Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Wednesday, February 5, 2015

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 6T/122/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4111011225
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Kováčová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2015:4111011225.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lenky Kováčovej a prísediacich

Márie Beneovej a Jordany Kenčevovej v trestnej veci obžalovanej H.. W. R. a spol. pre
spolupáchateľstvomspáchanýzločinpodvodupodľa§20k§221odsek1,odsek4písmenoa)Trestného
zákona na hlavnom pojednávaní konanom dňa 05.02.2015 takto

r o z h o d o l :

1. Ing. W. R.
narodená dňa XX. XX. XXXX v G. Q.,
trvale bytom G. Q., ul. P. B.
XXXX/X,

2. B. R.
narodený dňa XX. XX. XXXX v G. Q., trvale bytom Q., ul. R. č. XX,

sa uznávajú vinnými, že:

po predchádzajúcej dohode dňa 23.1.2007 v Zlatých Moravciach, primátorka mesta Zlaté Moravce H..
W. R. splnomocnila B. R. v tom čase konateľa spoločnosti ZM - Invest s.r.o. Zlaté Moravce, aby ju
zastupoval pri vyhlásení o nadobudnutí vlastníckeho práva vydržaním k pozemkom nachádzajúcim sa
v „Priemyselnom parku Zlaté Moravce - plán 1“, v prospech mesta Zlaté Moravce, na základe čoho dňa
24.1.2007vNitre,naKupeckejulicič.16,vpriestorochNotárskehoúraduX..F.Y.vyhlásilB.R.,žemesto
Zlaté Moravce nadobudlo vlastnícke právo k týmto nehnuteľnostiam, pričom v rámci tohto vyhlásenia
uviedol nepravdivé skutočnosti, ktoré sa týkajú splnenia podmienok pre nadobudnutie vlastníckeho
práva vydržaním, že Mesto Zlaté Moravce tieto nehnuteľnosti spravuje ako svoje vlastné po dobu viac

ako 10 rokov, o ktorých tak Ing. W. R. ako aj B. R. vedeli, že sa nezakladajú na pravde, k vyhláseniu
pritom predložil prehlásenie Y.. Q. B. zástupcu primátorky Mesta Zlaté Moravce zo dňa 23.1.2007,
ktoré obsahovalo nepravdivé skutočnosti týkajúce sa splnenia podmienok predpokladaných príslušnými
právnymi predpismi k nadobudnutiu vlastníckeho práva vydržaním (§ 134 Občianskeho zákonníka),
ktoré vyhotovila doposiaľ nestotožnená osoba a následne podpísal Y.. Q. B. zástupca primátorky Mesta
Zlaté Moravce, pričom skutočnosti v ňom obsiahnuté, že mesto užívalo tieto nehnuteľnosti už viac
ako 10 rokov, o tieto sa staralo, spravovalo ich a obhospodarovalo ich, sa nezakladali na pravde,

nakoľko uvedené pozemky spravoval Slovenský pozemkový fond a na základe nájomných zmlúv užívalo
Poľnohospodárske družstvo Topoľčianky a následne spoločnosť AGROK s.r.o. Stará Ľubovňa, pričom
na základe skutočností vyhlásených B. R. ako aj obsiahnutých v písomnom prehlásení Y.. Q. B. a
týmto uvedením do omylu a obídením Slovenského pozemkového fondu, ktorý spravoval pozemky po
neznámych vlastníkoch, notárka X.. F. Y. spísala:
- notársku zápisnicu sp. zn. N 22/2007 zo dňa 24.1.2007 k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v
katastrálnom území Zlaté Moravce vedené Správou katastra Zlaté Moravce na liste vlastníctva č. XXXX

ako parcela č. XXXX - orná pôda o výmere 1623 m2 a parcela č. XXXX. - orná pôda o výmere3398 m2 na nezisteného vlastníka D. S., rod. D. v spoluvlastníckom podiele 1/6, pričom hodnota tohto
spoluvlastníckeho podielu ku dňu 24.01.2007 bola 5.955,38 eur,
- notársku zápisnicu sp. zn. N 23/2007 zo dňa 24.1.2007 k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v

katastrálnom území Zlaté Moravce vedené Správou katastra Zlaté Moravce na liste vlastníctva č. XXXX
ako parcela č. XXXX/X - orná pôda o výmere 2879 m2 a parcela č. XXXX/X - orná pôda o výmere
2838 m2 na nezisteného vlastníka U. B., rod. E. v spoluvlastníckom podiele 1/4, pričom hodnota tohto
spoluvlastníckeho podielu ku dňu 24.01.2007 bola 10.171,40 eur,
- notársku zápisnicu sp. zn. N 24/2007 zo dňa 24.1.2007 k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v

katastrálnom území Zlaté Moravce vedené Správou katastra Zlaté Moravce na liste vlastníctva č.
XXXX ako parcela č. XXXX/X - orná pôda o výmere 3719 m2 a parcela č. XXXX/X - orná pôda o výmere
6m2, na nezisteného vlastníka Z. J., rod. Q. v celosti, pričom hodnota tohto spoluvlastníckeho podielu
ku dňu 24.01.2007 bola 26.531,17 eur,
- notársku zápisnicu sp. zn. N 25/2007 zo dňa 24.1.2007 k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v
katastrálnom území Zlaté Moravce vedené Správou katastra Zlaté Moravce na liste vlastníctva č. XXXX

ako parcela č. XXXX. - orná pôda o výmere 3482 m2, parcela č. XXXX - orná pôda o výmere 1767
m2 a parcela č. XXXX - orná pôda o výmere 1857 m2 na nezistených vlastníkov Q. S., rod. Y. v
spoluvlastníckom podiele 1/8, X. S. v spoluvlastníckom podiele 1/8, S. S. v spoluvlastníckom podiele
1/8 a V. S. v spoluvlastníckom podiele 1/8, pričom hodnota týchto spoluvlastníckych podielov ku dňu
24.01.2007 bola spolu 25.285,56 eur,

- notársku zápisnicu sp. zn. N 26/2007 zo dňa 24.1.2007 k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v
katastrálnom území Zlaté Moravce vedené Správou katastra Zlaté Moravce na liste č.
XXXX ako parcela č. XXXX - orná pôda o výmere 2899 m2, na nezistených vlastníkov S. R., rod.
O. v spoluvlastníckom podiele 19/24, F. O., rod. O. v spoluvlastníckom podiele 1/24, E. Z.,
rod. O. v spoluvlastníckom podiele 1/24, Q. P., rod. O. v spoluvlastníckom podiele 1/24, P. V. rod.

O. v spoluvlastníckom podiele 1/24 a X. O. v spoluvlastníckom podiele 1/24, pričom hodnota týchto
spoluvlastníckych podielov ku dňu 24.01.2007 bola spolu 20.630,95 eur,
- notársku zápisnicu sp. zn. N 27/2007 zo dňa 24.1.2007 k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v
katastrálnom území Zlaté Moravce vedené Správou katastra Zlaté Moravce na liste vlastníctva č.
XXXX ako parcela č. XXXX - orná pôda o výmere 1701 m2, parcela č. XXXX - orná pôda o výmere

1826 m2 a parcela č. XXXX - orná pôda o výmere 3594 m2 na nezistených vlastníkov V. Z., rod.
F. v spoluvlastníckom podiele 1/2, F. V., rod. O. v spoluvlastníckom podiele 1/24, Q. O., rod. H. v
spoluvlastníckom podiele 1/8, Q. B. v spoluvlastníckom podiele 1/36, X. B. v spoluvlastníckom podiele
1/36, B. B. v spoluvlastníckom podiele 1/36 a X. W., rod. Z. v spoluvlastníckom podiele 1/8, pričom
hodnota týchto spoluvlastníckych podielov ku dňu 24.01.2007 bola spolu 44.342,61 eur,

- notársku zápisnicu sp. zn. N 28/2007 zo dňa 24.1.2007 k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v
katastrálnom území Zlaté Moravce vedené Správou katastra Zlaté Moravce na liste vlastníctva č.XXXX
ako parcela č. XXXX - orná pôda o výmere 2713 m2 na nezistených vlastníkov F. Z. v spoluvlastníckom
podiele 1/2, X. Kajána v spoluvlastníckom podiele X/X a U. S. rod. Q. v spoluvlastníckom podiele 1/4,
pričom hodnota týchto spoluvlastníckych podielov ku dňu 24.01.2007 bola spolu 19.307,34 eur,

- notársku zápisnicu sp. zn. N 29/2007 zo dňa 24.1.2007 k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v
katastrálnom území Zlaté Moravce vedené Správou katastra Zlaté Moravce na liste vlastníctva č. XXXX
ako parcela č. XXXX - orná pôda o výmere 1975 m2, parcela č. XXXX - orná pôda o výmere XXXX m2,
parcela č. XXXX/X - orná pôda o výmere 4476 m2, parcela č. XXXX/X - orná pôda o výmere 4341 m2 a
parcela č. XXXX - orná pôda o výmere 1616 m2, na nezistených vlastníkov X. X. v spoluvlastníckom

podiele 19/400, X. X. v spoluvlastníckom podiele 19/400, V. X. v spoluvlastníckom podiele 19/400, Q.
E. v spoluvlastníckom podiele 7/180, S. S. v spoluvlastníckom podiele 7/1080, P. S. v spoluvlastníckom
podiele 7/1080, D. S. v spoluvlastníckom podiele 7/1080, Q. S. v spoluvlastníckom podiele 7/1080,
Q. Y., rod. S. v spoluvlastníckom podiele 7/1080, I. S. v spoluvlastníckom podiele 1/60, I. S., rod. R. v
spoluvlastníckompodiele1/60,O.W.,rod.E.vspoluvlastníckompodiele7/180,U.O.vspoluvlastníckom

podiele 1/60, X. O. v spoluvlastníckom podiele 1/60 a O. O., rod. Chrenovú v spoluvlastníckom podiele
2/25, pričom hodnota týchto spoluvlastníckych podielov ku dňu 24.01.2007 bola spolu 41.283,54 eur,
- notársku zápisnicu sp. zn. N 30/2007 zo dňa 24.1.2007 k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v
katastrálnom území Zlaté Moravce vedené Správou katastra Zlaté Moravce na liste vlastníctva č. XXXX
ako parcela č. XXXX - orná pôda o výmere 2569 m2, parcela č. XXXX - orná pôda o výmere 1297 m2,

parcela č. XXXX - orná pôda o výmere 1278 m2, parcela č. XXXX - orná pôda o výmere 2620 m2,
parcela č. XXXX/X - orná pôda o výmere 2626 m2, parcela č. XXXX/X - orná pôda o výmere 2380 m2 a
parcela č. XXXX/X - orná pôda o výmere 2012 m2, na vlastníka W. republika - Slovenský pozemkový
fond Bratislava v spoluvlastníckom podiele 1/6 a na nezistených vlastníkov E. Y. v spoluvlastníckompodiele 1/24, V. S. v spoluvlastníckom podiele 1/12, E. S. v spoluvlastníckom podiele 1/12, Z. Y. v
spoluvlastníckom podiele 1/12, U. Y. v spoluvlastníckom podiele 1/12, B. S. v spoluvlastníckom podiele
1/24, H. B., rod. S. v spoluvlastníckom podiele X/XX, Q. S. v spoluvlastníckom podiele 1/24, S.

Kováča v spoluvlastníckom podiele 1/24, Q. S. v spoluvlastníckom podiele 1/6 a A. Y., rod. S. v
spoluvlastníckom podiele 1/12, pričom hodnota týchto spoluvlastníckych podielov ku dňu 24.01.2007
bola spolu 100.814,18 eur,
- notársku zápisnicu sp. zn. N 31/2007 zo dňa 24.1.2007 k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v
katastrálnom území Zlaté Moravce vedené Správou katastra Zlaté Moravce na liste vlastníctva č. XXXX

ako parcela č. XXXX/X - orná pôda o výmere 2818 m2 a parcela č. XXXX/X - orná pôda o výmere
2794 m2, na nezisteného vlastníka U. B., rod. E. v spoluvlastníckom podiele 1/4, pričom hodnota tohto
spoluvlastníckeho podielu ku dňu 24.01.2007 bola 9.984,59 eur,
ktoré notárske zápisnice boli podkladom pre zápis vlastníckeho práva do príslušného katastra
nehnuteľnostíkvyššieuvedenýmnehnuteľnostiamvprospechMestaZlatéMoravce,ktorénehnuteľnosti
následne Mesto Zlaté Moravce v zastúpení primátorky mesta H.. W. R. previedlo v rámci Kúpnej zmluvy

uzatvorenej dňa 19.2.2007 na spoločnosť Vion a.s. Zlaté Moravce, ktorej predsedom predstavenstva
je B. R. za kúpnu cenu 1,-Sk (0,033 eur), čím uvedeným konaním spôsobili Slovenskej republike
a vyššie spomínaným nezisteným vlastníkom dotknutých pozemkov, ktoré sú v správe Slovenského
pozemkového fondu Bratislava a dedičom týchto pozemkov okrem iných Q.. S. Z., D. D., X. S., E. S.,
S. W., Q. S., R. S., H.. S. J., Q. D., X. B., Z. Q., U. A., B. B., S. H., A. E., A. S., H.. Q. B., V. B., Q. F., I.

B., X. S., H. Q., U. J., Q. S., Z. W., B. O., H. S., X. S., E. F., Q. P., X. O., S. D., U. O., Q. S., Q. E., H..
G. B., H.. Q. E. a Q. E. škodu spolu vo výške 304.306,72 eur,

teda:

spoločným konaním na škodu cudzieho majetku seba a iného obohatili tým, že uviedli niekoho do omylu
a spôsobili tak na cudzom majetku škodu veľkého rozsahu,

tým spáchali:

obzvlášť závažný zločin podvodu spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 221 odsek 1, odsek 4 písmeno a)
Trestného zákona s poukazom na § 125 odsek 1 Trestného zákona.

Za to im súd ukladá:

Obžalovaným H.. W. R. a B. R.:
Podľa § 221 odsek 4 Trestného zákona zistiac poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno j) Trestného
zákona, nezistiac priťažujúce okolnosti podľa § 37 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2 Trestného
zákona a § 39 odsek 1 Trestného zákona každému trest odňatia slobody v trvaní 7 (sedem) rokov a

6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 48 odsek 4 Trestného zákona ich súd oboch zaraďuje na výkon trestu odňatia slobody do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 76 odsek 1 Trestného zákona s použitím § 78 odsek 1 Trestného zákona im ukladá ochranný
dohľad každému v trvaní 1 (jeden) rok.

Podľa § 77 odsek 1 Trestného zákona sú obaja obžalovaní povinní po prepustení z výkonu trestu
odňatia slobody oznamovať údaje o spôsobe a zdrojoch svojej obživy a tieto preukazovať probačnému a

mediačnému úradníkovi, osobne sa hlásiť v lehote určenej probačným a mediačným úradníkom tomuto
úradníkovi a vopred mu oznamovať vzdialenie sa z miesta svojho bydliska.

o d ô v o d n e n i e :

Na základe obžaloby Krajského prokurátora v Nitre sp.zn.Kv 72/2007 prejednal súd trestnú vec proti
obžalovanej H.. W. R. a B. R.. Na hlavných pojednávaniach vykonal súd rozsiahle dokazovanie

vypočutím obžalovaných H.. W. R. a B. R., vykonaním ich vzájomnej konfrontácie, vypočutímsplnomocnenca poškodeného Slovenského pozemkového fondu X.. G. Q., vypočutím svedkov Y.. Q.
O., H.. U. S., X.. F. Y., Q.. V. B., H.. V. E., A. O., H.. Q. W., A. R., Y.. Z. Y., H.. Q. G., I. Z., H.. U. V., V. O., Y.
O., H.. H. X., H.. Y. B., X.. Q. B., X. J., Q. B., H.. V. F., O. U., vykonaním konfrontácií medzi svedkami Q.

B. a H.. Q. G., X. J. a H.. Q. G., Q. Šlosárom a Y.. Q. O., X.. Q. B. a Y.. Q. O., vypočutím znalca H.. V. B.,
prečítaním výpovedí svedkov Y. B., Q. E., Q. E., X. Q., V. V., B. O., Z. W., X. B., Q. E., E. F., Q. P., S. D., X.
O., U. O., Q. O. a Q. S., prečítaním listinných dôkazov ako aj oboznámením ďalšieho obsahu spisu ako
i pripojených priestupkových spisov Obvodného úradu Nitra 1726/2009, 1650,1651/2009, 1457/2010 a
prehratím zvukových záznamov.

Obžalovaná H.. W. R. na hlavom pojednávaní uviedla, že ako primátorka mesta Zlaté Moravce
neiniciovala ani sa nezúčastňovala na príprave prepisu dotknutých nehnuteľností na Mesto
Zlaté Moravce, nepodpisovala žiadne prehlásenia. U notárky nikdy nebola, nedala nikomu
žiadne splnomocnenie. Podpísala iba splnomocnenie pre spoločnosť ZM Invest na uskutočnenie
inžinierskych príprav a na realizáciu priemyselného parku v zmysle Uznesenia schváleného mestským

zastupiteľstvom. Dňa 02.05.2006 bola na zasadaní Mestského zastupiteľstva Zlaté Moravce schválená
Zmluva o dočasnom užívaní pozemkov neznámych vlastníkov o rozlohe 7,7 ha za 1,-Sk pre spoločnosť
ZM Invest, takže tie pozemky, ktoré boli následne vydržané, boli už predtým prevedené do nájmu firmy
Vion, ktorá ich mohla ešte pred vydržaním užívať. V tom čase bolo fungovanie SPF zastavené a s
pozemkami sa nemalo nakladať. V čase, keď sa vydržiavali pozemky tam už haly stáli, R. povedal,

že všetko na SPF konzultoval, a že súhlasili aj s vydržaním. Zástupca primátora mesta O. podpisoval
podklady k vydržaniu ako občan, lebo notárka vraj žiadala svedectvo občana, že 10 rokov mesto užíva
tie pozemky. S vydržaním nič nemala, dozvedela sa to až vtedy, keď ju volali na políciu. Ona podpisovala
plnomocenstvo na vydržanie až dodatočne asi pol roka po vydržaní pozemkov. Po vydržaní sa urobil
sumár vykúpených pozemkov a tých, čo mali získať vydržaním a predali sa R., ktorému hrozila miliónová

pokuta denne. Nezúčastnila sa žiadnych rokovaní na SPF, R. riešil problém získania pozemkov po
neznámych vlastníkoch. V máji 2006 bola podpísaná zmluva o budúcej zmluve o kúpe pozemkov
neznámych vlastníkov zo SPF za kúpnu cenu 205 Sk za m2. Nemá vedomosť o tom, kto vydržané
pozemky užíval pred vydržaním po dobu 10 rokov. R. jej dal podpísať zmluvu o poskytnutí finančnej
náhrady pre tých, ktorí užívali tie pozemky, lebo im vznikla ujma na plodinách.

