Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, November 26, 2013

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 6C/110/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2212212279
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Lengyelová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2013:2212212279.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Erikou Lengyelovou v právnej veci

navrhovateľa: GOLDSUN TRADING LIMITED, identifikačné číslo: HE 169 391 so sídlom Ioanni
Stylianov, 6 , 2nd floor, Flat / Office 202, 2003 Nicosia, Cyprus ( predtým Kreditné družstvo IČO: XX
XXX XXX, so sídlom Cabajská cesta 28 , Nitra), právne zastúpený advokátkou : JUDr. Eva Detvaiová,
s.r.o., AK , Cukrová 14, 811 08 Bratislava proti odporcovi: M.. F. S., súdny exekútor, nar. XX.XX.XXXX,
so sídlom C. XX/X, XXX XX W. Z., právne zastúpený : AK Tomášek & Partners, s.r.o., Rožňavská 2, 821
01 Bratislava II o náhradu škody vo výške 51.621,69 Eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Návrh sa z a m i e t a.

II. Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi náhradu trov konania z titulu trov právneho zastúpenia
2.710,10 Eur k rukám právneho zástupcu odporcu, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Pôvodne navrhovateľ Kreditné družstvo, Cabajská cesta 28, Nitra IČO: XX XXX XXX návrhom zo
dňa 25.07.2012 sa domáhal od odporcu vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 51.621,69 Eur
s príslušenstvom. Poukázal na to, že odporca ako súdny exekútor vykonával exekučné konanie EX
2549/1998, 13Er 1883/1998 v prospech pôvodného oprávneného Všeobecná úverová banka, a.s.,
pob. Dunajská Streda proti povinnému Poľnohospodárske družstvo vo Veľkom Mederi , so sídlom

Veľký Meder, identifikačné číslo: XXXXXXXX na základe poverenia Okresného súdu Dunajská
Streda, vydaného dňa 17.12.1998 pod č. XXXX* XXXXXX. Odporca viedol exekučné konanie viacerými
spôsobmi a vymohol pre pôvodného oprávneného istinu viac ako 300.000 Eur. Odporca v priebehu
vykonávanie exekučného konania EX 2549/1998 vystavil nasledovné faktúry:

- Faktúra č. XXX/XX zo dňa 16.06.1998 vo výške 516.429,20 Sk t.j. 17.142,30 Eur
- Faktúra č. XXX/XX zo dňa 16.06.1999 vo výške 26.961,60 Sk t.j. 894,96 Eur

- Faktúra č. XXX/XX zo dňa 27.07.1999 vo výške 870.081,80 Sk t.j. 28.8881,42 Eur
- Faktúra č. XXX/XX zo dňa 14.09.1999 vo výške 54.666,10 Sk t.j. 1.814,58 Eur
- Faktúra č. XXX/XX zo dňa 18.10.1999 vo výške 1.284,10 Sk t.j. 42,62 Eur
- Faktúra č. XXX/XX zo dňa 10.11.1999 vo výške 5.958,20 Sk t.j. 197,77 Eur
- Faktúra č. XXX/XX zo dňa 30.03.2000 vo výške 54.327,80 Sk t.j. 1.803,35 Eur
- Faktúra č. XXX/XX zo dňa 13.06.2000 vo výške 1.883,40 Sk t.j. 62,51 Eur
- Faktúra č. XXX/XXX zo dňa 08.12.2000 vo výške 1.284,10 Sk t.j. 42,62 Eur

- Faktúra č. XXX/XX zo dňa 14.09.2001 vo výške 649,50 Sk t.j. 21,55 Eur
- Faktúra č. XXX/XX zo dňa 02.05.2003 vo výške 1.912,10 Sk t.j. 63,47 Eur
- Faktúra č. XX/XX zo dňa 08.02.2005 vo výške 8.6665,- Sk t.j. 287,62 Eur
- Faktúra č. XX/XX zo dňa 08.02.2006 vo výške 368,- Sk t.j. 12,21 Eur- Faktúra č. XXX/XX zo dňa 03.12.2007 vo výške 10.684,40 Sk t.j. 354,65 Eur,

spolu: 1.555.155,30 Sk t.j. 51.621,69 Eur.

V zmysle vyššie uvedených faktúr teda odporca ako súdny exekútor vymohol predmetnú sumu
od povinného a ponechal si ju na trovy exekučného konania. Pohľadávka navrhovateľa vrátane
príslušenstva a všetkých práv voči povinnému - Poľnohospodárske družstvo vo Veľkom Mederi vznikla
z úverovej zmluvy č. XXXXXX zo dňa 30.06.1998, ktorá bola uzavretá medzi Všeobecnou úverovou

bankou a.s. a dlžníkom Poľnohospodárske družstvo vo Veľkom Mederi. Pohľadávka je priznaná
na základe Notárskej zápisnice N XXX/XX - D. XXX/XX zo dňa 30.06.1998 a bola vyhotovená
notárkou JUDr. Helenou Sokolayovou so sídlom v Dunajskej Strede. Pôvodný navrhovateľ Kreditné
družstvo Nitra pohľadávku voči dlžníkovi Poľnohospodárske družstvo vo Veľkom Mederi nadobudol
na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 10.11.2009 v spojený s Dodatkom č. 1 zo
dňa 01.12.2009 uzavretom medzi Slovenská konsolidačná a.s. Bratislava a spoločnosťou Kreditné

družstvo Nitra. Spoločnosť Slovenská konsolidačná a.s. Bratislava nadobudla pohľadávku voči dlžníkovi
Poľnohospodárske družstvo vo Veľkom Mederi na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky č. D. XXX/
XX D. XXX/XX zo dňa 11.12.2000 uzavretej medzi Slovenská konsolidačná a.s. Bratislava a Všeobecná
úverová banka a.s. so sídlom Mlynské nivy 1 , Bratislava. Pôvodný navrhovateľ teda Kreditné družstvo
Nitra podal na Okresný súd Dunajská Streda dňa 15.12.2009 návrh na zmenu exekútora podľa ust.

