Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, August 31, 2015

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 12P/223/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2315217989
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Myrtill Vojteková
ECLI: ECLI:SK:OSGA:2015:2315217989.2

Uznesenie

Okresný súd Galanta vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: Z. E., nar. XX.X.XXXX, bytom ako
matka, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta,
dieťa rodičov- matka: R. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. C. XXX, a otec: N. E., nar. X.X.XXXX, trvale
bytom Z. C., Y. G. XXXX/XX, o návrhu matky na úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému
dieťaťu, o návrhu matky na nariadenie predbežného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Nariaďuje sa predbežné opatrenie, ktorým sa maloleté dieťa dočasne ponecháva v starostlivosti matky,
a ktorým sa otcovi ukladá povinnosť platiť na maloleté dieťa výživné vo výške 70 eur mesačne s tým, že
výživné je splatné vždy 20. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky, a to až do právoplatného
skončenia konania vo veci samej.

Vo zvyšnej časti sa návrh matky na nariadenie predbežného opatrenia z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 30.7.2015 bol tunajšiemu súdu doručený návrh matky na úpravu rodičovských práv a povinností k
maloletému dieťaťu. Dňa 14.8.2015 matka doručila súdu aj návrh na nariadenie predbežného opatrenia,
ktorým žiadala, aby súd zveril maloleté dieťa do jej osobnej starostlivosti, otca zaviazal na platenie
výživného vo výške 80 eur vždy k 20. dňu v mesiaci a úpravu styku, aby súd ponechal neobmedzenú.

Svoj návrh na nariadenie predbežného opatrenia matka odôvodnila tým, že s otcom maloletého dieťaťa
nežije v spoločnej domácnosti, pričom matka má pre vyhrážky zo strany otca obavy, že jej dieťa vezme.
Z návrhu ďalej vyplýva, že otec o maloleté dieťa neprejavil počas tehotenstva matky nijaký záujem a ani
matke ničím neprispel na detskú výbavu. V návrhu na nariadenie predbežného opatrenia pritom matka
podotýka, že otec má dostatok finančných prostriedkov na to, aby maloletému dieťaťu zabezpečil slušnú
životnú úroveň.

V návrhu vo veci samej matka uvádza, že otec jej na výživu maloletého dieťaťa prispieva sumou vo
výške 70 eur mesačne. Súd si túto skutočnosť preveril aj telefonicky, kedy dopytom na matku zistil, že
otec na maloleté dieťa sumou vo výške 70 eur prispel zatiaľ len dvakrát, a to v mesiaci júl a august 2015,
inak matke od narodenia maloletého ničím finančne neprispel, aj keď občas jej priniesol nejaké veci pre
maloletého (napríklad plienky). V návrhu vo veci samej ďalej matka uvádza, že otec dosahuje mesačne

príjmy vo výške okolo 1000 eur.

Súd sa pred rozhodnutím o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia oboznámil s obsahom návrhu
na nariadenie predbežného opatrenia i s obsahom návrhu vo veci samej ako aj s listinnými dôkazmi
k nemu pripojenými. Súd tiež vykonal lustráciu oboch rodičov v Sociálnej poisťovni a oboznámil sa s
výsledkom lustrácie oboch rodičov v Registri obyvateľov SR, pričom zistil nasledovný skutkový stav:Rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú a nie sú ani manželmi. Vo vzťahu k maloletému neboli súdom
dosiaľ upravované rodičovské práva a povinnosti. Maloleté dieťa sa narodilo začiatkom tohto roka a
osobnú starostlivosť o maloletého zabezpečuje od jeho narodenia jeho matka. Výdavky na maloleté

dieťa matka v návrhu vo veci samej vyčíslila, aj keď nijako nepreukázala, na sumu 200 až 230
eur mesačne. Lustráciou v Sociálnej poisťovni súd zistil, že matka je toho času zamestnaná, hoci s
ohľadom na vek maloletého dieťaťa možno dôvodne predpokladať, že matka je aktuálne na rodičovskej
dovolenke. Matka má mesačné výdavky na lieky vo výške 15 eur. Viac o majetkových a sociálnych
pomeroch matky súd z návrhu vo veci samej ani z návrhu na nariadenie predbežného opatrenia nezistil,