Obžalovaný B. R. na hlavnom pojednávaní k veci uviedol, že ho oslovila primátorka R., či by vedel
pomôcť s realizáciou priemyselného parku v Zlatých Moravciach. Po zvážení povedal, že priemyselný
park pomôže vybudovať. O všetkom informoval zastupiteľstvo. Museli sa vysporiadať pozemky. Založili
spoločnosť ZM Invest, vláda schválila pomoc pri výkupe pozemkov mestu Zlaté Moravce. Nakontaktoval

sa so zahraničnými firmami, ktoré mali záujem investovať. Vybavoval všetky projekty. Všetko išlo hladko
až kým vláda nezastavila rozhodovanie s majetkami neznámych vlastníkov. Zobral úver a zrazu zostal
vo vzduchoprázdne, preto dal svojim ľuďom legislatívne preveriť ako to vysporiadať, informoval sa aj u
notárky. Oznámil to mestu a keď boli podklady pripravené, odniesol ich notárke, potom pani primátorka
informovala poslancov, pozvali ho na zastupiteľstvo, kde bolo dojednané, že pozemky mu odpredajú

kúpno-predajnou zmluvou, kde ho zaviazali, aby následne vysporiadal neznámych vlastníkov, z ktorých
sa v budúcnosti stanú známy. S týmto súhlasil, lebo ho tlačili investori, aby sa už začala výroba. O
vysporiadaní pozemkov po neznámych vlastníkoch formou vydržania rozhodlo mesto Zlaté Moravce, on
iba iniciatívne zistil informácie k nemu. Nemá vedomosť o tom, že by mesto Zlaté Moravce spravovalo
pozemky pod priemyselným parkom viac ako 10 rokov ako svoje vlastné. Jeho firma nepripravovala

podklady k vydržaniu. K notárke niesol aj podpísané splnomocnenie od obžalovanej zo dňa 23.01.2007,
že môže pred notárkou v jej mene konať.

Počas vzájomnej konfrontácie zotrvali obaja obžalovaní na svojich výpovediach a tvrdeniach.

Splnomocnenec poškodenej spoločnosti Slovenského pozemkového fondu (ďalej len SPF) X.. G. Q. na
hlavnom pojednávaní uviedla, že k vydržaniu nehnuteľností došlo v januári r. 2007 napriek skutočnosti,
že vo februári r.2006 prebehlo rokovanie, na ktorom sa zúčastnil aj zástupca SPF a pán R. za ZM
Invest, výsledkom ktorého bola medzi mestom Zlaté Moravce a SPF uzavretá zmluva o budúcej zmluve
o prevode predmetných pozemkov do vlastníctva mesta Zlaté Moravce za dohodnutú kúpnu cenu 205

SK za m2 dňa 31.05.2006. K reálnemu prevodu následne nedošlo, pretože pozemky boli predmetom
vydržania. V uvedenom období bol pozastavený predaj pozemkov v správe SPF, ktorý bol zrušený až
v septembri r. 2007. Pred vydržaním nebol SPF požiadaný o vyjadrenie k vydržaniu a ani potom nebol
SPF informovaný o zmene vlastníckych práv týchto pozemkov. V tejto súvislosti SPF vznikla škoda tým,že došlo k vydržaniu pozemkov neznámych vlastníkov, s ktorými nakladá SPF a spravuje ich v zmysle
zákona č.180/1995 Zb. Pôda bola v r.2006-2007 používaná na poľnohospodárske účely firmou Agrok
s.r.o, ktorá platila nájomné a mala uzavretú nájomnú zmluvu so SPF.

Svedok Y.. Q. O. na hlavnom pojednávaní uviedol, že v tom čase bol zástupcom primátora a bola
snaha vytvoriť v meste priemyselný park. Mal indíciu, že priestor, kde sa nachádzali pozemky pod
naplánovaným priemyselným parkom, patria mestu, lebo tadiaľ vedie chodník, ktorý užívalo mesto, preto
podpísal prehlásenie k vydržaniu o tom, že dotknuté pozemky patria mestu, listinu nechal u seba na

stole v kancelárii, kde si ju aj pripravenú na podpis našiel. Nevie ako tie listiny prišli na stôl a kto ich
potom vzal, kanceláriu vždy zamyká. Nehovoril s R. o realizácii priemyselného parku, nevie kto inicioval
usporiadanie pozemkov neznámych vlastníkov týmto spôsobom. Túto výpoveď následne zmenil počas
konfrontácii v tej časti, že prehlásenie mu priniesol na podpis obžalovaný R..

Svedkyňa H.. U. S. na hlavnom pojednávaní k veci uviedla, že na základe rozhodnutia mestského

zastupiteľstva vznikla spoločnosť ZM Invest. Ona ako samostatne zárobkovo činná osoba pre
spoločnosť Vion (patriacu obžalovanému R.) a bola požiadaná R., aby sa zúčastnila príprav
priemyselného parku v Zlatých Moravciach, jej úlohou bolo zabezpečiť vyjadrenia účastníkov konania
a dotknutých orgánov štátnej správy pre vydanie územného rozhodnutia, stavebného povolenia a
kolaudačného povolenia. Trvalo to viac ako rok. Spolupracovala aj so zamestnancami mesta Zlaté

Moravce, keďže sa jednalo o spoločný záujem mesta a spoločnosti ZM Invest. Mesto pracovalo na
majetko-právnom vysporiadaní tejto lokality, bolo tam množstvo vlastníkov pozemkov, s niektorými
vlastníkmi sa uzatvorili Zmluvy o budúcich kúpnych zmluvách a pokračovalo sa pri spisovaní riadnych
kúpnych zmlúv. Stavebným úradom bolo mesto Zlaté Moravce a práva k pozemkom dokladovalo
kúpnymi zmluvami so známymi vlastníkmi pozemkov a zmluvou so SPF za neznámych vlastníkov. Bola

zainteresovaná do procesu vysporiadania vlastníckeho práva prostredníctvom vydržania, keď mesto
pristúpilo k vydržaniu pozemkov, ktoré do tej doby neboli majetkovo- právne vysporiadané, nevidela
rozhodnutie mestského zastupiteľstva, v ktorom by bolo uvedené, že pozemky budú vysporiadené
prostredníctvom vydržania. Navštívila s R. notárku k tomu, aby vedeli aké listiny treba predložiť, aby
mohlo dôjsť takémuto úkonu, získané informácie oznámila na mestskom úrade a po vypracovaní

podkladovkvydržaniu,bolR.unotárky.Malavedomosť,žespoločnostiVionhroziasankciepriomeškaní
so stavbou priemyselného parku od spoločností Estamp a NPLS. Nemala vedomosť o tom, kto tieto
pozemky užíval.

Svedkyňa X.. F. Y. na hlavnom pojednávaní uviedla, že ako notárka spisovala osvedčenie o vydržaní

vlastníckeho práva v prospech mesta Zlaté Moravce. Je to vyhlásenie účastníka, ktorou osvedčuje, že
nadobudol nehnuteľnosť, nezisťuje skutkový stav veci. Požiadali ju o to pracovníci mestského úradu,
resp. sa tak predstavili, ktorí predložili splnomocnenie primátorky, inak by sa musela primátorka dostaviť
sama. Splnomocnenie sa hneď po spísaní eviduje v centrálnom notárskom registri, oskenuje sa, takže
ho nemožno už dodatočne meniť alebo doplniť, polícii predložila i výpis z centrálneho registra, že sa tam

to splnomocnenie v ten deň a v tú hodinu, keď spisovala notársku zápisnicu oskenovalo a nachádzalo.
Po spísaní zápisnice, ju zaslala na správu katastra na vykonanie záznamu do listov vlastníctva, keďže
návrh na záznam do katastra po spísaní notárskej zápisnice je povinná dať v každej veci po vyhotovení
takejto zápisnice i bez splnomocnenia. K spísaniu notárskej zápisnice sa dostavil pán R. a H.. S.. Listina
bola spísaná až pri druhom alebo treťom stretnutí, najskôr sa boli informovať, obaja povedali, že mesto

začalo vykupovať pozemky pred mnohými rokmi cez vyvlastňovacie konanie, no nebolo to ukončené,
mali vyhlásenie pracovníka mesta, ktorý vedel dosvedčiť, že sa to začalo vykupovať, a že mesto vstúpilo
do užívania pozemkov. V zmysle § 63 Zákona č. 397/2000 je potrebné aj vyjadrenie SPF, takže to bolo
na riziko účastníkov, ak sa to vykonalo bez takého vyjadrenia, ona ich na to upozornila. Odpis notárskej
zápisnice im odovzdala. Pri prvom stretnutí sa neinformovali na to, čo znamená inštitút vydržania, chceli

iba vedieť ako to bude prebiehať. Splnomocnenie zo dňa 23.01.2007 zažurnalizované v spise na čl.
1832 je plná moc, ktorá bola predložená pri spísaní notárskej zápisnice. IČO mesta Zlaté Moravce v
plnej moci chýbalo, diktoval jej ho pán R. rovnako aj vyhlásenie hovoril spamäti. Keby nepredložil R. pri
tomto jednaní plnú moc od obžalovanej, nemohol by byť účastníkom konania.

Svedok Q.. V. B. na hlavnom pojednávaní uviedol, že do celého procesu budovania priemyselného
parku vstupoval po vysporiadaní pozemkov mestom, zabezpečoval prevodov pozemkov z mesta na
spoločnosť Vion, pričom mesto predalo pozemky odkúpené aj vydržané, iba sa fiktívne oddelili, že
vydržané boli predané za 1,- Sk a odkúpené za cca 6 mil. Sk. Vykonával v tom období aj funkciu poslancamestského zastupiteľstva Zlaté Moravce. Vysporiadanie pozemkov bolo v kompetencii mesta, nebol
do toho zainteresovaný ani ako právnik ani ako poslanec. Spoločnosť ZM Invest vznikla v súvislosti s
manažérskymi prácami pri výstavbe priemyselného parku a jej spoločníkom bol R.. Dozvedel sa, že

pozemky po neznámych vlastníkoch boli vysporiadané vydržaním v januári alebo februári r.2007, keď
boli už vysporiadané, rovnako ako ostatní poslanci mestského zastupiteľstva. Toho času pomáha R.
uspokojovať dedičov po neznámych vlastníkoch finančným odškodnením v cene 204,- Sk za m2 pôdy.

Svedok H.. V. E. na hlavnom pojednávaní uviedol, že pracuje ako vedúci pracovník vo firme NPLS, s

firmou Vion mali zmluvu o výstavbe a predaji pozemkov, s tým, že R. postaví haly a zabezpečí všetky
veci ohľadne toho včítane pozemkov. Boli dohodnuté aj pokuty v prípade omeškania s dodaním.

Svedok A. O. za spoločnosť Agrok na hlavnom pojednávaní uviedol, že dňa 02.02.2006 sa
uskutočnilo stretnutie s R., ktorý ich informoval o investičnom zámere vybudovať priemyselný park. Oni
obhospodarovaliparcelu,naktorejsamalostavať,taksadohodlinaodškodnenízapredčasnéuvoľnenie

parcely, aby sa mohli vykonávať investičné činnosti. Faktúra bola mestom uhradená. Spoločnosť Agrok
užívala tieto pozemky na základe zmluvy so SPF. Platili aj daň z nehnuteľností mestu Zlaté Moravce. Má
vedomosť o tom, že pozemky po neznámych vlastníkov boli vydržané. Oni pôdu užívali od januára 2002
a pred nimi ju mal správca konkurznej podstaty PD Topoľčianky. Počas konkurzu bola pôda prenajímaná
dvom firmám Agro Hosťovce a pred nimi ešte nejakej firme od Nových Zámkov.

Svedok H.. Q. W. na hlavnom pojednávaní uviedol, že vykonával funkciu primátora v rokoch 1999-2003,
až dodatočne sa dozvedel o vydržaní, vedel, že tie pozemky nikdy neboli mestské. Územným plánom
bola táto lokalita určená na výstavbu. Videl prehlásenie X.. O. a vie, že skutočnosti tam potvrdené O.
sa nezakladajú na pravde.

Svedkyňa A. R. na hlavnom pojednávaní uviedla, že overovala podpis O. na prehlásení, overenie
prebehlo v jej kancelárii tak, že O. sa podpísal, ona to overila a podpísal sa do overovacej knihy, opatrila
to pečiatkou s jej podpisom za jeho prítomnosti.

Svedkyňa Y.. Z. Y. na hlavnom pojednávaní uviedla, že pracovala na mestskom úrade od r. 2003 do mája
r. 2006. Na meste bol schválený plán na vybudovanie priemyselného parku a bolo potrebné vyhotoviť
zoznam všetkých známych a neznámych vlastníkov. Začali sa pozemky vykupovať od známych
vlastníkov. Pokiaľ ide o neznámych vlastníkov bola vypracovaná zmluva medzi mestom a spoločnosťou
ZM Invest, ktorí boli nápomocní pri tejto činnosti, H.. Kunskej podávala informácie ako prebiehajú kúpne

zmluvy so známymi vlastníkmi a odovzdala jej zoznam neznámych vlastníkov, ktoré pozemky už riešilo
iba ZM Invest. Zúčastňovala sa zasadnutí mestského zastupiteľstva, kde boli podávané informácie R.
o postupných krokoch vo veci vysporiadania pozemkov. Mesto nespravovalo a nestaralo sa o vydržané
pozemky, lebo tie pozemky patrili družstvu.

Svedok H.. Q. G. na hlavnom pojednávaní uviedol, že začal pracovať na Mestskom úrade v Zlatých
Moravciach dňa 04.01.2007, o udalostiach ohľadne priemyselného parku dovtedy nevedel. Ako nastúpil,
uskutočnili sa dve rokovania medzi primátorkou a R., ktorých sa zúčastnil. R. navrhol vysporiadať
pozemky neznámych vlastníkov vydržaním, lebo mal záväzok voči investorom. To bolo obsahom tých
dvoch rokovaní s tým, že primátorke povedal, že celý servis ohľadne toho zabezpečí on, aby sa mesto

nestaralo a táto jeho ponuka bola akceptovaná. R. a jeho ľudia chodili na úrad, všetky listiny k tomu
potrebné boli prinesené na sekretariát primátorky. Ako bola notárska zápisnica vyhotovená, riešilo sa
to vo februári r. 2007 na mestskom zastupiteľstve, ktoré schválilo prevod týchto pozemkov na Vion.
Obžalovaná podpísala plnú moc pre R. za účelom vydržania, on naň dal tiež razítko a podpísal ho za
správnosť. Priniesli to na mestský úrad už napísané, že je v tom nekalosť po dvoch týždňoch čo robil

na úrade ani netušil. Podpísal listinu v januári 2007. Niekoľko mesiacov na to, po prepuknutí škandálu
ohľadne vydržania ho obžalovaná, za prítomnosti B. a šoféra vytiahla vo večerných hodinách z bytu do
ich auta a žiadala od neho, čo má povedať. Počas vykonaných konfrontácií zotrval na svojej výpovedi.

Svedok I. Z. na hlavnom pojednávaní uviedol, že v inkriminovanom období pracoval ako zamestnanec

Mestského úradu Zlaté Moravce na odd. ľudských zdrojov, kde pracovala aj pani V., dostávali mená a
adresy známych vlastníkov, s ktorými sa spisovali kúpne zmluvy, nikdy nepočul o nejakom vydržaní.Svedkyňa H.. U. V. na hlavnom pojednávaní uviedla, že ukončila pracovný pomer na Mestskom úrade
v Zlatých Moravciach v decembri 2006, pracovala na odd. pre ľudských zdrojov, vysporiadavaním
pozemkov neznámych vlastníkov sa zaoberal ZM Invest.

Svedok V. O. na hlavnom pojednávaní uviedol, že bol oslovený na vypracovanie podkladov a žiadostí na
Ministerstvo hospodárstva k získaniu Štatútu priemyselného parku, ktoré malo slúžiť na získanie dotácie
na priemyselný park. Všetko čo bolo potrebné vypracoval, predkladal to na podpisovanie primátorke.
Získaním štatútu a dotácie jeho činnosť skončila v júni 2006, za čo bol odmenený R.. Nebol osobne

zainteresovaný do procesu vysporiadavania pozemkov.

Svedok Y. O. na hlavnom pojednávaní uviedol, že bol v r. 2006 zamestnancom Mestského úradu v
Zlatých Moravciach, vykonával agendu vyplývajúcu zo stavebného zákona ako je vydávanie stavebných
rozhodnutí a územných rozhodnutí. Dokumenty ohľadne priemyselného parku mu predkladala Ing. S.,
ktorá zastupovala ZM Invest, t.j. osobu, pre ktorú bolo vydávané povolenie.

Svedok H.. H. X. na hlavnom pojednávaní uviedol, že od r. 2003 zastával funkciu vedúceho spoločného
obecného úradu. K vydaniu územného rozhodnutia a stavebného povolenia pre priemyselný park Zlaté
Moravce poveril p. O., ktorý komunikoval s kompetentnými osobami. H.. S. vykonávala a zabezpečovala
činnosť pre firmu Vion a všetky doklady súvisiace s územným konaním. V rámci územného konania

boli potrebné súhlasy vlastníkov a súhlas SPF za neznámych vlastníkov, ktorý keď dal súhlas, územné
rozhodnutie bolo vydané. V rámci stavebného konania, pokiaľ sa vlastnícke právo nenachádzalo, toto
bolo pokryté nájomnou zmluvou o využívaní pozemkov, ktorá bola uzatvorená medzi Mestom Zlaté
Moravce a firmou Vion.

Svedok H.. Y. Varga na hlavnom pojednávaní uviedol, že v r. 2006 zastával funkciu na SPF mal na
starosti lokalitu katastrálne územie Zlaté Moravce, kde sa realizoval priemyselný park. Realizovala sa
zmluva o budúcej zmluve uzatvorená medzi Mestom Zlaté Moravce a SPF. Na základe tejto zmluvy,
keď by mesto splnilo podmienky, mal sa zrealizovať prevod pozemkov nezistených vlastníkov na Mesto
Zlaté Moravce. Na určitú dobu však bola vládou zablokovaná možnosť prevodov a k prevodom bolo

potrebné rozhodnutie o dotácii, preto nemohol byť realizovaný prevod skôr, lebo v tom čase chýbalo
žiadateľovi z Ministerstva hospodárstva rozhodnutie o dotácii na výstavbu parku. Niekedy v lete r. 2006
potom ako získali rozhodnutie o dotáciách, prevod sa už nedal zrealizovať, lebo to bolo zablokované
rozhodnutím vlády. Od tohto momentu sa nezúčastnil žiadnych rokovaní, nebola predložená žiadna
žiadosť. O vydržaní pozemkov sa dozvedel až na polícii. Pôda po neznámych vlastníkoch nachádzajúca

sa v lokalite pod priemyselným parkom bola užívaná spoločnosťou Agrok Topoľčianky, s ktorými
mali nájomnú zmluvu, a ktorých zástupcovia sa zúčastnili stretnutia s obžalovaným, kde sa dohodla
náhrada za predčasné uvoľnenie nehnuteľností. Predtým užívalo túto pôdu Poľnohospodárske družstvo
Topoľčianky, mali nájomné zmluvy s týmito spoločnosťami. Nebol za ním pán R. so stanoviskom ohľadne
vydržania.