§ 44 ods. 8 Exekučného poriadku, pričom navrhol, aby na miesto pôvodného súdneho exekútora
M.. F. S. súd poveril vykonaním exekučného konania EX 2549/1998 nového súdneho exekútora M..
O. Š.. Okresný súd Dunajská Streda vydal dňa 27.07.2010 uznesenie 13Er 1882/1998-231, ktorým
návrhu na zmenu exekútora vyhovel, pričom odporcovi náhradu trov exekučného konania nepriznal.
Uznesenie Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 13Er 1882/1998-231 zo dňa 27.07.2010 nadobudlo

právoplatnosť dňa 18.08.2010 čo do zmeny exekútora a dňa 03.09.2010 čo do výroku o trovách
exekúcie. Pôvodný navrhovateľ tvrdil, že pohľadávka voči odporcovi vo výške 51.621,69 Eur vznikla
na základe uznesenia Okresného súdu Dunajská Streda 13Er 1883/1998-231 EX 2549/1998 zo dňa
27.07.2010 v zmysle ktorého neboli priznané odporcovi trovy exekúcie. Pôvodný navrhovateľ teda tvrdil,
že odporcovi na základe tohto uznesenia exekučného súdu vzniklo bezdôvodné obohatenie vo výške

51.621,69 Eur, pretože mu neboli priznané trovy exekúcie.
V priebehu konania uznesením súdu zo dňa 28.05.2013 súd pripustil, aby do konania namiesto
pôvodného navrhovateľa Kreditné družstvo, IČO: XX XXX XXX so sídlom Cabajská cesta 28, Nitra
vstúpila obchodná spoločnosť GOLDSUN TRADING LIMITED, so sídlom Nicosia, Cyprus, teda súčasný
navrhovateľ. Odporca návrh v celom rozsahu žiadal zamietnuť. Poukázal na to, že navrhovateľ sa

svojho nároku domáha z titulu bezdôvodného obohatenia, ktoré je typickým inštitútom súkromného
práva, ktorého podstatou je zákonom stanovená povinnosť toho, kto sa na úkor iného bezdôvodne
obohatí, toto obohatenie vydať tomu, na úkor koho bol predmet bezdôvodného obohatenia získaný. Na
verejnoprávne vzťahy sa úprava bezdôvodného obohatenia v Občianskom zákonníku nemôže uplatniť.
Otázka aplikácie inštitútu bezdôvodného obohatenia na právne vzťahy vzniknuté v rámci exekučného

konania bola v minulosti predmetom rozhodovania aj Najvyššieho súdu SR, ktorý opakovane judikoval,
že na strane súdneho exekútora nemôže dôjsť k bezdôvodnému obohateniu v zmysle ust. § 415 OZ,
pretože vzťah súdneho exekútora a účastníka exekučného konania nie je vzťahom súkromnoprávnym
ale verejnoprávnym.
Pred otvorením pojednávania vo veci dňa 10.10.2013 navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu

zmenil právnu kvalifikáciu návrhu. Uviedol, že zaplatenia istiny 51.621,69 Eur spolu s úrokom z
omeškania vo výške 9 % ročne z tejto sumy počnúc od 04.09.2010 do zaplatenia sa od odporcu domáha
z titulu náhrady škody. Navrhovateľ má za to, že pohľadávka, ktorú si uplatňuje vznikla na základe
uznesenia Okresného súdu Dunajská Streda 13Er 1883/1998-231 EX 2549/1998 zo dňa 27.07.2010 ,
v zmysle ktorého bolo rozhodnuté o zmene súdneho exekútora, pričom pôvodnému exekútorovi súd

nepriznal trovy exekučného konania. Treba mať za to, že odmena pôvodného exekútora sa vypočíta
tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie.
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku , posledná veta ak súd rozhodne o zastavení exekúcie,
rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa navrhovateľa teda vyplýva, že pre stanovenie odmeny súdneho exekútora je rozhodujúci výrok

o trovách. Poukazuje v tejto súvislosti na rozhodnutie Ústavného súdu č. ÚS 202/08-20, podľa ktorého
„ legitímna nádej „ súdneho exekútora nadobudnúť náhradu trov exekučného konania vzniká až
momentomnadobudnutiaprávoplatnostirozhodnutiaexekučnéhosúduopriznanínáhradytrovexekúcie
súdnemu exekútorovi.Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku , posledná veta, ak súd rozhoduje o trovách exekúcie,
účastníkom konania je aj poverený exekútor.
Navrhovateľ je toho názoru, že o trovách musí rozhodnúť súd, taktiež dáva do pozornosti súdu nález

Ústavného súdu ÚS 31/04-30 , na základe ktorého Ústavný súd považuje náhradu trov konania za
majetok, ktorý sa nadobúda právoplatným výrokom všeobecného súdu o jeho priznaní. Z toho vyplýva,
že náhrada trov exekučného konania musí byť priznaná súdom. Keďže odporcovi neboli priznané trovy ,
nemal na ne ani nárok a mal ich vrátiť navrhovateľovi a táto suma by sa započítala na ostatnú časť
nevymoženej pohľadávky. Práve týmto navrhovateľ má za to, že sa to odrazilo na jeho majetku. Zároveň

poukázal na ust. § 33 Exekučného poriadku podľa ktorého, ak osobitný zákon neustanovuje inak,
exekútor zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí on alebo jeho zamestnanec v súvislosti s činnosťou podľa
exekučného poriadku. Navrhovateľ má za to, že škoda vznikla a navrhovateľ sa o nej dozvedel až
právoplatnosťou uznesenia exekučného súdu, ktorým rozhodol o zmene exekútora a zároveň odporcovi
nepriznal náhradu trov konania. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 03.09.2010. Návrh vo
veci bol podaný dňa 26.07.2012, teda navrhovateľ má za to, že bol uplatnený včas a tento nárok nie

je premlčaný.
Odporca návrh žiadal zamietnuť aj po zmene právnej kvalifikácie uplatneného nároku zo strany
navrhovateľa. Poukázal na to, že ako súdny exekútor vykonával exekučné konanie EX 2549/1998
v prospech pôvodného oprávneného Všeobecná úverová banka a.s., Mlynské nivy č. 1 , Bratislava,
pob. Dunajská Streda proti povinnému Poľnohospodárske družstvo vo Veľkom Mederi, Veľký Meder

