Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, April 15, 2014

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13C/237/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6112222654
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriel Slobodník

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2014:6112222654.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudcom JUDr. Gabrielom Slobodníkom v právnej veci

navrhovateľky R. S., X.. XX. XX. XXXX, L. L. L., W. XXXX/XX, v konaní zastúpenej JUDr. Jankou
Kmeťovou, advokátkou Advokátska kancelária Banská Bystrica, ul. Prof. Sáru 44, proti odporcovi
INFINANCECREDIT,s.r.o.sosídlomTrenčín,Jilemnickéhoč.2,IČO:44732911,vkonanízastúpeného
Advokátska kancelária JUDr. Eckmann, s. r. o. so sídlom Trenčín, Mierové námestie č. 14, IČO: 47 241
110, o určenie neplatnosti zmluvy o úvere, takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e , že úverová zmluva č. XXXXX uzatvorená medzi účastníkmi konania dňa XX. XX.
XXXX, j e n e p l a t n á .

Súd návrh navrhovateľky vo zvyšnej časti z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka podaným návrhom doručeným súdu dňa 21. 09. 2012 žiadala súd, aby vo svojom
rozhodnutí určil zmluvu o úvere č. XXXXX uzatvorenú dňa XX. XX. XXXX medzi účastníkmi konania za
neplatnú od samého počiatku. Zároveň žiadala navrhovateľka určiť, že odporca nemá právo uspokojiť
svoju pohľadávku voči navrhovateľke, ktorú si odporca uplatňuje na základe zmluvy o úvere č. XXXXX,

ktorú uzatvoril s navrhovateľkou dňa XX. XX. XXXX. Pretože ide o uplatnenie plnenia nedlhu, nakoľko
odporca navrhovateľke na základe zmluvy o úvere č. 33046 žiadne plnenie neposkytol.

Zároveň si uplatnila navrhovateľka právo na náhradu trov konania.

Odporca s návrhom vyjadril nesúhlas, žiadal návrh navrhovateľky zamietnuť ako nedôvodný a uplatnil
si právo na náhradu trov konania.

Súd vo veci vykonal dokazovanie zmluvou o úvere č. XXXXX zo dňa XX. XX. XXXX uzatvorenou medzi
účastníkmi konania, na základe ktorej odporca poskytol navrhovateľke úver vo výške 30 000,-- Eur, ktorý
bol čerpaný od XX. XX. XXXX. Doba splatnosti bola dohodnutá na 6 mesiacov počas 6-tich mesačných
splátok, so splatnosťou prvej splátky dňa 11. 04. 2010 a s poslednou splátkou, ktorá tvorí konečnú
splatnosť úveru XX. XX. XXXX. Mesačná úroková sadzba bola dohodnutá na 3 % a ročná úroková
sadzba na 36 %. Ročná percentuálna miera nákladov predstavovala sumu 42,17 Eur a priemerná

hodnota percentuálnej miery nákladov pre zodpovedajúci typ spotrebiteľského úveru 61,16 Eur. Celkový
záväzok dlžníka predstavoval potom sumu 35 400,-- Eur, z čoho celkové náklady spojené s úverom pre
dlžníka predstavovali sumu 5 400,-- Eur. Tento úver mala zaplatiť navrhovateľka v priebehu 6 mesiacov
a to tak, že prvých 5 splátok splatných dňa 11. 04. 2010 až 11. 08. 2010 vo výške splátky 900,-- Eur ašiesta posledná splátka dňa 11. 09. 2010 splatná vo výške 30 900,-- Eur. V jednotlivých splátkach mali
byť zahrnuté úroky a v poslednej splátke mala byť zahrnutá aj istina úveru.

K takejto zmluve o úvere účastníci uzatvorili aj zmluvu o záložnom práve, pričom predmetom záložného
práva bol byt č. XX v obytnej budove súpisné číslo XXXX, Y. XX, X. J., J. X. J. Č.. XXX/X, X. Š.Y. N.
Y. L. L., v kat. úz. Radvaň, okres Banská Bystrica, spolu s podielom priestorov na spoločných častiach
a spoločných zariadeniach domu vo veľkosti XXX/XXXXX, zapísaný na LV č. XXXX. Uvedený byt
pozostáva z dvoch obytných miestností a príslušenstva v celkovej výmere bez balkónu 50,40 m2.