Svedkyňa X.. Q. B. na hlavnom pojednávaní k veci uviedla, že nastúpila pracovať na Mestský úrad v
Zlatých Moravciach až 10. júna 2009 ako právnička, dňa 10.12.2009 bola v kancelárii prednostu H.. B.
spolu s ním, p. O. a H.. R.. Rozprávali sa o prevodoch pozemkov ako to celé prebehlo s tým, že O. sa
vyjadril, že prehlásenie o vydržaní, ktoré podpísal za mesto, mu priniesol na podpis pán R..

Svedok X. J. na hlavnom pojednávaní uviedol, že bolo spísané čestné prehlásenie ohľadne pozemkov
pod priemyselným parkom, že pán G. priznal, že dokument primátorke pre R. k vydržaniu nebolo
podpísané na čas.

Svedok Q. B. uviedol, že až po inkriminovanej dobe vykonával funkciu prednostu v Zlatých Moravciach,
raz po zastupiteľstve vo večerných hodinách išli za pánom G. do I., bol tam prítomný pán J. ako šofér, on
a H.. R.. Pýtal sa ho ako to bolo ohľadne splnomocnenia. V. G. povedal, že to splnomocnenie doniesol
pán R. a bolo to splnomocnenie na spísanie zápisnice o vydržaní pozemkov, no priniesol ho podpísať
dodatočne.

Svedok H.. V. F. k veci uviedol, že nastúpil na Mestský úrad v Zlatých Moravciach začiatkom roka 2006
na miesto vedúceho oddelenia pre ľudské zdroje, už tam nepracuje od októbra r. 2008. Na oddelení
mali v náplni aj výkup pozemkov pod priemyselným parkom. Čo sa týka samotného vydržania ničohľadne toho nerobil, dozvedel sa o tom až keď už bolo zrealizované, bolo to pár minút pred zasadnutím
mestského zastupiteľstva poslancom Q.. B., ktorý prišiel s návrhom Uznesenia na predaj pozemkov v
lokalite plánu č. 1., čo ho prekvapilo, lebo mal informáciu, že tá lokalita nebola ešte mestom vykúpená.

Návrh Uznesenia odmietol podpísať, nakoľko v ňom chýbali niektoré náležitosti, to bolo v januári r. 2007.
Poslanci však tento návrh aj schválili. Po zastupiteľstve prišiel na úrad pán R. a chcel, aby to Uznesenie
vyhotovili. Tam došlo k sporu, lebo chcel, aby ho doplnili o určité náležitosti, ale vysvetlili mu, že to nejde,
musí byť vyhotovené v takej forme v akej bolo schválené. Následne bolo zvolané ďalšie zastupiteľstvo
vo februári r. 2007, kde to bolo schválené. Mesto tieto pozemky nespravovalo viac ako 10 rokov ako

svoje vlastné.

Svedkyňa O. U. (rod. V.) sa nevedela ku skutku vyjadriť.

Znalec H.. V. B. z odboru stavebníctvo, odvetvia pozemné stavby a odhad hodnoty nehnuteľností
predniesol znalecké posudky v zhode s ich písomným vypracovaním ako sú zažurnalizované v spise

a dodal, že na podklade spisu, pôvodného znaleckého posudku H.. Y., ktorý ohodnotil nehnuteľnosti
k prevodu medzi SPF a Mestom Zlaté Moravce a na základe informácií zistených prostredníctvom
internetu, t.j. po preverení aktuálnej ponuky a dopytu na trhu, určil v zmysle zákona hodnotu každej
parcely zvlášť, čo spolu predstavuje sumu zaokrúhlene 11 mil. 400 tisíc Sk. Pri výpočte ceny za m2
zohľadňoval najmä využiteľnosť pozemku, polohu, trh s pozemkami, či je pozemok zastavaný, či sú

tam inžinierske siete, aký je prístup k pozemku, aká je vzdialenosť od centra obce alebo mesta, či
je terén rovný alebo svahovitý a na existujúci územný plán mesta. Na základe vyššie uvedeného
ohodnotil pôdu na sumu v priemere 265,- Sk za m2. Nie je relevantný ako porovnávací podklad nájomná
zmluva, predmetom ktorej bolo užívanie pôdy na poľnohospodárske účely, keďže určoval trhovú hodnotu
pozemkov určených na zastavanie. Uviedol, že napriek listinám a ich obsahu, ktoré mu boli súdom

doručené zažurnalizované na čl. 2592 datované v r.1992 a v r.1994, v ktorých sa uvádza, že pozemky v
okolí mali byť kontaminované, zotrval na svojich znaleckých posudkoch z dôvodu, že mal určiť hodnotu
pozemkov v r. 2007, čo je 13-15 rokov neskôr, nevedel posúdiť či predložené posudky sú hodnoverné
aj v r. 2007, teda v čase, kedy mal ohodnotiť pozemky. Uviedol, že s poukazom na oboznámené
skutočnosti a informácie o možnej kontaminácii pôdy v danej lokalite a na účelové určenie využitia

oceňovaných nehnuteľností, ktoré boli územným plánom Mesta Zlaté Moravce určené pre zriadenie
priemyselného parku a v konečnom dôsledku v čase páchania skutku uvedeného v obžalobe na nich
boli zrealizované a umiestnené dve stavby, by nemala informácia o možnej kontaminácii vplyv na trhovú
hodnotu nehnuteľností s poukazom na aktuálnu ponuku a dopyt v danej lokalite v r.2007.

Z prečítaných svedeckých výpovedí svedkov Y. B. na čl. 255-260, 279-284, 291-295, Q. E. na čl.
405-408, 409-410, Q. E. na čl. 411-414, 414-417, X. Q. na čl. 418-421, 422-423, V. V. na čl. 435-441, B.
O. na čl. 442-447, Z. W. na čl. 448-453, X. B. na čl. 454-463, Q. E. na čl. 464-474, E. F. na čl. 475-487,
Q. P. na čl. 486-495, S. D. na čl. 496-502, X. O. na čl. 503-509, U. O. na čl. 510-516, Q. O. na čl.
517-523 a Q. S. na čl. 524-529 vyplynulo, že títo sa priamo k veci a k procesu vydržania nehnuteľností

neznámych vlastníkov spravovaných SPF nevedeli vyjadriť. Niektorí z nich by mali byť priamo dedičia
po neznámych vlastníkoch.

Po vykonaní dokazovania súd zhodnotil dôkazy nezávisle podľa vnútorného presvedčenia, založeného
na starostlivom zvážení všetkých okolností jednotlivo aj v ich súhrnne, nezávisle od toho, či tieto obstaral

súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán a rozhodol tak, že uznal obžalovaných Ing.
W. R. a B. R. za vinných z pokračovacieho obzvlášť závažného zločinu podvodu spolupáchateľstvom
podľa § 20 k § 221 odsek 1, odsek 4 písmeno a) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 125
odsek 1 Trestného zákona, tak po stránke subjektívnej aj objektívnej, pretože po vzájomnej dohode na
škodu cudzieho majetku seba a iného obohatili tým, že uviedli niekoho do omylu, pričom Slovenskému

pozemkovému fondu (ďalej len „SPF“) spôsobili škodu veľkého rozsahu vo výške 377.481,47 eura.
NazákladeodvolaniaobochobžalovanýchapokiaľideovýrokotresteiodvolaniaKrajskéhoprokurátora
v Nitre, bola vec predložená na rozhodnutie na Krajský súd v Nitre, ktorý Uznesením sp.zn.1To 33/2013
zo dňa 31.07.2013 zrušil prvostupňové rozhodnutie v celom rozsahu a vec vrátil súdu I. stupňa, aby ju
znova v potrebnom rozsahu prejednal a rozhodol a prikázal súdu I. stupňa, aby:

- pribral do konania znalca z odboru poľnohospodárstvo, odvetvie odhad hodnoty poľnohospodárskej
pôdy a odhad škôd hodnoty poľnohospodárskej pôdy za účelom zistenia hodnoty ornej pôdy a za účelom
zistenia, či v čase, keď mal byť skutok spáchaný, bola orná pôda kontaminovaná a do akého rozsahu
a či táto skutočnosť mala vplyv na hodnotu pôdy;- umožnil dedičom po neznámych vlastníkoch realizáciu ich procesných práv;
- sa vysporiadal s ďalšími návrhmi na doplnenie dokazovania zo strany obžalovaných a
až následne, aby opäť meritórne rozhodol, čo všetko súd I. stupňa vykonal.

V nadväznosti na vyššie uvedený pokyn Krajského súdu v Nitre v zrušujúcom uznesení, Okresný súd
Nitra pribral dňa 09.01.2014 do konania znalca z odboru poľnohospodárstvo, odvetvie odhad hodnoty
poľnohospodárskej pôdy H.. X. Q. uznesením, voči ktorému podali X.. S. O. obhajca obžalovaného B.
R. a X.. V. V. obhajca obžalovanej H.. W. R. sťažnosť, o ktorých rozhodol Krajský súd v Nitre Uznesením

pod sp.zn.1Tos 20/2014 dňa 19.02.2014 tak, že napadnuté Uznesenie Okresného súdu Nitra zrušil a
uložil Okresnému súdu Nitra, aby znova konal a rozhodol dôvodiac, že znalec Ing. Q. nie je zapísaný
v zozname znalcov v odvetví odhad škôd poľnohospodárskej pôdy a z dôvodu, že súd nebol dôsledný
pri konštruovaní otázok znalcovi pod bodmi 1 a 2.
Súčasne súd vyzval obžalovaného B. R., aby súdu označil identifikačné údaje osôb, ktorých podľa jeho
vyjadrení odškodnil a vyžiadal od Mestského úradu Zlaté Moravce originály listín vzťahujúcich sa k

predmetnému priemyselnému parku v zmysle návrhu na doplnenie dokazovania obžalovanej H.. W. R..
Dňa 12.03.2014 bolo opätovne vydané Uznesenie Okresného súdu Nitra o pribratí znalca z odboru
poľnohospodárstvo, odvetvie odhad hodnoty poľnohospodárskej pôdy, odhad škôd poľnohospodárskej
pôdy doc. Dr. H.. J. P., ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 25.03.2014 a po právoplatnosti tohto
uznesenia bol spis predložený znalcovi za účelom vypracovania znaleckého posudku a tomuto boli

následne zaslané i ďalšie listinné doklady z katastra nehnuteľností, ktoré si znalec vyžiadal.
Po vypracovaní znaleckého posudku boli vo veci opäť nariadené hlavné pojednávania, na ktorých
bolo doplnené dokazovanie v zmysle pokynu Krajského súdu v Nitre, na ktoré boli predvolaní, resp.
upovedomení i dedičia po pôvodných pozemno-knižných vlastníkov dotknutých pozemkoch, o ktorých
mal súd vedomosť buď z vyšetrovacieho spisu prípadne od obžalovaného B. R.. Súd doplňujúc

dokazovanievypočuldedičovpopôvodnýchpozemno-knižnýchvlastníkoch,atoS.H.,H.S.,X.S.,Q.Z.,
B. O., H.. S. J., D. D., R. S., Q.. S. Z., Z. Q., nad rámec pokynu Krajského súdu v Nitre Okresný súd Nitra
ešte dopočul svedkyňu X.. F. Y., ktorá spisovala notárske zápisnice o osvedčení vydržania vlastníckeho
práva k dotknutým pozemkom v prospech Mesta Zlaté Moravce, ďalej vypočul svedka Q.. Y. B., ktorý v
minulosti zastupoval dotknutých dedičov po pôvodných pozemno-knižných vlastníkoch, vypočul znalca

Dr. P.. H.. J. P., ktorý vypracoval znalecký posudok a oboznámil listinné doklady nachádzajúce sa v spise
a listiny predložené obžalovanou H.. W. R..

Svedkyňa-poškodenáS.H.rod.E.uviedla,žejejmamaQ.E.zomrelaaodnejvie,ženaparceleč.5325,
o ktorú sa jedná, mali rolu, pôvodne sa jednalo o pozemno-knižnú parcelu č.XXX/A zapísanú vo vložke

č. XXXX, parc.č. XXXX pozemno-knižnú parcelu XXX/A zapísanú vo vložke č.XXXX, a prac.č.XXXX
pozemno-knižnú parcelu XXX/A zapísanú vo vložke XXXX v obci Zlaté Moravce v katastrálnom území
Zlaté Moravce, o čom predložila výpis z návrhu registra obnovenej evidencie pozemkov, kde bola
zapísaná jej stará mama, Q. Y.. Tieto nehnuteľnosti neboli predmetom dedičského konania ani po Y. Q.,
ani po jej synovi S. S. ani po jej nebohej matke. Pani Y. mala deti S., V. a X. S., jej mama bola rodená S.,

dcéra S. S.. Žalobu o určenie vlastníckeho práva nepodala a nemá vedomosť, že by tak urobili príbuzní.
Dedičia po Q. Y. by mali byť ona, brat Q. E., ktorý už zomrel, jeho deti A. S. a A. E., Q. B. sestra Q.
E., ktorá zomrela a po X. S. X. S.. Neobdržala žiadnu náhradu za majetok a pokiaľ vie ani príbuzní. Za
mamu posielala pánovi R. úmrtný list pani S. rod. Y. aj všetky ostatné doklady z geodézie, z dedičského
konania po S. S. a ďalšie listiny. Pán R. neodpovedal. Svedkyňa predložila doporučený list s podacím

lístkom s dátumom 20.09.2010 adresovaný spoločnosti VION, v ktorom žiadala o finančné vyrovnanie
za nehnuteľnosti, ktoré sa nachádzajú v lokalite „v pláne 1“ po nebohej Q. S. rod. Y., ktorá bola matkou
jej otca S. S.. Tie pozemky boli role.

Svedok - poškodený H. S. k veci uviedol, že pozemky boli v družstve, dnes tam stojí veľká fabrika.

Nevedel uviesť číslo parcely, ktoré malo patriť jeho otcovi, tie parcely boli niekoľkokrát prečíslované,
podľa výpisu z katastra by to mali byť parcely č. 3478, XXXX, XXXX v katastrálnom území Zlaté Moravce
na LV č.XXXX o čom predložil čiastočný výpis z listu vlastníctva z 22.02.2008, pozemky boli starých
rodičov X. a Q. S., mali štyri deti - X., Q., S. a V. a on je po V., má súrodencov X., ktorý zomrel, Z. W. a
B. O.. Nevedel či pozemky boli predmetom dedičského konania. Súdnou cestou náhradu za pozemky

a ani pozemky späť nevymáhali.

Svedok - poškodený X. S. uviedol, že ku skutku veľa nevie povedať, nevedel, že také pozemky majú,
dozvedel sa to od pani E., sú po prastarej mame pani Y., otec sa volal X. S., syn S. S. a to bol syn paniY.. Má dve sestry H. Q. a U. J.. Tie pozemky, o ktoré sa jedná, sa nachádzajú v Moravciach, teraz sú tam
dva podniky ESTAMP a MPLS, predtým ako tam boli tieto pozemky tam boli role, užívalo ich družstvo.
Nikdy si žiadnu náhradu za tieto pozemky alebo pozemky späť nežiadal ani súdnou cestou.

Svedkyňa - poškodená Q. Z. rod. O. uviedla, že o skutku nevie nič. Nemá vedomosť o tom, že by mali
vlastniť nejaké nehnuteľnosti v predmetnej lokalite.
S poukazom na výpoveď Q. Z. súd podľa § 256 odsek 3 Trestného poriadku uznesením nepripustil Q.
Z. ako poškodenú v predmetnom konaní, nakoľko z jej výsluchu vyplynulo, že nemá vedomosť, že by

mala byť poškodená v predmetnom konaní a poškodená konaním obžalovaných.

Svedkyňa - poškodená B. O. rod. S. uviedla, že mali role po starej mame Q. S. rod. Y., otec bol V. S.
a súrodenci H., Z. a X., ktorý je nebohý, jeho syn sa volá Q.. Čísla parciel nevie povedať, tieto parcely
užívalodružstvoTopoľčianky.Nemávedomosťotom,žebytietopozemkyužívalomesto,určitepozemky
užívalo družstvo, lebo tam siali. Teraz sú na pozemkoch dva závody. Nevymáhala od obžalovaných ani

iných osôb ani súdnou cestou predmetné pozemky späť a ani náhradu za ne.

Svedok - poškodený H.. S. J. uviedol, že keď sa dozvedeli o tejto kauze v rodine, skontaktovali sa
s pánom R. a s ním dospeli k vzájomnej dohode a mimosúdne boli uspokojení a nemajú iné nároky
voči nemu. Jednalo sa o jeden pozemok, ktorý nebol prevedený po jeho nebohej matke Z. J. rod. Q.,

ktorá mala tri deti, a to jeho, Q. D. a X. J.. Q. D. bola úradne adoptovaná. S pánom R. boli vyrovnaní
asi vo výške 300,- Sk za m2. Brat X. J. zomrel asi pred 4 rokmi bezdetný, bolo to až potom, čo boli
vysporiadaní s obžalovaným. Nemal ani manželku. Q. D. zastupuje v konaní on. Táto jedna parcela resp.
jedna nehnuteľnosť po matke nedopatrením nebola prededená v dedičskom konaní, podali aj žiadosť
o dodatočné prejednanie majetku, ale keďže medzičasom došlo s obžalovaným R. k vyrovnaniu, túto

žiadosť vzali späť. V minulosti na tom pozemku pestovali poľnohospodárske plodiny. Pozemok potom
používalo JRD alebo nejaká spoločnosť v Topoľčiankach.

Svedkyňa - poškodená D. D. uviedla, že parcelné číslo si nepamätá. V r. 2007 dostali oznámenie od
Mestského úradu v Zlatých Moravciach, že majú o role záujem. Na meste povedali, že role budú

odkupovať, ponúkli cenu, vyplatili ich na mestskom úrade a neskôr aj firma VION. Dostali vtedy 205,- Sk
za m2. Starí rodičia sa volali Q. S. a D. S., rod. D.. Táto mala 3 deti, U. S., V. S., X. S.. Všetci traja sú mŕtvi.
U. S. mal 4 deti, Q. S., R. S., S. W. rod. S., U. B. rod. S., ktorá zomrela, ktorá má deti: X. B. a A. Q.. V. S.
nemal deti. X. S. mal deti D. D., rod. S., teda ju, potom X. S. a E. S., všetci žijú. Bola to poľnohospodárska
pôda, ešte v r. 1959 tam robili a potom prišlo družstvo, dostávali nájom z Topoľčianskeho družstva.

