sumy 2699,97 eur. Uznesením zo dňa 11. 1.
2013 č.k. XC/XX/XXXX-XXX v súlade s ustanovením §96 O.s.p., súd konanie sčasti zastavil čo do sumy
493,50 eur, pričom súd má za to, že v tejto časti zastavenie konania zavinila žalobkyňa a to tým, že
v tejto časti zobrala žalobu späť. Preto v tejto časti v súlade s ustanovením §146 ods. 2 O.s.p., by
patrila náhrada trov konania žalovanej. Týmto uznesením súčasne v súlade s ustanovením §95 O.s.p.
súd pripustil zmenu žalobného petitu na základe návrhu žalobkyne, ktorá žalovanú žiadala zaviazať na
zaplatenie sumy 2233,97 eur a teda po právoplatnosti uznesenia zo dňa 11. 1. 2013 sa predmetom
konania stala táto suma.

Za obdobie od podania žaloby do právoplatnosti uznesenia zo dňa 11. 1. 2013 teda predmetom
konania bola suma 2699,97 eur. Z tejto sumy zavinením žalobkyne bolo konanie sčasti zastavené čo
do zaplatenia sumy 493,50 eur (18,28% z pôvodne žalovanej sumy), čo nemožno pripočítať na ujmu
žalovanej. Ďalej z tejto sumy bolo týmto rozsudkom zamietnutých 654,36 (579,90 eur + 74,46 eur)
(24,23% zo žalovanej sumy), čo bolo neúspechom žalobkyne v konaní. Z pôvodne žalovanej sumy v
konečnom rozhodnutí bolo žalobkyni priznaných 1552,11 eur (57,49%), čo je úspechom žalobkyne a
neúspechom žalovanej. Z uvedeného vyplýva, že od podania žaloby do právoplatnosti uznesenia zo
dňa 11. 1. 2013, žalobkyňa bola v konaní neúspešná a zavinila zastavenie konania v časti 42,51% z

pôvodne žalovanej sumy, čo nemožno pripočítať na ujmu žalovanej a konaní bola žalobkyňa úspešná
v časti o zaplatenie 57,49% z pôvodne žalovanej sumy. Za toto obdobie teda po odpočítaní neúspechu
od úspechu žalobkyne a započítaní zavinenia zastavenia konania žalobkyňou sčasti, patrí žalobkyni
náhrada trov konania v rozsahu 14,98% (57,49% mínus 42,51%) z celkových trov konania, na ktoré by
mala nárok pri plnom úspechu.

Za uvedené obdobie pri plnom úspechu, vychádzajúc zo žalovanej sumy 2699,97 eur, by žalobkyni
patrila náhrada trov konania, pozostávajúca z trov právneho zastúpenia vo výške 1001,40 eur (6krát
hlavný úkon po 111,21 eur = 667,26 eur - 1. prevzatie a príprava zastúpenia, 2. podanie žaloby na súd
dňa 4. 7. 2012, 3. vyjadrenie vo veci samej zo dňa 27. 8. 2012, 4. zastupovanie na pojednávaní dňa
13. 9. 2012, 5. návrh na zmenu žaloby zo dňa 17. 9. 2012, 6. čiastočné späťvzatie žaloby zo dňa 12.
11. 2012 + 6krát paušál po 7,63 eur = 45,78 eur + náhrada za stratu času za cestu na pojednávanie
dňa 13. 9. 2012 Košice - Humenné a späť 6polhodín x 12,71 eur = 76,26 eur + náhrada cestovných
výdavkov za cestu na pojednávanie dňa 13. 9. 2012 Košice - Humenné a späť spolu vo výške 45,20 eur,
t.j. amortizácia: 170km x 0,183 eur = 31,11 eur a spotrebované pohonné hmoty 170km x 5,2litra/100km
x 1,595 eur/liter = 14,09 eur + 20% DPH 166,90 eur), vypočítaných podľa Vyhl. č. 655/2004 Z.z.. Z
uvedenej sumy 1001,40 eur 14,98% predstavuje 150 eur a túto sumu súd aj priznal žalobkyni titulom
náhradu trov konania za obdobie od podania žaloby do vydania uznesenia zo dňa 11. 1. 2013.

Za obdobie od právoplatnosti uznesenia zo dňa 11. 1. 2013 sa predmetom konania stala suma 2233,97
eur. Z tejto sumy bolo týmto rozsudkom zamietnutých 654,36 (579,90 eur + 74,46 eur) (29,29% zo
žalovanej sumy), čo bolo neúspechom žalobkyne v konaní a úspechom žalovanej. Ďalej z tejto sumy
v konečnom rozhodnutí bolo žalobkyni priznaných 1579,61 eur (70,71%), čo je úspechom žalobkyne a
neúspechom žalovanej. Z uvedeného vyplýva, že v ďalšom konaní bola úspešnejšia žalobkyňa, ktorej
patrí náhrada trov konania a to po odpočítaní jej neúspechu v konaní, od úspechu, v rozsahu 41,42%
(70,71% mínus 29,29%) z celkových trov konania, na ktoré by mala nárok pri plnom úspechu.