na základe poverenia Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 17.12.1998, celkovo na vymoženie
pohľadávky vo výške 31.455.747,23 Sk (1.044.139,50 Eur) s príslušenstvom. Predmetné exekučné
konanie viedol odporca v súlade s exekučným poriadkom, pričom v rámci tohto konania vymohol pre
pôvodného oprávneného sumu vo výške viac ako 5,5 mil. Sk . Spolu s vymoženou pohľadávkou vymohol
odporca aj trovy exekúcie pozostávajúce z odmeny súdneho exekútora, náhrady hotových výdavkov a

náhrady za stratu času.
Po postúpení pohľadávky v exekučnom konaní Kreditné družstvo ako nový veriteľ podalo dňa
15.12.2009 na exekučný súd návrh na zmenu exekútora a s vykonaním exekúcie navrhlo poveriť
súdneho exekútora JUDr. Miroslava Šupu. Odporca oznámením zo dňa 22.07.2010 oznámil
exekučnému súdu, že si trovy exekučného konania neuplatňuje, nakoľko odmena bola do maximálnej

výšky vymožená a hotové výdavky z poslednej dražby nehnuteľností boli uspokojené.
Je pravdou, že exekučný súd vyhovel zmene súdneho exekútora a v uznesení tiež rozhodol, že náhradu
trov exekučného konania súdnemu exekútorovi nepriznáva . Z odôvodnenia tohto rozhodnutia je zrejmé,
že tak rozhodol z dôvodu, že súdny exekútor výslovne uviedol, že si ich neuplatňuje. Podľa názoru
odporcu na základe tohto uznesenia navrhovateľovi škoda nevznikla, navrhovateľ nepreukázal vznik

škodyzdôvodu,žežalovanáistinanikdyvmajetkovejsférenavrhovateľaanijehoprávnychpredchodcov
nebola. Uvedená istina bola vymožená z majetku povinného. Odporca má za to, že navrhovateľ
nepreukázal vznik škody, porušenie právnej povinnosti zo strany súdneho exekútora a ani príčinnú
súvislosť medzi vznikom škody a porušením právnej povinnosti.
Poukázal zároveň na ust. § 200 ods.2 Exekučného poriadku účinného do 31.08.2005 v tom smere,

že trovy exekúcie vymôže súdny exekútor niektorým zo spôsobov určených na vymoženie pohľadávky
vydaním príkazu na úhradu trov exekúcie. Súdnemu exekútorovi patria trovy exekúcie od okamihu, keď
ich vymôže postupom podľa exekučného poriadku. Vymožením pohľadávky, jej príslušenstva a trov
exekúcie je exekúcia v tejto časti skončená bez potreby vydania akéhokoľvek ďalšieho rozhodnutia o
zastavení exekúcie v časti a osobitného výroku o náhrade trov pre súdneho exekútora. Na rozhodnutie

o náhrade trov exekúcie vymožených súdnym exekútorom nemá exekučný súd právomoc.
Výrok uznesenia Okresného súdu Dunajská Streda , ktorým súd po zmene exekútora rozhodol tak, že
exekútorovi sa náhrada trov nepriznáva, nie je možné vykladať tak, že by súdny exekútor nemal nárok
na náhradu trov vôbec. Znamená to, že jeho trovy boli uhradené a že nemá nárok na ďalšie trovy.
Poukázal na komentár k § 200 Exekučného poriadku ako aj na Českú právnu doktrínu ( Kasíkova, M. a

kolektív exekuční řád, komentář 3, vydání Praha: C.H.Beck, str. 516 „ Pro rozhodnutí o náhradě nákladu
exekutora či povinního voči oprávneněnému již není v jiné fázy exekuce místo. Pokud totiž zbývající
část nároku bude vymožena v rámci exekuce exekutorem na povinném , exekuce skončí bez vydání
konečného rozhodnutí ve věci“.
Uvedený záver podľa odporcu vyplýva tiež z poslednej vety ustanovenia § 44 ods. 6 Exekučného

poriadku účinného do 31.08.2005, podľa ktorého sa pri zmene exekútora trovy exekúcie pôvodného
exekútora vypočítavajú tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie. Výšku odmeny v takomto prípade
stanovuje ustanovenie § 16 ods. 2 Vyhlášky o odmenách, podľa ktorého ak súdny exekútor pri exekúcii
na peňažné plnenie vymôže časť pohľadávky pred jeho vylúčením z vykonávania exekúcie alebo predjej zastavením, pri určovaní jeho odmeny sa postupuje podľa ust. § 5 Vyhlášky o odmenách s tým, že
základom na určenie tejto odmeny je výška vymoženej pohľadávky.
Podľa ust. § 5 ods. 1 Vyhlášky o odmenách je odmena súdneho exekútora 20 % zo základu na jej

určenie, najmenej však 500,-Sk a najviac 1 mil. Sk. Samotná vyhláška o odmenách teda predpokladá
situáciu, že dôjde k vymoženiu časti pohľadávky a v takom prípade je odmena pre súdneho exekútora
20 % z vymoženej časti pohľadávky.
Z povahy veci teda vyplýva, že exekučný súd pri rozhodovaní o náhrade trov exekúcie v rozhodnutiach
o zastavení exekúcie , vylúčení alebo zmene exekútora nerozhoduje o priznaní percentuálnej odmeny

podľa § 5 Vyhlášky o odmenách. Táto odmena totiž exekútorovi patrí ak ju úspešne vymôže spolu s
pohľadávkou a jej príslušenstvom. V rozhodnutí o zastavení exekúcie, vylúčení alebo zmene exekútora
rozhoduje exekučný súd len o odmene súdneho exekútora určenej paušálnou sumou za úkony
exekučnej činnosti podľa § 14 Vyhlášky o odmenách , o hotových výdavkoch a náhrade za stratu času,
ktoré neboli vymožené. Odmena pre odporcu bola v maximálnej výške 1 mil. Sk ( 33.193,92 Eur bez
DPH ) vymožená už v roku 1999 a od toho okamihu odporca v rámci trov exekúcie vymáhal už len hotové

