Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. jún 2014

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 16C/405/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112240415
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jusková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2014:8112240415.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Monikou Juskovou v právnej veci žalobcu: Pohotovosť, s.r.o.,

so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o., so
sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanému: Slovenská republika -
Ministerstvo spravodlivosti SR, Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, o náhradu škody a nemajetkovej
ujmy v konaniach pôvodne vedených V. I. H. pod sp. zn. XXC XXX/XXXX, XXC XXX/XXXX, XXC XXX/
XXXX, XXC XXX/XXXX, XXC XXX/XXXX, XXC XXX/XXXX, XXC XXX/XXXX, XXC XXX/XXXX, XXC
XXX/XXXX, XXC XXX/XXXX, XXC XXX/XXXX, XXC XXX/XXXX, XXC XXX/XXXX takto

r o z h o d o l :

žaloby žalobcu vo veciach, ktoré boli pôvodne V. I. H. vedené pod sp. zn. XXC XXX/XXXX, XXC XXX/

XXXX, XXC XXX/XXXX, XXC XXX/XXXX, XXC XXX/XXXX, XXC XXX/XXXX O. XXC XXX/XXXX z a
m i e t a,

náhradu trov konania žalovanému n e p r i z n á v a,

žaloby žalobcu vo veciach, ktoré boli pôvodne V. I. H. vedené pod sp. zn. XXC XXX/XXXX, XXC XXX/
XXXX,XXCXXX/XXXX,XXCXXX/XXXX,XXCXXX/XXXX,XXCXXX/XXXX vylučuje nasamostatné

konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobnými návrhmi V. I. H. doručenými 27.9.2012 domáhal toho, aby súd uložil žalovanému
zaplatiť mu náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy kvantifikujúc ju diferencovane, nárok na
priznanie majetkovej škody a nemajetkovej ujmy odôvodňujúc však zhodne oneskoreným rozhodnutím
súdu o zmene súdneho exekútora.
V konaní pôvodne vedenom na V. I. H. pod sp. zn. XXC XXX/XXXX poukazoval na oneskorenie v
exekučnej veci vedenej súdnym exekútorom pod číslom E. XXXXX/XXXX proti povinnému K. A. žiadajúc
majetkovú škodu 175 Eur a nemajetkovú ujmu 387,24 eura, v konaní pôvodne vedenom na V. I. H.

pod sp. zn. XXC XXX/XXXX poukazoval na oneskorenie v exekučnej veci vedenej súdnym exekútorom
pod číslom E. XXXX/XXXX proti povinnému A. K. žiadajúc majetkovú škodu 175 Eur a nemajetkovú
ujmu 387,24 eura, v konaní pôvodne vedenom na V. I. H. pod sp. zn. XXC XXX/XXXX poukazoval na
oneskorenie v exekučnej veci vedenej súdnym exekútorom pod číslom E. XXXX/XXXX proti povinnému
N. I. žiadajúc majetkovú škodu 175 Eur a nemajetkovú ujmu 221,28 eura, v konaní pôvodne vedenom
na V. I. H. pod sp. zn. XXC XXX/XXXX poukazoval na oneskorenie v exekučnej veci vedenej súdnym
exekútorom pod číslom E. XXXX/XXXX proti povinnému A. D. žiadajúc majetkovú škodu 175 Eur a

nemajetkovú ujmu 608,52 eura, v konaní pôvodne vedenom na V. I. H. pod sp. zn. XXC XXX/XXXX
poukazoval na oneskorenie v exekučnej veci vedenej súdnym exekútorom pod číslom E. XX/XXXX proti
povinnej D. N. žiadajúc majetkovú škodu 175 Eur a nemajetkovú ujmu 608,52 eura, v konaní pôvodne
vedenom na V. I. H. pod sp. zn. XXC XXX/XXXX poukazoval na oneskorenie v exekučnej veci vedenejsúdnym exekútorom pod číslom E. XXX/XXXX proti povinnému K. K. žiadajúc majetkovú škodu 175
Eur a nemajetkovú ujmu 110,64 eura, v konaní pôvodne vedenom na V. I. H. pod sp. zn. XXC XXX/
XXXX poukazoval na oneskorenie v exekučnej veci vedenej súdnym exekútorom pod číslom E. XXXX/

