Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. máj 2014

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 27Cb/19/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1310203514
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Maroš Fekete

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2014:1310203514.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudcom Mgr. Marošom Feketem v právnej veci navrhovateľa:

M. O., U. XXXX/XX, X., zastúpeného Mgr. Andrejom Kelemenom, advokátom, Hlavná 39, Šaľa, proti
odporcovi:DEVELOPGROUPa.s.,Nobelova34,Bratislava,IČO:44174764,zastúpenéhoAdvokátska
kancelária FARDOUS PARTNERS s.r.o., Hlavná 6, Šaľa, IČO: 47 241 543, o zaplatenie 3 697,50 eura
s príslušenstvom, takto:

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 3 697,50 eura s úrokom z omeškania vo výške
0,01 % denne takto:
- zo sumy 2 022,50 eura od 16. 05. 2009 až do zaplatenia,

- zo sumy 1 675,- eura od 30. 05. 2009 až do zaplatenia,
v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Odporca je p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 1 485,63 eura (z čoho trovy
právneho zastúpenia navrhovateľa predstavujú sumu 1 264,13 eura), a to k rukám právneho zástupcu
navrhovateľa Mgr. Andreja Kelemena, advokáta, v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom na začatie konania zo dňa 24. 03. 2010 sa navrhovateľ domáhal, aby súd zaviazal odporcu

na zaplatenie sumy 3 697,50 eura s úrokom z omeškania vo výške 0,01 % denne takto:
- zo sumy 2 022,50 eura od 16. 05. 2009 až do zaplatenia,
- zo sumy 1 675,- eura od 30. 05. 2009 až do zaplatenia,
a žiadal tiež náhradu trov konania. Tento návrh na začatie konania odôvodnil navrhovateľ tým, že
uzavrel s odporcom dňa 20. 03. 2009 Mandátnu zmluvu, v zmysle ktorej mal pre odporcu vykonávať
murárske, tesárske, demolačné, búracie, výkopové a prípravné práce pre stavbu ako aj iné činnosti
počas realizácie stavebnej časti na dohodnutých stavbách (čl. 2 bod 2.1 zmluvy). S výkonom činností

mal začať v mesiaci marec 2009 (článok 5 bod 5.1. zmluvy). V zmysle čl. 2 bodu 2.2 sa odporca zaviazal
zaplatiť za vykonané práce dohodnutú odmenu. Výška odmeny bola dohodnutá v čl. 7 bod 7.1.1 na 5
eur/1 hodina/1 osoba. V zmysle čl. 7 bod 7.1.2 mala byť odmena vyplatená na základe faktúr a dokladu
o výkone pracovníkov, potvrdeného zástupcom odporcu. Faktúry sa mali vystavovať mesačne, vždy
ku koncu mesiaca, splatnosť faktúr bola dohodnutá na 15 dní. Navrhovateľ skutočne začal s výkonom
dohodnutej činnosti v dohodnutom čase. Množstvo vykonanej práce potvrdzoval zástupca odporcu na
týždenných výkazoch. Na základe tohto potom navrhovateľ vystavil faktúru č. 2009 003 zo dňa 01. 05.

2009, ktorou vyúčtoval výkony za obdobie od 16. 03. 2009 (štvrtok v 16. týždni roku 2009) do 30. 04.
2009 (štvrtok v 18. týždni 2009) za 404,5 hodín v celkovej výške 2 011,50 eura a faktúru č. 2009 004
zo dňa 15. 05. 2009, ktorou vyúčtoval výkony za obdobie od 04. 05. 2009 (pondelok v 19. týždni roku
2009) do 15. 05. 2009 (piatok v 20. týždni 2009) za 335 hodín v celkovej výške 1 675,- eura. Faktúra čč2009 003 bola splatná dňa 15. 05. 2009 a faktúra čč. 2009 004 bola splatná dňa 29. 05. 2009. Odporca
tieto faktúry neuhradil a to ani po upomienkach navrhovateľa z dní 25. 01. 2010, 08. 02. 2010 a 15.
02. 2010. Zmluvné strany sa dohodli sadzbu úroku z omeškania vo výške 0,01 % z dlžnej čiastky za

každý deň omeškania.

Súd vo veci vydal platobný rozkaz č.k. 33Rob 379/10-29 zo dňa 23. 04. 2010, proti ktorému podal
odporca odpor, v ktorom uviedol, že navrhovateľ nepreukázal vykonanie prác v administratívno-
skladovom areáli v Šali napriek viacerým telefonickým výzvam a predložil iba čiastočný súpis hodín,

ktorý nie je dostatočný a nekorešponduje s predloženými faktúrami. Originály faktúr č. 2009 003 a č.
2009 0047 boli navrhovateľovi vrátené dňa 01. 06. 2010. Záväzkovoprávne vzťahy sú synalagmatické,
t. j. vzájomne podmienené, teda právu veriteľa zodpovedá povinnosť dlžníka a právu dlžníka zodpovedá
povinnosť veriteľa. Keďže navrhovateľ si svoju povinnosť nesplnil napriek viacerým výzvam odporcu,
nie je namieste, aby požadoval splnenie povinnosti od odporcu.

Navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu v konaní ďalej uviedol, že v mandátnej zmluve,
uzavretej medzi navrhovateľom a odporcom dňa 20. 03. 2009, na základe ktorej vykonával navrhovateľ
práce pre odporcu, bolo v čl. 7 bod 7.1.2 dohodnuté, že podkladom pre zaplatenie ceny bude faktúra
a zástupcom mandanta podpísaný doklad o výkone pracovníkov. Iné doklady, ktorými by sa malo
preukazovať splnenie zmluvnej povinnosti, neboli dohodnuté. Tie doklady, ktoré si ako podklad pre

zaplatenie ceny zmluvné strany dohodli, boli navrhovateľom pripojené k jednotlivým faktúram. Doklady
o výkonoch sú a najmä v čase plnenia boli obom zmluvným stranám dostatočne jasné a zrozumiteľné.
Nepriamo to dokazuje aj fakt, že faktúru č. 2009 002 zo dňa 15. 04. 2009, splatnú dňa 29. 04. 2009,
ktorou navrhovateľ fakturoval výkony za predchádzajúce obdobie, odporca bez problémov uhradil,
pričom nenamietal ani proti forme a rozsahu prílohy k nej, takže takáto príloha zodpovedala praxi medzi

stranami podľa ust. §266 ods. 3 Obchodného zákonníka. S požiadavku na preukazovanie výkonov
iným spôsobom prišiel odporca až vyše roka po splatnosti predmetných faktúr listom zo dňa 01. 06.
2010, teda v čase, keď takejto požiadavke nebolo možné vyhovieť vzhľadom k jej retroaktivite. Výkony
pracovníkov potvrdzoval Z. F.. Robil to každý deň po ukončení práce priamo na stavenisku. Návrh
predmetnej zmluvy predložil odporca. Pri jej výklade je potrebné postupovať v duchu ust. § 266 ods. 4