Svedok - poškodený R. S. uviedol, že nikdy nejednal s pani obžalovanou ani pánom obžalovaným.
Nejaké koruny dostali, ale nevie skadiaľ. Jeho otec sa volal U. S. a starí rodičia sa volali Q. S. a D. S.
rod.D.. Neviem akú sumu dostal za pozemky. Vybavoval to Q. - brat. Nič k veci nevedel uviesť.

Svedok - poškodený Q.. S. Z. uviedol, že o kauze sa dozvedel v r. 2008. V r. 2011 podal návrh na
vydaniepredbežnéhoopatrenianasúd,abyzakázalnakladaťsnehnuteľnosťamipojehonebohejmatke.
Nato sa ozvala firma VION, že sú chcú dohodnúť, stretli sa asi dvakrát a dohodli sa na uspokojení jeho
požiadaviek a náhrade za zabratú pôdu a podpísali dohodu. Jednalo sa o pôdu po matke V. Z. rod.
F., o parcely č.XXXX, XXXX, XXXX. Dohodol sa s firmou VION tak, že recipračne dostal výmenou iné

pozemky a plus došlo k finančnému vyrovnaniu vo výške 25 000,- Eur, nevedel uviesť koľko to bolo za
m2. Dohoda bola uzatvorená v r. 2011. Za firmu VION konal s Q.. B.. Matka iné deti nemala. Otec nežije.
Pozemky boli prededené až v dodatočnom dedičskom konaní v r. 2011. Pôvodne sa pozemky používali
ako poľnohospodárska pôda.

Svedkyňa - poškodená Z. Q. uviedla, že o veci nevie nič, pozemky zdedila po rodičoch, otec sa volal X.
B. a matka Z. B., obaja zomreli. Má dvoch súrodencovi, sestra sa volá U. A. a brat B. B.. Čísla pozemkov
si nepamätala. Na pozemkoch sa sadilo a potom sa tam postavili tie budovy. Nebola finančne vyrovnaná
ani mestom ani spoločnosťou VION za pozemky. Nikdy s obžalovanými nejednala.

Svedkyňa X.. F. Y. bola dopočutá a k veci doplnila, že celé osvedčenie o vydržaní znie tak, že
potvrdzuje vyhlásenie účastníkov, ktorí vyhlasujú, že nadobudli vlastníctvo vydržaním, a že splnili
zákonné podmienky pre vydržanie resp. nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním. Notár spisujevyjadrenie účastníka. Notár neurčuje vlastníctvo. Podmienky vydržania sú uvedené v § 63 Notárskeho
poriadku. V prípade, že by nebolo pred ňou vyhlásené, že mesto nehnuteľnosti spravuje ako svoje
vlastné po dobu aspoň 10 rokov, nedošlo by k spísaniu notárskej zápisnice o vydržaní, lebo by

nebola splnená jedna z podmienok uvedená v § 63 odsek 1 písmeno g) Notárskeho poriadku a § 134
Občianskeho zákona. Ak by účastník vyhlásil skutočnosť, ktoré nezodpovedá podmienkam uvedených
v príslušnom ustanovení notárskeho poriadku, tak by nevydala osvedčenie.

Svedok Q.. Y. B. k veci uviedol, že bol oslovený v tejto veci pre neho v tom čase neznámymi osobami, že

majú pocit, že bez ich vedomia a bez toho, aby prebehli nejaké konania, po ich rodinných príslušníkoch,
ktorí v predchádzajúcom období zomreli a mali podiely na pozemkoch v Zlatých Moravciach, že tieto
ich podiely sa im neznámym spôsobom dostali do vlastníctva nejakej súkromnej spoločnosti. Po zistení
príbuzenských pomerov a po prepojení so záujmovými osobami zistil, že dedičské konania neprebehli
a podiely na pozemkoch sa dostali do vlastníctva tretej osoby vydržaním. Snažil sa nakontaktovať na
spoločnosť VION, kde mal záujem v mene týchto ľudí za súčinnosti zástupcu spoločnosti VION zreálniť

skutkovýstavzostavomprávnym.Vtomčasenebolomožnéhovoriťonejakomodškodnení,leboktomu,
aby vzniklo reálne právo na nárok na náhradu škody, bolo potrebné preukázať dedičstvá. Prebehlo jedno
stretnutie s právnym zástupcom spoločnosti VION, kde skonštatovali tento stav a bolo mu oznámené, že
v stave v akom to je, títo ľudia nemajú nárok na náhradu škody a tým to skončilo. Doklady preukazujúce
vlastníctvo za osoby, za ktoré tam bol, nebolo možné preukázať, lebo v dokladoch katastra neboli

vlastníci, alebo boli tam evidovaní rodinní príslušníci týchto ľudí, ktorí zomreli, takže by museli pozemky
predediť a následne až dedičia žiadať náhradu.

ZnalecDr.P..H..J.P.zodvetviaodhadhodnotypoľnohospodárskejpôdy,odhadškôdpoľnohospodárskej
pôdy predniesol na hlavnom pojednávaní znalecký posudok v zhode s jeho písomným vyhotovením

napriek prednesom svedkov a poškodených v pojednávacej miestnosti, ktorými sa závery znaleckého
posudku nezmenili. Uviedol, že všeobecnú hodnotu pozemkov uvedených v znaleckom posudku
vypracoval podľa Vyhlášky č. 492/2004Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku. Stanovil
najpravdepodobnejšiu cenu týchto pozemkov ku dňu 24.1.2007, ktorú by tieto pozemky mali dosiahnuť
na trhu v súťaži. Použil metódu porovnávaciu, keďže bolo dostatok podkladov na použitie tejto metódy a

následne vyčíslil všeobecnú hodnotu všetkých pozemkov spolu vo výške po zaokrúhlení 304 000,- eur.
Pokiaľ sa jedná o jednotlivé hodnoty vydržaných spoluvlastníckych podielov, tieto sú presne rozpísané v
znaleckom posudku a na týchto zotrval. Cenu určil pri najpravdepodobnejšej cene na trhu voľnej súťaže
pri poctivom predaji. V tabuľkovom vyjadrení na str. 37 pri liste vlastníctva č. 7004 nie je zobrazená
parcela č. 5324/2 - orná pôda o výmere 6 m2, keďže táto parcela bola podľa listu vlastníctva evidovaná

v intraviláne a to nespadá pod jeho kompetenciu. Túto parcelu by mohol ohodnotiť znalec z odboru
stavebníctva. Ostatné nehnuteľnosti boli ohodnotené v tam uvedenej výške. Pokiaľ ide o prípadné
znehodnotenie pôdy, vzhľadom na to, že v predložených materiáloch sa nenachádzali žiadne informácie
o odbere pôdnych vzoriek a následne ich agrochemických rozborov pozemkov, nezistil kontamináciu
pôdy, projekty založené v spise sa týkali prípadnej kontaminácie spodných vôd v domových studniach,

nie pôdy. Uviedol, že oceňovať ornú pôdu podľa zákona o stanovení všeobecnej hodnoty č.492/2004Z.z.
je možné 3 spôsobmi, no porovnávacia metóda je najideálnejšia a je najmenej ovplyvniteľná, potom
existuje metóda polohovej diferenciácie a výnosová, ale vzhľadom na to, že bolo dostatok podkladov,
najúčinnejšou metódou bola metóda porovnávacia. Ako vstupné údaje pre výpočet ceny použil kúpne
zmluvy medzi vlastníkmi pozemkov v danej lokalite a mestom Zlaté Moravce. Zistil, že v danej kauze

už boli dva znalecké posudky, pričom obaja znalci použili metódu polohovej diferenciácie, ktorá nebola
percentuálne veľmi odlišná od ceny, ako stanovil on, takže nepredpokladá veľkú odchýlku v cene pri
použití inej metódy. Pri zisťovaní hodnoty pozemkov metódou polohovej diferenciácie cenu ovplyvňuje
koeficient polohovej diferenciácie, ktorý vychádza zo štátom stanovenej úradnej ceny, ktorá sa používa
na výpočet dani, je to tzv. úradná cena. V tomto koeficiente sa zohľadňuje poloha nehnuteľnosti, bonita

pôdy, trh s nehnuteľnosťami a niektoré ďalšie koeficienty. On sa rozhodol pre porovnávaciu metódu, lebo
ju považoval za najobjektívnejšiu. Zákon, ktorý citoval, neuprednostňuje jednu z troch metód pri určovaní
hodnoty nehnuteľností alebo ich dáva na jednu rovinu. Uviedol, že nie je možné použiť v danom prípade
výnosovú metódu na ocenenie pozemkov ornej pôdy, keďže pôda už bola zastavaná stavbami.

Po doplnení dokazovania v tomto smere, súd oboznámil procesné strany s listinnými dôkazmi, ktoré
preložila obžalovaná, pričom sa jednalo zväčša o zápisnice zo zasadnutí mestského zastupiteľstva
mesta Zlaté Moravce, z ktorých väčšina už bola oboznámená na pojednávaní ich prečítaním ako i
prehratím na technickom zariadení počas predchádzajúceho dokazovania pred zrušením veci Krajskýmsúdom v Nitre, ostatné zápisnice z mestského zastupiteľstva, ktoré boli predložené, sa netýkali
prejednávanej veci.

Procesné strany mali v konaní ešte ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania, ktoré súd zamietol z
nasledovných dôvodov.
Návrh obhajcu X.. E. na kladenie otázok prokurátorovi krajskej prokuratúry Nitra bol zamietnutý z
procesných dôvodov, nakoľko podľa Trestného poriadku je neprípustné klásť otázky prokurátorovi a jeho
návrhu na oboznámenie sa s predloženými listinami bolo vyhovené.

Návrhu X.. S. O., obhajcu obžalovaného B. R. na vypočutie znalca H.. X. Q. k vypracovanému
posudku č.17/2014, ktorý súčasne v písomnom vyhotovení obhajca na pojednávaní predložil bol
zamietnutý z dôvodu, že tento posudok po krátkom oboznámení sa zo strany súdu obsahoval bez
bližšieho zdôvodnenia cenu prejednávaných pozemkov, avšak nie ku dňu spáchania skutku, ale k času
predchádzajúcemu skutku, preto súd na tento znalecký posudok nemohol v konaní prihliadať a preto
ani nevyhovel návrhu na vypočutie znalca, okrem toho súd musí konštatovať, že tento znalec nie je

ako znalec zapísaný i pre odvetvie odhad škôd poľnohospodárskej pôdy a práve pre tento dôvod bolo
Krajským súdom v Nitre zrušené pôvodné Uznesenie Okresného súdu Nitra zo dňa 09.01.2014 o pribratí
do konania práve tohto znalca, pričom sťažnosť voči pribratiu tohto znalca podal práve obhajca X.. S.
O. a tento znalec nemal pri vypracovaní znaleckého posudku k dispozícii ani predmetný spis.
Pokiaľ ide o návrhy na doplnenie dokazovania zo strany obžalovanej Ing. W. R. na oboznámenie

s predloženými listinnými dokladmi, tomuto návrhu súd vyhovel, no pokiaľ ide o jej návrh na
vypočutie všetkých poslancov mestského zastupiteľstva k prejednávanej veci, súd tento zamietol s
poukazom na skutočnosť, že poslanci mestského zastupiteľstva sa k priemyselnému parku vyjadrovali
na zasadnutiach mestského zastupiteľstva a tieto výroky sú zaznamenané v zápisniciach ako i v
nahrávkach zo zasadnutí a tieto boli všetky oboznámené na hlavných pojednávaniach a sú súdu známe,

ako i z dôvodu, že súd v pôvodnom konaní vypočul všetkých poslancov mestského zastupiteľstva, ktorí
sa vedeli k veci vyjadriť a aktívne vystupovali pri spracovaní agendy v súvislosti so zakladaním a
budovaním priemyselného parku, okrem toho obžalovaná ani neuviedla konkrétne údaje poslancov -
svedkov, ktorých chce vypočuť a ktorého k akej konkrétnej skutočnosti.

Po takto vykonanom a doplnenom dokazovaní súd opätovne vo veci rozhodol, pričom oproti pôvodne
vyhlásenému rozsudku, upravil skutkovú vetu spáchaných skutkov tak, že jednotlivé skutky zlúčil do
jedného skutku, nakoľko v pôvodných 10 skutkoch sa stále opakoval rovnaký skutkový stav s uvedením
iba odlišných parcelných čísiel pozemkov a uvedením spoluvlastníckych podielov pôvodných vlastníkov
aodlišnejhodnotypozemkov,vpodstatekaždýskutoktvorilajednanotárskezápisnica,pričomzhľadiska

objektívnej stránky k protiprávnemu konaniu napĺňajúcemu znaky trestného činu došlo v tom istom
časovomokamihu,pretodospelsúdkzáveru,žesanejednáočiastkovéútokypokračovaciehotrestného
činu, ale o jeden skutok spáchaný v tom istom čase súčasne vo vzťahu ku všetkým spísaným notárskym
zápisniciam. Okrem vyššie uvedeného súd ešte zmenil skutkovú vetu pokiaľ ide o hodnotu jednotlivých
pozemkov, pri stanovení ktorej vychádzal zo znaleckého posudku Ing. P., znalca z odvetia odhad

hodnoty poľnohospodárskej pôdy, odhad škôd poľnohospodárskej pôdy, ktorý bol pribratý do konania
na pokyn Krajského súdu v Nitre v zrušujúcom uznesení pôvodného rozsudku, ktorý stanovil hodnotu
týchto pozemkov za spoluvlastnícke podiely neznámych vlastníkov uvedené v jednotlivých notárskych
zápisniciach X.. Y.. Takto súd uviedol, že hodnota prejednávaných pozemkov je 304.242,19,- eur, k čomu
súd pripočítal ešte hodnotu nehnuteľnosti parcely č.5324/2 o výmere 6 m2, ktorá nebola predmetom

oceňovania znalcom Ing. P., nakoľko táto jediná sa nachádzala v intraviláne mesta Zlaté Moravce, a
preto kompetentným na jej ohodnotenie je znalec z odboru stavebníctva a nie odvetvia odhad hodnoty
poľnohospodárskej pôdy. Pokiaľ ide o hodnotu tejto parcely, súd vychádzal z pôvodného znaleckého
posudku, ktorý bol vo veci vypracovaný znalcom H.. B., znalcom z príslušného odvetvia, a ktorý určil
cenu tejto pôdy na sumu 64,53 eur. Týmto celková škoda spôsobená žalovaným trestným činom činí

súčet týchto súm, t.j. sumu vo výške 304.306,72 eur.

V ostatnom súd opätovne rovnako rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku z nasledovných
dôvodov.

Úlohou súdu v danom prípade bolo posúdiť vo svetle vykonaného rozsiahleho dokazovania všetky
možné skutkové verzie, a to pri rešpektovaní zásady prezumpcie neviny a z nej vyplývajúcej zásady
in dubio pro reo. Pri vlastnom hodnotení pomerne rozsiahleho dôkazného materiálu, ktorý mal súd k
dispozícii či už vo forme výpovedí obžalovaných, svedkov, poškodených, ich konfrontácií či listinnýchdôkazov a zvukových záznamov, znaleckých posudkov sa súd zameral na podstatné body jednotlivých
výpovedí, na vnútornú logiku a konzistentnosť týchto výpovedí a zvlášť na ich súlad alebo nesúlad s
objektívnymi dôkazmi a základnou logikou priebehu udalostí a na vyjadrenia znalcov.

Po vykonaní dokazovania súd zhodnotil dôkazy nezávisle podľa vnútorného presvedčenia založeného
na starostlivom zvážení všetkých okolností jednotlivo aj v ich súhrne, nezávisle od toho, či tieto obstaral
súd,orgányčinnévtrestnomkonaníaleboniektorázostránarozhodoltak,žeuznalobochobžalovaných
vinných zo skutku uvedeného vo vyhlásenom rozsudku, nakoľko bolo dostatočným spôsobom a bez

pochybností preukázané, že skutok sa stal, tento je trestným činom, a že tento spáchali práve obžalovaní
Ing. W. R. a B. R., ktorí svojím konaním naplnili všetky zákonné znaky skutkovej podstaty obzvlášť
závažného zločinu podvodu spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 221 odsek 1, odsek 4 písmeno a)
Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 125 odsek 1 Trestného zákona, tak po stránke
subjektívnej aj objektívnej, pretože po vzájomnej dohode na škodu cudzieho majetku seba a iného
obohatili tým, že uviedli niekoho do omylu, pričom spôsobili škodu veľkého rozsahu vo výške 304,306,72

eur.

Súd zistil, že skutok je správne právne kvalifikovaný, iba vypustil v zmysle vyššie uvedeného, že sa jedná
o pokračovací trestný čin, keďže pôvodne 10 skutkov uvedených v obžalobe upravil do jedného skutku,
čím zostala zachovaná totožnosť konania ako i následku a spresnil skutok ešte o údaje, ktoré zrejme

nedopatrením vypadli zo skutkovej vety prokurátora, t.j. takto doplnil skutok o parcelu č.., o parcelu
č.XXXX/1, o parcelu č.XXXX, o podiel pôvodnej spoluvlastníčky Dominiky V., o parcelu č.XXXX a opravil
výšku spoluvlastníckeho podielu O. O., ktoré všetky chyby boli opravené súdom podľa pôvodných listov
vlastníctva a tiež spísaných notárskych zápisníc X.. F. Y..

Súdprisvojomrozhodovanívychádzalztoho,žekspáchaniutrestnéhočinuzákonpredpokladásplnenie
dvoch podmienok - musí ísť o protiprávny čin a jeho znaky musia byť uvedené v Trestnom zákone.
Predpokladom trestnej zodpovednosti je bezpečné zistenie príčinného pôsobenia konania obvineného
na spoločenské vzťahy chránené Trestným zákonom a toho, či toto konanie obsahuje všetky znaky
skutkovej podstaty.

Objektom trestného činu podvodu je spoločenský vzťah chránený zákonom (ochrana vlastníctva).
Objektívna stránka spočíva v konaní, ktorým sa páchateľ na škodu cudzieho majetku obohatí tým, že
uvedie niekoho do omylu.
Subjektom je ktorákoľvek trestne zodpovedná osoba.
Z hľadiska subjektívnej stránky sa vyžaduje úmyselné zavinenie, teda psychický vzťah páchateľa k

skutočnostiam tvoriacim trestný čin a je vybudované na dvoch zložkách vedomostnej a vôľovej a tvorí
obligatórnu zložku subjektívnej stránky trestného činu.

V prejednávanej veci obaja obžalovaní popierajú spáchanie trestného činu namietajúc nedostatok
zavinenia z ich strany, a preto podľa nich ich konanie smerujúce k nadobudnutiu vlastníctva k citovaným

pozemkom nemôže byť z ich hľadiska trestným činom.
Napriek tejto ich obrane ich súd uznal vinných.