XXXX proti povinnej E. D. žiadajúc majetkovú škodu 175 Eur a nemajetkovú ujmu 110,64 eura, v konaní
pôvodne vedenom na V. I. H. pod sp. zn. XXC XXX/XXXX poukazoval na oneskorenie v exekučnej veci
vedenej súdnym exekútorom pod číslom E. XXX/XXXX proti povinnej D. Z. žiadajúc majetkovú škodu
175 Eur a nemajetkovú ujmu 110,64 eura, v konaní pôvodne vedenom na V. I. H. pod sp. zn. XXC XXX/
XXXX poukazoval na oneskorenie v exekučnej veci vedenej súdnym exekútorom pod číslom E. XXXX/

XXXXprotipovinnémuI.H.žiadajúcmajetkovúškodu175Euranemajetkovúujmu276,60eura,vkonaní
pôvodne vedenom na V. I. H. pod sp. zn. XXC XXX/XXXX poukazoval na oneskorenie v exekučnej
veci vedenej súdnym exekútorom pod číslom E. XXXX/XXXX proti povinnému S. T. žiadajúc majetkovú
škodu 175 Eur a nemajetkovú ujmu 940,44 eura, v konaní pôvodne vedenom na V. I. H. pod sp. zn.
XXC XXX/XXXX poukazoval na oneskorenie v exekučnej veci vedenej súdnym exekútorom pod číslom
E. XXXX/XXXX proti povinnému K. A. žiadajúc majetkovú škodu 175 Eur a nemajetkovú ujmu 885,12

eura, v konaní pôvodne vedenom na V. I. H. pod sp. zn. XXC XXX/XXXX poukazoval na oneskorenie v
exekučnej veci vedenej súdnym exekútorom pod číslom E. XXX/XXXX proti povinnému S. K. žiadajúc
majetkovú škodu 175 Eur a nemajetkovú ujmu 885,12 eura, v konaní pôvodne vedenom na V. I. H. pod
sp. zn. XXC XXX/XXXX poukazoval na oneskorenie v exekučnej veci vedenej súdnym exekútorom pod
číslom E. XXXX/XXXX proti povinnej S. T. žiadajúc majetkovú škodu 125 Eur a nemajetkovú ujmu 1

825,56 eura.

Uznesením sp. zn. XXC XXX/XXXX - X z 8.10.2012 V. I. H. spojil na spoločné konanie veci vedené na
V. I. H. pod sp. zn. XXC XXX/XXXX, XXC XXX/XXXX, XXC XXX/XXXX, XXC XXX/XXXX, XXC XXX/
XXXX, XXC XXX/XXXX, XXC XXX/XXXX, XXC XXX/XXXX, XXC XXX/XXXX, XXC XXX/XXXX, XXC

XXX/XXXX, XXC XXX/XXXX, XXC XXX/XXXX s tým, že spoločné konanie bude ďalej vedené pod sp.
zn. XXC XXX/XXXX.

Uznesením sp. zn. XNcC XX/XXXX - XX z 18.10.2012 J. I. C. N. rozhodol tak, že sudcovia V. I.A. H. sú
vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci vedenej pod sp. zn. XXC XXX/XXXX a vec prikázal V. I. N..

Z dôvodov, pre ktoré boli žaloby podané vyplýva, že škoda a nemajetková ujma mala žalobcovi byť
spôsobená nesprávnym úradným postupom V. I. H., nakoľko súd nerozhodol o návrhu žalobcu na
zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenom čase. Podľa žalobcu v jednotlivých prípadoch
neexistovaliokolnosti,ktorébyumožňovaliexekučnémusúdupostupovaťnesústredeneasozbytočnými

prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o zmene exekútora pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Majetková
škoda, ktorá žalobcovi vznikla predstavuje náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho
činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo
medzi doručením návrhu na zmenu súdneho exekútora a rozhodnutím o ňom. Žalobca v tomto
období vynaložil na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnancov pomocou

informačného systému sumu 70 Eur, na udržiavanie a správu informačného systému sumu 40 Eur
a na administráciu listín a komunikáciu s pôvodným súdnym exekútorom sumu 50 Eur. Čo sa týka
náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, poukázal žalobca na to, že márnym uplynutím času boli
reálne ohrozené jeho legitímne očakávania a došlo k vyvolaniu viacerých rizík. Náhrada nemajetkovej
ujmy má kompenzovať vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovania podnikateľského plánovania a

rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, stratu dôvery v právo a v spravodlivé
riešenie veci a vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky spôsobené v priamej
príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom exekučného súdu. Čo sa týka výšky sumy náhrady
za nemajetkovú ujmu, žalobca uviedol, že pri kvantifikácii vychádzal zo súm, ktoré sťažovateľom priznal
Ú. I. I. W. pri konštatovaní prieťahov v konkrétnom období. Primeranou sumou podľa žalobcu je suma

663,88 eura za každý rok meškania, resp. 55,32 eura za jeden mesiac meškania.