Súd vykonal dokazovanie aj zmluvou o úvere č. XXXXX zo dňa XX. XX. XXXX, predmetom ktorej bolo
poskytnutie úveru zo strany odporcu navrhovateľke vo výške 23 000,- Eur.

Navrhovateľka prostredníctvom svojej právnej zástupkyne uviedla, že sa domáha neplatnosti zmluvy o
úvere č. XXXXX zo dňa XX. XX. XXXX, ktorá bola uzatvorená medzi účastníkmi konania. Uviedla ďalej,

že v konaní pred Okresným súdom Banská Bystrica sp. zn. 10C/54/2011 bola napádaná neplatnosť
záložnej zmluvy, pričom súd z úradnej moci určil niektoré zmluvné podmienky tejto úverovej zmluvy
za neprijateľné. Z týchto dôvodov navrhovateľka uvádzala, že zmluva uzatvorená medzi účastníkmi
konania je absolútne neplatná v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, pretože je uzatvorená v rozpore
s dobrými mravmi. Zmluva tak ako bola uzatvorená neexistuje vzhľadom k tomu, že dlh, ktorý by mal

predstavovať sumu 30 000,-- Eur, ktoré mala navrhovateľka obdržať, tento ona nikdy nedostala. Pri
uzatváraní zmluvy o úvere došlo k obchádzaniu zákona, pričom bol dohodnutý 36 % úrok, pričom zo
samotného textu zmluvy vyplýva, že tento úver mal byť zaplatený v 6 splátkach, pričom prvých 5 splátok
maloslúžiťnasplátkyúrokuzúverupo900,--Eur,pričom6.splátkamalapredstavovaťzaplateniecelého
poskytnutého úveru. Odporcovi muselo byť zrejmé, že v čase podpísania takejto zmluvy navrhovateľka

nie je schopná takýto záväzok uhradiť. Vzhľadom k tomu, že už v konaní vedenom na Okresnom
súde Banská Bystrica 10C/54/2011 sú vyjadrené neprijateľné podmienky tejto zmluvy, ktoré sú teda
neplatné, bolo by v konaní v rozpore s dobrými mravmi, keby sa navrhovateľ domáhal prípadného
plnenia z tejto zmluvy. Navrhovateľke teda z tejto zmluvy neboli poskytnuté žiadne finančné prostriedky
a tieto boli použité na vyplatenie predchádzajúceho úveru. Samotné koncipovanie zmluvy svedčí o

úmysle odporcu získať neúmernú odplatu za poskytnutý úver, zároveň žiadal splatiť uvedený úver vo
veľmi krátkej lehote, pričom posledná splátka predstavovala sumu 30 900,-- Eur. Takýto úkon je teda
v rozpore s dobrými mravmi, v tejto súvislosti je teda v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka neplatná.
Navrhovateľka prostredníctvom svojej právnej zástupkyne ďalej uviedla, že neplatnosť zmluvy by mala
byť akási posledná možnosť riešenia vadnosti právneho úkonu, pričom predmetná zmluva vykazuje také

závažné vady, a to aj v oblasti podstatných náležitostí. Takéto vady sa týkajú najmä hlavných náležitostí
zmluvy o spotrebiteľskom úvere a v podstate niet článku v úverovej zmluve, ktorá by takúto vadu nemala.
Z tohto dôvodu je potrebné zobrať ohľad aj na ustanovenie § 41 Občianskeho zákonníka na povahu
a obsah právneho úkonu, ktorý zakladá hrubú nerovnováhu práv a povinností v neprospech slabšieho
účastníka takéhoto zmluvného vzťahu, t. j. spotrebiteľa.

Navrhovateľka osobne vo svojej výpovedi pred súdom uviedla, že prvú úverovú zmluvu, ktorú mala
uzavretú s odporcom tak prvé splátky uhradila aj s pomocou svojho priateľa, avšak na poslednú splátku
v rozsahu 23 690,-- Eur už nemala dostatok finančných prostriedkov. Predpokladala, že sa niekde
zamestnaná a zoberie si úver od banky a tým spôsobom vyrovná tento dlh. Vzhľadom k tomu, že jej

odporca uviedol, že buď dôjde k zaplateniu takéhoto úveru, resp. dôjde k predaju jej bytu, keďže je
založený záložným právom, považovala toto za nátlak a vlastne nemala inú možnosť, len podpísať druhú
zmluvu o úvere dňa 11. 03. 2010. Ona však peniaze v hotovosti z tohto druhého úveru nedostala a na
úver celkovo zaplatila sumu asi 5 000,-- Eur čo sa týka oboch úverových zmlúv, avšak listinné dôkazy
o tom nemala k dispozícii. Vzhľadom k tomu, že spôsob uzatvorenia druhej úverovej zmluvy zo dňa 11.