výdavky a náhradu za stratu času. Posledné hotové výdavky odporcu boli vymožené prostredníctvom
exekučnej dražby v roku 2007. Podľa odporcu výrok, ktorým exekučný súd nepriznal odporcovi náhradu
trov exekučného konania sa teda netýka tých trov exekúcie, ktoré boli v exekučnom konaní uspokojené.
V žiadnom prípade tento výrok nie je možné interpretovať tak, že by odporca týmto rozhodnutím stratil
nárok na trovy exekúcie, ktoré v rámci exekučného konania vymohol. Odporca rozhodne popiera, že

by si ponechal vymožené trovy exekúcie v rozpore s exekučným poriadkom. V prípade, pokiaľ by tak
aj urobil, je možné domáhať sa tejto sumy výlučne prostredníctvom Inštitútu zodpovednosti súdneho
exekútora za spôsobenú škodu podľa § 33 ods. 1 Exekučného poriadku resp. zodpovednosti štátu za
škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci podľa Zákona č. 514/2003 Z.z. Postup súdneho exekútora
pri výkone exekučnej činnosti však nebol v návrhu na začatie konania nijako spochybnený. Odporca

zároveň namietol aj nedostatok aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľa. Ak by aj bolo možné, aby
medzi súdnym exekútorom a účastníkom exekučného konania vznikol právny vzťah z bezdôvodného
obohatenia alebo z titulu náhrady škody, navrhovateľ ako právny nástupca oprávneného v exekučnom
konaní nemôže byť z tohto hmotnoprávneho vzťahu aktívne vecne legitimovaný. Aktívne legitimovaným
na podanie návrh na náhradu škody je ten, v koho majetkovej sfére došlo k strate majetkových hodnôt,

ktoré možno vyjadriť v peniazoch ( rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo 192/2004 ). Trovy
exekútora podľa ust. § 196 Exekučného poriadku predstavujú nárok , ktorý exekučný poriadok vyslovene
priznáva iba súdnemu exekútorovi. V zmysle ust. § 197 ods. 1 Exekučného poriadku tieto trovy uhrádza
exekútorovi povinný.
V predmetnom exekučnom konaní došlo k vymoženiu časti pohľadávky a z výťažku boli trovy exekúcie

pokryté t.j. boli uhradené povinným. Z uvedeného dôvodu je zrejmé, že ponechanie si odmeny súdnym
exekútorom sa nijakým spôsobom nemohlo prejaviť v majetkovej sfére oprávneného. Prejavilo sa to
v majetkovej sfére povinného v exekučnom konaní. Práve z uvedeného dôvodu nie je daná aktívna
vecná legitimácia oprávneného v exekučnom konaní na náhradu škody a tým ani aktívna legitimácia
súčasného navrhovateľa. Aj keď odporca nárok na náhradu škody považuje za nedôvodný, popiera ho,

vzniesol aj zároveň námietku premlčania tohto nároku. K vymoženiu trov súdneho exekútora došlo v
období od 16.06.1999 do 03.12.2007 a k podaniu žaloby, ktorou sa navrhovateľ domáha tohto nároku
došlo dňa 26.07.2012 s tým, že navrhovateľ pôvodne sa domáhal vydania bezdôvodného obohatenia až
následne zmenil právnu kvalifikáciu podaného návrhu. Z uvedeného dôvodu sú všetky prípadné nároky
navrhovateľa voči odporcovi z tohto právneho vzťahu premlčané.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom odporcu, oboznámil s pripojeným spisom EX 2549/1998,
12Er 1883/1998 a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:
Odporca vykonával ako súdny exekútor exekučné konania EX 2549/1998 v prospech pôvodného
oprávneného - Všeobecná úverová banka a.s., Mlynské nivy 1, 820 05 Bratislava pob. Dunajská
Streda proti povinnému - Poľnohospodárske družstvo vo Veľkom Mederi a to na základe poverenia

Okresného súdu Dunajská Streda č. XXXX*XXXXXX zo dňa 17.12.1998 na vymoženie pohľadávky
vo výške 31.455.747,23 Sk ( 1.044.139,50 Eur) s príslušenstvom. Vymáhaná pohľadávka vznikla z
Úverovej zmluvy č. XXXXXX zo dňa 30.06.1998 uzavretou medzi Všeobecnou úverovou bankou a.s.
a Poľnohospodárskym družstvom Veľký Meder. Exekučným titulom na vedenie exekúcie bola Notárska
zápisnica D. XXX/XX - D. XXX/XX zo dňa 30.06.1998 vyhotovená notárkou JUDr. Helenou Sokolayovou

so sídlom Dunajská Streda. Predmetné exekučné konanie viedol odporca v súlade s exekučným
poriadkom, pričom v rámci tohto konania vymohol pre pôvodného oprávneného sumu vo výške viac
ako 5,5 mil. Sk. Spolu s vymoženou pohľadávkou vymohol odporca aj trovy exekúcie pozostávajúce
z odmeny súdneho exekútora , náhrady hotových výdavkov a náhrady za stratu času podľa vyššieuvedených faktúr. Zmluvou o postúpení pohľadávky č. D. XXX/XX D. XXX/XX zo dňa 11.12.2000 bola
vymáhaná pohľadávka postúpená na spoločnosť Slovenská konsolidačná a.s., Cintorínska 21, 814 99
Bratislava IČO: XX XXX XXX.

Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 10.11.2009 v spojení s Dodatkom č. 1 zo dňa 01.12.2009 bola
vymáhaná pohľadávka postúpená na Kreditné družstvo ( predtým JRD Slniečko družstvo ), Cabajská
28, Nitra.
Exekučný súd uznesením sp.z. 13Er 1883/1998-227 zo dňa 23.06.2010 rozhodol o zmene účastníka
konania na strane oprávneného tak, že namiesto spoločnosti Slovenská konsolidačná a.s. vstúpilo do

konania Kreditné družstvo ako oprávnený. Kreditné družstvo ako nový veriteľ podalo dňa 15.12.2009
na exekučný súd návrh na zmenu súdneho exekútora a vykonaním exekúcie navrhlo poveriť súdneho
exekútora M.. O. Š.. Odporca oznámením zo dňa 22.07.2010 exekučnému súdu oznámil, že si trovy
exekučného konania č. EX 2549/1998 neuplatňuje, nakoľko jeho odmena bola do maximálnej výšky
vymožená a hotové výdavky z poslednej dražby nehnuteľnosti boli uspokojené.
Exekučný súd uznesením sp.zn. 13Er 1883/1998-231 zo dňa 27.07.2010 návrhu Kreditného družstva