matka v návrhoch totiž vôbec nespomína, aké má aktuálne príjmy a neuvádza ani iné výdavky. Otec
maloletého dieťaťa je taktiež zamestnaný, pričom jeho vymeriavací základ (nie čistý príjem) predstavuje
sumu vo výške 456 eur. Viac sa o sociálnych a majetkových pomeroch otca súdu nepodarilo zistiť. Súd
najmä nevie, aké sú pravidelné mesačné výdavky otca a v tomto štádiu konania si nevie preveriť ani
to, či sa tvrdenie matky o tom, že otec dosahuje mesačný príjem vo výške okolo 1000 eur, zakladá na
pravde. Lustráciou v Registri obyvateľov SR však súd zistil, že okrem maloletého dieťaťa, ktorého sa

týka toto konanie, otec iné dieťa (či už maloleté alebo plnoleté) nemá.

Podľa ustanovenia § 102 ods. 1 O.s.p., ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov
alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými
ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz. V záujme

maloletého dieťaťa môže súd po začatí konania vo veci starostlivosti súdu o maloletých na návrh nariadiť
predbežným opatrením účastníkovi, aby do času rozhodnutia vo veci úpravy pomerov maloletého
dieťaťa zabezpečoval osobnú starostlivosť o dieťa, ktoré je v čase podania návrhu umiestnené v
zariadení na výkon rozhodnutia súdu. Ak súd rozhoduje o predbežnom opatrení podľa druhej vety, o
návrhu na predbežné opatrenie rozhodne najneskôr do 30 dní od podania návrhu; ustanovenia § 75 až

77 sa použijú primerane.

Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 O.s.p., predbežné opatrenie nariadi súd na návrh. Návrh nie je potrebný,
ak ide o predbežné opatrenie na konanie, ktoré môže súd začať i bez návrhu.

Podľa ustanovenia § 75 ods. 2 O.s.p., návrh má okrem náležitostí návrhu podľa § 79 ods. 1
obsahovať opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia,
uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a odôvodnenie
nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy alebo potreby dočasnej úpravy pomerov maloletého
dieťaťa v záujme maloletého dieťaťa; ak ide o odovzdanie dieťaťa do starostlivosti fyzickej osoby, ktorá

nie je blízkou osobou maloletého dieťaťa, k návrhu musí byť doložený doklad preukazujúci zapísanie do
zoznamu žiadateľov podľa osobitných predpisov. Z návrhu musí byť zrejmé, čoho sa mieni navrhovateľ
domáhať návrhom vo veci samej. Návrh musí ďalej obsahovať aj označenie fyzickej osoby, ktorej má
byť maloleté dieťa zverené do starostlivosti, alebo označenie zariadenia na výkon rozhodnutia súdu, do
ktorého má byť maloleté dieťa umiestnené. Návrh podľa odseku 8 musí obsahovať aj výšku zábezpeky

na náhradu ujmy.

Podľa ustanovenia § 75 ods. 4 O.s.p., o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, ktorý má
náležitosti podľa odseku 2, rozhodne súd bezodkladne najneskôr do 30 dní po doručení návrhu.

Podľa ustanovenia § 75 ods. 6 O.s.p., súd môže vydať rozhodnutie o predbežnom opatrení aj bez
výsluchu účastníkov a bez nariadenia pojednávania.

Podľaustanovenia§75ods.8O.s.p.,onariadenípredbežnéhoopatreniarozhodnesúdajbezvyjadrenia
ostatných účastníkov. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia doručí súd ostatným účastníkom

až spolu s uznesením, ktorým bolo predbežné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na nariadenie
predbežného opatrenia odmietnutý alebo zamietnutý, nedoručuje súd ostatným účastníkom uznesenie
o jeho odmietnutí alebo zamietnutí, ani prípadné odvolanie navrhovateľa; uznesenie odvolacieho súdu
im doručí, len ak ním bolo nariadené predbežné opatrenie.