Žalovaný vo vyjadrení uviedol, že návrhy žalobcu sú nedôvodné a potrebné je ich zamietnuť. Pokiaľ
žalobca uplatňuje nárok na náhradu škody s odkazom na zákon č. 514/2003 Z. z., predpoklady pre
náhradu škody nepreukázal. Pre vznik zodpovednosti štátu musia byť splnené všetky podmienky

súčasne, musí ísť o nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup, musí vzniknúť škoda a
medzi nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou musí byť
príčinná súvislosť. Tieto predpoklady žalobca nepreukázal, nepreukázal taktiež predpoklady pre to, aby
mala mu byť priznaná nemajetková ujma. Žalovaný poukázal na povahu a predmet konaní, v ktorýchmalo k tvrdenému nesprávnemu úradnému postupu dôjsť, a to pri zohľadnení povahy podnikateľskej
činnosti žalobcu a povedomí, ktoré je okolo žalobcu, spojené s touto podnikateľskou činnosťou,
vytvorené. Žalobca a jeho praktiky sú vnímané verejnosťou negatívne. Kvôli predmetom záujmu E. J.

súdy konštatovali porušovanie práv spotrebiteľa a v konečnom dôsledku práve podnikateľská činnosť
žalobcu podnietila zvýšenú potrebu ochrany práv spotrebiteľa na všetkých úrovniach štátnej moci.
Žalobca je vnímaný ako spoločnosť využívajúca neprijateľné podmienky zneužívajúca slabé finančné a
právne vnímanie nízkopríjmových osôb. Jeho postupy nie sú v súlade s dobrými mravmi.
K otázke nerozhodnutia o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenej lehote žalovaný

uviedol, že všeobecným predpokladom na zmenu súdneho exekútora je žiadosť oprávneného na zmenu
súdneho exekútora spolu s uvedením súdneho exekútora, ktorý má nahradiť pôvodného exekútora.
V praxi zaužívaný model, v zmysle ktorého exekučný súd po dôjdení žiadosti o zmenu exekútora
predloží túto žiadosť pôvodnému exekútorovi na vyjadrenie a vyčíslenie jeho doterajších trov (keďže
súčasne s rozhodnutím o zmene súdneho exekútora exekučný súd rozhodne v tomto uznesení aj o
trovách doterajšieho exekučného konania tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie u pôvodného

exekútora) a na zaslanie príslušného exekútorského spisu za účelom realizácie povinnosti vyplývajúcej
exekučnému súdu zo zákona a vec mu postúpi spolu s exekučným spisom súdneho exekútora, ktorý bol
vykonaním exekúcie pôvodne poverený. Žalovaný uviedol, že pripúšťa, že v niektorom prípade mohol
exekučný súd rozhodnúť o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora neskôr, ovplyvnené to
však bolo povahou úkonu - v rozhodnutí o zmene súdneho exekútora a nevyhnutnosťou vykonať pred,

resp. súčasne s rozhodnutím aj iné úkony - výzva na vyjadrenie pôvodnému exekútorovi, vyjadrenie
pôvodného exekútora, vyčíslenie jeho trov, doručenie exekučného spisu a jeho zaslanie novému
exekútorovi, rozhodnutie o trovách pôvodného exekútora, nie je možné nerozhodnutie o návrhu na
zmenu súdneho exekútora bez oneskorenia považovať za zbytočné prieťahy, a teda za nesprávny
úradnýpostup.Taktiežpoukázalnato,žepôvodnýsúdnyexekútorvykonávaúkonyexekučnéhokonania