Obžalovaná H.. W. R. sa v konaní bránila tým, že sa skutkov nedopustila, že všetko vybavoval
obžalovaný B. R. a jeho firma, resp. ľudia ním poverení. Pokiaľ ide o úkony mesta, všetky boli schválené

poslancami Mestského zastupiteľstva v Zlatých Moravciach a splnomocnenie k vydržaniu podpísala pol
roka po samotnom vydržaní. Ondrejka mal záujem na rýchlom vysporiadaní pozemkov z dôvodu jemu
hroziacich vysokých zmluvných pokút z omeškania, ktoré si mohli u neho uplatňovať spoločnosti Estamp
a NPLS, pre ktoré sa park budoval. Mesto Zlaté Moravce zariaďovalo iba odkup pozemkov po známych
vlastníkov za 205,-Sk/m2 pôdy.

Obžalovaný B. R. sa bránil tým, že iba pomáhal mestu a obžalovanej H.. W. R. s výstavbou
priemyselného parku, všetko riadne fungovalo do času, kým vláda nepozastavila nakladanie s
pozemkami po neznámych vlastníkoch, ktorých správu a nakladanie s nimi zabezpečoval Slovenský
pozemkový fond (ďalej len „SPF“). Po preverení si skutočností u notárky a odsúhlasení mestom
pristúpili k vydržaniu. Bránil sa, že so zástupcami SPF nikdy nerokoval, pokiaľ ide o vydržanie, on

robil iba „poštára“, odniesol doklady z mestského úradu k notárke, kde vystupoval za obžalovanú
Ing. W. R., vtedajšiu primátorku mesta Zlaté Moravce. Podklady k vydržaniu obdržal na sekretariáte
MestskéhoúraduZlatéMoravce,nachádzalosamedzinimiisplnomocnenieobžalovanejkzastupovaniu
pred notárkou ohľadne vysporiadania vlastníckeho práva k pozemkom po neznámych vlastníkov vprospech Mesta Zlaté Moravce vydržaním. Splnomocnenie bolo podpísané v deň ako bolo uvedené na
splnomocnení, t.j. 23.01.2007.

Vyššie uvedená obrana oboch obžalovaných však bola vyvrátená vykonanými dôkazmi.
Obrana obžalovanej H.. W. R. a B. R., že sa ničoho nezúčastnili bola vyvrátená čiastočne i ich vlastnými
výpoveďami, ďalej výpoveďami zástupcov SPF X.. Q. a p. B., výpoveďami jednotlivých svedkov,
listinnými dokladmi v spise, a to najmä predmetnými notárskymi zápisnicami zo dňa 24.01.2007 so
splnomocnenímobžalovanejR.vprospechobžalovanéhoR.,abyjuzastupovalprednotárkouzaúčelom

spísania notárskych zápisníc o vydržaní vlastníckeho práva k pozemkom po neznámych vlastníkoch
zo dňa 23.01.2007, Zmluvou o budúcej kúpnej zmluve uzatvorenej medzi mestom Zlaté Moravce a
SPF, Zmluvou o prenechaní pôdy do užívania medzi Mestom Zlaté Moravce a spoločnosťou VION,
prehlásením k vydržaniu podpísaným H.. O., listami vlastníctva, zápisnicami zo zasadnutí Mestského
zastupiteľstva Mesta Zlaté Moravce, ďalej prehratím zvukových záznamov zo zasadnutí Mestského
zastupiteľstva Mesta Zlaté Moravce a znaleckými posudkami.

Zástupcovia poškodeného SPF uviedli, že nikto so SPF nejednal ohľadne vydržania, nebol na to dôvod,
nakoľko bola podpísaná Zmluva o budúcej kúpnej zmluve medzi Mestom Zlaté Moravce a SPF ohľadne
pozemkovponeznámychvlastníkochvlokaliteplánovanejnavybudovaniepriemyselnéhoparku,pričom
riadna kúpna zmluva už nebola zrealizovaná práve kvôli tomu, že Mesto Zlaté Moravce si k týmto

pozemkom usporiadalo vlastnícke právo prostredníctvom vydržania. V období po podpísaní predmetnej
zmluvy o budúcej zmluve došlo na základe rozhodnutia vlády k pozastaveniu s nakladaním pozemkov
patriacich SPF a pozemkov po neznámych vlastníkoch v správe SPF a po ukončení tohto zákazu, už
boli pozemky vydržané. Skutočnosť, že obaja obžalovaní vedeli, že pristúpili k osvedčeniu pozemkov
po neznámych vlastníkoch v správe SPF, ktoré nikdy neužívalo Mesto Zlaté Moravce svedčí i fakt, že

obžalovaní rokovali so zástupcom SPF p. Vargom ako i spoločnosťou Agrok, s.r.o., ktorá reálne pozemky
užívala na poľnohospodárske účely, o ktorom rokovaní je písomný záznam zo stretnutia v spise na čl.
841, ktorého rokovania sa zúčastnil osobne obžalovaný R., zástupca Mesta Zlaté Moravce, p. Varga
za SPF a zástupcovia za firmu Agrok, s.r.o. a podľa dohody prišlo i k finančnému odškodneniu tejto
spoločnosti Mestom Zlaté Moravce za to, že spoločnosť Agrok, s.r.o. na predmetných nehnuteľnostiach

už zasiala úrodu a táto už nemohla byť pozbieraná, keďže s výstavbou priemyselného parku sa začalo
skôr (Dohoda o vysporiadaní finančných náhrad zo dňa 11.04.2006 (čl.727-798).
O vedomosti obžalovaných, že pozemky mesto nemohlo nikdy vydržať prostredníctvom právneho
inštitútu vydržania podľa § 134 Občianskeho zákonníka neprerušenou 10-ročnou lehotou nakladania
s nimi ako s vlastnými tiež vypovedá podpísaná Zmluva o budúcej zmluve o prevode vlastníctva

č.4-75554.06 uzavretá medzi Mestom Zlaté Moravce a SPF zo dňa 29.05.2006 zadokumentovaná na
čl. 571-577, ktorú podpísala osobne obžalovaná, a predmetom ktorej bola dohodnutá kúpa pozemkov
po neznámych vlastníkoch v lokalite pod priemyselným parkom, ktoré spravoval a nakladal s nimi SPF
za dohodnutú kúpnu cenu 205,-Sk/m2.
K týmto skutočnostiam vypovedal i svedok Bodor ako konateľ spoločnosti Agrok s.r.o., ktorý bol listom zo

dňa 18.01.2006 požiadaný spoločnosťou ZM Invest, s.r.o., ktorá vznikla práve za účelom vybudovania
predmetného priemyselného parku (vlastníkom ktorej, resp. spoločníkom a štatutárnym orgánom je
obžalovaný R.) o vyjadrenie sa k plánovanej výstavbe priemyselného parku, ktorý sa súčasne osobne
zúčastnil spomínaného rokovania za prítomnosti obžalovaného B. R. a výsledkom ktorého bolo, že ich
spoločnosť Mesto Zlaté Moravce finančne odškodnilo.

Pokiaľ ide o reálne užívanie dotknutých pozemkov, tieto užívala spoločnosť Agrok, s.r.o. od r.2002,
za ktorým účelom mala spoločnosť podpísanú i nájomnú zmluvu so SPF a pred nimi pôdu užívalo
Poľnohospodárske družstvo Hosťovce a Topoľčianky, teda nikdy nie Mesto Zlaté Moravce.

Obžalovaní sú ďalej usvedčovaní výsluchmi svedkov O., X.. Y., H.. S., Q.. B., p.E., G., W., Q., R., Y.

a Q.. B..
Svedok O. uviedol, že ako vtedajší zástupca primátorky mesta Zlaté Moravce a osoba znalá miestnych
pomerov podpísal prehlásenie slúžiace ako podklad pre vydržanie pozemkov po neznámych vlastníkoch
v predmetnej lokalite v prospech mesta Zlaté Moravce v znení, že mesto predmetné nehnuteľnosti
spravovalo, staralo sa o ne a užívalo ich ako svoje vlastné viac ako 10 rokov, aby sa mohol urýchlene

dobudovať priemyselný park, hoci si túto skutočnosť nikdy neoveril, uviedol, že to veľmi súrilo, a že mu
to bolo predložené na podpis obžalovaným Viliamom R., ktorú skutočnosť uviedol až pri konfrontácii, v
prvotnej výpovedi sa odpovedi na danú otázku, kto mu predložil prehlásenie na podpis, vyhýbal.Svedkyňa X.. F. Y. notárka pôsobiaca v meste Nitra usvedčuje obžalovaných jej vyjadrením, že sa
k nej dostavil obžalovaný B. R. v sprievode svedkyne H.. S. a pýtali sa na možnosť vysporiadania
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vydržaním s tým, že nezisťovali aký je to právny inštitút, s týmto

už boli vopred oboznámení, chceli iba vedieť aký je postup pri vybavovaní osvedčenia o vydržaní
na jej notárskom úrade a aké listiny k tomu majú priniesť, pričom uviedli, že tieto nehnuteľnosti mali
byť v minulosti vyvlastnené Mestom Zlaté Moravce od pôvodných vlastníkov, čo sa nezakladalo na
pravde. Následne sa dostavili opäť už s potrebnými listinami, najmä listami vlastníctva, prehlásením p.
O. o tom, že mesto pozemky užíva, t.j. o vyvlastnení už nehovorili, vyjadrením Mesta Zlaté Moravce,

že vlastníci uvedení na listoch vlastníctva nie sú mestu známy a splnomocnením obžalovanej R. na
zastupovanie pri úkone vydržania v prospech obžalovaného R. datovaného dňa 23.01.2007 (čl.1707),
t.j. jeden deň pred spísaním samotného osvedčenia o vydržaní, ktoré spísala notárka dňa 24.01.2007
potom, ako obžalovaný Viliam R. pred ňou výslovne svojimi slovami predniesol návrh na vydržanie
a vyhlásenie, že Mesto Zlaté Moravce dané pozemky viac ako 10 rokov nerušene užíva. Tým je
vyvrátená i obrana obžalovaného R., že vystupoval v predmetnej veci iba ako „poštár“, ktorý priniesol

podklady k vydržaniu notárke, nakoľko sám aktívne pred ňou vystupoval, sám sa tam bol informovať,
zabezpečil všetky listiny, sám pred ňou vyhlásil, že mesto pozemky užíva viac ako 10 rokov, na základe
čoho došlo k vydaniu predmetných notárskych zápisníc č. N 22/2007 - N 31/2007. Do notárskych
zápisníc notárka neuviedla presný dátum, ku ktorému nadobudlo Mesto Zlaté Moravce vlastnícke právo
k predmetným nehnuteľnostiam, nakoľko obžalovaný B. R. tento dátum nevedel uviesť. Je pravdou,

že napriek skutočnosti, že na listoch vlastníctva bol za každým neznámym vlastníkom uvedený v
zátvorke SPF a jeho súhlas ani stanovisko obžalovaný Viliam Ondrejka nepredložil, vydala notárka
tieto notárske zápisnice s upozornením, že to bude vydržané na ich riziko. Bolo tiež preukázané, že
predmetné splnomocnenie obžalovanej H.. W. R. skutočne dňa 24.01.2007 pred spísaním notárskych
zápisníc o vydržaní vlastníckeho práva obžalovaný B. R. predložil, bez neho by nemohla notárka X..

Y. s obžalovaným konať, keďže nebol primátorom Mesta Zlaté Moravce, predložené splnomocnenie sa
v origináli nachádza v jej spise, súčasne ňou bolo naskenované a zaslané do notárskeho centrálneho
registra vedeného Notárskou komorou SR, kde dodatočne žiadne listiny tam odoslané nie je možné
dopĺňať ani meniť, o čom predložila Notárska komora SR tiež písomné stanovisko (čl.1856-1858).
Nemôže byť teda pravdou tvrdenie obžalovanej H.. W. R., že o vydržaní vopred nevedela, keďže bolo

preukázané, že dala výslovnú plnú moc v prospech obžalovaného B. R., aby ju v tomto konaní pred
notárom zastupoval, z čoho vyplýva, že boli za týmto účelom vopred dohodnutí a nie je pravdivá ani jej
obrana, že by takúto plnú moc podpísala až dodatočne.
Obžalovanú H.. W. R. usvedčuje tiež výpoveď svedka G., ktorý potvrdil, že obžalovaná R. podpísala
predmetné splnomocnenie pre obžalovaného B. R. dňa 23.01.2007 a nie dodatočne, urobila tak

potom čo on parafoval tento dokument pečiatkou za správnosť, súčasne sa zúčastnil v mesiaci január
2007 rokovaní s oboma obžalovanými, kde sa títo vzájomne dohodli na vysporiadaní pozemkov
pod priemyselným parkom. Splnomocnenie, ktoré mu priniesla na podpis sekretárka primátorky
opečiatkoval, ako aj vyhlásenie p. Bátoru, pričom všetky tieto listiny pečiatkoval v jeden deň, t.j. potvrdil
hodnovernosť dátumu na splnomocnení dňa 23.01.2007. Pri vzájomných rokovaniach navrhol tento

spôsob vysporiadania vlastníckeho práva k dotknutým pozemkom obžalovanej R. obžalovaný R. a
povedal tiež, že to všetko zabezpečí, takže nie je pravdou, že obžalovaný B. R. nemal s vydržaním
nič spoločné ako sa bráni, práve naopak on bol iniciátorom takého spôsobu usporiadania vlastníckeho
práva k pozemkom po neznámych vlastníkov v správe SPF.
Svedkyňa H.. S. ako samostatne zárobkovo činná osoba poverená obžalovaným B. R. na zabezpečenie

inžinierskej činnosti pre priemyselný park v Zlatých Moravciach, ktorá mala na starosti vybavenie
územného rozhodnutia, stavebného povolenia a kolaudačného rozhodnutia, potvrdila, že súrne
potrebovali vyriešiť vlastnícke právo k pozemkom pod priemyselným parkom vo vlastníctve neznámych
vlastníkov, nakoľko obžalovanému Viliamovi R. hrozili miliónové pokuty denne (3.000,- eur) za
omeškanie s dodaním stavby vrátane pozemkov odo dňa 21.10.2006 vyplývajúce zo Zmlúv o budúcej

kúpe priestorov uzavretých medzi obžalovaným B. R. ako majiteľom firmy VION, a.s. a na druhej strane
spoločnosťami NPLS a Estamp (čl.911 a čl.963, kde bolo mimo iného dohodnuté, že Mesto Zlaté
Moravce zabezpečí odkup pozemkov po neznámych vlastníkoch od SPF po zrušení Uznesenia vlády
SR o pozastavení nakladania s pôdou po neznámych vlastníkoch). Z výpovede tejto svedkyne tiež
vyplynulo,žezvyššieuvedenéhodôvodupristúpilikvydržaniubezohľadunasúhlasresp.nesúhlasSPF,

uviedla, že listiny k vydržaniu zabezpečovalo Mesto Zlaté Moravce, resp. pracovníci Mestského úradu,
a že notárke JUDr. Y. priniesli s obžalovaným B. R. dňa 24.01.2007 i splnomocnenie obžalovanej Ing.
W. R. zo dňa 23.01.2007 umožňujúce obžalovanému R. ju pred notárkou zastupovať vo veci vydržania
vlastníckeho práva k pozemkom po neznámych vlastníkoch.Svedok Q.. B. uviedol, že pripravoval z poverenia obžalovaného B. R. kúpne zmluvy medzi Mestom
Zlaté Moravce a firmou VION, ktorými firma VION, a.s. nadobudla jednak pozemky po známych
vlastníkoch pod priemyselným parkom, v tom čase už patriace Mestu Zlaté Moravce, ktoré tieto pozemky

postupne odkúpilo od vlastníkov zapísaných na listoch vlastníctva a zvlášť inou kúpnou zmluvou
pozemky po neznámych vlastníkoch, ku ktorým nadobudlo Mesto Zlaté Moravce vlastnícke právo
prostredníctvom vydržania. Svedok uviedol, že napomáha obžalovanému B. R. i dnes odškodňovať
dedičov po neznámych vlastníkoch, ktorých obžalovaný R. odškodňuje vo výške 205,- Sk/m2, ku
ktorému záväzku sa zaviazal v podpísanej kúpnej zmluve, ktorou bolo na jeho firmu VION, a.s.

prevedené vlastnícke právo k pozemkom po neznámych vlastníkoch mestom Zlaté Moravce za 1,- Sk.
Svedok p. W. ako bývalý primátor Mesta Zlaté Moravce taktiež potvrdil, že dotknuté pozemky Mesto
Zlaté Moravce nikdy neužívalo, ani sa o ne nestaralo.
Taktiež svedeckou výpoveďou p. Q. - predsedu Poľnohospodárskeho družstva Topoľčianky bolo
preukázané, že toto družstvo užívalo predmetné pozemky až do času, kedy vstúpila do ich užívania
spoločnosť Agrok, s.r.o., teda mesto ich v posledných 10 rokov pred vydržaním nemohlo užívať.

Taktiež svedkyňa Opálená potvrdila, že obžalovaný B. R. mal na starosti vysporiadanie vlastníckych
vzťahov k pozemkov po neznámych vlastníkoch, s čím mu pomáhala svedkyňa Ing. S..

Obrana obžalovanej, že všetko čo robila, bolo so súhlasom Mestského zastupiteľstva v Zlatých
Moravciach nebola v konaní preukázaná, naopak poslanci Mestského zastupiteľstva nemali vôbec

vedomosť o tom, že obžalovaní sa rozhodli pristúpiť k usporiadaniu vlastníckeho práva k dotknutým
pozemkom po neznámych vlastníkoch prostredníctvom inštitútu vydržania, čo vyplýva i zo zápisnice
zo zasadania Mestského zastupiteľstva v Zlatých Moravciach zo dňa 15.02.2007 (čl.1422-1427) a
vyplýva to najmä zo zvukového záznamu z tohto zasadnutia Mestského zastupiteľstva Mesta Zlaté
Moravce zo dňa 2.februára 2007, kde im to bolo prvý krát oznámené, t.j. až v čase, keď už bolo

vydržanie zrealizované, keď už mali schváliť iba predaj nehnuteľností spoločnosti VION, a.s., pričom
sám obžalovaný Viliam R. vystúpil na tomto zasadnutí s tým, že pristúpili k takémuto usporiadaniu
vlastníckeho práva a zdôvodňoval toto rozhodnutie nutnosťou a časovou tiesňou súvisiacou s vysokými
zmluvnými pokutami, ktoré mu hrozia za omeškanie s dodaním diela a pozemkov investorom. (Súd
tu dáva do pozornosti, že na rozdiel od ostatných zápisníc z Mestského zastupiteľstva v Zlatých

Moravciach, táto zápisnica je vypracovaná v písomnej forme iba vo veľmi „skrátenej verzii“ a
nezodpovedá skutočnosti ako sa zasadnutie odohralo a čo všetko tam odznelo, najmä neobsahuje
prednes obžalovaného, čo bolo zjavné potom ako súd prehral zvukový záznam z tohto zasadnutia na
hlavnom pojednávaní.)

