Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, November 18, 2015

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 14C/376/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2215213020
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jakubová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2015:2215213020.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred samosudkyňou JUDr. Monikou Jakubovou v právnej veci

žalobcu: TELERVIS PLUS a. s., so sídlom, 841 04 Bratislava, Staré Grunty 7, IČO: 35 717 769, právne
zastúpeného Advokátskou kanceláriou Strelák & Petkov, so sídlom Na vŕšku 12, 811 01 Bratislava, IČO:
318 19 702, konajúc JUDr. Alanom Strelákom, proti žalovanému 1/: I. W., K.. X.U. XXXX a žalovanej 2/:
U. W., K.. XX.R. XXXX, R. O. XXX XX V. Č.. XX, o zaplatenie 330,97 eur s príslušenstvom a zmluvnými
pokutami, takto

r o z h o d o l :

Žalovaní v 1. a 2.rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 121,97 eur s úrokom z
omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 121,97 eur od 05.02.2013 až do zaplatenia, na číslo účtu

vedenej v Poštovej banke a.s., číslo účtu IBAN: W. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, O.: V., VS:
XXXXXXXXX, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

Žalovaným v 1. a 2.rade sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 16.júla 2015 sa žalobca domáhal rozhodnutia súdu, ktorým by
boli žalovaní zaviazaní k zaplateniu istiny vo výške 330,97 eur s príslušenstvom. Svoj návrh odôvodnil

tým, že na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere z 24.septembra 2012 č. XXXXXXXXX poskytol
žalovaným úver vo výške 550 eur za odplatu 209 eur a žalovaní sa zaviazali uhradiť mu čiastku 759
eur v 13 mesačných splátkach. Keďže sa žalovaní dostali do omeškania so splatením úveru, žalobca
v zmysle § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka zosplatnil celý úver. Žalobcom uplatnená suma 330,97
eur predstavuje rozdiel medzi sumou 759 eur a čiastkou 428,03 eur, ktorú žalovaní do podania žaloby
zaplatili. Žalobca si okrem istiny uplatňuje úrok z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 330,97 eur
od 5.júla 2013 do zaplatenia a náhradu trov konania.

Súd žalobu podľa § 79 ods. 4 O. s. p. spolu s procesnými poučeniami vrátane ustanovenia § 120 ods.
4 O.s.p. doručil žalovaným (obom dňa 5.októbra 2015, č.l. 14), zároveň ich podľa § 114 ods. 3 O.s.p.
vyzval, aby sa k veci v lehote 15 dní písomne vyjadrili. Žalovaní sa k žalobnému návrhu nevyjadrili,
ostali pasívni.

Súdny poplatok bol žalobcom zaplatený až 12.októbra 2015 vo výške 19,50 eur (č.l. 21).

Predmetom konania je suma nižšia než 1.000 Eur. Podľa § 200ea Občianskeho súdneho poriadku
(O.s.p.) ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1000 Eur, od toho okamihu ide
o drobný spor. Podľa § 115a ods. 1 O.s.p. na prejednanie veci samej nie je potrebné nariaďovaťpojednávanie, ak to nie je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu a ak možno vo veci rozhodnúť
len na základe listinných dôkazov predložených účastníkmi a účastníci s rozhodnutím vo veci bez
nariadenia pojednávania súhlasia alebo sa výslovne práva na verejné prejednanie veci vzdali. Podľa

ods. 2 pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch. Keďže v konaní ide o drobný
spor, súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania, podľa § 115a ods. 2 O.s.p..

Podľa § 156 ods. 3 O.s.p. vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho
pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote

najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Toto oznámenie bolo uverejnené na úradnej tabuli súdu od
29.októbra 2015 až do vyhlásenia rozhodnutia (18.novembra 2015).