03. 2010 považovala za uzatvorený pod nátlakom, považovala takúto zmluvu za neplatnú od samého
počiatku.

Odporca vo svojej výpovedi, resp. písomnom vyjadrení k návrhu uviedol, že návrh navrhovateľky
považuje za účelový a uplatnený bez akéhokoľvek právneho základu a len zo špekulatívnych dôvodov

v úmysle vyhýbať sa plneniu peňažných záväzkov voči nemu. Uviedol, že návrh je v podstate totožný s
obsahom návrhu, ktorý bol predmetom súdneho konania vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica
pod sp. zn. 10C/54/2011. Uviedol, že navrhovateľka nemá naliehavý právny záujem na takomto určení
tak, ako sa ho domáha vo svojom návrhu. Vzhľadom k tomu, že v konaní pod sp. zn. 10C/54/2011 bolvyhlásený rozsudok, u totožných účastníkov a o totožnom predmete konania, jedná sa o vec rozsúdenú
v zmysle § 159 ods.3 OSP. Odporca uviedol, že v danom prípade sa jednalo o úverový vzťah, ktorý spĺňal
všetky obsahové aj formálne náležitosti, kedy navrhovateľka sama opätovne vstúpila do zmluvného

vzťahu s odporcom. Sama požiadala o uzavretie druhej zmluvy o úvere zo dňa 11. 03. 2011. V tejto
súvislosti predložil odporca pokladničné doklady o tom, že navrhovateľka prevzala jednak úver vo výške
30 000,-- Eur dňa 11. 03. 2010, na základe ktorého potom vyplatila zvyšnú časť nesplatnej časti úveru,
ktorý bol poskytnutý v predchádzajúcom období a to sumu 25 760,-- Eur, o čom tak isto predložil príjmový
pokladničný doklad zo dňa 11. 03. 2010. Uviedol teda na základe prvej úverovej zmluvy, kedy bola

vyplatená suma 23 000,-- Eur a na základe druhej úverovej zmluvy bola vyplatená suma 30 000,-- Eur,
pričom navrhovateľka sama túto časť potom použila na vyplatenie prvého úveru.

Túto skutočnosť potom navrhovateľka vo svojej výpovedi potvrdila.

Súd sa ďalej oboznámil s rozhodnutím Okresného súdu Banská Bystrica pod č. k. 10C/54/2011-113

zo dňa 07. 02. 2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 12. 04. 2012. V tomto konaní sa jedná o
totožných účastníkov konania na strane navrhovateľky a tak isto odporcu. Konanie prebiehalo o určenie
neplatnosti zmluvy o záložnom práve. Z výroku rozhodnutia potom vyplýva, že súd určil niektoré zmluvné
podmienky zmluvy o úvere zo dňa XX. XX. XXXX za neplatné vzhľadom k tomu, že pri rozhodovaní
o návrhu o namietanej platnosti zmluvy o záložnom práve zo dňa XX. XX. XXXX, vzhľadom na obsah

a akcesorickú povahu zmluvy o záložnom práve k zmluve o úvere zo dňa XX. XX. XXXX sa musel
zaoberať vyriešením ako prejudiciálnej otázky platnosti práve tejto zmluvy o úvere. Z výroku tohto
rozhodnutia je zrejmé, že súd určil zmluvné podmienky za neplatné v častiach, v ktorých boli dojednané
vyššie úroky z omeškania ako to pripúšťa občiansky zákonník, dojednanie ohľadne zmluvnej pokuty
za omeškanú úhradu splátok, dojednanie úroku z omeškania z príslušenstva pohľadávky, dojednanie

ktorého obsahom bolo dojednanie stornopoplatku v prípade odstúpenia dlžníka od úverovej zmluvy,
dojednanie obsahom ktorého bolo oprávnenie veriteľa započítať platbu dlžníka na svoje pohľadávky
v poradí najskôr na úroky a náklady a až potom na istinu, dojednanie ohľadne predĺženia premlčacej
lehoty všetkých práv vzniknutej veriteľovi súvisiaci s poskytnutím úveru dlžníkovi a dojednanie ohľadne
voľby obchodného zákonníka pri spravovaní ich právnych vzťahov dojednaných v zmluve.