Obchodného zákonníka a vykladať jej ustanovenia v neprospech odporcu. Vzhľadom na to, že cena bola
medzi zmluvnými stranami dohodnutá ako fixná hodinová sadzba nezávisle na tom, aká z dohodnutých
druhov práce bude vykonávaná, navrhovateľ sledoval odpracované hodiny a nie druh, prípadne miesto
výkonu práce. Iba z počtu odpracovaných bolo totiž možné vypočítať fakturovanú sumu. Tieto prehľady
aj vyhotovil a boli zástupcom odporcu aj potvrdené. Odporca namietal predmetné faktúry dva dni po

podaní odporu proti platobnému rozkazu.

Odporca prostredníctvom svojho právneho zástupcu v konaní ďalej uviedol, že navrhovateľov prehľad
vykonaných prác neobsahuje žiadne relevantné údaje, ktoré by preukazovali rozsah skutočne
vykonaných prác - chýba označenie konkrétnych pracovných úkonov, ktoré mali byť počas stavebných

prác vykonané a ktoré boli odporcovi vyfakturované, údaj o ich časovej náročnosti ako aj počte
pracovníkov, ktorí sa na tom ktorom pracovnom úkone podieľali. Predmetnú listinu tak v žiadnom
prípade nemožno považovať za špecifikáciu vykonaných prác. Pokiaľ navrhovateľ dokázal jednotlivé
pracovné úkony oceniť a vyfakturovať ich odporcovi, mal by vedieť objasniť aj to, aké úkony presne
oceňoval. Faktúra č. 2009 002, ktorá bola uhradená, neobsahovala žiadnu prílohu, ktorú po správnosti

ani nemuseli uhrádzať, avšak z dôvodu ukončenia spolupráce s navrhovateľom pristúpili k úhrade aj
takto nekompletnej faktúre v dvoch čiastkach, takže táto faktúra nebol vystavovaná na základe zmluvy,
ale prijatá a odsúhlasená bola len z dôvodu tolerancie odporcu.

Svedok Z. F. vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 25. 02. 2013 uviedol, že je bratom štatutárneho

zástupcu odporcu. Podpisy na prehľadoch odpracovaných hodín súvisiace s faktúrami, ktoré sú
predmetom sporu boli jeho. Dávali mu podpísať evidenciu ľudí, ktorí pracovali pre živnostníkov a údaje
ohľadom odpracovaných hodín tam uvedené neboli. Oni si len robili evidenciu ľudí, kto tam bol a kto
nie, boli tam len mená.

Svedok Z.Z. vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 03. 02. 2014 uviedol, že v mesiacoch apríl a máj
2009 pre navrhovateľa vykonával pomocné stavebné práce. Hodiny uvedené v tabuľke výkonov prác
za týždne 15. a 16. svedok odpracoval a podpisy v predloženej tabuľke výkazov prác pri týždňoch 15.
a 16. sú Z. F.. Do predloženej tabuľky výkazov prác oni dopisovali počet hodín a podpisoval to Z. F. anavrhovateľ. Prácu rozdeľoval ráno šéf, išlo o Z. F.. Zo začiatku sa betónovalo na čističke v Šali, kde
betónovali deku a tiež v Tomášikove, kde robili prípravné práce na betonáž. Zmluvu mal uzavretú s
navrhovateľom, boli živnostníci, fakturoval navrhovateľovi. Odpracované hodiny, ktoré boli predmetom

tabuľky výkazov prác navrhovateľovi nefakturoval, ale za ne sa nakúpil materiál.

Súdvykonaldokazovanievýsluchomnavrhovateľa,štatutárnehozástupcuodporcu,právnychzástupcov
účastníkov konania, svedkov Z. F. a Z.Z., a tiež listinnými dôkazmi, a to: mandátnou zmluvou zo dňa

20. 03. 2009, tabuľkami odpracovaných hodín pracovníkov za 15. - 20. týždeň, faktúrou navrhovateľa
odporcovi č. 2009 002, faktúrou navrhovateľa odporcovi č. 2009 003, faktúrou navrhovateľa odporcovi
č. 2009 004, výzvami navrhovateľa odporcovi zo dňa 25. 01. 2010, dňa 08. 02. 2010 a dňa 15. 02. 2010,
súpisom vykonaných prác, vrátením faktúr odporcu navrhovateľovi dňa 01. 06. 2010, výpisom z účtu
navrhovateľa zo dňa 22. 04. 2009 a 04. 05. 2009, položkovými rozpočtami, výpisom zo živnostenského
registra navrhovateľa, výpisom z obchodného registra spoločnosti odporcu, ako aj ďalšími dokladmi,

založenými v spise, a zistil skutkový stav veci, zistený vykonaním uvedených dôkazov.

Podľa ust. § 1 ods. 1 Obchodného Zákonníka (ďalej len „Obch. Z.“) tento zákon upravuje postavenie
podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.

Podľa ust. § 1 ods. 2 Obch. Z. právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami
tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov
občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných
zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých tento zákon spočíva.

Podľaust.§2ods.2písm.a)Obch.Z.podnikateľompodľatohtozákonajeosobazapísanávobchodnom
registri.

Podľa ust. § 2 ods. 2 písm. b) Obch. Z. podnikateľom podľa tohto zákona je osoba, ktorá podniká na
základe živnostenského oprávnenia.

Podľa ust. § 15 ods. 1 Obch. Z. kto bol pri prevádzkovaní podniku poverený určitou činnosťou, je
splnomocnený na všetky úkony, ku ktorým pri tejto činnosti obvykle dochádza.