na zmenu súdneho exekútora vyhovel a vykonaním exekúcie poveril súdneho exekútora M.. O. Š..
V uznesení o zmene exekútora tiež súd rozhodol, že náhradu trov exekučného konania súdnemu
exekútorovi nepriznáva. Z odôvodnenia uznesenia ako aj samotného spisu 13Er 1883/1998 vyplýva, že
súd takto rozhodol z dôvodu, že súdny exekútor vyslovene uviedol, že si tieto trovy neuplatňuje.
Podľa ust. § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti patrí exekútorovi odmena, náhrada

hotových výdavkov a náhrada za stratu času, pričom trovy exekúcie vymôže súdny exekútor v exekúcii,
v ktorej vznikli.
Podľa ust. § 200 ods. 2 Exekučného poriadku účinného do 31.08.2005 v súčasnosti § 200 ods. 3
Exekučného poriadku trovy exekúcie vymôže súdny exekútor niektorým zo spôsobov určených na
vymoženie pohľadávky vydaním príkazu na úhradu trov exekúcie. Súdnemu exekútorovi patria trovy

exekúcie od okamihu, keď ich vymôže postupom podľa exekučného poriadku. Vymožením pohľadávky ,
jej príslušenstva a trov exekúcie je exekúcia v tejto časti skončená bez potreby vydania akéhokoľvek
ďalšieho rozhodnutia o skončení exekúcie a osobitného výroku o náhrade trov konania pre súdneho
exekútora.
Zo žiadneho ustanovenia exekučného poriadku nevyplýva, že by exekučný súd spätne rozhodoval o

tých trovách exekúcie, ktoré už exekútor vymohol v súlade s exekučným poriadkom vo výške stanovej
Vyhláškou č. 288/1995 o odmenách a náhradách súdnych exekútorov. Na rozhodnutie o náhrade trov
exekúcie vymožených súdnym exekútorom nemá exekučný súd právomoc.
Podľa komentára k exekučnému poriadku rozhodnutie súdu podľa § 200 ods. 2 sa netýka trov exekúcie,
ktoré od povinného vymohol súdny exekútor v priebehu exekúcie postupom podľa § 201 a § 202. V praxi

sa často stáva, že exekučný súd formuluje výrok o trovách nasledovne: „ súdny exekútor nemá nárok
na náhradu trov exekúcie „ a to v prípadoch, kedy pred zastavením exekúcie došlo k vymoženiu určitej
sumy a z výťažku boli trovy exekúcie pokryté ( teda uhradil ich povinný ). Takýto výrok nie je možné
vykladať tak, že by súdny exekútor nemal nárok na náhradu trov vôbec.
Uvedený záver vyplýva tiež z poslednej vety ustanovenia § 44 ods. 6 Exekučného poriadku účinného do

31.08.2005, v súčasnosti § 44 ods. 9 Exekučného poriadku , podľa ktorého sa pri zmene exekútora trovy
exekúcie pôvodného exekútora vypočítajú tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie. Výšku odmeny
v takomto prípade ustanovuje ustanovenie § 16 ods. 2 Vyhlášky o odmenách, podľa ktorého ak súdny
exekútor pri exekúcii na peňažné plnenie vymôže časť pohľadávky pred jeho vylúčením z vykonávania
exekúcie alebo pred jej zastavením , pri určovaní jeho odmeny sa postupuje podľa ust. § 5 Vyhlášky o

odmenách s tým, že základom na určenie tejto odmeny je výška vynaloženej pohľadávky.
Podľa ust. § 5 ods. 1 Vyhlášky o odmenách je odmena súdneho exekútora 20 % zo základu na jej
určenie, najmenej však 500,- Sk a najviac 1 mil. Sk. Samotná vyhláška o odmenách teda predpokladá
situáciu, že dôjde k vymoženiu časti pohľadávky a v takomto prípade je odmena pre súdneho exekútora
20 % z vymoženej časti pohľadávky.

Z povahy veci teda vyplýva, že exekučný súd pri rozhodovaní o náhrade trov exekúcie v rozhodnutiach
o zastavení exekúcie , vylúčení alebo zmene súdneho exekútora nerozhoduje o priznaní percentuálnej
odmeny podľa § 5 Vyhlášky o odmenách. Táto odmena totiž exekútorovi patrí , ak ju úspešne vymôže
spolu s pohľadávkou a jej príslušenstvom. V rozhodnutí o zastavení exekúcie, vylúčení alebo zmene
exekútora rozhoduje exekučný súd len o odmene súdneho exekútora určenej paušálnou sumou za

úkony exekučnej činnosti podľa § 14 Vyhlášky o odmenách, o hotových výdavkoch a náhrade za stratu
času, ktoré neboli vymožené.
Vzhľadom na tú skutočnosť v predmetnom prípade, že všetky trovy exekútora boli v exekučnom konaní
uspokojené a žiadne ďalšie trovy odporcovi v konaní nevznikli, odporca si ďalšiu náhradu trov neuplatnil.Odmena pre odporcu v tejto konkrétnej exekučnej veci bola v maximálnej výške 1 mil. SK ( 33.193,92
Eur bez DPH ) vymožené už v roku 1999 podľa vyššie uvedených faktúr a od tohto okamihu odporca v
rámci trov exekúcie vymáha už len hotové výdavky a náhradu za stratu času.