Podľa ustanovenia § 76 ods. 1 písm. O.s.p., predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi
najmä, aby
a)platil výživné v nevyhnutnej miere;b)odovzdal dieťa do starostlivosti druhého z rodičov alebo do starostlivosti toho, koho označí súd alebo
do striedavej osobnej starostlivosti,
c)poskytol aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo

závažných dôvodov nepracuje;
d)zložil peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde;
e)nenakladal s určitými vecami alebo právami;
f)niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal.
g)nevstupoval dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba vo vzťahu ku ktorej je dôvodne

podozrivý z násilia.
h)nevstupoval alebo iba obmedzene vstupoval do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto,
kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú
integritu ohrozuje,
i)písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne
nekontaktoval osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takýmto konaním

ohrozená,
j)sa na určenú vzdialenosť nepribližoval alebo iba obmedzene približoval k osobe, ktorej telesná integrita
alebo duševná integrita môže byť jeho konaním ohrozená,
k)sa zdržal konania, ktorým porušuje alebo ohrozuje právo duševného vlastníctva.

Podľaustanovenia§162ods.1O.s.p.,prirozsudkochpredbežnevykonateľnýchplynielehotanaplnenie
od ich doručenia.

Podľa ustanovenia § 167 ods. 2 O.s.p., ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie
primerane ustanovenia o rozsudku.

Predbežné opatrenie nie je konečným rozhodnutím a jeho účelom je dočasná úprava pomerov
účastníkov do času, kým súd nevydá vo veci konečné rozhodnutie. Už v návrhu na nariadenie
predbežného opatrenia musia byť pritom osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver
o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie, že je

daná existencia nebezpečenstva bezprostrednej ujmy, resp. v prípade, ak sa jedná o vec, týkajúcu
sa maloletých detí, je potrebné osvedčiť aspoň skutočnosť, že je daná potreba dočasnej úpravy
pomerovmaloletéhodieťaťa,ktorámusíbyťvzáujmemaloletéhodieťaťa,nakoľkovoveciach,týkajúcich
sa maloletých detí je prvoradý záujem maloletého dieťaťa. Osvedčenie (na rozdiel od dokazovania)
znamená, že súd pomocou doložených dôkazných prostriedkov zisťuje len najvýznamnejšie skutočnosti

(teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pod potrebou dočasnej úpravy účastníkov sa rozumie stav
vzťahov účastníkov, ktorý neznesie odklad.

Predbežné opatrenie, rovnako ako každé rozhodnutie súdu, musí vychádzať z pomerov a okolností,
ktoré existujú v čase rozhodovania (§ 154 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 2 O.s.p.), a keď nie je možné

nariadiť jednému rodičovi odovzdanie dieťaťa do starostlivosti druhého rodiča, pretože sa v nej už
nachádza, oprávňuje citované ustanovenie § 76 ods. 1 O.s.p. súd predbežným opatrením dočasne
upraviť vzťahy medzi účastníkmi aj inak, než v zákone výslovne formulovaným spôsobom. Ak už osobnú
starostlivosť o dieťa zabezpečuje rodič, u ktorého dieťa má byť, neprichádza do úvahy nariadenie
odovzdania dieťaťa do jeho osobnej starostlivosti. Ak je však nevyhnutné pre vytvorenie podkladu pre

ďalšie rozhodnutie požadované návrhom ( o predbežnej povinnosti na výživné a styk) konzervovanie
uvedeného faktického stavu, súd rozhodne o ponechaní dieťaťa v starostlivosti uvedeného rodičia.