až do času rozhodnutia súdu o zmene súdneho exekútora, resp. do doručenia uznesenia o zmene
súdneho exekútora pôvodnému exekútorovi. To znamená, že na strane žalobcu nemohlo dôjsť k vzniku
žiadnej materiálnej škody. Pôvodný súdny exekútor mal a mohol pokračovať vo vymáhaní pohľadávky,
na ktorú mal poverenie s ohľadom na zachovanie kontinuity konania.
Čo sa týka žalobcom vyčíslenej škody a sumy náhrad nemajetkovej ujmy, žalovaný uviedol, že suma

náhrady majetkovej škody v každom zo žalobných návrhov vo výške 125 Eur je len sumou hypotetickou,
nezodpovedajúcou kritériám vzniku nároku na náhradu škody, nejde o skutočnú škodu, ktorá by
žalobcovi bola vznikla. Taktiež sumy žiadaných náhrad nemajetkovej ujmy žalobca vyčíslil vychádzajúc z
rozhodnutí Ú. I. I. W., ktoré citoval. Úvaha žalobcu však nie je správna, pri rozhodovaní o výške náhrady
nemajetkovej ujmy je nevyhnutné zohľadniť špecifiká každej jednotlivej veci, aj to, o aký subjekt ide

pokiaľ tvrdí, že mu vznikla ujma, t. j. či ide o osobu fyzickú alebo právnickú. Žalovaný taktiež uviedol, že
tak u nárokov na náhradu majetkovej škody, ako aj nemajetkovej ujmy neexistuje príčinná súvislosť.
Žalovaný vo vyjadrení k žalobnému návrhu taktiež uviedol, že vznáša námietku premlčania. Podľa
žalovaného v prípade, ak mala žalobcovi vzniknúť škoda práve nesprávnym úradným postupom
spočívajúcim v nerozhodnutí o návrhu na zmenu exekútora v zákonom stanovenej lehote, lehota na

uplatnenie týchto nárokov uplynula pri každom takomto nároku osobitne, a to od momentu skončenia
žalobcom tvrdených prieťahov (teda od momentu rozhodnutia o zmene exekútora). Vzhľadom na
skutočnosť, že sa žalobca o škode dozvedel v niektorých prípadoch pred viac ako 3 rokmi, ide o nároky
premlčané.

Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie na deň 12. 6. 2014. Žalovaný žiadal o ospravedlnenie
svojej neúčasti na pojednávaní s tým, aby súd rozhodol aj v jeho neprítomnosti; na pojednávanie
neustanovil sa ani žalobca, ani jeho právny zástupca. Súdu v deň nariadeného pojednávania doručená
bola požiadavka právneho zástupcu žalobcu o odročenie pojednávania z dôvodu kolízie pojednávaní.
Tvrdenia o kolízii pojednávaní však ničím nepreukázal. Pre uvedený dôvod v kontexte s tým, že

predvolanie na pojednávanie prevzal žalobca aj jeho právny zástupca v dostatočnom časovom predstihu
mal súd za to, že dôvody pre ospravedlnenie neúčasti žalobcu a jeho právneho zástupcu na pojednávaní
a odročenie tohto pojednávania danými nie sú, súd preto vec prejednal v neprítomnosti účastníkov
konania aj právneho zástupcu žalobcu.

Súd vykonal dokazovanie listinami z tých exekučných spisov V. I. H., ktoré boli súdu zaslané do času,
než o veci rozhodoval. Zistil, že V. I. H. nepredložil na posúdenie exekučné spisy vo veciach pôvodne
vedených pod sp. zn. XXC XXX/XXXX, XXC XXX/XXXX, XXC XXX/XXXX, XXC XXX/XXXX, XXC XXX/
XXXX, XXC XXX/XXXX. Vzhľadom na uvedené a nemožnosť súdu posúdiť relevantnosť tvrdení žalobcuo meškaní pri rozhodovaní o zmene súdneho exekútora rozhodol súd tak, že predmetné veci vylúčil na
samostatné konania ako je uvedené vo výroku rozhodnutia.