Z odôvodnenia samotného rozhodnutia na základe ktorého navrhovateľ si uplatňuje náhradu škody
vyplýva, že exekútor si žiadne ďalšie trovy neuplatnil, pretože všetky trovy exekútora boli v exekučnom
konaní uspokojené. Podľa názoru súdu výrok, ktorým exekučný súd nepriznal odporcovi náhradu trov
exekučného konania sa teda netýka tých trov exekúcie, ktoré boli už v exekučnom konaní uspokojené.
Uvedené súdne rozhodnutie v žiadnom prípade nie je možné interpretovať tak, že by odporca týmto

rozhodnutím stratil nárok na trovy exekúcie, ktoré v rámci exekučného konania vymohol. Trovy exekúcie,
ktoré odporca vymohol boli navyše súčasťou rozvrhu výťažkov, ktoré boli schvaľované exekučným
súdom podľa ust. § 164 Exekučného konania, nakoľko časť pohľadávok bola vymožená prostredníctvom
exekučných dražieb. Rozvrh výťažku uskutočňuje súdny exekútor po schválení príklepu exekučným
súdom ( § 154 ods. 1 Exekučného poriadku ), pričom na rozvrhovom pojednávaní určí poradie a spôsob
úhrady nárokov na ktoré treba prihliadnuť.

Podľa výsledkov rozvrhového pojednávania sa z podstaty uspokojujú pohľadávky v poradí, ktoré je
uvedené v ust. § 157 ods. 1 Exekučného poriadku . Prednostne sa pri tomto uspokojujú súdne trovy a
trovy exekúcie. Oprávnený ako právny predchodca navrhovateľa bol účastníkom exekučného konania
aj v časti schvaľovania výťažku a v zmysle § 154 Exekučného poriadku bol predvolaný na rozvrhové
pojednávanie. Oprávnený mohol proti trovám súdneho exekútora podať na rozvrhovom pojednávaní

námietku podľa § 162 Exekučného poriadku. Oprávnený mal tiež právo vzniesť námietky aj proti rozvrhu
výťažku podľa ust. § 161 Exekučného poriadku. Oprávnený tak neučinil. Rozvrh výťažku nakoniec
podlieha schváleniu súdom podľa § 164 Exekučného poriadku. Aj proti rozhodnutiu exekučného súdu
o schválení výťažku mohol oprávnený podať odvolanie. V časti exekučného konania týkajúcej sa
schvaľovania výťažku mal rovnako postavenie účastníka konania aj odporca ako súdny exekútor. O

trovách exekúcie už teda bolo právoplatne z časti rozhodnuté pred uznesením o zmene súdneho
exekútora a tieto rozhodnutia exekučného súdu teda predstavujú vo vzťahu k trovám exekúcie rez
judikáta. Aj z tohto dôvodu je teda zrejmé, že exekučný súd v uznesení o zmene exekútora nerozhodoval
o priznaní, ktoré už boli v priebehu exekučného konania uspokojené u výťažku.
Navrhovateľ istinu 51.621,69 Eur s príslušenstvom požaduje od odporcu z titulu náhrady škody

podľa § 33 ods. 1 Exekučného poriadku. Nárok na náhradu škody odvodzuje práve od uznesenia
exekučného súdu 13Er 1883/1998 v mysle ktorého súd po zmene exekútora o náhrade trov exekučného
konania rozhodol tak, že odporcovi náhradu trov exekučného konania nepriznal. Uznesenie Okresného
súdu Dunajská Streda sp. zn. 13Er 188/1998-213 zo dňa 27.07.2010 nadobudlo právoplatnosť dňa
18.08.2010. Práve vtedy sa mal navrhovateľ resp. jeho právny predchodca dozvedieť o tom ,že trovy

exekúcie, ktoré exekútor už skôr vymohol mu nepatria.
Podľa § 33 ods. 1 Exekučného poriadku ak osobitný zákon ( Zákon č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci ) neustanovuje inak, exekútor zodpovedá za škodu
tomu , komu ju spôsobil on alebo jeho zamestnanec v súvislosti s činnosťou podľa tohto zákona. Súdny
exekútor teda zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí pri výkone činnosti podľa exekučného poriadku.

Ust. § 33 ods. 1 Exekučného poriadku odkazuje na Zákon č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov. Použitý výraz v § 33 ods. 1
Exekučného poriadku „ ak osobitný zákon neustanovuje inak „ neznamená, že poškodený nemá priamo
nárok voči súdnemu exekútorovi ak má nárok na náhradu škody voči štátu.
Zákon č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov totiž nemá žiadne ustanovenie vylučujúce priamu
zodpovednosť súdneho exekútora voči poškodenému ( Tomašovič N - Exekučný poriadok s
komentárom, Žilina : Eurokódex, Poradca podnikateľa , spoločnosť s.r.o. 2006 ). Pri výkone inej
činnosti podľa § 193 a nasl. Exekučného poriadku sa uplatňuje zodpovednosť za škodu podľa ust.
§ 33 Exekučného poriadku. Z toho dôvodu je potom potrebné individuálne posudzovať z hľadiska

predpokladov:

a) zodpovednosť za škodu podľa Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov

b) zodpovednosť za škodu podľa § 33 Exekučného poriadku
Primárny rozdiel zodpovednosti za škodu podľa Zákona č. 514/2003 Z.z. a § 33 Exekučného poriadku
spočíva v tom, že protiprávny úkon vznikol nie pri výkone exekučnej činnosti ale inej činnosti podľa
Exekučného poriadku. Odlišnosti tiež spočívajú v rozsahu náhrady škody , ktorú si môže poškodenývoči súdnemu exekútorovi v súlade s ust. § 33 Exekučného poriadku uplatňovať. Azda najmarkantnejší
rozdiel medi uplatnením nároku podľa Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a uplatnením nároku

podľa § 33 Exekučného poriadku spočíva v pasívnej legitimácii toho ktorého subjektu ako aj v splnení
osobitných podmienok. K otázke pasívnej legitimácie je potrebné uviesť to , že kým v prípade uplatnenia
nároku na náhradu škody podľa Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci je pasívne legitimovaným subjektom Slovenská republika v zastúpení Ministerstva
spravodlivosti SR, v prípade uplatnenia nároku na náhradu škody podľa § 33 Exekučného poriadku bude

týmto subjektom priamo súdny exekútor.
Škodu možno definovať tak, že ide o majetkovú ujmu , teda ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére
poškodeného. Škoda musí byť v príčinnej súvislosti s protiprávnym úkonom v dôsledku ktorého mala
vzniknúť. Je povinnosťou poškodeného preukázať, že medzi protiprávnym konaním a škodou , ktorá
vznikla je vzťah príčinnej súvislosti.
Výsledkami vykonaného dokazovania súd dospel k tomu záveru, že navrhovateľ neuniesol v konaní