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a pripojenými listinnými dôkazmi, najmä
Zmluvou o spotrebiteľskom úvere Kešovka č. XXXXXXXXX z 24.septembra 2012 (č.l. 2), predžalobnou
upomienkou, Oznámením o zosplatnení záväzku z 10.októbra 2013 (č.l. 5), stanoviskom žalobcu z

8.októbra 2015 (č.l. 22), ako aj úrokovými mierami úverov zo stránky Národnej banky Slovenska a ustálil
nasledovný skutkový a právny stav veci:

Z predloženej zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyplýva, že medzi účastníkmi konania bola dňa
24.septembra 2012 uzavretá spotrebiteľská zmluva, na základe ktorej žalobca poskytol žalovaným

peňažnú sumu vo výške 550 eur, s odplatou vo výške 209 eur, celkovou dlžnou čiastkou na úhradu
759 eur, s 13 mesačnými splátkami, s mesačnou splátkou za prvé tri mesiace vo výške 2,75 eur a za
ďalších desať mesiacov vo výške 75,08 eur, dátum prvej splátky 10.deň po uzatvorení zmluvy, úhrady
nasledujúcich splátok vždy do 23.dňa kalendárneho mesiaca, s priemernou RPMN 45,60 %.

Z tabuľky úrokových mier úverov súd zistil, že za sledovaný mesiac, kedy bola zmluva o úvere
uzatvorená(september2012)bolapriemernáúrokovásadzbaprespotrebiteľskéúverysplatnédopiatich
rokov vo výške 15,57 % a ročná percentuálna miera nákladov za toto obdobie bola vo výške 16,67 %.

Z Výzvy k splateniu celého úveru je zrejmé, že žalovaní boli vyzvaní k splateniu celého úveru, pričom

došlo k zosplatneniu k 4.júlu 2013 a teda mali zaplatiť dlžnú čiastku vo výške 507,23 eur so zmluvnou
pokutou vo výške 3,3% z istiny za každý začatý mesiac omeškania, tj. celkom 72,60 eur a náhradou
účelne vynaložených nákladov za úkony spojené s vymáhaním dlžnej sumy vo výške 20% z úveru, tj.
110 eur, teda celková dlžná čiastka činí 689,83 eur. Pričom nevyplýva z nej v akej lehote mali plniť,
pre ktorú omeškanú splátku došlo k zosplatneniu, samotné omeškanie najstaršej splatnej splátky, tiež

nevyplýva z uvedenej sumy koľko je z toho na istinu úveru, koľko na úroku a na poplatkoch a nie je ani
pripojené doručenie zosplatnenia žalovaným. Žalobca pripojil len hromadný podací hárok, čo potvrdzuje
len podanie nejakej zásielky, avšak nie jeho doručenie žalovaným.

Podľa § 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách

pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom (ďalej len „zákon o
spotrebiteľských úveroch“) na účely tohto zákona sa rozumie:
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel
ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania,
b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v

rámci svojej podnikateľskej činnosti,
d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa§9ods.2zákonaospotrebiteľskýchúverochzmluvaospotrebiteľskomúvereokremvšeobecných
náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané

na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

Podľa § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa
§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,

b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

Súd vyhodnotil právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným ako spotrebiteľský, na ktorý je potrebný
aplikovaťnajmäObčianskyzákonník,zákonč.250/2007Z.z.oochranespotrebiteľaazákonč.129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch.

Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o
ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa
v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu

s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právachapovinnostiachvneprospechspotrebiteľasúneprijateľnéapretoneplatné.Vychádzasaztoho,

že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva,
že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou. Pri závere
o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné na ňu aplikovať

ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To
neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak
tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky

individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2, 3 a 4 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak
nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi

dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Za neprijateľné podmienky
uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré (a) má spotrebiteľ plniť a
s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy. Neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

V zmysle § 54 ods. 1, ods. 2, Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva.Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej
pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto

právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len

jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky k prvému dňu omeškania, bola

vo výške 0,5 %, úroky z omeškania teda predstavujú 8,50 % ročne.