Podľa ust. § 15 ods. 2 Obch. Z. ak osoba svojím konaním prekročí rozsah poverenia podľa odseku 1,

toto konanie podnikateľa zaväzuje len vtedy, ak tretia osoba o prekročení rozsahu poverenia nevedela
a s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu ani nemohla vedieť.

Podľa ust. § 16 Obch. Z. podnikateľa zaväzuje aj konanie inej osoby v jeho prevádzkárni, ak nemohla
tretia osoba vedieť, že konajúca osoba na to nie je oprávnená.

Podľa ust. § 261 ods. 1 Obch. Z. táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak
pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

Podľa ust. § 261 ods. 8 Obch. Z. pri použití tejto časti zákona podľa odsekov 1 a 2 je rozhodujúca povaha

účastníkov pri vzniku záväzkového vzťahu.

Podľa ust. § 262 ods. 1 Obch. Z. strany si môžu dohodnúť, že ich záväzkový vzťah ktorý nespadá pod
vzťahy uvedené v § 261, sa spravuje týmto zákonom.

Podľa ust. § 262 ods. 2 Obch. Z. dohoda podľa odseku 1 vyžaduje písomnú formu.

Podľa ust. § 266 ods. 1 Obch. Z. prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby, ak tento úmysel
bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy.

Podľa ust. § 266 ods. 3 Obch. Z. pri výklade vôle podľa odsekov 1 a 2 sa vezme náležitý zreteľ na všetky
okolnosti súvisiace s prejavom vôle, včítane rokovania o uzavretí zmluvy a praxe, ktorú strany medzi
sebou zaviedli, ako aj následného správania strán, pokiaľ to pripúšťa povaha vecí.Podľa ust. § 266 ods. 4 Obch. Z. prejav vôle, ktorý obsahuje výraz pripúšťajúci rôzny výklad, treba pri
pochybnostiach vykladať na ťarchu strany, ktorá ako prvá v konaní tento výraz použila.

Podľaust.§269ods.1Obch.Z.ustanoveniaupravujúcevhlaveIItejtočastizákonajednotlivétypyzmlúv
sa použijú len na zmluvy, ktorých obsah dohodnutý stranami zahŕňa podstatné časti zmluvy ustanovené
v základnom ustanovení pre každú z týchto zmlúv.

Podľa ust. § 269 ods. 2 Obch. Z. účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ

zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.

Podľa ust. § 272 ods. 1 Obch. Z. zmluva vyžaduje pre platnosť písomnú formu iba v prípadoch
ustanovených v zákone, alebo keď aspoň jedna strana pri rokovaní o uzavretí zmluvy prejaví vôľu, aby
sa zmluva uzavrela v písomnej podobe.

Podľa ust. § 272 ods. 2 Obch. Z. ak písomne uzavretá zmluva obsahuje ustanovenie, že sa môže meniť
alebo zrušiť iba dohodou strán v písomnej forme, môže sa zmluva meniť alebo zrušiť iba písomne.

Podľa ust. § 566 ods. 1 Obch. Z. mandátnou zmluvou sa mandatár zaväzuje, že pre mandanta na jeho
účet zariadi za odplatu určitú obchodnú záležitosť uskutočnením právnych úkonov v mene mandanta

alebo uskutočnením inej činnosti a mandant sa zaväzuje zaplatiť mu za to odplatu.

Podľa ust. § 567 ods. 1 Obch. Z. mandatár je povinný postupovať pri zariaďovaní záležitosti s odbornou
starostlivosťou.

Podľa ust. § 567 ods. 2 Obch. Z. činnosť, na ktorú sa mandatár zaviazal, je povinný uskutočňovať podľa
pokynov mandanta a v súlade s jeho záujmami, ktoré mandatár pozná alebo musí poznať. Mandatár je
povinný oznámiť mandantovi všetky okolnosti, ktoré zistil pri zariaďovaní záležitosti a ktoré môžu myť
vplyv na zmenu pokynov mandanta.

Podľa ust. § 568 ods. 1 Obch. Z. mandatár je povinný zariadiť záležitosť osobne, len ak to určuje zmluva.
Ak túto povinnosť poruší, zodpovedá za škodu tým spôsobenú mandantovi.

Podľa ust. § 568 ods. 4 Obch. Z. ak plnomocenstvo nie je obsiahnuté v zmluve, nenahrádza ho prevzatie
zmluvného záväzku mandatárom konať v mene mandanta, a to ani v prípade, že osoba, s ktorou

mandatár rokuje, o tomto záväzku vie.

Podľa ust. § 569 Obch. Z. mandatár je povinný odovzdať bez zbytočného odkladu mandantovi veci,
ktoré za neho prevzal pri vybavovaní záležitosti.

Podľa ust. § 571 ods. 1 Obch. Z. ak výška odplaty nie je určená v zmluve, je mandant povinný zaplatiť
mandatárovi odplatu, ktorá je obvyklá v čase uzavretia zmluvy za činnosť obdobnú činnosti, ktorú
mandatár uskutočnil pri zariadení záležitosti.

Podľa ust. § 571 ods. 2 Obch. Z. ak zo zmluvy nevyplýva niečo iné, vznikne mandatárovi nárok na

odplatu, keď riadne vykoná činnosť, na ktorú bol povinný, a to bez ohľadu na to, či priniesla očakávaný
výsledok alebo nie. Ak možno očakávať, že v súvislosti s vybavovaním záležitosti vzniknú mandatárovi
značné náklady, môže mandatár požadovať po uzavretí zmluvy primeraný preddavok.

Podľa ust. § 576 Obch. Z. ustanovenia § 567 až 575 sa použijú primerane v prípadoch, keď je povinnosť

podľa iných ustanovení tohto zákona zariadiť určitú záležitosť na účet iného, ibaže z týchto iných
ustanovení vyplýva niečo iné.

Podľa ust. § 536 ods. 1 Obch. Z. zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a
objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

Podľa ust. § 536 ods. 2 veta prvá Obch. Z. dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá
pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej
veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti.Podľa ust. § 536 ods. 3 Obch. Z. cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený
spôsob jej určenia, ibaže strany, v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia.

Podľa ust. § 537 ods. 1 veta prvá Obch. Z. zhotoviteľ je povinný vykonať dielo na svoje náklady či na
svoje nebezpečenstvo v dojednanom čase, inak v čase primeranom s prihliadnutím na povahu diela.