dôkazné bremeno a nepreukázal jednak existenciu škody, protiprávne konanie exekútora v dôsledku
ktorého mala škoda vzniknúť a teda ani príčinnú súvislosť medzi škodou a protiprávnym konaním
súdneho exekútora. Nárok na náhradu škody navrhovateľ odvíjal od uznesenia exekučného súdu 13Er
1883/1998, ktorým súd vyhovel návrhu na zmenu exekútora a zároveň vyslovil, že odporcovi ako
súdnemu exekútorovi náhradu trov exekučného konania nepriznáva. Z uvedeného uznesenia je však

zrejmé, že ich takto súd rozhodol preto, že odporca nežiadal trovy exekučného konania priznať. Z
celkového priebehu exekúcie v exekučnej veci EX 2549/1998 je zrejmé, že odporca viedol exekučné
konanie viacerými spôsobmi. Vymohol pre pôvodného oprávneného sumu viac ako 300.000 Eur a
odporca v priebehu exekúcie v tejto časti si vymohol aj trovy exekučného konania podľa vyššie
uvedených faktúr spolu vo výške 1.555.155,30 Sk , teda 51.621,69 Eur. Práve to bol dôvod pre ktorý

exekučnémusúduuviedol,žeprizmenesúdnehoexekútorasitrovyneuplatňuje,pretoževtommomente
jeho trovy boli už vymožené. Uvedeným rozhodnutím exekučného súdu nebola súdnemu exekútorovi
uložená žiadna povinnosť, v uvedenom rozhodnutí sa nekonštatuje , že by exekútor si doterajšie
trovy exekúcie vymohol protiprávne. Vychádzajúc z toho, že škodu možno definovať tak, že ide o
majetkovú ujmu, teda o ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného treba jednoznačne mať

za to, že navrhovateľ nepreukázal existenciu škody. Odporca prevažnú časť trov konania vymohol ešte
v roku 1999 , vyplýva to z vyššie uvedených faktúr, kedy oprávneným v konaní EX 2549/1998 bol
pôvodný oprávnený Všeobecná úverová banka. Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 11.12.2000 v
ďalšom bola vymáhaná pohľadávka postúpená na spoločnosť Slovenská konsolidačná a.s. , Bratislava,
následne v roku 2009 v zmysle Zmluvy o postúpení pohľadávky bola vymáhaná pohľadávka postúpená

na Kreditné družstvo Nitra, následne Kreditné družstvo ako nový veriteľ 15.12.2009 podal na exekučný
súd návrh na zmenu súdneho exekútora. Navrhovateľ vznik škody prezentoval tak, že trovy exekúcie,
ktoré exekútor vymohol a vynechal pre seba mali tvoriť majetok navrhovateľa a keďže tieto financie
sa nedostali do majetkovej sféry navrhovateľa, čím mu vznikla škoda, pričom exekučný súd odporcovi
náhradu trov exekúcie nepriznal. Súdnemu exekútorovi patria trovy exekúcie od okamihu, keď ich

vymôže postupom podľa exekučného poriadku. Vymožením pohľadávky, jej príslušenstva a trov
exekúcie je exekúcia v tejto časti skončená bez potreby vydania akéhokoľvek ďalšieho rozhodnutia o
skončení exekúcie a osobitného výroku o náhrade trov pre súdneho exekútora. Pôvodný oprávnený
Všeobecná úverová banka až v roku 2000 Zmluvou o postúpení pohľadávky postúpila
predmetnú pohľadávku na spoločnosť Slovenská konsolidačná a.s. a následne tu boli ďalšie postúpenia,

teda v tomto čase na postupcu postúpila nevymoženú časť pohľadávky, pretože exekučné konania v
časti dovtedy vymoženej pohľadávky sa čiastočne skončilo bez potreby vydania akéhokoľvek ďalšieho
rozhodnutia s tým, že zároveň boli vymožené aj trovy exekúcie. Aj v prípade, ak by sa dalo konštatovať,
že exekútor nepostupoval v súlade s exekučným poriadkom a vymožené trovy mu nepatria, v žiadnom
prípade nemožno z tohto vyvodiť, že navrhovateľovi vznikla škoda , pretože na základe zmluvy o

postúpení pohľadávok na navrhovateľa v konečnom dôsledku prešla iba časť nevymoženej pohľadávky
a neprešiel na neho žiaden nárok uplatňovať si od súdneho exekútora , trovy exekúcie , ktoré boli
vymožené ešte v čase pôvodného povinného, ktorým bola Všeobecná úverová banka. Pokiaľ by aj
existovalo súdne rozhodnutie , ktoré by konštatovalo akékoľvek porušenie povinnosti zo strany súdneho
exekútora, navrhovateľ by nemal nárok si od neho uplatňovať trovy ako náhradu škody. Takúto možnosť

bymalibapôvodnýoprávnenýatoVšeobecnáúverovábankaa.s.,Mlynskénivy,Bratislava,vprospech
ktorého súdny exekútor, teda odporca vymohol v súvislosti s exekučným konaním, ktoré viedol istú
pohľadávku a zároveň si aj vymohol trovy. V žiadnom prípade však zo strany súdneho exekútora nebolo
preukázané akékoľvek porušenie povinností.Podľa ust. § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti patrí exekútorovi odmena, náhrada
hotových výdavkov a náhrada za stratu času, pričom trovy exekúcie vymôže súdny exekútor v exekúcii,
v ktorej vznikli.