Podľa ustanovenia § 62 ods. 1 až 5 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti
rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa

živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje
schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom
rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na
nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada

na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd
aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na
odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na

schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez
dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj
na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Osvedčenie práva na výživné v nevyhnutnej miere podľa ustanovenia § 76 ods. 1 písm. a) O.s.p.,

vyžaduje aj osvedčenie toho, že povinný má schopnosti a možnosti výživné v požadovanej výške platiť.
Z citovaného ustanovenia § 62 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine však zároveň vyplýva, že pokiaľ ide
o výživné na maloleté deti, je každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti a možnosti povinný plniť
svoju vyživovaciu povinnosť na každé nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa v
minimálnom rozsahu, t.j. 30 % zo sumy životného minima, čo toho času predstavuje sumu vo výške
27,13 eur.

Súd v danej veci rozhodoval o návrhu matky maloletého dieťaťa na nariadenie predbežného opatrenia,
ktorým matka žiadala, aby súd nariadeným predbežným opatrením zveril maloletého do osobnej
starostlivosti matky a otca zaviazal na platenie výživného na maloleté dieťa vo výške 80 eur mesačne.
Styk otca s maloletým matka žiadala ponechať neobmedzený.

Po oboznámení sa s návrhom matky súd dospel k záveru, že návrh matky na nariadenie predbežného
opatrenia je čiastočne dôvodný. Rodičia maloletého nie sú zosobášení a nežijú ani v spoločnej
domácnosti, pričom osobnú starostlivosť o maloletého zabezpečuje matka. Pokiaľ ide o starostlivosť
matky o maloletého, súdu neboli dosiaľ signalizované žiadne nedostatky tejto starostlivosti, takže súd

rozhodol o dočasnom ponechaní dieťaťa v starostlivosti matky. Matka síce žiadala dieťa dočasne zveriť
do svojej osobnej starostlivosti, na takéto rozhodnutie ale podľa názoru súdu nebol daný dôvod, keďže
dieťa sa v starostlivosti matky fakticky už nachádza. Potrebu rozhodnutia o dočasnom ponechaní dieťaťa
v starostlivosti matky však súd vidí v tom, že takéto rozhodnutie je nevyhnutné pre vytvorenie podkladu
pre ďalšie rozhodnutie požadované návrhom, a to pokiaľ ide o predbežné určenie výživného. Čo sa týka

žiadosti matky dočasne určiť výživné na maloleté dieťa, táto je podľa súdu taktiež dôvodná, avšak súd jej
nemôže vyhovieť v celom rozsahu, nakoľko súd nemá dosiaľ dostatočne osvedčené majetkové pomery
otca. Súd preto otcovi síce uložil povinnosť dočasne prispievať na výživu maloletého dieťaťa, avšak
nie vo výške 80 eur mesačne, ako to v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia žiadala matka,
ale vo výške 70 eur mesačne. Pri určovaní výšky výživného 70 eur, ktorá suma predstavuje viac ako

2,5- násobok minimálneho výživného (t.j. 27,13 eur), súd vychádzal jednak z toho, že výživné v takto
určenej výške by malo zabezpečiť aspoň tie najzákladnejšie potreby maloletého v nevyhnutnej miere
a nemalo by teda tieto potreby maloletého ohroziť, ako aj z toho, že nakoľko otec v mesiacoch júl a
august sám prispel na výživu maloletého vo výške 70 eur, súd predpokladá, že ide o sumu, ktorú by otec
mal byť s ohľadom na svoje majetkové pomery, ktoré nie sú súdu dosiaľ známe, schopný platiť. Styk

otca s maloletým dieťaťom súd predbežným opatrením neupravil, nakoľko matka súdu žiadnu konkrétnu
úpravu styku nenavrhla, z čoho súd usudzuje, že v tomto štádiu konania nie je úprava styku maloletého
dieťaťa s otcom nevyhnutná.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti a na citované zákonné ustanovenia rozhodol súd tak, ako je uvedené

vo výroku tohto uznesenia.

Súd zároveň poznamenáva, že skutočnosti tvrdené matkou v návrhu budú predmetom ďalšieho
dokazovania v konaní vo veci samej.

Toto uznesenie je vykonateľné dňom jeho doručenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Galanta na Krajský súd v Trnave.Z podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo
sleduje, a musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a
s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to

potrebné. Ak odvolateľ nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

V odvolaní sa má popri vyššie uvedených všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.