Podľa ust. § 537 ods. 2 Obch. Z. objednávateľ je povinný vykonané dielo prevziať.

Podľa ust. § 538 Obch. Z. zhotoviteľ diela môže poveriť jeho vykonaním inú osobu, ak zo zmluvy alebo
z povahy diela nevyplýva nič iné. Pri vykonávaní diela inou osobou má zhotoviteľ zodpovednosť, akoby
dielo vykonával sám.

Podľa ust. § 546 ods. 1 veta prvá Obch. Z. objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu dohodnutú

v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve.

Podľa ust. § 548 ods. 1 Obch. Z. objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v čase dojednanom
v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na cenu vykonaním
diela.

Podľa ust. § 556 Obch. Z. ak dielo spočíva v inom výsledku činnosti než v zhotovení veci, montáži,
údržbe, oprave alebo úprave veci, je zhotoviteľ povinný pri tejto činnosti postupovať v rámci určenom
zmluvou s odbornou starostlivosťou tak, aby sa dosiahol hmotne zachytený výsledok činnosti určený v
zmluve. Zhotoviteľ je povinný hmotne zachytený výsledok odovzdať objednávateľovi.

Podľa ust. § 560 ods. 1 Obch. Z. dielo má vady, ak vykonanie diela nezodpovedá výsledku určenému
v zmluve.

Podľa ust. § 562 ods. 2 písm. c/ veta prvá Obch. Z. súd neprizná objednávateľovi právo z vád diela,

ak objednávateľ neoznámi vady diela bez zbytočného odkladu po tom, čo mohli byť zistené neskôr pri
vynaložení odbornej starostlivosti, najneskôr však do dvoch rokov a pri stavbách do piatich rokov od
odovzdania predmetu diela.

Podľa ust. § 564 veta prvá Obch. Z. pri vadách diela platia primerane § 436 a 441.

Podľa ust. § 436 ods. 1 písm. d/ Obch. Z. ak je dodaním tovaru s vadami porušená zmluva podstatným
spôsobom, môže kupujúci odstúpiť od zmluvy.

Podľa ust. § 436 ods. 2 Obch. Z. voľba medzi nárokmi uvedenými v odseku 1 kupujúcemu patrí, len

ak ju oznámi predávajúcemu po včas zaslanom oznámení vád alebo bez zbytočného odkladu po tomto
oznámení.

Podľa ust. § 324 ods. 1 Obch. Z. záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne.

Podľa ust. § 325 Obch. Z. ak strany majú vzájomné záväzky, môže sa splnenia záväzku druhou stranou
domáhať len tá strana, ktorá svoj záväzok už splnila alebo je pripravená a schopná ho splniť súčasne s
druhou stranou, ibaže zo zmluvy, zo zákona alebo z povahy niektorého záväzku vyplýva niečo iné.

Podľa ust. § 339 ods. 2 veta prvá Obch. Z. peňažný záväzok platený prostredníctvom banky je splnený

pripísaním platenej sumy na účet veriteľa v jeho banke.

Podľa ust. § 340 ods. 1 Obch. Z. dlžník je povinný záväzok splniť v čase určenom v zmluve.

Podľa ust. § 340 ods. 2 Obch. Z. ak čas plnenia nie je v zmluve určený, je veriteľ oprávnený požadovať

plnenie záväzku ihneď po uzavretí zmluvy a dlžník je povinný záväzok splniť bez zbytočného odkladu
po tom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal.Podľa ust. § 365 Obch. Z. dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby
poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v
omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku

omeškania veriteľa.

Podľa ust. § 369 ods. 1 Obch. Z., platného v období od 15. 01. 2009 do 01. 02. 2013, ak je dlžník
v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy
úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný

platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej
zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej
podľa predpisov občianskeho práva.

Prechodné ustanovenie účinné od 15. januára 2009
Podľa ust. § 768f Obch. Z. ustanovenia účinné od 15. januára 2009 sa nevzťahujú na omeškanie, ktoré

vzniklo pred 15. januárom 2009.

Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. februára 2013
Podľa ust. § 768k ods. 2 Obch. Z. práva a povinnosti zo zodpovednosti za porušenie záväzkov zo zmlúv
uzavretých pred 1. februárom 2013 sa spravujú podľa predpisov účinných do 31. januára 2013.

Podľa ust. § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Podľa ust. § 120 ods. 3 O.s.p. ak nejde o veci uvedené v odseku, súd si môže osvojiť skutkové zistenia
založené na zhodnom tvrdení účastníkov.

Podľa ust. § 120 osd. 4 O.s.p. súd je povinný okrem vecí podľa odseku 2 poučiť účastníkov, že
všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým

sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115a) najneskôr do
vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr
súd neprihliada. skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok
uvedených v § 205a.

Na právny vzťah navrhovateľa a odporcu sa vzťahujú ustanovenia Obchodného zákonníka v zmysle ust.
§ 1, § 2 ods. 2 písm. a/ a b/, § 261 ods. 1 a § 262 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, pretože v čase
uzavretia predmetnej zmluvy (ako bude uvedené nižšie) boli obaja účastníci konania podnikateľmi podľa
ust. § 2 ods. 2 písm. b/ Obchodného zákonníka (navrhovateľ bol v čase uzavretia zmluvy živnostník,
na čom nič nemení fakt, že dňa 24. 04. 2014 ukončil podnikateľskú činnosť) a ust. § 2 ods. 2 písm. a/

Obchodného zákonníka (odporca bol v čase uzavretia zmluvy akciová spoločnosť). Nakoľko podľa ust. §
261 ods. 1 Obchodného zákonníka pri vzniku predmetnej zmluvy ako záväzkového vzťahu navrhovateľa
a odporcu bolo zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týka ich podnikateľskej činnosti, na
všetky právne vzťahy, vyplynuvšie z predmetnej zmluvy, sa teda vzťahujú ustanovenia Obchodného
zákonníka podľa ust. § 1 Obchodného zákonníka a na náležitosti tohto záväzkového vzťahu, ktoré

nie sú upravené v Obchodnom zákonníku, sa podporne vzťahuje Občiansky zákonník podľa ust. § 1
Obchodného zákonníka a ust. § 1 Občianskeho zákonníka. Skutočnosť, že navrhovateľ dňa 24. 04.
2014 ukončil podnikateľskú činnosť, nemá na uvedené konštatovanie vplyv s odvolaním sa na ust. § 261
ods. 8 Obchodného zákonníka, podľa ktorého pri použití Obchodného zákonníka podľa § 261 ods. 1 je
rozhodujúca povaha účastníkov pri vzniku záväzkového vzťahu, pričom povaha zmluvných strán (teda

účastníkov konania) v uvedenom okamihu (pri vzniku záväzkového vzťahu, teda pri uzavretí zmluvy)
bola taká, že navrhovateľ bol živnostník a odporca bol akciová spoločnosť, teda obaja boli podnikateľmi.