Pokiaľ ide o výpovede svedkov J. a B., ktorí mali byť prítomní pri tom, ako svedok G. priznal pred
obžalovanou H.. W. R., že obžalovaná R. podpísala splnomocnenie pre obžalovaného B. R. dodatočne
ažpovydržanívlastníckehopráva,súdpoukazujenato,žesámsvedokG.tútoskutočnosťtakprisvojom
výsluchu ako i pri všetkých konfrontáciách s týmito svedkami poprel, trval na tom, že splnomocnenie bolo
podpísané dňa XX.XX.XXXX, čo je zrejmé i zo svedeckej výpovede svedkyne X.. Y. ako i z predložených

listinných dôkazov založených v spise a predložených svedkyňou X.. Y. ako i vyjadrením Notárskej
komory SR. Preto súd považuje za pravdivé tvrdenie p. G., že splnomocnenie podpísala obžalovaná R.
riadne dňa 23.01.2007 a nie dodatočne.
Pokiaľ ide o výpoveď svedkyne X.. B. rovnako ako svedok B. táto nepracovala na Mestskom úrade v
Zlatých Moravciach v čase spáchania skutkov a spísala o rozhovore so svedkom G. iba záznam na

požiadanie obžalovanej, no pri ich rozhovore nebola, takže nemôže potvrdiť ako rozhovor prebiehal a
čoho sa týkal.

Pokiaľ ide o konkrétne listinné dôkazy, ktoré usvedčujú obžalovaných zo spáchaných skutkov súd
poukazuje najmä na:

- Mandátnu zmluvu zo dňa 19.01.2006 uzatvorenú medzi Mestom Zlaté Moravce a spoločnosťou ZM
Invest, s.r.o. spísanú na spoluprácu pri budovaní priemyselného parku (čl.31);
- Splnomocnenie Mesta Zlaté Moravce podpísané obžalovanou R. v prospech spoločnosti ZM Invest,
s.r.o. na zastupovanie ohľadne priemyselného parku pred všetkými úradmi (čl.32);
- Zápisnicu z 23. riadneho zasadnutia Mestského zastupiteľstva zo dňa 02.02.2006, kde bolo vyššie

uvedené splnomocnenie a zmluva schválená (čl.33-35), t.j. zastupiteľstvo je datované až po podpise
týchto dokumentov;
- Uznesenia Mestského zastupiteľstva v Zlatých Moravciach (čl.94-99), pričom neexistuje uznesenie
zastupiteľstva, ktorým by bol schválený spôsob vysporiadania vlastníckeho práva vydržaním k pôdeneznámych vlastníkov, takéto nebolo nikdy vydané a vopred o tom nebolo na pôde mestského
zastupiteľstva rokované;
- Zmluvu o budúcej zmluve o prevode vlastníctva zo dňa 29.05.2006 medzi Mestom Zlaté Moravce a

SPF (čl.690-696);
- Kolaudačné rozhodnutia zo dňa 20.11.2006 a 22.12.2006, evidentne vydané pred vydržaním
(čl.578-587);
- Notárske zápisnice č. N22/2007, č. N23/2007, č. N24/2007, č. N25/2007, č. N26/2007, č. N27/2007,
č. N28/2007, č.N29/2007, č.N30/2007 a č. N31/2007 X.. Y., kde obžalovaný B. R. v mene obžalovanej

H.. W. R. vyhlásil, že titulom vydržania Mesto Zlaté Moravce nadobudlo vlastnícke právo zapísané v
listoch vlastníctva, ktoré nehnuteľnosti spravuje ako svoje vlastné po dobu viac ako 10 rokov, čím splnilo
podmienky na vydržanie podľa § 134 Občianskeho zákonníka;
-splnomocnenieobžalovanejIng.W.R.zodňa23.01.2007spríslušnýmilistamivlastníctva,prehlásením
svedka Bátoru ako i vyjadrením Mesta Zlaté Moravce (čl.1706-1800, 1805-1854);
- Uznesenie Správnej rady SPF zo dňa 02.03.2006 o pozastavení predaja a zámeny pozemkov v

nadväznosti na rozhodnutie vlády (čl.697);
- Nájomnú zmluvu medzi SPF a PD Topoľčianky (čl.700-706);
- Uznesenie vlády SR č.208 z 01.03.2006 o pozastavení prevodov vlastníctva nehnuteľného majetku a
Uznesenie č.543 z 20.06.2007 o zrušení tohto zákazu (čl.710-713);
- Nájomnú zmluvu medzi SPF a spoločnosťou Agrok, s.r.o. (čl.717-726);

- Dohodu o vysporiadaní finančných náhrad zo dňa 11.04.2006 medzi mestom Zlaté Moravce a
spoločnosťou Agrok, s.r.o. s prílohami (čl.727-798);
- Uznesenia Mestského zastupiteľstva v Zlatých Moravciach (čl.799-804, 808-815);
- Zmluvu o dočasnom užívaní pozemkov uzatvorenú medzi Mestom Zlaté Moravce a spoločnosťou Vion,
a.s., bez dátumu, spísanú za účelom, aby spoločnosť Vion, a.s. mohla žiadať o stavebné povolenie,

pričom zmluva bola spísaná napriek skutočnosti, že majiteľom pozemkov nebolo mesto ale SPF
(čl.816-817);
- Kúpne zmluvy medzi Mestom Zlaté Moravce a spoločnosťou Vion, a.s. (čl.828-835);
- Zmluvu o spolupráci medzi Mestom Zlaté Moravce a spoločnosťou ZM Invest, s.r.o. (čl.836-838);
-Záznamzostretnutiazodňa02.02.2006obžalovanéhoR.,zástupcuSPF,zástupcovspoločnostiAgrok,

s.r.o. a zástupcu mesta (čl.841-843);
- Územné, stavebné a kolaudačné rozhodnutia;
- Zmluvy o budúcej kúpe priestorov medzi spoločnosťou Vion, a.s. a NPLS s.r.o. a Vion, a.s. a
spoločnosťou Estamp, kúpne zmluvy medzi týmito spoločnosťami (čl.910-1076) vrátane výpisu z
Obchodného registra na spoločnosť Vion, a.s. a listu vlastníctva;

- Zápisnice zo zasadnutí Mestského zastupiteľstva v Zlatých Moravciach (čl.1080-1441, 1456-1487,
1571-1527);
- Vyjadrenie Notárskej komory SR (čl.1802, 1856-1858,1865-1866), v zmysle ktorého antidatovanie
listiny zaregistrovanej v centrálnom registri alebo vloženie tam inej listiny je z technického hľadiska
vylúčené.

Obžalovaní sú v konečnom dôsledku usvedčovaní i zvukovými záznamami zo zasadnutí Mestského
zastupiteľstva v Zlatých Moravciach, a to najmä:
- zasadnutie zo dňa 27.10.2005;
- zasadnutie zo dňa 02.02.2006, kde samotná obžalovaná Ing. W. R. uviedla, že už rokovala s

obžalovaným B. R. a podpísala s ním Zmluvu o spolupráci ohľadne vybudovania priemyselného parku,
čo vypovedá o tom, že robila veci skôr ako ich prejednala na zasadnutí mestského zastupiteľstva a po
schválení poslancami, z čoho vyplýva, že nebola pre ňu rozhodujúca vôľa poslancov, keďže jednala s
obžalovaným pred zasadnutím mestského zastupiteľstva a i samotnú zmluvu podpísala bez ich súhlasu,
pričom na tomto zasadnutí vystúpil i obžalovaný B. R., kde uviedol, že 1. etapa budovania priemyselného

parku by mala byť ukončená do septembra r.2006, že už oslovil dotknuté orgány aj SPF a vypracoval
projekty k územnému rozhodnutiu, prízvukoval, že nesmú poslanci hľadieť na to, ak sa na nejaký papier
pozabudne alebo sa spíše dodatočne, nakoľko je potrebné dodržať termíny dohodnuté s investormi,
taktiež uviedol, že mal rokovanie i s firmou Agrok, s.r.o., ktorá obhospodaruje predmetnú pôdu;
- zasadnutie zo dňa 02.05.2006, na ktorom obžalovaný B. R. vystúpil s tým, že už bolo vydané územné

rozhodnutie a že bude žiadať o vydanie stavebného povolenia, k čomu potrebuje vysporiadať vlastnícke
právo ku všetkým pozemkom a informoval prítomných, že vláda pozastavila prevod pozemkom v správe
SPF, a že vysporiadanie pozemkov si vezme na starosť v záujme rýchleho vybavenia tohto problému;- zasadnutie zo dňa 15.02.2007, v ktorom obžalovaný B. R. uviedol, že na vysporiadanie vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam po neznámych vlastníkoch podstúpili tŕnistú cestu, potom čo bol SPF trištvrte
roka nefunkčný, najskôr čakali, aby mohli pozemky vysporiadať, no investori ho tlačili a čas bežal a do

15.03.2007 musí podpísať konečné zmluvy s investormi, pričom už od 15.09.2006 musí platiť penále
6.000,- eur denne, preto po porade na vedení mesta pristúpili k tomu, že pozemky po neznámych
vlastníkov usporiadali prostredníctvom vydržania dňa 24.01.2007, pričom obžalovanú H.. W. R. osobne
prosil, aby poslanci schválili na zasadnutí Mestského zastupiteľstva dňa 24.01.2007 prevod pozemkov
na firmu VION, a.s., ubezpečil tiež poslancov, že prípadných novoobjavených dedičov po neznámych

vlastníkoch odškodní. Na tomto zasadnutí obžalovaná H.. W. R. namietala iba spôsob prepisu
nehnuteľností na spoločnosť VION, a.s., nie spôsob usporiadania vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam
ani nie skutočnosť, že by sa tak stalo bez jej vedomia, ako sa teraz v trestnom konaní bráni. Rovnako
ani tento spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva nebol dôvodom na jej nepodpísanie pôvodného
Uznesenia Mestského zastupiteľstva v Zlatých Moravciach zo dňa 24.01.2007, ktorým dôvodom bola
iba zlá špecifikácia jednotlivých pozemkov.

Súd na základe vyššie uvedeného vykonaného dokazovania dospel k presvedčeniu, že konanie
obžalovaných bolo v rozpore s právnymi predpismi. Osvedčením vyhlásenia o vydržaní sa v zmysle
platného práva legalizuje a zjednocuje právny stav s užívacím stavom a zo všetkých vyššie uvedených
dôkazov mal súd za jednoznačne preukázané, že obaja obžalovaní boli aktívne zainteresovaní do

usporiadania vlastníckeho práva k pôde nezistených vlastníkov, že o tomto spôsobe usporiadania
vlastníckeho práva spolu komunikovali, dohodli sa na ňom, o čom svedčí jednak svedecká výpoveď
svedka G. ako i existencia samotného splnomocnenia zo dňa 23.01.2007, ako i výpoveď notárky X..
Y., o zainteresovanosti obžalovaného B. R. svedčí i skutočnosť, že za spísanie všetkých notárskych
zápisníc platil obžalovaný B. Ondrejka, resp. jeho spoločnosť ZM Invest, s.r.o., nie Mesto Zlaté Moravce,

jednoznačne bolo preukázané, že obaja mali vedomosť, že pozemky mesto nikdy neužívalo (viď. zmluva
o budúcej kúpnej zmluve medzi Mestom Zlaté Moravce a SPF, zmluva o odškodnení spoločnosti Agrok,
zmluva o dočasnom užívaní pozemkov firme Vion) ako i dôvod, prečo k takému kroku obaja obžalovaní
pristúpili a síce hroziace vysoké zmluvné pokuty obžalovanému Viliamovi R. zo strany investorov (viď.
zmluvy medzi spoločnosťou Vion, a.s. a Estamp a NPLS).

Pokiaľ ide o vyjadrenia obžalovaných, že takto chceli iba zvýšiť zamestnanosť v regióne, súd dáva
do pozornosti, že to by boli dosiahli i zákonnou cestou, ak by počkali na zrušenie uznesenia vlády
SR, ktorým bol pozastavený prevod nehnuteľností z majetku štátu a v správe SPF a napriek nimi
sledovanému cieľu nemožno súhlasiť s názorom obhajoby, že tento cieľ možno naplniť protiprávnym
konaním.

Zo zvukových záznamov vystúpení oboch obžalovaných na zasadnutiach Mestského zastupiteľstva
Mesta Zlaté Moravce a vyššie uvedených listinných dôkazov je taktiež jednoznačné, že obžalovaní
vedome vysporiadali vlastnícke právo k pôde nezistených vlastníkov prostredníctvom právneho inštitútu
vydržania bez splnenia zákonných podmienok uvedených v §134 Občianskeho zákonníka a uviedli

notárku X.. F. Y. pri spisovaní notárskych zápisníc ako i samotný SPF, ktorý svojim konaním vlastne
obišli, do omylu.
Sama svedkyňa JUDr. Y. pri dopočutí predsedníčkou senátu počas výsluchu uviedla, že v prípade,
že by mala vedomosť, že mesto predmetné pozemky neužívalo nepretržite dobromyseľne po dobu
10 rokov, čím by nesplnilo podmienky na vydržanie vlastníckeho práva, tak by nespísala vyhlásenie

obžalovaného a notárske zápisnice o vydržaní vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam v
prospech mesta Zlaté Moravce. Obsahom podvodného konania obžalovaných sú tým okolnosti, za
ktorých obžalovaní uviedli do omylu konajúcu notárku v otázke splnenia podmienok vydržania, resp.
nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním, čo je osobitný spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva.
Protiprávnosť konania obžalovaných spočíva v tom, že k nadobudnutiu veci došlo ich aktívnou činnosťou

spočívajúcou v uvedení iného do omylu a vedomému oznámeniu nepravdivých skutočností a v dôsledku
takéhoto konania došlo ku škode na cudzom majetku a to najmä SPF, ktorý spravuje pozemky po
neznámych vlastníkoch ako i SPF samotného, nakoľko boli osvedčené i spoluvlastnícke podiely, ktoré
boli nielen v správe ale i vo vlastníctve SPF, teda majetku, ktorý nepatrí obžalovaným a k obohateniu
sa minimálne obžalovaného B. Ondrejku v zmysle rozmnoženia jeho majetku ako majiteľa firmy VION,

a.s.. Uvedením do omylu bolo konanie, kedy obžalovaní len predstierali okolnosti, ktoré nie sú v súlade
so skutočným stavom veci. V rozpore so skutočným stavom veci bolo nimi prezentované vyhlásenie
o užívaní nehnuteľností a tiež predložené vyjadrenia svedka O. a vyjadrenie mesta Zlaté Moravce.
Obžalovaná H.. W. R. je tiež právne zodpovedná ako štatutárny orgán stavebného úradu za to, že svýstavbou priemyselného parku sa začalo skôr ako boli vydané príslušné stavebné povolenia, a že
stavbyboliskolaudovanépredtým,akobolivysporiadanévlastníckevzťahykpozemkom.ObžalovanýR.
nemôže byť vyvinený spod skutku dôvodiac tým, že konal iba v rozsahu splnomocnenia obžalovanej H..

W. R. pred notárkou X.. Y., nakoľko bolo jednoznačne preukázané, že on bol iniciátorom tohto spôsobu
vysporiadania vlastníckeho práva k pozemkom po neznámych vlastníkoch, on sa bol informovať u
notárky ako to spraviť, aké listiny priniesť a on mal urgentný záujem na ich rýchlom usporiadaní, hoci
dobre vedel, že Mesto Zlaté Moravce tieto nikdy nenadobudlo, neužívalo, nespravovalo.

Pokiaľ ide o otázku poškodených osôb, je síce pravdou, že v konečnom dôsledku boli poškodení okrem
SPF aj neznámi vlastníci týchto nehnuteľností, no práve z dôvodu, že sú neznámi, súd konal pôvodne iba
so SPF. Títo neznámi vlastníci sú dnes už nebohí a okruh ich všetkých do úvahy pripadajúcich dedičov
sa súdu nepodarilo ustáliť. Súd v konaní po zrušení pôvodného rozsudku vykonal pokusy a snažil sa
z listinných materiáloch zo spisu ako i vyžiadaním informácií od obžalovaného Viliama R., prípadne
zadovážením dedičských rozhodnutí, ustáliť všetkých možných dedičov po neznámych vlastníkoch,

avšak podarilo sa to iba v minimálnom počte, po niektorých pôvodných pozemno-knižných vlastníkoch, a
ajtosúdnemôžesurčitosťoupovedať,žezistilvšetkýchdedičovpojednotlivýchneznámychvlastníkoch.
Takto sa podarilo identifikovať nasledovných žijúcich dedičov:
- po D. S. z LV č.XXXX: D. D., X. S., U. B., E. S., S. W., Q. S. a R. S., ktorých nároky boli zo strany
obžalovaného B. R. následne po spáchaní skutku uspokojené na základe Dohody o finančnej náhrade

za nehnuteľnosti (čl.3203-3205);
- po U. B. z LV č.XXXX: Z. Q., U. A. a B. B.;
- po Z. J. z LV č.XXXX: H.. S. J. a Q. D.,
ktorých nároky boli zo strany obžalovaného B. R. následne po spáchaní skutku uspokojené na základe
Dohody o finančnej náhrade za nehnuteľnosti (čl.3201-3202);

- po Q. S., X. S., S. S. a V. S. z LV č.XXXX: S. H. rod. E., A. E., A. S., H.. Q. B., V. B., Q. F., I. B., X.
S., H. Q., U. J., Q. S., Z. W., B. O., H. S. a X. S.;
-poS.R.,F.O.,E.Z.,Q.P.,P.V.,X.O.zLVč.XXXX:E.F.,Q.P.,X.O.,S.D.,U.O.,Q.S.,Q.E.aH..G.B.;
- po V. Z. z LV č.XXXX: Q.. S. Z., ktorého nároky boli zo strany obžalovaného B. R. následne po spáchaní
skutku uspokojené na základe Dohody o finančnej náhrade za nehnuteľnosti (čl.3206-3208);

- po niektorom z vlastníkov z LV č.7282: Ing. Q. E. a Q. E..
Ani následnou čiastočnou kompenzáciou zo strany obžalovaného B. R. voči niektorým dedičom po
neznámych vlastníkoch, nedošlo následne k zániku trestnoprávnej zodpovednosti za spáchaný skutok,
nakoľko k úhrade škody došlo až po spáchaní skutku a iba v minimálnom rozsahu oproti celkovej výške
škody.