Podľa § 120 O.s.p., Účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne,
ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú
účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Navrhovanie dôkazov má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia (§ 79 ods. 1 a § 101 ods. 1).
Dôkaznú povinnosť môže účastník plniť od začiatku konania, v žalobe, vo vyjadrení k nej, mimo týchto
procesných úkonov, v rámci prípravy pojednávania, pri odročovaní pojednávaní. Povinnosť označiť
dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli v žalobe a vo vyjadrení žalovaného. Poslednou
procesnou možnosťou splnenia dôkaznej povinnosti je okamih vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej.

Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno
spočíva na účastníkovi konania, bez ohľadu na jeho procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej
povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z
dôkazov navrhnutých účastníkom v opačnom procesnom postavení než je účastník, ktorý nesplnil alebo
nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť.

Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená automaticky unesenie dôkazného bremena. Dôkazným
bremenom (v spojitosti s dôkaznou povinnosťou) rozumieme zodpovednosť účastníka za výsledok
konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. V praxi môžu navrhnuté dôkazy
vyznieť (po ich vykonaní a vyhodnotení) ako nepoužiteľné zdroje informácií vo vzťahu k uplatnenej

súdnej ochrane bez zreteľa na procesné postavenie účastníka. Zmysel uplatňovania dôkazného
bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu aj v
prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy, prípadne výnimočne aj iné než navrhnuté
dôkazy, a súd napriek tomu nemá jednoznačný skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V takom prípade
musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze, ktorej dopad (neúspech v konaní) pričíta tomu účastníkovi,

na ktorom predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t.j. zodpovednosť za
preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva.

Súd v predmetnom konaní vyzval žalobcu dňa 29.júla 2015 (č.l. 17), aby uviedol ako k žalovanej
istine dospel, z akých jednotlivých čiastkových nárokov pozostáva žalovaná suma, ako k jednotlivým

čiastkovým sumám dospel, koľko, kedy a akou formou žalovaný vykonal jednotlivé úhrady, ako boli ním
vykonané platby započítané, na aké čiastkové nároky a prečo. Na výzvu súdu žalobca síce reagoval,
avšak neosvedčil súdu dotazované skutočnosti.

Na dôvažok súd uvádza, že predmetná zmluva je typovou formulárovou zmluvou vopred pripravenou

predchodcom žalobcu, v ktorej sú naformulované predchodcom žalobcu stanovené zmluvné podmienky
a tieto žalovaný ako spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť, ale mal možnosť ich len prijať alebo neprijať.
V zmluve neboli dohodnuté podstatné náležitosti zmluvy o úvere a to suma, počet a termíny splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov a ďalšie náležitosti podľa zákona 129/2010 Z. z. Nejestvuje určitáa zrozumiteľná dohoda (v zmysle písomného návrhu - oferty a jeho písomného prijatia - akceptácie
žalovaným) v písomnej forme obsahujúca podstatné náležitosti zmluvy o úvere, alebo prečerpaní účtu
uvedenými konkrétnymi údajmi. Žalobca nepredložil súdu takýto dôkaz (takúto dohodu) a dokonca ani

iný dôkaz, z ktorého by uvedené konkrétne náležitosti boli zrejmé.

Vzhľadom na vyššie uvedené, nakoľko žalobca nepredložil súdu žiadne ďalšie podklady, ani na výzvu
súdu nereagoval, ktorým by preukázal splnenie zmluvných podmienok v zmysle § 9 ods. 1 a 2 zák. č.
129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, na predloženú zmluvu o sa hľadí ako na bezúročnú a bez

poplatkov. Na ostatné úroky, poplatky a sankcie žalobca nemá nárok ani preto, lebo ich dojednanie
vo všeobecných obchodných podmienkach žalobcu je absolútne neplatné. Ide o tzv. typovú zmluvu,
napísanú drobným až nečitateľným písmom, teda zmluva vrátane všeobecných obchodných podmienok
boli vopred pripravené žalobcom bez účasti druhej strany - spotrebiteľa, pričom konkrétny spotrebiteľ
nemal právo zásadným spôsobom do nej zasahovať, prípadne meniť jej podmienky. Nejde teda o
podmienky individuálne dojednané. Dôvodom ich absolútnej neplatnosti je rozpor s dobrými mravmi

podľa § 3 ods. 1, § 39 Občianskeho zákonníka, absencia písomnej formy podľa § 40 ods. 1 Občianskeho
zákonníka.