Súd z jednotlivých vykonaných dôkazov mal preukázané nasledovné skutočnosti:
- výpovede svedka Z. F., že podpisy na prehľadoch odpracovaných hodín súvisiace s faktúrami, ktoré sú

predmetom sporu boli jeho, dávali mu podpísať evidenciu ľudí, ktorí pracovali pre živnostníkov a údaje
ohľadom odpracovaných hodín tam uvedené neboli, oni si len robili evidenciu ľudí, kto tam bol a kto
nie, boli tam len mená,- výpovedesvedkaZ.Z.,ževmesiacochaprílamáj2009prenavrhovateľavykonávalpomocnéstavebné
práce, hodiny uvedené v tabuľke výkonov prác za týždne 15. a 16. svedok odpracoval a podpisy v
predloženej tabuľke výkazov prác pri týždňoch 15. a 16. sú Z. F., do predloženej tabuľky výkazov prác oni

dopisovali počet hodín a podpisoval to Z. F. a navrhovateľ, prácu rozdeľoval ráno šéf Z. F., zo začiatku
sa betónovalo na čističke v Šali, kde betónovali deku a tiež v Tomášikove, kde robili prípravné práce
na betonáž,
- z mandátnej zmluvy zo dňa 20. 03. 2009, že jej predmetom bol záväzok navrhovateľa vykonať na
účet a pod menom odporcu murárske práce, tesárske práce, demolačné, búracie, výkopové a prípravné

práce, prestavbu a iné činnosti počas realizácie stavby v rozsahu stavebnej činnosti na stavbe Nájomné
bytové domy - 24 b.j. Pri Mlyne Tomášikovo, rodinné domy Pri Mlyne Tomášikovo, Šaľa - administratívno-
skladový areál a polyfunkčná budova Šaľa. Cena za činnosti vykonané navrhovateľom bola dohodnutá
v čl. 7 bod 7.1.1 vo výške 5,- eur/1 hodina/1 osoba a podklad pre zaplatenie ceny bol dohodnutý v čl.
7 bod 7.1.2 ako faktúra a podpísaný doklad zástupcom odporcu o výkone pracovníkov,
- z tabuliek odpracovaných hodín pracovníkov za 15. - 20. týždeň, že v 16. týždni odpracovali

navrhovateľ, E. X., Z.Z. a Y. K. od štvrtka do piatku každý 17,5 hodiny, v 17. týždni odpracovali
navrhovateľ, E. X. a Z.Z. každý 55,5 hodiny a Y. K. odpracoval 49 hodín, v 18. týždni odpracoval
navrhovateľ 34,5 hodiny, E. X. odpracoval 36,5 hodiny, Z.Z. odpracoval 37,5 hodiny a Y. K. odpracoval
29,5 hodiny, v 19. týždni odpracovali navrhovateľ a Z.Z. každý 50 hodín, E. X. a Y. K. odpracovali každý
49 hodín, v 20. týždni odpracovali navrhovateľ, Z.Z. a Y. K. každý 35,5 hodiny a E. X. odpracoval 30,5

hodiny,
- z faktúry navrhovateľa odporcovi č. 2009 002, že ňou navrhovateľ účtoval odporcovi zaplatenie sumy 2
123,- eura za dokončovacie stavebné práce pri realizácii exteriérov a interiérov na Obytných domoch pri
Mlyne v Tomášikove a administratívno-skladovom areáli v Šali s dátumom splatnosti dňa 29. 04. 2009,
pričom táto faktúra neobsahuje odtlačok pečiatky odporcu ani podpis jeho štatutárneho orgánu,

- z faktúry navrhovateľa odporcovi č. 2009 003, že ňou navrhovateľ účtoval odporcovi zaplatenie sumy
2 022,50 eura za dokončovacie stavebné práce pri realizácii exteriérov a interiérov na administratívno-
skladovom areáli v Šali v rozsahu 404,5 hod. s dátumom splatnosti dňa 15. 05. 2009, pričom táto faktúra
obsahuje odtlačok pečiatky odporcu aj podpis jeho štatutárneho orgánu,
- z faktúry navrhovateľa odporcovi č. 2009 004, že ňou navrhovateľ účtoval odporcovi zaplatenie sumy

1 675,- eura za dokončovacie stavebné práce pri realizácii exteriérov a interiérov na administratívno-
skladovom areáli v Šali v rozsahu 335,- hod. s dátumom splatnosti dňa 29. 05. 2009, pričom táto faktúra
obsahuje odtlačok pečiatky odporcu aj podpis jeho štatutárneho orgánu,
- z výziev navrhovateľa odporcovi zo dňa 25. 01. 2010, dňa 08. 02. 2010 a dňa 15. 02. 2010, že nimi
navrhovateľ vyzýval odporcu na zaplatenie faktúr č. 2009 003 a č. 2009 004,

- zo súpisu vykonaných prác, že obsahovali rozpis stavebných prác, ale nakoľko neobsahovali odtlačok
pečiatky navrhovateľa a odporcu ani podpis navrhovateľa a štatutárneho orgánu odporcu, súd pri
posudzovaní nároku navrhovateľa tento dôkaz nebral do úvahy, nakoľko kvôli uvedeným faktom
nepreukazoval prejav vôle zmluvných strán ani neosvedčoval žiadne skutočnosti, pretože išlo v podstate
iba o vytlačený zoznam akýchsi stavebných prác bez akéhokoľvek osvedčenia, na ktorú stavbu

konkrétne sa vzťahujú,
- z vrátenia faktúr odporcu navrhovateľovi dňa 01. 06. 2010, že týmto odporca vrátil v uvedený deň
navrhovateľovi faktúry č. 2009 003 a č. 2009 004 z dôvodu, že navrhovateľ nepredložil odporcovi plnenie
vykonaných prác na administratívno-skladovom areáli v Šali, ale predložil mu iba čiastočný súpis hodín,
ktorý nebol dostatočný a nekorešpondoval s predloženými faktúrami,