Súd v zmysle pokynu Krajského súdu v Nitre konal s uvedenými osobami ako s poškodenými v
trestnom konaní napriek skutočnosti, že tieto osoby sa nepreukázali príslušnými listinami, že sú dedičia
po pôvodných pozemno-knižných vlastníkoch zapísaných na listoch vlastníctva, ktorých podiely boli
osvedčené konaním obžalovaného. Z týchto osôb súd vypočul niektorých poškodených, no nikto sa
nevedel k protiprávnemu konaniu obžalovaných vyjadriť, vyjadrovali sa iba k tomu, či došlo následne

po spáchaní skutku k ich odškodneniu alebo nie, pričom súd vypočul prevažne tých z nich, ktorí s
obžalovaným konali a podpísali dohodu o vysporiadaní, resp. ich zástupcami (podľa ich vyjadrení a
predložení príslušných splnomocnení), keďže sa jedná väčšinou o osoby vyššieho veku, pričom súd
dáva do pozornosti, že ani vypočutím každého z nich by sa nedosialo žiadne ozrejmenie skutočností
dôležitých pre trestné konanie, no súd rešpektoval pokyn Krajského súdu v Nitre a týmto osobám

priznal ich procesné práva a postupoval v intenciách zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Nitre,
preto nie je pravdivé tvrdenie obhajcu obžalovaného Viliama R., že postupom Okresného súdu Nitra
došlo k porušeniu práv obžalovaných na obhajobu. Krajský súd v Nitre vo svojom zrušujúcom uznesení
pôvodne vyhlásené rozsudku Okresného súdu Nitra neprikázal Okresnému súdu Nitra, aby vypočul
všetkých poškodených, iba aby známym dedičom po neznámych vlastníkom umožnil realizovať ich

procesné práva, čo ich predvolaním na hlavné pojednávanie, príp. upovedomením o termínoch hlavných
pojednávaní vykonal. Pokiaľ súd vypočúval týchto dedičov, urobil tak nad rámec toho, čo mu bolo
prikázané nadriadeným súdom. Všetkých poškodených, resp. dedičov po neznámych vlastníkoch sa
nepodarilo objasniť, ani to nie je reálne v moci Okresného súdu Nitra, v konečnom dôsledku preto sú
títo vlastníci označovaní na listoch vlastníctva ako neznámi a preto ich zastupuje SPF, okrem toho ani

obhajoba ich nenavrhovala všetkých vypočuť.

Vyššie popísaným konaním obaja obžalovaní naplnili všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu
podvodu podľa § 221 odsek 1 Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákonaa s poukazom na výšku spôsobenej škody naplnili tiež všetky znaky kvalifikovanej skutkovej podstaty
obzvlášť závažného zločinu podvodu podľa § 221 odsek 4 písmeno a) Trestného zákona.

Pokiaľ ide o hodnotu vydržaných nehnuteľností, za týmto účelom boli v konaní vypracované znalecké
posudkyH..V.B.znalcazodborustavebníctvo,odvetviapozemnéstavby,odhadhodnotynehnuteľností,
ktorý napriek nespočetným námietkam zo strany obhajoby zotrval i počas výsluchu na písomne
podaných znaleckých posudkoch a trhovej hodnote nehnuteľností, resp. cene za 1 m2 tak ako popísal
vo svojich posudkoch vo výške cca 265,96 Sk/m2, pričom cenu stanovil jednak s prihliadnutím na

informácie zo Zmluvy o budúcej zmluve o prevode nehnuteľností uzatvorenej medzi Mestom Zlaté
Moravce a SPF, kde zistil informáciu, za akú cenu malo mesto Zlaté Moravce úmysel pozemky odkúpiť,
pričom vychádzal i z informácií z internetu ako i skutočnosti, že Mesto Zlaté Moravce i so známymi
vlastníkmi uzatváralo kúpne zmluvy za cenu uvedenú v predmetnej zmluve o budúcej zmluve, t.j. 205,-
Sk/m2, ďalej vychádzal zo znaleckého posudku Ing. Y., ktorý ocenil nehnuteľnosti vyššie uvedenou
sumou pred spísaným citovanej zmluvy o budúcej zmluve, a v konečnom dôsledku prihliadol i na

trhovú hodnotu, t.j. na cenu rovnajúcu sa reálnej ponuke a dopytu za nehnuteľnosti v danej lokalite,
čo zodpovedá zákonnej úprave uvedenej v ustanovení § 126 Trestného zákona. Nebol teda dôvod
vychádzať z hodnoty pôdy uvedenej v bonitno-pôdno ekologickej jednotky (BPEJ) stanovenej pre danú
lokalitu ako navrhovala obhajoba, nakoľko táto nezohľadňuje reálnu hodnotu nehnuteľností, za akú
by sa tieto dali na trhu predať, ani nebol dôvod pri určovaní výšky hodnoty nehnuteľností brať za

smerodajnúvýškunájomnéhozatútopôdu,keďženájomnývzťahmáinýprávnyrežimavýškanájmunie
vždy odzrkadľuje reálnu hodnotu nehnuteľností. Presný spôsob výpočtu hodnoty nehnuteľností popísal
znalec vo svojom znaleckom posudku č.1/2008 na strane 16 bode 3.1.1 a táto zodpovedá trhovej
hodnote nehnuteľností, v konečnom dôsledku práve za túto sumu boli pozemky odkúpené Mestom
Zlaté Moravce od známych vlastníkov, i predané Mestom Zlaté Moravce spoločnosti Vion, a.s. a tiež

predané spoločnosťou Vion, a.s. spoločnostiam Estamp a NPLs, a zároveň touto sumou t.j. 205,-Sk/
m2, tiež obžalovaný R. finančne odškodňuje t.č. dedičov po pôvodných nezistených vlastníkoch, ktorí
sa mu preukážu dokladmi preukazujúcimi skutočnosť, že sú dedičia po nezistených vlastníkoch a majú
nehnuteľnosti zdokladované rozhodnutím o dedičstve, preto i z tohto dôvodu je obrana obžalovaných v
tomto smere bezpredmetná. Pokiaľ ide o námietky obhajoby v tom zmysle, že predmetné nehnuteľnosti

nemôžu byť ocenené sumu 265,96Sk/m2 ako uviedol znalec Ing. B., nakoľko tieto sú kontaminované
trichlórom, ku ktorému tvrdeniu predložila obhajoba „Projekt sanačných prác“ spoločnosti EHS -
Ekologický a hydroekologický servis, s.r.o. z júna 1994 a „Projekt na zistenie znečistenia podzemných
vôd chlórovanými uhľovodíkmi“ tej istej spoločnosti z mája 1992 (zažurnalizované pod jedným číslom
listu 2592), znalec zotrval na pôvodne určenej trhovej cene za m2 pôdy, ktorá cena bola určená v súlade

s ustanovením § 126 Trestného zákona, t.j. bola zistená cena, za ktorú sa vec, ktorá bola predmetom
spáchania trestného činu, v tomto prípade k dátumu vydržania vlastníckeho práva k predmetným
nehnuteľnostiam, t.j. ku dňu 24.01.2007, v danom mieste a čase obvykle predávala, pričom bola
zisťovaná hodnota individuálne určenej veci- konkrétnych parciel a to vzhľadom na vlastnosti pôdy,
t.j. využiteľnosť pozemku, polohu, trh s pozemkami, či je pozemok zastavaný, či sú tam inžinierske

siete, aký je prístup k pozemku, aká je vzdialenosť od centra obce alebo mesta, či je terén rovný alebo
svahovitý a na existujúci územný plán mesta, rozlohu, skutočnosť, že v tom čase už na predmetných
nehnuteľnostiach stáli priemyselné haly, tieto boli skolaudované, pri ich výstavbe nevznikli žiadne
stavebné problémy, ktoré by mali pôvod v nekvalite pôdy alebo v jej zamorení, preto nemá dôvod zmeniť
výšku uvedenej hodnoty pôdy, ktorá tak ako bola ním určená zodpovedala v danom čase a v danej

lokalite vtedajšej ponuke a dopytu na trhu a to bez ohľadu na možnú kontamináciu. Skutočnosť, že pôda
naozaj je kontaminovaná je len hypotetické tvrdenie obhajoby a obžalovaných, nakoľko vyššie uvedené
projekty sú staršieho dáta, nie sú preverené, bolo tam zisťované iba prípadné zamorenie spodných vôd
v studniach a nie pôda ako taká a ani novým pribratým znalcom do konania Ing. P. nebola potvrdená
skutočnosť, že by predmetná pôda mala byť takto znehodnotená.

V zrušujúcom uznesení Krajského súdu v Nitre bola určená povinnosť doplniť dokazovanie o znalecký
posudok znalca z odvetvia odhad škôd poľnohospodárskej pôdy a odhad hodnoty poľnohospodárskej
pôdy, nakoľko nehnuteľnosti uvedené vo výrokovej časti rozsudku v skutkovej vete sú označené
kultúrou pôdy ako „orná pôda“, preto je nutné oceniť tieto nehnuteľnosti ako ornú pôdu. V tejto
súvislosti súd poukazuje na skutočnosť, že nie nekriticky prevzal súd kultúru predmetných pozemkov

ako „ornej pôdy“ do skutku, ale popísal v skutku tieto nehnuteľnosti ako ornú pôdu z dôvodu, že takto
sú nehnuteľnosti a jednotlivé parcely evidované, resp. boli ku dňu spáchania skutku, na príslušnej
správe katastra, pričom každá pôda i tá, ktorá je určená na výstavbu, t.j. i stavebný pozemok môže
byť vedený ako „orná pôda“ a na „zastavanú plochu“ sa na správe katastra zmení až vtedy, keď jena pozemku reálne stavba postavená, táto je skolaudovaná a je vyhotovený geometrický plán a po
pridelení súpisného čísla je na základe žiadosti o vykonanie záznamu premietnutý tento stav do listu
vlastníctva. Preto nemohol súd ani v pôvodnom rozsudku a ani v tomto novom vyhlásenom rozsudku

pomenovať pozemky inou kultúrou pôdy, aj keď dnes je evidentné, že na pozemkoch stoja stavby, t.j. už
pôda nie je určená na poľnohospodársku výrobu, ale je zastavaná stavbami. Na druhej strane napriek
skutočnosti, že nehnuteľnosti, resp. pozemky, ktorých spoluvlastnícke podiely boli vyššie popísaným
konaním obžalovaných osvedčené v prospech mesta Zlaté Moravce, musia byť pre potreby trestného
konania ohodnotené v zmysle ustanovenia § 126 odsek 1 Trestného zákona, t.j. cenou, za ktorú sa tieto

pozemky v čase a v mieste činu obvykle predávali, preto nie je možné vychádzať pri určení ich hodnoty
z bonitno-pôdnej ekologickej jednotky (BPEJ), ktorá slúžila primárne na určenie výšky nájomného
poľnohospodárskej pôdy užívanej v extraviláne, ale je nutné určiť hodnotu týchto nehnuteľností s
poukazom na aktuálny stav na trhu s nehnuteľnosťami v čase spáchania skutku. Keďže tieto pozemky
sa nachádzali v lokalite, ktorá bola rozhodnutím mestského zastupiteľstva mesta Zlaté Moravce, určená
na výstavbu priemyselného parku, ich hodnota sa týmto automaticky zvýšila, čo je nutné prijať ako fakt

aj keď v neprospech obžalovaných. Obžalovaní sami vedeli a i dnes vedia akú hodnotu majú, resp. mali
nehnuteľnosti ku dňu spáchania skutku, v konečnom dôsledku za takúto trhovú hodnotu mesto Zlaté
Moravce kupovalo tieto pozemky od známych vlastníkov, za takúto hodnotu malo mesto dohodnutú
zmluvu o budúcej kúpnej zmluvy so SPF. Preto nie je dôvod tváriť sa a tvrdiť, že takto určená cena
neplatí pre trestné konanie. Takého tvrdenie je v príkrom rozpore s vyššie uvedeným ustanovením §

126 Trestného poriadku.
Preto aj znalec Ing. P. vo svojom znaleckom posudku vychádzal pri stanovení hodnoty osvedčených
spoluvlastníckych podielov týchto nehnuteľností z porovnávacej metódy, keď stanovil hodnotu tejto pôdy
ako 7,1166 eur za m2, pričom uviedol, že do jarných mesiacov roku 2006 boli pozemky intenzívne
využívané pre poľnohospodárske účely spoločnosťou Agrok, s.r.o.. V zmysle potvrdenia Odboru pre

výstavbu MsÚ v Zlatých Moravciach zo dňa 18.05.2005 vyplynulo, že lokalita „Plán 1“ bola zónou
určenou pre vybudovanie priemyselného parku, čoho dôkazom je v konečnom dôsledku aj zrealizovanie
tohto plánu, pričom na prejednávaných nehnuteľnostiach dnes stoja dve stavby, a to výrobné závody
„NPLS“ a ESTMP“. Jedná sa o pozemky v extraviláne a na listoch vlastníctva vedené ako orná pôda,
terén je prevažne rovinatý. Na určenie hodnoty pozemkov použil porovnávaciu metódu, pričom na

porovnanie treba súbor aspoň troch pozemkov, pričom porovnával ekonomické, polohové a fyzické
faktory pozemkov a takto určil všeobecnú hodnotu pozemkov na vyššie uvedenú cenu za m2, spolu
sa jedná o 42.751,06 m2. Takto ocenil znalec všetky osvedčené spoluvlastnícke podiely uvedené v
notárskych zápisniciach s výnimkou parc.č.5324/2 o výmere 6 m2, ktorá sa nachádza v intraviláne
mesta Zlaté Moravce, pretože na určenie hodnoty tejto pôdy je znalec z iného odvetvia, a keďže

túto parcelu ocenil skôr do konania pribratý znalec H.. B. kompetentný na jej ocenenie, súd stanovil
hodnotu tohto pozemku v zmysle záverov znalca Ing. B.. Všeobecnú hodnotu pozemkov uvedených v
znaleckom posudku vypracoval Ing. P. podľa Vyhlášky č. 492/2004Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty
majetku. W. najpravdepodobnejšiu cenu týchto pozemkov ku dňu 24.1.2007, ktorú by tieto pozemky mali
dosiahnuť na trhu v súťaži. Použil metódu porovnávaciu, keďže bolo dostatok podkladov na použitie tejto

metódy a následne vyčíslil všeobecnú hodnotu všetkých pozemkov spolu vo výške 304 000,- eur. Cenu
určil pri najpravdepodobnejšej cene na trhu voľnej súťaže pri poctivom predaji. Pokiaľ ide o prípadné
znehodnotenie pôdy, vzhľadom na to, že v predložených materiáloch sa nenachádzali žiadne informácie
o odbere pôdnych vzoriek a následne ich agrochemických rozborov pozemkov, nezistil kontamináciu
pôdy, projekty založené v spise sa týkali prípadnej kontaminácie spodných vôd v domových studniach,

nie pôdy. Uviedol, že oceňovať ornú pôdu podľa zákona o stanovení všeobecnej hodnoty č.492/2004Z.z.
je možné 3 spôsobmi, no porovnávacia metóda je najideálnejšia a je najmenej ovplyvniteľná, potom
existuje metóda polohovej diferenciácie, z ktorej vychádzali predchádzajúci znalci a výnosová, ale
vzhľadom na to, že pôda už bola zastavaná stavbou, nie je možné túto metódu použiť.

Poukazujúc na vyššie uvedené skutočnosti znalcom Ind. P. určená cena je podľa názoru súdu skutočná,
reálna cena, za ktorú sa dala pôda predať, t.j. bežná cena, o ktorú bol majetok poškodeného SPF, resp.
dedičov po neznámych vlastníkoch zmenšený, bola vyčíslené znalcom z príslušného odboru a preto
túto pojal do výroku rozsudku.

Pokiaľ ide o námietky obhajoby, že nemôže ísť v tomto konaní ani o trestný čin a že nie je tu poškodený,
a ak aj áno, nie je poškodeným Slovenský pozemkový fond (SPF), súd poukazuje na ustanovenie §
16 odsek 1 zákona č.180/1995 Zb., v zmysle ktorého SPF „nakladá“ s pozemkami vo vlastníctve štátu
ako i s pozemkami nezistených vlastníkov, preto je práve SPF poškodenou osobou v danom konaní.Pokiaľ ide o osoby, s ktorými konal Okresný súd Nitra v zmysle pokynu Krajského súdu v Nitre ako s
poškodenými, súd dáva do pozornosti, že takéto osoby by sa museli na to, aby im súd mohol priznať
nejaký nárok na náhradu škody preukázať právoplatnými dedičskými rozhodnutiami, že pozemky po

svojich predkoch zdedili, čo sa nestalo ani v jednom prípade.

Takisto je absurdné tvrdenie obhajoby, že žiadny skutok sa nestal, nakoľko je evidentné, že k prepisu
vlastníckehoprávakpozemkomneznámychvlastníkov,ktorébolivspráveSPF, naMestoZlatéMoravce
na podklade Notárskych zápisníc X.. F. Y. č. N22/2007 - N31/2007 reálne došlo.

Súd teda aj po doplnenom dokazovaní oproti pôvodnému stavu do vyhlásenia pôvodného rozsudku
v tomto konaní musí konštatovať, že pôvodný skutkový stav sa nezmenil, snáď len pokiaľ ide o cenu
pozemkov, ktorá bola opätovne znalecky preskúmaná a po jej prešetrení znalcom z odvetvia odhad
hodnoty poľnohospodárskej pôdy, odhad škôd poľnohospodárskej pôdy, bola jej hodnota určení iba s
minimálnou odchýlkou voči pôvodne určenej cene, pričom táto cena bola určená s prihliadnutím na

trhovú cenu v danej lokalite a čase zohľadniac aj iné prevody nehnuteľností v danom čase a v danej
lokalite s prihliadnutím na všetky špecifiká pozemkov pri nezistení kontaminácii pôdy, preto nie je dôvod
na závery znaleckého posudku H.. P. neprihliadať prípadne tieto spochybňovať.