Podľa § 25 zákona č. 129/2010 Z. z., právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2
neustanovuje inak.

Vzhľadom k tomu, že úverová zmluva bola uzatvorená dňa 11. 03. 2010, v danom prípade je nutné
aplikovať zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.

Podľa § 4 ods.2 písm.j) citovaného zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí 6) musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.

Podľa§4ods.3zákonač.258/2001Z.z.,akvšakzmluvaospotrebiteľskomúvereneobsahujenáležitosti
podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Nakoľko v zmluve nebola dohodnutá základná náležitosť podľa ustanovenia § 4 ods.2 písm.j) zákona č.

258/2001 Z. z., t. j. že zmluva musí obsahovať nielen výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov, teda rozčlenenie jednotlivých čiastok nielen jednotnú výšku splátok, je potrebné považovať
daný úver za bezúročný v zmysle § 4 ods.3 zákona č. 258/2001 Z. z.

Podľa § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na

právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 53 ods.1 prvá veta Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

Podľa § 54 ods.1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.Podľa § 53b ods.1 Občianskeho zákonníka, ak je predmetom spotrebiteľskej zmluvy poskytnutie
peňažných prostriedkov spotrebiteľovi za odplatu, sankcie za omeškanie s plnením záväzku spotrebiteľa

spolu nesmú byť vyššie, ako ustanoví vykonávací predpis.

Podľa § 37 ods.1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je
neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za
ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

Súd na základe vykonaného dokazovania a vyššie citovaných právnych predpisov mal v konaní za
preukázané, že účastníci konania uzatvorili zmluvu č. XXXXX dňa XX. XX. XXXX. Predmetom tejto
zmluvy bolo poskytnutie úveru zo strany odporcu navrhovateľke vo výške 23 000,-- Eur. Súd mal v
konaní za preukázané, že navrhovateľka v čase potom čo mala uhradiť poslednú splátku v rozsahu

23 690,-- Eur nemala dostatok finančných prostriedkov, na základe ktorých by túto poslednú splátku
uhradila. Vzhľadom k tomu, že k tejto zmluve bola uzatvorená zmluva o záložnom práve bola odporcom
upozornená na to, že v prípade, že nedôjde k úhrade tejto poslednej splátky, bude realizovať svoje právo
vyplývajúce zo záložnej zmluvy. Na základe takéto skutkového stavu potom došlo k uzatvoreniu zmluvy
o úvere zo dňa XX. XX. XXXX na sumu 30 000,-- Eur, pričom z takto poskytnutého úveru bola uhradená

časť nesplateného úveru, na základe zmluvy zo dňa XX. XX. XXXX.

Súd však v danom prípade konštatuje, že zmluva o úvere č. XXXXX zo dňa XX. XX. XXXX neobsahuje
všetky náležitosti tak ako to je ustanovené v § 4 ods.2 zákona č. 258/2001 Z. z. Tak ako súd v
predchádzajúcom konštatuje, pre perfektné uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere musí takáto

zmluva obsahovať aj výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Vzhľadom k tomu,
že zmluva takéto ustanovenie neobsahuje v zmysle § 4 ods.3 citovaného zákona sa považuje takýto
úver za bezúročný a bez poplatkov. Pretože zmluvné dojednania musia obsahovať nielen výšku, počet a
termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a teda musia byť rozčlenené do jednotlivých čiastok a nie
teda vyjadrené len jednou sumou, ktorú tvorí výška splátky. Z tohto dôvodu je potrebný úver považovať

za bezúročný.

Súd zároveň konštatuje, že takáto úverová zmluva č. XXXXX zo dňa XX. XX. XXXX obsahuje
neprijateľnépodmienkyvzmluve,ktoréužbolijudikovanérozhodnutímOkresnéhosúduBanskáBystrica
v konaní pod sp. zn. 10C/54/2011. V tomto konaní vydal Okresný súd Banská Bystrica rozsudok pod

č.k. 10C/54/2011-113 dňa 07. 02. 2012 a toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňom 12. 04. 2012.
Na základe takéhoto rozhodnutia súd určil niektoré zmluvné podmienky dojednané v tejto úverovej
zmluve za neprijateľné a teda neplatné. Vzhľadom k tomu, že v tomto konaní sa navrhovateľka
domáhala vyslovenia neplatnosti celej zmluvy o úvere, súd musel túto skutočnosť zobrať do úvahy,
pričom zdôrazňuje, že v danom konaní sa nejedná o vec už rozsúdenú tak, ako to dôvodil odporca,

pretože predmetom tohto konania bolo určenie neplatnosti záložnej zmluvy. Súd v tomto konaní ako
prejudiciálnu otázku riešil prípadnú neplatnosť tejto úverovej zmluvy resp. jeho časti. V tejto súvislosti
potom súd konštatuje, že tak ako to bolo rozhodnuté v konaní pod sp.zn. 10C/54/2011 zmluva o úvere č.
XXXXX obsahuje také neprijateľné podmienky, ktoré spôsobujú podľa názoru súdu absolútnu neplatnosť
tejto zmluvy. Jedná sa najmä o neprijateľné podmienky ustanovené v článku I. písm.k), kde je dohodnutá

zmluvná pokuta 90,-- Eur za každých začatých päť dní omeškania, v článku III. bod 3, kedy posledná
splátka je vo výške istiny, v článku X. kde zmluvná pokuta je dohodnutá 150,-- Eur ak dlžník neoznámi
zmenu svojich osobných údajov, v článku X. bod 4, kedy úrok z omeškania je vo výške 0,25 % denne, t.
j. 91,25 % ročne, v článku XV. bod 3 kde je dohodnuté predĺženie premlčacej lehoty na dobu 10 rokov,
poplatkov v článku XI., kde napríklad storno úveru je dohodnuté na 3 % z istiny resp. v článku XVII. bod

4, kde je dohoda ohľadne aplikácie obchodného zákonníka.

Súd v tejto súvislosti teda konštatuje, že tieto zmluvné podmienky, ktoré boli dohodnuté v spotrebiteľskej
zmluve sa odchyľujú od zákonného textu a to v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa nemôže vopredvzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva (premlčacia lehota) alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné
postavenie. V prípade pochybnosti o obsahu takejto spotrebiteľskej zmluvy platí výklad o tom, že je
potrebné využiť a použiť taký výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Súd tak isto vychádzal z článku VI. ods.1 smernice Rady 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorý sa má vykladať v takom zmysle, že pri posudzovaní
otázky, či zmluva uzatvorená medzi dodávateľom a spotrebiteľom, ktorá obsahu jednu alebo viacero
nekalých podmienok môže bez uvedených podmienok existovať, nevylučuje smernica, aby bolo

stanovené v súlade s právom únie to, že zmluva takto uzatvorená je neplatná ako celok pokiaľ sa
ukazuje, že to zaistí lepšiu ochranu spotrebiteľa.

Súd taktiež poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. 1MCdo/1/2009 zo dňa 31. 07.
2009, kedy súd ustálil, že právny úkon sa prieči dobrým mravom ak sa jeho obsahu bez ohľadu na
zmluvnú voľnosť ho stanoviť a bez ohľadu na to, kto rozpor s dobrými mravmi zavinil, ale i na to, či druhá

strana pri vzniku zmluvy bola v dobrej viere, dostane do rozporu so všeobecne uznávaným názorom,
ktorý vo vzťahu medzi ľuďmi určuje, aký má byť obsah tohto právneho úkonu alebo aby bol v súlade
so základnými morálnymi zásadami.

Vôľa je jedným zo základných prvkov právnych úkonov a preto sa na ich vznik vyžaduje danosť vôle.

Pri tom nestačí danosť akejkoľvek vôle. Vôľa je základný konštitutívny prvok právneho úkonu a má
právnu relevanciu len vtedy ak vyhovuje náležitostiam, ktoré mu predpisuje právo. Občianskym právom
požadovanou náležitosťou takejto vôle okrem toho, že vôľa musí byť skutočne daná, je to, aby bola
vážna, bez omylu a slobodná. Obchádzanie zákona spočíva vo vylúčení právne záväzného pravidla
správania sa zámerným použitím prostriedkov, ktoré sami o sebe nie sú zákonom zakázané, v dôsledku

čoho sa nastolený tav javí z hľadiska pozitívneho práva ako nenapadnuteľný.