V ostatných veciach zistil:
Vo veci, ktorá bola pôvodne V. I. H. vedená pod sp. zn. XXC XXX/XXXX z exekučného spisu XXEr XXX/
XXXX žalobcu ako oprávneného proti povinnému K. A. zistil, že súdu bol návrh na zmenu exekútora
doručený 2.7.2009. Exekučné konanie bolo u exekútora na základe návrhu oprávneného začaté
8.12.2003, pričom exekučným titulom bola notárska zápisnica. Súd rozhodol o návrhu oprávneného na

zmenu exekútora dňa 3.2.2010; jeho rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 1.4.2010.
Vo veci, ktorá bola pôvodne V. I. H. vedená pod sp. zn. XXC XXX/XXXX z exekučného spisu XXEr XXX/
XXXX žalobcu ako oprávneného proti povinnému A. K. zistil, že súdu bol návrh na zmenu exekútora
doručený 2.7.2009. Samotné exekučné konanie na základe návrhu oprávneného bolo u exekútora
začaté 8.12.2003, pričom exekučným titulom bola notárska zápisnica. Súd o návrhu oprávneného na
zmenu exekútora rozhodol 3.2.2010; jeho rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 11.3.2010.

Vo veci, ktorá bola pôvodne V. I. H. vedená pod sp. zn. XXC XXX/XXXX z exekučného spisu XEr XXX/
XXXX žalobcu ako oprávneného proti povinnému N. I. zistil, že súdu bol návrh na zmenu exekútora
doručený 15.10.2009. Samotné exekučné konanie bolo na základe návrhu oprávneného začaté u
exekútora dňa 9.2.2007, pričom exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok. Súd o návrhu na
zmenu exekútora rozhodol 26.2.2010; jeho rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 29.4.2010. Pred týmto

rozhodnutím súd ešte rozhodoval o trovách pôvodného exekútora.
Vo veci, ktorá bola pôvodne V. I. H. vedená pod sp. zn. XXC XXX/XXXX z exekučného spisu XEr XX/
XXXX žalobcu ako oprávneného proti povinnému K. K. zistil, že súdu bol návrh na zmenu exekútora
doručený 21.11.2010, pričom samotné exekučné konanie bolo u exekútora začaté 18.2.2005, pričom
exekučným titulom bola notárska zápisnica. Súd o návrhu oprávneného na zmenu exekútora rozhodol

20.1.2011; jeho rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 12.2.2011.
Vo veci, ktorá bola pôvodne V. I. H. vedená pod sp. zn. XXC XXX/XXXX z exekučného spisu XXEr
XX/XXXX žalobcu ako oprávneného proti povinnej E. D. zistil, že súdu bol návrh na zmenu exekútora
doručený 21.11.2010. Exekučné konanie bolo u exekútora začaté 3.2.2005, pričom exekučným titulom
bola notárska zápisnica. Súd o návrhu oprávneného na zmenu exekútora rozhodol 8.2.2011; jeho

rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 1.4.2011.
Vo veci, ktorá bola pôvodne V. I. H. vedená pod sp. zn. XXC XXX/XXXX z exekučného spisu XXEr XXX/
XXXX žalobcu ako oprávneného proti povinnému I. H. zistil, že súdu bol návrh na zmenu exekútora
doručený 21.11.2010. Samotné exekučné konanie na základe návrhu oprávneného bolo u exekútora
začaté 15.6.2005, pričom exekučným titulom bola notárska zápisnica. Súd o návrhu oprávneného na

zmenu exekútora rozhodol 26.4.2011; jeho rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 10.6.2011.
Vo veci, ktorá bola pôvodne V. I. H. vedená pod sp. zn. XXC XXX/XXXX z exekučného spisu
XXEr XXX/XXXX žalobcu ako oprávneného proti povinnej S. T. zistil, že súdu bol návrh na zmenu
exekútora doručený 2.7.2009, pričom samotné exekučné konanie bolo u exekútora na základe návrhu
oprávneného začaté 21.10.2004, pričom exekučným titulom bola notárska zápisnica. Súd o návrhu

oprávneného na zmenu exekútora rozhodol tak, že tento návrh 5.4.2012 zamietol. Súčasne rozhodol
o zastavení exekúcie.

Na základe zisteného skutkového stavu súd vychádzajúc z právnej úpravy platnej v rozhodnom období
uzatvára:

Podľa § 3 ods. 1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (v ďalšom aj len „zákon č. 514/2003“), štát zodpovedá za
podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem
tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

Podľa§4ods.1písm.a)zákonač.514/2003Z.z.,vovecináhradyškody,ktorábolaspôsobenáorgánom
verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak
1. škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje
inak, 2. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci, 3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone

exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa osobitného predpisu.

Podľa § 9 ods. 1 a 2 zákona č. 514/2003 Z. z., v znení účinnom do 31.12.2012, štát zodpovedá
za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje ajporušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej
lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo
iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo

na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom
spôsobená škoda.

Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia
práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím
alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z., výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa

určuje s prihliadnutím najmä na a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije
a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov,
ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v
spoločenskom uplatnení.

Podľa § 17 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z., výška nemajetkovej ujmy spôsobenej rozhodnutiami
uvedenými v § 7 a 8 je najmenej jedna tridsatina priemernej nominálne mesačnej mzdy zamestnanca
v hospodárstve Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok, a to za každý, aj začatý deň
pozbavenia osobnej slobody.

Podľa § 17 ods. 5 zákona č. 514/2003 Z. z., v žiadosti o predbežné prerokovanie nároku a pri uplatnení
nároku na súde je poškodený povinný uviesť požadovanú výšku úhrady podľa odsekov 1 a 2.

Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom
do 31.8.2005, exekučné konanie sa začína na návrh.

Podľa § 36 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom
do31.8.2005,exekučnékonaniesazačínadňom,vktorombolexekútorovidoručenýnávrhnavykonanie
exekúcie. Exekútor však môže vykonávať exekúciu až udelením poverenia súdu na jej vykonanie (§ 4).

Podľa § 44 ods. 6 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom
do 31.8.2005, ak oprávnený požiada súd o zmenu exekútora a súd po vyjadrení exekútora žiadosti
oprávneného vyhovie, vykonaním exekúcie poverí súd exekútora, ktorého navrhne oprávnený a vec mu
písomne postúpi. Účinky pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované.
Odmena pôvodného exekútora sa však vypočíta tak akoby došlo k zastaveniu exekúcie.

Podľa § 44 ods. 7 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom
od 1.9.2005, oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu
podať na príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30
dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora.

Podľa § 238 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z., ustanovenia § 34 ods. 1 až 3, § 37 ods. 4 a 5, § 46 ods.
3, § 47 ods. 3, § 58 ods. 5, § 134 ods. 2, § 136 ods. 3 a 4, § 145 ods. 1 sa použijú aj na konania začaté
pred 1.9.2005.

Vychádzajúc z citovaného ustanovenia § 44 ods. 6 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení účinnom do 31.8.2005, právnou úpravou nebola stanovená povinnosť
exekučného súdu rozhodnúť o návrhu oprávneného na zmenu exekútora v lehote 30 dní od doručenia
návrhu oprávneného na zmenu exekútora. K zmene došlo až s účinnosťou od 1.9.2005. Podľa
prechodných a záverečných ustanovení účinných od 1.9.2005 k zákonu č. 233/1995 Z. z. konania začaté

pred 1.9.2005 sa dokončia podľa práva platného do 31.8.2005, ak ods. 2 neustanovuje inak (ods. 1 §
238).Čo sa týka žalobných návrhov vo veciach, ktoré boli pôvodne na V. I. H. vedené pod sp. zn. XXC
XXX/XXXX, XXC XXX/XXXX, XXC XXX/XXXX, XXC XXX/XXXX, XXC XXX/XXXX O. XXC XXX/XXXX,
mal súd vykonaným dokazovaním za preukázané, že nie je pravdivým tvrdenie žalobcu o nesprávnom

úradnom postupe V. I. H. ako exekučného súdu, ktorý mal spočívať v tom, že tento súd nedodržal
lehotu, ktorú mu ukladá zákon na rozhodnutie o zmene exekútora. Tieto jednotlivé exekučné konania boli
začaté pred účinnosťou zákona, ktorým bola žalobcom tvrdená 30 dňová lehota upravená, čo znamená,
že nebolo ani zákonnou povinnosťou súdu o zmene exekútora rozhodnúť v lehote 30 dní. Z postupu,
resp. realizácie úkonov a činností po tom, ako žalobca ako oprávnený požiadal o zmenu exekútora ani

nevyplýva nečinnosť súdu a nesústredenosť jeho konania. Vzhľadom na to, že súd čo sa týka žalobných
návrhov v predmetných konaniach nemal preukázaný nesprávny úradný postup (existenciu prieťahov
v konaní) ako jeden z predpokladov pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom, návrhy žalobcu ako nedôvodné zamietol.