Podľa ust. § 200 ods. 2 Exekučného poriadku účinného do 31.08.2005 trovy exekúcie vymôže súdny
exekútor niektorým zo spôsobov určených na vymoženie pohľadávky, vydaním príkazu na úhradu trov
exekúcie. Súdnemu exekútorovi patria trovy exekúcie od okamihu, keď ich vymôže, postupom podľa
exekučného poriadku. Vymožením pohľadávky , jej príslušenstva a trov exekúcie je exekúcia v tejto
časti skončená bez potreby vydania ďalšieho rozhodnutia o skončení exekúcie a osobitného výroku o

náhrade trov pre súdneho exekútora.
Pokiaľ súd v uznesení o zmene súdneho exekútora tiež rozhodol, že náhradu exekučného konania
súdnemu exekútorovi nepriznáva, bolo to z dôvodu, že súdny exekútor vyslovene uviedol, že si ich
neuplatňuje, nie preto, že by mu tieto trovy nepatrili. Treba mať za to, že zo žiadneho ustanovenia
exekučného poriadku nevyplýva, že by exekučný súd spätne rozhodoval o tých trovách a exekúcie,
ktoré už exekútor vymohol v súlade s exekučným poriadkom a výrok súdu v uznesení nie je možné

vykladať tak, že by súdny exekútor nemal nárok na náhradu trov vôbec. V tomto konkrétnom prípade
výška odmeny je stanovená podľa ust. § 16 ods. 2 Vyhlášky o odmenách , podľa ktorého, ak súdny
exekútor pri exekúcii na peňažné plnenie vymôže časť pohľadávky pred jeho vylúčením z vykonávania
exekúcie alebo pred jej zastavením, pri určovaní jeho odmeny sa postupuje podľa ust. § 5 Vyhlášky o
odmenách s tým, že základom na určenie tejto odmeny je výška vymoženej pohľadávky.

Podľa ust. § 5 ods. 1 Vyhlášky o odmenách je odmena súdneho exekútora 20 % zo základu na jej
určenie , najmenej však 500,- Sk a najviac 1 mil. Sk. Samotná vyhláška o odmenách teda predpokladá
situáciu,žedôjdekvymoženiučastipohľadávkyavtakomtoprípadejeodmenasúdnehoexekútora20%
zvymoženejčastipohľadávky.Zpovahytakejtovecivyplýva,žeexekučnýsúdprirozhodovaníonáhrade
trov exekúcie rozhodne o zastavení exekúcie, vylúčení alebo zmene súdneho exekútora , nerozhoduje

o priznaní percentuálnej odmeny podľa § 5 Vyhlášky o odmenách. Táto odmena totiž exekútorovi patrí,
ak si ju úspešne vymôže spolu s pohľadávkou a jej príslušenstvom. Rozhodnutie o zastavení exekúcie ,
vylúčenie alebo zmene exekútora rozhoduje exekučný súd len o odmene súdneho exekútora určenej
paušálnou sumou za úkony exekučnej činnosti podľa § 14 Vyhlášky o odmenách , o hotových výdavkoch
a náhrade za stratu času, ktoré neboli vymožené.

Vzhľadom na to, že trovy exekútora , teda odporcu boli v exekučnom konaní uspokojené a žiadne ďalšie
trovy odporcovi v konaní nevznikli, odporca si ďalšiu náhradu trov neuplatnil. Samotná odmena pre
odporcu bola v maximálnej výške 33.193,92 Eur bez DPH vymožená už v roku 1999 a od tohto okamihu
odporca v rámci trov exekúcie vymáhal už len hotové výdavky a náhradu za stratu času. Posledné
hotové výdavky odporcu boli vymožené prostredníctvom exekučnej dražby v roku 2007 , preto odporca

pri zmene súdneho exekútora si náhradu trov neuplatnil.
Výrok, ktorým exekučný súd nepriznal odporcovi náhradu trov exekúcie sa teda netýka tých trov
exekúcie, ktoré boli v exekučnom konaní uspokojené. V žiadnom prípade toto rozhodnutie súdu nie
je možné interpretovať tak, že by odporca týmto rozhodnutím stratil nárok na trovy exekúcie, ktoré si v
rámciexekučnéhokonaniavymohol.Navyšetrebauviesť,žepredmetnáistinanikdynebolavdispozičnej

sfére ani pôvodného oprávneného, navyše nebola ani v majetkovej sfére navrhovateľa, pretože
nikdy mu zmluvou o postúpení pohľadávok postúpená nebola. Uvedenú istinu v rámci exekučného
konania vymohol súdny exekútor od povinného. Opätovne treba poukázať na to, že v žiadnom prípade
navrhovateľ nepreukázal majetkovú ujmu, teda ujmu, ktorá nastala v jeho majetkovej sfére.
Vzhľadom na vyššie uvedený skutkový a právny stav veci súd návrh zamietol.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. súd rozhodol o náhrade trov konania .
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech , súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Súd odporcovi priznal náhradu trov konania z titulu trov právneho zastúpenia proti navrhovateľovi, ktorý
úspech vo veci nemal. Právny zástupca odporcu vykonal vo veci 4 úkony právnej služby , prevzatie

a prípravu právneho zastúpenia podľa § 13a ods. 1 písm. a) Vyhlášky MSSR č. 655/2004 Z.z. ,
vypracovanie, podanie vyjadrenia k návrhu podľa § 13a ods. a písm. c) Vyhlášky , účasť na pojednávaní
pred súdom 2x podľa § 13a ods. 1 písm. d) Vyhlášky, každý úkon v hodnote 526,13 Eur podľa § 10 ods.
1 cit. Vyhlášky z hodnoty sporu 51.621,69 Eur. Za každý úkon právnej služby prináleží režijný paušál
podľa § 16 ods. 3 Vyhlášky 7,81 Eur a DPH podľa § 18 ods. 3 Vyhlášky 20 % s poukazom na § 11

ods. 6 Zákona o DPH, čo za každý úkon predstavuje 106,79 Eur. Celkové trovy právneho zastúpenia
predstavujú spolu 2.562,91 Eur, k čomu je potrebné pripočítať cestovné náhrady a náhradu stratu času
dňa 10.10.2013 a 26.11.2013 podľa § 15 a 16 Vyhlášky, pri prvom pojednávaní 61,43 Eur + DPH 12,29Eur, čo činí 73,72 Eur, pri ďalšom pojednávaní cestovné a strata času predstavujú 61,23 Eur + DPH
12,25 Eur spolu 73,48 Eur.
Trovy právneho zastúpenia a trovy celkovo predstavujú 2.710,10 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného
súdu na Krajský súd v Trnave (§ 204 ods. 1 O.s.p.).
Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované.
Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na

súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania (§ 205 ods.3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá toto vykonateľné uznesenie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu (§ 251 ods. 1 O.s.p.). Ak ide o rozhodnutie o výchove
maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady

súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (§ 251 ods. 2 O.s.p.).