Pokiaľ ide o samotnú objektívnu stránku trestného činu t.j. uvedenie do omylu, týmto konaním bola

uvedená do omylu notárka X.. Reháková, ktorá spisovala osvedčenie o vydržaní vlastníckeho práva,
ako i sama potvrdila vo svojej výpovedi pri dopočutí predsedníčkou senátu na hlavnom pojednávaní,
keď uviedla že síce nepreveruje skutkový užívací stav k jednotlivým nehnuteľnostiam (čo je v súlade
s rozhodnutím najvyššieho súdu SR 4Mcdo 24/2008, na ktoré poukazovala obhajoba), ale ako sa ma
uviedla a ako vyplýva i z citovaného rozhodnutia NS SR, ak by mala vedomosť, že skutočnosti uvádzané

obžalovanýmiprivyhláseníovydržaníniesúpravdivé,nemohlabyspísaťpredmetnénotárskezápisnice.
Tým jednoznačne potvrdila, že obžalovaní svojim konaním túto zámerne uviedli do omylu tvrdiac jej
nepravdu o okolnostiach týkajúcich sa splnenia podmienok k osvedčeniu o vydržaní vlastníckeho práva,
aby táto spísala predmetné notárske zápisnice, ktoré sú bez ďalšieho úkonu automaticky po predložení
na príslušnú správu katastra zapísané do listov vlastníctva, keďže k notárskej zápisnici o vydržaní

vlastníckeho práva už nie je potrebný žiadny iný právny úkon k tomu, aby správa katastra vykonala
zmenu zápisu v predmetných listoch vlastníctva na vlastníka uvedeného v notárskej zápisnici, nakoľko
sa jedná iba o tzv. záznamové (nie vkladové) katastrálne konanie v zmysle príslušných ustanovení
katastrálneho zákona. Rovnako týmto konaním zámerne obišli SPF, s ktorým mali podpísanú zmluvu
o budúcej kúpnej zmluve, ktorý bol týmto konaním obžalovaných rovnako uvedený do omylu a bol

v domnení, že predmetná zmluva je stále platná, a to až do zistenia, že obžalovaní vysporiadali k
nehnuteľnostiam, na ktoré sa zmluva vzťahovala, vlastníckeho právo prostredníctvom právneho inštitútu
vydržania v zmysle ustanovenia § 134 Občianskeho zákonníka.

Bolo teda preukázané, že skutky pôvodne uvedené v obžalobe pod bodmi 1.-10., neskôr súdom

upravené do jedného skutku, vykazujú znaky obzvlášť závažného zločinu podvodu podľa § 221 odsek
1, odsek 4 písmeno a) Trestného zákona, kde kvalifikačným momentom je výška škody. Konanie
obžalovaných jednoznačne prekročilo rámec občiansko-právnych vzťahov a ich konanie naplnilo všetky
znaky vyššie uvedeného trestného činu.

Taktiež bolo preukázané, že sa tohto protiprávneho konania dopustili obžalovaní spoločným konaním
ako má na mysli ustanovenie § 20 Trestného zákona. Konanie obžalovaných súd posudzoval ako
konanie v spolupáchateľstve, nakoľko každý z obžalovaných sa priamo a osobne podieľal na čine
a vykonal časť konania predpokladaného skutkovou podstatou a v súhrne tak naplnili všetky znaky
skutkovej podstaty žalovaného trestného činu podľa §221 odsek 1, odsek 4 písmeno a) Trestného

zákona. Spoločný úmysel páchateľov nemožno stotožňovať iba s výslovnou dohodou páchateľov, pre
vyvodenie trestnej zodpovednosti stačí aj dohoda konkludentná.

Súd nemal po vykonanom dokazovaní pochybnosti, pre ktoré by mal aplikovať zásadu trestného konania
„in dubio pro reo“, ako navrhovali obžalovaní. Nebola preukázaná obrana ani jedného z obžalovaných,

obžalovaní takto konali pri svojom plnom vedomí, pri zachovaní svojprávnosti a tým aj trestnoprávnej
zodpovednosti za svoje konanie, musiac si uvedomovať následky svojho protiprávneho konania, konali
slobodne a vážne bez akéhokoľvek fyzického alebo psychického nátlaku s úmyslom finančného profitu.
Z hľadiska subjektívnej stránky trestného činu dospel súd k záveru, že obaja obžalovaní vedeli, žemesto pozemky neužívalo, nikdy ich nespravovalo, samotnú „držbu“ nehnuteľností mal v moci SPF, resp.
spoločnosť Agrok, s.r.o.. V tomto smere sú usvedčovaní vyššie uvedenými svedeckými výpoveďami,
listinnými dôkazmi ako aj zvukovými záznamami, preto nemohli v „dobrej viere“ pred notárkou vyhlásiť,

že Mesto Zlaté Moravce tieto užíva „dobromyseľne nepretržite po dobu viac ako 10 rokov ako svoje
vlastné“, a že tým nadobudlo Mesto Zlaté Moravce k týmto pozemkom vlastnícke právo, pričom nevedeli
uviesť ani zákonný titul, na základe ktorého by mali pozemky patriť im a od ktorého dátumu, pričom
nie je smerodajné, či možno považovať SPF za reálneho držiteľa alebo nie, rozhodujúca je skutočnosť,
že mesto sa nikdy ani neperfektným právnym úkonom nestalo ani len oprávneným držiteľom týchto

nehnuteľností. Ak by tomu tak bolo, nemalo by Mesto Zlaté Moravce dôvod uzatvárať so SPF zmluvu
o budúcej zmluve o prevode pozemkov. Z týchto dôvodov súd vyhodnotil, že obžalovaní sa dopustili
skutku v nepriamom úmysle v zmysle § 15 písmeno b) Trestného zákona, keď vedeli, že svojim konaním
môžu porušiť alebo ohroziť záujem chránený Trestný zákonom, a pre prípad, že ho spôsobia, boli s tým
uzrozumení.
Skutočnosť, že obžalovaní museli mať vedomosť o tom, že svojim konaním môžu porušiť alebo ohroziť

záujem chránený Trestným zákonom nepriamo i sami priznali, obžalovaný R. takto prezentoval svoj
postoj i na jednom z vystúpení na zasadnutí Mestského zastupiteľstva v Zlatých Moravciach, keď
apeloval na poslancov, aby niekedy prižmúrili oči, ak by aj neboli všetky listiny v poriadku, lebo sleduje
tzv. „vyšší cieľ“, čím vraj myslel zamestnanosť, pričom obaja obžalovaní vedeli, že nekonajú v mene
Mesta Zlaté Moravce po schválení takého postupu Mestským zastupiteľstvom, nakoľko dali schváliť

poslancami až následný prevod pozemkov na firmu VION, a.s., nie aj spôsob nadobudnutia vlastníckeho
práva k týmto pozemkov. Preto v danom prípade nimi zvolený spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva
k daným pozemkom vydržaním nebol zákonný, tento právny inštitút zneužili, hoci vedeli, že Mesto
Zlaté Moravce nespĺňa zákonné podmienky na to, aby mohlo takto nadobudnúť k nehnuteľnostiam
vlastnícke právo a nič na tom nemení skutočnosť, že každú notársku zápisnicu o vydržaní vlastníckeho

práva je možné napadnúť žalobou v občianskom súdnom konaní. Okrem vyššie uvedeného ani sama
skutočnosť, že obžalovaný B. R. konal pred notárkou JUDr. Y. iba v rámci plnej moci, ktorá mu bola
uložená obžalovanou H.. W. R. ho nemôže zbaviť viny spod spáchaného skutku, nakoľko obžalovaný
Viliam Ondrejka prezentoval skutočnosti pred notárkou, o ktorých mal vedomosť, že sa nezakladajú na
pravde a sám zisťoval cestu, ako obísť pozastavenie výkupu pôdy od SPF. V tejto súvislosti vo vzťahu k

trestnoprávnym následkov jeho osoby je právne irelevantné, či pred notárkou konal za seba, inú osobu
alebo mesto Zlaté Moravce.
Súd preto vzhľadom na uvedené zistenia musí konštatovať, že obžalovaní konali v úmysle nepriamom
v zmysle § 15 písmeno b) Trestného zákona (pri zachovaní vedomostnej i vôľovej zložky) s tým, že
protiprávneho konania sa obžalovaní dopustili vo veľkom rozsahu poukazujúc na výšku spôsobenej

škody a nebezpečenstvo tohto konania spočívalo v porušení zákonom chráneného záujmu spoločnosti
na ochrane cudzieho majetku s ťažko napraviteľným následkom, ktoré je v zásadnom rozpore so
zákonmi, pravidlami morálky a pravidlami slušného správania, pričom boli uzrozumený s tým, že
konajú protizákonne a nemožno súhlasiť s nimi v podstate prezentovaným spôsobom obrany „účel
svätí prostriedky“. Nemôže jeden občan Slovenskej republiky konať protizákonne s odôvodnením, že

je to na prospech iných osôb, pokiaľ sú tým dotknuté práva ďalšej skupiny osôb a preto nemožno
bagatelizovať protiprávnosť konania obžalovaných akýchkoľvek vyšším zámerom alebo porovnávaním
s inými trestnými konaniami ako uvádzala obžalovaná Ing. W. R..

Z vyššie uvádzaných dôvodov nie sú súdu známe ani žiadne podstatné chyby konania ako uvádzali

obhajcovia ani porušenia ustanovení o riadnom zistení skutkového stavu veci a objasnenia veci, ani
dotknutie práv na obhajobu obžalovaných, ktorým bolo v každom štádiu trestného konania umožnené
realizovaťvšetkyichprocesnépráva,vrátaneprávazúčastniťsakaždéhoúkonuavyjadriťsakuvšetkým
dôkazom ako i práva na podávanie opravných prostriedkov prípadne sťažností. Súd zabezpečoval
a vykonával všetky dôkazy smerujúce k úplnému zisteniu skutkového stavu i nad rámec návrhov

procesných strán a to tak v prospech ako i v neprospech obžalovaných, no pokiaľ z vykonaných
výsluchov prípadne z oboznámených listín nevyplynuli skutočnosti svedčiace v prospech obžalovaných,
neznamená to automaticky, že by tým súd porušoval práva obžalovaných.
Pokiaľ obžalovaná Ing. W. R. namietala, že už vyšetrovateľ pochybil v konaní, keď nezahrnul pôvodne do
vyšetrovacieho spisu všetky zápisnice zo zasadnutí mestského zastupiteľstva mesta Zlaté Moravce, súd

dáva do pozornosti, že nie je kompetentných orgánom na preverovanie postupu práce vyšetrovateľa,
avšak poukazuje na to, že do vyšetrovacieho spisu sa zakladajú iba listiny s trestným činom súvisiace,
preto nebolo povinnosťou vyšetrovateľa založiť do spisu všetky zápisnice zo zasadnutí mestského
zastupiteľstva za niekoľko rokov, ale správne tento do spisu zahrnul iba tie, ktoré sa týkali realizáciepriemyselného parku, a že tieto všetky tam naozaj zahrnul vyplynulo i z dokazovania vykonaného na
poslednom hlavnom pojednávaní, na ktorom bolo vykonané dokazovanie voči všetkým zápisniciam
z rokovaní mestského zastupiteľstva mesta Zlaté Moravce v inkriminovanom čase, ktoré predložila

obžalovaná a je zrejmé, že veľká väčšina z nich, nemá s prejednávanou vecou nič spoločné. Všetky
zápisnice z rokovania mestského zastupiteľstva mesta Zlaté Moravce, ktoré prejednávali otázku
priemyselného parku v Zlatých Moravciach boli doslovne prečítané ako i ich priebeh prehratý na
technickom zariadení. Taktiež dáva súd do pozornosti, že obžalovaní mali možnosť po každom
vykonanom dôkaze sa k nemu vyjadriť, ktoré právo obžalovaná Ing. W. R. väčšinou i využila.

Pokiaľ ide o námietku obžalovanej Ing. W. R. o tom, že súd nemá prehľad o veci, tak súd konštatuje, že
bol dôkladne oboznámený s celým vyšetrovacím spisom a všetkými podkladmi v ňom obsiahnutými a
rozhodoval so znalosťou veci a odmieta konštatovanie obžalovanej, že súd nepozná obsah spisu ako
i jej obvinenie z neznalosti veci. V tejto súvislosti súd musí zdôrazniť obžalovanej, že pozemok vydrží
v zmysle ustanovenia § 134 Občianskeho zákonníka ten, v prospech koho svedčí notárska zápisnica o

vydržaní vlastníckeho práva a nie ten, kto za spísanie notárskej zápisnice zaplatí odmenu notára.

Na skutočnosť, že týmto konaním obžalovaných došlo k spáchaniu trestného činu nemá vplyv ani
skutočnosť uvádzaná obhajcom obžalovanej H.. W. R., že dedičia po neznámych vlastníkoch majú i
dnes právo domáhať sa nápravy tohto stavu civilno-právnymi žalobami, z dôvodu, že vlastnícke právo

sa nepremlčuje a ani skutočnosť, či poškodený SPF vykonal nejaké právne kroky smerujúce k tomu,
aby v tomto konkrétnom prípade mohlo dôjsť k prevodu pozemkov po neznámych vlastníkov na mesto
Zlaté Moravce napriek existujúcemu zákazu.

Pokiaľ ide o uloženie trestu, súd pri úvahách o druhu a výmere trestu postupoval podľa § 34 odsek 1-4
Trestného zákona, pričom bral do úvahy spôsob spáchania trestného činu, jeho následok a zavinenie,
pohnútku, osobu páchateľa a možnosť jeho nápravy.

Súd prihliadol na osobné pomery páchateľov, kde zistil, že obžalovaná Ing. W. R. nebola doposiaľ trestne

stíhaná a z miesta bydliska nebola bližšie hodnotená. Zo správy Obvodného úradu v Nitre, odboru
všeobecnej vnútornej správy bolo zistené, že obžalovaná bola niekoľkokrát priestupkovo prejednávaná,
avšak ani v jednom prípade nebola uznaná vinnou z priestupku (čl.2587).

Pokiaľ ide o osobné pomery obžalovaného B. R., súd zistil, že nebol doposiaľ trestne stíhaný, z miesta

bydliska je pozitívne hodnotený ako osoba s vynikajúcou povesťou. Zo správy Obvodného úradu v
Nitre, odboru všeobecnej vnútornej správy bolo zistené, že obžalovaný nebol doposiaľ priestupkovo
prejednávaný.

Súd u oboch obžalovaných vzhliadol poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno j) Trestného zákona, t.j.

že viedli pred spáchaním skutkov riadny život.
Súd nevzhliadol ani u jedného obžalovaného priťažujúcu okolnosť uvedenú v ustanovení § 37 Trestného
zákona.

Súd napriek prevyšujúcemu pomeru poľahčujúcich okolností neupravil obžalovaným trestnú sadzbu

podľa ustanovenia § 38 odsek 3 Trestného zákona, nakoľko mal za to, že je na mieste vo vzťahu k
obom obžalovaným aplikovať ustanovenie § 39 odsek 1 Trestného zákona, t.j. sú dôvody na mimoriadne
zníženie trestu pod dolnú zákonom stanovenú hranicu trestnej sadzby, ktorá bola v ich prípade v zmysle
§ 221 odsek 4 Trestného zákona v rozpätí 10 až 15 rokov, ktorá by bola neprimerane prísna poukazujúc
na dovtedajší bezúhonný život obžalovaných, jedná sa teda o prvotrestané osoby a sčasti i na snahu

obžalovaných vybudovať v regióne Zlaté Moravce priemyselný park a tým zvýšiť zamestnanosť (aj
keď v prípade najmä obžalovaného Viliama R. sa jednalo aj o zištné dôvody) ako i skutočnosť, že
od spáchania predmetných skutkov sa nedopustili žiadneho protiprávneho konania a to ani menšej
závažnosti v podobe priestupku.

Takto súd dospel k záveru, že účel trestu podľa § 34 Trestného zákona tak v oblasti generálnej ako aj
individuálnej prevencie bude v prejednávanej veci dosiahnutý u obžalovaných uložením aj mimoriadne
zníženého trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby, t.j. po aplikácii ustanovenia § 39
odsek 1 Trestného zákona v trvaní 7 rokov a 6 mesiacov.Súčasne takto uložený trest splní účel trestu v súlade s ustanovením § 34 Trestného zákona, kedy
súd pri ukladaní trestu dôkladne hodnotil nielen osoby obžalovaných, ich osobné pomery a možnosť

nápravy, ale dbal i na to, aby ukladaný trest odrážal minulosť obžalovaných z hľadiska ich postoja k
dodržiavaniu spoločenských noriem, ich predchádzajúcej záslužnej činnosti v prospech občanov Mesta
Zlaté Moravce, tak aby trest bol uložený so zreteľom na zabránenie v páchaní ďalšej trestnej činnosti,
kládol pri ukladaní trestu dôraz aj na vytvorenie podmienok na výchovu obžalovaných.
Trest uložený obžalovaným plní zákonom požadovanú ochrannú funkciu ako aj funkciu generálnej

prevencie smerom k ostatným členom spoločnosti, aby jednoznačne vnímali, že za porušovanie
spoločenských pravidiel môžu byť odsúdení a súd vzhľadom na tieto pomenované dôvody, považuje
tento trest vo vzťahu k obom obžalovaným za adekvátny, spravodlivý a primeraný spáchanému skutku.

Nakoľko obaja obžalovaní neboli doposiaľ vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin,
ako i charakter trestnej činnosti, ktorá nebola násilnou trestnou činnosťou a poukazujúc i na možnosť

ich nápravy v súlade s ustanovením § 48 odsek 4 Trestného zákona, ich zaradil na výkon trestu odňatia
slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Z dôvodu, že obžalovaní H.. W. R. ako i B. R. boli odsúdení za obzvlášť závažný zločin na
nepodmienečný trest odňatia slobody, bolo im potrebné uložiť v zmysle ustanovenia § 76 odsek 1

Trestného zákona ochranný dohľad, ktorý im súd uložil v trvaní jeden rok, čo považuje za dostatočnú
dobu, počas ktorej ich zaviazal oznamovať probačnému a mediačnému úradníkovi údaje o spôsobe a
zdrojoch svojej obživy, osobne sa mu hlásiť v stanovených lehotách a oznamovať mu vzdialenie sa z
miesta svojho bydliska.

Pokiaľ ide o poškodenú spoločnosť Slovenský pozemkový fond súd o škode nerozhodoval, nakoľko
táto nebola riadne a včas uplatnená, vyčíslená a preukázaná podľa § 46 odsek 3 Trestného poriadku
do skončenia prípravného konania.

Pokiaľ ide o ostatné osoby, s ktorými súd konal po zrušení pôvodného rozsudku Okresného súdu Nitra
ako s poškodenými osobami, nepojal do výroku svojho rozhodnutia žiadny výrok vypovedajúci o ich
právach alebo nárokoch, nakoľko ani jedna z týchto osôb sa nepreukázala právoplatným rozhodnutím
súdu, resp. dedičským rozhodnutím, že by jej mala patriť nehnuteľnosť pôvodne vedená na ich predkov,
ktorých spoluvlastnícky podiel bol obžalovanými vydržaný a taktiež z dôvodu, že takto by si museli

uplatňovať nárok na náhradu škody v trestnom konaní do skončenia prípravného konania v zmysle
ustanovenia § 46 odsek 3 Trestného poriadku, čo sa nestalo. V tejto súvislosti dáva súd do pozornosti
týmto osobám, že dedičia po neznámych vlastníkoch musia riešiť svoje nároky voči obžalovaným, resp.
aj ich nástupcom a terajším vlastníkom ich pozemkov prostredníctvom civilnoprávnej žaloby o určenie
vlastníckeho práva na súde.

Poučenie:

Tento rozsudok možno napadnúť odvolaním a to do 15 dní od jeho oznámenia. Odvolanie sa podáva
na Okresnom súde Nitra a rozhoduje o ňom Krajský súd v Nitre. Odvolanie má odkladný účinok.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.