Čo sa týka žalobného návrhu vo veci pôvodne vedenej na V. I. H. pod sp. zn. XXC XXX/XXXX, ide o

konanie, ktoré bolo začaté po 1.9.2005. Pre toto konanie platilo, že pokiaľ oprávnený požiadal o zmenu
súdneho exekútora mal súd o tejto zmene rozhodnúť v lehote 30 dní. Z dôkazov vyplynulo, že táto lehota
skutočne dodržanou nebola. Rozhodnutiu o zmene exekútora predchádzala ďalšia nevyhnutná činnosť
súdu spočívajúca v požiadavke adresovanej exekútorovi, ktorý bol pôvodne poverený vykonaním
exekúcie k tomu, aby sa vyjadril, či uplatňuje trovy exekúcie a v prípade ak áno, aby predložil ich

špecifikáciu spolu s exekučným spisom. Výkon rozhodnutia je integrálnou súčasťou práva na súdnu
ochranu, preto pokiaľ exekučný súd vykonával ďalšie činnosti potrebné pre rozhodnutie o zmene
exekútora, dĺžka tejto jeho činnosti a nedodržanie 30 dňovej lehoty nebola takej povahy, aby bolo
možné usúdiť, že rozhodnutie o zmene exekútora v exekučnej veci XEr XXX/XXXX na V. I. H., že by
vykazovalo znaky prieťahov v konaní. V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na uznesenie Ú. I. I.

W. X.. Ú. XXX/XXXX-XX zo 14.12.2012, kde Ú. I. I. W. konštatoval, že nie každý zistený prieťah v
súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov. Pojem „zbytočné prieťahy“ je pojmom autonómnym, ktorý možno vykladať a
aplikovať predovšetkým materiálne. Podľa Ú. I. I. W., ktorý posudzoval tvrdené prieťahy exekučného
súdu v súvislosti so žiadosťou súdneho exekútora o udelenie poverenia v trvaní viac ako 13 mesiacov

by doba rozhodovania viac ako 13 mesiacov vo všeobecnosti nebola ústavne udržateľnou, ale pokiaľ
sťažovateľ (sťažovateľom v konaní pred ústavným súdom bol samotný žalobca) podával žiadosti o
udelenie poverení na vykonanie exekúcie hromadne v rovnakom čase, zaťažil tým všeobecný súd
väčšímpočtompodaní,vzhľadomnačomuselpočítaťsurčitýmtechnicko-administratívnymzdržanímna
strane všeobecného súdu, ktoré spôsobilo, že o žiadosti exekútora bolo rozhodnuté s určitým časovým

odstupom, čo je ústavne akceptovateľné.

Podľa názoru súdu tento názor ústavného súdu je názorom, ktorý je možné aplikovať aj na vec
pôvodne vedenú na V. I. H. pod sp. zn. XXC XXX/XXXX. Zo spisov, ktorými súd disponoval mal
súd za zistené, že žalobca ako oprávnený v rovnakom čase, v rovnaký deň doručil exekučnému

súdu viac návrhov na zmenu exekútora a tento väčší počet podaní bol dôvodom istého zdržania
exekučného súdu. Okrem toho je potrebné poukázať aj na to, že s účinnosťou od 1.1.2013 bol § 9 ods.
2 zákona č. 514/2003 Z. z. zmenený tak, že znenie: Pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu
spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote,
v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo zbytočných prieťahov v konaní možno vychádzať len z

výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia, sťažnosti na prieťahy, z
právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa
dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného
rozhodnutia E. I. N. Ľ. N., ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ú. I. I. W. o ústavnej sťažnosti, ktorým Ú. I. I.

W. konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Žalobca žalobnými návrhmi, ktoré boli pôvodne vedené V. I. H. pod sp. zn. XXC XXX/XXXX, XXC XXX/
XXXX,XXCXXX/XXXX,XXCXXX/XXXX,XXCXXX/XXXX,XXCXXX/XXXXO.XXCXXX/XXXXuplatnil
nárok na náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. argumentujúc

nesprávnym úradným postupom V. I. H. (zbytočnými prieťahmi, nerozhodnutím v zákonom stanovenej
lehote) v konkrétnych exekučných konaniach žalobcu ako oprávneného voči povinným - dlžníkom z
úverových zmlúv, ktoré s nimi uzavrel. Výšku majetkovej škody a nemajetkovej ujmy kvantifikoval akonásledok toho, že exekučný súd - V. I. H. nedodržal zákonom stanovenú 30 dňovú lehotu, v ktorej mal
rozhodnúť o zmene exekútora.