Žalobca poskytol žalovaným spotrebiteľský úver vo výške 550 Eur, z toho žalovaný uhradili 428,03 eur
a vznikol mu nárok na zaplatenie sumy 121,97 eur so zákonným úrokom z omeškania vo výške 8,50%

ročne od 5.2.2013 do zaplatenia. V tejto časti je žaloba dôvodná a preto jej súd vyhovel, tak ako je
uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

V ostatnej časti, najmä čo do úrokov, poplatkov a iných sankcií uplatnených žalobou je žaloba
nedôvodná,vzmysleustanovenia§11ods.1vspojenísustanovením§9ods.2písm.c),f),j),k)Zákona

č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Pre uvedené nedostatky sa úver považuje za bezúročný
a bez poplatkov. Preto v tejto časti súd žalobu zamietol.

Na dôvažok súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 5Cdo 26/2011
z 26.apríla 2012, podľa ktorého, pri dojednaní úrokov pri peňažnej pôžičke koná v súlade s dobrými

mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje primeraný úrok bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu o
pôžičke v situácii pre neho nepriaznivej. V súlade s dobrými mravmi je preto také konanie veriteľa, ktorý
sa pri peňažnej pôžičke „uspokojí“ bez ohľadu na to, v akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou
výškou odplaty (odmeny) za užívanie požičanej istiny a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni
„zhodnotiť obvyklým spôsobom“. Nie je možné neprihliadnuť na skutočnosť, že dlžník uzatvára zmluvu

o peňažnej pôžičke a dohodu o úrokoch z tejto pôžičky často práve z dôvodov svojej inak neriešiteľnej
finančnej situácie. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník v takej
to situácii poskytoval veriteľovi neprimerané až úžernícke úroky. Neprimeranou, a preto odporujúcou
dobrým mravom, je taká výška úrokov dojednaná podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorá
podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k

najvyšším úrokovým sadzbám, uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek.

Zároveň treba poukázať aj na skutočnosť, že v predmetnej zmluve je neprimerane vysoký údaj o
priemernej RPMN, keď je vo výške 45,6%, nakoľko takto určená RPMN je mnohokrát vyššia než
priemernáRPMNúverovposkytovanýchzaobdobnépodmienky(včaseuzatváraniazmluvy-september

2012 bol vo výške 16,67 %). Teda takáto informácia pre spotrebiteľa je prinajmenšom zavádzajúca.
Navyše porovnávajúc údaje uvedené v úverovej zmluve s úrokovými mierami úverov zverejnenými na
stránke Národnej banke Slovenska, je ročná úroková sadzba v úverovej zmluve prepočítane na rok vo
výške 35,08%, pričom v čase uzatvárania zmluvy bola úroková sadzba v obdobných prípadoch vo výške
15,57%. Takisto ročná percentuálna miera nákladov v úverovej zmluve nie je uvedená vôbec. Preto

uvedená dohoda ohľadne RPMN, ako aj odplata je neprijateľná, prieči sa dobrým mravom, a teda je v
zmysle § 39 Občianskeho zákonníka neplatná.

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd
prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý

vo veci úspech nemal. Podľa ods. 2, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., keď po procesnej stránke boli úspešnejší
žalovaní, avšak nakoľko im zo súdneho spisu nevyplývajú žiadne trovy konania, ani si žiadne neuplatnili,
súd im ich ani nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Trnave
cestou tunajšieho súdu.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 205 ods. 1,
2 O. s. p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok).