Rozsudok – Nezákonný zásah orgánu verejnej ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Správny súd Bratislava

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Monika Valašiková, PhD.

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Iná povaha rozhodnutia

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1S/190/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014201504
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1014201504.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej PhD., a

členov senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a JUDr. Vlastimila Pavlikovského v právnej veci navrhovateľa:
TEGER, s.r.o., Miletičova 1, 821 08 Bratislava, IČO: 45 709 327, právne zastúpený advokátom: Mgr.
Karol Haťapka, Drieňová 34, 821 02 Bratislava, proti odporcovi: Daňový úrad Bratislava, Ševčenkova
32, 850 00 Bratislava, v konaní pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy takto:

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave návrh zamieta.
Navrhovateľovi súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Dňa 11.09.2014 bol Krajskému súdu v Bratislave doručený návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal
ochrany pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy podľa § 250v O.s.p.. V návrhu
poukázal navrhovateľ na to, že odporca Daňový úrad Bratislava, ako príslušný štátny orgán na základe
zákona č. 333/2011o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva v znení neskorších
predpisov, dňa 11.08.2014 vydal rozhodnutie č. 9104407/5/3822188/2014/Haj,
ktorého výrokom prerušil žalobcovi kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného
odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie september 2013, a to z dôvodu, že sa začalo konanie

o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia. Odporca v súvislosti s výkonom kontroly na
zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu u navrhovateľa preveruje dokument pri
vývoze č. XXSKXXXXEXXXXXXXXX zo dňa 09.09.2013 na základe žiadosti
o preverenie uskutočnenia vývozu a potvrdenie dodania tovaru príjemcovi v Hongkongu. Kontrola na
zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu je prerušená odo dňa 14.08.2014.

Na tomto skutkovom základe navrhovateľ preto podal návrh na ochranu pred nezákonným zásahom

orgánu verejnej správy, nakoľko navrhovateľ ako daňový subjekt si plní všetky povinnosti uložené
daňovými zákonmi, riadne odvádza daň a pravidelne podáva daňové priznania. Proti výroku rozhodnutia
odporcu, ako nezákonného zásahu orgánu verejnej správy podal navrhovateľ tento návrh na konanie o
ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy podľa § 250v O.s.p..

Základnou námietkou proti nezákonnosti zásahu orgánu verejnej správy je to, že žalovaný u žalobcu
prerušuje daňovú kontrolu zameranú na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu

dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2013. Daňová kontrola na dani z pridanej
hodnoty za predmetné zdaňovacie obdobie začala 19.12.2013 a dňa 14.08.2014 bola prerušená, ak
by však nebolo došlo k jej prerušeniu v zákonne by sa mala skončiť ku dňu 19.12.2014. Navrhovateľ
má za to, že v tomto prípade došlo k porušeniu jeho základných ústavných práv. Poukazuje na nálezÚstavného súdu SR II. ÚS 62/1999, z ktorého vyplýva právny názor, že správca dane musí
dodržať lehotu na vykonanie daňovej kontroly, ktorá je stanovená v § 46 ods. 10 daňového poriadku.
Ďalej poukazuje na judikatúru NS SR napr. rozsudok 8Sžz 1/2009, 3Sžz 2/2011, 8Sžz 3/2011.

Rozhodnutie o prerušení konania, podľa názoru navrhovateľa, narušuje princíp právnej istoty u
navrhovateľa, zasahuje do jeho práv, ako aj do oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu,
má za to, že ide o protiústavný zásah zo strany odporcu, ktorý hlavne zasahuje do práva navrhovateľa
na slobodu podnikania. Opätovne zdôrazňuje, že navrhovateľ si splnil všetky svoje príslušné zákonné

povinnosti, ako bolo napr. poskytnutie súčinnosti voči odporcovi a podobne. Zdôrazňuje, že zásada
primeranosti v daňovom konaní je vyjadrená aj stanovením zákonnej lehoty trvania daňovej kontroly.
V prípade jej nedodržania sa tak daňové úrady dopúšťajú nielen porušenia príslušného ustanovenia o
dĺžke daňovej kontroly, ale súčasne porušujú aj zásadu primeranosti a zásadu zákonnosti. V dôsledku
toho nadobúda protokol z takejto kontroly charakter nezákonne získaného dôkazného prostriedku a jeho
použitie v daňovom konaní smerujúcom k vyrubeniu dodatočnej daňovej povinnosti má za následok

nezákonnosť takéhoto konania.

Na základe vyššie uvedených skutočností a príslušnej právnej kvalifikácie navrhovateľ navrhuje,
aby súd vydal v súlade s ust. § 250v O.s.p. rozsudok, ktorým zakáže žalovanému orgánu verejnej
správy pokračovať v porušovaní práva navrhovateľa, nepokračovať v prerušení daňovej kontroly na

zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie
september 2013 z dôvodu, že začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia, a
to v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku a ukladá žalobcovi do 3 dní odo dňa doručenia
rozhodnutia pokračovať v daňovej kontrole na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného
odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie september 2013. Súčasne si uplatňuje náhradu trov

konania.

II.

Odporca vo vyjadrení k žalobe, ktoré súdu doručil dňa 14.11.2014, uviedol, že lehota na vykonanie

daňovej kontroly je ustanovená daňovým poriadkom. Podľa § 46 ods. 10 daňového poriadku, lehota na
vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok od jej začatia. Daňovou kontrolou odporca zisťuje alebo
preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných
predpisov, pričom daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie
jej účelu. Preto ak sa začalo konanie o inej skutočnosti, rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia, alebo je

potrebné získať informácie v rámci medzinárodnej výmeny informácií a táto skutočnosť je rozhodujúca
pre správne určenie dane, žalovaný môže daňovú kontrolu prerušiť. Ak je daňová kontrola prerušená,
lehoty podľa daňového poriadku neplynú v súlade s § 61 ods. 5 predmetného zákona.

Odporca v súvislosti s výkonom na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu

alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie september 2013 u navrhovateľa preveruje dokument pri
vývoze č. XXSKXXXXEXXXXXXXXX s dátumom vydania 09.09.2013 na základe žiadosti o preverenie
uskutočnenia vývozu a potvrdenie dodania tovaru príjemcovi S. u colných orgánov v Číne formou
medzinárodného dožiadania. Žiadosť o preverenie uskutočnenia vývozu podľa priložených dokladov
bola zaslaná na medzinárodnú koordinačnú jednotku KÚFS dňa 24.03.2014.

Podľa ust. § 44 ods. 1 daňového poriadku, daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje
skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov.
Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.
Vzhľadom na vyššie uvedené, tvrdenie navrhovateľa, že prerušenie daňovej kontroly zo strany odporcu

je účelové a poškodzuje práva navrhovateľa a jeho právom chránené záujmy je, podľa názoru odporcu,
neopodstatnené. Odporca rovnako považuje za neopodstatnené aj tvrdenie, že odporca obštrukčne
vykonáva rôzne úkony, ktoré neúmerne ovplyvňujú dĺžku daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti
nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie september 2013. Odporca navrhuje,
aby súd žalobu zamietol.

III.Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a mieste príslušný (§ 246 ods. 1 O.s.p.) na konanie o návrhu
navrhovateľa na ochranu pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy podľa § 250v O.s.p., po
nariadení pojednávania v zmysle ust. § 250g ods. 1 O.s.p. dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný.

Podľa ust. § 250v ods. 1 O.s.p., fyzická alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že bola ukrátená na svojich
právach a právom chránených záujmoch nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, ktorý nie je
rozhodnutím a tento zásah bol zameraný priamo proti nej alebo v jeho dôsledku bol proti nej priamo
vykonaný, môže sa pred súdom domáhať ochrany proti zásahu, ak taký zásah alebo jeho dôsledky trvajú

alebo hrozí jeho opakovanie.

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia, návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky,
ktorých použitie umožňuje osobitný predpis alebo ak sa navrhovateľ domáha len určenia, že zásah bol
alebo je nezákonný. Návrh musí byť podaný do 30 dní odo dňa, keď sa osoba dotknutá zásahom o ňom
dozvedela, najneskôr však do jedného roka kedy k nemu došlo.

Podľa ust. § 250v ods. 4 O.s.p., súd o takom návrhu rozhodne rozsudkom. Ak súd návrhu vyhovie vo
výroku rozsudku uvedie označenie orgánu, ktorému sa povinnosť ukladá, predmet a číslo správneho
konania a lehotu, v ktorej má orgán verejnej správy túto povinnosť vykonať. Povinnosť spočíva v zákaze
pokračovať v porušovaní práva navrhovateľa a v príkaze, ak je to možné, obnoviť stav pred zásahom.

Ustanovenie § 250u platí rovnako. Súd návrh zamietne, ak nie je dôvodný alebo návrh nie je prípustný.

Podľa čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy SR je Slovenská republika zvrchovaným demokratickým a právnym
štátom. Neoddeliteľným atribútom právneho štátu je dobre fungujúce správne súdnictvo.

Ochrana verejných subjektívnych práv fyzických a právnických osôb zo strany správnych súdov má
subsidiárny charakter vo vzťahu k ochrane, ktorú poskytujú orgány verejnej správy, preto fyzická alebo
právnická osoba, ktorej práva boli porušené alebo ohrozené má sa prioritne domáhať ochrany svojich
práv na správnom orgáne. Ak nedošlo k náprave a ochrane zo strany orgánov verejnej správy, je možné,
aby fyzická alebo právnická osoba sa domáhala ochrany svojich práv na správnych súdoch.

Ako už bolo povedané vyššie, konanie o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy
predstavuje subsidiárnu formu súdnej ochrany v správnom súdnictve, ktorú je možné aplikovať iba za
situácie, ak iná právna možnosť ochrany chýba. V prípade, ak bolo vydané rozhodnutie orgánu verejnej
správy, je treba domáhať sa súdnej ochrany postupom podľa druhej alebo tretej hlavy piatej časti O.s.p..

Ustanovenie § 250v O.s.p. pojem „zásah“ nedefinuje, jeho definíciu neobsahuje ani iný zákon. Z
citovaného ustanovenia vyplýva, že ide o súdnu ochranu pred faktickými nezákonnými zásahmi orgánov
verejnej moci, ktoré nie sú rozhodnutím alebo iným individuálnym aktom. Judikatúra považuje za zásah
nezákonný, resp. v širšom zmysle protiprávny útok orgánov verejnej moci proti subjektívnym verejným

právam fyzickej alebo právnickej osoby spočívajúci v postupoch orgánov verejnej správy, alebo v jeho
činnosti, úkone, pokyne, prípadne nečinnosti. Musí ísť o priamy zásah do subjektívnych verejných práv,
ktorý trvá, prípadne trvajú jeho následky alebo hrozí jeho opakovanie. Takýto zásah orgánu verejnej
správysprávnysúdnemôžezrušiť,môževšaksprávnemuorgánuzakázať,abyvporušovanídotknutého
práva pokračoval a ak je to možné, správnemu orgánu prikázať, aby obnovil stav pred zásahom.

Súd v danej veci preto musel posúdiť, či došlo k naplneniu jednotlivých znakov, ktorými je nezákonný
zásah s vyššie citovaným ust. § 250v O.s.p. vymedzený:
- zásah nie je rozhodnutie,
- zásah bol zameraný priamo proti fyzickej alebo právnickej osobe,

- zásah alebo jeho dôsledky trvajú alebo hrozí jeho opakovanie.

Pre úspešnosť návrhu je rovnako potrebné, aby navrhovateľ vyčerpal prostriedky, ktorých použitie
umožňuje osobitný predpis a aby takýto návrh bol podaný do 30 dní odo dňa, keď sa osoba dotknutá
zásahomoňomdozvedela,najneskôrvšakdojednéhoroka,keďknemudošlo.Rovnako,ženavrhovateľ

sa nedomáhal iba určovacieho výroku, že zásah je alebo bol nezákonný. Náležitosťou návrhu o ochrane
pred nezákonným zásahom je aj tvrdenie fyzickej alebo právnickej osoby o ukrátení na svojich právach
a právom chránených záujmoch.Senát Krajského súdu v Bratislave preskúmal podaný návrh navrhovateľa a konštatoval, že navrhovateľ
sa domáha ochrany proti nezákonnému zásahu odporcu, ktorý má spočívať vo vydaní rozhodnutia č.
9104407/5/3822188/2014/Haj zo dňa 11.08.2014, ktorým žalovaný správny orgán prerušil kontrolu na

zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie
september 2013 z dôvodu, že sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia.

Krajský súd v Bratislave posúdil návrh navrhovateľa v intenciách vyššie uvedených definičných znakov,
ktorými je zákonný zásah vymedzený v ust. § 250v O.s.p. a dospel k záveru, že návrh navrhovateľa

nie je dôvodný. Podľa názoru Krajského súdu v Bratislave navrhovateľ nepreukázal, že by boli splnené
podmienky stanovené Občianskym súdnym poriadkom v ust. § 250v na podanie návrhu na ochranu pred
nezákonným zásahom orgánu verejnej správy.

Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a
spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Podľa ust. § 1 zákona č. 479/2009 Z.z., o orgánoch štátnej správy v oblasti daní a poplatkov, tento
zákon upravuje postavenie, organizáciu, právomoc a pôsobnosť orgánov štátnej správy v oblastí daní
a poplatkov.

Pôsobnosť daňového úradu vymedzuje ust. § 5 ods. 3 zákona č. 479/2009 Z.z. tak, že daňový úrad:
a) vykonáva správu daní podľa osobitného predpisu,
b) rozhoduje v správnom konaní,
g) vykonávajú vzájomnú medzinárodnú pomoc a spoluprácu pri správe daní a vymáhaní
niektorých finančných pohľadávok podľa medzinárodných zmlúv, právne záväzných aktov európskych

spoločenstiev a Európskej únie podľa osobitných predpisov.

Podľa ust. § 1 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. (daňový poriadok), tento zákon upravuje správu daní,
práva a povinnosti daňových subjektov a iných osôb, ktoré im vzniknú v súvislosti so správou daní.

Podľa ust. § 44 citovaného zákona, daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti
rozhodujúce pre správne určenie dane, alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová
kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.

V tomto prípade bola daňová kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu

alebo jeho časti začatá 19.12.2013. Poverenie na výkon daňovej kontroly bolo vydané 05.12.2013.

Podľa ust. § 46 ods. 10 daňového poriadku, lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok
od jej začatia.

Daňovou kontrolou odporca zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane
alebo dodržanie ustanovení osobitných predpisov, pričom daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu,
ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie účelu. V tomto prípade odporca konštatoval, že pre
preverenie skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane je nevyhnutné preveriť dokument
pri vývoze č. XXSKXXXXEXXXXXXXXX (colné vyhlásenie XXXXXXXXXXXXX) s dátumom vydania

09.09.2013, a preto dňa 24.03.2014 požiadal Medzinárodnú koordinačnú jednotu KÚFS v Číne o
preverenie uskutočnenia vývozu podľa priložených dokladov. Z tohto dôvodu bolo vydané rozhodnutie
č. 9104407/5/3822188/2014/Haj zo dňa 11.08.2014, ktorým odporca daňovú kontrolu prerušil.

Súd konštatoval, že z vyššie citovaných ustanovení nesporne vyplýva, že postavenie a kompetencie

správcu dane sú určené daňovým poriadkom. Základnou povinnosťou správcu dane je zistiť a preveriť
podstatné skutočnosti pre správne určenie dane, pričom daňovú kontrolu tento vykonáva v rozsahu,
ktorý je nevyhnutný na dosiahnutie jej účelu. Súd konštatoval, že nemôže žalovaný správny orgán
obmedziť v jeho činnosti, na ktorú je zmocnený zákonom, to znamená, že nemôže žalovaný správny
orgán obmedziť pri zisťovaní, resp. pri preverovaní skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane,

ktoré v tomto prípade je nevyhnutné preveriť formou Medzinárodnej koordinačnej jednotky.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, Krajský súd dospel k záveru, že v danej veci neboli splnené
podmienky definičných znakov nezákonného zásahu, preto postupujúc podľa ust. § 250v ods. 4 O.s.p.návrh ako nedôvodný zamietol. Keďže navrhovateľ nebol v konaní úspešný, súd mu nepriznal náhradu
trov konania (§ 250v ods. 5 O.s.p.).

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok (§ 250v ods. 7 O.s.p.).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.