Vychádzajúc z citovaného zákonného ustanovenia, predpokladom toho, aby bolo možné v konaní
pred súdom rozhodovať o náhrade škody a nemajetkovej ujmy ako dôsledku nesprávneho úradného
postupu, pre nedodržanie zákonnej lehoty alebo prieťahy v konaní je podanie sťažnosti na prieťahy v
exekučnom konaní, resp. podanie žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy v konaní (§ 62
a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z.), rozhodnutie o tom, že sa sudca dopustil disciplinárneho previnenia,

následkom ktorého sú prieťahy v súdnom konaní (§ 120 a nasl. zákona č. 385/2000 Z. z.), rozhodnutie
E. I. N. Ľ. N., z ktorého vyplýva, že porušené bolo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
alebo rozhodnutie Ú. I. I. W. o ústavnej sťažnosti konštatujúce porušenie práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov.

Žalobca v žalobách ani netvrdil, že disponuje rozhodnutím alebo konštatovaním kompetentného orgánu,

že v namietaných exekučných konaniach došlo k zbytočným prieťahom alebo že by niektorý sudca
rozhodujúci v exekučnej veci bol disciplinárne zodpovedný za prieťahy exekučných konaní. Žalobca
síce poukazoval na to, že v exekučných konaniach podával žiadosti s cieľom získať informácie o stave
exekučného konania, tieto jeho žiadosti nie sú však sťažnosťami, aké právna úprava predpokladá.
Pri absencii záväzného stanoviska, resp. rozhodnutia kompetentného orgánu o tom, že exekučný súd

spôsobil zbytočné prieťahy v konaní je možné konštatovať absenciu podstatného predpokladu pre
posúdenie relevantnosti žalobami uplatnených nárokov.

Čo sa týka kvantifikácie majetkovej škody, je potrebné uviesť, že žalobca mal za to, že je potrebné,
aby súd žalovanému uložil nahradiť mu skutočnú škodu, ku ktorej došlo v dôsledku zmenšenia jeho

majetku. Pokiaľ žalobca mal za to, že náklady, ktoré vo vzťahu ku konkrétnym exekučným veciam
vyčíslil mu vznikli, súd mal jeho tvrdenia za nie relevantné. Informačné systémy, na ktoré žalobca
poukazoval vzhľadom na svoj predmet činnosti musí udržiavať tak či tak a náklady, ktoré vyčíslil, nemohli
byť priamo spôsobené tvrdeným oneskoreným konaním exekučného súdu. Žiadna priama príčinná
súvislosť z tvrdení žalobcu nevyplynula. Okrem toho, ak žalobca realizuje podnikateľskú činnosť spojenú

so značným rizikom, na čo sám poukázal, musí si byť vedomý, že pri jeho podnikateľskej činnosti
vzniknú riziká s dôsledkami z rizík vyplývajúcimi. Uvedené sa týka nielen žalobcom tvrdenej vzniknutej
majetkovej škody, ale aj nemajetkovej ujmy, ktorú požadoval.

Vychádzajúc z uvedeného súd mal za to, že existencia predpokladov pre to, aby mal žalovanému

povinnosť uložiť zaplatenie majetkovej škody a nemajetkovej ujmy preukázaná nebola, a preto žalobné
návrhy žalobcu, ako je uvedené vo výroku rozsudku, zamietol.

Žalovaným vznesenou námietkou premlčania sa nezaoberal, pretože ani v jednom z prípadov, ktoré
súd posudzoval, žalovaným tvrdené časové súvislosti ako predpoklad úspešného vznesenia námietky

premlčania, zistenými neboli.

O trovách konania rozhodoval súd podľa zásady úspechu vo veci ustanovenia § 142 ods. 1 O. s. p.
Žalobca bol v konaniach neúspešný, nemá právo na náhradu trov konania s konaním mu vzniknutých.
Úspešný žalovaný trovy nežiadal, ich náhradu si v zmysle ustanovenia § 151 ods. 1 O. s. p. neuplatnil,

preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku s výnimkou výroku, ktorým súd rozhodol o vylúčení označených vecí na
samostatné konania možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa ustanovenia § 205 ods. 2, 3 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo
rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a ),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Proti výroku, ktorým súd rozhodol o vylúčení označených vecí na samostatné konania odvolanie

prípustným nie je.