Za uvedené obdobie pri plnom úspechu, vychádzajúc zo žalovanej sumy 2233,97 eur, by žalobkyni
patrila náhrada trov konania, pozostávajúca z trov právneho zastúpenia vo výške 1041,07 eur (5krát
hlavný úkon po 91,29 eur = 456,45 eur - 1. zastupovanie na pojednávaní dňa 5. 2. 2013, 2. podanie
vo veci samej zo dňa 6. 2. 2013, 3. vyjadrenie vo veci samej zo dňa 27. 8. 2013, 4. zastupovanie na
pojednávaní dňa 3. 6. 2014, 5. zastupovanie na pojednávaní dňa 26. 6. 2014 + 3krát paušál po 7,81 eur
= 23,43 eur + 2krát paušál po 8,04 eur = 16,08 eur + náhrada za stratu času za cestu na pojednávanie
dňa 5. 2. 2013 Košice - Humenné a späť 6polhodín x 13,01 eur = 78,06 eur + náhrada za stratu času za
cestu na pojednávania dňa 3. 6. 2014 a 26. 6. 2014 Košice - Humenné a späť 6polhodín x 13,40 eur x
2pojednávania = 160,80 eur + náhrada cestovných výdavkov za cestu na pojednávanie dňa 5. 2. 2013
Košice - Humenné a späť spolu vo výške 44,36 eur, t.j. amortizácia: 170km x 0,183 eur = 31,11 eur a
spotrebované pohonné hmoty 170km x 5,2litra/100km x 1,499 eur/liter = 13,25 eur + náhrada cestovných
výdavkov za cestu na pojednávania dňa 3. 6. 2014 a 26. 6. 2014 Košice - Humenné a späť spolu vo výške
88,38 eur, t.j. amortizácia: 170km x 0,183 eur x 2pojednávania = 62,22 eur a spotrebované pohonné
hmoty 170km x 5,2litra/100km x 1,480 eur/liter x 2pojednávania = 26,16 eur + 20% DPH 173,51 eur),
vypočítaných podľa Vyhl. č. 655/2004 Z.z.. Z uvedenej sumy 1041,07 eur 41,42% predstavuje 431,21
eur a túto sumu súd aj priznal žalobkyni titulom náhradu trov konania za obdobie po vydaní uznesenia
zo dňa 11. 1. 2013.

Podľa ustanovenia §148 ods. 1 O.s.p., štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na
náhradu trov konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych
poplatkov, náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal.

Uznesením zo dňa 23. 7. 2013 č.k. XC/XX/XXXX-XXX v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove
zo dňa 17. 10. 2013 č.k. XCo/XXX/XXXX-XXX súd priznal súdnemu znalcovi Z.. Z. K. odmenu a náhradu
hotových výdavkov za vypracovanie znaleckého posudku vo výške 620,12 eur. Táto bola vyplatená tak,
že suma vo výške 600 eur bola uhradená zo zálohy zloženej žalovanou a suma 20,12 eur bola uhradená
zo štátnych prostriedkov. Štátu v danej veci vznikli trovy vo výške 20,12 eur, vyplatené súdnemu znalcovi
za vykonanú znaleckú činnosť. Keďže u žalovanej neboli zistené predpoklady pre oslobodenie od
platenia súdnych poplatkov, pričom bola v konaní v prevažnej miere neúspešná, preto ju súd zaviazal
na zaplatenie uvedených trov štátu.

Podľa ustanovenia §2 ods. 2 Zák. č. 71/1992 Zb., ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho
návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je
tiež od poplatku oslobodený. Túto povinnosť však odporca nemá v konaní o rozvode manželstva, o
neplatnosti manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je, ak súd tak rozhodne alebo ak
uloží náhradu trov konania poplatníkovi.

Žalovaná bola v konaní oslobodená od platenia súdnych poplatkov v súlade s ustanovením §4 ods.
2 písm. ch) Zák. č. 71/1992 Zb.. Preto podľa výsledku konania v súlade s citovaným ustanovením §2
ods. 2 Zákona o súdnych poplatkov, súd uložil žalovanej, ktorá nebola od platenia súdnych poplatkov
oslobodená, povinnosť uhradiť súdny poplatok z podaného návrhu vo výške 161,94 eur, vypočítaného
podľa Položky 1 písm. a) Sadzobníka Zákona o súdnych poplatkoch.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Krajský súd v Prešove, prostredníctvom tunajšieho súdu.

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty preto, že sa odvolateľ spravoval
nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o
lehote na podanie odvolania, alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je
prípustné, možno podať odvolanie do 3 mesiacov od doručenia.

V podanom odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods. 3 O.s.p. ) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§205 ods. 1 O.s.p. ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v §221 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal nevyhnutné dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§205a O.s.p.)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia §205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia (§251 ods. 1 O.s.p.).