- z výpisu z účtu navrhovateľa zo dňa 22. 04. 2009 a 04. 05. 2009, že odporca zaplatil navrhovateľovi
faktúru č. 2009 002 na dvakrát, a to dňa 22. 04. 2009 vo výške 1 123,- eura a dňa 04. 05. 2009 vo
výške 1 000,- eura,
- z položkových rozpočtov, že sa vzťahovali na nájomný bytový dom č. 2 Žihárec a faktúru č. 20130002,
takže súd pri posudzovaní nároku navrhovateľa tento dôkaz nebral do úvahy, nakoľko sa žiadnym

spôsobom nevzťahoval na zmluvný vzťah, vzniknutý z predmetnej mandátnej zmluvy zo dňa 20. 03.
2009, a preto pre súdom riešené problémy v tomto konaní nemal žiadnu výpovednú hodnotu.

Súd teda po vykonanom dokazovaní považoval za nesporné, že účastníci konania uzavreli dňa 20. 03.
2009 písomnú zmluvu predmetom ktorej bolo poskytnutie dohodnutej činnosti navrhovateľa pre odporcu

a povinnosť odporcu zaplatiť v uvedenej zmluve dohodnutú cenu. Zmluvné strany uvedenú písomnú
zmluvu nazvali ako mandátnu zmluvu podľa ust. § 566 a nasl. Obchodného zákonníka, avšak súd zo
samotného znenia predmetnej zmluvy, jej predmetu a zmluvných povinností zmluvných strán mal za to,
že v tomto prípade nejde o mandátnu zmluvu podľa ust. § 566 Obchodného zákonníka, ale o zmluvuo dielo podľa ust. § 536 a nasl. Obchodného zákonníka, pretože zmluvnou povinnosťou navrhovateľa
bolo poskytnúť odporcovi pracovnú činnosť ako hmotne zachytený výsledok inej činnosti v zmysle ust.
§ 536 ods. 2 veta prvá Obchodného zákonníka. Zmluvnou povinnosťou odporcu bolo za takúto činnosť

zaplatiť dohodnutú cenu v zmysle ust. § 536 ods. 1 a ust. § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka.

Bez ohľadu na posúdenie typu predmetnej písomnej zmluvy súd vychádzal zo zmluvnej povinnosti
dohodnutej v tejto zmluve, pričom akékoľvek zmeny, alebo doplnky tejto zmluvy mohli byť urobené iba
písomne na základe dohody zmluvných strán v čl. 10 bod 10.1 tejto zmluvy s odkazom na ust. § 272

ods. 2 Obchodného zákonníka. Nakoľko žiadnym písomným zmenám a doplnkom tejto zmluvy neprišlo,
súd považoval predmetnú písomnú zmluvu za platnú ku dňu jej uzavretia dňa 20. 03. 2009.

Spornou skutočnosťou na základe tvrdení účastníkov bola otázka nároku navrhovateľa na dohodnutú
cenu, pretože odporca spochybňoval nárok navrhovateľa na vystavenie faktúr č. 2009 003 a č. 2009
004 s odôvodnením, že si navrhovateľ nesplnil zmluvnú povinnosť predložiť špecifikáciu vykonaných

prác a úkonov. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané (a odporca túto skutočnosť ani
nespochybňoval, takže si ju súd v zmysle ust. § 120 ods. 3 O.s.p. osvojil), že návrh predmetnej zmluvy
predkladal navrhovateľovi odporca, takže v zmysle ust. § 266 ods. 1, 3 a 4 Obchodného zákonníka
sa všetky zmluvné povinnosti a ostatné gramatické formulácie v predmetnej písomnej zmluve vykladajú
podľa úmyslu odporcu a na jeho ťarchu ako strany, ktorá návrh zmluvy predložila, a teda výrazy v tejto

zmluve prvá použila. Ide konkrétne o čl. 7 bod 7.1.2 tejto zmluvy, ktorý výslovne uvádza „podkladom
na zaplatenie ceny diela je faktúra a podpísaný doklad zástupcom mandanta (odporcu) o výkone
pracovníkov...“ z čoho je zrejmé, že navrhovateľ okrem faktúry bol povinný predložiť odporcovi tzv.
podpísaný doklad zástupcom odporcu o výkone pracovníkov (čím sa rozumelo pracovníkov, ktorých
navrhovateľ na realizáciu svojej zmluvnej povinnosti zhotoviť dielo pre odporcu použil).

Predmetná písomná zmluva vyššie uvedený doklad žiadnym spôsobom nešpecifikovala ani neuvádzala,
čo presne musí obsahovať a čo presne v ňom má byť uvedené. Navrhovateľ predložil tabuľky
odpracovaných hodín jednotlivých pracovníkov (navrhovateľa, E. X., Z.Z. a Y. K.) v týždňoch 16. - 20.,
za činnosť ktorých si uplatnil predmetnými faktúrami nárok na zaplatenie ceny za ich odpracované

hodiny v uvedenom období. Keďže zmluva nešpecifikovala obsah „predmetného dokladu o výkone
pracovníkov“, súd mal zo znenia navrhovateľom predložených tabuliek za to, že nimi navrhovateľ si
dostál svoje zmluvné povinnosti vyhotoviť v čl. 7 bod 7.1.2 predmetnej zmluvy dohodnutý „doklad o
výkone pracovníkov“ riadne, navyše keď tieto tabuľky podpísal Z. F. ako pracovník odporcu. Uvedené
skutočnosti navyše osvedčil vo svojej svedeckej výpovedi aj jeden z uvedených pracovníkov, a to