V tejto súvislosti súd poukazuje aj na ustanovenie § 3 ods.1 Občianskeho zákonníka, čo je ustanovenie
hmotnoprávnej povahy, ktoré dáva súdu možnosť posúdiť, či výkon subjektívneho práva je v súlade
s dobrými mravmi a v prípade, že tomu tak nie je požadovanú ochranu odoprieť. Dobrými mravmi

sa rozumie v zmysle tohto ustanovenia súhrn spoločenských kultúrnych a mravných noriem, ktoré v
historickom vývoji osvedčujú tú istú nemennosť, vystihujú podstatné historické tendencie a sú zdieľané
rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu noriem základných.

Súd v súlade aj s odôvodnením rozhodnutia vo veci vedenom na Krajskom súde v Prešove pod sp. zn.

18Co/109/2011 zo dňa 21. 11. 2012 konštatuje, že pokiaľ teda neplatnosť zmluvy je akýmsi posledným
riešením vadnosti právneho úkonu, je oprávnený súd v takomto prípade vyhlásiť zmluvu za neplatnú.
V danom prípade však úverová zmluva, ktorá bola uzatvorená medzi účastníkmi dňa XX. XX. XXXX,
vykazuje tak závažné vady, ktoré boli konštatované už aj v inom konaní pred Okresným súdom Banská
Bystrica, a to aj do podstatných náležitostí zmluvných dojednaní v rámci spotrebiteľského práva. Nie

je možné pripustiť, aby zmluva umožňovala zbavovať spotrebiteľov ich majetku s využitím inštitútu
zakázaných neprijateľných zmluvných podmienok.

Na základe uvedeného potom súd konštatuje, že zmluva o úvere uzatvorená medzi účastníkmi konania
dňa XX. XX. XXXX obsahuje tak závažné vady s poukazom na jednotlivé ustanovenia spotrebiteľského

práva tak, ako to uvádza občiansky zákonník v ustanoveniach § 52 a nasledujúce, že táto nemôže
požívať právnej ochrany a z tohto dôvodu je v celom rozsahu neplatná.

Na základe uvedených záverov potom súd konštatuje, že návrh navrhovateľky v tejto časti je dôvodný,
a preto mu vyhovel.

Súd však návrhu navrhovateľky v ďalšej časti vyhovieť nemohol pokiaľ sa táto domáhala určenia, že
odporca nemá právo uspokojiť svoju pohľadávku voči navrhovateľke, ktorú si odporca uplatňuje na
základe zmluvy o úvere č. XXXXX zo dňa XX. XX. XXXX, pretože ide o uplatnenie plnenia nedlhu,
nakoľko odporca navrhovateľke na základe zmluvy o úvere č. 33046 žiadne plnenie neposkytol.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že k takémuto plneniu z tejto úverovej zmluvy došlo,
avšak bolo použité na úhradu úveru, ktorý časovo predchádzal úveru, ktorý vznikol na základe úverovej
zmluvy zo dňa XX. XX. XXXX. Zároveň súd konštatuje, že takto formulovaný žalobný návrh by nebol anivykonateľný a vzhľadom k tomu, že navrhovateľku v konaní zastupoval advokát, súd nemal poučovaciu
povinnosť v zmysle odstraňovania vád návrhu.

Z týchto dôvodov preto súd návrh navrhovateľky v tejto časti zamietol ako nedôvodný.

Súd taktiež rozhodol o práve na náhradu trov konania v zmysle § 142 ods.1 OSP tak, že náhradu trov
konania nepriznal ani jednému z účastníkov konania, pretože obe sporové strany boli v konaní čo sa
týka pomeru úspechu a neúspechu takmer rovnaké.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia
jeho písomného vyhotovenia, písomne vo vyhotovení dvojmo na tunajší súd.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému
rozsudku smeruje, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť

podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý
účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd zhotoví kópie na trovy
odvolateľa. (§ 205 ods. 1 OSP, § 42 ods.3 OSP).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.