Z.Z., ktorý uviedol, že na stavbách v Tomášikove a Šali pracoval v uvedenom období a že prácu im
zadeľoval Tomáš Sýkora, ktorý aj tabuľky odpracovaných hodín aj podpisoval. Z. F. síce uviedol, že
uvedené tabuľky podpísal, ale neboli v nich napísané odpracované hodiny, čo však súd nepovažoval
za vierohodné, nakoľko ak by aj táto okolnosť bola pravdivá, neznamenalo by to neodsúhlasenie
počtu odpracovaných hodín uvedenými pracovníkmi, pričom súd k tomuto záveru viedla okolnosť

odpracovaných hodín navrhovateľom, ktoré si navrhovateľ faktúroval faktúrou č. 2009 002 a ktorú mu
odporca, i keď oneskorene, uhradil. Uvedená faktúra sa týkala činností pracovníkov poskytnutých
navrhovateľom na rovnakých stavbách, ako boli stavby, ktoré sa týkali faktúr č. 2009 003 a č. 2009 004.
Na základe uvedeného mal súd za to, že zmluvné strany mali medzi sebou zavedenú prax, že Z. F.
podpisoval tabuľky, v ktorých boli uvedené mená pracovníkov a množstvo nimi odpracovaných hodín,

navrhovateľ na základe týchto tabuliek vypracoval príslušnú faktúru, ktorou si uplatňoval zaplatenie
dohodnutej ceny a odporca mal túto faktúru zaplatiť, pričom pri faktúre č. 2009 002 všetky tieto okolnosti
nastali a pri faktúra č. 2009 003 a č. 2009 004 neprišlo k zaplateniu vystavených faktúr odporcom.

Skutočnosť, že Z. F. bol ohľadom potvrdenia odpracovaných hodín pracovníkov navrhovateľa

oprávnenou osobou vyplývala jednak zo svedeckej výpovede samotného Z. F. a jednak z ust. §
15 ods. 1 Obchodného zákonníka, pričom dobromyseľnosť navrhovateľa ohľadom toho, že táto
osoba je oprávnená potvrdzovať počty odpracovaných hodín pracovníkov poskytnutých navrhovateľom,
vyplývala zároveň z ust. § 15 ods. 2 a § 16 Obchodného zákonníka, pričom v tomto prípade by sa za
prevádzkareň odporcu považovali predmetné stavby, na ktorých boli poskytnuté činnosti pracovníkov

poskytnutých navrhovateľom.

Na základe uvedeného súd preto považoval navrhovateľov predložené tabuľky počtu odpracovaných
hodín ním poskytnutých pracovníkov, ktoré podpísal pracovník odporcu Z. F. za dostatočne spĺňajúcenáležitosti „dokladu o výkone pracovníkov podpísaných zástupcom odporcu“, dohodnutom čl. 7 bod
7.1.2 predmetnej zmluvy.

V predmetnej písomnej zmluve zároveň ohľadom ceny diela si zmluvné strany nedohodli kvalitu a
odbornosť vykonaných prác, ale iba poskytnutie prác a cenou za toto poskytnutie bola cena 5,-
euro za jedného pracovníka za ním odpracovanú jednu hodinu, bez ohľadu na kvalitu tejto práce,
takže navrhovateľovi vzniklo právo na uplatnenie si dohodnutej ceny za odpracovanie každej hodiny
ním poskytnutého pracovníka a odporcovi týmto vznikla povinnosť túto cenu zaplatiť, preto neobstojí

tvrdenieodporcu,ženavrhovateľnepreukázalkvalituprácnímposkytnutýchpracovníkov,nakoľkotakáto
zmluvná povinnosť navrhovateľa nebola v predmetnej zmluve dohodnutá.

Uvedené závery súdu podporuje aj realita zmluvného vzťahu, ktorou bol fakt, že predmetné faktúry
č. 2009 003 a č. 2009 004 boli vystavené a zároveň splatné v máji 2009 a odporca vrátil tieto faktúry
navrhovateľovi listom zo dňa 01. 06. 2010, čo bolo jednak viac ako rok po ich vyhotovení a splatnosti

a jednak 1 rok a 10 dní po tom, čo odporca prevzal predmetný platobný rozkaz, vydaný súdom v
tomto konaní. Na základe uvedeného argument odporcu, že navrhovateľovi vrátil faktúry ako nedôvodne
vystavené, súd vyhodnotil vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a správanie sa odporcu, ktorý
viac ako rok nesignalizoval navrhovateľovi eventuálnu nesprávnosť vystavenie týchto faktúr ako zjavne
účelové s cieľom vyhnúť sa plateniu predmetných faktúr.

Súd na základe vyššie uvedeného považoval nárok navrhovateľa na zaplatenie hodín odpracovaných
ním poskytnutými pracovníkmi za dôvodný, pričom posudzoval jednotlivé faktúry č. 2009 003 a č. 2009
004, ktorými si uplatnil tento nárok takto:
- vo faktúre č. 2009 003 si navrhovateľ uplatnil za práce na administratívno-skladovom areáli v Šali v

množstve 404,5 hodiny x 5 hodín v celkovej cene 2 022,50 eura, pričom súd z tabuliek odpracovaných
hodínzo16.-18.týždňazistil,ževtýchtotabuľkáchuvedenípracovnícispoluodpracovalinavrhovateľom
uvedených 404,5 hodiny v príslušnom období od štvrtka 16. týždňa do štvrtka 18. týždňa. Nakoľko v
predmetnej zmluve bola dohodnutá cena 5,- euro za jedného pracovníka za jednu odpracovanú hodinu,
v tejto faktúre uplatnená výsledná suma 2 022,50 eura navrhovateľom predstavuje správne uplatnený

súčin množstva odpracovaných hodín ním poskytnutých pracovníkov v uvedenom období (404,5 hodiny)
a ceny za jednu hodinu odpracovanú jedným pracovníkom (5,- eur),
- vo faktúre č. 2009 004 si navrhovateľ uplatnil za práce na administratívno-skladovom areáli v Šali v
množstve 335 hodiny x 5 hodín v celkovej cene 1 675,- eura, pričom súd z tabuliek odpracovaných
hodín z 19.- 20. týždňa zistil, že v týchto tabuľkách uvedení pracovníci spolu odpracovali navrhovateľom

uvedených 335 hodiny v príslušnom období od pondelka 19. týždňa do piatku 20. týždňa. Nakoľko v
predmetnej zmluve bola dohodnutá cena 5,- euro za jedného pracovníka za jednu odpracovanú hodinu,
v tejto faktúre uplatnená výsledná suma 1 675,- eura navrhovateľom predstavuje správne uplatnený
súčin množstva odpracovaných hodín ním poskytnutých pracovníkov v uvedenom období (335 hodiny)
a ceny za jednu hodinu odpracovanú jedným pracovníkom (5,- eur).

Na základe uvedeného teda súd považoval navrhovateľom uplatnenú cenu diela predmetnými faktúrami
č. 2009 003 a č. 2009 004 za uplatnenú v súlade s predmetnou zmluvou a ust. § 563 ods. 1 a § 548
ods. 1 Obchodného zákonníka.

Nakoľko navrhovateľ a odporca mali úrok z omeškania pre prípad omeškania odporcu s platením kúpnej
ceny dohodnutý, navrhovateľovi omeškaním odporcu s platením súdom priznanej sumy vznikol nárok na
úroky z omeškania podľa ust. § 365 a § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, platného v období od 15. 01.
2009 do 01. 02. 2013, nakoľko k uzavretiu predmetnej zmluvy medzi účastníkmi konania prišlo v tomto
období. Výšku úrokov z omeškania, nakoľko k omeškaniu odporcu prišlo po 15. 01. 2009 a k uzavretiu

zmluvného vzťahu účastníkov konania prišlo pred 01. 02. 2013, súd stanovil s odvolaním sa na ust. § 369
ods. 1, § 768f a § 768k Obchodného zákonníka platného v čase od 15. 01. 2009 do 01. 02. 2013, teda
priznal úroky z omeškania v zmluvne dohodnutej výške podľa ust. § 369 ods. 1 veta prvá Obchodného
zákonníka s odvolaním sa na vzájomnú dohodu zmluvných strán podľa čl. 7.1.4 predmetnej zmluvy. Súd
priznal navrhovateľovi právo na úroky z omeškania z súm zo jednotlivých faktúr odo dňa nasledujúceho

po ich splatnosti až do dňa reálneho zaplatenia týchto súm odporcom navrhovateľovi.

Účastníci konania ani ich právni zástupcovia nemali na pojednávaní súdu, konanom dňa 07. 05.
2014 ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania (právny zástupca navrhovateľa netrval na výsluchu nímpôvodne navrhnutého svedka E. X.), preto súd na uvedenom pojednávaní vyhlásil uznesenie o skončení
dokazovania podľa ust. § 118 ods. 4 a § 120 ods. 4 O.s.p. a odročil ho z dôvodu vyhlásenia rozhodnutia
na termín 28. 05. 2014 s tým, že podľa ust. § 156 ods. 2 O.s.p. súd rozsudok vo veci samej vyhlásil

na tomto ďalšom pojednávaní.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku a návrhu navrhovateľa ako dôvodne podanému vyhovel.

Podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa ust. § 149 ods. 1 O.s.p. ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Podľa ust. § 151 ods. 1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa ust. 151 ods. 2 O.s.p. ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu

trovkonaniavyplývajúcichzospisukudňuvyhláseniarozhodnutiasvýnimkoutrovprávnehozastúpenia;
ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu
trovkonanianepriznáavtakomprípadesúdniejeviazanýrozhodnutímoprisúdenínáhradytrovkonania
tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa ust. 151 ods. 5 O.s.p. trovy konania určí súd podľa sadzobníkov a podľa zásad platných pre
náhradu mzdy a hotových výdavkov. Určiť výšku trov môže predseda senátu alebo samosudca až v
písomnom vyhotovení rozhodnutia.

Podľa ust. 151 ods. 8 O.s.p. vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho

zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.

Trovy konania vo veci úspešného účastníka podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., ktorým bol navrhovateľ,
pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za návrh na začatie konania vo výške 221,50 eura podľa
položky 2 písm. a/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov a sumy 1

264,13 eura, ktorá predstavuje náklady právneho zastúpenia navrhovateľa, vypočítané podľa ust. § 9
a nasl. vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb
pôvodného právneho zástupcu navrhovateľa JUDr. Ladislava Kelemena, advokáta vo výške 538,32 eura
za 3 úkony právnej pomoci po 141,50 eura, 1 1 úkonu právnej pomoci po 35,38 eura, 3 režijné paušály
po 7,21 eura, 1 režijný paušál po 7,41 eura a sumy 49,40 eura za náhradu za stratu času takto:

- príprava a prevzatie zastúpenia ............................................................................ 141,50 eura,
- návrh na začatie konania ...................................................................................... 141,50 eura,
- písomné vyjadrenie k odporu ............................................................................... 141,50 eura,
- účasť na pojednávaní dňa 09. 03. 2011 ................................................................ 35,38 eura,
a náklady právneho zastúpenia navrhovateľa, vypočítané podľa ust. § 9 a nasl. vyhlášky č. 655/2004

Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb aktuálneho právneho
zástupcu navrhovateľa JUDr. Andreja Kelemena, advokáta vo výške 725,81 eura za 3 úkony právnej
pomoci po 141,09 eura, 1 1 úkonu právnej pomoci po 35,27 eura, 2 režijné paušály po 7,81 eura, 2
režijné paušály po 8,04 eura, sumy 211,28 eura za náhradu za stratu času (8 x 1 hodiny á 13,01 eura,
8 x 1 hodiny á 13,40 eura) a sumy 24,29 eura za náhradu cestovného za 4 cesty zo Šale do Bratislavy

a späť (6,30 eura + 5,65 eura + 6,10 eura + 6,24 eura) takto:
- účasť na pojednávaní dňa 25. 02. 2013 ................................................................ 141,09 eura,
- účasť na pojednávaní dňa 27. 11. 2013 ................................................................ 141,09 eura,
- účasť na pojednávaní dňa 03. 02. 2014 ................................................................ 141,09 eura,
- účasť na pojednávaní dňa 07. 05. 2014 .................................................................. 35,27 eura.

Súd zaviazal odporcu na zaplatenie trov konania navrhovateľa k rukám jeho právneho zástupcu s
odvolaním sa na ust. § 149 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola
prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť juadvokátovi. Súd nepriznal právnemu zástupcovi navrhovateľa náhradu nákladov právneho zastúpenia
v časti náhrady DPH, pretože tento právny zástupca navrhovateľa súdu nepredložil v zákonnej lehote
podľa ust. § 151 ods. 1 O.s.p. potvrdenie, že je platcom DPH.

Z týchto dôvodov rozhodol súd o náhrade trov konania a ich výške podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p.
tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, pretože právny zástupca v konaní úspešného
účastníka si v zákonnej lehote podľa ust. § 151 O.s.p. vyčíslil trovy konania tak, ako je to vyššie uvedené.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne,

dvojmo, cestou tunajšieho súdu.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ust. § 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.